Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_49P-15-2020.pdf
PDF · 114.48 KB
Case nature
Area
Subarea
49P/15/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave sudkyňou Mgr. Katarínou Mužilovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Z. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: Ľ. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. X, H., toho času: G. XX, H. a otca: N. Č., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XX, R., naposledy bytom N. X, H., toho času Ú. na D.Y. U. B. G., S. W. X, R. T. C., o návrhu matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
I. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu v nasledovnom znení:
Maloleté dieťa Z. Č., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.
Obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok s výnimkou zastupovania pri zakladaní finančných, bankových a nebankových produktov na meno maloletého dieťaťa, pri ktorých bude maloleté dieťa zastupovať iba matka.
Súd styk otca s maloletým Z. na žiadosť rodičov neupravuje.
II. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého Z. Č., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 110,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc 05.02.2020.
III. Zročné výživné na maloletého Z. Č., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 05.02.2020 do 30.11.2020 vo výške 1.084,75 eur, súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 40,- eur spolu s bežným výživným vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky pod stratou výhody splátok, počínajúc mesiacom január 2021.
IV. Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamieta.
V. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom doručeným súdu dňa 05.02.2020 domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, kedy žiada, aby súd zveril mal. Z. do jej starostlivosti s tým, že bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Styk otca s maloletým, navrhla matka ponechať na dohodu rodičov tak, že maloletý sa môže s otcom stretávať neobmedzene, vždy v jej prítomnosti. Matka navrhla určiť otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným vo výške 150,- eur, vždy k 15. dňu kalendárneho mesiaca predchádzajúceho mesiacu, za ktorý sa platí výživné a to k jej rukám.
2. Matka návrh odôvodnila tým, že počiatočné spolužitie s otcom považuje za harmonické, bez vážnejších nezhôd a konfliktov. S otcom maloletého tvorili pár od roku 2013 a taktiež od tejto doby žili v spoločnej domácnosti. Už počas obdobia tehotenstva žil otec slobodný život, ktorý spočíval najmä v užívaní omamných látok a nočného života. Myslela si, že po narodení maloletého sa jeho správanie zmení, ale opak bol pravdou. Rovnakým spôsobom života žil otec naďalej, až od doby kým nenastúpil na výkon trestu odňatia slobody dňa 16.04.2017. Od novembra roku 2017, keď sa otec vrátil z výkonu trestu až do januára 2018 vôbec neprispieval na maloletého a v spoločnej domácnosti sa zdržiaval iba sporadicky. Vo februári roku 2018 sa mal otec zamestnať, avšak jeho spôsob života sa nezmenil a aj naďalej užíval omamné látky. Na výživu a starostlivosť maloletého otec prispel v mesiaci marec 2018 (4x mlieko a 2x plienky), v mesiaci apríl 2018 (2x mlieko), v mesiaci máj 2018 (1x mlieko, plienky), v mesiaci jún 2018 (1x mlieko) a od júna otec znovu prestal prispievať na syna. Nájomné za spoločné užívanie bytu platil otec iba sporadicky a to tiež iba v čiastočnej výške. Z uvedených dôvodov prestali zdieľať spoločnú domácnosť a dňa 11.07.2018 sa otec odsťahoval z bytu. Od toho času otec neprispel na výživu maloletého žiadnou sumou. Otec je podľa nej iba minimálne pracovne činný, nie je jej známe, že by bol v súčasnosti zamestnaný a to i napriek tomu, že mu v tom nebránia žiadne objektívne ani subjektívne dôvody. Ich spolužitie je v súčasnosti nemožné, nakoľko by mohlo mať negatívny dopad a vplyv na psychický vývoj maloletého. Otec nie je dostatočne zodpovedný na to, aby sa vedel postarať o maloletého. Otec si v súčasnosti neplní dobrovoľne svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému. O maloleté dieťa sa teda stará v prevažnej miere sama. V súčasnosti uhrádza náklady na domácnosť, ktoré predstavujú sumu 275,- eur. Pravidelné mesačné náklady na syna sú vo výške 165,- eur. V súčasnosti je na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 226,72 eur mesačne a rodinné prídavky na zvyšné dve maloleté dcéry spolu vo výške 285,- eur. Je tiež zamestnaná na dohodu o pracovnej činnosti u zamestnávateľa G. C. G.. M.. B.., pričom poberá mzdu 192,20 eur mesačne. Či je otec v súčasnosti zamestnaný a kde, presne uviesť nevie a rovnako nedisponuje informáciou o výške jeho prípadného príjmu.
3. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 15.07.2020 otec nesúhlasil s návrhom matky. Matka podľa neho v návrhu uvádza informácie, ktoré sú pravdivé len čiastočne a pokúša sa jeho osobu vykresliť ako nezodpovedného rodiča, neschopného samostatne sa starať o dieťa. Pravdou je, že v minulosti viedol nie veľmi príkladný život, ale všetko sa zmenilo v roku 2019, kedy spoznal jeho terajšiu partnerku. Prehodnotil do základu svoje správanie aj život a začal sa správať zodpovedne. Jeho partnerka má z predchádzajúceho vzťahu 19 ročnú dcéru, ktorá je telesne postihnutá. S výchovou jej pomáha, ako keby bola jeho. Jeho partnerka je s jeho prístupom k rodinnému životu a k výchove dcéry maximálne spokojná. V roku 2016 sa dopustil prečinu zanedbania povinnej výživy na jeho staršie deti Z. Z. Y.. K prečinu došlo z dôvodu, že v tom čase s matkou maloletého Z. riešil bytovú situácia a na platenie výživného mu prostriedky nezostali. Matka maloletého Z. ho uviedla do omylu, keď mu prisľúbila, že dlžné výživné uhradia z platby od jej bývalého manžela. Keď však malo prísť z jej strany k naplneniu sľubu, začala sa vyhovárať, že peniaze minula na darčeky a iné menej dôležité veci. K osobe matky, otec uviedol, že tiež nebola veľmi zodpovedná, keďže podľa jeho osobných skúseností a aj informácií od okolia holdovala svojho času alkoholu, v čom údajne pokračuje aj napriek tomu, že užíva lieky a teda tiež neviedla príkladný život. Z predchádzajúceho vzťahu má dve dcéry vo veku 13 a 15 rokov. Otec namietol mesačné náklady na maloletého, ktoré matka vyčíslila vo výške 165,- eur mesačne. V položke náklady na oblečenie v sume 60,- eur mesačne sa mu táto suma zdá neadekvátna. Ostatné náklady uznáva. Nakoľko sa obaja rodičia majú podieľať na zabezpečení potrieb maloletého podľa svojich možností, ideálne rovným dielom, uznáva jeho podiel v sume 60,- eur. Otec tiež nesúhlasil s návrhom matky, aby bol jeho styk s maloletým upravený tak, že je oprávnený sa s maloletým stýkať neobmedzene, vždy na základe dohody s matkou a v jej prítomnosti. Nemyslí si, že na základe uvedeného je prítomnosť matky nevyhnutná. Taktiež by chcel požiadať o striedavú starostlivosť, v prípade, že tomu súd nevyhovie, navrhuje, aby bol maloletý zverený do starostlivosti matky, aby mu bola určená vyživovacia povinnosť na maloletého vo výške 60,- eur mesačne. Súčasne navrhol upraviť styk so synom každý párny víkend od piatku 17.00 hod. do nedele do 16.00 hod. Otec súčasne navrhol upraviť styk so synom počas všetkých prázdnin a sviatkov.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, a to najmä: rodným listom maloletého, správami kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov, prehľadom príjmov oboch rodičov, prehľadom nákladov na maloleté dieťa ako aj s ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Matka v konaní pred súdom zotrvala na podanom návrhu. Návrh podala z dôvodu, že otec vedie nezodpovedný život, viac ako 3 a pol roka sa nepodieľa na výžive dieťaťa. Navrhuje, aby bolo dieťa zverené do jej starostlivosti. Otec sa môže s dieťaťom stretávať neobmedzene. Nebude mu brániť v kontakte, navrhuje však, aby bol styk za jej prítomnosti. Má vedomosť o tom, že otec bol odsúdený za drogy a krádeže. Na syna navrhuje určiť výživné vo výške 150,- eur od podania návrhu. Od podania návrhu otec na dieťa žiadnym spôsobom neprispieval. Matka uviedla, že v súčasnosti pracuje ako upratovačka s približným príjmom 440,- eur netto, iný príjem nemá. Na syna a na svoje staršie dve deti poberá rodinné prídavky. Daňový bonus na deti si zatiaľ neuplatnila. Okrem maloletého Z. má ešte ďalšie 2 vyživovacie povinnosti. Deti majú 15 a 12 rokov, boli zverené do jej starostlivosti, pričom bolo určené výživné 50,- eur na každé dieťa. Spolu s deťmi žije v nájomnom byte, kde platí nájomné 550,- eur. Občas s nimi býva aj jej mama. Nevlastní nehnuteľnosti ani hnuteľné veci vyššej hodnoty, nemá žiadne úvery ani pôžičky. Syn navštevuje štátnu škôlku, kde sú mesačné náklady 75,- eur ( 35,- eur strava, 25,- eur školné a 15,- eur réžia). Ostatné náklady sú nájom vo výške 275,- eur ( na osobu vychádza suma 68,75 eur) ošatenie 40,- eur, strava mimo škôlky 50,- eur, drogéria 15,- eur. Syn nenavštevuje záujmové krúžky, jeho zdravotný stav je dobrý. Približné mesačné náklady na dieťa sú asi 200,- eur, nie sú však do toho zahrnuté mimoriadne výdavky. Od podania návrhu od otca nedostala žiadne výživné, ani nikto z jeho rodiny na dieťa neprispel. So starostlivosťou jej pomáha mama, ktorá má príjem asi 600,- eur, na nájom jej prispieva sumou 275,- eur a pomáha jej s nákupmi. Matka poukázala na to, že otec založil účet na maloletého syna, kde si nechal poslať peniaze z pôžičky od nebankovky. Z uvedeného dôvodu by chcela otca pozbaviť práv a povinností vo vzťahu k majetku maloletého dieťaťa.
6. Otec v konaní pred súdom spočiatku s návrhom matky nesúhlasil a navrhoval zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti. Otec navrhoval, že so synom sa bude stretávať každý deň od 15.00 hod. do 20.00 hod. Pokiaľ ide o výživné, navrhol určiť výživné 60,- eur, na nákladoch na dieťa by sa podieľali s matkou na polovicu, pričom ošatenie by synovi zabezpečoval aj on. Striedavá osobná starostlivosť by sa podľa neho dala realizovať, keďže žije len o 2 ulice ďalej od matky. Po prepustení z výkonu trestu bude žiť na adrese N.Á. X, H.. V najbližšej dobe si chce podať žiadosť o podmienečné prepustenie. Nie je pravdou, čo tvrdí matka, že je odsúdený za drogy a krádeže. Vo výkone trestu je kvôli neplateniu výživného. Vo výkone trestu je teraz pracovne zaradený. Pracuje v práčovni, kde má odmenu asi 35,- eur mesačne. Otec poukázal na to, že má 2x operované koleno, spôsobuje mu to problémy, keď dlhšie stojí. Pred nástupom do výkonu trestu mal stálu prácu. Pracoval zväčša na stavbách, kde zatepľoval, vtedy mal príjem asi 600,- eur netto. V minulosti si privyrábal zväčša brigádami - opravou telefónov ( zarobil 200-300,- eur mesačne). Naposledy bol riadne zamestnaný v roku 2017 ako kuchár s príjmom 700-800,- eur brutto. S matkou mal. dieťaťa žili v spoločnej domácnosti do konca roku 2019. Spoločne sa starali aj o syna. Okrem syna má ešte ďalšie 2 vyživovacie povinnosti, deti majú 9 a 10 rokov. Na obe deti platí dokopy 270,- eur. S týmito deťmi sa nestretáva. Hnuteľné veci vyššej hodnoty a nehnuteľnosti nevlastní. Nemá žiadne úvery a pôžičky. Otec potvrdil, že je pravdou, že založil účet na meno maloletého Z.. Bolo to z dôvodu, aby mu mala kam byť posielaná mzda, keďže mal viaceré exekúcie. Účet založil v roku 2018, je vedený v Tatra banke. Nevie aký je aktuálny stav, nemá však problém, aby po prepustení z výkonu trestu, tento účet zrušil. Otec v priebehu konania súhlasil s tým, že za aktuálnej situácie, keď je vo výkone trestu, bude maloleté dieťa zverené do starostlivosti matky a jeho styk neupravený. Po prepustení z výkonu trestu by sa však s dieťaťom chcel stretávať. V časti výživného nesúhlasil s matkou navrhovaným výživným. Hoci by matka bola ochotná dohodnúť na sume 120,- eur, táto suma je pre neho vysoká a nemá ako toto výživné uhrádzať. Navrhol určiť výživné 60,- eur. Je pravdou, že od podania návrhu matke výživné neplatil.
7. Kolízny opatrovník súhlasil so schválením rodičovskej dohody v časti zverenia maloletého do starostlivosti matky, neupraveným stykom otca s maloletým dieťaťom a s tým, že obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok s výnimkou zastupovania pri zakladaní finančných, bankových a nebankových produktov na meno maloletého dieťaťa, pri ktorých bude maloleté dieťa zastupovať iba matka. V časti výživného navrhol kolízny opatrovník určiť výživné vo výške 110,- eur mesačne. Otec je zdravý, má všetky možnosti a schopnosti sa riadne zamestnať. V prípade, že sa otec zamestná ako kuchár čo robil aj pôvodne, môže si riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť. V mieste posledného bydliska otca vykonali šetrenie u jeho partnerky, dieťa tam má vytvorené vhodné podmienky. Partnerka otca im potvrdila, že otec riadne zabezpečoval starostlivosť o jej dcéru, v tomto smere nevidia dôvod prečo si otec neplnil vyživovaciu povinnosť na vlastného syna, keď sa vedel starať o cudzie dieťa.
8. Zo šetrenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny zo dňa 20.11.2020 vyplýva, že úrad vykonal šetrenie u pani W. C., na Z. N.Ľ. X, H.. Partnerka otca - p. C. a jej maloletá dcéra bývajú v trojizbovom byte, ktorého vlastníkom je ona. Byt je priestranný, plne a funkčne zariadený. Pani C. počas šetrenia uviedla, že je pravda, že tam býval pán Č., asi od januára 2020. Súhlasí, aby otec dieťaťa - p. Č. vodil maloletého Z. k nim na prespatie, vie mu poskytnúť samostatnú izbu. Ona už dávnejšie chcela, aby sem chodil, ale Z. matka to nikdy nedovolila. Vie, že je p. Č. vo výkone trestu a verí, že sa už nikdy nič také nestane a poučí sa z toho. Pokiaľ tam p. Č. býval, tak jej pomáhal s dcérou.
9. Z vyčíslených nákladov a dokladov doložených matkou vyplýva, že:
-príjem matky za obdobie od 08/2020 do 10/2020 v spoločnosti G. C., G..M..B.. bol v celkovej výške 203,88 eur. -z potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2019 súd zistil, že matka vykázala za október až december 2019 úhrn vyplatených zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti vo výške 192,20 eur -náklady na mal. Z. predstavujú výdavky na stravu 50,- eur, školné 25,- eur, obedy v škôlke 47,- eur, ošatenie 40,- eur, drogéria 15,- eur -svoje osobné mesačné výdavky matka vyčíslila ako výdavky za nájomné vo výške 275,- eur (na osobu 68,75 eur)
10. Podľa potvrdenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody R. T. C. zo dňa 10.07.2020 o rozúčtovaní pracovnej odmeny vyplýva, že otcova čistá mzda za obdobie 06/2020 bola vo výške 162,34 eur ( bez odpočítania pohľadávok). Otec mal. dieťaťa nastúpil do výkonu trestu dňa 25.04.2020, predpokladaný koniec výkonu trestu má stanovený na 25.04.2021.
11. Podľa lustrácie otca v registri Sociálnej poisťovni bol otec riadne zamestnaný v období od 01.11.2018
- 31.12.2018 v spoločnosti Ž. G..M..B.., kde bol jeho vymeriavací základ v 11/2018 vo výške 28,98 eur, v období od 16.11.2018 - 26.11.2018 v spoločnosti Z. s.r.o. v 11/2018 bol jeho vymeriavací základ 19,60 eur. Počnúc dňom 02.06.2020 je otec evidovaný ako zamestnanec Ústavu na výkon trestu odňatia slobody R. T. C..
12. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
13. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
14. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
15. Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
16. Podľa článku 18 Dohovoru o právach dieťaťa prijatého dňa 20. novembra 1989 v New Yorku podpísaného v mene Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v New Yorku 30. septembra 1990, ktorý pre Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobudol platnosť v súlade so svojim článkom 49 ods. 2 dňom 6. februára 1991 štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa.
17. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
19. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
20. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
22. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
23. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie za dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú nato dôvody hodné osobitného zreteľa.
24. Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
25. Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
26. Poukazujúc na citované zákonné ustanovenia a vzhľadom na potrebu upraviť výkon rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu, ktoré je vo veku cca 4 roky, pochádza z mimomanželského vzťahu svojich rodičov a rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, dospel súd k záveru, že návrh matky je čiastočne opodstatnený. Hoci na začiatku konania bola sporná otázka zverenia maloletého dieťaťa a úprava styku, vzhľadom na skutočnosť, že otec maloletého dieťaťa je toho času vo výkone trestu odňatia slobody, došlo medzi rodičmi k dohode v časti zverenia, úpravy styku, zastupovania maloletého dieťaťa. Obaja rodičia súhlasili so zverením dieťaťa do starostlivosti matky, ktorá od počiatku riadne zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa (nedostatky zo strany Úradu práce, ktorý monitoruje rodinu, neboli zistené). Za situácie, kedy je otec vo výkone trestu, obaja rodičia súhlasili, že styk otca s maloletým Z. zostane neupravený. V časti zastupovania a spravovania majetku dieťaťa požadovala matka, aby otec nemal možnosť zakladať na meno maloletého dieťaťa účty, pri ktorých by dieťaťu vzhľadom na jeho exekúcie, mohli vzniknúť nejaké dlhy. Obaja rodičia z dôvodu uvedeného rizika súhlasili, že hoci budú dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, bude to s výnimkou zastupovania pri zakladaní finančných bankových a nebankových produktov na meno maloletého dieťaťa, pri ktorých bude maloleté dieťa zastupovať iba matka. Takúto rodičovskú dohodu súd v celom rozsahu schválil, majúc za to, že je jednoznačne v záujme maloletého dieťaťa.
27. Pri úprave výkonu rodičovských práv a povinností sa medzi rodičmi napokon stala sporná len otázka výživného. Kým matka navrhovala určiť výživné vo výške 150,- eur, otec navrhol určiť výživné vo výške 60,- eur mesačne. Pri určení výšky výživného súd vychádzal nielen z potrieb maloletého dieťaťa ale i z možností, schopností ako aj majetkových pomerov oboch rodičov. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému dieťaťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď. ). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že otec je toho času vo výkone trestu odňatia slobody (za neplnenie vyživovacej povinnosti na staršie deti), kde je pracovne zaradený. Matka je momentálne zamestnaná s príjmom do 440,- eur mesačne, s mesačnými nákladmi na bývanie jej vypomáha matka. Obaja rodičia majú ešte ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Obaja rodičia sú zdraví, ani jeden z rodičov nevlastní nehnuteľnosti. Pri určení výživného na maloletého, súd prihliadal na rozsah vyživovacej povinnosti oboch rodičov podľa zásady úmernosti ich životnej úrovne, životnej úrovne detí a ich práva podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Súd vyhodnotiac všetky skutkové okolnosti ako aj listinné dôkazy, vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj zo zásady potencionality, prihliadnuc na odôvodnené potreby dieťaťa dospel k záveru, že v reálnych možnostiach a schopnostiach otca je platiť výživné na mal. Z. vo výške 110,- eur. V tomto smere sa súd absolútne nestotožňuje s návrhom otca na určenie výživného vo výške 60,- eur, ktoré absolútne nezodpovedá nákladom na dieťa a v konečnom dôsledku ani možnostiam a schopnostiam otca. Otec je v produktívnom veku, je zdravý a je povinný zadovážiť si príjem z pracovnej aktivity v takom rozsahu, aby si mohol svoju vyživovaciu povinnosť riadne plniť a aby ju neprenášal výlučne na matku, ktorá zabezpečuje okrem iného aj osobnú starostlivosť o maloletého. Svoju vyživovaciu povinnosť si musí plniť hoc aj na vlastný úkor. Súd sa nestotožnil s argumentáciou otca, že nemôže platiť vyššie výživné, lebo je momentálne vo výkone trestu, kde sa však dostal práve pre neplnenie si vyživovacej povinnosti k svojim starším deťom. Otec si svoju vyživovaciu povinnosť neplnil riadne ani v čase, keď nebol vo výkone trestu odňatia slobody. Musí si byť vedomý, že má tri maloleté deti, kde práve plnenie si vyživovacej povinnosti na deti, ktoré sú naňho odkázané, je jeho prvoradou povinnosťou, ktorej musí podriadiť všetky svoje pracovné aktivity. Je na počudovanie, že otec oficiálne nebol nikdy poriadne zamestnaný a jeho prístup k otázke stáleho zamestnania je zarážajúci. Plnenie si vyživovacej povinnosti pre otca nepredstavuje prvoradú povinnosť, keďže túto si riadne neplnil ani k jednému maloletému dieťaťu. V roku 2018 po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti si otec musel byť vedomý svojej vyživovacej povinnosti k maloletému Z., avšak na starostlivosti o maloletého syna sa nijakým spôsobom nepodieľal, ani nezabezpečoval jeho výživu. Sám otec potvrdil, že v minulosti bol zamestnaný, pracoval ako kuchár čiže prostriedky na zabezpečenie výživného mal, avšak z neznámeho dôvodu si svoju povinnosť neplnil. Otec má reálne schopnosti a vzhľadom na lokalitu, kde žije aj možnosti dosahovať dostatočný príjem na pokrytie výživného určeného vo výške 110,- eur, pričom je treba podotknúť, že ide o výživné určené na spodnej hranici a zohľadňujúce aj ďalšie dve vyživovacie povinnosti otca. V prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol.
28. Zročné výživné na maloletého Z. za obdobie od podania návrhu, t.j. od 05.02.2020 do 30.11.2020 ( nakoľko v čase rozhodovania súdu už bolo splatné aj výživné za mesiac november 2020) vo výške 1.084,75 eur súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 40,- eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, počínajúc mesiacom január 2021. Zročné výživné bolo súdom určené za celých 9 mesiacov (3-11/2020)x 110,- eur, k čomu bola ešte pripočítaná pomerná časť výživného za mesiac február 2020 (110,- eur : 29 (počet dní mesiaca február v roku 2020) x 25 dní (počet dní za, ktoré prináleží výživné v mesiaci február 2020 od podania návrhu
- t.j. od 05.02.2020) - čomu zodpovedá suma 94,75 eur. Keďže otec si svoju vyživovaciu povinnosť žiadnym spôsobom neplnil, zročné výživné za uvedené obdobie tak predstavuje celkovú sumu 1.084,75 eur ( 990,- eur + 94,75 eur).
29. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie matky a kolízneho opatrovníka nie je prípustné, nakoľko sa tohto práva po vyhlásení rozsudku vzdali písomne do zápisnice o pojednávaní.
Otec môže podať voči uvedenému rozsudku s výnimkou bodu I. odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné..
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.