Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-44-2020.pdf
PDF · 93.05 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/44/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Čechom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26. novembra 2020 v Prešove takto
rozhodol:
Obžalovaný:
E. F., nar. XX.XX.XXXX U. T., M. F. C. XXX, I.. L.,
je vinný
- z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h) Trestného zákona a z trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, ktoré spáchal v jednočinnom súbehu tak,
že
- dňa 01.01.2020 v čase okolo 10:25 hod. po tom, čo požil omamné látky, a to metamfetamín a amfetamín a nebol schopný viesť bezpečne motorové vozidlo, riadil ako vodič osobné motorové vozidlo zn. T. XXX, X.. Č..: L.-XXXAU po ceste Č..X/XX v smere od obce L. W. T., pričom v 66,27 km pred obcou Š. Y. na začiatku miernej pravotočivej zákruty prešiel s vozidlom do protismerného jazdného pruhu, čím porušil ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c) ods. 2písm. d), § 9 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších právnych predpisov, v protismere sa čelne zrazil s oproti idúcim osobným motorovým vozidlom zn. Š. S., X.. Č..: L.-XXXBF, ktoré riadila vodička Y.. N. W., a následne aj k zrážke s ďalším oproti idúcim osobným motorovým vozidlom zn. U. J., X..Č..: L.-XXXBJ vodiča L. W., pričom následkom dopravnej nehody došlo k zraneniu vodičky Y.. N. W., ktorá utrpela otvorenú zlomeninu ľavej stehnovej kosti, trieštivú otvorenú zlomeninu vnútorného hrboľa pravej stehnovej kosti, trieštivú zlomeninu horného konca pravej píšťaly, s odlomením vnútorného a vonkajšieho hrboľa, zlomeninu hornej časti pravej ihlice v oblasti hlavice, zlomeninu pravej ramennej kosti s posunom úlomkov, pomliaždenie spodiny ľavých pľúc, odlomenie okraja ľavého jabĺčka, pomliaždenie a kožné odreniny v bedrovej oblasti obojstranne s dobou liečenia spojenou s práceneschopnosťou v trvaní 8-9 mesiacov,
teda
- inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví závažnejším spôsobom konania, porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,
- vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku.
Za to mu súd ukladá
Podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona a § 41 odsek 1 Trestného zákona, pri rovnakom pomere jednej priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písmeno h) Trestného zákona a jednej poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm. n) Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona ho pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 6 (šesť) rokov.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovaný je povinný poškodenému s obchodným menom U. A. T., E..L.., L. L. T. Z. X, XXX XX F., K. XX XXX XXX, zaplatiť spôsobenú škodu v celkovej sume 12.188,33 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovaný je povinný poškodenému s obchodným menom L. T., T. V., L. L. S. W. X, V., K. XX XXX XXX, zaplatiť spôsobenú škodu v celkovej sume 2.967,60 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Prokurátor dňa 10.06.2020 podal na tunajší súd obžalobu pre spáchanie prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona spáchaného v jednočinnom súbehu s prečinom ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal obžalovaný E. F. dopustiť tak, ako je to uvedené v skutkovej vete vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného E. F., prečítaním evidenčnej karty vodiča, výpisom z ústrednej evidencie priestupkov MV SR, správy o povesti obžalovaného a odpisom z registra trestov, pričom zistil nasledovné.
Splnomocnenec poškodenej Y.. N. W. si uplatnil na hlavnom pojednávaní nárok na náhradu škody v zmysle znaleckého posudku č. XXX/XXXX Y.. V. v sume 14.689 Eur z titulu bolestného, ako bolo toto znalcom vyčíslené na 725 bodov a žiadal, aby súd zaviazal obžalovaného k náhrade tejto škody.
Obžalovaný E. F. sa k spáchaniu skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku priznal a na hlavnom pojednávaní na otázky súdu, položené podľa ustanovení § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku odpovedal kladne. Súd tak po splnení zákonných podmienok v zmysle § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o vine a následne už nevykonal dokazovanie v rozsahu v akom sa obžalovaný priznal k spáchaniu skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku a v súlade s § 257 ods. 8 Trestného poriadku vykonal len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody, resp. ochranných opatreniach.
Pretože obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku a zabezpečené dôkazy v spise jeho vyhlásenie potvrdzujú, súd považoval za preukázané, že skutok sa stal, a že ho spáchal práve obžalovaný.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich..
Z uvedeného dôvodu uznal súd obžalovaného E. F. vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona spáchaného v jednočinnom súbehu s prečinom ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona tak, ako sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pretože obžalovaný svojim konaním naplnil zákonné znaky skutkových podstát trestného činu ublíženie na zdraví a trestného činu ohrozenie pod vplyvom návykovej látky po stránke subjektívnej i objektívnej. Rovnako skutok spáchal závažnejším spôsobom konania, keď porušil viaceré dôležité povinnosti vyplývajúce mu zo zákona o cestnej premávke.
Obžalovanému E. F. bol ukladaný trest vo vzťahu k prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona, kde zákon ukladá uloženie trestu odňatia slobody v trvaní na 1 (jeden) až 5 (päť) rokov.
Pri ukladaní trestu bral súd do úvahy jednu poľahčujúcu okolnosť, a to že obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom činným v trestnom konaní v zmysle § 36 písm. n) Trestného zákona, keďže urobil vyhlásenie o vine a výrazným spôsobom tak skrátil súdne konanie a jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Trestného zákona, keď svojim konaním spáchal hneď dva trestné činy. Pri rovnováhe jednej poľahčujúcej a jednej priťažujúcej okolnosti prichádzalo do úvahy uloženie trestu v rozmedzí od jedného roku do piatich rokov odňatia slobody.
Z výsluchu obžalovaného na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že nemá peniaze na obhajcu a žiadal, aby mu bol ustanovený obhajca súdom, pretože nemá dostatok finančných prostriedkov, nakoľko je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku a táto čiastočná invalidita nemá súvis s predmetnou dopravnou nehodou. Súd, preto odročil prvé hlavné pojednávanie vo veci a obžalovanému ustanovil obhajcu ex offo. Obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že žije u rodičov a podniká v oblasti gastronómie, avšak z dôvodu pandémie má prevádzku zatvorenú. Čiastočne invalidný je z dôvodu ochorenia na cukrovku a čo sa týka používania francúzskej barly, to je z dôvodu nepohyblivosti členka ľavej nohy, čo je následok predmetnej dopravnej nehody. Od nehody sa vyhýba akýmkoľvek drogám, pretože som si uvedomil, že to nie je na nič dobré. Obžalovaný doposiaľ nekontaktoval poškodenú aby sa jej ospravedlnil, pretože zatiaľ na to nenabral odvahu, ale plánuje to do budúcna. Celé svoje konanie veľmi ľutuje a je si vedomý utrpenia poškodenej a jej blízkych.
Z výpisu evidenčnej karty vodiča vyplýva, že obžalovanému bolo udelené vodičské oprávnenie dňa 08.08.2017. Od tejto doby spáchal celkovo 4 priestupky na úseku cestnej premávky, keď porušil viaceré ustanovenia zákona č. 8/2009 o cestnej premávke a zákona č. 372/1990 o priestupkoch. Dňa 24.12.2018 sa plne nevenoval vedeniu motorového vozidla, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 20 Eur. Dňa 21.09.2019 bol priestupkovo riešený za nepripútanie sa počas vedenia motorového vozidla, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 30 Eur. Dňa 19.11.2019 prekročil povolenú rýchlosť jazdy v obci, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 40 Eur. Dňa 18.12.2019 sa opäť plne nevenoval vedeniu motorového vozidla, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 20 Eur. Spáchanie týchto priestupkov vyplýva aj z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR. Okrem nich je v evidencii aj spáchanie ďalších dvoch priestupkov na úseku cestnej premávky zo dňa 25.09.2017 a 20.12.2018, za iné porušenia zákona o cestnej premávke a zákona o priestupkoch, ktoré však boli riešené napomenutím
K osobe obžalovaného E. F. súd zistil zo správy o povesti obecného úradu obce C., že je slobodný, býva v spoločnej domácnosti s rodičmi a bratom, kde panujú dobré rodinné vzťahy. Obžalovaný nebol v obci prejednávaný komisiou verejného poriadku.
V registri trestov má obžalovaný E. F. doposiaľ tri záznamy. V prvých dvoch prípadoch išlo o majetkovú trestnú činnosť, kedy bolo trestné stíhanie obžalovaného podmienečné zastavené a v oboch prípadoch sa obžalovaný osvedčil v skúšobnej dobe. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Prešov, zo dňa 16.03.2007, sp. zn. 5T/45/2006, za trestný čin výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005. Toto odsúdenie mu však bolo zahladené.
Súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že v prejednávanej trestnej veci obžalovaný E. F. svojím konaním, kedy hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti vodiča motorového vozidla, spôsobil ťažkú ujmu na zdraví inej osoby. Obžalovaný pritom porušil dôležité povinnosti uložené mu zákonom o cestnej premávke spočívajúce v nevenovaní sa plne vedeniu motorového vozidla, vo vedení vozidla aj napriek tomu, že požil návykovú látku, ktorá ovplyvnila jeho schopnosť viesť bezpečne motorové vozidlo a porušenie povinnosti držať sa na vozovke alebo v jazdnom pruhu vpravo pri pravom okraji vozovky alebo jazdného pruhu.
Skúmajúc okolnosti spáchania činu súd tiež nemohol prehliadnuť skutočnosť, že poškodená jazdiaca vo vozidle Š. S., ako účastníčka cestnej premávky, nemala najmenšiu vinu na vzniknutej kolíznej situácii. Na tento fakt súd upriamuje pozornosť z dôvodu, že existujú prípady dopravných nehôd, kedy aj samotný poškodený svojím konaním prispeje k vzniku dopravnej nehody. V prejednávanej veci však o takýto prípad nešlo.
Trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti), a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu), a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).
Individuálna prevencia teda spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných, potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest je protiprávne a nežiaduce. Varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu.
Pri takto charakterizovanom účele trestu, vzhľadom na to, že ukladanie trestov má nielen individuálny, ale aj generálny preventívny charakter, dospel súd k záveru, že spoločnosť musí vedieť, že za takéto konanie, ktorého sa dopustil obžalovaný, ktoré malo za následok ťažkú ujmu na zdraví ďalšej osoby musí byť páchateľ spravodlivo potrestaný. Zároveň však súd nemohol opomenúť skutočnosť, že obžalovaný je priaznivo hodnotený z miesta bydliska, a že pri predmetnej dopravnej nehode utrpel zranenia, ktoré budú mať trvalé následky. Rovnako nemohol súd ignorovať skutočnosť, že trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 157 Trestného zákona patrí medzi nedbanlivostné trestné činy. Obžalovaný teda nikomu nechcel úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví. Napriek tomu však jeho nedbanlivostným konaním k tomu došlo.
Súd pôvodným trestným rozkazom uložil obžalovanému prísnejší trest odňatia slobody vo výmere tridsiatich mesiacov s ohľadom na ustanovenie § 38 ods. 4 Trestného zákona, nakoľko mu vtom čase bola známa len jedna priťažujúca okolnosť a poľahčujúce okolnosti zo spisu nevyplývali. Zmena nastala na hlavnom pojednávaní, kedy sa obžalovaný v plnom rozsahu priznal k spáchaniu predmetného skutku a značnou mierou tak pomohol orgánom činným v trestnom konaní k objasneniu jeho trestnej
činnosti. Súd sa ale nestotožnil s tvrdením obhajoby, podľa ktorej je priznanie sa k spáchanému skutku a verbálna ľútosť nad spáchaným skutkom a nad ťažkou situáciou poškodenej ďalšou poľahčujúcou okolnosťou, ktorá by odôvodnila postup pri ukladaní trestu v zmysle ustanovenia § 38 ods. 3 Trestného zákona. Samotné verbálne oľutovanie spáchaného skutku na hlavnom pojednávaní súd nepovažuje za dostatočnú snahu obžalovaného aspoň zmierniť dopady svojej trestnej činnosti na poškodenú prejavením jej vlastnej úprimnej ľútosti a preto nepostačuje len jej formálny prejav v rámci hlavného pojednávania. Rovnako sa súd nestotožnil s tvrdením obhajoby, podľa ktorej obžalovaný pred spáchaním skutku viedol riadny život. Za vedenie riadneho života nemožno v žiadnom prípade považovať spáchanie celkovo až šiestich priestupkov na úseku cestnej premávky v priebehu bezmála dva a pol roka, od kedy obžalovaný disponoval vodičským oprávnením. Výška udelených pokút naznačuje, že nešlo o závažné porušenia pravidiel cestnej premávky, avšak druh priestupkov už napovedá, že obžalovaný sa ako vodič viackrát dostatočne nevenoval riadeniu motorového vozidla. Spáchanie uvedených priestupkov preto zavážilo pri rozhodovaní o treste za trestný čin spáchaný v súvislosti s vedením motorového vozidla.
V tomto prípade teda došlo k zmene a súd ukladal trest v zmysle ustanovenia § 38 ods. 2 Trestného zákona pri rovnosti jednej poľahčujúcej a jednej priťažujúcej okolnosti. Súd pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery vyhodnotil aj okolnosti týkajúce sa osoby obžalovaného, avšak potreba individuálnej a generálnej prevencie si vyžaduje uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody. Preto mu súd uložil obžalovanému E. F. trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere jedného roka. S ohľadom na skutočnosť, že obžalovaný nebol v predošlých desiatich rokoch pred spáchaním predmetného trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, zaradil ho pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Uložený nepodmienečný trest odňatia slobody považuje súd za zákonný a primeraný, obsahujúci tak požadovaný prvok represie, prvok individuálnej prevencie, ako aj prvok generálnej prevencie, teda odradenie iných páchateľov od páchania takejto trestnej činnosti. Okrem toho, súd obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní šesť rokov, teda v hornej polovici zákonnej sadzby a takto uložený trest zákazu činnosti súd považuje za primeraný osobe páchateľa ako aj spáchanému skutku.
Poškodené spoločnosti U. A. T., E..L.. E. L. T. si riadne a včas uplatnili nárok na náhradu, a preto súd zaviazal vo výroku rozsudku obžalovaného E. F. na náhradu vzniknutej škody. Poškodená Y.. N. W., si uplatnila nárok na náhradu škody až po tom, čo bola na súd podaná obžaloba, a preto nesplnila podmienky pre riadne a včasné uplatnenie si nároku na náhradu škody do skončenia vyšetrovania, resp. v tomto prípade skráteného vyšetrovania, a preto nemohol vo výroku rozhodnúť o vzniknutej škode ani odkázať poškodenú s jej nárokom na civilný proces.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Prešov.