Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_33T-38-2019.pdf
PDF · 129.3 KB
Case nature
Area
Subarea
33T/38/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Alexandrou Osadskou, v trestnej veci obžalovaného F. F., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 26.11.2020 takto
rozhodol:
obžalovaný
F. F. D. C. O. T. E. D. Č. A. T., narodený XX.XX.XXXX V. Z., trvale bytom L. E., V. R. XXX/XX,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :
dňa 25.02.2018 v čase okolo 02:00 hod. v Z. na Š. K. X v podniku F. Z. C. po predchádzajúcom konflikte F. F. Q. J. Q., ktorej chcel D.. Z. A. pomôcť, fyzicky napadol D.. Z. A. tým spôsobom, že ho najmenej dvakrát udrel päsťou do oblasti tváre, v dôsledku čoho D.. Z. A. spadol na zem, čím mu spôsobil posunutú zlomeninu strednej časti tela dolnej čeľuste a pomliaždeniny oboch očníc s krvnými podliatinami dolných viečok, ktoré zranenia si vyžiadali dobu pracovnej neschopnosti a liečenia od 26.02.2018 do 30.04.2018,
t e d a :
- inému úmyselne ublížil na zdraví,
- dopustil sa fyzicky, verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného, t ý m s p á c h a l :
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona,
- prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, nezistiac žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona, zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona a s použitím § 41 odsek 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody na 16 (šestnásť) mesiacov.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť poškodenej Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava, so sídlom Záhradnícka 31, 829 02 Bratislava, IČO: 30 807 484, spôsobenú škodu vo výške 927,40 eur.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť poškodenej Dôvere zdravotnej poisťovni, a.s., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436, spôsobenú škodu vo výške 805,33 eur.
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd poškodeného D.. Z. A.Á., Z. XX.XX.XXXX, K. B. Č. XX s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby Okresného prokurátora v Nitre sp. zn. 2Pv 169/18/4403, podanej na Okresný súd Nitra (ďalej len „súd) dňa 21.05.2019 prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému F. F. a na hlavnom pojednávaní v dňoch 12.12.2019, 16.01.2020, 30.07.2020, 06.10.2020 vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedka - X. D.. Z. A., Q. A. X., J. Q.I., T. X., F. F., T. F., D. F., znalca F.. V. X., prečítaním výpovedí splnomocnencov poškodených právnických osôb F.. D. B. T. F.. F. Ž. z prípravného konania, ako i prečítaním listinných dôkazov a tiež oboznámením ostatného spisového materiálu.
Obžalovaný F. F. (ďalej len „obžalovaný“) na hlavnom pojednávaní dňa 16.01.2020 poprel spáchanie skutku. Pripustil, že bol pred dvoma rokmi vo februári v klube F., kde tancoval s dcérou F. F. a nechtiac sotil do nejakej baby, ktorej sa ospravedlnil, ona začala hysterčiť a nejaký chalan, nevedel, či to bol poškodený v tejto veci, do neho sotil. Na to prišli vyhadzovači, on vyšiel von, kam za ním došli dvaja chalani, a ešte jeden chalan s dievčaťom a ten mu rozťal ľavú časť spodnej pery. Poukázal na to, že následne ho jeden z tých chalanov sotil na zem, že svedok F. sa začal biť s jedným z tých chalanov, ktorého on dvakrát udrel dlaňou ruky na tvár. Nevedel uviesť koho udrel, ani to, či to bol poškodený. Pripustil, že v ten deň mal vypité na náladu. Bol presvedčený, že poškodený Z. A. ho označil ako toho, kto mu spôsobil zranenia kvôli tomu, že svedkyňa X. sa poznala s jeho (obžalovaného) dcérou, preto mu ona určite povedala jeho meno (obžalovaného). Vysvetľoval tiež, že F.k vonku na pešej zóne udrel jedného z chalanov, asi päsťou, následkom čoho tento padol na zem. Popísal, že toho chalana vnútri na parkete sotil tak, že ho rukami od seba odstrčil a on odstúpil asi dva - tri kroky, pričom na zem nepadol. Dievča, ktoré začalo hysterčiť, jemu začalo nadávať a začalo ho škrtiť rukami pod krkom.
Svedok - poškodený D.. Z. A., na hlavnom pojednávaní dňa 16.01.2020 vypovedal, že v sobotu dňa 25.02.2019 alebo 2018 na pešej zóne v klube F. tancoval s kamarátkou J. Q. a obžalovaný túto chytil zozadu predlaktím pod krk, on sa ju snažil vyslobodiť a obžalovaný ho tri - štyrikrát udrel päsťou na dolnú čeľusť. Ďalej uviedol, že potom ho SBS-kári zobrali von na pešiu zónu a tam stratil vedomie. Ešte si pamätal, že vypľul časť zubu, a potom si pamätal už len to ako prišli mestskí policajti. Uviedol, že následkom uvedenej inzultácie mal zlomeninu spodnej čeľuste, mal opuchnuté podočnicové oblúky, práceneschopný bol dva mesiace. Presnejšie dodal, že jeden týždeň bol v nemocnici, kde mu bola operovaná sánka, nemohol športovať, chodiť do práce, nemohol mesiac jesť tuhú stravu, tvrdé mohol jesť asi na šiesty týždeň. Nepamätal si, či bol ešte niekým fyzicky napadnutý, keď ho vyviedli z klubu, vedel ale, že následne vonku mal jeho kamarát T. nejaké nezhody s obžalovaným, ale to nebolo vážne; nevedel, čo konkrétne sa medzi nimi stalo. Priznal, že predtým ako sa skutok stal, vypil asi trikrát 0,4 cl pálenky. Trval na tom, že obžalovaný bol ten, kto ho udrel, spoznal ho aj u policajtov, keď mu ukazovali fotky; až u nich sa dozvedel jeho meno. Poprel, že by mu niekto predtým povedal meno útočníka aj to, že by tohto niekto z jeho partie poznal. Bližšie popísal, že J. Q. na parkete, keď jej pomohol, stála pred ním, bola otočená k nemu tvárou a obžalovaný stál za ňou, za jej chrbtom. Nevedel uviesť, kde stáli A.Z. X. T. T. X.. Poškodený si uplatnil nárok na náhradu bolestného podľa lekárskej správy, výšku nevedel uviesť, k nároku na náhradu bolestného predložil hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 200 bodov, lekárske správy z 27.02.2018, zo 14.03.2018, z 15.03.2018, 25.04.2018, 10.05.2018, z 05.06.2018 a fotokópiu snímky chrupu.
Svedkyňa A. X.Á. si na hlavnom pojednávaní dňa 30.07.2020 nič nepamätala, lebo bola opitá, poprela, že by niečo videla, nevidela kto koho napadol, ona už len videla ako bol poškodený krvavý. Vzhľadom
na to, že svedkyňa si, na rozdiel od výpovede v prípravnom konaní, na nič nepamätala a strany nenavrhli odstraňovanie rozporov medzi výpoveďou z prípravného konania a výpoveďou na hlavnom pojednávaní, súd podľa § 2 odsek 11 Trestného poriadku v spojení s § 264 odsek 1 Trestného poriadku prečítal zápisnicu o výpovede svedkyne z prípravného konania zo dňa 07.03.2018, kedy uviedla, že dňa 25.02.20l8 bola s J. Q. asi 02:00 hod. v F. na diskotéke, mala veľa vypité (asi 10 poldeci fernet citrus), že tancovali na parkete, ona tancovala s jej neznámym mužom a vedela, že bol nejaký konflikt, ale nevedela ho opísať, nakoľko mala vypité. Následne čo si pamätala, bolo to, ako sa nachádzala vonku, pred podnikom, kde sa začali ľudia medzi sebou hromadne hádať, ona mala konflikt s jednou ženou a jedným chalanom, takže nevidela, čo sa tam dialo, lebo ona s týmto dievčaťom a s druhým jej neznámym mužom išli až na koniec pešej zóny a vrátila sa späť asi za 15 - 20 minút, a vtedy videla, že Z. A. bol zbitý a napuchnutý. Svedkyňa k tejto výpovedi uviedla, že si na ňu pamätala, ale nevedela, čo tam vtedy uvádzala, ale potvrdila, že vypovedala pravdu. Pripustila, že ona mala konflikt s F. F., s ktorou sa poznala od detstva, nepamätala si, či tam bola F. F. vtedy s otcom. Poprela, že by obžalovaného označila za útočníka poškodeného.
Svedkyňa J. Q. si na hlavnom pojednávaní dňa 30.07.2020 nepamätala absolútne na nič, na otázky uviedla, že nevidela, že by obžalovaný udrel Z. A. vo vnútri F., videla len to, ako sa obžalovaný bil vonku s niekým, koho nepoznala, ale nebol to Z. A.. Potvrdila, že vnútri v F. mala konflikt s obžalovaným, chcel jej dať facku, ktorú nedostala, začali sa tam potom sácať, nevedela ani prečo konflikt vznikol. Poprela, že by ju obžalovaný nejako chytil. Pripustila, že vypila v ten večer veľa alkoholu, nevedela, kde konflikt vznikol, ani prečo. Súd za splnenia podmienok a postupom podľa § 264 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku za účelom vysvetlenia rozporov čítal výpoveď svedkyne z prípravného konania zo dňa 07.03.2018, kedy uviedla, že dňa 25.02.2018 v čase približne 02:00 hod. boli s A. X. a s Z. A. a ďalšími tromi jej neznámymi mužmi na diskotéke v F.. V prípravnom konaní ďalej vypovedala, že predtým ako prišli do F. vypila asi 6-7 borovičiek, na diskotéke vypila jedného Jacka Danielsa. Opísala, že ako tancovala, tak zozadu do nej naschvál drgal jej neznámy muž, 35 až 40 ročný, mal na sebe šiltovku, ktorému povedala, aby sa ukľudnil, načo jej muž povedal, že jej naje.. a že je štetka, tak ona do neho skočila, že s kým sa rozpráva a vtedy sa on na ňu zahnal a chcel jej dať facku, ale netrafil sa. Vysvetlila, že zostala v šoku, začala vrieskať, išla pre SBS pracovníka, ktorý ho potom vyhodil. Vtedy sa do celej situácie zaplietli obžalovaného kamaráti, ktorí sa začali hádať s ich partiou, všetci vyšli následne von, kde pred vchodom jedna žena a jeden chlap začali útočiť na A. X., potom oni dvaja a A.a odišli na druhý koniec pešej zóny. Ona tam zostala s Z., s jeho kamarátom a s tým starým, čo do nej strkal vo vnútri, snažila sa ich ukľudniť, nepodarilo sa jej to, tak išla späť dovnútra. Následne vyšla von hľadať A. a pri vchode videla ako Z. stál a bol dobitý, krvavý a na zemi pred podnikom ležal krvavý druhý Z. kamarát a videla ako ten starý a jeho kamarát odchádzali z miesta a vyhrážali sa jej; vtedy prišli mestskí policajti. Poprela, že by videla ako starší muž udrel Z.. Rozpory vysvetlila, že vo výpovedi z prípravného konania bolo zapísané to, čo hovorila, vtedy si to pamätala. Ďalej svedkyňa na otázky uviedla, že obžalovaného v prípravnom konaní opoznala ako toho, kto ju sotil a mal šiltovku.
Svedkyňa F. F., dcéra obžalovaného, na hlavnom pojednávaní dňa 30.07.2020 vypovedala obdobne ako v prípravnom konaní dňa 21.11.2018 tak, že dňa 24.02.2018 oslavovala narodeniny, v podniku F. na pešej zóne v Nitre, kde tancovali a keďže otec už bol trošku „chytený“, tak sa všelijako tackal a ako tancoval, tak drgol do jednej ženy, blondíny, ktorá následne začala veľmi hysterčiť a rozhadzovala tam rukami a vykrikovala po otcovi, že čo si to dovoľuje a podobne, pričom následne otca chytila pod krk a následne otca sotil chlap, s ktorým ona tancovala. Uviedla ďalej, že potom prišli SBS pracovníci a všetkých ich vyhodili z podniku. Ako vyšli von, tak tá partia, s ktorou mali konflikt tam už bola a jej otec sa začal hádať s tým, čo ho na parkete strčil a ona sa začala hádať s tou babou a ešte jednou jej kamarátkou. Ona sa bála, že ju tie baby zbijú, tak utiekla na koniec pešej zóny, kde počkala priateľa a následne čakali na otca, ktorý prišiel asi po 20 minútach, krvavý s rozťatými ústami. Poprela, že by videla, že jej otec niekoho vo vnútri podniku F. udrel, iba to, že sa sotili. Poprela, že by jej otec povedal, že v bare alebo vonku, niekoho napadol, povedal jej len, že sa vonku s niekým naťahovali. Súd za splnenia podmienok a postupom podľa § 264 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku čítal výpoveď svedkyne z prípravného konania zo dňa 21.11.2018 za účelom vysvetlenia rozporov, kedy uviedla, že otec jej povedal, že sa pobili a ako sa bili, tak ten jeden ho kopol do úst, pričom aj on (obžalovaný) mu trafil pár rán, ale kam a akou intenzitou, nevedela. Uvedený rozpor svedkyňa vysvetlila, že to bolo tak, ako uviedla pri výpovedi na polícii, lebo vtedy si to pamätala lepšie. Následne na otázku obhajkyne, čo jej povedal otec, že kde sa odohral tento konflikt, svedkyňa uviedla, že vonku.
Na otázky odpovedala, že svedkyňu X. poznala od malička, jej mama ju učila v škôlke. Doplnila, že oslavovať bola narodeniny v F. so svojimi priateľmi D. F., F. A., T. F., ktorí boli v čase konfliktu aj na parkete. Popísala, že jej otec mal v ten večer oblečené bundu, rifle a čiernu čiapku - šiltovku.
Svedok T. X. na hlavnom pojednávaní dňa 06.10.2020 vypovedal obdobne ako v prípravnom konaní dňa 03.12.2018, kedy uviedol, že dňa 25.02.2018 boli v podniku F. v Nitre spoločne s čašníčkami z Čiernej hory a s Z. A.. Priznal, že v ten večer pil veľa alkoholu. V F. tancovali, pričom A., s ktorou tancoval sa otočila a on videl svojho kamaráta Z. ako sa handrkoval s nejakým mužom, s ktorým sa prekoprcli na parket, asi preto, že boli obaja opití. Následne prišli vyhadzovači a zobrali ich von. Keď vyšli von, tak mu poškodený ukazoval, že má niečo so zubom, že ho mal zlomený. Videl, že obžalovaný poškodeného asi raz udrel päsťou na tvár alebo do pleca v rámci toho handrkovania. Na poškodenom videl po tomto incidente zvnútra krvavé ďasná. Nepamätal si, čo mal obžalovaný oblečené, ale pamätal si, že mal šiltovku s rovným šiltom. Na iný incident vnútri MM., ani na to, že obžalovaný napadol aj niekoho iného, si nepamätal. Poprel, že by on mal v ten deň vnútri v podniku F. alebo vonku pred F. konflikt s obžalovaným. Uviedol, že policajti mu pri spisovaní zápisnice ukazovali fotku a pýtali sa ho, či si pamätal útočníka z tej noci a on uviedol, že si ho pamätal v súvislosti s tou bitkou. Vzhľadom na to, že svedok v prípravnom konaní dňa 26.03.2018 vypovedal, že ako tancoval, tak videl ako dievča, s ktorým tancoval, sa otočilo, a videl ako starší muž udieral päsťou jeho kamaráta Z., najmenej jedenkrát do oblasti tváre a potom sa začal Z. brániť, začali sa ťahať a skončili na zemi na parkete, preto túto výpoveď súd podľa § 264 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku prečítal, pričom svedok uvedený rozpor vysvetlil tak, že to, čo vypovedal v prípravnom konaní bola pravda, vtedy si to pamätal lepšie ako pri výpovedi pred súdom.
Svedok T. F. na hlavnom pojednávaní dňa 06.10.2020 vypovedal, že dňa 25.02.2018 boli s F. F., D. F. T. F. F. na diskotéke, on s F. sedel na pódiu, keď sa na parkete, kde bolo 10-15 ľudí, niečo strhlo, SBS-kári vyhodili obžalovaného aj ostatných. Na otázku obhajkyne, že čo videl vo vnútri podniku F., čo sa tam strhlo, svedok odpovedal, že sa určite vnútri nebili, ale sa len hádali. Poprel aj, že by videl, že vo vnútri podniku F. by obžalovaný niekoho napadol alebo udrel. Nevedel uviesť kto koho vonku bil. Uviedol, že on spozoroval, že na parkete sa niečo dialo, až keď ľudia prestali tancovať, nevidel, čo tomu predchádzalo. Poprel, že by on niekoho napadol, nepamätal si, že by bol v tú noc niekto zranený, zbitý, krvavý, iba obžalovanému krvácalo z úst.
Svedok D. F. si na hlavnom pojednávaní dňa 06.10.2020 pamätal, že sedel na pódiu s F., obžalovaný tancoval s jeho priateľkou, obžalovaný drgol nejakú pani, tá začala hysterčiť, potom prišli vyhadzovači a vyhodili ich von. Vonku už stáli kamaráti panej, ktorá v podniku začala hysterčiť a títo napadli obžalovaného, že jej ublížili, pritom sa nič nestalo. Poprel, že by videl, že by obžalovaný vo vnútri v podniku F. niekoho napadol, alebo udrel. Pamätal si, že obžalovaný mal poranené ústa a že vonku bola bitka. Poprel, že by v inkriminovaný deň videl nejaký fyzický konflikt vo vnútri v F.. Poškodeného nepoznal, ani si ho nepamätal.
Súd za splnenia podmienok a postupom podľa § 263 odsek 3 písmeno a) Trestného poriadku prečítal na hlavnom pojednávaní 06.10.2020 zápisnice o výpovediach z prípravného konania svedkov D. B. T. F.. F. Ž., ktoré ako splnomocnené zástupkyne poškodených právnických osôb si uplatnili nároky na náhradu škody; F. Ž. za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenému Z. A. preplatenú zdravotnou poisťovňou Dôvera ZP, a.s v sume 805,33 eura T. D. B. za dávky sociálneho poistenia počas práceneschopnosti Z. A. v sume 927,40 eura vyplatené Sociálnou poisťovňou.
Znalec MUDr. V. X., X.., z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia predniesol na hlavnom pojednávaní dňa 26.11.2020 závery svojho znaleckého posudku č. 54/2018, na ktorých zotrval, pričom uviedol, že mu neboli známe žiadne skutočnosti, ktoré by mali akýkoľvek vplyv na zmeny záverov prezentovaných v písomne podanom znaleckom posudku. Zo záverov znaleckého posudku vyplývalo, že poškodený Z. A. utrpel posunutú jednoduchú zlomeninu strednej časti tela dolnej sánky, ktorá si vyžiadala stomatochirurgickú operáciu dňa 28.02.2018, zlomenina bola napravená a zafixovaná titanovou dlahou, pričom stehy po operácii boli odstránené dňa 08.03.2018 a liečenie prebehlo bez komplikácií. Ďalšími poraneniami, ktoré poškodený utrpel boli pomliaždeniny oboch očníc s krvnými podliatinami dolných viečok, ktoré nevyžadovali liečbu. V záveroch posudku bolo vysvetlené, že zlomenina dolnej čeľuste vznikla s najväčšou pravdepodobnosťou úderom strednej intenzity tupého predmetu, päsťou na oblasť brady, išlo o aktívne násilie a išlo o najmenej 2-3 údery. Podľa znalca mohli tieto zranenia vzniknúť takým spôsobom, ako uvádzal poškodený. Všetky poranenia poškodeného
boli znalcom klasifikované z lekárskeho hľadiska ako úrazy ľahké, nevyžadovali si dlhú dobu liečenia a nezanechali trvalé následky. Poškodený bol v bežnom spôsobe života obmedzený počas doby do 6 týždňov, ktorá zodpovedala aj dobe liečenia v tom smere, že od 25.02.2018 do 03.04.2018 nemohol jesť tuhú potravu a prvých 14 dní po úraze si nemohol umývať zuby; inak obmedzený v obvyklom spôsobe života nebol. Na hlavnom pojednávaní k počtu úderom, ktoré utŕžil poškodený, vysvetlil, že jeden úder smeroval na dolnú čeľusť a pokiaľ išlo o ďalšie poranenia, tieto mohli byť spôsobené jedným až dvomi údermi, teda buď došlo k úderu na oblasť koreňa nosa a sekundárne došlo k zatečeniu krvnej podliatiny do obidvoch očníc, alebo mohlo dôjsť aj k dvom izolovaným úderom do každej očnice zvlášť.
Zo zápisníc o rekogníciách, ktoré boli vykonané s poškodeným Z. A., Q. T. X. T. J. Q., ako poznávajúcimi osobami vyplynulo, že poškodený označil obžalovaného ako útočníka, ktorý ho napadol dňa 25.02.2018 v podniku F., ktorého spoznal podľa jazvy na čele, svedok T. X. tiež označil obžalovaného ako toho, kto napadol jeho kamaráta Z. A. dňa 25.02.2018 v podniku F. a zapamätal si ho podľa jazvy na čele a svedkyňa J. Q. opoznala podľa celkového tvaru hlavy obžalovaného ako útočníka, ktorý ju napadol dňa 25.02.208 v podniku F.. Z fotoalbumov priložených k zápisniciam o rekogníciách bolo evidentné, že osoba obžalovaného má na koreni nosa medzi obočím jazvu.
Z lekárskych správ týkajúcich sa poškodeného Z. A.ollára vyplynulo, že tento utrpel posunutú zlomeninu sánky vpravo do 5 mm po napadnutí dňa 25.02.2018, kedy aj navštívil úrazovú ambulanciu Fakultnej nemocnice v Nitre, že dňa 25.02.2018 bola vykonaná u poškodeného počítačová tomografia, že bol dňa 08.03.2018 operovaný v celkovej anestézii, že operácia prebehla bez komplikácií, že poškodený sa opakovane podrobil lekárskym kontrolám, naposledy dňa 05.062018 a že bol práceneschopný od 26.02.2018 do 30.04.2018.
Zo správy Sociálnej poisťovne vyplývalo, že táto, ako poškodená spoločnosť, si uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 927,40 eura ako náhradu nemocenských dávok, ktoré vyplatila poškodenému počas jeho práceneschopnosti, ktorá trvala od 26.02.2018 do 30.04.2018. Dôvera ZP, a.s. podľa predloženého prípadu náhrady vynaložených nákladov si uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 805,33 eura.
Z dostupných relácií na obžalovaného súd zistil, že obžalovaný má evidované štyri priestupky na úseky cestnej premávky, bol jedenkrát súdne riešený, a to v konaní pred Okresným súdom Nitra sp. zn. 1T/60/2010 (podľa lustrácie v ESS je v ORT pri spisovej značke mylne uvedený rok 70) za prečin za ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona a za prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, za ktoré mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody na 10 mesiacov so skúšobnou dobou na 18 mesiacov; v danom prípade sa obžalovaný dňa 28.10.2013 osvedčil a hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený. Z lustrácie v evidencii Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vyplývalo, že voči obžalovanému je v súčasnosti vedené len toto predmetné trestné stíhanie.
Súd nevykonal, napriek zásadným rozporom vo výpovediach obžalovaného a poškodeného, konfrontáciu medzi nimi, a to aj s poukazom na znenie § 125 odsek 5 Trestného zákona, ktoré vylučuje konfrontáciu so svedkom, na ktorom bol spáchaný trestný čin násilím, ak hrozí nebezpečenstvo spôsobenia druhotnej viktimizácie obzvlášť zraniteľnej obeti, ktorou v tomto prípade poškodený bol.
Po vykonanom dokazovaní súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán a vyhodnotil, že skutok sa stal tak, ako bol uvedený v skutkovej vete obžaloby, ktorú upravil v zmysle výpovede znalca na hlavnom pojednávaní, že poškodený bol napadnutý tým spôsobom, že ho obžalovaný najmenej dvakrát udrel päsťou do tváre, z toho raz na dolnú čeľusť a najmenej jedenkrát na oblasť koreňa nosa (v obžalobe bolo uvedené 3-4krát), že ho spáchal obžalovaný, ktorý svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkových podstát prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa §364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej, pretože bolo dokázané, že obžalovaný svojím konaním na mieste verejnosti prístupnom fyzicky napadol poškodeného Z. a tým mu spôsobil ublíženie na zdraví.
Trestný čin ublíženia na zdraví, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, spácha ten, kto inému úmyselne ublíži na zdraví. Podľa § 123 odsek 2 Trestného zákona ublížením na zdraví sa rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie, liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.
Pri posudzovaní ublíženia na zdraví má význam porucha zdravia, jej povaha, ako bola spôsobená, akými príznakmi sa prejavovala alebo prejavuje, ktorý orgán alebo ktorá funkcia bola narušená, bolestivosť poranenia a jeho intenzita, či poranenie vyžadovalo lekárske ošetrenie, aké lekárske ošetrenie si vyžadovalo, aké ťažkosti mal poškodený a či tieto ťažkosti zodpovedali lekárskemu nálezu a či a do akej miery porucha zdravia narušila obvyklý spôsob života a pracovnú schopnosť a po akú dobu sa poranenie poškodeného prejavovalo. Za ublíženie na zdraví možno považovať taký stav, ktorý porušením normálnych telesných alebo duševných funkcií znemožňuje výkon obvyklej činnosti alebo má vplyv na obvyklý spôsob života poškodeného, a ktorý spravidla vyžaduje lekárske ošetrenie, aj keď nezanechá trvalé následky. Nemožno jednoznačne stanoviť nejakú minimálnu dobu, po ktorú by mala porucha trvať, aby porucha zdravia mohla byť už považovaná za ublíženie na zdraví, ale ustálená súdna prax, pri zvažovaní všetkých skôr uvedených kritérií vychádza z toho, že sťaženie obvyklého spôsobu života poškodeného musí trvať najmenej sedem dní. Ublíženie na zdraví spravidla nepriaznivo ovplyvňuje aj pracovnú schopnosť v tom zmysle, že poškodeného dočasne vyradí z pracovného procesu. Pracovná neschopnosť sama o sebe nemusí však vždy správne odrážať povahu, intenzitu a závažnosť spôsobenej poruchy zdravia. Práceneschopnosť je síce dôležité kritérium pri posudzovaní pojmu ublíženia na zdraví, ale doba práceneschopnosti je len orientačný kritériom na posúdenie intenzity a závažnosti poruchy zdravia alebo ochorenia (rozsudok NS SR sp. zn. 3Tz 13/1998). Trestný čin výtržníctva, pre ktorý je obžalovaný tiež stíhaný, sa dopustí ten, kto slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti tým, že napadne iného. K tomu, aby bol spáchaný trestný čin výtržníctva v uvedenej podobe, musí mať napadnutie iného skutočnú povahu výtržnosti, t.j. musí ísť o konanie narušujúce závažným spôsobom verejný poriadok a pokoj; nie každé napadnutie na verejnosti alebo na mieste verejnosti prístupnom je nevyhnutne výtržníctvom. Je preň typický zjavne neúctivý a nedisciplinovaný postoj páchateľa k zásadám občianskeho spolužitia, pričom ide spravidla o násilný alebo slovný prejav takého charakteru, že hrubo uráža, vzbudzuje obavy o bezpečnosť zdravia, majetku alebo výrazne znižuje vážnosť väčšieho počtu osôb súčasne prítomných (R44/1990). Spôsob takého konania v sebe zahŕňa verbálne, ako aj fyzické útoky. Kým verbálne útoky by sa mali za trestný čin výtržníctva považovať iba v mimoriadne krajných prípadoch, fyzické útoky je potrebné posudzovať prísnejšie. Pri fyzických napadnutiach treba pri posúdení materiálneho znaku podľa § 10 odsek 2 Trestného zákona posudzovať intenzitu útoku, priebeh útoku, okolnosti, za akých došlo k útoku, zhodnotiť morálnu ujmu (bezdôvodnosť útoku, či je poškodený zbitý alebo zahanbený fyzickým útokom v prítomnosti osôb) a následky, osobu útočníka ako aj osobu napadnutú (R 4/1976). Z druhového (resp. skupinového) objektu trestného činu výtržníctva vyplýva, že predmetom ochrany sú medziľudské vzťahy a zásady slušného správania na verejnosti alebo na mieste verejnosti prístupnom. Z tejto povahy chráneného záujmu je potrebné vyvodiť, ak má byť určité chovanie považované za výtržnosť musí sa výraznejším spôsobom dotýkať verejného poriadku ako hodnoty, ktorá presahuje individuálne záujmy jednotlivcov. Pritom všetky uvedené podmienky, za ktorých splnenia možno považovať napadnutie iného za výtržnosť podľa § 364 Trestného zákona, sú súčasne tými znakmi, ktoré ho charakterizujú ako trestný čin výtržníctva podľa uvedeného ustanovenia a jednak ho odlišujú od niektorých priestupkov obdobnej povahy. V tom je uvedená zásada subsidiarity trestnej represie (§ 10 odsek 2 Trestného zákona). Z vykonaného dokazovania o existencii fyzického násilia obžalovaným proti poškodenému svedkovi stáli proti sebe tvrdenia poškodeného svedka a svedka T. X. na jednej strane, ktorí obžalovaného usvedčovali z protiprávneho konania a na strane druhej tvrdenia obžalovaného a svedkov F. F., D. F. T. T. F., ktorí popierali, že by obžalovaný niekoho fyzicky napadol, udrel vo vnútri podniku F. dňa XX.XX.XXXX.
V danom prípade bolo nepochybné, že na parkete v podniku F. dňa 25.02.2018 došlo medzi obžalovaným a poškodeným k fyzickej potýčke, ktorá bola spôsobená napadnutím svedkyne J. Q. obžalovaným, ktorú poškodený začal brániť. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že na diskotéke v F. dňa 25.02.2018 došlo pri tancovaní k roztržke (sotenie, drgnutie) medzi obžalovaným a svedkyňou J. Q., ktorá začala kvôli tomu hystericky komunikovať (výpovede svedka poškodeného, svedkov J. Q., F. F.A., A. X., D. F.), tak ako tomu spravidla na diskotékach obvykle býva, teda že na takýchto miestach aj malý podnet môže osoby pod vplyvom alkoholu podnietiť k fyzickým útokom, a tak pritom došlo k fyzickému napadnutiu Z. A. obžalovaným (výpoveď svedka poškodeného, výpoveď svedka T. X.,
zápisnice o rekogníciách), ktorý svojou inzultáciou spôsobil poškodenému ublíženie na zdraví (výpoveď poškodeného, lekárske správy, znalecký posudok F.. V. X., X.., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia a jeho výpoveď, fotokópia snímku chrupu poškodeného).
Uvedený záver vyplynul z dokazovania, podloženého objektívnymi dôkazmi, z ktorých bolo vyvoditeľné, že svedok poškodený jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností za osobu, ktorá ho fyzicky napadla, označil obžalovaného. Ani pri opätovnom vykonávaní dokazovania súdom, a to výsluchom poškodeného na hlavnom pojednávaní nedošlo k žiadnym skutočnostiam, ktoré by u tohto svedka spochybňovali, že by jeho výpoveď, ako aj opoznanie, pri ktorom obžalovaného jednoznačne opoznal ako osobu, ktorá ho fyzicky napadala, takto označil obžalovaného nielen poškodený, ale aj svedok T. X., ako priame dôkazy by mohli byť považované za nejasné, nezrozumiteľné, nepresvedčivé. Tieto výpovede spĺňali všetky atribúty plnohodnotných výpovedí a nespochybniteľne usvedčujúcich priamych dôkazných prostriedkov popri tom, že nebol zistený žiaden motív poškodeného krivo obviniť obžalovaného, ktorého poškodený dovtedy nepoznal. Na základe takejto dôkaznej situácie súd uveril výpovedi poškodeného, že obžalovaný bol ten, kto mu spôsobil ublíženie na zdraví, poškodený nemal v ten deň kde inde a ako k tomuto ublíženiu na zdraví dôjsť (poškodený ani svedkovia, dokonca ani obžalovaný neuvádzali, že by poškodený bol účastný potýčky, ktorá sa odohrala následne vonku na pešej zóne pred podnikom MM., svedkyňa Q. uviedla, že sa obžalovaný s niekým vonku bil, ale nebol to poškodený), iba tak ako to je uvedené v skutkovej vete, pričom došlo aj k výtržnosti v podniku MM. v Nitre dňa 25.02.2018 okolo 02:00 hod.
Výpovede svedkov, a to dcéry obžalovaného F. F.A., Q. D. F. T. T. F., kamarátov obžalovaného, ktoré exkulpovali obžalovaného z protiprávneho konania a potvrdzovali jeho obranu, že obžalovaný nikoho vo vnútri podniku F. dňa 25.02.2018 fyzicky nenapadol, pripúšťali iba, že tam nastal nejaký konflikt, ale len slovný, svedkyňa F. uviedla, že obžalovaného - jej otca poškodený sotil, pričom priznala, že otec jej po potýčke povedal, že tomu, s kým sa obžalovaný bil, aj obžalovaný trafil pár rán, pričom následne na otázku obhajkyne, čo jej povedal otec, že kde sa odohral tento konflikt, svedkyňa uviedla, že vonku, považoval súd len za snahu svojimi výpoveďami pomôcť svojmu blízkemu, prípadne kamarátovi. Súd vyhodnotil výpovede svedkýň J. Q. T. A. X., ktoré uviedli, že nevideli, že obžalovaný napadol poškodeného vo vnútri podniku F. tak, že tieto mali zrejme otupené zmysly vplyvom alkoholu, tak ako to svedkyne priznali a opakovali, že si nič nepamätali, lebo boli opité, kvôli čomu nemuseli zachytiť protiprávne konanie obžalovaného voči poškodenému, najmä ak sa zaoberali len roztržkou, ktorá vznikla pri tancovaní, po ktorej začala J. Q. „hysterčiť“ a vec išla riešiť s SBS-károm.
Súd mal za preukázané, že obžalovaný spôsobil stíhaným skutkom ujmu na zdraví, teda také poškodenie zdravia, ktoré si objektívne vyžiadalo liečenie, počas ktorého bol poškodený nie iba na krátky čas, v danom prípade od 25.02.2018 do 03.04.2018, t.j. 38 kalendárnych dní (pracovná neschopnosť trala dlhšie od 26.02.2018 do 30.04.2018 a túto ako orientačné kritérium súd ponechal aj v skutkovej vete, ale podľa nej neposudzoval povahu a závažnosť ublíženia na zdraví), počas ktorých bol sťažený obvyklý spôsob života poškodeného (výpoveď poškodeného, znalecký posudok znalca F.. V. X. a jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní). Bolo treba pripomenúť, že ak by liečenie u poškodeného trvalo o štyri dni viac, tak by došlo k „ťažkej ujme na zdraví“ podľa § 123 odsek 3 písmeno i) Trestného zákona (porucha zdravia trvajúca dlhší čas, teda najmenej 42 kalendárnych dní) a v takom prípade by obžalovanému hrozil trest odňatia slobody na štyri až desať rokov.
Obžalovaný tým, že nespochybniteľne fyzicky zaútočil na poškodeného, neadekvátne použil fyzickú silu voči inému a tým prejavil agresívne chovanie na mieste verejnosti prístupnom (v priestoroch diskotéky), pred viac ako troma osobami (pred dcérou, kamarátmi, pred kamarátmi poškodeného, ako aj pred inými neznámymi osobami na diskotéke), teda išlo o zneváženie poškodeného nielen pred okruhom známych obžalovaného, teda dňa 25.02.2018 v čase okolo 02:00 hod. v Nitre na V. triede 5 sa dopustil aj trestného činu výtržníctva. Obžalovaný musel vedieť, že takýmto konaním môže porušiť záujem na ochrane pokojného občianskeho spolužitia, ale aj porušiť zdravie a dôstojnosť ľudí. Súd v danom prípade výtržnosť obžalovaného posúdil ako trestný čin, pretože konkrétny stupeň závažnosti konania obžalovaného v danom prípade bol vyšší než nepatrný.
Súd konanie obžalovaného vyhodnotil z hľadiska úmyslu podľa § 15 písmeno a) Trestného zákona ako úmysel priamy, berúc do úvahy okolnosti, za akých obžalovaný skutok vykonal a skutočnosť, že nebolo pochybnosti o jeho v plnom rozsahu zachovaných rozpoznávacích schopností v čase skutku.
Zo všetkých týchto dôvodov súd uznal obžalovaného vinným zo spáchaného skutku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a na tej právnej kvalifikácii ako je tam uvedená.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek 4 Trestného zákona a bral tak do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného ako aj možnosť jeho nápravy.
Súd prihliadol na osobné pomery páchateľa a zistenie, že tento bol raz súdne trestaný, pričom toto odsúdenie má zahladené. Obžalovaný bol prejednávaný len za priestupky na úseku dopravy.
Súd z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona u obžalovaného neprihliadol na žiadnu poľahčujúcu okolnosť, súd obžalovanému nepriznal okolnosť uvedenú pod písmeno j), že obžalovaný doteraz viedol z trestnoprávneho hľadiska riadny život, pretože aj keď podľa odpisu registra trestov sa na obžalovaného v prípade odsúdenia Okresným súdom Nitra sp. zn. 1T/60/2010 za prečin ublíženia na zdraví a prečin výtržníctva hľadí akoby nebol odsúdený, zahladené odsúdenie neznamenalo, že obžalovaný tieto trestné činy reálne nespáchal a teda, že osvedčením alebo zahladením sa anulovala jeho trestná činnosť (rozhodnutia Najvyššieho súdu SSR č. 19/1971 a správy Najvyššieho súdu SSR č. Tpj 15/73). Z priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného zákona súd u obžalovaného zistil okolnosť uvedenú pod písmenom h), že spáchal viacero trestných činov (prečin ublíženia na zdraví a prečin výtržníctva). S prihliadnutím na prevažujúci pomer priťažujúcich okolností súd upravil dolnú výmeru najprísnejšie trestnej sadzby (prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona) tak, že ju zvýšil o jednu tretinu, teda vychádzal zo sadzby šestnásť mesiacov až dva roky. Keďže súd odsudzoval obžalovaného za dva trestné činy, ukladal mu podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona trest úhrnný podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, v danom prípade to bol prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, pretože dolná hranica tohto prečinu bola vyššia ako dolná hranica prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody až na tri roky.
Súd dospel k záveru, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, ako aj na spôsobený následok, že účel trestu podľa § 34 Trestného zákona bude, tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie v prejednávanej veci u obžalovaného, dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody na samej spodnej hranici zvýšenej trestnej sadzby, teda vo výmere šestnásť mesiacov. Nakoľko však osobné pomery a osoba obžalovaného neodôvodňovali potrebu uloženia nepodmienečného trestu, jeho výkon súd obžalovanému podmienečne odložil a na jeho prevýchovu a nápravu určil skúšobnú dobu - na 18 mesiacov s presvedčením, že takto uložený trest je aj spravodlivý a zabezpečí aj ochranu spoločnosti.
Pokiaľ išlo o nároky na náhradu škody právnických osôb Sociálnej poisťovne a Dôvera ZP, a.s., ktoré si tieto právnické osoby v prípravnom konaní uplatnili, zdravotná poisťovňa za vynaložené náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť jej poistencovi poškodenému Z. A. v sume 805,33 eura a Sociálna poisťovňa ako náhradu nemocenských dávok, ktoré vyplatila poškodenému počas jeho práceneschopnosti, ktorá trvala od 26.02.2018 do 30.04.2018 v sume 927,40 eur, tak tieto nároky súd priznal podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku, pretože tieto boli uplatnené včas a riadne.
Poškodený Norbert Kollár si nárok na náhradu škody podľa § 46 odsek 3 Trestného poriadku voči obžalovanému síce uplatnil do skončenia vyšetrovania, teda včas, ale nevyčíslil ho, teda si ho neuplatnil riadne, v konaní pred súdom si uplatnil bolestné podľa predloženého sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 200 bodov, preto súdu nezostávalo iné, ako ho s jeho nárokom na náhradu škody v súlade s ustanovením § 288 odsek 1 Trestného poriadku odkázať na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.