Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_16Co-88-2019.pdf
PDF · 100 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/88/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudkýň JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Ivety Anderlovej v právnej veci žalobkyne L. B., bytom T., M. S. XX/XXX proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 2.549,78 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 23. apríla 2019, č.k. 11C/29/2017-100, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietavej časti m e n í tak, že žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 2.302,69 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Odvolací súd n e p r i p ú š ť a zmenu žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáha od žalovaného nároku na primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.000,- eur.
Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov konania vo výške 80,6 % voči žalovanému vo vzťahu k nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Žalovaný m á nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalobkyni vo vzťahu k nároku na primerané finančné zadosťučinenie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol, výrokom II. konanie o sumu 1.500,- eur ako finančné primerané zadosťučinenie zastavil a výrokom III. priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%. Súd prvej inštancie zhodnotením skutkového stavu dospel k záveru, že žalobkyňa podala žalobu po premlčacej dobe, a preto ju zamietol. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 107 ods. 1, 2 OZ, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ďalej ust. § 4 ods. 2 zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ďalej ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že predmetom konania bol nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 2.549,78 eur, ktorú žiadala od žalovaného z dôvodu, lebo jej zamestnávateľ za obdobie od augusta 2015 do marca 2017 zrazil sumu 2.549,78 eur na základe žiadosti žalovaného zo dňa 06.06.2013 a dohody o zrážkach zo mzdy. Súd mal za preukázané, že na základe zmluvy o úvere zo dňa 22.10.2008 bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 331,94 eur, ktorý sa zaviazala splácať v splátkach spolu s príslušným poplatkom v sume 289,45 eur a mala spolu uhradiť čiastku 621,39 eur v 12 mesačných splátkach. Žalovaná úver do dohodnutej doby neuhradila, pričom následne bol vydaný rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, ktorý žalobkyňu zaviazal rozsudkom zo dňa 20.11.2009 zaplatiť žalovanému sumu 631,31 eur s príslušenstvom. Žalobkyňa uhradila exekučnými zrážkami aj vlastným plnením istinu s príslušenstvom vyplývajúcu z rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu, o čom svedčí vyjadrenie exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, z ktorého vyplýva, že exekučné konanie bolo ukončené, lebo exekučná pohľadávka bola v plnom rozsahu uhradená v sume 680,05 eur. Tieto exekučné zrážky boli realizované v čase od 18.01.2010 do 11.05.2011. Zamestnávateľ žalobkyne Národný ústav detských chorôb začal žalobkyni zrážať zo mzdy počnúc augustom 2015 do marca 2017 a zrazil jej zo mzdy sumu 2.549,78 eur. Každý mesiac jej zrážal rôzne sumy s tým, že žalobkyňa sa dozvedela o začatí duplicitného plnenia vo vzťahu k žalovanému prvýkrát v auguste 2015, kedy jej bola zrazená suma zo mzdy vo výške 241,09 eur. Z výpovede žalobkyne bolo preukázané, že sa dozvedela o tom, že zaplatila viac ako mala podľa rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu formou zrážok zo mzdy už v auguste 2015 pri zaplatení plnej splátky. Od tejto doby začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba, ktorá uplynula v auguste 2017. Žalobkyňa podala žalobu na prvostupňový súd 21.09.2017, teda po uplynutí dvojročnej premlčacej doby. Žalovaný vzniesol námietku premlčania a súd na ňu musel zo zákona prihliadnuť. Preto z dôvodu premlčania žalobu žalobkyne zamietol. Márne uplynuli preto obidve premlčacie doby ako subjektívna dvojročná, tak aj objektívna trojročná. Žalobkyňa nevedela vysvetliť, prečo nepodala skôr žalobu, keď sa už v auguste 2015 dozvedela, že platí viac ako mala. Je pravdou, že žalovaný získal bezdôvodné obohatenie, ktoré predstavuje sumu 2.549,78 eur, teda ide o sumu, ktorú zamestnávateľ zrazil žalobkyni zo mzdy bez právneho dôvodu, pretože žalobkyňa istinu s príslušenstvom uhradila žalovanému v exekučnom konaní, ktoré bolo v máji 2011 zrušené. Z týchto dôvodov súd žalobu zamietol. Čo sa týka vyjadrenia žalovaného, ktorý požiadal zamestnávateľa žalobkyne o zrážky zo mzdy na základe Zmluvy o úvere a Dohody o zrážkach zo mzdy uzavretých dňa 22.10.2008, žiadal vykonať zrážky až do sumy 2.083,51 eur, hoci v exekučnom konaní bola istina s príslušenstvom uhradená. Žalovaný potvrdil stanovisko, že žalobkyňa uhradila 2.605,57 eur nad rámec poskytnutej istiny a uhradila túto sumu dva roky po splatnosti dlhu dňa 07.07.2011. Preto mu patria aj úroky z omeškania a zmluvná pokuta a bezdôvodne sa neobohatil. Súd považuje za podstatné uviesť, že žalovaný sa nevyjadril k zrušeniu exekúcie v máji 2011 a neodôvodnil, prečo podal 06.06.2013 žiadosť zamestnávateľovi, aby žalobkyni zrážal zo mzdy sumu 2.083,51 eur, keď istina priznaná Stálym rozhodcovským súdom v sume 631,31 eur s príslušenstvom bola uhradená. Súd tiež uviedol, že posúdil zmluvu o úvere ako zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú aplikoval zák.č. 258/2001 Z.z. platný v čase uzavretia zmluvy, teda ku dňu 22.10.2008. Zmluvu považoval za platne uzavretú, avšak bezúročnú a bez poplatkov a preto poplatok v sume 8.720,- Sk je v rozpore s § 4 ods. 3 cit. zákona, pretože zmluva neobsahovala ročnú úrokovú sadzbu, RPMN, ani priemernú hodnotu RPMN. Zároveň odhliadnuc od tejto aplikácie súd uviedol, že v prípade poplatku vo výške 87% sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku tak, ako ju predpokladá ust. § 53 ods. 5 OZ. Vo vzťahu k späťvzatiu žaloby súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie ust. § 144, § 145 ods. 1, 2 CSP, kedy žalobkyňa zobrala späť žalobu v časti o primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.500,- eur pred začatím pojednávania, a preto súd akceptoval toto späťvzatie. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP.
2. Proti tomuto rozhodnutiu podala včas odvolanie žalobkyňa, ktorá uviedla, že dňa 21.09.2017 žiadala o prešetrenie prípadu spoločnosti POHOTOVOSŤ so sídlom v Bratislave z bezdôvodného obohatenia v sume 2.549,78 eur. Predložila všetky doklady súdu, že spoločnosť POHOTOVOSŤ posunula úver exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, na základe ktorého bol v marci 2011 dlh voči spoločnosti exekučne splácaný a v máji 2011 aj exekučne zastavený, dňa 23.05.2011 bol exekútorom uhradený preplatok 123,52 na účet. Tým považovala úver za vyplatený. Dňa 19.06.2013 jej spoločnosť POHOTOVOSŤ zaslala žiadosť o zrážkach zo mzdy, keď už v deň podpísania zmluvy bola dlžná 2.083,- eur. Dohoda bola poprečiarkovaná, bez pečiatky, vytlačená z počítača. Účtovníčka si zrátala sumu 2.549,78 eur. Táto suma bola vymáhaná neoprávnene, a preto žiada o prešetrenie. Zároveň požiadala spoločnosť POHOTOVOSŤ o vyplatenie sumy 2.549,78 eur a k tomu nárok na primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.000,- eur s titulom používania nekalých obchodných praktík. 3. Žalobkyňa na základe výzvy súdu prvej inštancie doplnila odvolanie v tom smere, že trvá na žalobe z dôvodu nekalých obchodných praktík voči jej osobe s tým, že úver bol uzatváraný v platnej mene Slovenskej republiky, kedy platila v slovenských korunách. Je pravda, že úver pravidelne nesplácala, avšak na základe exekučného príkazu doplatila sumu 13.452,16 Sk, čo v roku 2011 činilo 446,53 eur. Exekučný príkaz bol exekútorom zrušený a súdny exekútor jej 26.05.2011 odoslal na účet preplatok vo výške 123,52 eur. Spochybnila Dohodu o zrážkach zo mzdy, doručenú zamestnávateľovi dňa 19.06.2013, kde je vyplnená suma 2.083,51 eur a pri podpise tejto dohody sa bod B nevypĺňa. Nikdy úverovú spoločnosť nekontaktovala, aby podpísali novú Dohodu o splátkovom kalendári. Od roku 2015 jej bola z výplaty stiahnutá suma v hodnote 2.549,78 eur, čo činí 76.814,97 Sk. Celková vyplatená suma bola 2.937,51 eur, čo činí 88.495,42 Sk. Preto sa domáha vrátenia sumy 2.549,78 eur a žiada o
primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.000,- eur. Žiadala preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi navrhnuté. 4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu ďalej písomne nevyjadril. 5. Krajský súd ako súd odvolací vec prejednal, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné sčasti ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP a sčasti zmeniť podľa § 388 CSP z týchto dôvodov: 6. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom skutkovom základe, že nárok žalobkyne voči žalobcovi o vydanie bezdôvodného obohatenia je premlčaný, a preto je potrebné žalobu ako celok zamietnuť. S týmto odôvodnením sa odvolací napriek správne zistenému skutkovému stavu veci nestotožňuje a dodáva k nemu nasledovné. 7. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie je zrejmé a nepochybné, že žalobkyňa so žalovaným uzatvorili Zmluvu o úvere dňa 22.10.2008, predmetom ktorej bol úver poskytnutý žalobkyni vo výške 10.000,- Sk, čo činí v prepočte 331,94 eur. Žalobkyňa sa zaviazala vrátiť túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 8.720,- Sk, t.j. 289,45 eur, t.z., že spolu mala zaplatiť sumu 621,39 eur, 12 mesačných splátkach po 51,78 eur do 14.01.2009. 8. Následne bol vydaný rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu so sídlom v Bratislave dňa 20.11.2009 pod sp.zn. SR 19632/09, ktorým stály rozhodcovský súd zaviazal žalobkyňu k zaplateniu sumy 631,31 eur spolu s 0,25% úrokom z omeškania denne zo sumy 621,36 eur od 20.05.2009 do zaplatenia a nahradiť žalovanému trovy konania. 9. Ďalej strany sporu uzatvorili Dohodu o zrážkach zo mzdy dňa 22.10.2008, v zmysle ktorej veriteľ poskytol dlžníčke sumu 10.000,- Sk, ktorú mu bola povinná vrátiť vrátane poplatku v sume 8.720,- Sk, teda mala spolu vrátiť 18.720,- Sk. Celková výška pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi predstavovala podľa tejto dohody sumu 2.083,51 eur. 10. Súdny exekútor na základe vykonateľného exekučného titulu rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu SR 19632/09, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.01.2010 zaslal zamestnávateľovi žalobkyne príkaz na začatie exekúcie, ktorým bolo uložené povinnému, teda Eve Ciprichovej, v súčasnosti žalobkyni zaplatiť pohľadávku vo výške 631,31 eur s príslušenstvom v prospech žalovaného. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý následne oznámil 23.05.2011 zamestnávateľovi žalobkyne, že zrušil príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy a prikázal zamestnávateľovi žalobkyne, aby odblokoval zrážky zo mzdy s tým, že z účtu žalobkyne bola 26.05.2011 uhradená exekútorovi suma 123,52 eur. Exekučné konanie u súdneho exekútora vedeného pod sp.zn. EX 520/2010 bolo ukončené, pretože exekučná pohľadávka bola uhradená v plnom rozsahu a to spolu vo výške 680,05 eur a to platbami, ktoré boli postupne uhradené od 18.01.2010 až do 11.05.2011. 11. Ďalej je z vykonaného dokazovania nepochybné, že žalovaný zaslal zamestnávateľovi žalobkyni dňa 06.06.2013 žiadosť o zrážky zo mzdy na základe Zmluvy o úvere uzavretej dňa 22.10.2008, ktorou ju požiadal o mesačné splátky až do sumy 283,51 eur. Na základe tejto žiadosti zo strany žalovaného zamestnávateľ zrážal žalobkyne počínajúc mesiacom august 2015 až do marca 2017 jednotlivé zrážky, pričom zrážky boli vykonávané prvýkrát v auguste 2015 v sume 247,09 eur až po marec 2017, kedy celkovo bolo zrazené žalobkyni zo mzdy 2.549,78 eur. Žalovaný následne vzniesol námietku premlčania nároku žalobkyne. 12. V prejednávanej veci je teda nepochybné, že nárok žalobkyne je nárokom z bezdôvodného obohatenia voči žalovanému na tom skutkovom základe, že žalobkyňa zaplatila dvakrát dlh vo vzťahu k žalovanému, teda plnila nad rozsah zmluvného dojednania bez ohľadu nato, že z prevažnej časti nakoľko sa jednalo o zmluvu uzavretú v režime ochrany práv spotrebiteľa, že došlo k značnému preplateniu dlhu žalobkyne voči žalovanému vo vzťahu k dlžnej sume. Bez ohľadu na túto skutočnosť je však potrebné okrem ustanovenia v bezdôvodnom obohatení posudzovať nárok žalobkyne voči žalovanému aj prostredníctvom ust. § 107 ods. 1, 2 OZ tak ako v konečnom dôsledku tieto ustanovenia zákona aj správne použil súd prvej inštancie aj keď došlo k chybnému výkladu z jeho strany. Faktom je, tak ako správne uviedol súdu prvej inštancie, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohatenia a kto sa na jeho úkor obohatil (subjektívna premlčacia doba) a najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky (objektívna premlčacia doba) a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za desať rokov odo dňa, kedy k nemu došlo (§ 107 ods. 1, 2 OZ). Súd prvej inštancie teda použil správne právne východisko pre posúdenie námietky premlčania zo strany žalovaného vo vzťahu k žalobkyni, avšak v konečnom dôsledku došlo k chybnému výpočtu premlčacej doby zo strany žalovaného. Pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia je stanovená dvojaká kombinovaná premlčacia doba, subjektívna a objektívna. Tieto dve premlčacie doby spočínajú bežia a končia nezávisle na sebe. Subjektívna
premlčacia doba je kratšia, dvojročná. Objektívna premlčacia doba je buď trojročná u nezavineného a nedbanlivostného bezdôvodného obohatenia alebo desať ročná, ak sa jedná o úmyselné bezdôvodné obohatenie. Pokiaľ márne uplynula aspoň jedna z týchto lehôt a je vznesená námietka premlčania, nemožno právo priznať. Pre počiatok behu subjektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia je rozhodný okamih, kedy sa oprávnený skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia, kto ho získal, pričom nie je podstatné, že mal potrebné skutočnosti dozvedieť už skôr. Touto vedomosťou ust. § 107 ods. 1 OZ nemieni znalosť právnej kvalifikácie, ale len skutkových okolností, z ktorých možno zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie dôvodiť. Pre stanovenie počiatku behu objektívnej premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 2 OZ je rozhodujúci okamih, kedy bezdôvodné obohatenie skutočne fakticky vzniklo, inak povedané, aby bolo možné uvažovať o premlčaní práva, musí toto právo najprv vzniknúť. Okamihom, od ktorého sa počiatok behu objektívnej premlčacej doby odvíja je teda okamih vzniku zodpovednostného vzťahu z bezdôvodného obohatenia a to bez zreteľa nato, či oprávnený subjekt o svojom práve na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia vedel, či nie. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ku ktorému sa dostalo majetkovej hodnoty plnením, ku ktorému v dobe jeho poskytnutia neexistoval žiadny právom stanovený dôvod. 13. V posudzovanej veci je podstatné a rozhodujúce, kedy žalobkyňa zistila, že k bezdôvodnému obohateniu došlo po skutkovej stránke, kedy sa dozvedela, že uhradila žalovanému sumu prevyšujúcu poskytnutý úver s tým, že ako vyplýva zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý preberá aj odvolací súd na strane žalobkyne došlo k tomuto zisteniu prvýkrát v auguste 2015, kedy došlo k prvej zrážke zo mzdy, pretože vedela o tom akú sumu, na aký účet a na akom skutkovom základe sa táto čiastka spláca. Na druhej strane však platí, že pre každú z uhradených splátok prevyšujúcu poskytnutú istinu plynie premlčacia doba v zmysle § 103 OZ samostatne a jej uplynutie sa prerušilo uplatnením práva na súde, t.z. podaním žaloby dňa 21.09.2017. Pre počiatok subjektívnej premlčacej doby tak je podstatné, že k prvej zrážke zo mzdy na strane žalobkyne došlo v auguste 2015 a keďže žaloba bola podaná až 21.09.2015, nárok z tejto zrážky je premlčaný s tým, že ako vyplýva z prípisu voči žalovanému, že zrážka vo výške 247,09 eur bola vykonaná 11.09.2015. Táto čiastka je skutočne premlčaná, pretože 11.09.2017 uplynula dvojročná subjektívna premlčacia doba na vydanie tohto bezdôvodného obohatenia. Následne však bol nesprávny záver súdu prvej inštancie, že všetky ostatné zrážky sú premlčané, pretože premlčanie pri každej zo zrazených splátok sa počíta samostatne, t.z. pokiaľ bola 13.10.2015 zrazená suma 201,54 eur a žaloba bola podaná 21.09.2017, bola tak uplatnená žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia čo do tejto sumy včas v zákonom stanovenej dvojročnej premlčacej doby, pričom je takto včas podaná žaloba aj u statných splátok, ktoré boli zrazené z platu žalobkyne v čase od 13.10.2015 až do marca 2017. Celkovo takto neodôvodnene zrazená čiastka zo mzdy žalobkyne predstavuje sumu 2.302,69 eur tak ako vyplýva z jednotlivých splátok zrazených zo mzdy žalobkyne, ktoré sú založené v spise (táto skutočnosť medzi stranami sporu sporná nebola). 14. Pochybenia sa tak dopustil súdu prvej inštancie, ktoré vyhodnotil žalobu tak, že celý nárok žalobkyne je premlčaný, čo však nie je z dôvodu vyššie uvedeného pravdou. Žalovanému tak vznikla povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie, čo do sumy 2.302,69 eur, čo prestavujú zrážky zo mzdy neoprávnene vyplatené zo strany žalobkyne žalovanému, a preto dospel odvolací súd k záveru, že keďže tieto splátky nie sú premlčané, je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zamietavej časti z dôvodu premlčania zmeniť, a žalobe vyhovieť čo do sumy 2.302,69 eur. Konkrétne sa jedná o splátky vo výške 201,54 eur za október 2015, 140,20 eur za november 2015, 139,47 za december 2015, 99,05 eur za január 2016, 121,84 eur za február 2016, 51,84 eur za marec 2016, 94,84 eur za apríl 2016, 7,84 za máj 2016, 93,84 eur za jún 2016, 77,84 eur za júl 2016, 86,84 eur za august 2016, 113,84 eur za september 2016, 61,84 eur za október 2016, 100,84 za november 2016, 132,80 za december 2016, 167,79 eur za január 2017, 310,82 za február 2017, 261,82 za marec 2017 a 37,71 eur za apríl 2017. Celkovo tak výška bezdôvodného obohatenia žalovaného vo vzťahu k žalobkyni predstavuje 2.302,69 eur. 15. Čo sa týka zvyšnej zamietnutej sumy čo do splátky vo výške 247,09 eur, táto čiastka je skutočne premlčaná, nakoľko k zrazeniu tejto sumy došlo konkrétne 11.09.2015, teda sa jedná o splátku, ktorá bola premlčaná. 16. Preto vo zvyšnej napadnutej časti, v ktorej bol zamietnutý návrh žalobkyne z dôvodu premlčania, čo do sumy 247,09 eur bol správne návrh zamietnutý, a v tejto časti bol preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdený. 17. Zároveň odvolací súd vo zvyšku poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie, ktorý posudzoval samotnú zmluvu o úvere uzatvorenú medzi stranami sporu ako zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú správne aplikoval zák.č. 25/2001 Z.z. platný v čase uzavretia zmluvy. Rovnako
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie v tom smere, že zmluva je síce platne uzavretá, avšak je potrebné ju považovať za bezúročnú a bezpoplatkovú, pretože poplatok v sume 8.720,- Sk je v rozpore s ust. § 4 ods. 3 cit. zákona, pretože neobsahuje ročnú úrokovú sadzbu, ročnú percentuálnu mieru nákladov, ani priemernú hodnotu RPMN. Odhliadnuc od týchto skutočností v prípade poplatku vo výške 87 % sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku tak, ako ju predpokladá ust. § 53 ods. 5 OZ. Preto v tomto kontexte neobstojí vyjadrenie zo strany žalovaného v tom smere, že čo sa týka zrážok zo mzdy, ktoré boli predmetom tohto sporu, jedná sa teda iba o doplatok dlhu zo strany žalobkyne, čo však nie je s prihliadnutím na vyššie uvedené pravdou. 18. Faktom je, že v rámci odvolania žalobkyňa navrhla odvolaciemu súdu, aby rozhodoval aj o náhrade nemajetkovej ujmy z dôvodu nekalých praktík na strane žalovaného vo výške 2.000,- eur. Odvolací súd však nepripustil takúto zmenu žaloby, nakoľko z ust. § 371 CSP vyplýva, že v rámci odvolacieho konania už nie je možné meniť žalobu, a preto sa odvolací súd týmto návrhom zo strany žalobkyne ďalej nezaoberal. 19. O trovách odvolacieho konania bolo potrebné rozhodnúť samostatne pre každý nárok zo strany žalobkyne. S prihliadnutím na ust. § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1, 2 CSP, § 396 ods. 1, 2 CSP, kedy v odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa vo vzťahu k nároku, ktorým sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia, avšak len vo výške 80,6 %. Žalobkyňa sa domáhala v konaní zaplatenia sumy 2.549,78 eur, žalovaný bol zaviazaný k zaplateniu sumy 2.302,69 eur, čo predstavuje 90,3 % úspešnosť žalobkyne. Po odrátaní úspechu žalobkyne od neúspechu žalovaného, tak čistý úspech žalobkyne prestavuje 80,6 % (90,3 - 9,7=80,6). Preto odvolací súd rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov ako prvostupňového, tak aj odvolacieho konania vo výške 80,6 % zo sumy 2.302,69 eur, teda v nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v časti, kde bola žalobkyňa v konaní v prevažnej miere úspešná. 20. Vo vzťahu k druhému nároku zo strany žalobkyne je nutné konštatovať, že v časti, kde sa žalobkyňa domáhala náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, čo do sumy 1.500,- eur, zobrala žalobu späť, a preto v tejto časti zavinila zastavenie konania pretože neodôvodnila z akého titulu došlo k späťvzatiu žaloby v tejto časti, a preto v tejto časti má nárok na náhradu trov konania práve žalovaný. Preto odvolací súd vyslovil, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania čo do nároku náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 100% voči žalobkyni, ktorá v tomto prípade zavinila zastavenie konania (§ 256 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP, § 396 ods. 1 CSP). 21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).