Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23S/47/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej, v právnej veci žalobcu: SAPPADA spol. s r.o., so sídlom Bystrický rad 81, 960 01 Zvolen, IČO: 36 022 543, právne zast.: Hronček & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Kálov 1, 010 01 Žilina, IČO: 47 248 327, proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom Limbová 2, 837 52 Bratislava - mestská časť Nové mesto, IČO: 00 165 565, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. S00645-2018-OVSASK zo dňa 02. mája 2018 a č. S01639-2020-OVSASK zo dňa 29. januára 2020, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu v časti o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S00645-2018-OVSASK zo dňa 02. mája 2018 a jemu predchádzajúceho rozhodnutia Banskobystrického samosprávneho kraja č. 7234/2017/ODDSSZ, 29201/2017 zo dňa 05. septembra 2017 o d m i e t a.

II. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S01639-2020-OVSASK zo dňa 29. januára 2020 a jemu predchádzajúceho rozhodnutia Banskobystrického samosprávneho kraja č. 04907/2018/ODDZ, 22939/2018 zo dňa 25. júna 2018 z a m i e t a.

III. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. U žalobcu ako držiteľa povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vykonal Štátny ústav pre kontrolu liečiv dňa 16.03.2017 cielenú inšpekciu v mieste prevádzkovania verejnej Lekárne SAPPADA - Bystrický rad 81, Zvolen za účelom kontroly dodržiavania povinností ustanovených o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „").

2. Na základe zistení vykonanou inšpekciou, a to, že žalobca v období od 01.01.2016 do 31.12.2016 nakúpil lieky aj od českých dodávateľov Panotex Investment s.r.o., IČO: 01 497 880, R.. F. J. - Lék. U sv. Ludmily, IČO: 62 934 759 a ZE Pharma s.r.o., IČO: 26 843 358, ktorí neboli v roku 2016 držiteľmi povolenia na veľkodistribúciu liekov, podal Štátny ústav pre kontrolu liečiv Banskobystrickému samosprávnemu kraju podnet zo dňa 04.05.2017 na začatie správneho konania voči žalobcovi o uložení pokuty vo veci iného správneho deliktu.

3. Banskobystrický samosprávny kraj (ďalej v texte aj len „samosprávny kraj" alebo „orgán verejnej správy 1. stupňa") oznámil žalobcovi začatie správneho konania upovedomením, ktoré bolo doručené žalobcovi 14.07.2017.

4. Vo vyjadrení zo dňa 18.07.2017 žalobca uviedol, že neporušil ustanovenie a , a teda sa nedopustil iného správneho deliktu podľa a , pretože české spoločnosti v čase keď poskytli prebytky liekov pre žalobcu boli držiteľmi oprávnenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti, a teda nákup prebytkov liekov od českých poskytovateľov lekárenskej starostlivosti uskutočňoval v súlade s účinného do 31.12.2016. Uviedol, že českí poskytovatelia lekárenskej starostlivosti nevyužité zásoby liekov nemohli vrátiť svojim distribútorom, teda ich previedli na žalobcu. Podľa žalobcu prevod humánnych liekov medzi členskými štátmi európskej únie v zmysle zásady voľného pohybu tovaru a služieb je v súlade s článkom 28 a nasl. Zmluvy o fungovaní EÚ. 5. Prvostupňový orgán verejnej správy dňa 05.09.2017 vydal rozhodnutie č. 7234/2017/ ODDSSZ 29201/2017, ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť pokutu vo výške 25 000,- EUR za to, že sa dopustil spáchania iného správneho deliktu podľa a podľa , pretože svojim konaním porušil povinnosti držiteľa povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti určené v ustanovení a . 6. Na základe podaného odvolania žalobcom, žalovaný rozhodnutím č. S00645-2018-OVSASK zo dňa 02.05.2014 prvostupňové rozhodnutie zo dňa 05.09.2017 zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na nové prejednanie a rozhodnutie. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný sa stotožnil so záverom prvostupňového orgánu verejnej správy o naplnení skutkovej podstaty iných správnych deliktov podľa a , avšak k zrušeniu rozhodnutia došlo výlučne z dôvodu, že rozhodnutie v časti o výške uloženej sankcie bolo nedostatočne odôvodnené, najmä, ak pokuta bola uložená v maximálnej výške.

7. Na základe podaného odvolania žalobcom, žalovaný rozhodnutím č. S00645-2018-OVSASK zo dňa 02.05.2014 prvostupňové rozhodnutie zo dňa 05.09.2017 zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na nové prejednanie a rozhodnutie. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný sa stotožnil so záverom prvostupňového orgánu verejnej správy o naplnení skutkovej podstaty iných správnych deliktov podľa a , avšak k zrušeniu rozhodnutia došlo výlučne z dôvodu, že rozhodnutie v časti o výške uloženej sankcie bolo nedostatočne odôvodnené, najmä, ak pokuta bola uložená v maximálnej výške. 8. Prvostupňový správny orgán vo veci opätovne rozhodol rozhodnutím č. 04907/2018/ODDZ 22939/2018 zo dňa 25.06.2018 tak, že žalobcovi uložil pokutu vo výške 10 000,- Eur za to, že sa dopustil iného správneho deliktu na úseku humánnej farmácie podľa a tým, že dňa 16.03.2017 pri výkone štátneho dozoru oprávnenými osobami - inšpektormi Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv bolo zistené, že držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti v období o 01.01.2016 do 31.12.2016 neposkytoval lekárenskú starostlivosť podľa tohto zákona tým, že nakúpil lieky od českých dodávateľov Panotex Investment s.r.o., IČO: 01 497 880; R.. F. J. - Lék. U sv. Ludmily, IČO: 62 934 759 a ZE Pharma s.r.o., IČO: 26 843 358, ktorí neboli v roku 2016 držiteľmi povolenia na veľkodistribúciu liekov - nezabezpečil nákup liekov len od výrobcov liekov registrovaných podľa alebo alebo liekov povolených podľa alebo držiteľov registrácie liekov a držiteľov povolenia na veľkodistribúciu liekov; tým nie je dotknuté ustanovenie č. a tým porušil povinnosti držiteľa povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti určené v ustanovení a súčasne porušil povinnosti držiteľa povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti podľa , pretože neposkytoval lekárenskú starostlivosť podľa tohto zákona.

9. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy konštatoval, že ako štátny orgán nemôže aplikovať ustanovenia zákonov platných na území Českej republiky, keď v konaní postupuje v zmysle článku 2 ods. 2 SR. K voľnému pohybu tovaru uviedol, že lieky, sa všeobecne nepovažujú za bežný tovar, ktoré v prípade nedostatku informácií môžu mať vážne následky na zdraví pacienta. Písomná informácia pre používateľa humánneho lieku musí byť vypracovaná v súlade so súhrnom charakteristických vlastností lieku, musí byť v štátnom jazyku. Z dodacích listov vyplýva, že kód štátnej autority, t. j. ŠUKL nie je zhodný so slovenským ekvivalentom. Nakúpené lieky žalobcom teda nespĺňajú požiadavky , a teda sa nikdy nemali dostať ku koncovému spotrebiteľovi, t. j. pacientovi. Pri ukladaní výšky sankcie prvostupňový orgán prihliadol na to, že držiteľ registrácie v prípade držiteľ povolenia na veľkodistribúciu liekov má povinnosť dovážané lieky prebaliť, prípadne prelepiť tak, aby spĺňali požiadavky a označenie liekov bolo v štátnom jazyku. Zohľadnil, že konania sa žalobca dopustil v priebehu celého roka 2016, ako aj skutočnosť, že išlo o veľké množstvá liekov

(podľa faktúr na sumu 920 559 Kč, 794 046 Kč a 332 348 Kč), pričom jednou z úloh štátnych orgánov je ochrana zdravia obyvateľstva. Prihliadol zároveň na skutočnosť, že žalobca sa dopustil správneho deliktu po prvýkrát.

10. Žalovaný v odvolacom konaní rozhodnutím č. S01639-2020-OVSASK zo dňa 29.01.2020 odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Banskobystrického samosprávneho kraja zo dňa 25.06.2018 o uložení pokuty vo výške 10 000,- Eur potvrdil.

11. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že v relevantnom čase, keď nakúpil lieky od českých poskytovateľov právna úprava - v znení účinnom do 31.12.2016, takýto nákup umožňovala. Žalovaný konštatoval, že už v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí zo dňa 02.05.2018 sa s touto námietkou žalobcu vysporiadal, keď uviedol, že držiteľ povolenia sa má riadiť právnym poriadkom Slovenskej republiky, ktorý v ustanovení zahŕňa tiež výmenu, predaj a spätný predaj liekov držiteľovi povolenia na veľkodistribúciu liekov alebo inému držiteľovi povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti a má právnu záväznosť pre poskytovateľov lekárenskej starostlivosti, ktorým toto rozhodnutie bolo vydané príslušným samosprávnym krajom Slovenskej republiky, t. j. medzi slovenskými lekárňami. Stotožnil so záverom samosprávneho kraja s tým, že zdôraznil, že štátny dozor na úseku farmácie vykonáva Štátny ústav, a ten má dosah len na území Slovenskej republiky. Štátny ústav vykonal inšpekciu u žalobcu dňa 16.03.2017 a nevykonával ju u poskytovateľov lekárenskej starostlivosti v Českej republike. Za nepravdivé označil žalovaný tvrdenia žalobcu o tom, že podľa výsledkov inšpekcie vykonanej dňa 16.03.2017 neboli zistené nedostatky a poukázal na správu z cielenej inšpekcie zo dňa 30.03.2017, v ktorej sú presne uvedené nedostatky zistené výkonom inšpekcie. Skutkový a právny stav v prípade uloženia pokuty za porušenie a bol zisťovaný v období od 01.01.2016 do 31.12.2016. K námietke žalobcu, že je právne irelevantné vo vzťahu k porušenej povinnosti podľa poukazovať na to, že lieky nespĺňajú požiadavky , a teda sa nikdy nemali dostať ku pacientovi, žalovaný uviedol, že z odôvodnenia rozhodnutia samosprávneho kraja je zrejmé, že na túto skutočnosť prvostupňový orgán poukázal len v súvislosti s odôvodňovaním výšky uloženej sankcie. Výšku pokuty v rozsahu 10 000 Eur považoval žalovaný za primeranú a samosprávnym krajom náležite odôvodnenú. Nebolo možné zohľadniť tvrdenie žalobcu, že samotným nákupom liekov nemohol ohroziť zdravie obyvateľstva, pretože žalobca nenakupoval lieky len za účelom, aby ich mal v lekárni.

12. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca na tunajšom správnom súde správnu žalobu, ktorou sa domáhal, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 29.01.2020 a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie Banskobystrického samosprávneho kraja zo dňa 25.06.2018. Zároveň sa v zmysle petitu žaloby domáhal aj zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 02.05.2018 a jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia Banskobystrického samosprávneho kraja zo dňa 05.09.2017 a vrátenia veci orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. Podľa žalobcu bola týmito rozhodnutiami spôsobená ujma na jeho právach z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, zmätočnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutí, ako aj nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, čo malo za následok nezákonnosť rozhodnutia žalovaného.

13. Žalobca namietal nesprávnosť zistenia skutkového stavu v tom, že lieky žalobca nakupoval od českého dodávateľa, ktorý nedisponuje povolením na veľkodistribúciu liekov, ale od českej lekárne, teda od subjektu, ktorý má povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti. Rozlišovanie medzi pojmami „držiteľ povolenia na veľkodistribúciu liekov" a „držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti" považuje za zásadné a nerozlišovanie týchto pojmov spôsobuje jednoznačnú nesprávnosť, tak v rámci zistenia skutkového stavu veci, ako aj následného nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca namietal nesprávny záver žalovaného, že v zmysle musí ísť o lekáreň, ktorej bolo rozhodnutie na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vydané samosprávnym krajom SR a tvrdil, že žalovaný predmetné ustanovenie vyložil neprimerane reštriktívne a zároveň nezobral do úvahy právne záväzné akty Európskej únie, a to predovšetkým Smernicu č. 2001/83/ES Európskeho parlamentu a Rady zo dňa 06.11.2001, ktorou sa ustanovuje zákonník spoločenstva o humánnych liekoch (ďalej aj ako „Smernica"). Poukázal na článok 36 Smernice, v zmysle ktorého každá osoba podieľajúca sa na veľkoobchodnej distribúcii liekov musí vlastniť osobitné povolenie. Lekárnici a osoby oprávnené vydávať lieky verejnosti, a ktoré vykonávajú iba túto činnosť, majú byť vyňaté z povinnosti získať takéto povolenie. Z dôvodu kontroly celého distribučného

reťazca liekov je však potrebné, aby lekárnici a osoby oprávnené vydávať lieky verejnosti viedli záznamy o transakciách s výrobkami, ktoré dostanú. Podľa žalobcu sa žalovaný vôbec nemal zaoberať skutočnosťou, či subjekt, od ktorého nakupoval lieky mal povolenie na veľkodistribúciu liekov, ale výlučne skutočnosťou, že išlo o českú lekáreň, teda subjekt, ktorý mal povolenie na poskytovanie lekárenskej starostlivosti, keďže v zmysle článku 36 z pojmu veľkoobchodná distribučná činnosť sa výslovne vylučuje výdaj liekov verejnosti.

14. V dôsledku skutočnosti, že žalovaný nesprávne, resp. vôbec nerozlišoval medzi pojmami držiteľ povolenia na veľkodistribúciu liekov a držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti, došlo zároveň k nesprávnej aplikácii, ako aj k nesprávnemu výkladu tak ustanovení v zmysle slovenského právneho poriadku ako aj právne záväzných aktov Európskej únie. Uvádzal, že žalovaný nevyvrátil tvrdenie žalobcu, že českým subjektom bola lekáreň, ktorá mala platné povolenie na poskytovanie lekárenskej starostlivosti, avšak za jediný problém považoval to, že predmetné povolenie nebolo vydané príslušným slovenským orgánom, a teda, že žalobca sa nemôže odvolávať na ustanovenie . Podľa žalobcu žalovaný svojvoľne konštatoval, že ustanovenie má právnu záväznosť pre poskytovateľov lekárenskej starostlivosti, ktorým toto rozhodnutie bolo vydané samosprávnym krajom Slovenskej republiky, medzi slovenskými lekárňami. explicitne nevylučuje, že nemôže ísť o držiteľa povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti, ktoré bolo vydané iným členským štátom EÚ, a zároveň ani výslovne neustanovuje, že musí ísť o držiteľa povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti, ktoré bolo vydané výlučne len príslušným orgánom SR. Pokiaľ by zákonodarca mal za to, že ustanovenie sa vzťahuje výlučne na poskytovateľov lekárenskej starostlivosti, ktorí majú povolenie vydané samosprávnym krajom SR, bolo by to v zákone výslovne uvedené, tak ako je tomu v rámci ustanovenia , ktoré obsahuje pri jednotlivých subjektoch konkrétne odkazy na ustanovenia, v zmysle ktorých má byť predmetné povolenie vydané. Nejasnosť právnej normy nemôže byť vykladaná neprospech žalobcu, ale musí ísť na ťarchu zákonodarcu. Navyše zákonodarca v ustanovení výslovne uvádza, že povolenie na veľkodistribúciu liekov vydané v inom členskom štáte sa uznáva. Povolenie na veľkodistribúciu liekov je v zmysle Európskej právnej úpravy regulované omnoho prísnejšie ako maloobchodný predaj, preto je neudržateľné tvrdiť bez odkazu na konkrétne ustanovenie zákona, že ustanovenie vyžaduje, aby išlo výlučne o poskytovateľa lekárenskej starostlivosti, ktorý má povolenie vydané orgánom SR. Žalobca vytýkal žalovanému, že svojvoľne vylúčil lieky spod pojmu „tovar". Jeho tvrdenie o tom, že lieky nie sú bežným tovarom, a teda sa na ani nevzťahuje zásada voľného pohybu tovaru a služieb je hypotetické a ničím nepodložené, pričom nemá právnu oporu v žiadnej právnej norme právneho poriadku SR. Súdny dvor EÚ síce pripúšťa, aby členské štáty v zmysle článku 36 Zmluvy o fungovaní EÚ prijali určité obmedzenia, avšak tieto obmedzenia nesmú byť v žiadnom prípade ukladané svojvoľne a zároveň nesmú neprimerane ukladať požiadavky alebo povinnosti bez toho, aby bol nimi sledovaný legitímny cieľ. Neprimerané a svojvoľné obmedzenie voľného pohybu tovaru v rámci EÚ je v rozpore s právne záväznými aktmi EÚ. Tvrdil, že žalobca odkúpil a doviezol na územie SR výlučne také lieky, ktoré sú povolené v rámci územia EÚ, evidované v databáze Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv, len pod odlišným kódom než sú ich slovenské ekvivalenty, čo však samo o sebe nijakým spôsobom nezvyšuje riziko ohrozenia života a zdravia občanov SR.

15. Žalobca označil za nesprávne konštatovanie žalovaného pokiaľ poukazoval na to, že lieky by museli byť prebalené alebo prelepené, aby spĺňali požiadavky náležitého označenia liekov, z dôvodu, že žalobca nebol povinný zmeniť obal liekov, pretože povinnosť prebaliť lieky, prípadne prelepiť, aby spĺňali požiadavky zákona, zaväzuje výlučne držiteľa registrácie, prípadne držiteľa povolenia na veľkodistribúciu liekov. Žalobca však predmetné lieky nakupoval na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy v rámci obchodného styku, v súlade s , pričom išlo výlučne len o predaj medzi dvoma poskytovateľmi lekárenskej starostlivosti. Zdôraznil, že podľa účinného do 31.12.2016, boli lekárne oprávnené kupovať a predávať lieky medzi sebou navzájom, a to práve ako držitelia povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti. Žalobca uznal, že konanie žalobcu by mohlo byť v zmysle článku 77 ods. 1 a ods. 2 Smernice považované za veľkodistribúciu liekov, avšak v zmysle , boli poskytovatelia lekárenskej starostlivosti oprávnení uskutočňovať takúto činnosť. Keďže smernica nemá priamy účinok a vyžaduje si implementáciu do právneho poriadku prostredníctvom prijatia vnútroštátneho právneho predpisu a v zmysle zásady nullum crimen sine lege, nulla poena sine lege nemôže byť žalobcovi uložená pokuta z dôvodu, že nie je držiteľom povolenia na veľkodistribúciu liekov, pokiaľ nakupoval lieky

v zmysle platného a účinného ustanovenia ako držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti od iného držiteľa povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-7/11 z 28.01.2012, bod 55, 56.

16. Žalobca zároveň považoval rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné z dôvodu, že nie je dostatočne zrejmé, z akých skutočností a dôkazov vychádzal pri svojom rozhodovaní, keď sa nedostatočne vysporiadal s konštatovaním žalobcu, že lieky nakupoval od českej lekárne, t. j. od držiteľa povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti, pričom žalovaný zotrval na konštatovaní, že išlo o českého dodávateľa bez povolenia na veľkodistribúciu liekov. Navyše žalovaný nesprávne tvrdil, že žalobca nebol oprávnený uskutočniť takýto nákup, hoci ho na to vtedy platná právna úprava oprávňovala. Podľa žalobcu vyvodenie zodpovednosti bez riadneho preukázania všetkých skutočností porušuje princíp prezumpcie neviny, princíp nullum crimen sine lege, nulla poena sine lege a predovšetkým princíp právnej istoty.

17. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že bol nesprávne zistený skutkový stav. Tento bol zisťovaný jednak Štátnym pre kontrolu liečiv v rámci výkonu inšpekcie podľa samosprávnym krajom aj žalovaným. Štátny ústav v správe z cielenej inšpekcie jasne konštatoval, že žalobca nedodržiava . Nemá preto opodstatnenie tvrdenie žalobu, že žalovaný nerozlišuje medzi držiteľom povolenia na veľkodistribúciu liekov a držiteľom povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti. Výklad žalobcu je svojvoľný. Žalobca má povolenie na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni, teda má dodržiavať povinnosti držiteľa takéhoto povolenia vyplývajúce zo a sankcia mu bola uložená za porušenie tejto povinnosti podľa skutkovej podstaty definovanej v zákone. Žalobca nepreukázal, že by mal vydané povolenie na veľkodistribúciu liekov. Zároveň nedoložil povolenia na veľkodistribúciu liekov ani od poskytovateľov Českej republiky, od ktorých lieky nakupoval.

18. Podľa žalovaného zámerom zákonodarcu bola regulácia lekárenskej starostlivosti na území Slovenskej republiky, preto je nesprávne a zavádzajúce tvrdenie žalobcu, že mohol ako držiteľ povolenia nakupovať lieky od lekární v Českej republike a že žalovaný sa touto skutočnosťou ani nemal zaoberať. Logicky to vyplýva zo samotnej konštrukcie , ktorý rozlišuje povolenie na veľkodistribúciu liekov a povolenie na poskytovanie lekárenskej starostlivosti. Podmienky splnenia pre vydanie týchto povolení nie sú totožné a rozdielne sú regulované aj povinnosti u držiteľov týchto povolení. Žiadny právny predpis, ani Smernica predmetné konanie, ktoré bolo zistené u žalobcu, neupravuje. Lieky nie sú akýkoľvek tovar podľa práva Európskej únie, ako tvrdí žalobca, ale ide o regulovaný tovar, a preto sa lieky môžu distribuovať a nakupovať v rámci povolení a podľa zákona, ktorý platí na území Slovenskej republiky.

19. K tvrdenému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žalovaný uviedol, že žalobca neuviedol jediný právny argument, ktorým by podložil svoje tvrdenie, že nákup liekov od českých lekární a následný predaj týchto liekov na území Slovenskej republiky je dodržaním práva Európskej únie, na ktoré sa odvoláva. Žalovaný tvrdil, že aplikácia vrátane ustanovenia v znení platnom a účinnom do 31.12.2016 bola správna a v súlade s SR. Konštatoval, že nemôže byť v každom právnom ustanovení uvedené, že to platí pre územie SR a štátne orgány v SR regulujú a vykonávajú kontrolu, distribúciu a výdaj liekov len na území SR. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, že ustanovenie , ktorá presnejšie stanovila napríklad v ustanovení , že lekárenskou starostlivosťou nie je dodanie lieku od držiteľa povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni držiteľovi povolenia na veľkodistribúciu liekov, lekárni na území iného členského štátu.

20. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, že žalovaný sa nevysporiadal s námietkami žalobcu, že lieky nakupoval od českej lekárne, ktorá je držiteľom povolenia na poskytovanie lekárskej starostlivosti a žalovaný zopakoval, že v rozhodnutí sa s touto skutočnosťou dostatočne vysporiadal na stranách 7 a 8 žalobou napadnutého rozhodnutia a nad rámec uvedeného uviedol, že pokiaľ by žalovaný akceptoval argumenty žalobcu o akceptácii českej právnej úpravy a výklad ustanovenia v znení do 31.12.2016 tak, ako ho vykladá žalobca, potom nastolil otázku žalobcovi, na aký účel bol prijatý v rámci slovenskej legislatívy Zákon o

liekoch platný a účinný na území Slovenskej republiky. Výroba, predaj, distribúcia liekov a nakladanie s liekmi bola regulovaná vždy zákonom aj po vstupe Slovenskej republiky do EÚ. Zmluvu o fungovaní Európskej únie je potrebné čítať v celom kontexte, keď z jednotlivých článkov zmluvy je zrejmé, čo si môžu jednotlivé štáty aj regulovať odchýlne, a to sa týka aj článku tejto zmluvy upravujúceho verejné zdravie v súvislosti s bezpečnosťou liekov.

21. Žalobca v replike poukázal na znenie najmä na poslednú časť za bodkočiarkou; „tým nie je dotknuté ustanovenie ", ktoré hovorí o predaji liekov držiteľovi povolenia na veľkodistribúciu liekov alebo inému držiteľovi povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti, a teda zákonodarca nekonkretizuje o akého poskytovateľa lekárenskej starostlivosti ide. Označil preto konštatovanie žalovaného, že v každom ustanovení právneho predpisu nemôže byť uvedené, že to platí pre územie Slovenskej republiky za irelevantné. Rovnako považoval za irelevantné poukazovať na novelu , keďže žalobca konal výlučne v medziach zákona platného a účinného do 31.12.2016. Podľa žalobcu z logického výkladu ustanovenia jednoznačne vyplýva, že konanie žalobcu bolo povolené, a preto sa nemohol dopustiť žiadneho spáchania iného správneho deliktu podľa a . Žalobca plne rešpektuje právne predpisy Slovenskej republiky a poukázal na to, že žalovaný opomenul právnu úpravu Európskej únie, ktorá je na území SR rovnako záväzná. Opakovane poukázal na článok 36 Smernice č. 2001/83/ES. Vzájomný predaj liekov medzi držiteľmi povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti, t. j. lekárňami spadá pod pojem poskytovanie lekárenskej starostlivosti, a to tak v zmysle - ustanovenia , ako aj v zmysle článku 36 Smernice. Uviedol, že žalobca nijakým spôsobom nenamietal, že by lieky neboli regulovaným tovarom, ale tvrdil, že rovnako aj na lieky sa vzťahuje zásada voľného pohybu tovaru a služieb, hoci určitým spôsobom obmedzená a regulovaná, čo vyplýva aj z rozhodnutia súdneho dvora EÚ. V žiadnom prípade však nie je aplikovanie zásady voľného pohybu tovaru a služieb vo vzťahu k liekom vylúčená tak, ako to uvádza žalovaný. Poukázal na zásadu in dubio pro reo, ktorá stanovuje povinnosť správneho orgánu vždy rozhodovať v prospech účastníka konania, ak existujú akékoľvek pochybnosti o tom, že sa dopustil spáchania iného správneho deliktu.

22. Žalovaný, ktorému bola doručená replika žalobcu, nevyužil možnosť zaujať k nej stanovisko, nepodal ďalšie vyjadrenie.

23. Žalobca zároveň k správnej žalobe podal návrh, aby správny súd priznal žalobe odkladný účinok. Správny súd uznesením č. k. -119 zo dňa 21.07.2020 zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa z dôvodov vyššie uvedených v predmetnom uznesení.

24. Nakoľko správny súd nezistil žiaden z dôvodov, pre ktoré by bolo nutné nariadiť pojednávanie v zmysle až e) , rozhodol bez pojednávania v zmysle . Oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku dňa 25.11.2020, vrátane miesta a času ( ) bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 09.10.2020. Z dôvodu neprítomnosti účastníkov konania a verejnosti pri nariadenom verejnom vyhlásení rozsudku, bol rozsudok vyhlásený formou vyvesenia jeho skráteného písomného vyhotovenia na úradnej tabuli súdu v zmysle dňa 25.11.2020.

25. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného a im predchádzajúce prvostupňové rozhodnutia Banskobystrického samosprávneho kraja v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe ( ), zároveň posudzujúc, či v rámci správneho trestania nedošlo k pochybeniam v zmysle až e) , čo by odôvodňovalo postup podľa , pričom dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť, pretože nebola podaná dôvodne.

26. Podľa ; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

27. Podľa ; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

28. Podľa ; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

29. Podľa ; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania.

30. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie, si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu a postupu, či zistil vo veci skutočný stav, t. j. skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi.

31. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy ( ). Preto dokazovanie správny súd v správnom súdnictve zásadne nevykonáva, resp. vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia ( ). Úlohou správneho súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánu verejnej správy, ale preskúmať či postup a rozhodnutie je v súlade so zákonom. Všeobecne uplatnené dôvody, resp. dôvody nekonkrétne vo vzťahu k výroku napadnutého rozhodnutia alebo dôvody, ktoré sú len polemikou s odôvodnením rozhodnutia, ktoré dostatočne nekonkretizujú, v čom sa žalovaný mýlil, alebo v čom boli jeho úvahy v rozpore s logickým uvažovaním, neumožňujú vykonať prieskum zákonnosti.

32. Primárne posudzoval správny súd náležitosti správnej žaloby a splnenie podmienok konania. Konanie pred správnym súdom je ovládané dispozičným princípom, čo znamená, že konanie môže začať len na základe návrhu žalobcu, ktorý v žalobe vymedzuje predmet súdneho prieskumu. Správny súd odmietol žalobu pokiaľ smerovala proti rozhodnutiu žalovaného č. S00645-2018-OVSASK zo dňa 02.05.2018 podľa v spojení s ako neprípustnú pre nespôsobilý predmet súdneho prieskumu, nakoľko sa jedná o rozhodnutie žalovaného majúce povahu zrušujúceho rozhodnutia, ktorým sa nerozhodlo s konečnou platnosťou o žiadnych subjektívnych právach a povinnostiach účastníka konania pokiaľ vec bola vrátená orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Takéto rozhodnutie nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. Z dôvodu, že predmetným rozhodnutím došlo k zrušeniu jemu predchádzajúceho rozhodnutia banskobystrického samosprávneho kraja č. 7234/2017/ODDSSZ 29201/2017 zo dňa 05.09.2017, v prípade tohto prvostupňového rozhodnutia ide o neexistujúci predmet súdneho prieskumu, preto je žaloba neprípustná aj pokiaľ sa žalobca dožadoval zrušenia tohto už zrušeného rozhodnutia.

33. Predmetom súdneho prieskumu je posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Banskobystrického samosprávneho kraja o uložení pokuty 10 000,- Eur žalobcovi za to, že sa dopustil iného správneho deliktu na úseku humánnej farmácie podľa a tým, že ako držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti v období o 01.01.2016 do 31.12.2016 neposkytoval lekárenskú starostlivosť podľa tohto zákona ak nakúpil lieky od českých dodávateľov, ktorí neboli v roku 2016 držiteľmi povolenia na veľkodistribúciu liekov, teda nezabezpečil nákup liekov len od výrobcov liekov registrovaných podľa alebo alebo liekov povolených podľa alebo držiteľov registrácie liekov a držiteľov povolenia na veľkodistribúciu liekov, čím porušil povinnosti držiteľa povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti určené v ustanovení a súčasne porušil povinnosti držiteľa povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti podľa , pretože neposkytoval lekárenskú starostlivosť podľa tohto zákona.

34. Podľa ; držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti sa dopustí iného správneho deliktu, ak neposkytuje lekárenskú starostlivosť podľa tohto zákona.

35. Podľa ; držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti sa dopustí iného správneho deliktu, ak nezabezpečuje nákup liekov len od výrobcov registrovaných liekov alebo povolených liekov podľa a od držiteľov povolenia na veľkodistribúciu liekov.

36. Podľa ; držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti je povinný poskytovať lekárenskú starostlivosť podľa tohto zákona.

37. Podľa ; držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti je povinný zabezpečiť nákup liekov len od výrobcov liekov registrovaných podľa alebo alebo liekov povolených podľa alebo , držiteľov registrácie liekov a držiteľov povolenia na veľkodistribúciu liekov; tým nie je dotknuté ustanovenie .

38. Podľa ; lekárenská starostlivosť zahŕňa výmenu, predaj a spätný predaj liekov držiteľovi povolenia na veľkodistribúciu liekov alebo inému držiteľovi povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti.

39. Podľa ; samosprávny kraj uloží pokutu od 500 Eur do 25 000 Eur za iné správne delikty podľa odseku 5 (okrem písmen bb), bi), bj), ak ide o držiteľa povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni...

40. Podľa ; Ministerstvo zdravotníctva, štátny ústav a samosprávny kraj pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania. Pri opakovanom porušení možno pokutu zvýšiť až na dvojnásobok. Pri opakovanom porušení povinnosti, za ktorú možno uložiť pokutu podľa ods. 29, možno pokutu zvýšiť až na trojnásobok.

41. Podľa ; na konanie vo veciach ustanovených týmto zákonom sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, okrem ustanovení až 7.

42. Súd zamietol žalobu proti rozhodnutiu žalovaného č. S01639-2020-OVSASK zo dňa 29.01.2020, pretože po vecnom prieskume predmetného rozhodnutia vrátane jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia Banskobystrického samosprávneho kraja č. 04907/2018/ODDZ 22939/2018 zo dňa 25.06.2018, vrátane postupu orgánov verejnej správy, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto žalobu zamietol podľa .

43. Z preskúmavaného spisového materiálu nepochybne vyplýva, že nákup liekov zo strany žalobcu pre ním prevádzkovanú lekáreň SAPPADA bol uskutočnený od českých dodávateľov - lekární. Skutkové okolnosti prípadu, tak ako boli zistené cielenou inšpekciou, Štátnym pre kontrolu liečiv dňa 16.03.2017 a popísané v návrhu na začatie správneho konania, ako aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neboli medzi účastníkmi konania sporné. Spornou bola otázka, či žalobcovi mohla byť uložená sankcia za nákup liekov od poskytovateľa lekárenskej starostlivosti z iného členského štátu - Českej republiky, a to na základe rozdielnych stanovísk a argumentácie účastníkov konania uvedenej vyššie.

44. Správny súd nezistil žalobcom tvrdené nesprávne právne posúdenie veci. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak rozhodujúci orgán nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Žalobca hodnotí výklad žalovaného, ale nepodáva vlastný. V zásade sa jedná len o nesúhlas s vydaným rozhodnutím, o polemiku nad správnosťou výkladu aplikovaných právnych noriem.

45. Preskúmaním spisového materiálu, správny súd má za to, že žalobca svojim konaním naplnil skutkovú podstatu iného správneho deliktu v zmysle citovaného ustanovenia § 138 ods. 5 písm. a) a

písm. d) . Neobstojí žalobná námietka o nesprávnosti zisťovania skutkového stavu, ak žalovaný ako aj prvostupňový orgán nezisťovali, že dodávateľ liekov, resp. subjekty od ktorých žalobca v kontrolovanom období nakúpil lieky, boli poskytovateľmi lekárenskej starostlivosti. Keďže bolo evidentné, že sa jedná o dodávateľov mimo územia Slovenskej republiky, bolo jednoznačné, že nedisponujú povolením na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vydaným samosprávnym krajom Slovenskej republiky. Orgány verejnej správy postupovali plne v súlade s ustanovením , ak sa zaoberali povahou subjektov z pohľadu, či sa jedná o také subjekty, od ktorých je žalobca oprávnený zabezpečiť nákup liekov, vrátane držiteľov registrácie liekov a držiteľov povolenia na veľkodistribúciu liekov, pričom nič na tom nemení ani posledná časť ustanovenia za bodkočiarkou „tým nie je dotknuté ustanovenie ".

46. Žalobca sa mýli, ak sa domnieva, že ustanovenie v znení účinnom do 31.12.2016, v zmysle ktorého lekárenská starostlivosť zahŕňa tiež výmenu, predaj a spätný predaj liekov držiteľovi povolenia na veľkodistribúciu liekov alebo inému držiteľovi povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti, možno aplikovať aj pre poskytovateľov lekárenskej starostlivosti z iných členských štátov. Ide o účelové tvrdenie, pretože žalobca ako sám držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vie o koho sa jedná, ktorý orgán je oprávnený vydávať takéto povolenie, aké práva a povinnosti vyplývajú držiteľovi povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti z predmetného .

47. Štátne orgány môžu konať v zmysle článku 2 ods. 2 SR iba na základe SR, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Česká právna úprava ohľadom povolení na poskytovanie lekárenskej starostlivosti je irelevantná. Správny súd sa stotožňuje so stanoviskom žalovaného, že logickým a systematickým výkladom je zrejmé, že účastník konania mohol uskutočňovať nákup liekov len od lekární, resp. distribútorov, ktorí disponujú povolením na poskytovanie lekárenskej starostlivosti, resp. povolením na veľkodistribúciu liekov, ktoré je platné na území Slovenskej republiky a vydané príslušným štátnym orgánom Slovenskej republiky podľa , t. j. ministerstvom alebo samosprávnym krajom. To, že chýba odkaz v ustanovení o akého držiteľa povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti sa jedná, znamená, že sa predmetné ustanovenie vzťahuje len pre tých poskytovateľov, ktorý majú povolenie na poskytovanie lekárenskej starostlivosti platné na území Slovenskej republiky a vydané príslušným orgánom, t. j. v danom prípade samosprávnym krajom. Vzhľadom na predmet regulácie právnych vzťahov a dovolené odchylné riešenie otázok verejného zdravia v súvislosti s bezpečnosťou liekov v zmysle Zmluvy o fungovaní Európskej únie je potrebné vykladať predmetné ustanovenie prijaté v rámci slovenskej legislatívy opačne ako predostrel žalobca, teda chýbajúci odkaz o akého konkrétneho poskytovateľa lekárenskej starostlivosti sa jedná vykladať v zmysle účelu .

48. Ak by sa ustanovenie malo vzťahovať aj na držiteľov povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vydaných v inom členskom štáte, muselo by to byť v ustanovení výslovne uvedené tak, ako je to v ustanovení . Pokiaľ by nebolo v ustanovení výslovne uvedené, že povolenie na veľkodistribúciu liekov vydané v inom členskom štáte sa uznáva, neplatilo by to v prostredí Slovenskej republiky, a to rovnako, ako neplatí uznávanie vydaných povolení na poskytovanie lekárenskej starostlivosti orgánmi iných členských štátov. Navyše, samotná skutočnosť, že niekto je držiteľom osobitného povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vydaného za iných podmienok, ktoré oprávňuje držiteľa k rôznym právam a zaväzuje k rôznym povinnostiam podľa samostatných právnych úprav v jednotlivých členských štátoch, neznamená automatické uznávanie takýchto povolení v iných členských štátoch. Je tomu tak aj z dôvodu, že systém kontroly nad dodržiavaním nakladania s humánnymi liekmi u držiteľov povolení na poskytovanie lekárenskej starostlivosti v jednotlivých členských štátoch presahuje rozsah povolenej kontroly v rámci územia konkrétneho členského štátu.

49. K poukazovaniu žalobcu na nezohľadnenie právnej úpravy Únie, správny súd uvádza, že v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 06.11.2001, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch, sú stanovené harmonizované pravidlá vydávania povolenia, dozoru a dohľadu nad liekmi na humánne použitie v Únii. Pravidlá dohľadu nad liekmi sú potrebné na ochranu verejného zdravia, aby bolo možné zisťovať, posudzovať a zabraňovať nežiaducim účinkov liekov uvedených na trh v Únii. Smernica si kladie za cieľ ochranu verejného zdravia, ktorý sa má dosiahnuť prostriedkami, ktoré nebránia voľnému pohybu bezpečných liekov v Únii. Práve záujem na zabezpečení

pohybu len bezpečných liekov v Únii, Zmluva o fungovaní Európskej únie, umožňuje jednotlivým členským štátom regulovať právne vzťahy ohľadom dohľadu nad liekmi samostatne, avšak zároveň tak, aby nevytvárali neprimerané prekážky voľnému pohybu bezpečných liekov. Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2010/84/EÚ z 15.12.2010, došlo k zmene a doplneniu smernice 2001/83/ES, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch, keď okrem iného v kapitole 4 „Postup vzájomného uznávania a decentralizovaný postup" došlo k vypusteniu článku 36.

50. Žalobná námietka, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, ak sa žalovaný nevysporiadal s konštatovaním žalobcu, že lieky nakupoval od českých lekární, teda od držiteľa povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti, je nedôvodná.

51. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je zrejmé stanovisko k namietanej skutočnosti, ako aj k právnemu posúdeniu veci ohľadom neakceptácie českej právnej úpravy a irelevantnosti ak česká lekáreň je držiteľom nejakého oprávnenia v zmysle legislatívy iného členského štátu. Preskúmaním veci, v rozsahu žalobných námietok, správny súd nezistil žiadne porušenie hmotnoprávnych ani procesných predpisov. Keďže nezistil ani eventuálne vady rozhodnutia a postupu v zmysle až e) , žalobu ako nedôvodnú vo výroku vymedzenej časti zamietol ako nedôvodnú podľa .

52. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, náhradu trov konania nepriznal podľa a contrario. 53. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov X:X ( ). Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

P o u č e n i e : Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku ( ).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.), ktorá má odkladný účinok ( ).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ).

Podľa , ; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , ; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.