Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3CoKR-20-2020.pdf
PDF · 94.94 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoKR/20/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a členov senátu JUDr. Gabriely Varhalíkovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Račianska ulica 71, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073, proti žalovanému: B. B., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXX, XXX XX S. - okolie, zastúpenému JUDr. Ľubošom Petrovským, advokátom, Štúrova 20, 040 01 Košice, v konaní o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 12.2.2020, č.k. 32Odi/5/2019-101, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.
II. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie zrušil oddlženie žalovaného dlžníka Viktor B., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXX, XXX XX S. - okolie, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 23.4.2018, pod sp.zn. 26OdK/141/2018, pre nepoctivý zámer. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, ktoré je povinný nahradiť žalovaný vo výške, ktorá bude vyčíslená samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa doručenou žalobou domáhal zrušenia oddlženia žalovaného, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 23.4.2018, pod sp.zn. 26OdK/141/2018 pre nepoctivý zámer. V žalobe žalobca uviedol, že nepoctivý zámer žalovaného žalobca vidí v týchto skutočnostiach: a) dlžník (žalovaný, ďalej len „žalovaný“) v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu (návrh spísaný dňa 05.04.2018 a doručený súdu dňa 09.04.2018) vedel, že jeho veriteľ (žalobca) sa od neho domáha zaplatenia sumy 13.050,76 € (vrátenia sumy) titulom vydania bezdôvodného obohatenia; b) v zozname veriteľov neuviedol žalobcu; c) v zozname majetku neuviedol informácie o súdnom spore vedenom pre vymoženie peňažnej pohľadávky a v ktorom žalovaný vystupuje na strane žalobcu; d) v zozname majetku väčšej hodnoty neuviedol sumu 32.469,16 €, ktorú vlastnil v období posledných troch rokoch; e) v návrhu na vyhlásenie konkurzu uskutočnil viacero nepravdivých vyhlásení (body 6,7,9 návrhu na vyhlásenie konkurzu). Žalobca poukázal na to, že postavenie veriteľa voči žalovanému nadobudol konaním vedeným na Okresnom súde Košice I, pod sp.zn. 35C 207/2008, o náhradu škody, v rámci ktorého konania žalovaný (v tomto konaní žalobca) bol zaviazaný zaplatiť (v tomto konaní žalovanému) 19.418,40 € s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 19.418,40 € od 1.3.2008 do zaplatenia a v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol. Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný odvolanie a odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR v zmysle rozsudku Krajského súdu v Košiciach uhradilo žalovanému sumu 32.469,16 €. Po podaní dovolania dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a takto získal žalovaný neoprávnene sumu 13.050,76 €. Žalobca viackrát vyzýval žalovaného ako dlžníka na vydanie bezdôvodného obohatenia, avšak bezúspešne. Žalovaný namiesto vrátenia sumy 13.050,76 € požaduje od žalobcu zaplatenie ďalšej sumy. Takýto postup žalovaného podporuje záver o nepoctivom zámere žalovaného ako dlžníka pri oddlžení.
3. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobcom tvrdené okolnosti spočívajúce v tom, že žalovaný ako dlžník pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu uviedol viacero nepravdivých a neúplných informácií týkajúcich sa najmä jeho majetku a veriteľov, neuviedol ako jedného z veriteľov štát, t.j. žalobcu, ktorému bol povinný vydať bezdôvodné obohatenie, uviedol, nepravdivé informácie v zozname majetku spočívajúce v tom, že vyhlásil, že za posledné tri roky nevlastnil majetok väčšej hodnoty napriek tomu, že k vyplneniu zoznamu došlo v januári 2018, avšak už v januári 2016 mu žalobca na základe súdnych rozhodnutí vyplatil sumu presahujúcu 2.000,00 €. Súd prvej inštancie poznamenal, že v prípade uvedenia pravdivých a úplných údajov uvedených žalovaným v prílohách k návrhu na vyhlásenie konkurzu, najmä v zozname majetku, by malo toto za následok iný priebeh vyhláseného konkurzu na majetok dlžníka a následne aj iný priebeh pri uspokojovaní pohľadávok veriteľov v danom konkurze. Súd mal za preukázanú absenciu poctivého zámeru dlžníka a taktiež aj jeho nepoctivý zámer, ktorý sa preukázal najmä v jeho správaní pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu, a to najmä pri vyplňovaní tlačív, ktoré sú súčasťou návrhu. Na základe vykonaného dokazovania zrušil oddlženie žalovaného nariadené dňa 23.4.2018, pod č.k. 26OdK 141/2018, pre nepoctivý zámer.
4. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie ust. § 166f ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej ZKR), § 166g ods. 1 ZKR, § 166g ods. 2 ZKR, § 166g ods. 3, 5 ZKR, § 151 ods. 1 CSP, § 116g ods. 1 ZKR, § 255 ods. 1 a § 262 CSP.
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne, aby žalobu zamietol a priznal mu náhradu trov konania súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho konania.
6. V odvolaní žalovaný uviedol, že odvolanie podáva z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 2 písm. b/,d/,f/ CSP. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za nezrozumiteľný, arbitrárny a nepreskúmateľný. Odôvodnenie rozsudku mu znemožňuje odôvodniť odvolanie, pretože súd neuviedol žiadne argumenty, ktorý by mohol vyvracať. Vada zakladajúca nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť rozsudku, ktorú spôsobil súd svojim procesným postupom mu znemožňuje uskutočňovať procesné práva do takej miery, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces, pretože znemožňuje mu zrealizovať procesné práva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v spore. Poukázal na Nálezy Ústavného súdu č. III.ÚS 328/05, III.ÚS 116/06 a III.ÚS 107/07, IV.ÚS 14/07. Odvolateľ v odvolaní poukázal na to, že súd prvej inštancie postupoval v rozpore s ust. § 220 ods. 2 CSP, keď v odôvodnení rozhodnutia nevysvetlil ako posúdil jeho skutkové tvrdenia a právne argumenty. Nie je z odôvodnenia rozhodnutia zrejmé, ako sa súd vysporiadal s argumentáciou, že na nepoctivý zámer podľa ust. § 166g ods. 2 písm. a/ ZKR sa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok a to, že dlžník neuvedie časť svojho majetku v zozname a zároveň ju neuvedie ani na dopyt správcu. Keďže žiadna výzva zo strany správcu vykonaná nebola, neboli splnené podmienky uvedeného ustanovenia na vydanie rozhodnutia. Súd nesprávne posúdil vec aj z toho dôvodu, že uvedené ustanovenie sa vzťahuje na majetok, ktorý má dlžník v čase vyhlásenia konkurzu a nie na majetok, ktorý vlastnil v minulosti. Ide o sankciu za zatajenie majetku, ktorý by mohol byť v konkurzu speňažený. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, ako sa súd vysporiadal s argumentáciou, že neuvedenie vyplatenej sumy vo výške 32.469,16 €, ktorá bola odvolateľovi vyplatená v januári 2016 a bola spotrebovaná v auguste 2016 na úhradu dlhov a bežné výdavky, nie je dôležitou informáciou v zmysle ust. § 166g ods. 2 písm. c/ ZKR rovnako ako nie je dôležitou informáciou, že bol odvolateľ dlžný žalobcovi sumu 13.050,76 €. Uvedenie sumy, ktorá bola odvolateľovi vyplatená dva roky pred vyhlásením konkurzu, a ktorá bola použitá na uhradenie bežných výdavkov a úhradu dlhov, ktoré mu vznikli v dôsledku jeho nezákonného vzatia do väzby spôsobeného žalobcom, a ktorá v auguste 2016 neexistovala, by nemalo žiaden vplyv ani na vyhlásenie konkurzu a už vôbec nie na jeho priebeh, alebo uspokojenie veriteľov. Nejde o majetok, z ktorého by mohli byť veritelia uspokojovaní. Rovnako dlh
voči žalobcovi vo výške 13.050,76 € popri ostatných dlhoch nemá žiaden vplyv na vyhlásenie konkurzu, ani na jeho priebeh, ako ani na uspokojovanie veriteľov, ktorí neboli ani len čiastočne uspokojení, pretože konkurz bol zrušený z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. Neuvedenie majetku, ako aj neuvedenie veriteľa spadá pod ust. § 166g ods. 2 písm. a/, resp. b/ ZKR a nie pod písm. c/. Z uvedeného vyplýva, že odvolateľ nepoctivý zámer nemal, a preto neboli splnené podmienky na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer.
7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania.
8. Vo vyjadrení žalobca uviedol, že namietané nedostatočné odôvodnenie rozsudku a nevysporiadanie sa s argumentáciou žalovaného podľa § 166g ods. 2 písm. a/ ZKR spočíva v názore, že skúmanie poctivého alebo nepoctivého zámeru dlžníka zo strany súdu je viazané na explicitne uvedené skutočnosti v § 166 ods. 1 a 2 ZKR. Úlohou súdu podľa § 166g ods. 5 ZKR je skúmať, či mal dlžník poctivý alebo nepoctivý zámer, tento zámer musí byť hodnotený pri každom dlžníkovi samostatne s potrebou zohľadnenia celkového konania dlžníka, a preto nie je možné viazať nepoctivý zámer dlžníka výlučne na skutočnosť, či bol správcom dopytovaný na zoznam majetku alebo veriteľov. Z ustanovenia § 166g ods. 2 ZKR jednoznačne vyplýva, že pri posudzovaní nepoctivého zámeru ide o výpočet zjavne demonštratívny a je úlohou súdu, aby na podklade dôkazov a tvrdení strán posúdil poctivosť alebo nepoctivosť zámeru dlžníka v konaní o oddlžení na základe vlastnej úvahy, čo v tomto prípade súd vykonal.
9. K žalovaným uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP spočívajúcom v nezrozumiteľnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalobca zastáva názor, že rozsudok spĺňa všetky požiadavky zrozumiteľnosti a presvedčivosti, s prijatým záverom je možné sa stotožniť ako s logickým záverom, a to nielen čo sa týka právnych záverov, ale aj skutkových.
10. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a aplikácii § 166g ods. 2 ZKR na peňažnú sumu vo výške 32.469,16 €, ktorá bola žalovanému vyplatená v januári 2016, pričom zastáva názor, že zoznam majetku predložený žalovaným sa vzťahuje na majetok, ktorý mal dlžník v čase vyhlásenia konkurzu, ako aj skutočnosť, že veritelia žalovaného neboli v konkurze ani len čiastočne uspokojení a konkurz na žalovaného bol zrušený z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje ani len náklady konkurzu, poukázal žalobca na to, že táto argumentácia je nielen logicky, ale aj právne neudržateľná a zo strany žalovaného účelová.
11. Predmetom tohto konania je preukázanie nepoctivého zámeru žalovaného, pričom na toto preukázanie nemá žiadny vplyv skutočnosť, akým spôsobom došlo k zrušeniu konkurzu. Súd prvej inštancie správne a logicky vyvodil záver, že žalovaný nemal poctivý zámer pri podávaní návrhu na oddlženie. Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, vychádzal zo správneho právneho posúdenia, uviedol všetky skutočnosti podstatné pre svoje rozhodnutie, pričom všetci žiadatelia o oddlženia vrátane žalovaného sú povinní uvádzať pravdivé a úplné skutočnosti v návrhu na oddlženie a v jeho prílohách, inak sa vystavujú riziku, že takéto oddlženie bude zrušené pre nepoctivý zámer. Otázka existencie nepoctivého zámeru žalovaného je otázkou skutkovou, ktorej vyriešenie závisí na posúdení, či zo strany žalovaného možno zamlčanie nie nepatrného majetku veriteľa, v ktorom požaduje zaplatenie 33.193,32 €, považovať za nepoctivé.
12. K vyjadreniu žalobcu podal vyjadrenie žalovaný, v ktorom zopakoval skutočnosti uvedené už jednak na súde prvej inštancie, ako aj v odvolaní.
13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Vec prejednal podľa § 379 - 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
14. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil (§ 387 ods. 2 CSP) a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací súd uvádza:
15. Predmetom konania je zrušenie oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer.
16. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP.
17. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d/ (odvolateľom zrejme nesprávne uvedený ods. 2 v odvolaní) odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohli mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/ CSP, ale ich dôsledok sa mohol (alebo nemohol) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.
18. Prípustnosť odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daná vtedy, ak súd prvej inštancie pochybil pri hodnotení dôkazov najmä tým, že nevzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli, alebo vychádzal zo skutkových dôkazov založených na chybnom hodnotení vykonaných dôkazov, prípadne vychádzal z takých okolností, ktoré sú v rozpore s inými dôkazmi bez toho, aby tento rozpor riadne vysvetlil.
19. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces.
20. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu vrátane preskúmania napadnutého rozsudku dospel k záveru, že žalovaným uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil a na základe týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil aj svoje rozhodnutie. Na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
21. V súvislosti s predmetným sporom považuje odvolací súd za potrebné poukázať na ust. § 166f ods. 1 ZKR, ktoré bolo prijaté za účelom vyvarovať sa podvodnému konaniu dlžníkov, ktorým by sa snažili využiť inštitút oddlženia, aby sa vyhli plneniu svojich dlhov. Práve toto zákonné ustanovenie poskytuje veriteľom možnosť v prípade, ak dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer prostredníctvom zrušenia oddlženia dosiahnuť, aby sa oddlženie stalo voči veriteľom neúčinné a obnovila sa pôvodná vymáhateľnosť, resp. splatnosť ich pohľadávok. Vychádzajúc z uvedeného nemožno vyvodiť, že právo veriteľov na ochranu ich majetkových práv je vyvážené právom dlžníka na očistenie sa od všetkých dlhov, ktorých neschopnosť splácania spôsobil jeho úpadok na finančný a majetkový „reštart“.
22. Odvolací súd poznamenáva, že podstatou vo vzťahu k dôvodnosti existencie inštitútu oddlženia je predovšetkým potreba posúdenia poctivého zámeru dlžníka v konkrétnej veci.
23. V danom prípade sa žalovaný (dlžník) domáhal oddlženia formou konkurzu. O oddlžení žalovaného rozhodol Okresný súd Košice I uznesením č.k. 26OdK/141/2018-21 zo dňa 23.4.2018, tak, že žalovaného (dlžníka) zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze.
24. V danom prípade odvolací súd považoval obranu žalovaného vznesenú v odvolaní založenú na tvrdení, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, keď súd neakceptoval kumulatívne splnenie podmienok uvedené v § 166g ods. 2 písm. a/ ZKR a správcom nebol vyzvaný na uvedenie svojho majetku za nedôvodné.
25. Z informatívnej správy správcu zo dňa 10.7.2018 vyplýva, že správca vykonal šetrenie majetku a záväzkov dlžníka v zmysle § 166i ZKR. V zmysle uvedeného ustanovenia, na ktoré sa správca odvoláva poučil dlžníka o jeho povinnostiach a trestnoprávnych následkoch v prípade neposkytnutia informácie
dlžníkom. Z uvedenej správy teda vyplýva, že dlžník bol oboznámený správcom (vyzvaný) na podanie súpisu majetku (§ 166g ods. 2 písm. a/ ZKR) pod hrozbou trestnoprávnych následkov.
26. Je nesporné z podaného návrhu, že dlžník v tomto návrhu neuviedol majetok, finančný obnos, ktorý obdržal od žalobcu vo výške 13.050,76 € a ktorý je možné považovať za majetok väčšej hodnoty v súlade s ust. § 166g ods. 2 písm. a/ ZKR. Súčasne v návrhu uviedol nepravdivú informáciu, keď neoznačil dlh voči žalobcovi - § 166g ods. 2 písm. c/ ZKR.
27. Keďže súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav a odvolací súd sa stotožnil so závermi rozhodnutia súdu prvej inštancie, potvrdil preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v súlade s § 387 ods. 1 CSP.
28. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP s tým, že žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže mu odvolacie trovy v konaní nevznikli a žalovaný bol v konaní neúspešný.
29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).