Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_21CoP-62-2020.pdf
PDF · 89.74 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoP/62/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v konaní súdu starostlivosti o maloletého G. X., narodeného XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina, za účasti matky I.. D. X., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, G., právne zastúpenej JUDr. Vlastou Pastorkovou, advokátkou, Strojárska 3998, Snina, o návrhu otca Bc. D. I., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom P.O. R. XX/XX, D. Y. o zmenu výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 8P/151/2019 - 68 zo dňa 24.01.2020 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Predmetom konania je zmena rozsahu výživného pre maloletého G.. Otec podaným návrhom žiada znížiť výživné pre maloletého syna. Návrh odôvodňuje tým, že došlo k podstatnej zmene pomerov na jeho strane, a nie je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť stanovené výživné. Matka s návrhom na zníženie výživného nesúhlasí.
II. Obsah rozhodnutia
2. Okresný súd Humenné, ako súd prvej inštancie (ďalej ako „súd“) rozhodol tak, že: „Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a“.
3. Svoje rozhodnutie súd odôvodňuje tým, že v danom prípade bola naposledy určovaná vyživovacia povinnosť rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 10P/231/2015 dňa 12.04.2016. V čase naposledy určovanej vyživovacej povinnosti otec pracoval ako agentúrny zamestnanec a každoročne po Vianociach do apríla nasledujúceho roka, v čase, keď nebolo práce, bol evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a jeho príjem bol 150-200,- libier týždenne. Náklady na bývanie predstavovali 85,- libier týždenne a 5,- libier denne cestovné. Počas pobytu na Slovensku býval u rodičov, ktorým prispieval na spoločnú domácnosť sumou 100 - 150,- Eur mesačne. Matka v čase naposledy určovanej vyživovacej povinnosti mala príjem 226,72 Eur. Maloletý navštevoval v tom čase predškolské zariadenie a bol alergik na bielkovinové výrobky a na všetky výrobky, ktoré obsahovali laktózu. Už v tomto období matka synov zdravotný stav uvádzala ako nepriaznivý, lebo dieťa malo alergiu na laktózu, čo sa prejavovalo atopickým ekzémom, ktorý si vyžadoval zvýšené náklady na kozmetiku.
4. V tomto konaní otec predložil svoj príjem v čase odchodu na Slovensko z prechodnej pracovnej zmluvy uzavretej do 21.11.2018 vo výške 3.679,52 GBP. Dnes otec je zamestnaný na Slovensku s pracovnou zmluvou uzavretou do roku 2021 s dohodnutou mzdou vo výške 863,50 Eur. Rovnako tak aj v čase naposledy určovanej vyživovacej povinnosti otec prispieval na bývanie svojim rodičom v rozsahu
100 - 150,- Eur mesačne, teda aj dnes, ak uhrádza náklady spojené s bývaním v takmer rovnakom rozsahu, nedošlo k zmene na strane povinného rodiča. Otec v konaní zmenu pomerov odôvodňoval nielen zmenou výšky svojho príjmu, ale aj výdavkov a jeden z týchto výdavkov uvádzal náklady na svoje externé vysokoškolské štúdium vo výške 640,- Eur ročne. Súd uvádza, že tento výdavok nie je nevyhnutným výdavkom, lebo výživné na maloleté dieťa má prednosť pred inými výdavkami povinného rodiča. Na strane matky k zmene došlo v tom, že má ďalšie dieťa pochádzajúce z manželstva, avšak jej príjem je podobný príjmu, ktorý bol v čase posledného posudzovania súdom. Na strane maloletého došlo k zmene v tom, že v čase posledného rozhodovania súdu bol škôlkar, dnes je žiakom základnej školy a náklady na jeho výživu neklesajú. Jeho zdravotný stav si stále vyžaduje inú než bežnú stravu, rovnako tak používanie prípravkov na umývanie a ošetrovanie kože, ktorá trpí atopickým ekzémom. Suma určená súdom posledným rozhodnutím tohto súdu nie je po posúdení uvádzaných zmien na strane povinného otca považovaná za takú, ktorú by mal súd meniť, preto súd sumu vo výške 120,- Eur ponechal nezmenenú a návrh otca na jej zníženie zamietol.
5. Právne svoje rozhodnutie odôvodňuje s poukazom na § 26, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 zákona o rodine.
6. O trovách konania súd prvej inštancie nerozhodoval.
III. Obsah odvolania otca a vyjadrenie k odvolaniu
7. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec. Namieta skutkové zistenia súdu a jeho prijaté právne závery. Poukazuje na to, že návrh doručil súdu a podal ho z dôvodu, že sa zmenili jeho schopnosti a možnosti. V čase pôvodnej úpravy výživného pracoval vo Veľkej Británii a jeho mesačný zárobok predstavoval 1.0341,85 Eur, ako z neho vychádzal súd. V súčasnosti jeho pomery sú také, že bol evidovaný na Úrade práce v I. ako uchádzač o zamestnanie, neskôr sa stal zamestnancom Mestského úradu D. Y.. Poukazuje na to, že súdu predložil dôkazy o tom, že došlo k zmene jeho výšky príjmu. Dôvodom príchodu zo zahraničia je úmrtie jeho otca. Zároveň poukázal na svoj zdravotný stav, že je po operáciách sluchu. Poukazuje na to, že s maloletým sa nestretáva, odmieta ho maloletý a za otca považuje manžela svojej matky. Ocitol sa v pozícií zavrhnutého rodiča. Súd neskúmal príjem matky a jej domácnosti, neskúmal príjem jej manžela, nezaoberal sa odmietavým postojom syna k nemu, a neboli prešetrená práva z pomerov na strane otca. Namieta náklady matky na nákup liekov, pretože z výpisu zo zdravotnej poisťovne u maloletého vyplýva, že od roku 2015 do roku 2020 mu boli predplatené lieky, avšak spoluúčasť predstavovala 5,46 Eur. Dieťa nepotrebuje zvláštnu starostlivosť a podľa názoru otca je zdravé.
8. Kolízny opatrovník podal k odvolaniu otca vyjadrenie. Navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny. Matka sa k podanému odvolaniu otca nevyjadrila.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
9. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) v spojení s ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „C.s.p.“) preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a zistil, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje rozhodnutie odôvodňuje nasledovne.
10. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, rozsahom vykonaného dokazovania a skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie považuje skutočný stav za nedostatočne zistený pre spravodlivé rozhodnutie vo veci. Za daného stavu odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Neúplné zistenie skutočného stavu veci považuje odvolací súd za nesprávny procesný postup, ktorým znemožnil účastníkom konania, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento nedostatok zároveň nemožno odstrániť v odvolacom konaní, dodržiavajúc zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. V prejednávanom prípade sa de facto presúva dokazovanie na odvolací súd, proti záverom ktorého účastníci konania nie sú oprávnení podať riadny opravný prostriedok.
11. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 35 CMP, je súd povinný zisťovať skutočný stav veci, ktorý je podkladom pre rozhodnutie. Znamená to, že súd je povinný zistiť v konaní skutočný stav veci, ktorý je mierou čo najbližšieho priblíženia sa hmotnoprávneho rozsahu práv a povinností a právom chránených záujmov.
Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Podľa ust. § 62 ods.1,2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
12. Pre zmenu pôvodného rozsudku o výške výživného je potrebné vyhodnotenie existencie dôvodov pre zmenu pôvodného rozsudku v zmysle § 78 ods. 1 a § 121 CMP a to z hľadiska zmeny pomerov na strane povinného rodiča a na strane oprávneného. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne, trvalo, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného dieťaťa, ako aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.
13. Námietky odvolateľa sa dotýkajú nedostatočne zisteného skutočného stavu veci a k nesprávnym prijatým právnym záverom. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu odôvodňuje tým, že na strane povinného rodiča otca nedošlo k tak podstatnej zmene pomerov, ktoré by odôvodňovali zníženie výživného.
14. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie je zrejmé, že rodičia maloletého G. nežijú v spoločnej domácnosti. Naposledy o výživnom pre maloletého G. zo strany otca bolo rozhodnuté v konaní vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp.zn. 10P/231/2015 rozsudkom zo dňa 12.04.2016, kedy súd zmenil pôvodný rozsudok a zvýšil výživné pre maloletého na sumu 120,- Eur mesačne od 18.08.2015. Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia rozsudku, otec pracoval ako agentúrny zamestnanec, jeho príjem v Z. predstavoval 150-200,- libier týždenne, náklady predstavovali 85,- libier týždenne, cestovné 5,- Eur, na domácnosť na Slovensku to predstavovalo 10-150,- Eur mesačne. Mal pôžičky v súvislosti s tým, že chcel pracovať v Anglicku. Súd uzavrel, že pomery otca sú zmenené a je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať sumou 120,- Eur mesačne. Maloletý navštevoval predškolské zariadenie, náklady na stravu matka neplatila kvôli alergii si nosil maloletý stravu z domu, mal pretrvávajúce zdravotné problémy a to alergiu, atopický ekzém. Matka bola poberateľkou rodičovského príspevku od 01.02.2016 poberala dávku v hmotnej núdzi vo výške 242,40 Eur mesačne. To sú závery, ktoré vyplývajú z odôvodnenia pôvodného rozsudku o stanovení výživného v konaní sp.zn. 10P/231/2015. Rozsudok bol odvolacím súdom potvrdený rozsudkom č.k. 17CoP/14/2016 - 176. Bol zmenený vo výroku o dlžnom výživnom.
15. Súd prvej inštancie sa nevyrovnáva náležitým spôsobom s porovnaním pomerov v čase pôvodného a nového rozhodnutia. Súd konštatuje len že na strane otca nedošlo k tak podstatnej zmene pomerov, keďže jeho príjem považuje za porovnateľný s príjmom pôvodným. K danému zisteniu je potrebné uviesť, že doposiaľ z vykonaných dôkazov je možné uzavrieť, že otec v čase pôvodného rozhodnutia pracoval vo Veľkej Británii, súd vtom čase konštatoval jeho príjem 150-200,- libier týždenne. Došlo k ukončeniu pracovného pomeru so zamestnávateľom vo Veľkej Británii. Z prekladu listiny (č.l. 35-38) vyplýva, že otec bol zamestnaný v spoločnosti TEMPLINE EMPLOYMENT AGENCY Ltd BIRMINGHAM ako pracovník v sklade s pretrvávajúcou prechodnou zmluvou do 21.11.2018 (č.l. 37 súdneho spisu). Z listiny na č.l. 41 - 43 vyplýva, že otec ukončil pracovný pomer k 24.11.2018, celkovú mzdu k
danému dátumu mal vo výške 3.679,52 libier s daňou 184,99 libier. Od 05.12.2018 je otec evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny v I., bol mu priznaný nárok v nezamestnanosti vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu, čo predstavuje 634,30 Eur a táto suma mu mala byť poskytovaná na obdobie 6 mesiacov. Od 01.09.2019 je otec zamestnaný na základe pracovnej zmluvy s Mestom D. Y. (čl. 20-26 súdneho spisu), má pracovať na dobu určitú s dohodnutým výkonom práce, pričom si dohodli zmluvné strany mzdu vo výške 819,99 Eur mesačne. Z dohody o zmene pracovnej zmluvy č. 1 (č.l. 44-45) vyplýva, že pracovná zmluva uzavretá medzi otcom a zamestnávateľom Mestom D. Y. sa uzatvorila na dobu určitú do 31.08.2021. Išlo o dohodu k zmene o pracovnej zmluve, pričom sa dohodli zmluvné strany na mzde vo výške 863,50 Eur. Zo spisu vyplývajú čistá mzda otca vo výške 614,81 Eur, 616,79 Eur v mesiacoch 10/19 a 11/19.
16. V rozhodnutí súdu prvej inštancie po prijatí záverov o neexistencii zmeny pomerov na strane povinného rodiča absentuje vyrovnanie sa s viacerými rozhodnými okolnosťami, ktoré môžu mať vplyv pre jeho rozhodnutie vo vzťahu k zmene výživného. Súd prvej inštancie sa nevyrovnáva náležitým spôsobom a nevyhodnocuje skončenie pracovného pomeru otca s pôvodným zamestnávateľom vo Veľkej Británii, a teda zistením dôvodov ukončenia pracovného pomeru. Teda či ide o dôvody subjektívneho alebo objektívneho charakteru. Podľa tvrdenia otca išlo o dôvody rodinné, kedy sa rozhodol vrátiť na Slovensko z dôvodu úmrtia otca a starostlivosti o matku. Ďalej je potrebné náležite vyhodnotiť zmenu jeho príjmov vo vzťahu k obdobiu, kedy bol evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poberal dávky v nezamestnanosti po dobu 6 mesiacov, od 05.12.2018. Úlohou súdu je zistiť príjem otca za obdobie jeho evidencie uchádzača o zamestnanie. Vyhodnotiť následne výšku jeho príjmov, ktoré poberá od súčasného zamestnávateľa v porovnaní s príjmom, ktoré dosahoval od zamestnávateľa vo Veľkej Británii. Pokiaľ ide o náležité zistenie možnosti a schopnosti otca a reálnych schopností dosahovať príjem, musí vyhodnotiť dôvody skončenia pracovného pomeru vo Veľkej Británii tak, aby vylúčil možnosti vzdania sa výhodnejšieho zamestnania a teda príjmu , z ktorého platil výživné. V súvislosti s otcom je potrebné sa ešte vyrovnať s jeho tvrdením o zdravotných problémoch, či tieto zdravotné problémy majú vplyv na jeho príjem, ktorý je schopný dosahovať, respektíve, ktorý dosahuje. Vyhodnotí jeho majetkové pomery.
17. Vo vzťahu k nákladom na výživu maloletého G. sa súd musí vyrovnať náležite s oprávnenými potrebami a výdajmi maloletého G., keďže preukázateľne od poslednej realizovanej zmeny maloletý vyrástol, navýšili sa v súvislosti so zmenou jeho veku, jeho základné potreby, zistí súd nie len oprávnené potreby, ale aj potreby, ktoré možno na strane maloletého sú dané a teda či je možné zo strany povinných rodičov tie potreby plniť. Vyrovná sa so zvýšenými nákladmi na zdravotnú starostlivosť maloletého tak, ako ich špecifikuje matka a s tvrdeniami otca o tom, že na lieky nie sú matkou doplácané výdaje tak, ako to tvrdí vo svojom vyjadrení, respektíve písomnom podaní na č.l. 62 a 63.
18. Povinnosťou súdu je vyrovnať sa aj s príjmom matky v čase pôvodného rozhodovania a nového rozhodnutia, prihliadnuť na jej náklady, ktoré má v súvislosti so svojou výživou, ako aj zistiť príjmy spolužijúcej osoby matky a mieru podieľania sa na nákladoch matky. Rovnako tak zistí jej majetkové pomery. Ďalej vyhodnotí ako jedno z kritérií osobnú starostlivosť matky o maloletého a vyhodnotí dôvody, pre ktoré sa otec s maloletým dieťaťom nestretáva.
19. Zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť by malo byť len výnimočné a založené na výsostne objektívnych dôvodoch neschopnosti povinného rodičia plniť si vyživovaciu povinnosť. V opačnom prípade by zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné sa živiť znamenalo posunúť zodpovednosť povinného rodiča za zdravie a život dieťaťa na druhého rodiča, ktorý sa osobne o dieťa stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť k dieťaťu.
20. Po vrátení veci je úlohou súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie v intenciách naznačených odvolacím súdom. Na základe výsledkov doplneného dokazovania súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne. V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).