Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11CoP-43-2020.pdf
PDF · 116.97 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/43/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozef Zlochu, ako členov senátu, v právnej veci starostlivosti o maloletého V. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXX/X, Y., zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny E. E., dieťa matky Q.. C. V., I.., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXX/X, Y., zastúpenej A. R. K.. K. C. C. so sídlom C. XX, E. E. a otca E. L. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. B. XX, P., o návrhu otca na uloženie povinnosti matke poskytovať mu informácie, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 37P/216/2019-180 zo dňa 12.08.2020, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil matke povinnosť písomne alebo mailom informovať otca pravidelne mesačne, vždy k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca o zdravotnom stave maloletého, o jeho školských výsledkoch, školských a mimoškolských aktivitách, o dlhodobejšom pobyte maloletého mimo miesta jeho bydliska, o nakladaní s jeho majetkom, o osobitných potrebách maloletého a priebežne informovať otca o aktuálnych, podstatných mimoriadnych veciach, týkajúcich sa maloletého (prvý výrok) a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (druhý výrok). Z jeho dôvodov vyplýva, že otec sa domáhal uloženia povinnosti matke podávať mu informácie o maloletom dieťati vždy k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca, o zdravotnom stave vrátane absolvovaných kontrol, vyšetrení a ich výsledkoch, o všetkých školských výsledkoch, hlavne priebežných hodnoteniach, školských a mimoškolských aktivitách, informáciách z rodičovských združení, ako aj priebežne podávať správy o aktuálnych a ostatných podstatných mimoriadnych veciach, týkajúcich sa maloletého dieťaťa. Matka s návrhom nesúhlasila, pretože ho považovala za zavádzajúci, nelogický, šikanózny. Opatrovník maloletého dieťaťa najskôr navrhol návrh zamietnuť, v priebehu konania navrhol návrhu otca vyhovieť. Po vykonaní dokazovania, vychádzajúc z ust. §24 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine (ďalej v texte aj len „ZR“ alebo aj „Zákon o rodine“) okresný súd konštatoval skutkový stav, že maloletý pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 31P/215/2015-274 zo dňa 15.12.2016, právoplatného 09.12.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17CoP/13/2017 zo dňa 22.11.2017, ktorým bol maloletý na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky, otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého a bol upravený styk maloletého s otcom. Už v tomto konaní súdy konštatovali neprimeranú
komunikáciu rodičov a apelovali na pokračovanie v začatom poradenskopsychologickom procese na zlepšenie komunikácie medzi rodičmi, ako aj z dôvodu, aby obidvaja rodičia pochopili dôležitosť role toho druhého rodiča v živote maloletého a nevystavovali ho stresovým situáciám. V súčasnosti je styk otca s maloletým upravený neodkladným opatrením, vydaným v konaní sp.zn. 37P/220/2019 a na okresnom súde prebieha na návrh otca konanie o výkon rozhodnutia o úprave styku otca s maloletým pod sp.zn. 37Em 3/2017, v rámci ktorého súd neodkladným opatrením uznesením č.k.37Em 3/2017-158 zo dňa 31.05.2018 nariadil rodičom maloletého dieťaťa povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu na referáte poradenskopsychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny E. E. raz za mesiac po dobu 5 mesiacov odo dňa právoplatnosti uznesenia. Toto uznesenie však nenadobudlo právoplatnosť, pretože ho odvolací súd zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a styk otca s maloletým sa nerealizuje z dôvodu, že maloletý sa odmieta s otcom stretnúť. Matka sa s maloletým dobrovoľne podrobuje poradenskému procesu na referáte a otec odmieta spolupracovať. Okresný súd na návrh otca začal konanie sp.zn. 32P/85/2017, ktoré bolo vzhľadom na späťvzatie návrhu uznesením č.k. 32P/85/2017 zo dňa 26.09.2017 zastavené; v tomto konaní otec požadoval uložiť matke povinnosť poskytovať mu informácie ohľadom maloletého dieťaťa. V súčasnosti je povinnosť matky poskytovať informácie upravená neodkladným opatrením uznesením č.k. 37P/216/2019-69 zo dňa 29.11.2019 v spojení s opravným uznesením č.k. 37P/216/2019-87 zo dňa 19.12.2019, v zmysle ktorého je matka povinná poskytovať informácie písomne pravidelne mesačne k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca o zdravotnom stave maloletého, jeho školských výsledkoch, školských a mimoškolských aktivitách a priebežne informovať otca o aktuálnych podstatných mimoriadnych veciach, týkajúcich sa maloletého. Trvanie neodkladného opatrenia je ohraničené právoplatným rozhodnutím vo veci samej v konaní 37P/216/2019. Na návrh otca prebieha na okresnom súde konanie o výkon rozhodnutia pod sp.zn. 37Em/2/2020, v ktorom sa otec domáha výkonu neodkladného opatrenia o poskytovaní informácií o maloletom matkou, pretože matka si neplní uloženú povinnosť informovať ho o maloletom; uznesením č.k. 37Em/2/2020-81 zo dňa 17.07.2020 okresný súd návrh na výkon rozhodnutia zamietol z dôvodu, že matka si povinnosť poskytovať informácie otcovi o maloletom dobrovoľne plní. Z predložených mesačných správ za rok 2020, ktoré matka zasielala otcovi po nariadení neodkladného opatrenia o uložení povinnosti matke poskytovať informácie otcovi vyplýva, že matka informuje otca o zdravotnom stave maloletého, o vyšetrení, o liekoch, ktoré maloletý užíva, o školských a mimoškolských aktivitách maloletého, o termínoch školských aktivít, o absencii maloletého v škole. Uvádza najskôr všeobecné informácie o zdravotnom stave dieťaťa, ktoré sú prevažne v každej správe rovnaké, následne uvedie ambulanciu, ktorú maloletý navštívil, vykonané vyšetrenia, výsledok vyšetrenia, číselnú diagnózu, dĺžku liečby, kontrolu, užívané lieky. Ohľadom školských a mimoškolských aktivít matka opakovane uvádza, že otec má prístupové údaje do systému Edupage, ďalej uvedie termíny aktivít v škole, termín absencie s jednoslovným dôvodom. V správach taktiež uvádza, že keďže sa osobne nezúčastňuje vyučovacieho procesu, nie je jej známe, z akých dôvodov dostal V. zlú známku a nevie, čo na písomnej alebo ústnej odpovedi nevedel. K ďalším podstatným veciam uvádza, že maloletý napr. bicykluje, korčuľuje, hrá futbal, tenis, venuje sa ďalším športovým a vzdelávacím aktivitám a v závere správ matka uvádza, že verí, že otec bude spokojný s vyššie uvedeným obsahom informácií. Pre prípad, ak by požadoval ďalšie informácie, ju otec môže kontaktovať. Okresný súd konštatoval, že matka s maloletým dieťaťom sa v súčasnosti dobrovoľne podrobujú poradenského procesu, opatrovník maloletého opakovane poukazoval na potrebu postupného nadviazania kontaktu otca s maloletým, najskôr na pôde referátu poradenských služieb za prítomnosti matky, následne aj bez matky, otec však spoluprácu s referátom odmieta. Namietol osobu opatrovníka maloletého, referát poradenskopsychologických služieb, na matku podáva opakovane trestné oznámenia za marenie výkonu rozhodnutia. Vzťah rodičov maloletého dieťaťa je veľmi vážne narušený a okresnému súdu je z jeho činnosti známe, že prebiehajú viaceré súdne konania a množstvo vzájomných trestných oznámení, predovšetkým zo strany otca na matku. Rodičia osobne spolu nekomunikujú, v písomnej komunikácii, resp. v podaniach opakovane poukazujú na skutočnosti z minulosti, ich komunikácia je vyčítavá, spochybňujúca, obviňujúca, osočujúca, ironická a útočná. Každý z rodičov presadzuje svoje vlastné predstavy a okresnému súdu sa javí, že ani jeden z rodičov nemá ako prioritný záujem maloletého dieťa. Matka poukazovala v konaní na skutočnosť, že otca dobrovoľne informovala o dieťati a ako dôkaz predložila mailové podania zaslané otcovi od roku 2016. Z týchto dôkazov okresný súd konštatoval, že sú zasielané informácie svojim rozsahom aj obsahom nedostatočné, nezodpovedajúce účelu, sledovanému ust. §24 ods.5 Zákona o rodine. Matka len čiastočne otca informovala o veciach týkajúcich sa maloletého, napr. o rodičovských stretnutiach, o kúpeľnej liečbe, absolvovaní plaveckého a lyžiarskeho kurzu;
obsahom jej správ však boli často informácie, nesúvisiace s maloletým, napr. sporné platenie úveru medzi rodičmi alebo sa jednalo o vyčítavé, útočné informácie ohľadom skutočností, ktoré sa stali počas stretnutia otca s maloletým, alebo po ňom. Následne v priebehu roka 2018 až do nariadenia neodkladného opatrenia v decembri 2019 matka poskytovala otcovi len všeobecné, strohé, dokonca takmer sa opakujúce informácie o maloletom počas niektorých mesiacov, ktoré boli nedostatočné, bez uvedenia konkrétnych, jasných a výstižných informácií, na základe ktorých by otec mal bližšie informácie o maloletom. Otec z takto poskytnutých všeobecných informácií nemal bližšie vedomosti napr. o zdravotnom stave maloletého, nevedel, kedy v priebehu mesiaca bol chorý, kedy a kde absolvoval vyšetrenia, aké lieky mu boli predpísané, ako prebiehala liečba, keďže matka v tom čase uvádzala len všeobecné informácie o maloletom. Taktiež aj ostatné informácie matky o plnení školských či mimoškolských povinností alebo o záujmovej činnosti boli všeobecné a strohé (maloletý napreduje, ráta, číta, pláva, korčuľuje), bez ozajstne prejaveného záujmu matky zdieľať s otcom informácie, situácie, zážitky, ktoré sa stali v živote maloletého. Tieto informácie neposkytovali otcovi dostatočný obraz o maloletom, najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že otec sa s maloletým nestretáva a nemá možnosť počas osobného či telefonického kontaktu sám získať informácie o maloletom. Po nariadení neodkladného opatrenia o poskytovaní informácií, v ktorom okresný súd v odôvodnení bližšie príkladmo špecifikoval rozsah informácií, ktoré by matka mala otcovi o maloletom poskytovať, matka poskytovala informácie otcovi v zmysle neodkladného opatrenia a uvádzala v mesačných správach už konkrétne informácie o maloletom. Okresný súd však postrehol, že matkou poskytované posledné písomné správy o maloletom obsahovali vždy rovnaké, opakujúce sa zakončenie s ironickým podtónom, čo potvrdzuje konštatovanie súdu o vzájomnom vzťahu rodičov. Napriek tomu, že matka od nariadenia neodkladného opatrenia poskytuje otcovi pravidelne bližšie informácie o maloletom, vzhľadom na špecifickosť danej veci, spočívajúcej vo vážne narušených vzťahoch medzi rodičmi a ich nedostatočnú, nekonštruktívnu, útočnú, obviňujúcu komunikáciu, zohľadňujúc skutočnosť, že otec nemá možnosť získať informácie o živote maloletého počas osobného, či iného kontaktu s dieťaťom, keďže maloletý kontakt s otcom odmieta, zohľadňujúc i stanovisko kolízneho opatrovníka maloletého, ktorý tiež v priebehu konania odporučil návrhu otca vyhovieť, okresný súd návrhu otca vyhovel. Uložil rozsudkom matke povinnosť poskytovať otcovi informácie o zdravotnom stave maloletého, školských výsledkoch, školských a mimoškolských aktivitách, o dlhodobejšom pobyte maloletého mimo miesta jeho bydliska, o nakladaní s jeho majetkom, o osobitných potrebách maloletého a priebežne informovať otca o aktuálnych, podstatných, mimoriadnych veciach, týkajúcich sa maloletého. Vzhľadom na matkou poskytované nedostatočné informácie o maloletom až do nariadenia neodkladného opatrenia, teda dovtedy, kým jej táto povinnosť nebola uložená súdnym rozhodnutím, ako aj vzhľadom na vážne narušené vzťahy rodičov, nemal okresný súd u matky záruku, že po zániku neodkladného opatrenia bude poskytovať otcovi dobrovoľne dostatočné informácie o maloletom. Podľa názoru okresného súdu informácie o zdravotnom stave by mali obsahovať napr. aké konkrétne ťažkosti má maloletý, v čom je zhoršený jeho zdravotný stav, kedy maloletý navštívil lekára, akú ambulanciu, aké vyšetrenia mu boli vykonané, aký je ich výsledok, prípadne aké lieky mu boli predpísané. O škole, školských a mimoškolských aktivitách, napr. ako sa maloletému darilo v škole, aký má prospech z jednotlivých predmetov, akú záujmovú činnosť navštevuje, v akom čase, ako sa mu v nej darí, napr. či sa zúčastňuje súťaží v športových alebo iných aktivitách, aké výsledky dosiahol, či absolvovali v rámci školy nejaký výlet, kedy, kde, ako sa maloletému páčilo na výlete, aké poplatky je potrebné hradiť v škole. O dlhodobejšom pobyte maloletého mimo jeho bydliska, napr. pobyt na dovolenke, výlete, i jednodňovom výlete, o nakladaní s majetkom, napr. informácie, či maloletý nejaký majetok nadobudol. Ohľadom osobitných potrieb ide o informácie o sociálnych väzbách maloletého, o mimoriadnej situácii, ktorá sa vyskytne, ktorá nie je bežná. Ani otcovi nebráni žiadna objektívna prekážka, aby z vlastnej iniciatívy, keďže je stále zákonným zástupcom maloletého, požiadal ošetrujúcu lekárku, či učiteľa o poskytnutie informácií o maloletom, avšak tieto informácie by mali byť skôr len doplňujúce k informáciám od matky. Otec taktiež môže získať základné informácie o školských výsledkoch maloletého (známky, rozvrh) z internetovej aplikácie Edupage. Povinnosť matke informovať otca vzhľadom na nezhody rodičov v minulosti ohľadom doručovania správ, náhrady nákladov, ich žiadnu osobnú komunikáciu, okresný súd uložil písomne alebo mailom, pretože aj v prípade mailového podania je možné vyžiadať si potvrdenie o doručení pred jeho prečítaním. Túto povinnosť poskytovať informácie okresný súd uložil matke k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca, čo znamená, že do príslušného posledného dňa v mesiaci je povinná informovať otca, teda ak bude zasielať informácie napr. prostredníctvom pošty, tak do posledného dňa v mesiaci je povinná podať ich na pošte, alebo do posledného dňa v mesiaci ich zaslať mailom. To, kedy si ich otec vyzdvihne, už záleží na ňom a na jeho záujme byť informovaný o svojom synovi. Tieto skutočnosti okresný súd
vysvetlil rodičom vzhľadom na nesprávnu interpretáciu obsahu neodkladného opatrenia matkou, kedy zasielala informácie otcovi za dobu celého mesiaca, teda až po jeho uplynutí. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa §52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej v texte aj len „C.m.p.“), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania; dôvody pre iné rozhodnutie o trovách konania v prejednávanej veci okresný súd nezistil.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala matka (bez svojho právneho zástupcu) v zákonnej lehote odvolanie. Navrhla rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoju povinnosť si mieni plniť dobrovoľne v takom rozsahu, ako za posledných 8 mesiacov (12/2019 - 08/2020) a v rovnakom rozsahu, ako si ju plnila predtým, ako otec svojím návrhom požiadal o vydanie neodkladného opatrenia. Uloženie tejto povinnosti rozsudkom vôbec nie je potrebné, pretože ona si svoju povinnosť dobrovoľne plnila, a to aj nad rámec uložený uznesením alebo týmto rozsudkom. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že účelom návrhu otca nie je skutočný záujem o syna, ale šikanovanie matky. Ináč si nemožno vysvetliť skutočnosť, že otec si preberá poštové zásielky s poskytnutými informáciami o synovi neskoro, napriek možnosti sledovať študijné výsledky online prostredníctvom na to určenej aplikácie vyžaduje od nej, aby ho s odstupom jedného mesiaca informovala o študijných výsledkoch za situácie, keď môže mať túto informáciu online cez aplikáciu. Okresný súd nesprávne a neúplne zistil skutočný skutkový stav veci a podľa §365 ods.1 písm. d), f), h) zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte aj len „C.s.p.“) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Za najdôležitejšiu vadu rozsudku považuje skutočnosť, že okresný súd nezohľadnil pri rozhodovaní skutkový stav, že v minulosti, t.j. od doby, odkedy nežijú v spoločnej domácnosti (júl 2015), otcovi zasielala dobrovoľne pravidelne niekoľkokrát do mesiaca informácie o synovi rôznym spôsobom, a to elektronicky, formou SMS, resp. poštovými zásielkami. Okrem toho niekoľko poštových zásielok zaslala otcovi na svoje vlastné náklady, avšak tie sa jej vrátili neprevzaté, čo predložila k nahliadnutiu okresnému súdu. Zdôraznila, že ju otec žiadnym spôsobom nekontaktoval, aby sa domáhal konkrétnych informácií o synovi. Povinnosť poskytovať informácie o synovi si plnila aj po vydaní uznesenia o neodkladnom opatrení, ktorému sa podrobila a súdom uloženú povinnosť plnila. Podrobne rozpísala, akým spôsobom uvádzala informácie vo svojich správach, mesačne zasielaných otcovi, z ktorého dôvodu nadobudla presvedčenie, že si povinnosť plní v zmysle súdneho rozhodnutia. Správy podľa nej obsahujú presné, konkrétne, pravdivé informácie ohľadom ďalších podstatných vecí, ohľadom zdravotného stavu, ohľadom školských i mimoškolských aktivít, ako aj ohľadom informácií pri dlhodobejšom pobyte (maloletý syn sa dlhodobejšie nezdržiaval mimo miesta svojho bydliska) a mesačné správy neobsahujú ani informácie ohľadom nakladania s jeho majetkom, pretože maloletý vo veku X rokov nie je vlastníkom žiadneho majetku. Mesačné správy neobsahujú ani informácie ohľadom osobitných potrieb maloletého, pretože v minulosti, keď sa vyskytla osobitná potreba absolvovať liečebný pobyt v kúpeľoch, o tejto skutočnosti otca informovala, otec však syna neprišiel navštíviť, ani podporiť a na liečebný pobyt nikdy finančne neprispel. V každej správe v závere však necháva otcovi možnosť, aby sa prípadne pýtal na niečo, čo neuviedla, avšak otec túto možnosť ani raz nevyužil, čo podľa jej názoru iba potvrdzuje skutočnosť, že otec nemá ozajstný záujem mať o synovi skutočne nejaké informácie. Poukázala i na to, že je ochotná otca i naďalej dobrovoľne informovať, avšak otec si pravidelne preberá poštové zásielky, obsahujúce dôležité informácie o synovi až potom, ako sú niekoľko dní uložené na pošte, preto podľa jej názoru ide o šikanózny výkon jeho práva na informácie, pretože ak by mal skutočný záujem o informácie, našiel by si čas, aby si poštové zásielky prevzal ihneď. Otec nemá záujem mať o synovi skutočne nejaké informácie a svojím konaním sa opätovne snaží šikanóznym spôsobom privodiť finančnú a inú ujmu matke, ublížiť jej osobe, privodiť akékoľvek trestné stíhanie a poškodiť jej dobré meno. Znepríjemňuje život jej a synovi, ako aj celej jej rodine. Poukázala na to, že mesačná správa o maloletom za obdobie od 01.04. do 30.04.2020 bola uložená na pošte po dobu 14 dní. Otec o syna reálne nemá záujem. K odvolaniu priložila mesačné správy, ktoré zasielala otcovi za obdobie celkom od 01.12.2019 do 30.08.2020, t.j. v počte 9, ako aj prílohy k mesačným správam, a to pochvala od triedneho učiteľa, výpis z klasifikácie za prvý polrok a vysvedčenie.
3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky odporučil rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Rodičia maloletého dieťaťa majú v oblasti výkonu rodičovských práv a povinností dlhodobé nezhody a spory, ktoré sú predmetom konaní na súde. Otec namietal, že informácie matky, ktoré mu podávala, sú nekompletné, neúplné a žiadal o rozšírenie informovania zo strany matky, aby ho neinformovala šablónovou formou, ale aby mal komplexný obraz o maloletom dieťati, o zdravotnom stave, školských výsledkoch, úlohách, aktivitách, činnostiach, ktoré maloletý vykonáva, resp. vykonával priebežne počas obdobia jedného mesiaca. Rodičia maloletého sa na žiadnom postupe a žiadnej podobe podávania informácií nevedia zhodnúť, matka podľa otca mechanicky opíše každú predchádzajúcu správu, doplní ju o pár nových viet a odošle otcovi. Matka uviedla, že jej správy, ktoré podáva otcovi, sú vyčerpávajúce a komplexné. Úrad odporučil súdu na pojednávaní dňa 12.08.2020, aby uložil matke povinnosť informovať otca o maloletom aj napriek tomu, že matka tak koná, pretože otec maloletého sa od novembra 2019 s dieťaťom nestretáva a styk otca s maloletým neprebieha vôbec. Rodičia odmietajú spolu konštruktívne komunikovať a nevedia nájsť žiadne spoločné riešenie ich dlhodobých sporov o maloletého, čo negatívne vplýva na dieťa, na jeho duševný, psychický a fyzický stav a narúša zdravý vývoj a vývin maloletého dieťaťa.
4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny a zákonný potvrdiť a žiadal uložiť matke povinnosť nahradiť mu trovy konania v rozsahu 100 %, ktoré zdokladuje po právoplatnom rozhodnutí odvolacieho súdu. Podľa jeho názoru matka dieťaťa nie je schopná akceptovať žiadnu autoritu a nielenže emočne zaťažuje dieťa, ktorý následne zaujíma protektívny postoj k nej, dôkazom čoho je aj poučenie matky psychologičkou I.. S., aby tak nekonala, ale aj prvostupňový súd konštatoval, že matka si uzurpuje právo rozhodovať vo všetkých veciach, týkajúcich sa maloletého V.. Poukázal aj na všetky svoje podania v konaniach na Okresnom súde Banská Bystrica, ktoré úzko súvisia aj s týmto konaním. On informácie nemôže získať priamo zo základnej školy, pretože on od vedenia školy a triednej učiteľky dostal odpoveď, že si má informácie žiadať od matky, čo v konaní preukazoval. Matka dlhodobo klame a hrubo zavádza vo svojich písomných a ústnych podaniach rôzne inštitúcie, napr. OO PZ Banská Bystrica - východ, OO PZ Zvolen, okresnú prokuratúru, OR PZ OKP Banská Bystrica, ÚPSVaR E., P. S. X v E. E. aj súdy. Napr. matka na pojednávaní na okresnom súde dňa 12.08.2020 pred sudkyňou klamala, že nemá v mobile aplikáciu, zabezpečujúcu videohovor, pričom maloletý povedal sudkyni počas jeho výsluchu, že mamina má v mobile tri aplikácie, zabezpečujúce obrazové aj zvukové spojenie a vie o tom preto, lebo sa na jej mobile hrá. Poukázal na dôkazy, obsiahnuté v spisoch sp.zn. 37P/220/2019, 37Em/3/2017, 37P/216/2019, ako aj na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 16CoP/9/2013 zo dňa 21.02.2013.
5. Ďalšie relevantné vyjadrenia vo veci podané neboli.
6. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu §65 a §66 C.m.p. bez nariadenia pojednávania podľa §385 C.s.p. a odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu v zmysle §387 ods.1, 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.
7. Podľa §387 ods.1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. V zmysle platnej právnej úpravy je pre riadnu ochranu záujmov dieťaťa zásadne nevyhnutné, aby obaja rodičia mali vedomosti o záležitostiach dieťaťa, pretože zatajenie viacerých druhov informácií môže mať pre dieťa veľmi nepriaznivé následky. Preto by nemala byť táto vzájomná rodičovská povinnosť podceňovaná a v prípade, ak ju preferenčný rodič neplní dobrovoľne, mala by mu byť súdom uložená, pokiaľ sa jej úpravy druhý rodič domáha. Súčasná právna úprava vyžaduje aktívne konanie rodiča, ktorému nie je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, ktorý musí súdu signalizovať, že má záujem o to, aby bola druhému rodičovi uložená informačná povinnosť. Rodičia by sa mali zásadne dobrovoľne informovať o všetkých zdravotných problémoch a vážnejších výchovných problémoch, ktoré nastali v dobe, keď sa o dieťa oni osobne starali. Pokiaľ súd rozhoduje o informačnej povinnosti rodiča, potom má v rozhodnutí presne uviesť intervaly, v akých je preferenčný rodič povinný podávať správy o dieťati, ktorých vecí dieťaťa sa má informačná povinnosť týkať, t.j. zdravotného stavu, školského prospechu, návštevy záujmových krúžkov, pobytu dieťaťa mimo jeho bydliska, výletov a pod., akým spôsobom má rodič správu podávať, pritom
najvhodnejšie je uložiť druhému rodičovi podávať správy písomne a z hľadiska tohto náležitosti písomnej formy právneho úkonu spĺňa tiež e-mailová správa, t.j. dnes štandardný spôsob komunikácie, umožňujúci pružnú výmenu informácií. Rodič, ktorému maloleté dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti, má právo na poskytovanie informácií o maloletom dieťati predovšetkým z toho dôvodu, že sa v nižšej miere podieľa na výchove a starostlivosti o maloleté dieťa, zvyčajne v rámci svojho práva na styk s maloletým ako druhý rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti a ktorý s maloletým trávi väčšinu času. Poskytovanie informácií medzi rodičmi by malo v prvom rade fungovať na dobrovoľnej báze, čo však predpokladá usporiadaný a vyrovnaný vzťah rodičov a fungujúcu komunikáciu medzi nimi.
9. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné; krajský súd ako odvolací sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu, pretože tento vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil úplne a správne a z tohto vyvodil aj správny právny záver.
10. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd dospel k záveru, že so všetkými skutočnosťami, uvádzanými v odvolaní matky, sa presvedčivým a náležitým spôsobom vysporiadal už prvostupňový súd. Rozsudok okresného súdu spĺňa všetky požiadavky na zákonné rozhodnutie v zmysle §220 C.s.p.. Okresný súd sa dôsledne vysporiadal so všetkými otázkami, ktoré boli rozhodujúce v prejednávanej veci vrátane tých, na ktoré poukázala v odvolaní matka.
11. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal odvolací súd za to, že okresný súd v čase svojho rozhodovania postupoval správne, správne určil rozsah informačnej povinnosti matky. Odvolaním napadnutý rozsudok je dostatočne presvedčivý, preskúmateľný, zrozumiteľný; odvolací súd nezistil, že by okresný súd nesprávne a neúplne zistil skutočný skutkový stav veci, ako to namietala matka vo svojom odvolaní, ani že by nesprávnym procesným postupom znemožnil strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Nezistil inú vadu v konaní, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo že by súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Tieto odvolacie dôvody, upravené v §365 ods.1 písm. b), d), f), h), matka vo svojom odvolaní len opísala z Civilného sporového poriadku, bez bližšej konkretizácie na prejednávanú vec, s poukazom na to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Krajský súd nezistil dôvody na zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie v zmysle §388 C.s.p., ani na jeho zrušenie, ako to žiadala matka, v zmysle §389 C.s.p., a preto ho v plnom rozsahu potvrdil podľa §387 ods. 1, 2 C.s.p., a to aj vo výroku o trovách konania, osobitne odvolaním nenapadnutým.
12. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa §52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Otec síce žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania s tým, že ich výšku vyčísli až po rozhodnutí odvolacieho súdu. Z obsahu spisu ani z jeho vyjadrenia k odvolaniu matky nevyplýva, že by mu nejaké trovy v odvolacom konaní vznikli a ani sám ich nijako nešpecifikoval. Krajský súd nezistil dôvody na použitie ustanovenia §55 C.m.p., preto rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
13. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2, druhá veta C.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2, druhá veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).