Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/23/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Dudíkovej a sudcov JUDr. Petra Tutka a JUDr. Ľuboša Kunaya v spore žalobcu chrysso s.r.o., so sídlom v Košiciach, Popradská č. 56, IČO: 44 459 751 proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom v A. C. XXX, zastúpenému JUDr. Darinou Horváthovou, advokátkou so sídlom v Moldave nad Bodvou, Hlavná č. 8, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 26.10.2023 č.k. -154 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému 100% trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o žalobnom návrhu žalobcu, ktorým sa domáhal vyslovenia neplatnosti dražby.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že dňa 26.7.2019 sa uskutočnila dobrovoľná dražba, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, kat. úz. D.. Žalovaný sa stal vydražiteľom predmetu dražby.

4. Žalobca sa podanou žalobou na súde dňa 3.3.2020 domáhal určenia neplatnosti uvedenej dobrovoľnej dražby.

5. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že nárok uplatnený žalobcom, ktorým sa domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, nie je dôvodný.

6. Pri rozhodovaní vychádzal súd z ust. § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách a teda skúmal, či žalobca nárok na určenie neplatnosti dražby podal včas, t.j. v prekluzívnej trojmesačnej lehote odo dňa udelenia príklepu.

7. Konštatoval, že dražba sa uskutočnila dňa 26.7.2019 a týmto dňom začala plynúť trojmesačná prekluzívna lehota, ktorá uplynula dňa 26.10.2019. Vzhľadom na to, že žalobca podal žalobu na súde až dňa 3.3.2020, t.j. zjavne po uplynutí trojmesačnej prekluzívnej lehoty, právo neuplatnil v zákonnej prekluzívnej lehote, došlo k zániku jeho práva, preto súd žalobu zamietol.

8. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

9. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca.

10. V odvolaní uviedol, že v konaní pred súdom prvej inštancie preukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dobrovoľnej dražby, pretože odmietnutím neplatnosti dobrovoľnej dražby nastane stav právnej neistoty (predtým zabezpečenej pohľadávky) z úverovej zmluvy č. 1/2012 a bezprostredne hrozí zánik už zabezpečenej pohľadávky a to subjektu, ktorého práva boli porušené.

11. Tento stav právnej neistoty nebol ním vyvolaný, v tomto konaní sa iba bráni, pretože došlo k porušeniu jeho práv záložného veriteľa, kde došlo k popretiu všetkých právnych istôt garantovaných mu zákonom ako záložnému veriteľovi.

12. Vzhľadom na uvedené je toho názoru, že neobstojí tvrdenie súdu prvej inštancie, že hmotnoprávny stav prejednávanej veci sa javí súdu ako nesporný a vec napočítať iba matematickým výpočtom prekluzívnej lehoty, bez akéhokoľvek odôvodnenia argumentov, na ktoré v konaní poukazoval. Pochybenie súdu vidí aj v tom, že sa nevysporiadal s jeho námietkami v konaní, jeho rozhodnutie neobsahuje žiadne odôvodnenie, prečo na jeho námietky neprihliadal, nedal mu odpoveď na ním tvrdenú argumentáciu a preto tvrdí, že rozhodnutie trpí vadou.

13. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

14. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa v spojení s bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

15. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci vo vzťahu k plynutiu prekluzívnej lehoty, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak dospel k záveru, že došlo k zániku práva žalobcu a žalobu zamietol. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré uviedol súd prvej inštancie, poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.

16. K odvolaniu žalobcu je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jeho námietkami.

17. Podľa v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka.

18. Ako vyplýva z citovaného ust. na uplatnenie práva na vyslovenie neplatnosti dražby je určená lehota troch mesiacov odo dňa príklepu; ide o lehotu hmotnoprávnu a pre jej počítanie sa použije ust. , a prekluzívne, jej márnym uplynutím – ako je nepochybné zo znenia ust. zákona o dobrovoľných dražbách – právo zaniká ( ).

19. Vzhľadom k tomu, že právo na vyslovenie neplatnosti verejnej dražby možno uplatniť – ako je vyššie uvedené – len návrhom (žalobou podanou) na súde, je nepochybné, že v lehote určenej k uplatneniu tohto práva musí byť – ak má byť lehota zachovaná – podaná na súde žaloba, ktorej predmetom je určenie neplatnosti označenej verejnej dobrovoľnej dražby.

20. Vzhľadom na uvedené, k správnemu záveru dospel súd prvej inštancie, že žaloba o neplatnosť verejnej dobrovoľnej dražby bola žalobcom podaná na súde po uplynutí troch mesiacov odo dňa príklepu, preto právo vyslovenia neplatnosti verejnej dobrovoľnej dražby zaniklo.

21. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalobcom uvádzané odvolacie dôvody spočívajúce v nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ako vecne správny potvrdil.

22. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. v spojení s , podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešná strana v spore, v danom prípade žalovaný, preto mu odvolací súd priznal aj náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

23. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).