Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9CoP-39-2020.pdf
PDF · 140.45 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/39/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú O. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako otec, v konaní zastúpenú Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Leviciach ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: N. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., Ku A. XX a C. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. nad S., S. XXX, o návrhu matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a o návrhu otca na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 24. júla 2020 č. k. 17P/179/2019-150 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že návrh matky na zverenie mal. O., nar. XX. XX. XXXX do jej osobnej starostlivosti sa zamietol (I.). Matke uložil povinnosť prispievať na výživu dieťaťa zvýšeným výživným zo sumy 60 eur mesačne na sumu 80 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca, počnúc od 03. 12. 2019 (II), zaostalé výživné pre maloleté dieťa za obdobie od 03. 12. 2019 do 24. 07. 2020 vo výške 157,92 eura je matka povinná zaplatiť k rukám otca v mesačných splátkach po 10 eur popri bežnom výživnom pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc výživným splatným v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku (III.). Matka je oprávnená sa stýkať s maloletou O. každý párny víkend od piatku od 16:00 hod. do nedele do 17:00 hod., každý nepárny týždeň v stredu od 15:30 hod. do 17:30 hod., počas letných prázdnin každoročne od 01.07. od 9:00 hod. do 15.07. do 19:00 hod a od 01.08. od 9:00 hod. do 15.08. do 19:00 hod., počas jarných prázdnin každý párny rok od pondelka od 9:00 hod. do nedele do 17:00 hod., počas veľkonočných prázdnin každý nepárny rok od Veľkonočného piatku od 9:00 hod. do Veľkonočného pondelka do 17:00 hod., počas Vianoc každý párny rok od 23.12. od 9:00 hod. do 30.12. do 19:00 hod. a každý nepárny rok od 31.12. od 9:00 hod. do 05.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 19:00 hod. (IV. Zmenil tak rozsudok Okresného súdu Levice č. k. 2P/93/2015-105 zo dňa 06. 04. 2016 v časti výživného na maloletú a úpravy styku matky s maloletou (V.). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (VI.). Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 36 ods. 1, § 24 ods. 1, 3, 4, § 25 ods. 1, 2, § 26, § 61 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3, § 25 ods. 1, 2, § 26, § 28 ods. 1 písm. a/ Zákona o rodine a § 121 Civilného mimosporového poriadku, ako aj zisteným skutkovým stavom.
1.1. Po vykonanom dokazovaní súd mal preukázané, že dôvodom zmeny zverenia maloletej zo starostlivosti matky do starostlivosti otca rozsudkom zo dňa 06. 04. 2016 pod č. k. 2P/93/2015-105
bola skutočnosť, že partner matky V. M. sa voči maloletej dopúšťal nevhodného a neprimeraného správania. Maloletú napadol, dal jej facku na ľavé líce, pripevnil jej štipec na ľavé ucho, čím jej spôsobil pomliaždenie ľavého ucha s krvnou zrazeninou a pomliaždenie kože a podkožia ľavej časti líca. Maloletá poukazovala aj na iné nevhodné formy správania sa partnera matky spočívajúce v bití maloletej, nadávaní, zatváraním na balkóne, čo však matka aj jej partner popreli. V tom čase bol preukázaný odmietavý postoj maloletej voči matke. Matka podala návrh na zmenu výkonu práv a povinností k maloletej O., čo dôvodila zanedbávaním maloletej otcom, jeho nevhodným správaním sa voči maloletej, ako aj samotnou vôľou dieťaťa byť zverené do jej starostlivosti. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by otec starostlivosť o maloletú zanedbával. Nedostatky neboli zistené ani šetrením pomerov kolíznym opatrovníkom a rovnako neboli preukázané ani správami zabezpečenými, či už základnou školou, alebo ošetrujúcou pediatričkou, ktorú maloletá navštevuje. V konaní bola vypočutá aj maloletá a možnosť konštatovať, že maloletá má vytvorený silný citový vzťah k matke. Tak pred súdom, ako aj kolíznym opatrovníkom uviedla, že chce žiť v spoločnej domácnosti s matkou a otca navštevovať, čo odôvodňovala tým, že matka na ňu nekričí, má pokojnejší prístup k jej výchove. Napriek tomu, že prianie maloletého dieťaťa, keď je dostatočne emocionálne a rozumovo vyspelé, je nutné ho považovať za základné východisko pri hľadaní jeho najlepšieho záujmu. Súčasne však nie je možné, aby súd založil svoje rozhodnutie len na prianí dieťaťa, bez toho, aby komplexne posúdil jeho najlepší záujem, ktorý je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa. Napriek tomu, že matka počas celého konania tvrdila, že jej partnerský vzťah s V. M. skončil, súd týmto jej tvrdeniam nemohol uveriť. Z výpovede matky vyplynulo, že v spoločnej domácnosti s V. M. žila do mája 2019, pričom k rozpadu ich vzťahu došlo na popud p. M., ktorý chcel dobro dieťaťa, to znamená, aby matka mohla maloletú získať do svojej starostlivosti. Matka však naďalej užíva byt vo vlastníctve V. M., je s ním stále v kontakte, navštevujú sa, pomáha jej. Z pripojeného spisu z výpovede matky vyplynulo, že matka s ním žila v spoločnej domácnosti aj po tom, čo mala vedomosť o jeho nevhodnom správaní voči maloletej, dokonca aj po tom, čo bola maloletá zverená do starostlivosti otca. Matka v aktuálnom súdnom konaní situáciu okolo dieťaťa a p. M. označila za nafúknutú a bagatelizuje ju. Tomu, že matka s p. M. neprerušila vzťah, svedčia aj výpovede maloletej o spoločnom dieťati matky a p. M.. Matka disponuje platobnou kartou k jeho účtu, z ktorého uhrádza výživné na maloletú a na ktorý jej bola, v čase, keď pracovala, poukazovaná výplata. Z uvedeného možno konštatovať, vzhľadom na vysokú mieru dôvery medzi matkou a p. M., pochybnosti o ich výlučne priateľskom vzťahu. Vychádzajúc z uvedeného, mal súd za to, že aj napriek preukázateľne pozitívnej citovej väzbe maloletej k matke, prianiu dieťaťa byť zverené do jej starostlivosti, nemožno vyhovieť návrhu matky z dôvodu jestvujúcich dôvodných pochybností o schopnosti matky, vzhľadom na jej pretrvávajúci vzťah k p. M., jej dlhodobo bagatelizujúci postoj k jeho správaniu voči maloletej zabezpečiť vhodné, najmä bezpečné zázemie na výchovu maloletej, a to aj vzhľadom na postoj matky, ktorá nebola schopná, ani ochotná urobiť akékoľvek opatrenia k zabráneniu takéhoto správania partnera voči maloletej v čase, keď žili v spoločnej domácnosti. Tvrdenia matky o prerušení partnerského vzťahu s p. M. považoval súd za účelové, sledujúce záujem matky na získaní maloletej do jej starostlivosti. Z týchto dôvodov súd návrh matky zamietol.
1.2. Otec sa podaním návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 03. 12. 2019 domáhal zvýšenia vyživovacej povinnosti na maloletú zo sumy 60 eur na sumu 150 eur, čo odôvodnil tým, že maloletá fyzicky vyspela a aktuálna suma výživného je nedostatočná. V čase poslednej úpravy (rozsudkom zo dňa 06. 04. 2016 č. k. 2P/93/2015-105) bolo určené výživné vo výške 60 eur, kedy súd vychádzal z priemerného čistého príjmu matky v sume 435,21 eura a prídavkov na deti, ktoré poberala na maloletú. Žila v spoločnej domácnosti s maloletou a jej partnerom V. M. v spoločnej domácnosti v rodičovskom byte jej partnera. Jej partner bol v tom čase nezamestnaný. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemala. Otec dosahoval v roku 2014 čistý mesačný príjem 334,84 eura, v roku 2015 379,63 eura a v roku 2016 od januára do apríla v sume 428,68 eura. Žil v spoločnej domácnosti s maloletou M. H. a priateľkou. Matka maloletej M. na jej na výživu prispievala sumou 80 eur mesačne. Maloletá O. navštevovala materskú školu, kde mala náklady spojené so školným 13 eur, príspevok rodičovského združenia 30 eur, strava 22 eur mesačne a iných výdavkov na akcie materskej školy, divadlo a pod. 3 eurá mesačne. Maloletá trpela alergiou a nemala osobitné záujmy.
1.3. V čase začatia konania matka bola zamestnaná a za rok 2018 dosiahla priemerný čistý príjem 701,94 eura a od januára do októbra 2019 dosiahla čistý mesačný príjem 589,66 eura. Jej pracovný pomer skončil uplynutím času ku dňu 29. 10. 2019. Zamestnávateľ oznámil, že matku nebolo možné ďalej zamestnávať, následne bola dňom 30. 10. 2019 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, boli jej vyplatené dávky v nezamestnanosti v priemere v sume 538,28 eura. Následne
sa matka zamestnala v spoločnosti Kasai Slovakia, s. r. o., kde pracovný pomer ukončila z vlastnej iniciatívy. Predpokladaný mesačný príjem v čistom u tohto zamestnávateľa predstavoval 527 eur. Počnúc dňom 05. 02. 2020 je matka opätovne poberateľkou dávok v nezamestnanosti, pričom od februára do júla 2020 jej boli vyplatené dávky v celkovej sume 3.057,90 eura, čo je v priemere 509,65 eura. Matka si privyrába pečením, čo predstavuje mesačne 100 - 150 eur. Jej mesačné náklady pozostávajú z nájomného 300 eur, žije sama v prenajatom byte. Na výživu O. prispieva sumou 60 eur mesačne. Otec dosiahol priemerný čistý mesačný príjem v sume 629,10 eura a za rok 2020 priemerný mesačný čistý príjem 681,05 eura. Poberá prídavky na dve deti, je výlučným vlastníkom rodinného domu. V spoločnej domácnosti s ním žije maloletá M. H. a maloletá O..
1.4. Maloletá O. navštevovala v školskom roku 2019/2020 tretí ročník Základnej školy v K. nad S.. Výdavky v súvislosti so školou predstavujú - stravovanie 20 eur, škola v prírode 20 eur, rodičovský príspevok 12 eur, výchovné koncerty 3 eurá, mesačné výdavky z poplatku za školský klub detí v sume 2 eurá. Je zdravá, nie je sledovaná alergológom.
1.5. Pri určovaní výživného súd vychádzal z predpokladaného príjmu matky, ktorý by dosahovala v spoločnosti Kasai Slovakia, s. r. o., ako aj z jej vedľajšieho príjmu, ktorý dosahuje príležitostne pečením. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, počínanie matky súd vyhodnotil ako vzdanie sa výhodnejšieho zárobku bez dôležitého dôvodu, keď ukončila pracovný pomer z dôvodu nespokojnosti s organizáciou práce. Matka sa vlastným konaním pripravila o príjem, ktorý mohla dosiahnuť z tohto pracovného pomeru. Musela si byť vedomá svojej vyživovacej povinnosti k dieťaťu a úmerne tomu je povinná zabezpečiť si aj podmienky na to, aby si túto zákonnú povinnosť mohla plniť. Po zohľadnení všetkých nevyhnutných výdavkov rodičov súd zvýšil výživné matky na maloletú na sumu 80 eur mesačne a to od podania návrhu od 03. 12. 2019. Zaostalé výživné od podania návrhu do rozhodnutia súdu matke vzniklo vo výške 157,92 eura, ktorú súd zaviazal matku splácať spolu s bežným výživným v 10-eurových mesačných splátkach pod hrozbou straty výhody splátok.
1.6. Pri úprave styku prvoinštančný súd prihliadol predovšetkým na záujem maloletej a prihliadol aj na jej vek, zdravotný stav, ako aj školské a mimoškolské aktivity. Úpravu styku v zmysle rozsudku súdu obaja rodičia rešpektujú, avšak vznikajú medzi nimi konflikty pri snahe matky dohodnúť sa na styku s maloletou mimo súdom určeného rozsahu. Majúc za preukázané, že rodičia ohľadom styku matky s maloletou nie sú schopní dospieť k dohode, pričom súdom určený rozsah styku súd považuje za nedostatočný a nezodpovedá aktuálnym potrebám maloletého dieťaťa, súd pristúpil k rozšíreniu úpravy styku matky s maloletou tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Rozšírenie styku s maloletou matke umožní ucelenejšie a komplexnejšie výchovné pôsobenie na maloletú, a najmä vytvárať priestor na rozvíjanie ich vzájomného vzťahu prostredníctvom spoločných aktivít a programov. Súd nevidel dôvod viazať preberanie maloletej v školskom zariadení a z uvedeného dôvodu určil miesto preberania a odovzdávania dieťaťa bydlisko otca.
1.7. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd zamietol návrh na zverenie maloletej O. do starostlivosti matky napadla v zákonnej lehote odvolaním matka a zároveň napadla aj výrok, ktorým jej bola stanovená vyživovacia povinnosť vo výške 80 eur a súvisiaci výrok o zaostalom výživnom. Dôvodila tým, že maloletá sa po vypočutí súdom vyjadrila, že by chcela žiť s ňou. Pred súdom síce tvrdila, že sa otec o ňu stará, navarí, vyperie, no zo strachu z jeho reakcie neuviedla, ako s ňou zaobchádza, že je pod psychickým tlakom a nemôže to nikomu povedať. Maloletá jej po vypočutí na súde prvej inštancie rozprávala, že ju otec vyhrešil za to, čo povedala pred súdom. Po vynesení rozsudku sa vzťahy zhoršili, keďže otec si je vedomý toho, že maloletá ostáva v jeho starostlivosti. Zdôverila sa jej, že otec ju zhadzuje pre jej plnšiu postavu a vydeľuje ju jedlom, ktoré si s plačom zje v spoločnosti psa, a nie pri stole so zvyškom rodiny. Vyhráža sa jej detským domovom, ak nebude poslušná, na čo jej dcéra povedala, že by bola radšej, keby už jej zverenie neriešila, lebo tam skončí.
2.1. Ďalším dôvodom odvolania je tvrdenie kolíznej opatrovníčky, že naďalej je v partnerskom vzťahu s p. M.. Toto tvrdenie sa zakladá iba na základe jej domnienok, ničím nepodloženým, lebo je to lož. Na kolíznu opatrovníčku p. V. sa sťažovala na ÚPSVaR v Leviciach pre jej zaujatosť, no napriek tomu bola prizvaná na súd. Aj pri predošlých riešeniach jej vecí ohľadom maloletej kolízna opatrovníčka p. V. vždy jej tvrdenia zľahčovala, odbila ju vetou „ale, prosím Vás“ a reagovala posmešne a neprofesionálne. Súdu
predložila nájomnú zmluvu, že v byte žije sama a aj po zverení maloletej to bude tak, aby neohrozila svoj vzťah s maloletou a nebola jej opätovne odobratá z dôvodu, že by prišla do kontaktu s p. M.. Zamietnuť jej návrh len na základe toho, že je v kontakte s p. M. cez sociálnu sieť, a keď si príde prevziať peniaze za nájom, jej už príde za zasahovanie do osobnej slobody, s kým sa má a s kým nemá kontaktovať. Jediným dôvodom na zamietnutie návrhu vidí to, že je momentálne bez práce, čo je aktuálny stav a na získaní práce aktívne pracuje. Navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a navrhla psychologické vyšetrenie ako dôkaz psychického stavu maloletej, rovnako aj otca a podľa potreby aj jej. Navrhla zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie a zveriť maloletú O. do jej starostlivosti a otca zaviazať prispievať na jej výživu sumou 100 eur mesačne. Zároveň bude otec oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny víkend v čase od piatku od 16.00 hod. do nedele do 17.00 hod.
3. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec. Uviedol, že odmieta nepotvrdené klamstvá matky, sú bezdôvodné a vymyslené. Ako otec chodí do práce, stará sa o domácnosť, celý chod a nemá čas na takéto hry matky a jej klamstvá a osočovania. Žiadal o zamietnutie jej návrhu z dôvodu neopodstatnenosti.
4. K odvolaniu matky sa vyjadril aj kolízny opatrovník, ktorý navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie, pretože tento rozhodol v záujme maloletého dieťaťa. Uviedol, že matka maloletého dieťaťa na pojednávaní dňa 06. 03. 2020 uviedla, že naďalej udržiava kontakt s p. V. M., býva v byte jeho matky, v prípade potreby jej pomáha, stretávajú sa, používa jeho účet na platenie výživného. Z uvedeného vyplýva, ako aj z vyjadrenia matky v odvolaní, že tvrdenie kolíznej opatrovníčky v súvislosti s jej vzťahom s p. M. je len domnienka kolízneho opatrovníka, sa nezakladá na pravde. Taktiež maloletá O. sa zhodne vyjadrila tak na súde, ako aj kolíznej opatrovníčke v rámci zisťovania názoru dieťaťa, že u otca sa cíti dobre, má tam zázemie a nateraz by nechcela, aby sa situácia zmenila. Práve pohnútky matky jasne odzrkadľuje jej vyjadrenie v závere pojednávania, že ide o finančné záležitosti spojené s plnením si vyživovacej povinnosti voči dieťaťu.
5. Krajský súd ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote (§ 362 CSP) a mal predpísané náležitosti (§ 363 CSP) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez toho, aby bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a po jeho preskúmaní dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne v celom rozsahu potvrdiť podľa § 387 odsek 1 CSP, aj keď matka v podanom odvolaní namietala len výrok I., ktorým bol jej návrh na zverenie maloletej O. do jej osobnej starostlivosti zamietnutý a výroky týkajúce sa zvýšenia jej vyživovacej povinnosti (II. a III.).
6. Podľa § 1 CMP podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
7. Podľa § 2 odsek 1 CMP pre konanie a podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok upravuje konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých vo svojich ustanoveniach § 111 až § 122.
9. Podľa § 111 písmeno b/ CMP v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje (okrem iného aj) o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.
10. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
11. Podľa § 36 odsek 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, komu z rodičov zverí dieťaťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, môže súd upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
12. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
13. Podľa § 24 odsek 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri ich schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobitného styku s obidvomi rodičmi.
14. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie, aplikujúc ust. § 387 odsek 2 CSP sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov, ako aj právnych ustanovení, na základe ktorých súd prvej inštancie rozhodol.
15. Podľa článku 5 Základných zásad Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä: a/ úroveň starostlivosti o dieťa, b/ bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c/ ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d/ okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e/ ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f/ podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g/ názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h/ podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i/ využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
16. Podľa článku 3 odsek 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
16.1. Podľa článku 9 odsek 3 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.
16.2. Podľa článku 12 odsek 1 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.
16.3. Podľa článku 12 odsek 2 Dohovoru o právach dieťaťa za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.
16.4. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že aj keď záujmy detí a rodičov majú byť v rovnováhe, zvrchovaný záujem dieťaťa môže, podľa okolností konkrétneho prípadu, prevážiť nad záujmom rodiča, pričom posúdenie proporcionality spočíva na vnútroštátnych súdoch.
17. Rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Tento rodič, aj keď je spravidla prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu svojich rodičovských práv a povinností, najmä sústavného výchovného pôsobenia na maloleté dieťa, nie je pozbavený práva dieťa vychovávať. Je na ňom, aby využíval aspoň obmedzené možnosti na to, aby aj pri nedostatku príležitostí na sústavné výchovné pôsobenie mal na výchovu dieťaťa vplyv. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu
a upevňovanie citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do výchovy, je najmä to, aby pri styku s maloletým dieťaťom svoju rolu vo výchove dieťaťa uplatňoval len pozitívnym spôsobom a v intenciách § 30, ako aj čl. 29 Dohovoru o právach dieťaťa, a nie, aby maril výsledky výchovy dieťaťa rodičom, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti., Úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi (R 96/1967).
18. Odvolací súd konštatuje, že právo maloletého dieťaťa vyjadriť slobodne svoj názor vo veciach, ktoré sa ho týkajú, je jeho nepopierateľným právom (článok 4 CMP, § 43 ods. 1 Zákona o rodine). V konečnom dôsledku posúdenie záujmu dieťaťa prináleží súdu, pričom jeho úlohou je korigovať predstavy a názory maloletého dieťaťa o tom, čo je pre neho za danej situácie vhodné a čo nie (uznesenie Ústavného súdu ČR vo veci III. ÚS 707/04, IV. ÚS 288/04, III. ÚS 2150/07, I. ÚS 3082/10). Nemožno však pripustiť, aby bol v konaní zohľadnený výhradne názor maloletého dieťaťa bez zreteľa na všetky zistené skutočnosti a v súlade s takto vysloveným názorom, aby došlo k vyhláseniu autoritatívneho rozhodnutia súdu (uznesenie ÚS ČR vo veci I. ÚS 268/02).
V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti rodičov nález ÚS SR zo dňa 19. 09. 2018 sp. zn. I. ÚS 216/2018, v ktorom uviedol: „Objektívnym explicitne stanoveným zákonným kritériom pre rozhodnutie vo veci maloletého je „záujem maloletého dieťaťa“, čo korešponduje s podstatou a účelom základného práva maloletého dieťaťa na rodičovskú výchovu a starostlivosť a tomuto právu zodpovedajúcemu základnému právu obidvoch rodičov na starostlivosť a výchovu o svoje dieťa. Obsah týchto práv je homogenizovaný nielen v práve, ale súčasne aj v povinnosti na sústavnú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj dieťaťa v zmysle ust. § 28 ods. 1 písm. a/ Zákona o rodine. Pokiaľ teda ide o záujem maloletého dieťaťa, súd musí tento vyhodnocovať a zdôvodniť nielen mechanicky a formálne, ale s ohľadom na in concreto okolnosti spočívajúce v danosti prípadne v absencii nielen „technických“ podmienok na výchovu, starostlivosť a všestranný vývoj maloletého (bytové predpoklady, dochádzka do školy alebo na voľno-časové aktivity, lekárska starostlivosť a pod.), ale aj vzhľadom na emocionálne (či už pozitívne alebo negatívne) väzby maloletého ku každému z rodičov.
19. V prvom rade je treba uviesť, že pre zmenu rozsudku týkajúcu sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností nie je potrebná zmena pomerov, ktorá je podstatná. Nejde teda o zákonom vyjadrenú potrebu podstatnej zmeny, tak ako tomu bolo za účinnosti predchádzajúceho procesného kódexu. Zavedením nových procesných kódexov prišlo k zosúladeniu hmotnoprávneho vyjadrenia podmienky pre zmenu rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohody o výkone rodičovských práv a povinností tým, že v ust. § 121 CMP zákonodarca stanovil kritérium „obyčajnej“ zmeny pomerov, bez potreby konštatovania (legálne nevyjadrenej) podstatnej zmeny pomerov. Obsahom legálne vyjadreného predpokladu „obyčajnej zmeny pomerov“ ale zrejme nemôže byť len veľmi nepatrná, na záujem maloletého dieťaťa nevplývajúca variácia predchádzajúceho (posledného) stavu pomerov.
20. Predmetom konania je návrh matky uplatnený na súde prvej inštancie dňa 09., 09., 2019, ktorým sa domáhala zmeny predchádzajúceho rozhodnutia OS Levice zo dňa 06. 04. 2016 pod č. k. 2P/93/2015-105 tak, že maloletá O. H., nar. XX. XX. XXXX bude zverená do jej osobnej starostlivosti a otec bude zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 150 eur. Zároveň žiadala upraviť styk tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletou každý druhý víkend v mesiaci od 16.00 hod. do 19.00 hod. Dôvodila tým, že maloletá pochádza z mimomanželského vzťahu a pôvodne bola rozsudkom OS Levice č. k. 10P/407/2013 zo dňa 20. 03. 2014 zverená do jej osobnej starostlivosti. Ďalším rozsudkom OS Levice č. k. 2P/93/2015-105 zo 06. 04. 2016 bola zverená do osobnej starostlivosti otca a ona ako matka bola zaviazaná prispievať sumou 60 eur mesačne na výživu maloletej, pričom bol upravený aj jej styk s maloletou. Dôvodila tým, že nastala zmena pomerov, keď starostlivosť o maloletú otec zanedbáva, čiastočne o ňu zabezpečuje starostlivosť jej staršia sestra, maloletá O. chodí do školy neupravená, špinavá, v zlom psychickom rozpoložení. Maloletú zanedbáva aj po zdravotnej stránke, keď s ňou nenavštevuje detského lekára. Maloletá sa jej zdôverila, že jej u otca nie je dobre, že sa s ňou nikto nerozpráva, otec ju deptá tým, že jej zdôrazňuje, aká je tučná a obmedzujú ju v stravovaní. Matka ďalej dôvodila tým, že má zabezpečené bývanie v prenajatom 3-izbovom byte v Leviciach. Na pojednávaní pred súdom prvej inštancie k vzťahu s p. V. M. uviedla toľko, že s ním žila v spoločnej domácnosti do mája 2019, pričom k rozpadu ich vzťahu došlo práve na popud p. M., ktorý chcel dobro pre maloletú O., čo znamená, aby ju mohla získať znovu do svojej osobnej starostlivosti.
Otec s podaným návrhom nesúhlasil a tvrdenia matky považoval za výmysly a klamstvá. Zároveň navrhol, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť matky na sumu 150 eur mesačne. Uviedol, že pokiaľ maloletá neposlúcha, alebo nemá poriadok vo veciach, zvykne jej dať po zadku; stáva sa, že ak jej nejde učenie, býva nervóznejší, ale vtedy to rieši tak, že jej učivo vysvetlí jej staršia sestra. Vyjadril presvedčenie, že matka naďalej udržuje partnerský vzťah s V. M., ktorého nevhodné správanie voči maloletej bolo dôvodom predchádzajúcej zmeny úpravy práv a povinností rodičov k maloletej O., keď maloletá bola práve zo starostlivosti matky zverená do jeho osobnej starostlivosti.
21. Súd prvej inštancie správne v konaní zisťoval aj názor maloletej O., ktorá pred súdom uviedla, že býva u tatina, ktorý sa o ňu stará, varí, perie. Uviedla, že niekedy na ňu kričí, keď dostane trojku, alebo keď sa háda so sestrou. Inak sa o ňu dobre stará. S matkou by chcela bývať, pretože ona na ňu nekričí, zvyknú hrať spolu človeče alebo karty, alebo idú niekam von. So sestrou má dobrý vzťah a nevie si predstaviť s ňou nebývať. Matka jej mala povedať, že nepôjdu bývať k ujovi M., ale ostanú bývať v R.. Tiež jej povedala, že s ujom M. sa pohádala a už nebudú mať bábätko. Predtým hovorila, že ho budú mať.
V priebehu konania bol s maloletou O. urobený informatívny pohovor aj prostredníctvom kolízneho opatrovníka, pred ktorým uviedla, že rada chodí do školy, má v mieste terajšieho bydliska kamarátky, pani učiteľka je dobrá, do školy jej desiatu aj raňajky pripravuje sestra, lebo otec chodí ráno do práce, inak on varí aj perie. Otec na ňu zvykne kričať, keď niečomu nerozumie, alebo niečo nechápe, avšak mamina je na ňu lepšia, lebo na ňu nekričí. Matka jej mala povedať, že ujo (p. M.), ktorý s nimi býval a robil jej zle, už s nimi bývať nebude. Na dotaz však uviedla, že matka jej povedala, že keď budú bývať u nej, tak budú nejaký čas bývať v R. a potom sa presťahujú k ujovi V. M., ktorý s nimi býval a ktorý jej robil vtedy zle, do Q.. Zároveň jej povedala, že ujo jej už zle robiť nebude, povedal, že ho to mrzí. Po kontakte kolízneho opatrovníka s matkou, táto uvedené poprela, uviedla, že nežije v spoločnej domácnosti s V. M., ani do budúcna neplánuje s ním žiť v spoločnej domácnosti.
22. Zo správy Základnej školy v K. nad S., ktorú maloletá navštevuje, vyplynulo, že dochádzka maloletej do školy je vzorná a v školskom roku 2019/2020 nemala vymeškanú žiadnu vyučovaciu hodinu. Na vyučovanie chodí včas, jej prospech je priemerný, na vyučovaní je aktívna, pravidelne sa pripravuje na vyučovanie, nosí si školské pomôcky, v detskom kolektíve je obľúbená, správa sa slušne. Do školy chodí upravená, v čistom oblečení, nosí desiaty, stravuje sa v školskej jedálni.
23. Zo správy obvodnej lekárky bolo zistené, že maloletá navštevuje obvodnú detskú ambulanciu spolu so svojím otcom. Maloletá má absolvované všetky povinné očkovania a známky zanedbania, ani iné negatívne skutočnosti nie sú známe.
24. Súd prvej inštancie sa správne pri rozhodovaní o návrhu matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej O. zameral na zmenu pomerov od posledného rozhodnutia, ako aj na preukázanie jej tvrdení, že otec starostlivosť o maloletú zanedbáva a v neposlednej miere aj na vôľu a názor maloletej O., ktorá mala prejaviť vôľu byť v osobnej starostlivosti matky. Súd prvej inštancie patrične venoval pozornosť názoru maloletej O., ktorú v konaní vypočul bez prítomnosti zákonných zástupcov a z ktorej výpovede zistil, že maloletá má vytvorený silný citový vzťah a chce žiť so svojou matkou v spoločnej domácnosti a otca navštevovať, čo odôvodňovala tým, že matka na ňu nekričí a má k nej pokojnejší prístup ako otec.
Na druhej strane však podľa názoru odvolacieho súdu, ale i v zhode s názorom súdu prvej inštancie nie je možné pripustiť, aby v konaní bol zohľadnený výhradne názor maloletého dieťaťa, bez zreteľa na ďalšie podstatné skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo. Súd je vždy povinný objektívne, explicitne stanoveným zákonným postupom zistiť všetky rozhodujúce skutočnosti vo veci maloletého dieťaťa, aby bol zabezpečený čo najlepší záujem maloletého dieťaťa. Nie je možné opomenúť tú skutočnosť, že dôvodom poslednej zmeny zverenia maloletej O. zo starostlivosti matky do starostlivosti otca, ktorá bola upravovaná rozsudkom OS Levice pod č. k. 2P/93/2015-105 zo dňa 06. 04. 2016, bola z dôvodu, že partner matky V. M. sa voči maloletej dopúšťal nevhodného a neprimeraného správania, napadol ju, dal jej facku na ľavé líce, pripevnil jej štipec na ľavé ucho, čím jej spôsobil pomliaždenie ľavého ucha s krvnou zrazeninou a pomliaždenie kože a podkožia ľavej časti líca. Z pripojených spisov vyplynulo, že maloletá poukazovala aj na iné nevhodné formy správania sa partnera matky spočívajúce v bití
maloletej, nadávaní, zatváraní na balkón, ktoré skutočnosti však matka a jej partner popreli. V tom čase bol preukázaný aj odmietavý postoj maloletej voči matke.
Matka v konaní tvrdila, že s V. M. už nežije v spoločnej domácnosti, je s ním však stále v kontakte, v prípade potreby jej pomáha. Jeho matka, ktorá sa zdržiava dlhodobo v Nemecku, jej prenajala byt za mesačné náklady. Vzťah s p. M. ukončila v máji 2019 a je jasné, že spoločným životom s p. M. by opäť vystavila dcéru zlému zaobchádzaniu (výpoveď matky na č. l. 45). Odvolací súd súhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že matka s p. M. neprerušila kontakt. Pred maloletou sa vyjadrovala o spoločnom dieťati, prípadne jej uvádzala, že keď bude zverená do jej výchovy, určitý čas zostanú bývať v R. a potom sa presťahujú k p. M.. O blízkom, dôvernom vzťahu matky a menovaného svedčí aj to, že matka disponuje platobnou kartou k jeho účtu, z ktorého uhrádza výživné na maloletú a na tento účet jej bola poukazovaná aj výplata v čase, keď bola v pracovnom pomere. Odvolací súd nespochybňuje pozitívne citové väzby maloletej k matke a do ktorej starostlivosti vyjadrila svoj názor, že chce byť zverená aj sama maloletá O., avšak na druhej strane je potrebné zohľadniť tú skutočnosť, že práve vzťah matky s p. M. bol dôvodom predchádzajúcej zmeny úpravy, keď práve z dôvodu nevhodného a neprimeraného správania V. M. voči maloletej O. bola maloletá O. odňatá zo starostlivosti matky a zverená do osobnej starostlivosti otca. Napriek tomu, že matka v konaní uviedla, že si uvedomuje, že správanie jej partnera bolo dôvodom, pre ktorý bola maloletá O. umiestnená do starostlivosti otca, na druhej strane nepreukázala, že je s týmto vzťahom vysporiadaná, napriek tomu, že si uvedomuje nevhodné a neprimerané správanie voči maloletej, keď sama uviedla pred maloletou, že p. M. je jeho správanie ľúto a že v prípade, keby aj obnovili spolužitie, by sa takéto už nezopakovalo. Je len ťažké uveriť, že matka je presvedčená o trvalej zmene postoja p. M. k maloletej O. a tomuto v budúcnosti zabrániť, keď v minulosti nevhodné správanie jej partnera ju nedokázalo ovplyvniť v tom smere, že by mu zabránila, že by si ho uvedomila a vzťahy vo svojom osobnom živote si zariadila tak, aby súd nebol nútený jej maloletú odobrať z osobnej starostlivosti a túto zveriť do starostlivosti otca. Je potrebné, aby maloleté dieťa malo stabilné výchovné prostredie, stabilný a bezpečný domov, ktorý jej v tomto čase zabezpečuje otec, v starostlivosti ktorého neboli (či už vykonaným šetrením pomerov, alebo správ kolízneho opatrovníka, ani zo správy zo školy) zistené žiadne nedostatky, ktoré matka tvrdila v podanom návrhu, ako aj v priebehu konania. Rovnako nebolo preukázané ani zanedbávanie čistoty oblečenia, prípadne zdravotnej starostlivosti maloletej, keď práve tieto skutočnosti boli podanými správami v konaní vyvrátené. Práve na strane matky, ktorej maloletá O. nie je zverená do výchovy, vyvstáva potreba realizáciou pravidelného styku s maloletou uplatňovať svoju rolu vo výchove pozitívnym spôsobom a usmerňovať ju v ďalšom živote, byť jej nápomocná, pomáhať jej s učením, príp. ďalšími potrebami, ktoré maloletá O. má. V neposlednom rade je potrebné zohľadniť aj tú skutočnosť, že maloletá O. žije u otca v spoločnej domácnosti so svojou sestrou, ku ktorej má blízky vzťah, ktorá je jej nápomocná a bez ktorej, ako sa maloletá vyjadrila, si nevie predstaviť svoj život.
25. Odvolaciemu súdu nedá neuviesť, že aj matka si musí uvedomiť, že otec tu nie je rodičom vtedy, keď matka má problémy so svojím partnerom, ktorý sa voči maloletej dopúšťal nevhodného a neprimeraného správania, ktoré vyústilo až k ublíženiu na zdraví maloletej, a vtedy bol otec tým správnym rodičom, ktorý dokázal zabezpečiť maloletej nielen starostlivosť, ale aj opateru, domov a stabilné rodinné zázemie. V súčasnej dobe len tá skutočnosť, že matka tvrdí, že otec zanedbáva starostlivosť, čo v konaní nebolo vôbec preukázané a zároveň je tu vôľa maloletej ísť do starostlivosti matky, nemožno v kontexte s ostatnými okolnosťami vyhodnotiť tak, že je to taká zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zmeniť predchádzajúce rozhodnutie a znovu maloletú O. vytrhnúť z doterajšieho stabilného prostredia do prostredia matky, v ktorej domácnosti je nápomocný jej bývalý partner V. M., ktorý bol práve dôvodom odňatia maloletej zo starostlivosti matky.
26. Pokiaľ matka navrhovala vykonať u maloletej psychologické vyšetrenie, odvolací súd k uvedenému uvádza, že nie je sporné, že maloletá O. má k matke vytvorený silný citový vzťah, čo je prirodzené, že maloletá by u matky mohla mať poskytnutú výraznejšiu emočnú podporu. Aj z hľadiska rovnakého pohlavia by matka maloletú mohla viac obohacovať po všetkých oblastiach života. Na druhej strane však je potrebné zohľadniť práve tie ďalšie okolnosti, ku ktorým bolo potrebné v rámci vyhodnotenia najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa prihliadnuť, a to skutočnosť, že matka si nedokázala zariadiť svoj osobný život tak, aby z neho úplne vylúčila svojho priateľa V. M., a preto tu stále pretrváva hrozba opätovného možného nevhodného a neprimeraného správania partnera matky voči maloletej, čo v minulosti spôsobilo, že bolo, resp. mohlo byť ohrozené jej zdravie a jej psychický a fyzický vývoj. Práve zhostenie sa otca pri zabezpečení všetkých potrieb maloletej, či už je to staranie sa o maloletú v podobe varenia, prania, zabezpečovania jej potrieb, je potrebné vidieť aj stabilné výchovné prostredie, v
ktorom vzhľadom na neisté prostredie u matky nie je možné meniť kedykoľvek, pretože premiestňovanie maloletej raz do domácnosti matky a raz do domácnosti otca by sa v konečnom dôsledku mohlo odzrkadliť aj na psychickom a duševnom zdraví maloletej, čo určite nie je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa.
27 Matka v podanom odvolaní uviedla, že napáda aj výrok, ktorým jej bola určená vyživovacia povinnosť na maloletú v sume 80 eur, ako aj súvisiaci výrok o zaostalom výživnom (II. a III.). Matka však bližšie k stanovenej výške odvolacie dôvody neuviedla, uviedla iba skutočnosť, že momentálne je bez práce a na získaní novej práce aktívne pracuje.
28. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
28.1. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
28.2. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
29. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
30. Podľa § 78 odsek 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
31. Otec sa v konaní domáhal aj zvýšenia vyživovacej povinnosti na maloletú zo sumy 60 eur na sumu 150 eur, čo odôvodňoval tým, že maloletá fyzicky vyspela a aktuálna suma stanoveného výživného je nedostatočná. V čase posledného určenia výživného dosahovala matka čistý mesačný príjem 435,21 eura a poberala rodinné prídavky na maloleté. V tom čase žila v spoločnej domácnosti s partnerom V. M. v rodičovskom byte jej partnera. Otec maloletej dosahoval v roku 2016 príjem 428,69 eura a žil v spoločnej domácnosti s maloletou dcérou M. H. a priateľkou. Maloletá O. v tom čase navštevovala materskú školu. Súd prvej inštancie pri určovaní výživného správne vychádzal z predpokladaného príjmu matky, ktorá po tom, ako jej zanikol nárok na dávky v nezamestnanosti, ktoré poberala od 30. 10. 2019, sa zamestnala v spoločnosti Kasai Slovakia, s. r. o., kde pracovala do 04. 02. 2020, avšak pracovný pomer ukončila, nakoľko podľa jej vyjadrenia práca zamestnávateľom nebola vôbec organizovaná a nikto na ňu nemal čas. Uviedla, že predpokladaný príjem tam mala dosahovať 520 eur v čistom, čo je ešte menej ako dostávala dávky v nezamestnanosti, ktoré jej boli vyplácané. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil konanie matky ako vzdanie sa výhodnejšieho zárobku bez dôležitého dôvodu v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z tohto príjmu pri stanovení výživného aj vychádzal. Matka si mala byť vedomá, že pokiaľ ukončí pracovný pomer, kde mohla dosahovať stabilný príjem, môže sa vystaviť tomu, že bude mať problém uhrádzať výživné pre maloletú, pričom vyživovacia povinnosť má prednosť pred ostatnými jej výdavkami. Odvolací súd preto na základe zistených a preukázaných schopností, možností a majetkových pomerov matky, ktorá je schopná si privyrobiť aj príležitostným pečením, podľa jej tvrdenia, dospel k záveru, že stanovené výživné zodpovedá jej možnostiam, schopnostiam, ako aj majetkovým pomerom oboch rodičov maloletej, zohľadňujúc i tú skutočnosť, že osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje otec. Odvolací súd tak dospel k záveru, že súd prvej inštancie rešpektoval zákonné ustanovenie rozhodujúce pri stanovení rozsahu vyživovacej povinnosti a výživné na maloletú správne zvýšil na sumu 80 eur mesačne a správne potom vyčíslil aj zaostalé výživné za obdobie od 03. 12. 2019 do 24. 07. 2020.
32. Aj keď matka vo svojom odvolaní nenapadla rozsudok súdu prvej inštancie v časti úpravy styku matky s maloletou, je nesporné, že aj tento výrok je závislý od predchádzajúcich výrokov, preto ho odvolací súd preskúmal. Pri rozhodovaní o rozsahu styku, ktorý je širší ako predchádzajúca úprava styku, súd prvej
inštancie zohľadnil okolnosti tak na strane maloletej, ako je jej vek, zdravotný stav, vzťah k matke, ktorá ju nemá v starostlivosti, ako aj záujem maloletej stretávať sa s matkou v širšom rozsahu. Je nepochybne v záujme maloletej, aby styk bol upravený v čo najširšom rozsahu a tým bolo umožnené matke podieľať sa viac ako v minulosti na výchove maloletej práve pri realizovanom styku s maloletou. V tejto súvislosti odvolací súd apeluje aj na otca, aby rešpektoval upravený styk matky s maloletou, ktorý môže byť len na prospech maloletej O., pretože maloletá naďalej zostáva v starostlivosti otca a miesto matky vo výchove maloletej a potreba udržiavať pravidelný rodičovský a citový vzťah matky s maloletou je veľmi dôležitý pri rozvoji jej osobnosti. Preto je na otcovi, aby aj on svojím podporovaním styku maloletej s matkou pôsobil pozitívne pri výchove dieťaťa, toto stretávanie nemaril a práve podporou čo najširšieho kontaktu maloletej s matkou vytváral čo najpriaznivejšie podmienky na styk matky s maloletou O..
33. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj po zohľadnení názoru kolízneho opatrovníka, ktorý považoval tento rozsudok za vecne správny, potvrdil v zmysle § 387 odsek 1 CSP.
34. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP s použitím § 396 ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na náhradu trov konania v zmysle § 57 CMP a odvolací súd takéto dôvody ani nezistil.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).