Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/40/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr. Martina Štubniaka a JUDr. Ivice Hanuskovej, v právnej veci navrhovateľky L. R., narodenej XX. XX. XXXX, bytom P. X, P. W., o určenie otcovstva I. Y., narodeného XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom N. T. XXX/XX, P. W., právne zastúpeného Mgr. Andreou Legényovou, advokátkou, so sídlom Komenského 3, Veľký Krtíš, k maloletému I. R., narodenému XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš, za účasti N. R., nar. XX. XX. XXXX a G. R., nar. XX. XX. XXXX, obaja s trvalým pobytom P. 3, C. W., o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. -223 z 12. júna 2020, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu v III. a IV. výroku p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) napadnutým rozsudkom určil, že I. Y., nar. XX. XX. XXXX je otcom maloletého I. R., nar. XX. XX. XXXX z matky L. R., nar. XX. XX. XXXX (I. výrok). V nadväznosti na to zveril maloletého do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov N. R., nar. XX.XX.XXXX a G. R., nar. XX.XX.XXXX, ktorí sú oprávnení a povinní vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého v rovnakom rozsahu, ako ju vykonávajú rodičia a majú právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok v bežných veciach (II. výrok). Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 150,- Eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc od 12. 10. 2016 do právoplatnosti výroku o zverení maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti a počnúc dňom právoplatnosti výroku o zverení maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš (III. výrok). Zročné výživné za obdobie od 12. 10. 2016 do 12. 06. 2020 vo výške 6.696,77 Eur povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 140,- Eur, vždy do 20. dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom sa stane rozhodnutie právoplatné s tým, že v prípade nezaplatenia čo len jednej zo splátok sa stane splatným celý zostatok dlhu (IV. výrok). Matke uložil povinnosť počnúc dňom právoplatnosti výroku o zverení maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti prispievať na výživu maloletého sumou 100,- Eur mesačne so splatnosťou vždy do 20. dňa v mesiaci vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš (V. výrok). Napokon vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (VI. výrok) a že otec je povinný nahradiť štátu trovy konania v sume 42,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet Okresného súdu Veľký Krtíš (VII. výrok).

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd citoval ust. § 84, § 94 ods. 1 a 2, § 45 ods. 1 až 4, § 45 ods. 8, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine uvádzajúc, že nakoľko sa všetci účastníci, resp. ich

zástupcovia vzdali práva podať odvolanie voči I., II., V. a VI. výroku rozsudku, postupoval podľa ust. (ďalej len „“) a v tomto rozsahu písomné vyhotovenie rozsudku bližšie odôvodňuje neobsahuje.

3. Pokiaľ ide o otázku vyživovacej povinnosti otca k maloletému, prvoinštančný súd vychádzal z ust. § 62 ods. 1, 2 a 4 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine majúc za preukázané, že mesačné výdavky na maloletého predstavujú sumu cca 260,- Eur mesačne (mesačná platba za škôlku a stravu v nej, ošatenie, strava, hygiena, kozmetika, hračky, lieky, nepravidelné výdavky na výlety), ktoré otec nespochybnil a ktoré ešte do 31. 08. 2019 boli vyššie o 13,- Eur mesačne za poplatok za škôlku a o 27,- Eur mesačne za stravu v tomto zariadení. Ohľadne otca mal preukázané, že tento nemá iné vyživovacie povinnosti a ku dňu 01. 07. 2019, kedy bol realizovaný jeho výsluch dožiadaným súdom, žil a pracoval vo Veľkej Británii na čiastočný úväzok s príjmom po prepočte na úrovni 1.560,- Eur mesačne. Výdavky mal vo výške 114,- Eur mesačne a hoci z vyjadrení jeho právnej zástupkyne vyplynulo, že je aktuálne nezamestnaný, dávky nepoberá, živia ho rodičia, je drogovo závislý a bol viackrát vo výkone trestu za krádeže, evidentne minimálne do 01. 07. 2019 jeho pomery odôvodňovali, aby prispieval na výživu maloletého sumou 150,- Eur mesačne, a to ak by aj eventuálne mal vyššie mesačné výdavky. Aktuálne síce uvedený príjem nedosahuje, ale pri určovaní vyživovacej povinnosti sa na strane výživou povinného rodiča prihliada na jeho schopnosti a možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť atď., lebo inak by rodič vyťažil zo svojej pasivity určením nízkeho výživného. Preto ak bol otec v roku 2019 schopný dosahovať uvedený príjem za prácu v rozsahu 10 až 15 hodín týždenne, pri práci na plný úväzok by dosiahol aj viac než 3.000,- Eur mesačne. Ak potom otec nedosahuje príjem kvôli svojej drogovej závislosti, resp. opakovanému výkonu trestu, toto si zavinil sám a nemôžu tieto skutočnosti byť na úkor maloletého, resp. rozsahu vyživovacej povinnosti matky. Súd prvej inštancie preto nevyhovel návrhu otca, aby bol zaviazaný na výživné v sume 50,- Eur mesačne a uložil mu povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 150,- Eur mesačne od podania návrhu dňa 12. 10. 2016 poukazujúc záverom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 20. 02. 2019. Zameškané výživné za obdobie od 12. 10. 2016 do vyhlásenia rozhodnutia v sume 6.696,77 Eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 140,- Eur spolu s bežným výživným tak, aby bolo uhradené do štyroch rokov od právoplatnosti rozhodnutia. Záverom okresný súd uviedol, že otec zavinil trovy štátu, nakoľko sa k návrhu nevyjadril ani sa nedostavil na pojednávanie dňa 10. 11. 2017, musel byť preto vypočutý dožiadaným súdom vo Veľkej Británii a za preklad zápisnice bola vyplatená čiastka 42,50 Eur.

4. V zákonnej lehote podal proti rozsudku odvolanie otec maloletého. Napadol III. a IV. výrok rozsudku poukazujúc na nesprávne právne posúdenie veci a žiadajúc v tomto rozsahu jeho zrušenie a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Otec v odvolaní poukázal na to, že napadnuté výroky neodrážajú aktuálny stav. Je nezamestnaný a nemá žiaden príjem, preto nie je schopný platiť stanovené výživné, ktoré súd určil bez akéhokoľvek podkladu o jeho príjmoch, či majetku. Súd vychádzal z priemernej mzdy vo Veľkej Británii, avšak kvôli brexitu a šíreniu Covid-19 strácajú prácu aj ľudia dlhodobo pracujúci. Preto nemá možnosť sa zamestnať vzhľadom na komunikačnú bariéru a úroveň vzdelania. Nebol mu priznaný ani nárok na sociálne dávky, o ktoré požiadal a ak mal v minulosti príjem z brigád, toto už nie je pravdou a výživu mu v plnom rozsahu zabezpečujú len jeho rodičia. Súd nebral do úvahy súčasný stav, podľa ktorého je schopný platiť výživné len v sume 50,- Eur mesačne, čo je vzhľadom na vek maloletého čiastka postačujúca. Ďalej namietal, že výdavky na maloletého neboli preukázané a nemôžu byť reálne na úrovni 250,- Eur mesačne, čo je suma nadhodnotená, keď v obdobných prípadoch sú polovičné. Starí rodičia pritom kupujú maloletému značkové oblečenie a obuv v neprimeranej hodnote. Uzavrel, že pri výživnom 150,- Eur mesačne a splátkach zročného výživného 140,- Eur mesačne bude v neriešiteľnej situácii. Zročné výživné nezohľadňuje všetky platby, ktoré poukázal.

6. Stará matka vo vyjadrení k odvolaniu otca žiadala rozsudok potvrdiť. Uviedla, že nemala vedomosť o otcom realizovaných úhradách, lebo boli zaslané na účet matky. Išlo o sumu 126,43 Eur v roku 2017. Odmietla, že by výdavky na maloletého boli nadhodnotené. Maloletý aktuálne nastúpil na základnú školu, čo výdavky zvýšilo. Súdom určené výživné je adekvátne.

7. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

8. Na základe odvolania otca krajský súd, ako súd odvolací [ ], vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami a , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario s použitím a rozsudok súdu prvej inštancie v III. a IV. výroku podľa ust. a potvrdil ako vecne správny.

9. Podľa ustanovenia , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

10. Podľa ustanovenia , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozsudkom prvoinštančného súdu odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a vychádza z náležite a v dostatočnom rozsahu prevedeného dokazovania pri rešpektovaní procesných práv účastníkov konania. Prvoinštančný súd zistil skutočný stav veci v rozsahu zodpovedajúcom zákonnej potrebe rozhodnutia založeného na preskúmaní všetkých podstatných okolností prípadu. Odvolací súd sa v súlade s vyššie citovaným ustanovením v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré je jasné, zrozumiteľné a presvedčivé poskytujúc tým dostatočnú oporu pre záver majúci vyjadrenie v jeho výrokovej časti stanovujúcej rozsah vyživovacej povinnosti otca vrátane úhrady zmeškaného výživného. Okresný súd tieto otázky podrobne rozobral v bodoch 21 až 24 odôvodnenia rozhodnutia, kde z pohľadu odvolacieho súdu správne vystihol všetky podstatné okolnosti, ktoré ho viedli k stanoveniu rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletému.

12. Odvolací súd konštatuje, že otec v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti alebo argumenty, ktoré by dôvodne spochybňovali správnosť napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu a preto odvolací súd na zdôraznenie správnosti (v súlade s citovaným ) poukazuje len na najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na podané odvolanie.

13. Zo spisu vyplýva, že okresný súd na základe zrealizovaného dokazovania určil otcovstvo maloletého. Súčasne ho zveril do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov (rodičov matky maloletého) T. R. a G. R., ktorí sa o neho starajú odkedy si matka našla nového partnera. Matka navštevuje maloletého v domácnosti svojich rodičov nepravidelne, otec sa zdržuje dlhodobo vo Veľkej Británii, kde bol zrealizovaný aj jeho výsluch cestou dožiadaného súdu. Maloletého naposledy otec videl ako dvojročného a podľa matky sa otec o maloletého odvtedy nezaujíma, maloletý ho vlastne ani nepozná.

14. V nadväznosti na to okresný súd v súlade s ust. § 45 ods. 8 Zákona o rodine správne upravil v napadnutých výrokoch rozsudku vyživovaciu povinnosť tak matky, ako aj otca, ohľadne ktorého súčasne vyčíslil zročné výživné za čas od podania návrhu na určenie otcovstva. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti otca vychádzal z jeho výpovede pred dožiadaným súdom aplikujúc následne princíp potencionality príjmov zakotvený v ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý inštitút výrazne ochraňuje záujmy výživou oprávneného, pretože umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané (prednosť pred princípom fakticity), ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Konkrétne ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine stanovuje, že pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Odvolací súd sa plne stotožňuje s uplatnením tohto princípu okresným súdom, ktorý vychádzal z vyjadrení otca o tom, koľko v danom čase zarábal a aké mal výdavky. Ak potom súd prvej inštancie uzavrel, že otec mal a aj v súčasnosti má schopnosť zarobiť si čiastku cca 1.500,- Eur mesačne (pri skrátenom pracovnom úväzku), ani odvolací súd nevidí na strane otca právne uznateľný dôvod, pre ktorý by toho schopný nebol. Odvolací súd totiž nemôže akceptovať iba všeobecnú obranu otca o tom, že Veľká Británia je v procese brexitu, resp. že pandemická situácia v súvislosti s COVID-19 zmenila situáciu na trhu práce. Tieto tvrdenia považuje odvolací súd len za účelové, pretože ani okresnému súdu ani v rámci odvolacieho konania otec nedoložil, že by reálne vôbec vyvinul nejakú snahu zamestnať

sa. Práve naopak, svojou závislosťou na drogách a výkonmi trestu ospravedlňoval svoju nemožnosť zabezpečiť si príjem, čo sú dôvody neakceptovateľné, pretože výživou povinný rodič nemôže profitovať zo svojej pasivity, resp. dokonca protiprávnej činnosti. Preto okresný súd správne odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 20. 02. 2019, podľa ktorého „Obdobné negatívne dopady na možnosť platiť výživné, aké má konanie povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v dôsledku objektívnych príčin ním nezavinených), vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania (s vyšším príjmom) a zamenil ho za zamestnanie menej výhodné, kde dosahuje nižší príjem (§ 75 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine), má úmyselné protiprávne konanie povinného majúceho znaky trestnej činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby a následne mu bol súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pri výkone ktorého došlo k poklesu alebo až strate jeho príjmov. Aj v takom prípade je namieste uplatnenie princípu potencionality príjmov. Skutočnosť, že takýmto konaním sa povinný vzdal objektívnej možnosti platiť výživné, nemôže byť na úkor oprávneného. Opačný výklad ustanovenia § 75 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine by viedol k absurdným dôsledkom, medziiným k tomu, že povinný by sa svojim úmyselným násilným konaním voči oprávnenému s následnou väzbou a právoplatným uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody "zbavil" (alebo mohol "zbaviť") svojej vyživovacej povinnosti.“

16. Podľa odvolacieho súdu teda nie objektívne príčiny, ale subjektívne okolnosti zavinené si otcom samotným znamenajú, že prv dosahovaný príjem už fakticky nemá. Závery prijaté okresným súdom sú preto plne opodstatnené. Nie je pritom pravdou tvrdenie v odvolaní, že súd nezohľadnil jeho súčasnú situáciu (nezamestnanosť otca, absenciu príjmu, závislosť, komunikačnú bariéru atď.) - okresný súd to práveže do úvahy bral a odpovedal na to správne tým, že uplatnil už vyššie spomínaný princíp bez ohľadu na faktický príjem a majetok otca. Okresný súd takisto nevychádzal z priemernej mzdy vo Veľkej Británii ako to mylne uviedol otec v odvolaní, nebral teda do úvahy všeobecný priemerný zárobok ako určitý objektívny ukazovateľ príjmovej úrovne, ale zohľadnil potenciálne (subjektívne) možnosti otca. Zjednodušene povedané, okresný súd neurčil vyživovaciu povinnosť otca v závislosti od toho, koľko sa objektívne v priemere zarába v danej krajine, ale správne na tom, koľko subjektívne mohol otec zarobiť, ak by riadne ako predtým pracoval.

17. Neopodstatnene otec v odvolaní vytýkal okresnému súdu takisto skutočnosť, že neboli preukázané mesačné výdavky na maloletého a že vzhľadom na vek maloletého tieto nemôžu dosahovať sumu 250,- Eur mesačne. (ďalej len „“) ukladá súdu povinnosť zistiť skutočný stav veci ( ) a súd je povinný vykonať aj iné než účastníkmi navrhnuté dôkazy, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci ( ). Zároveň platí, že súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti a ak tieto nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním ( ).

18. V prejednávanom prípade okresný súd ohľadne výdavkov potrebných na starostlivosť o maloletého vypočul na pojednávaní dňa 17. 04. 2020 po príslušných poučeniach tak matku, ako aj starého otca maloletého, následne na pojednávaní dňa 12. 06. 2020 rovnako vypočul aj starú matku maloletého a oboznámil tiež listinné dôkazy (viď 5. strana zápisnice o pojednávaní zo dňa 12. 06. 2020 na č. l. 218 a nasl. spisu). Prihliadajúc potom na vyjadrenie právnej zástupkyne otca o tom, že výdavky na maloletého okrem platieb za škôlku nespochybňujú, dospel prvoinštančný súd k záveru, že na úhradu odôvodnených potrieb maloletého je treba vynaložiť sumu cca 260,- Eur mesačne. Za tejto situácie preto podľa odvolacieho súdu nepostupoval okresný súd v rozpore s ust. až , ak vychádzal pri stanovení úrovne výdavkov na potreby maloletého hlavne z okolností vyplynuvších z výpovedí účastníkov konania, ktoré otec až na jednu výnimku nespochybnil. Okresný súd sa otázkou výdavkov zaoberal, v 22. bode odôvodenia napadnutého rozsudku podrobne rozobral tento aspekt určenia výživného akceptujúc len čiastočne uvádzané výdavky a tak podľa odvolacieho súdu vzhľadom na otcom zaujaté stanovisko nebolo potrebné ani hospodárne vykonávať v tomto smere ďalšie dôkazy. Okresný súd týmto spôsobom v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci a preto ak otec v odvolaní namietal, že jednotlivé výdavky neboli „žiadnym objektívnym spôsobom zdeklarované“, nie je to pravdou. Odvolací súd pritom nemôže prehliadnuť skutočnosť, že toto konanie bolo začaté ešte v roku 2016 a podľa obsahu spisu ho nebolo možné ukončiť skôr hlavne kvôli otcovi, ktorého miesto pobytu vo Veľkej Británii bolo spočiatku neznáme. Hoci mal otec maloletého následne vedomosť o tomto konaní od svojho otca (čo vyplýva zo zápisnice zo dňa 19. 10. 2017 na č. l. 70 spisu a úradného záznamu zo dňa 09. 11. 2017 na č. l. 76 spisu), nijak neprispel k skorému prejednaniu a rozhodnutiu veci, keď musel byť napokon vypočutý dožiadaným súdom vo Veľkej Británii, hoci vyšetrovací princíp platný v civilnom mimosporovom konaní neneguje nutnosť procesnej aktivity účastníkov, ktorí aj v týchto konaniach majú povinnosť

súčinnosti v zmysle Základných princípov v spojení s ust. . Tým chce odvolací súd povedať, že otec mal vytvorené široké možnosti a dostatočný časový priestor na to, aby využil všetky svoje procesné práva vrátane účasti na pojednávaní, či navrhovania dôkazov a ak tak neurobil, aj z tohto hľadiska vytýka okresnému súdu nedostatočné zistenie skutočného stavu veci neoprávnene.

19. Otec pritom ani v odvolaní neuviedol, ktorý konkrétny náklad „nesedí“ (okrem toho, že podľa neho starí rodičia kupujú maloletému „značkové oblečenie“) a ako dospel k presvedčeniu, že ním navrhované výživné v sume 50,- Eur mesačne je adekvátne veku maloletého, resp. že náklady na dieťa vo veku 6 rokov „v obdobných súdnych konaniach s účastníkmi s takmer totožnými príjmami súdy určujú v takmer polovičnej sume“. K tomu odvolací súd uvádza, že určenie výšky výživného je vždy výsledkom posúdenia jedinečných skutkových okolností, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach. Každé rozhodnutie o výživnom na dieťa je založené na riešení čisto individuálnych otázok (viď 31. bod odôvodnenia už citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 20. 02. 2019). Z uvedeného je zrejmé, že pri určení výživného nie je možné zovšeobecniť, aká je adekvátna výška nákladov potrebných na starostlivosť o maloleté dieťa vo veku 6 rokov (resp. dieťa akéhokoľvek veku), pretože to závisí od jeho individuálnych potrieb určených jeho danosťami. Zo spisu odvolací súd nezistil, že by maloletému bolo skutočne zakupované oblečenie v neprimeranom rozsahu a nadštandardnej hodnoty. Okresný súd akceptoval náklady na ošatenie a obuv maloletého v čiastke cca 100,- Eur mesačne, čo ani odvolací súd nepovažuje za nadhodnotenú sumu zohľadňujúc skutočnosť, že vývin maloletého dieťaťa je spojený s jeho fyzickým rastom a v rámci neho je nutnosťou zakupovať dieťaťu oblečenie (a obuv) pomerne často.

20. Podľa odvolacieho súdu okresný súd v dostatočnom rozsahu preskúmal nielen pomery otca, ale aj ostatných účastníkov konania a výživné v sume 150,- Eur mesačne považuje aj odvolací súd v danom prípade za primerané zvýrazňujúc, že otec iné vyživovacie povinnosti nemá. Ak potom otec namietal, že platenie určeného výživného spolu so splátkami zameškaného výživného bude pre neho znamenať neriešiteľnú situáciu, odvolací súd uvádza, že nie je úlohou súdu (ani odvolacieho) poskytovať výživou povinnej osobe návod ako si má zabezpečiť zodpovedajúci príjem, resp. akým spôsobom má racionalizovať svoje náklady. Je v tomto prípade len na otcovi, ktorý na to má aj možnosti aj schopnosti, aby vyvinul patričnú aktivitu tak, aby mohol prispievať na maloletého výživným v sume 150,- Eur mesačne a splácať tiež zameškané výživné. Odvolací súd musí zopakovať, že otec bol schopný zarábať pri čiastočnom pracovnom úväzku čiastku cca 1.500,- Eur, čo je suma umožňujúca mu platiť bežné aj zmeškané výživné. Vo vzťahu k zameškanému výživnému je ešte potrebné dodať, že otec síce v odvolaní namietol, že jeho výška je iná (je nižšia) než určil okresný súd, avšak relevantné dôkazy o tom nepredložil. K odvolaniu síce priložil doklady v anglickom jazyku, z ktorých možno vyvodiť, že ide o doklady o platbách realizovaných zrejme niekedy koncom roku 2016 a v priebehu roku 2017 v celkovej sume cca 125,- Eur, tieto ale nijak nedokazujú, komu boli tieto platby zaslané a z akého titulu. Hoci potom vo vyjadrení k odvolaniu stará matka uviedla, že určité prostriedky boli poslané otcom na účet matky, z toho odvolací súd nemohol uzavrieť, že išlo o platby výživného na maloletého a za aké obdobie, keď ani sám otec v odvolaní nekonkretizoval v akej výške a za aké obdobie uhradil výživné, ktoré podľa neho nebolo v rámci zameškaného výživného zohľadnené.

21. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch potvrdil, pretože správne súd prvej inštancie vypočítal aj zameškané výživné. Odvolaním nenapadnuté výroky rozsudku prvoinštančného súdu zostali nedotknuté (, ).

22. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia a preto rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).