Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Csr-1-2017.pdf
PDF · 109.13 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csr/1/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci žalobcu: R. U., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX M., Ľ. T. XXXX/XX, zast.: Pomoc a Ochrana Ľuďom, so sídlom 919 33 Trakovice č. 158, IČO: 51 563 193, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast.: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka so sídlom 841 05 Bratislava, Majerníkova 3/A, IČO: 42 185 190, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
Súd zrušuje rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom 811 03 Bratislava, Vansovej 2, sp. zn. L. XXXXX/XX zo dňa 12. 12. 2016 vydaný v konaní pred rozhodcom Mgr. Petrom Senovským.
Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorej výške súd rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 27. 2. 2017 domáhal, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom 811 03 Bratislava, Vansovej 2, sp. zn. L. XXXXX/XX zo dňa 12. 12. 2016 vydaný v konaní pred rozhodcom Mgr. Petrom Senovským.
2. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 31. 1. 2017 mu bol doručený rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž v Bratislave zo dňa 12. 12. 2016 pod sp. zn.. L. XXXXX/XX. Podľa § 40 ods. 1 c) a j) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, alebo pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa.
Zrušenie rozhodcovského rozsudku žiadal najmä z týchto dôvodov:
- neexistovala právomoc rozhodcovského súdu z dôvodu, že rozhodcovská zmluva je neprijateľná zmluvná podmienka podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka;
- neexistovala právomoc rozhodcovského súdu z dôvodu, že spor zo spotrebiteľskej zmluvy nie je spôsobilým na rozhodovanie rozhodcovským súdom, pretože nie sú a ani neboli zohľadnené normy na ochranu spotrebiteľa najmä európske smernice a rozhodcovský súd pri rozhodovaní porušil všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, čo predstavuje samo o sebe dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku (§ 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní);
- neexistovala právomoc rozhodcovského súdu z dôvodu, že sa žalobca vopred nemohol skutočne oboznámiť s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu (nikdy ich nevidel ani nečítal), a preto sú aj tieto zmluvné podmienky neprijateľnými podľa § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka;
- pretože znie na plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi (§ 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ) a ktoré vzniklo z neprijateľných zmluvných podmienok ( § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Predmetná rozhodcovská zmluva, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok je zmluvou, ktorej obsah nemohol v žiadnom prípade spotrebiteľ ovplyvniť, to znamená, že nejde o individuálne dojednané zmluvné ustanovenia. V bode 3. žalovaný uvádza, že pred uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy poučil spotrebiteľa (žalobcu) o dôsledkoch jej uzatvorenia. Dôsledky uzatvorenia však nespočívajú v „možnosti" riešenia sporov v rozhodcovskom konaní ako i aj v súdnom konaní. Žalobca do dnešného dňa nepozná ani pravidlá arbitrážneho súdu a nepozná rozdiel medzi súdnym konaním na všeobecnom súde a konaním na rozhodcovskom súde nehovoriac o tom, že nedokáže svoje práva uplatniť na žiadnom z nich. Uzatvárania rozhodcovskej zmluvy vo forme osobitnej listiny je len výsledkom neúspechov žalovaného na všeobecných súdoch, ktoré rozhodcovskú doložku uvedenú vo všeobecných obchodných podmienkach považujú za neplatnú. O rozhodcovskú zmluvu, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ má „možnosť" vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratné podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, t. j. aj v prípade tzv. nevýhradnej rozhodcovskej zmluvy, je podľa názoru žalobcu pre spotrebiteľa len iluzórna, pretože takmer so železnou pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú dodávatelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom „nárokov" zo štandardne formulovanej zmluvy, ako je to i v tomto prípade.
3. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril dňa 5. 5. 2017 (č. l. 35 spisu), v ktorom vyjadrení uviedol, že žiada žalobu zamietnuť v celom rozsahu. V zmysle ustanovenia § 46 zákona č. 335/2014 Z. z. sa žalobca môže domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. V zmysle ustanovenia § 45 zákona č. 335/2014 Z. z. ods. 1 sa môže účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, len z nasledovných dôvodov: a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol. spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo, o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky,
l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vzhľadom na uvedený rozsah žaloby má žalovaný za to, že tvrdenia žalobcu nenachádzajú potrebnú právnu oporu, ktorou by dostatočne odôvodnil svoje tvrdenia. Žalobca sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku, pričom poukazuje na nesprávne vyhodnotenie spotrebiteľskej zmluvy a nárokov, ktoré boli z nej priznané. K jednotlivým tvrdeniam žalobcu uviedol žalovaný nasledovné: Žalovaný nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu, ktorými poukazuje na rozpor Rozhodcovskej zmluvy. Žalovaný si dovoľuje poukázať na § 73 ods. 8 zákona č. 335/2014 Z.z. Ak na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015 nie je založená právomoc nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu podľa odseku 5., bude spor rozhodovať stály rozhodcovský súd podľa tohto zákona, ktorý vyberie spotrebiteľ, ak rozhodcovské konanie písomne aj bez uvedenia dôvodu neodmietne. Na tento účel dodávateľ pred podaním žaloby písomne vyzve spotrebiteľa, aby zo zoznamu vedeného ministerstvom označil stály rozhodcovský súd podľa tohto zákona, alebo aby rozhodcovské konanie odmietol písomným oznámením dodávateľovi, a poučí ho o tom, že inak môže stály rozhodcovský súd vybrať dodávateľ. Ak spotrebiteľ do 30 dní od doručenia výzvy rozhodcovský súd neoznačí, alebo rozhodcovské konanie neodmietne, vyberie stály rozhodcovský súd dodávateľ tak, aby bola zachovaná dostupnosť stáleho rozhodcovského súdu pre spotrebiteľa podľa § 34 ods. 8 a výber stáleho rozhodcovského súdu oznámi dodávateľ spotrebiteľovi písomne; lehota spotrebiteľovi nezačne plynúť skôr, ako spotrebiteľ bude môcť označiť stály rozhodcovský súd z aspoň dvoch stálych rozhodcovských súdov zapísaných v zozname stálych rozhodcovských súdov. Označenie stáleho rozhodcovského súdu spotrebiteľom alebo jeho výber dodávateľom má účinky založenia právomoci stáleho rozhodcovského súdu podľa tohto zákona a odmietnutie rozhodcovského konania má účinky zániku rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015. Žalobca bol vyzvaný na oznámenie výberu rozhodcovského súdu, čo však neoznámil, a preto žalovaný si dovolil vybrať rozhodcovský súd v zmysle § 73 ods. 8. Oznámenie o výbere bolo dňa 28. 12. 2015 doručené žalobcovi. V zmysle rozhodcovskej zmluvy článku II - predmet zmluvy v bode 1 sa dáva na výber a strany sa dohodli riešiť všetky spory vzniknuté z predmetných zmlúv úvere buď pred Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. (ďalej len „rozhodcovský súd") alebo pred príslušným všeobecným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde. Je mylné tvrdenie žalobcu, že nebola možnosť sa podrobiť všeobecnému súdu, avšak žalobca by mal čítať celé znenia Rozhodcovskej zmluvy a nie iba polovičné, nakoľko vo svojej žalobe uvádza, že mu bola predložená len jediná možnosť, a to ktorú uvádza Rozhodcovská zmluva v písm. a) ale Rozhodcovská zmluva pokračuje ďalej kde uvádza, že zmluvné strany sa majú možnosť obrátiť aj podľa písm. b) na všeobecný súd. Z toho jasne vyplýva, že nie je daná výlučnosť rozhodcovského súdu, a žalovaný sa má možnosť v prípade nespokojnosti obrátiť na všeobecný súd. Námietku voči právomoci súdu je možné podať aj v čase, keď žalovanému je doručená výzva na žalobnú odpoveď. V predmetnom prípade, žalobná odpoveď doručená nebola. Keby žalobca tento pocit nadobudol, mal možnosť v lehote 10 dní odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy bez toho, aby bola dotknutá platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo opäť naznačuje skutočnosti, že ich vzájomná podmienenosť je vylúčená. Ak by túto lehotu žalobca nestihol, mal možnosť dovolávať sa neplatnosti rozhodcovskej zmluvy alebo výberu rozhodcu priamo v rozhodcovskom konaní, o čom bol poučený vo výzve na žalobnú odpoveď, avšak napriek svojej nespokojnosti ostal nečinným v konaní. Podľa tvrdení rozhodcovského súdu žalobná odpoveď doručená súdu nikdy nebola. Prípustnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch vyplýva jednoznačne aj z odporúčania Komisie č. 98/257/ES o zásadách použiteľných na orgány zodpovedné za mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov. Medzi žalobcom a žalovaným bola v predmetnom prípade uzatvorená rozhodcovská zmluva, a to na samostatnom liste papiera, oddelene od samotnej Zmluvy o úvere. Zároveň žalovaný poukazuje, že žalobca svojím podpisom zo dňa 6. 6. 2014 vyhlásil, že s uzatvorením Rozhodcovskej zmluvy súhlasí, zároveň vyhlasuje, že bol pred uzatvorením zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy. Žalobca svojím podpisom ako vážnym, zrozumiteľným a určitým prejavom vôle súhlasil s uzavretím Rozhodcovskej zmluvy, a preto tvrdenia žalobcu, že nemal vedomosť o Rozhodcovskej zmluve sú mylné a nedôvodné a v tomto smere znáša dôkazné bremeno, ktoré ničím nepodložil.
Žalovaný si splnil všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, zákonom o spotrebiteľských úveroch a nakoniec aj Občianskym zákonníkom, nakoľko predmetná Rozhodcovská zmluva je uzatvorená písomne individuálne na samostatnom liste papiera oddelená od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, žalobcovi je daná možnosť využitia riešenia sporov buď formou rozhodcovských súdov alebo všeobecných súdov, okrem toho bol žalobca vyzvaný dňa 28. 12. 2015 o výbere rozhodcovského súdu alebo možnosti odmietnutia rozhodcovského konania, avšak svojím nekonaním dal podľa zákona možnosť výberu rozhodcovského súdu žalovanému. 4. Právna úprava obsiahnutá v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP).
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s najmä rozhodcovským spisom (č. l. 239 spisu), zmluvou o spotrebiteľskom úvere, rozhodcovskou zmluvou, všeobecnými podmienkami (VP) a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
6. Dňa 31. 5. 2014 bola medzi stranami sporu uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere spolu s rozhodcovskou zmluvou. V konaní však ako súčasť rozhodcovského spisu bola predložená rovnaká zmluva s dátumom uzatvorenia 6. 6. 2014 (?). Vzhľadom na hospodárnosť konania súd neriešil tento rozpor, nakoľko pre rozhodnutie vo veci postačovalo vyriešiť platnosť rozhodcovskej zmluvy (hoci alebo aj napriek tomu, že platnosť rozhodcovskej zmluvy sa odvíja od platnosti samotnej zmluvy o úvere). Ak by zmluva o úvere bola neplatná (tá istá zmluva podpísaná dvakrát s odstupom jedného týždňa), viedlo by to k rovnakému záveru ako samotné posúdenie neplatnosti rozhodcovskej zmluvy. Platnosť či neplatnosť samotnej zmluvy o úvere by však bola časovo a finančne náročnejšia (nutnosť vypočuť aj svedkov ohľadne okolností uzatvorenia zmluvy), preto sa súd zaoberal posúdením dohody ohľadne rozhodcovského konania.
7. Dňa 12. 12. 2016 vydal Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom 811 03 Bratislava, Vansovej 2, sp. zn. L. XXXXX/XX pred rozhodcom Mgr. Petrom Senovským rozhodcovský rozsudok, ktorým rozhodol, že žalovaný (v rozhodcovskom konaní) R. U., je povinný zaplatiť žalobcovi POHOTOVOSŤ s.r.o., úrok vo výške 35,45 eura, úrok z omeškania vo výške 2,- eurá, poplatok vo výške 85,56 eura, zmluvnú pokutu 33,- eur, poplatok za upomienku 10,- eur, trovy rozhodcovského konania 84,22 eura a to všetko v mesačných splátkach po 50,- eur splatných k poslednému dňu v mesiaci na účet žalobcu počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 1. 2. 2017 (doručenka sa nachádza na č. l. 239 spisu ako súčasť rozhodcovského spisu). Z uvedeného vyplýva, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná včas, v 3-mesačnej lehote od doručenia rozsudku žalobcovi v zmysle poučenia uvedeného a napadnutého rozhodcovského rozsudku.
8. Súd sa zaoberal teda prioritne otázkou, či rozhodcovská zmluva bola uzatvorená platne v súlade s právnou úpravou a rozhodovacou praxou súdov SR, resp. či je prijateľnou zmluvnou podmienkou.
9. V čl. II rozhodcovskej zmluvy bolo dojednané: „Všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 401200856 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú zo zmlúv súvisiacich s uvedenou úverovou zmluvou alebo zo zmluvných vzťahov zabezpečujúcich uvedenú úverovú zmluvu, ako sú napríklad ručiteľské vyhlásenie, dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, dohoda o zmluvnej pokute, záložná zmluva na hnuteľné a nehnuteľné veci, dohoda o vyplnení zmeniek, zmenka, dohoda o uznaní dlhu, zmluva o zabezpečovacom postúpení pohľadávky a spory, ktoré vzniknú z uplatnenia práv z týchto vzťahov, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,
b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).“
10. Súd súhlasí s názorom prezentovaným žalobcom, podľa ktorého dojednaná rozhodcovská zmluva predstavuje neprijateľnú a v dôsledku toho neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r), ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného k dátumu vzniku zmluvného vzťahu. Keďže rozhodcovská zmluva bola uzatvorená ešte pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní účinného od 1. 1. 2015, súd pri svojom rozhodovaní musel posúdiť platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účinného do 31. decembra 2014. Zmluvná podmienka, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom a tým aj podkladom pre vykonávanie exekúcie. Súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa v zmysle rozhodcovskej zmluvy / doložky rozhodnutiu vopred veriteľom vo formulári predtlačenej zmluvy určeného rozhodcovského súdu, nemožno hovoriť o individuálne dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy. Individuálnosť vyjednaní totiž nie je závislou od fyzického oddelenia časti dojednaní od iných, ale v preukázanej možnosti spotrebiteľa ovplyvniť znenie formulárovej zmluvy, predkladanej mu dodávateľom. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 MCdo 9/2012 zo dňa 16. januára 2013, rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán, pričom slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Predpokladom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je teda stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad. V danom prípade sa jedná o formulárovú zmluvu nachádzajúcu sa na vopred pripravenej samostatnej listine a podpísanú oboma zmluvnými stranami. Napriek tomu, že rozhodcovská zmluva je uvedená na samostatnom tlačive, ide len o zmluvné dojednanie tvoriace súčasť úverovej zmluvy, ktorá má formulárový charakter, a ktorej obsah spotrebiteľ nemohol ovplyvniť, preto ju v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno považovať za individuálne dojednanú. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že rozhodcovská zmluva (doložka) bola medzi účastníkmi dojednaná individuálne spočíva na strane dodávateľa - žalovaného, pričom tento súdu nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie opaku, súd preto posúdil, že zmluva nebola dojednaná individuálne. Predmetná rozhodcovská zmluva je síce tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, teda dáva akoby na výber žalujúcej strane medzi všeobecným a rozhodcovským súdom, avšak v konečnom dôsledku k výberu ani nemohlo dôjsť, nakoľko výber rozhodcovského súdu bol jednoznačný v prípade podania žaloby spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., pretože v prípade, že sa táto rozhodla podať žalobu, učinila tak len na rozhodcovský súd a možnosť voľby dlžníka - spotrebiteľa je len iluzórna a reálne mu tento výber neumožňuje. Z podstaty úverovej zmluvy a právneho vzťahu ňou založeného totiž vyplýva, že subjektom, na podnet ktorého začne konanie o zaplatenie dlžnej sumy, bude dodávateľ - POHOTOVOSŤ s.r.o., ktorý žaloby podáva na rozhodcovský súd, čo je tunajšiemu súdu známe z jeho praxe v tisíckach sporoch vedených touto spoločnosťou alebo proti tejto spoločnosti. Súčasťou konštantnej a relevantnej rozhodovacej praxe súdov (judikatúry) je i záver, podľa ktorého možnosť iniciovania sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj spotrebiteľom treba považovať za skôr teoretickú (keďže tu spektrum potenciálnych požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou stranou zmluvného vzťahu je zjavne veľmi obmedzené, pričom do takéhoto spektra samozrejme nemôže patriť žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku predpokladajúca prvotnú voľbu prejednania a takto i rozhodnutia sporu rozhodcom). Rozhodcovská zmluva nebola, napriek jej formulácii, skutočne alternatívnou. Značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spôsobuje už to, ak spotrebiteľovi jeho zmluvný partner prakticky nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcu v dôsledku výberu (medzi viacerými do úvahy prichádzajúcimi spôsobmi riešenia sporu) vykonaného takouto silnejšou stranou spotrebiteľského vzťahu. Túto nerovnováhu nie je spôsobilé eliminovať ustanovenie, ktoré prakticky rovnocennú možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi, avšak len pre prípad záujmu jeho samotného viesť spor (teda len v tom prípade, ak sa spotrebiteľ rozhodne sám stať žalobcom a niečo od svojho zmluvného partnera požadovať). Veriteľ podaním návrhu v rozhodcovskom konaní
uskutočnil výber predpokladaný v dojednanej zmluve. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Po tomto výbere už povinný nemal faktickú možnosť podať návrh na začatie konania, resp. brániť sa pred všeobecným súdom, čím došlo k porušeniu Ústavou SR garantovaného práva každého na spravodlivý proces pred nezávislým a nestranným súdom. Logickým dôsledkom vyššie uvedených dôvodov bola predmetná rozhodcovská zmluva súdom posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, pretože spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. S poukazom na neplatnosť rozhodcovskej zmluvy nemal rozhodcovský súd vôbec právomoc rozhodovať danú vec, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, ale za nulitný právny akt (pozri uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 371/2018-43 z 20. 6. 2018).
11. Akceptovateľnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských veciach sa ponúka napr. osobitným vyjednaním, a nie nanútením arbitráže spotrebiteľovi. Inak povedané, arbitráž môže fungovať, avšak nie ako netransparentná pasca na neznalého spotrebiteľa, ale za transparentných podmienok ako efektívny prostriedok ochrany, a keď spotrebiteľ rozumie, o čo v prípade rozhodcu ide. Na individuálne dojednanie je preto potrebné náležíte rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený Občianskym zákonníkom a až v prípade výhrady zo strany spotrebiteľa možno hovoriť, že návrhu rozhodcovskej zmluvy rozumie, v opačnom prípade ide len o mechanické predkladanie rozhodcovských zmlúv na podpis.
12. Predkladanie rozhodcovských zmlúv spolu so žiadosťou o úver za stavu, keď spotrebitelia nepoznajú ani pravidlá arbitráže a prirodzene jej nevenujú dostatočnú pozornosť, sa zneužíva k absurdným záverom o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluve zo strany spotrebiteľa. Je preto neakceptovateľné, aby žalovaný presúval zodpovednosť na žalobcu ako na slabšieho spotrebiteľa, a aby súd takúto rozhodcovskú zmluvu akceptoval. Rozhodcovská zmluva bola, je a vždy bude pre žalovaného podmienkou poskytnutia úveru, je ním pripravená a určená, žalobca nemal žiadnu možnosť podmienky zmluvy namietať a už vôbec nie ich meniť. Predmetná rozhodcovská zmluva je teda neprijateľná podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a neprijateľnosť tejto podmienky má za následok jej neplatnosť.
13. Vzhľadom na uvedené sa súd potom nezaoberal ďalšou argumentáciou žalobcu, nakoľko odôvodnenie uvedené v predchádzajúcich bodoch tohto odôvodnenia samo o sebe stačilo na rozhodnutie súdu, ktorým súd žalobe vyhovel.
14. O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal súd náhradu trov konania v rozsahu 100 % a to voči neúspešnej strane sporu - žalovanému. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.
Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.