Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_34Ek-734-2020.pdf
PDF · 75.23 KB
Case nature
Subarea
34Ek/734/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava-Staré Mesto, IČO 31 383 408, zast. JUDr. Branislav Zuberec, advokát, Michalská 9, 811 01 Bratislava-Staré Mesto, proti povinnému: T. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX, Q. 81 W., o vymoženie 79,15 eur s prísl., o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 34Ek/734/2020 zo dňa 22.05.2020, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .
odôvodnenie:
1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 17.04.2020 domáhal od povinného vymoženia 79,15 eur s prísl. na základe exekučného titulu - platobný rozkaz sp. zn. 18Csp/225/2019 vydaný Okresným súdom Galanta zo dňa 11.12.2019 (ďalej ako ,,exekučný titul“). Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 28.01.2020 a vykonateľnosť dňa 28.01.2020.
2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 22.05.2020 rozhodnutie, ktorým zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a oprávnenému nepriznal nárok na náhradu trov exekučného konania. Po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh zistil, že návrh na vykonanie exekúcie podal JUDr. Branislav Zuberec, advokát, ktorý v návrhu na vykonanie exekúcie ako povinného označil - František Rechtorík, nar. 07.05.1952, trvale bytom Diakovce 587, 925 81 Diakovce. Exekučný titul ako žalovaného (povinného) označuje - František Rechtorik, nar. 11.8.1982, bytom Diakovce 587, 925 81 Diakovce. S poukazom na ustanovenie § 36 ods. 1, § 48 ods. 2 prvá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) uviedol, že účastníkmi konania sú oprávnený a povinný, pričom exekučný titul je podkladom pre určenie, kto v exekučnom konaní je oprávnený požadovať splnenie nároku vyplývajúceho z exekučného titulu v prípade, ak si povinný svoju povinnosť uloženú mu exekučným titulom dobrovoľne nesplnil. Vzhľadom na to, že v predmetnej exekučnej veci sa návrhom na vykonanie exekúcie oprávnený domáhal vymoženia pohľadávky voči inej osobe než tej, ktorá je v exekučnom titule označená ako žalovaný (povinný), rozhodol podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku tak, že návrh na vykonanie exekúcie v celom rozsahu zamietol.
3/ Oprávnený v zákonom stanovenej lehote podal voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sťažnosť, ktorou žiadal súlade s ust. § 250 ods. 2 Civilného sporového poriadku súdom prvej inštancie napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec vyššiemu súdnemu úradníkovi za účelom ustanovenia súdneho exekútora, resp. za účelom pokračovania v exekučnom konaní zaslaním výzvy na opravu vád návrhu na vykonanie exekúcie. Uviedol, že k návrhu na vykonanie exekúcie priložil všetky požadované prílohy, no v samotnom návrhu na vykonanie exekúcie urobil chybu v písaní. Nakoľko v exekučnom titule je uvedené označenie žalovaného a zároveň jeho opatrovníka, omylom ako povinného uviedol osobu opatrovníka, a nie osobu žalovaného. Exekučný súd nepostupoval podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Exekučného poriadku, ale návrh
na vykonanie exekúcie bez akéhokoľvek vyzvania oprávneného zamietol a v odôvodnení iba uviedol, že sa domáha vymoženia pohľadávky voči inej osobe, ako tej, ktorá je uvedená v exekučnom titule. Pritom je zrejmé, že v návrhu len došlo k chybe v písaní pri označení povinného. Nakoľko sa zjavne jedná o chybu v písaní, uvedená odstrániteľná vada exekučného konania mohla byť vyriešená v krátkej lehote, keby ho súd výzvou upozornil na chybu v návrhu a následne by exekučnému súdu doručil opravné podanie, ako sa to deje štandardne v akejkoľvek inej veci, pri ktorej exekučný súd zistí odstrániteľnú chybu návrhu alebo akejkoľvek prílohy návrhu. Exekučný súd postupoval nesprávne (nesprávne vec právne posúdil a odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom) a odňal tak oprávnenému možnosť v exekučnom konaní vymáhať uplatnený nárok. Oprávnený v sťažnosti zároveň opravil označenie povinného v zmysle exekučného titulu nasledovne: povinný: František, Rechtorik, dátum narodenia: 11.08.1982, bytom: Diakovce 587, 925 81 Diakovce, zástupca povinného (opatrovník): František Rechtorík, dátum narodenia: 07.05.1952, bytom: Diakovce 587, 925 81 Diakovce. V prípade, že uvedená oprava návrhu na vykonanie exekúcie nie je postačujúca, navrhol súdu, aby po zrušení zamietavého uznesenia a predložení veci späť vyššiemu súdnemu úradníkovi, tento doručil právnemu zástupcovi oprávneného výzvu na opravu návrhu na vykonanie exekúcie a opravu vykoná prostredníctvom príslušného formulára na opravu takýchto vád. V prílohe podania zaslal exekučnému súdu aj rozhodnutie exekučného súdu vo veci 43Ek/461/2020 zo dňa 08.04.2020, kde po obdobnom postupe vyššieho súdneho úradníka bolo zamietavé uznesenie zrušené a vo veci bol ustanovený súdny exekútor.
4/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok (ďalej len „Exekučný poriadok“) sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
5/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
6/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
7/ Po preskúmaní sťažnosti voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sudca konštatoval, že bola podaná včas a nie je dôvodná. Nahliadnutím do exekučného titulu, návrhu na vykonanie exekúcie a ďalších dokumentov nachádzajúcich sa v elektronickom exekučnom spise zistil, že v exekučnom titule bola za odporcu, ktorému bola uložená povinnosť na plnenie, označená osoba František Rechtorik, nar. 11.08.1982, bytom Diakovce 587, 925 81 Diakovce, zast. opatrovníkom: František Rechtorík, nar. 07.05.1952, bytom Diakovce 587, 925 81 Diakovce.
8/ Vyšší súdny úradník podľa názoru sudcu správne vec posúdil, keď návrh na vykonanie exekúcie zamietol v dôsledku toho, že oprávnený sa ním domáhal vymoženia pohľadávky voči niekomu inému než voči tomu, kto bol v zmysle exekučného titulu povinný plniť. Hoci oprávnený v sťažnosti opravil označenie povinného ako Františka Rechtorika, nar. 11.08.1982, bytom Diakovce 587, 925 81 Diakovce a zároveň jeho zástupcu (opatrovníka): František Rechtorík, dátum narodenia: 07.05.1952, bytom: Diakovce 587, 925 81 Diakovce, exekučný súd môže na opravu elektronického návrhu v zmysle ustanovenia § 52 ods. 2 Exekučného poriadku prihliadať, len ak bola urobená na elektronickom formulári, na to určenom.
9/ Za ďalší dôvod, pre ktorý nebolo možné sťažnosť považovať za dôvodnú bola skutočnosť, že oprávnený vo svojom návrhu na začatie exekúcie riadne označil osobu povinného, prostredníctvom údajov, ktoré ho identifikujú úplným, určitým a nezameniteľným spôsobom v súlade s ustanovením § 48 ods. 3 písm. b/ bod 1. Exekučného poriadku. Takto označený povinný však nebol osobou, ktorej exekučný titul ukladal povinnosť, resp. oprávnený nepreukázal, že by na neho povinnosť z exekučného titulu prešla, teda nebol pasívne vecne legitimovanou osobou v konaní. Na to, aby sa niekto stal účastníkom exekučného konania netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, resp. osobou oprávnenou z exekučného titulu; stačí, ak podá návrh (v takom prípade sa stáva oprávneným) alebo aby návrh na vykonanie exekúcie smeroval proti nemu (v takom prípade sa stáva povinným). Či však na základe takto označeného/uvedeného oprávneného súd povolí exekúciu vydaním poverenia súdnemu exekútorovi, závisí od toho, či mu jeho právo vyplýva z exekučného titulu. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a opačná procesná strana subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v (občianskom) procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a
na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (oprávnený), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom oprávnený tvrdí, že je nositeľom hmotno- právnej povinnosti (povinný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.
10/ Osoba povinného bola v návrhu na začatie exekúcie riadne označená údajmi, ktoré ho jednoznačne identifikujú. Len v prípade, že by označenie povinného v návrhu na začatie exekúcie bolo neúplné, resp. nezrozumiteľné, prichádzal by do úvahy postup podľa § 52 ods. 1 Exekučného poriadku, t.j. oprava návrhu na vykonanie exekúcie. Opravou vád účastníka nie je možné za účastníka označiť úplne iný subjekt, pretože by fakticky išlo o zámenu účastníkov konania na strane povinného, ktorej právnu úpravu už nepozná ani CSP. Vypustenie inštitútu zámeny účastníkov zákonodarca odôvodnil tým, že v dôsledne kontradiktórnom spore má byť nedostatok vecnej legitimácie v čase začatia konania riešený výlučne novým sporom, nie „pokračovaním“ pôvodného sporu.
11/ Rozhodnutie, na ktoré oprávnený poukazoval, na danú vec nemožno aplikovať z viacerých dôvodov. V zmysle čl. 2 ods. 2 CSP sú súdy povinné postupovať podľa ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít, pričom nie každé jednotlivé rozhodnutie najvyššej súdnej autority (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR) je možné považovať za ustálenú judikatúru. Za ustálenú judikatúru možno považovať len také rozhodnutia, ktoré najvyššie súdne autority publikovali a tým vyhlásili, že sa vo svojej rozhodovacej praxi budú nimi riadiť. Vzhľadom na uvedené exekučný súd nepovažoval oprávneným prezentované rozhodnutie za ustálenú judikatúru, pričom zároveň konštatuje, nie je rozhodnutím, ktorým by mal byť súd v tejto veci viazaný, týka sa iného skutkového a právneho stavu (keďže nedostatkom návrhu na vykonanie exekúcie v tam uvedenej veci nebolo označenie účastníka konania, ale nepredloženie potvrdenia o vykonateľnosti rozhodnutia, na podklade ktorého oprávnený navrhoval vykonať exekúciu).
12/ Na základe uvedeného súd o sťažnosti oprávneného rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, teda sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 250 ods. 1 CSP zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).