Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_27P-46-2020.pdf
PDF · 96.65 KB
Case nature
Area
Subarea
27P/46/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Štefanom Juhásom vo veci starostlivosti súdu o mal. K. J., nar. XX. X. XXXX, trvalý pobyt ako matka, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny, Banská Štiavnica, dieťa rodičov: matka X. H., nar. XX. X. XXXX, trvalý pobyt: B. S. Q. XXX/X, J. a otec K. J., nar. XX. X. XXXX, trvalý pobyt: H. C. XX, o návrhu na zníženie výživného, takto
rozhodol:
I. Návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec mal. Michala (ďalej aj „navrhovateľ“ alebo „otec“) sa návrhom, ktorý bol Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) doručený 8. 1. 2018, domáhal zníženia výživného na mal. K. (ďalej len „maloletý“) na minimálnu zákonom stanovenú výšku výživného. Svoj návrh mal bližšie zdôvodniť na pojednávaní. Uvedený návrh podal navrhovateľ ako vyjadrenie v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 20P/26/2016. Následne po preskúmaní obsahu jeho podania, ktorý bol posúdený ako návrh na zníženie výživného, bol tento zaevidovaný ako nový návrh. Navrhovateľ, vzhľadom na odstup času, bol vyzvaný, aby sa vyjadril, či trvá na podanom návrhu. Navrhovateľ sa vyjadril v podaní doručenom súdu 26. 10. 2020, v ktorom uviedol, že na podanom návrhu trvá, pretože je nezamestnaný a od 1. 9. 2020 evidovaný ako uchádzač o zamestnanie.
2. Matka mal. K. (ďalej len „matka“) sa k návrhu na zníženie výživného vyjadrila v písomnom podaní doručenom súdu 6. 11. 2020. S návrhom nesúhlasí, pretože o maloletého sa stará sama a na súd podala návrh na zákaz styku s otcom pre jeho agresívne správanie a požívanie alkoholických nápojov. Výživné stanovené súdom otec riadne neplatil, kým nepodala v roku 2019 trestné oznámenie. Po jeho podaní otec doplatil dlžnú sumu a platil riadne výživné. Matka sa domnieva, že zamestnanie stratil vlastnou vinou, preto nie je spravodlivé, aby na to doplatil maloletý. Výdavky na maloletého sa neustále zvyšujú. S maloletým bývajú u rodičov, pretože so súčasným príjmom by nevedela utiahnuť samostatnú domácnosť. Matka predložila potvrdenie o jej príjme, ktorý dosahuje v súčasnosti vo výške cca. 716 € mesačne, výpis z účtu vedeného v banke za mesiac 10/2020, z ktorého vyplýva, že mesačné výdavky na stravu predstavujú 266 €, na bývanie prispieva rodičom 200 € mesačne, strava maloletému v školskom zariadení predstavuje 18,20 €/mesiac a platba za mobilný telefón 23 €/mesiac.
3. Zo obsahu správy z 13. 11. 2020, zaslanej Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica (ďalej len „úrad práce“ alebo „kolízny opatrovník“), vyplýva, že otec je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 1. 9. 2020, písomná ponuka zamestnania mu zatiaľ nebola vystavená, ale každý uchádzač má k dispozícii prehľad voľných pracovných miest. Otec nepoberá dávku v hmotnej núdzi, ani žiadne štátne sociálne dávky. Matka je poberateľkou prídavku na dieťa vo výške 24,95 €/mesiac. Z
obsahu správy úradu práce z 20. 11. 2020 vyplýva, že úrad práce realizoval šetrenie v domácnostiach rodičov. Otec býva v trojizbovom rodinnom dome, ktorý je v osobnom vlastníctve jeho otca a ktorý je kompletne zariadený. Náklady na bývanie predstavujú elektrina 50 €/mesiac, voda 100 €/štvrťrok, drevo na kúrenie 500 €/rok. Otec naposledy pracoval v spoločnosti Monea coin technology, s. r. o. v Kremnici, kde ukončil pracovný pomer na základe dohody so zamestnávateľom. V súčasnosti poberá dávku v nezamestnanosti 700 € mesačne. Iný príjem nemá. Mesačne spláca dve pôžičky vo výške 390 €. Inak má len bežné výdavky. Nemá žiadne zdravotné problémy. S maloletým sa nestretáva, hoci má oň záujem.
4. Matka býva s rodičmi v štvorizbovom kompletne zariadenom byte. Matka prispieva rodičom na drevo na kúrenie vo výške 150 €/rok. Čistý príjem matky oproti stavu, kedy súd naposledy rozhodoval o výživnom, vzrástol. Maloletý je žiakom 4. Ročníka základnej školy, pre situáciu ohľadom pandémie koronavírusu nenavštevuje žiadne krúžky, je však prihlásený do viacerých, za ktoré matka platí 15 € mesačne. Na školskú družinu platí 50 € ročne. Maloletý je zdravý. Otec si vyživovaciu povinnosť plnil okrem posledného mesiaca 11/2020, za ktorý výživné ešte neuhradil. Nad rámec výživného otec neprispieva. Naposledy po bratrancovi poslal maloletému na meniny 2 €. Maloletý sa vyjadril, že sa s otcom nestretáva a ani sa stretávať nechce. Kolízny opatrovník po vykonanom šetrení dospel k záveru, že súčasná výška výživného 75 € nepostačuje na pokrývanie nevyhnutných výdavkov maloletého, ktoré od poslednej úpravy vzrástli. Nemôže byť na ujmu dieťaťa, že otec sa rozhodol ukončiť zamestnanie dohodou a tým stratil príjem, z tohto dôvodu navrhuje, aby súd návrh otca na zníženie výživného zamietol.
5. Otec predložil na výzvu súdu doklady o jeho výdavkoch, a to platby, ktoré je povinný uhrádzať z dôvodu nákladov spojených s jeho monitorovaním v rámci uloženého trestu domáceho väzenia v celkovej výške 825 €, ktorej prvá časť vo výške 195 € bude splatná 31. 1. 2021, doklad na meno E. J. o zaplatení dani za psa (3,65 €) a za odvoz smetí (28,75 €), doklady o úhrade telekomunikačných služieb vo výške 27,90 €/mesiac, doklad o úhrade 170 € za pôžičku, doklad o úhrade zálohy za elektrinu 51 € a úhradu RTVS 4,64 €, výpis z účtu vedeného v banke za obdobie 2. 8. 2020 - 31. 10. 2020.
6. Na pojednávaní, ktoré sa konalo 26. 11. 2020, otec zopakoval, že trvá na svojom návrhu, hoci by rád platil výživné, ale dostal sa nie vlastnou vinou do situácie, že je nezamestnaný, keďže zamestnávateľ s ním rozviazal pracovný pomer dohodou z dôvodov spôsobených súčasnou pandémiou koronavírusu. Začal si zháňať novú prácu u iných zamestnávateľov pôsobiacich v blízkom okolí a má prisľúbené, že ho vezme späť pôvodný zamestnávateľ, ak sa situácie zlepší, príp. od ďalšieho zamestnávateľa má možnosť nastúpiť do práce o 1/2021. Okresnému súdu predložil dohodu o skončení pracovného pomeru z 24. 8. 2020, v ktorej nie je uvedený dôvod ukončenia pracovného pomeru, pretože to nepožadoval zamestnanec. Zamestnávateľ požičal navrhovateľovi 1 500 €, s tým že je naďalej dlžný sumu vo výške 900 €, ktorú sa zaviazal splácať do jedného mesiaca od skončenia pracovného pomeru. V tejto súvislosti mal so zamestnávateľom uzavretú aj dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú predložil súdu na pojednávaní. Taktiež predložil od tohto zamestnávateľa (Monea coin technology, s. r. o.) pracovný posudok z 29. 4. 2019, v ktorom hodnotil navrhovateľa pozitívne. Matka na pojednávaní predložila doklady o zakúpení obuvi a oblečenia maloletému.
7. Naposledy bolo okresným súdom upravené výživné rozsudkom č. k. 20P/26/2016-52, z 23. 8. 2016, ktorým, okrem iného, bola schválená dohoda rodičov ohľadom výživného tak, že otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 75 € mesačne, splatným vopred k rukám matky vždy do 20. dňa mesiaca, počnúc právoplatnosťou rozsudku.
8. V súčasnosti je na okresnom súde vedené konanie pod sp. zn. 24P/9/2019, v ktorom bolo uznesením z 26. 3. 2019 nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd dočasne zakázal styk otca s maloletým z dôvodov, že „je preukázané, že otec maloletého K. požíva alkoholické nápoje, a to aj pred maloletým, pričom v čase, kedy je maloletý K. u otca, tento sa mu dostatočne nevenuje. Počas styku otca maloletým K., je dieťa vystavované značnej psychickej záťaži, a to hlavne vtedy, keď otec maloletého pod vplyvom alkoholu sa vulgárne vyjadruje na adresu jeho matky. Súd mal ďalej z predložených dôkazov preukázané agresívne sklony otca maloletého dieťaťa, čo v kombinácii s požívaním alkoholických nápojov viedlo až k úteku maloletého K. dňa 16.03.2019, z dôvodu, že sa na základe vyhrážok otca o tom, že ho zabije bál o svoj život a zdravie. Pri tomto zážitku sa maloletý K. muselo vyrovnať s abnormálnym tlakom zo strany otca, čo viedlo až k nevôli maloletého s ďalším stretávaním sa s otcom. V konaní zatiaľ neboli
preukázané tvrdenia otca maloletého K. o problémoch matky maloletého K. s alkoholickými nápojmi a návštevami rôznych pohostinstiev.“
9. Otec toho času vykonáva trest domáceho väzenia v rozsahu 18 mesiacov, ktorý mu bol uložený právoplatným rozsudkom okresného súdu z 11. 12. 2019, č. k. 2T/29/2019-211, ktorým navrhovateľa uznal vinným z prečinu ublíženia na zdraví a prečinu výtržníctva, ktorých sa dopustil tým, že fyzicky napadol inú osobu a spôsobil jej zranenia na verejne prístupnom mieste.
10. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami as inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
11. Podľa § 62 ods. 1 ZKR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
12. Podľa § 62 ods. 2 ZKR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
13. Podľa § 62 ods. 4 ZKR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
14. Podľa § 62 ods. 5 ZKR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
15. Podľa § 65 ods. 1 ZKR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
16. Podľa § 75 ods. 1 ZKR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
17. Podľa § 78 ods. 1 ZKR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
18. Podľa § 78 ods. 3 ZKR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
19. Podľa § 121 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
20. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nevzhliadol dôvod na zníženie výživného. Pokiaľ ide o zmenu pomerov oproti pomerom, z ktorých súd vychádzal pri rozhodovaní o výživnom v čase vyhlásenia skoršieho rozsudku, je potrebné uviesť, že musí ísť o takú zmenu okolností, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov konania v porovnaní s ich pomermi v
čase vyhlásenia rozsudku, pretože v danom prípade sa zasahuje neskorším rozsudkom do zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí súdov.
21. V danom prípade mal súd na základe vykonaného dokazovania preukázane, že na strane maloletého došlo k zmene pomerov v tom smere, že jeho bežné výdavky vzrástli, keďže od posledného rozhodnutia je o 4 roky starší, v tom čase navštevoval materskú škôlku. Zmena týchto pomerov neodôvodňuje zníženie výživného. Na strane otca zmena pomerov taktiež nastala, pretože v čase posledného rozhodnutia o výživnom bol vo výkone väzby od 29. 3. 2016 do 6. 7. 2016 z dôvodu vyhrážania sa matke. Predtým bol zamestnaný v spoločnosti Monea coin technology, s. r. o., kde dosahoval príjem 721,50 € mesačne.
22. V súčasnosti otec poberá dávku v nezamestnanosti vo výške cca. 710 €/mesačne. Súd bol povinný skúmať schopnosti, možnosti a majetkové pomery na strane otca, pričom zistil, že otec sa nachádza v produktívnom veku, schopný pracovať aj po zdravotnej stránke, pričom posledný pracovný pomer ukončil dohodou, avšak súd nemal preukázané dôvody skončenia pracovného pomeru, ktoré uviedol na pojednávaní. Bez ohľadu na to, dávka nezamestnanosti slúži práve na to, aby otec preklenul obdobie bez práce a aby neostal bez akéhokoľvek príjmu, pričom táto výška dávky je zhruba rovnaká, ako bol jeho príjem v čase posledného rozhodnutia o výživnom, preto v tomto smere nie je preukázaná taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Otec je povinný tento čas využiť hľadaním si inej vhodnej práce, čo sám potvrdil, že momentálne si prácu vie nájsť a od 1/2021 má prisľúbenú ponuku práce. Preto dôvod krátkodobého výpadku príjmu nahradeného dávkou v nezamestnanosti nie je dôvodom pre vyhovenie návrhu na zníženie výživného.
23. Prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa týkajú mal. detí a najvyšším princípom výkonu rodičovských práv a povinností je záujem maloletého dieťaťa. Sústavná a dôsledná starostlivosť o výživu dieťaťa je súčasťou rodičovských práv a povinností. Plnením vyživovacej povinnosti rodičov k deťom by mali byť uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov a dieťa má zároveň právo podieľať sa na rovnakej životnej úrovni svojich rodičov. Súd mal zo strany otca preukázané, že je povinný uhrádzať splátky rôznych úverov, či výdavky spojené s trestom domáceho väzenia, pred týmito výdavkami však má vždy prednosť výživné pre maloletého. Je zákonnou ako aj morálnou povinnosťou oboch rodičov poskytovať svojim deťom starostlivosť a výživu a za tým účelom sú rodičia povinní vynaložiť všetko úsilie k tomu, aby svojim deťom zabezpečili aspoň nevyhnutné základné potreby pre život a zdravý vývoj. Je neprípustné, aby podstatná časť vyživovacej povinnosti bola prenesená len na jedného rodiča. Navyše v prípade trestu domáceho väzenia a s ním spojených výdavkov si tieto zapríčinil otec sám svojim protiprávnym konaním, čo nemôže byť dôvodom pre zníženie výživného, pretože táto okolnosť je považovaná podľa § 75 ods. 1 posledná veta ZKR ako neprimerané majetkové riziko, ktoré otec na seba prevzal.
24. Okresný súd zároveň zdôrazňuje, že pri posudzovaní príjmu otca vychádza z princípu potencionality príjmov, čo znamená, že je povinný zohľadniť nielen skutočný príjem, ale aj príjem, ktorý by mohol dosahovať vzhľadom na osobné predpoklady a neexistenciu objektívnej prekážky, ktorá by mu bránila v ich dosahovaní. V tomto smere okresný súd poukazuje na závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. 2. 2019, sp. zn. 3Cdo 236/2018, podľa ktorých „Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Obdobné negatívne dopady na možnosť platiť výživné, aké má konanie povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v dôsledku objektívnych príčin ním nezavinených), vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania (s vyšším príjmom) a zamenil ho za zamestnanie menej výhodné, kde dosahuje nižší príjem (§ 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine), má úmyselné protiprávne konanie povinného majúceho znaky trestnej činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby a následne mu bol súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pri výkone ktorého došlo k poklesu alebo až strate
jeho príjmov.“ Z týchto záverov okresný súd vychádzal aj v tomto prípade, pričom nemal dôvod sa od nich odchýliť.
25. Z uvedených dôvodov v súlade s citovanými ustanoveniami zákona súd rozhodol tak, že návrh otca na zníženie výživného v celom rozsahu zamietol.
26. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
27. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 CMP, pričom nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania, ani žiaden z účastníkov konania náhradu trov konania nežiadal priznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je potrebné podať v lehote 15 dní od jeho doručenia Okresnému súdu Žiar nad Hronom. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov ďalej len „CSP“) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.