Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_83Cb-12-2024.pdf
PDF · 108.61 KB
Case nature
Subarea
83Cb/12/2024
Uznesenie
Mestský súd Bratislava III v konaní žalobcu Jadrová energetická spoločnosť Slovenska, a. s., so sídlom Tomášikova 22, 821 02 Bratislava, IČO: 45 337 241, zastúpeného ius aegis s. r. o., so sídlom Nedbalova 12, 811 01 Bratislava, IČO: 36 857 203 proti žalovanému HYDROHOLDING a.s., so sídlom Radvanská 28, 811 01 Bratislava, IČO: 52 529 959, a osobe v 3. rade Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 36 854 140, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd z a m i e t a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu.
II. Súd n e p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania.
III. Súd n e p r i z n á v a osobe v 3. rade nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca návrhom doručeným tunajšiemu súdu 15.3.2024 a doplneným dňa 18.3.2024 žiadal nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým súd uloží osobe v 3. rade ako banke konajúcej zo záruky č. Z vystavenej 21.12.2023 v prospech žalobcu znejúcej na sumu 2.948.629,- eur, (i) povinnosť zabezpečiť, aby nedošlo k automatickému zníženiu sumy bankovej záruky v prospech žalovaného na dobu platnosti bankovej záruky a (ii) povinnosť vyplatiť obsah záruky č. Z vystavenej dňa 21.12.2023 po ukončení jej platnosti v prospech žalobcu v súlade s podmienkami uvedenými v záruke č. Z vystavenej dňa 21.12.2023.
2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že ako objednávateľ uzatvoril so žalovaným ako zhotoviteľom dňa 1.2.2023 zmluvu o dielo, č. zmluvy objednávateľa E._E._XXX_X_XX_XXXX, č. zmluvy zhotoviteľa: XXX/ XXXX (ďalej len „zmluva“ alebo „zmluva o dielo“), ktorej predmetom je záväzok žalovaného vykonať pre žalobcu dielo označené ako „dodávka a inštalácia zariadení na výrobu vodíka PEM elektrolytickým procesom“, ktorého špecifikácia je uvedená v prílohe č. 1 k zmluve (ďalej len „dielo“) v termíne a za cenu podľa zmluvy a záväzok žalobcu vykonané dielo prevziať podľa jednotlivých fáz vykonania diela podľa prílohy č. 3 k zmluve a zaplatiť dohodnutú cenu za vykonanie diela.
3. Žalobca v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia uviedol, že žalovaný ako zhotoviteľ ku dňu podania návrhu na súd splnil svoju povinnosť zhotoviteľa diela len čiastočne, a to do fázy dodávky mechanických a strojných častí zariadení na výrobu vodíka do dohodnutej lokality (hoci aj tieto boli dodané oneskorene, pretože termín dodania bol stanovený v prílohe č. 3 k zmluve na 27.12.2023). Ku skutočnému plneniu zo strany žalovaného došlo až dňa 11.1.2024, teda žalovaný bol v omeškaní s plnením od 28.12.2023 do 11.1.2024. O dodávke mechanických a strojných zariadení bol spísaný protokol o prebratí technológie. K samotnému plneniu zmluvy v tejto časti došlo podľa žalobcu až po urgenciách a výzvach z jeho strany.
4. Žalobca ďalej tvrdil, že nadväzujúcu činnosť uvedenú v prílohe č. 3 k zmluve - ďalšiu fázu vykonávania diela - inštaláciu, montáž a testovanie mechanických a strojných častí vrátane elektro a SKR zariadení na výrobu vodíka, vykonanie IS po ukončení montáže, žalovaný nie je schopný vykonať v lehota 64 týždňov od podpisu zmluvy, keďže vo svojej písomnej a ústnej komunikácii žalovaný jasne deklaruje, že nepristúpi ani k začatiu inštalácie a montáži diela. Uvedené žalovaný vyjadril aj v liste označenom ako Reakcia na váš list “Výzva na splnenie zmluvnej povinnosti“ zo 7.3.2024.
5. Podľa žalobcu si žalovaný preukázateľne ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neplní povinnosti zhotoviteľa zo zmluvy. Splnenie svojich povinností žalovaný svojvoľne a účelovo podmieňuje predložením právoplatného stavebného povolenia zo strany žalobcu ako stavebníka. Pritom v liste zo 7.3.2024 žalovaný uviedol, že povinnosť predložiť právoplatné stavebné povolenie má zhotoviteľ, čo žalobca považuje za rozporuplné tvrdenie navádzajúce dojem, že žalovaný ako zhotoviteľ je v omeškaní a je si toho aj plne vedomý. Žalovaný odvodzuje údajnú povinnosť žalobcu predložiť právoplatné stavebné povolenie z ods. 6.3 prílohy č. 1 k zmluve, ktorú definoval ako (i) povinnosť objednávateľa odovzdať zhotoviteľovi dokumentáciu pre územné a stavebné konanie, (ii) povinnosť objednávateľa odovzdať zhotoviteľovi územné rozhodnutie a stavebné povolenie, avšak tieto podľa žalobcu nie sú v platnej verzii prílohy č. 1 k zmluve upravené. Z toho dôvodu žalobca trval na tom, že právoplatnosť stavebného povolenia ako podmienka pre plnenie žalovaného v zmluve nie je upravená, takáto povinnosť pre žalobcu nevyplýva zo žiadnej zmluvnej dokumentácie a žalobca ju ani neprebral. Podľa žalobcu sa týmto spôsobom žalovaný snaží vyhnúť realizácii diela. Žalobca poukázal na skutočnosť, že je stavebníkom v projekte Vodíkového hospodárstva, ktorého súčasťou je aj realizácia diela podľa zmluvy. Žalobca koná vo veci vydania stavebného povolenia, avšak jeho vydanie nie je ani technicky, ani právne podmienkou realizácie časti diela spočívajúcej v inštalácii, montáži a testovaní mechanických a strojných častí vrátane elektro a SKR zariadení na výrobu vodíka, vykonaní IS po ukončení montáže, pretože nejde o výstavbu ani iné úkony, na ktoré je potrebné stavebné povolenie. Plnenie žalovaného zo zmluvy teda nie je podmienené plnením žalobcu v stavebnej časti. Pokiaľ by uvedené tvrdenie žalovaného bolo pravdivé, povinnosť žalobcu by vo vzťahu k stavebnej časti bola zakotvená v zmluve ako podmienka pre realizáciu diela žalovaným ako zhotoviteľom diela, ktorý nesie zodpovednosť za vykonanie diela.
6. Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaný sa zároveň účelovo vyhýba plneniu svojej povinnosti dodať realizačnú dokumentáciu vo vzťahu k prepojeniu strojných a technologických častí diela napriek tomu, že bol oboznámený so vstupmi všetkých médií na stavbe (voda, elektrina), čo je dostatočným podkladom na spracovanie realizačnej dokumentácie pre realizáciu diela (t. j. v realizačnej dokumentácii je potrebné zdokumentovať prívod technologickej vody, odvod technologickej vody, odvod dažďovej vody a prívodné elektrozvody). Žalobca niekoľkokrát požadoval od žalovaného poskytnutie presných informácií pre odvod technologickej vody a prívodných káblov pre technológie, napr. listom z 29.1.2024 a listom z 27.2.2024. Reakciou na množstvo žiadostí, urgencií a výziev zo strany žalobcu na poskytnutie informácie z realizačnej dokumentácie bolo predloženie nedostatočných údajov vo vzťahu k dokumentácii, napr. výkres bez uvedenia počtov, elektroparametrov. Predloženie dokumentácie v čínskom jazyku (v jazyku neakceptovateľnom na účely konania príslušných úradov vrátane technickej inšpekcie) zo strany žalovaného spôsobilo prekážky a obťažnosti projektantom nielen v stavebnej časti projektu, ale aj v technologickej časti projektu, keďže žalovaný nie je schopný zabezpečiť riadne činnosti vedúce k inštalácii a montáži diela.
7. Okrem toho žalovaný porušuje podľa žalobcu zmluvu aj tým, že na strane žalovaného ako zhotoviteľa v osobnej aj písomnej komunikácii so žalobcom vystupujú zástupcovia/osoby spoločnosti METACON, Drottninggatan 1B, 753 10 Uppsala, Švédsko (ďalej len ako „Metacon“), pričom tento subjekt nie je uvedený ako subdodávateľ v prílohe č. 4 k zmluve. Žalobca nikdy neudelil žalovanému súhlas na uzatvorenie zmluvy, ktorou by poveril spoločnosť Metacon výkonom činností za zhotoviteľa. Žalobca mal za to, že uvedené konanie žalovaného je v rozpore s čl. 6.13, 6.15, 6.16, 6.20 zmluvy. Žalovaný sa vo svojom liste zo 7.3.2024 vyjadril, že Metacon nie je v zmysle 6.13 považovaný za subdodávateľa, pretože bod 6.13 sa vzťahuje len k dodávke zariadenia, ktorá sa uskutočnila dňa 11.1.2024 v zmysle protokolu o dodávke mechanických a strojných častí zariadení. Spoločnosť Metacon však listom z 5.3.2024 oznámila žalobcovi, že 24.2.2024 uzatvorila zmluvu so žalovaným vo vzťahu k projektu Vodíkové hospodárstvo, a teda je zrejmé, že aj tvrdenie žalovaného o tom, že spoločnosť Metacon nie je jeho dodávateľom je klamlivé a zavádzajúce. Spoločnosť Metacon pritom nebola odsúhlasená žalobcom ako subdodávateľ žalovaného a žalobca mal za to, že uzavretím zmluvy medzi spoločnosťou Metacon a žalovaným
žalovaný porušil ustanovenia 6.13, 6.15 ako aj 6.21 zmluvy. Tvrdenia žalobcu v tomto smere mala potvrdzovať aj správa z webu spoločnosti Metacon, ktorá uvádza že spolu so svojim distribučným partnerom, ktorým je žalovaný, dodá integrovaný PEM elektrolyzér a vodíkovú čerpaciu stanicu na Slovensku a táto správa sa týkala projektu Vodíkového hospodárstva, ktorého súčasťou je aj plnenie žalovaného zo zmluvy.
8. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že počas mesiacov marec - jún 2023 bola zmluva čiastočne plnená a po dodaní technologických zariadení bolo žalovanému zaplatených 50 % z ceny diela, avšak vo zvyšnej časti plnenia diela nastala u žalovaného stagnácia definovaná až ako nekonanie. Ku dňu podania návrhu na vydanie neodkladného opatrenia žalovaný podľa žalobcu vyjadril neochotu stretnúť sa so zástupcami žalobcu v záujme riešenia situácie spojenej s nevykonaním diela, čo žalobca považoval za nevôľu vykonať dielo a zároveň za neschopnosť realizovať povinnosti zhotoviteľa diela.
9. K dôvodom podania návrhu na vydanie neodkladného opatrenia žalobca zosumarizoval, že žalovaný ku dňu podania návrhu porušoval svoje zmluvné povinnosti, a to (i) nevykonával činnosti smerujúce k montáži a inštalácii diela, (ii) žalobcovi nepredložil realizačnú dokumentáciu k dielu, (iii) žalobcovi nepredložil zoznam pracovníkov odborne zdatných na výkon činnosti a (iv) žalobcovi nepredložil na odsúhlasenie subdodávateľa diela, tj. spoločnosť Metacon.
10. Budúci nárok vo vzťahu, ku ktorému bola daná bezodkladná potreba úpravy pomerov sa podľa žalobcu týkal podmienok zaplatenia časti ceny diela zabezpečenej bankovou zárukou s poukazom na článok 4 bod 4.8. v znení dodatku č. 2 k zmluve. Žalobca poukázal na to, že žalovanému bola prvá časť ceny diela v rozsahu polovice celkovej ceny diela už zaplatená. Druhá časť ceny diela bude žalovanému zaplatená po inštalácii diela. V príkrom rozpore s podmienkami zmluvy je však účelové nekonanie žalovaného, ktorý bezdôvodne a bezprecedentne podmieňuje plnenie zmluvy existenciou stavebného povolenia, ktoré nemá ani technicky, ani právne, ani inak žiadnu súvislosť s realizáciou diela - inštaláciou a montážou mechanických a strojných častí zariadení na výrobu vodíka. Podľa názoru žalobcu žalovaný neplnením svojich zmluvných povinností koná účelovo vo vzťahu k zriadenej bankovej záruke.
11. K bankovej záruke žalobca uviedol, že ju vystavila osoba v 3. rade Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 36 854 140 (ďalej aj len „banka“) na žiadosť žalovaného ako neodvolateľnú a bezpodmienečnú bankovú záruku, ktorou sa banka zaviazala zaplatiť žalobcovi na prvé požiadanie na účet IBAN: M. sumu až do výšky 2.948.629,00 eur po obdržaní písomnej výzvy žalobcu na zaplatenie, v ktorej žalobca prehlási, že si žalovaný nesplnil svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy so špecifikáciou nesplnených záväzkov. Záruka nadobudne účinnosť za predpokladu, že platba vo výške 2.948.629,00 eur bude pripísaná na účet žalovaného č. M XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v konajúcej banke s uvedením referencie. Záruka sa automaticky znižuje odo dňa 31.3.2024 na celkovú maximálnu výšku 1.477.314,50 eur za predpokladu, že záručná suma nebude nižšia ako 1.477.314,50 eur. Platnosť tejto záruky skončí dňom, kedy bude banke vrátený jej originál, alebo vyplatením celej záručnej sumy, najneskôr však 30. apríla 2024. Ak do tohto dňa neobdrží banka písomnú výzvu žalobcu v súlade s podmienkami uvedenými v bankovej záruke, skončí jej platnosť v plnom rozsahu. Z obsahu predloženej záruky je podľa žalobcu zrejmé, že ide o záruku za riadne splnenie objednávky, zmluvy. Je vystavená na základe žiadosti žalovaného v prospech žalobcu ako zaistenie v prípade, že žalovaný nesplní dohodnuté zmluvné podmienky alebo podmienky uvedené v bankovej záruke. Žalobca mal za to, že v zmysle uvedenej bankovej záruky vznikne žalovanému k 31.3.2024 nárok na sumu 1.477.314,50 eur, o ktorú sa automaticky znižuje suma bankovej záruky za predpokladu, že záručná suma nebude nižšia ako 1.477.314,50 eur, ak nebude preukázané, že žalovaný porušil svoje povinnosti zo zmluvy. Z emailu pracovníčky banky z 22.12.2023 podľa žalobcu vyplýva, že konajúca banka v lehote 5 dní preverí dôvodnosť namietaného nesplnenia povinností žalovaného a na základe posúdenia a zhodnotenia tvrdení žalobcu pristúpi alebo nepristúpi k vyplateniu sumy uvedenej v bankovej záruke žalobcovi. Pokiaľ nedôjde k vyplateniu sumy uvedenej v bankovej záruke žalobcovi na základe jeho kvalifikovanej žiadosti, nastane automatické zníženie bankovej záruky o sumu 1.477.314,50 eur, ktorá bude vyplatená žalovanému.
12. Podľa žalobcu je v rámci realizácie ústavného práva na súdnu ochranu jediným právnym inštitútom na ochranu jeho oprávnených záujmov vydanie neodkladného opatrenia, ktoré má zabrániť neoprávnenému automatickému zníženiu sumy bankovej záruky vyplatenej v prospech žalovaného, ktorému nárok na uvedené plnenie platne nevznikol, keďže porušuje podmienky pre vyplatenie. Žalobca
mal tiež za to, že s ohľadom na predmet navrhovaného neodkladného opatrenia nie je možné aplikovať ustanovenia o zabezpečovacom opatrení, a to aj vzhľadom na to, že predmetom žaloby v merite veci bude splnenie povinnosti zo strany žalovaného zo zmluvy. Preventívny účinok neodkladného opatrenia, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, je daný v tomto prípade tým, že neodkladným opatrením je možné zabrániť aj jej rozširovaniu. Podmienka preventívneho účinku neodkladného opatrenia je podľa žalobcu splnená, nakoľko žalobca žiada, aby konajúca banka neplnila v prospech žalovaného sumu vyplývajúcu z bankovej záruky, ktorá sa má plniť 31.3.2024 a aj 30.4.2023, teda sa jedná o plnenie po podaní tohto návrhu, t.j. plnenie v prospech žalovaného v budúcnosti. Vzhľadom na časovo obmedzený charakter neodkladného opatrenia nedôjde k neprimeranému zásahu do postavenia žalovaného vo vzťahu k bankovej záruke, nakoľko sa mu iba na nevyhnutnú dobu súdom ako vyššou autoritou uloží povinnosť plniť podmienky, avšak právo žalovaného domáhať sa plnenia v zmysle zmluvy mu zostane zachované. Neisté postavenie žalobcu pramení z dojednania automatického zníženia bankovej záruky plnením v prospech žalovaného, čo môže nastať aj po nesprávnom posúdení tvrdeného porušenia povinností žalovaného zo strany banky. Žalobca argumentoval, že jeho návrh sleduje potrebu odvrátiť obavu z realizácie nemenného rozhodnutia konajúcej banky. Podľa žalobcu sa jeho nárok uplatnený ako obrana vo veci samej konaním žalovaného spočívajúcim v znížení sumy bankovej záruky v neprospech žalobcu stal ohrozeným. Žalobca navrhoval upraviť pomery vo vzťahu k bankovej záruke a banke aj z dôvodu opatrnosti, prevencie a právnej istoty. Žalobca mal za to, že žalovaný sa snaží „naťahovať“ čas do momentu automatického zníženia bankovej záruky v jeho prospech, a preto je podľa žalobcu potrebné posúdiť potrebu úpravy pomerov ako dôvodnú, nakoľko pomery vo vzťahu k bankovej záruke realizáciou jej automatického zníženia budú trvalo zmenené v neprospech žalobcu. Žalobca dôvodil aj tým, že nenariadením navrhovaného neodkladného opatrenia by mohlo dôjsť k zhoršeniu uspokojenia žalobcu ako objednávateľa v rámci nadchádzajúceho konania o splnenie povinnosti vykonávať dielo žalovaným na základe zmluvy.
13. Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona: Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa § 328 ods. 2 veta prvá CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20170501>. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
14. Zmyslom neodkladného opatrenia je dočasná úprava pomerov strán konania (nie s konečnou platnosťou), pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada, ako aj tomu, voči ktorému neodkladné opatrenie smeruje. Ide o opatrenie, ktorého trvanie je obmedzené a ktoré môže byť na návrh zrušené. Neodkladným opatrením nie je prejudikovaný konečný výsledok prípadného budúceho sporu, ale ide o prostriedok, ktorým sa zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam. Žalobca, ktorý znáša dôkazné bremeno, musí osvedčiť existenciu práva, ohrozenie alebo porušenia práva a súčasne preukázať potrebu ochrany práva neodkladným opatrením a nutnosť neodkladnej úpravy. Neodkladné opatrenie musí byť navrhované tak, aby súd nemal pochybnosť, či v dôsledku jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu, prípadne k vzniku neprimeranej ujmy na strane žalovaného. Súd je povinný uvedené skutočnosti zvážiť v rámci konania a rozhodnúť, pričom nevykonáva dokazovanie ani výsluch strán sporu. Vychádza zo skutočností, preukázaných alebo osvedčených žalobcom. Osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených a pripojených dôkazov, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva, zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie.
Jednotlivé skutočnosti je potrebné iba osvedčiť - ak všetky okolnosti prípadu sa javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné, preukazujúce opodstatnenosť neodkladného opatrenia. Podstatným znakom neodkladných opatrení je ich provizórnosť, dočasnosť potreby procesnej ochrany či úpravy pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov však musí byť naliehavá a úprava pomerov sa nemôže vzťahovať na čas minulý. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu).
15. Pre účely rozhodnutia o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia sa súd oboznámil s návrhom žalobcu, ako aj s obsahom k nemu predložených listinných dôkazov, ktoré posúdil nasledovne.
16. Podstatnými argumentami žalobcu, ktorými odôvodnil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, bolo porušovanie viacerých zmluvných povinností žalovaného zo zmluvy o dielo. Žalobca sa domáhal uloženia povinností osobe v 3. rade - banke, ktorá vystavila bankovú záruku v prospech žalobcu vo výške 2.948.629,- eur na riadne plnenie zmluvy žalovaným, konkrétne povinnosti neznížiť sumu bankovej záruky, ku ktorej má dôjsť po 31.3.2024 a vyplatiť záručnú sumu žalobcovi po ukončení doby jej platnosti. Žalobca sa obával, že v dôsledku nevykonania diela riadne a včas zo strany žalovaného dôjde po 31.3.2024 k zníženiu bankovej záruky a po 30.4.2024 k jej úplnému zániku, čím sa súčasne zníži, resp. zanikne zabezpečenie záväzku žalovaného riadne a včas vykonať dielo. Žalobca sa obával aj toho, že banka nevyhodnotí správne jeho výzvu na vyplatenie záručnej sumy po vecnej stránke, v dôsledku čoho dôjde k zhoršeniu jeho postavenia a k vzniku, resp. rozšíreniu škody spôsobenej porušením zmluvných povinností vykonať dielo riadne a včas žalovaným.
17. Súd mal z predložených dôkazov preukázané, že žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu o dielo, na základe ktorej mal žalovaný povinnosť dodať a nainštalovať zariadenie na výrobu vodíka PEM elektrolytickým procesom podľa špecifikácie uvedenej v prílohe č. 1 k zmluve v určenom mieste a zaškoliť osoby určené žalobcom na obsluhu dodaných zariadení. Súd mal z predložených dôkazov preukázané, že žalovaný splnil svoju povinnosť dodať mechanické a strojné časti zariadení na výrobu vodíka do dohodnutého miesta 11.1.2024 (hoci tak mal urobiť do 27.12.2023).
18. Súd však nemal osvedčené, že k porušeniu zmluvných povinností v ďalšej fáze plnenia zo strany žalovaného skutočne došlo. Žalobca tvrdil, že žalovaný je nečinný a porušuje viacero svojich zmluvných povinností, najmä neplní svoju povinnosť vykonávať činnosti smerujúce k inštalácii a montáži diela, nepredložil žalobcovi riadnu realizačnú projektovú dokumentáciu ani zoznam pracovníkov poverených výkonom montáže, inštalácie a ďalších prác a nepožiadal žalobcu o odsúhlasenie dodávateľa žalovaného - spoločnosti Metacon, ktorá nebola uvedená v prílohe č. 4 k zmluve. Z listu žalovaného zo 7.3.2024 adresovaného žalobcovi však vyplýva, že žalovaný porušenie týchto povinností poprel a na odôvodnenie svojho postoja uviedol, že k vypracovaniu realizačnej projektovej dokumentácie nemožno pristúpiť, kým mu žalobca v súlade s ods. 6.3. prílohy č. 1 k zmluve nepredloží riadnu dokumentáciu pre stavebné konanie a právoplatné stavebné povolenie, ktoré sú tiež predpokladom pre začatie montáže a inštalácie diela. Po predložení týchto dokumentov žalovaný v súlade so zmluvou, t.j. 10 dní pred termínom začatia montáže a inštalácie diela, predloží žalobcovi zoznam pracovníkov poverených montážou a inštaláciou diela. K týmto námietkam žalovaného žalobca v liste z 11.3.2024 adresovanom žalovanému uviedol, že z ods. 6.3. prílohy č. 1 k zmluve mu povinnosť predložiť dokumentáciu pre stavebné konanie a právoplatné stavebné rozhodnutie žalovanému nevyplýva. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že žalobca súdu prílohu č. 1 k zmluve nepredložil, a tak súd nemal osvedčené, že žalovaný neoprávnene neplní svoje vyššie uvedené povinnosti, ktoré nie sú podmienené predložením dokumentácie pre stavebné konanie a právoplatného stavebného povolenia zo strany žalobcu.
19. Rovnako tak žalobca súdu nepredložil prílohu č. 4 k zmluve, ktorá má upravovať zoznam subdodávateľov žalovaného. Z toho dôvodu nie je zrejmé či bola alebo nebola spoločnosť Metacon uvedená medzi subdodávateľmi žalovaného odsúhlasenými žalobcom v prílohe č. 4 k zmluve. Okrem toho súd poukazuje na ustanovenie 6.13 zmluvy, z ktorého vyplýva, že každá zmluva, na základe ktorej zhotoviteľ poverí tretiu osobu vykonávaním činnosti podľa zmluvy sa považuje za zmluvu uzatvorenú so subdodávateľom, to sa však netýka zmlúv, ktoré zhotoviteľ uzatvára za účelom dodania zariadení. Z tlačovej správy spoločnosti Metacon, na ktorú poukázal žalobca, pritom vyplýva, že spoločnosť
Metacon so spoločnosťou Hydroholding uzatvorila zmluvu na dodávku integrovaného PEM elektrolyzára a vodíkovej čerpacej stanice, a teda zmluva uzatvorená medzi spoločnosťou Metacon a žalovaným sa v zmysle druhej vety bodu 6.13 zmluvy nepovažuje za zmluvu uzatvorenú so subdodávateľom žalovaného. Z toho dôvodu nemal súd osvedčené ani porušenie povinnosti žalovaného nechať odsúhlasiť svojho subdodávateľa - spoločnosť Metacon žalobcom.
20. Čo sa týka samotnej bankovej záruky a jej obsahu, súd poukazuje na skutočnosť, že z jej obsahu vyplýva, že banka sa zaviazala žalobcovi zaplatiť na prvé požiadanie bez námietok sumu do výšky 2.948.629 eur, a to po obdržaní písomnej výzvy žalobcu na zaplatenie, v ktorej žalobca prehlási, že si žalovaný nesplnil svoje záväzky zo zmluvy o dielo. Banková záruka zároveň ustanovuje formálne požiadavky na výzvu žalobcu na zaplatenie, a to (i) písomnú formu výzvy na zaplatenie, (ii) podpísanie výzvy osobami oprávnenými konať za žalobcu, (iii) podmienku, že akékoľvek predkladané dokumenty musia byť v jazyku záruky; ďalej musí byť splnené, že (iv) záruka nadobudla účinnosť a (v) výzva žalobcu bude uplatnená v stanovenej lehote, resp. počas doby platnosti bankovej záruky.
21. Z predloženej bankovej záruky je zrejmé, že ide o bankovú záruku na prvú výzvu a bez námietok, čo znamená, že sa najskôr nevyžaduje vyzvanie na plnenie zo strany veriteľa a banka nemá možnosť uplatniť námietky proti veriteľovi, ktoré by inak mohol vzniesť voči veriteľovi dlžník. Tento typ bankovej záruky je pre veriteľa výhodný, lebo umožňuje rýchlo a bez zdržania uspokojiť jeho pohľadávku. Napokon aj z emailu zamestnankyne banky poskytujúcej bankovú záruku z 22.12.2023 jednoznačne vyplýva, že v písomnej výzve na zaplatenie adresovanej banke musia byť špecifikované záväzky žalovaného, ktoré nesplnil zo zmluvy o dielo, avšak banka neskúma, či k porušeniu povinností zo strany žalovaného skutočne došlo alebo nie. Inak povedané banka neskúma plnenie či neplnenie zmluvných povinností žalovaným, ale len splnenie formálnych podmienok upravených v bankovej záruke a banka nemôže voči žalobcovi uplatniť námietky, ktoré by mohol uplatňovať žalovaný.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd nemal preukázanú ani nutnosť neodkladnej úpravy vzťahov medzi žalobcom a bankou uložením povinnosti banke neznížiť sumu bankovej záruky v prospech žalovaného na dobu platnosti bankovej záruky a vyplatiť obsah bankovej záruky po ukončení je platnosti žalobcovi. Ak má žalobca za to, že žalovaný porušuje svoje povinnosti zo zmluvy, potom je na žalobcovi, aby si svoje právo z bankovej záruky uplatnil riadne a včas priamo u banky a nie je nutné, aby súd ukladal banke povinnosti navrhované žalobcom. Súd je toho názoru, že obava žalobcu z nesprávneho posúdenia výzvy na plnenie žalobcu zo strany banky vzhľadom na nutnosť preukázania porušení zmluvných povinností zo strany žalovaného nie je dôvodná, keďže splnenie zmluvných povinností žalovaného voči žalobcovi je zabezpečené bankovou zárukou na prvú výzvu a bez námietok, a teda banka nebude pri posudzovaní výzvy žalobcu skúmať, či žalobca vyzval žalovaného na splnenie svojich povinností a ani to, či k porušeniu zmluvných povinností zo strany žalovaného skutočne došlo. Súd dospel k záveru, že obava žalobcu z nevyplatenia uplatnenej sumy z bankovej záruky je len všeobecná a neodôvodnená konkrétnymi skutočnosťami, ktoré by nasvedčovali tomu, že banka nesplní svoje povinnosti z vystavenej bankovej záruky. Podľa názoru súdu je v plnej miere na rozhodnutí žalobcu, či si svoje právo z bankovej záruky uplatní a ukladať banke v tomto smere povinnosti navrhované žalobcom nie je opodstatnené.
23. V súlade s vyššie uvedeným má súd za to, že v konaní nebolo osvedčené, že žalovaný voči žalobcovi neoprávnene neplní svoje povinnosti zo zmluvy, v dôsledku čoho by bolo potrebné neodkladne upraviť pomery medzi žalobcom a bankou z poskytnutej bankovej záruky. Súd nepovažoval návrh za dôvodný ani preto, že uplatnenie práv z bankovej záruky, ktorá zaisťuje riadne splnenie zmluvných povinností zo strany žalovaného, je v rukách žalobcu. Nároky žalobcu voči žalovanému na riadne splnenie zmluvy o dielo sú zabezpečené neodvolateľnou bankovou zárukou bez námietok v súlade so zmluvou o dielo, ktorá oprávňuje banku preskúmať len splnenie formálnych náležitostí výzvy na plnenie uvedených v bankovej záruke, nie však na uplatňovanie námietok, ktoré by inak voči žalobcovi mohol uplatniť žalovaný. Keďže súd nemal osvedčenú neodkladnú potrebu úpravy vzťahov medzi žalobcom a osobou v 3. rade (bankou) s ohľadom na zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným, zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia.
24. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. V danom prípade súd rozhodoval o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej. Vzhľadom na zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia boli v konaní úspešní žalovaný a osoba v 3. rade - banka. Z dôvodu, že žalovanému ani osobe v 3. rade v konaní žiadne trovy nevznikli, súd im nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať písomné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Bratislava III. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané podľa ustanovenia § 359 CSP. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa ustanovenia § 127 CSP uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ustanovenia § 363 CSP.