Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoCsp/30/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu, sudkyne JUDr. Jany Burešovej a sudcu Mgr. Miloša Koleka v spore žalobkyne X. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/XX, XXX XX V., právne zastúpenej JUDr. Michalom Michalovčíkom, advokátom, Makovická 768/20, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 536,14 eura s prísl. a o určenie prijateľnosti zmluvných podmienok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. -158 zo dňa 15.01.2020 a o trovách celého konania takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok v časti vyhovujúceho výroku vo vzťahu k sume 120 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 120 eur od 26.05.2017 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Mení rozsudok vo zvyšku vyhovujúceho výroku tak, že žalobu zamieta.

Priznáva žalovanému voči žalobkyni vo vzťahu k žalobe o zaplatenie 536,14 eura s prísl. nárok na náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania v rozsahu 55 % s tým, že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

Priznáva žalobkyni voči žalovanému vo vzťahu k žalobe o určenie neprijateľných zmluvných podmienok podľa rozsudku prvoinštančného súdu č.k. -82 z 20.06.2018 nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Svidník rozsudkom č.k. -158 zo dňa 15.01.2020 o tej časti žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia v sume 536,14 eura s príslušenstvom rozhodol takto: „I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 536,14 eura s 5% úrokom z omeškania ročne od 26.5.2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou, doručenou súdu dňa 16.02.2017, domáhala: I. Určenia, že zmluvná podmienka v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.11.2012, uvedená v bode 8., ods. 8.1., v znení: ,,Predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu

poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy, uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako „úver/ revolving“) a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 367,49 eura a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 167,04 eura v prípade ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. II. Určenia, že zmluvná podmienka v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.11.2012, uvedená v bode 8., ods. 8.4., v znení: „Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru, je splatná dňom uzavretia tejto Dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. a) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu poskytnutia úveru Dlžníkovi podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvingu Dlžníkovi. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky revolvingu podľa článku 4.1. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. b) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa článku 4.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/ Zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet Dlžníka uvedený v čl. 2 Žiadosti/Zmluvy.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. III. Uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 536,14 eura s 5 % úrokom z omeškania ročne od 26.05.2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. -82 zo dňa 20.06.2018 rozhodol tak, že: I. Určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.11.2012, uvedená v bode 8., ods. 8.1., v znení: ,,Predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/ Zmluvy, uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako „úver/revolving“) a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 367,49 eura a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 167,04 eura v prípade ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. II. Určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.11.2012, uvedená v bode 8., ods. 8.4., v znení: „Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru, je splatná dňom uzavretia tejto Dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. a) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu poskytnutia úveru Dlžníkovi podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvingu Dlžníkovi. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky revolvingu podľa článku 4.1. Zmluvných dojednaní Žiadosti/ Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. b) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa článku 4.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet Dlžníka uvedený v čl. 2 Žiadosti/Zmluvy.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Predmetným rozsudkom rozhodol taktiež o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 536,14 eura s 5 % úrokom z omeškania ročne od 26.05.2017 do zaplatenia a rozhodol o nároku na náhradu trov konania aj poplatkovej povinnosti. Odvolací súd uznesením č.k. -121 z 19.03.2019 zrušil rozsudok v spojení s opravným uznesením v napadnutých výrokoch o zaplatenie sumy bezdôvodného obohatenia, vo výroku o nároku na náhradu trov konania a v súvisiacom výroku o poplatkovej povinnosti a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V priebehu ďalšieho konania o vydanie bezdôvodného obohatenia, sumy 536,14 eura s prísl. dospel súd prvej inštancie k záveru, že nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému je

dôvodný keďže medzi ňou a žalovaným bola pod č. XXXXXXXXXX dňa 08.10.2012 uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere, ktorá neobsahovala zákonom vyžadované náležitosti, z ktorého dôvodu suma, ktorú žalovanému zaplatila v rozsahu prevyšujúcom sumu reálne poskytnutých prostriedkov ako úver, je sumou bezdôvodného obohatenia, ktoré jej žalovaný má vydať. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru zo dňa 18.10.2012 bol žalobkyni schválený úver vo výške 1.500 eur, so splatnosťou úveru 48 mesiacov, výškou mesačnej splátky 77,05 eura, ročnou úrokovou sadzbou 70,01 %, RPMN úveru bola 67,70 %. Žalobkyni na základe tejto zmluvy napriek tomu, že úver bol schválený vo výške 1.500 eur bola poskytnutá len suma 1.1032,51 eura. Žalobkyňa žalovanému zaplatila spolu sumu 1.668,65 eura, z čoho ku dňu 03.12.2014 bola zaplatená suma 1.548,65 eura, ku dňu 25.03.2015 suma 100 eur a ku dňu 02.09.2015 suma 20 eur. Súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere bola aj Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX, ktorou sa žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník mali dohodnúť, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: (i) Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, alebo (ii) Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o., IČO: 44 826 460, so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Posudzujúc zistený skutkový stav súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaným poskytnutý spotrebiteľský úver je úverom bezúročným a bezpoplatkovým nakoľko zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje náležitosti podľa , a . Okrem toho podľa súdu prvej inštancie v zmluve uvedená výška ročnej úrokovej sadzby 70,01 % je sadzbou, ktorá sa prieči dobrým mravom, čo je v zmysle neplatné keďže takéto dojednanie úrokov, takmer 7-násobne vyššie ako priemerné úrokové sadzby úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny je neprimerané. Čo sa týka uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy, súd prvej inštancie ju mal za úkon neurčitý a nezrozumiteľný, neobsahujúci presnú špecifikáciu sporov riešených v rozhodcovskom konaní, tiež v rozhodcovskej zmluve sa vymenúva viacero rozhodcovských súdov príslušných na konanie v rozhodcovskom konaní, z ktorých nie je jasné, ktorý konkrétny rozhodcovský súd bude prípadnú vec v rozhodcovskom konaní prejednávať, rozhodcovská zmluva je v dôsledku toho neplatná. Rozhodcovská zmluva od počiatku tiež smeruje k tomu, aby akékoľvek spory týkajúce sa zmluvy o revolvingovom úvere boli riešené v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom podľa výberu dodávateľa pričom možnosť voľby medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom je len iluzórna. Rozhodcovská zmluva nebola osobitne individuálne dojednaná čo vyplýva najmä z jej predtlačenej (formulárovej) formy, o čom svedčí napr. aj informácia vpravo dole v zmluve kde je uvedené „verzia platná 01.09.2012“. Podľa súdu prvej inštancie ide o zmluvnú podmienku neprijateľnú a neplatnú v zmysle , a v spojení s . Čo sa týka rozhodcovskej zmluvy súd prvej inštancie tiež uviedol, že ďalším prejavom jej neprijateľnosti je aj tzv. geografická neprijateľnosť miesta konania prejavujúca sa v tom, že sídlo rozhodcovského súdu (Bratislava alebo Banská Bystrica) je od bydliska žalobkyne, ktorým je Stropkov, neprimerane vzdialené oproti miestne príslušnému súdu spotrebiteľa podľa . Aj keď Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov bol vydaný rozhodcovský rozsudok sp.zn. 884/06/15 zo dňa 16.12.2015, ktorý žalobkyňu zaviazal na zaplatenie sumy 2.049,75 eura s príslušenstvom do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ide o rozhodcovský rozsudok nulitný z dôvodu, že je neplatná rozhodcovská zmluva, na základe ktorej bol rozhodcovský rozsudok v rozhodcovskom konaní vydaný a preto nepredstavuje ani prekážku právoplatne rozhodnutej veci. V tejto súvislosti odkázal súd prvej inštancie na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.01.2015 sp.zn. aj uznesenie Krajského súdu v Trnave z 31.05.2012 č.k. -39. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že suma žiadaného bezdôvodného obohatenia 536,14 eura bola žalobkyňou správne kvantifikovaná. Pokiaľ žalovaný vzniesol námietku premlčania dospel k záveru, že nárok uplatnený žalobkyňou nebol premlčaný ani v subjektívnej premlčacej dobe, ani v objektívnej premlčacej dobe desaťročnej. Čo sa týka námietky premlčania v subjektívnej premlčacej dobe, podľa súdu prvej inštancie z čestného vyhlásenia žalobkyne, ktoré podľa súdu prvej inštancie má byť zo dňa 14.11.2019, je zrejmé, že žalobkyňa čestne vyhlásila, že sa o bezdôvodnom obohatení zo strany PROFI

CREDIT Slovakia, a.s. dozvedela od advokáta JUDr. Michalovčíka po prevzatí právneho zastúpenia v konaní. Tiež uviedla, že nemá právnické vzdelanie a nedokáže presne špecifikovať zákony v právnom systéme SR, je s jeho zastupovaním spokojná, dôveruje mu, čo potvrdila svojim podpisom 14.11.2011, ktorý bol overený notárom. Súd prvej inštancie uviedol, že zo splnomocnenia žalobkyne je zrejmé, že svojho právneho zástupcu splnomocnila 15.11.2016. Súd prvej inštancie sa stotožnil aj s názorom žalobkyne, že v danom prípade, čo sa týka objektívnej premlčacej doby, sa má vychádzať z 10-ročnej objektívnej premlčacej doby keďže žalovaný je spoločnosťou poskytujúcou spotrebiteľské úvery, svoju činnosť vykonáva dlhodobo a vo veľkom rozsahu. Je vylúčené, aby v čase vyhotovovania zmluvného formulára nemal vedomosť o tom, aké náležitosti má zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať, jeho konanie nemožno hodnotiť inak ako úmysel neuviesť všetky náležitosti v zmluvnom formulári. Uviedol taktiež, že už v januári 2014 Okresný súd Liptovský Mikuláš uviedol, že neuvedenie konečnej splatnosti v spotrebiteľskej zmluve spôsobuje jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť, z čoho možno vyvodiť jediný záver, že ak žalovaný nevedel o svojich povinnostiach už v čase vyhotovovania zmluvného formulára, tak minimálne v januári 2014 nadobudol vedomosť o týchto nedostatkoch úverových zmlúv z rozhodnutia súdu. Napriek vedomosti o tom, že nedostatky v úverových zmluvách žalovaného spôsobujú bezúročnosť a bezpoplatkovosť, žalovaný aj po tomto prijímal plnenia aj od žalobkyne a takéto konanie nemožno hodnotiť inak ako úmysel na strane žalovaného bezdôvodne sa obohatiť. Vo vzťahu k plynutiu subjektívnej premlčacej doby súd prvej inštancie odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 01.05.2013, podľa ktorého sa oprávnený dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia, teda keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. Pri právnom posúdení odkázal súd prvej inštancie na ustanovenia o spotrebiteľských úveroch - , , , , na ustanovenie - , , , , , , , , . Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením v spojení s .

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa a . Uviedol, že namieta záver súdu odôvodňujúci aplikáciu 10-ročnej premlčacej doby a samotný postup a rozhodnutie založené na tomto závere. Pokiaľ súd prvej inštancie odkázal rozhodnutie Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 27.01.2014 č.k. , tento záver namieta pre jeho nekonzistentnosť a absenciu takých dokázaných skutočností, ktoré by umožnili záver o aplikácii 10-ročnej premlčacej doby. Je nelogické, aby vedomosť žalovaného v roku 2012 dokazovalo rozhodnutie iného súdu z roku 2014. Podľa žalovaného tvrdenie o úmysle získať bezdôvodné obohatenie vylučuje aj to, že ohľadne nárokov z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX bol vydaný a existuje stále právoplatný rozhodcovský rozsudok. Na tom nič nemení ani záver súdu vo vzťahu k tomuto rozsudku vyslovený v odôvodnení rozsudku prvoinštančného súdu. Vo vzťahu k súdom prvej inštancie zistenej absencii konečnej splatnosti úveru uviedol, že ide o špecifikum slovenského právneho poriadku, ktoré bolo zo slovenskej právnej úpravy odstránené pre rozpor so znením nesprávne implementovanej smernice do . Podľa žalovaného deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Obsah zmluvy tvoria zmluvné dojednania, ktoré sú v zmysle článku 13 neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ako aj prílohy tvoriace súčasť zmluvy o revolvingovom úvere. Zo zmluvných dojednaní, článku 9 ods. 9.1 vyplýva, že zmluva o revolvingovom úvere je uzavretá na dobu neurčitú s tým, že revolving sa uskutoční za podmienok stanovených zmluvou o revolvingovom úvere. Deň splatnosti poslednej splátky úveru je uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, čím je splnená požiadavka vyplývajúca z uvedeného zákonného ustanovenia. Vo vzťahu k odvolávke súdu na čestné prehlásenie žalobcu vystavené viac ako tri roky po údajnom dozvedení sa o obohatení uviedol, že toto vyhlásenie bolo podľa neho vytvorené počas konania, po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu a v reakcii naň, čiže ide o zrejmý a zjavný účelový postup. Žalobca v žalobe a ani do vyhotovenia čestného prehlásenia netvrdil žiadnu skutočnosť, ktorú tam uvádza. Súd prvej inštancie prevzal obsah tohto vyhlásenia nekriticky a bez objektívneho zhodnotenia, nezaoberal sa ani tým, kto ho vyhotovil, že vzhľadom na jeho obsah je dôvodný predpoklad, že bolo predformulované a že žalobkyňou bolo len podpísané. Tvrdenie súdu, že žalobkyňa sa dozvedela o vzniku bezdôvodného obohatenia od právneho zástupcu je nevierohodné a po právnej stránke neprijateľné, pretože rozhodujúce nie je právne kvalifikovanie skutočností, ale poznanie skutkových okolností. A to, že tieto skutkové okolnosti

žalobkyňa mala skôr ako pri udelení splnomocnenia právnemu zástupcovi, čestné vyhlásenie žalobkyne neobsahuje a netvrdí. Súd prvej inštancie tiež dospel k nesprávnym záverom o tom, že rozhodcovský rozsudok je nulitný, poukázal na to, že skutočnosť či akékoľvek ustanovenie je alebo nie je individuálne dojednané, nie je podmienkou jeho platnosti. Ak by súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní z ustanovenia , potom by mal dospieť k záveru, že ustanovenie, ktoré je individuálne dojednané, nemôže byť neprijateľnou podmienkou, a ustanovenie, ktoré nie je individuálne dojednané, môže byť posúdené ako neprijateľná podmienka, pokiaľ sú splnené a dokazovaním preukázané také nerovnosti a nerovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, že spĺňajú znak hrubej nerovnováhy, čo v konaní preukázané nebolo. Žalovaný poukázal na to, že možnosť preskúmať rozhodcovský rozsudok je od 01.01.2015 koncepčne upravená tak, že túto právomoc má súd len v rámci konania o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku je jediným prípustným prostriedkom súdneho prieskumu rozhodcovského rozsudku pred všeobecným súdom a musí byť podaná v zákonom určenej lehote, ktorá má povahu prekluzívnej lehoty. Postup žalobcu a podanie žaloby za situácie, keď existuje právoplatné rozhodnutie, ktoré je pre žalobkyňu záväzné, je obchádzaním právnej úpravy žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku keďže ide o rozhodnutie, ktoré je pre žalobkyňu záväzné. Súd na uvedené skutočnosti mal prihliadať, čo však nespravil. rozsudok je preto okrem vecnej nesprávnosti predčasným a nezákonným. Žalovaný preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmení tým, že žalobu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Správna je aplikácia tzv. objektívnej 10-ročnej premlčacej doby, úmysel obchodníka získať na úkor spotrebiteľa bezdôvodné obohatenie je podľa žalobkyne daný tým, že úverovú zmluvu uzatvára s cieľom získať odplatu vo forme úrokov, prípadne poplatkov. Obchodník vo všeobecnosti vie čo mu zákon ukladá, vie čo vyžaduje zmluva pre to aby bola platnou, avšak úmyselne vadnou zmluvou získava nezákonnú platbu aj keď vie, že uzatvoril zmluvu, ktorá je podľa zákona neplatná alebo bezúročná a bezpoplatková, alebo obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, úžerné úroky, poplatky, nezákonné sankcie atď. Chcel uzatvoriť vadnú zmluvu, ktorú sám vytvoril, uzatvoril, vedel, že zmluva je vadná, ale napriek tomu prijímal od spotrebiteľa platby, o ktorých vedel že mu nepatria a prijímal ich v rozpore so zákonom ako bezdôvodné obohatenie na úkor spotrebiteľa. Ďalším dôkazom o úmysle veriteľa bezdôvodne sa na úkor spotrebiteľa obohacovať je prijímanie platieb po splatení poskytnutej sumy istiny v dobe keď už veriteľovi je známa judikatúra k bezúročnosti a bezpoplatkvosti úveru a k neplatnosti spotrebiteľských zmlúv a to nielen týkajúca sa iných podnikateľských subjektov poskytujúcich spotrebiteľské úvery, ale aj vo veciach, v ktorých bol sám stranou takéhoto konania. Podľa žalobkyne k bezdôvodnému obohacovaniu sa žalovaným na jej úkor začalo dochádzať prijímaním peňažných prostriedkov nad istinu úveru, čo malo byť práve v roku 2014 a neskôr. Je tak potrebné aplikovať 10-ročnú objektívnu premlčaciu dobu. Pokiaľ žalovaný namietal nevierohodnosť čestného vyhlásenia žalobkyne, uviedla, že ide o riadny dôkazný prostriedok potvrdzujúci, resp. nahradzujúci jej výpoveď, ktorá nemohla byť dňa 15.01.2020 prítomná na pojednávaní kedy zároveň došlo aj k rozhodnutiu vo veci. Z vyhlásenia žalobkyne nevyplýva, že prevzatím právneho zastúpenia žalobkyne nedošlo tiež k informovaniu žalobkyne o skutkových okolnostiach týkajúcich sa obohatenia sa na úkor žalobkyne žalovaným. Práve naopak, žalobkyňa skutočne svojmu právnemu zástupcovi predložila podklady, po zhodnotení ktorých ju právny zástupca informoval, že na strane žalovaného došlo k získaniu majetkového prospechu žalovaným na jej úkor, tiež žalobkyňa bola právnym zástupcom informovaná o právnych aspektoch takéhoto obohatenia sa (o právnej kvalifikácii) a aj o možnostiach postupu voči žalovanému. Predmetný listinný dôkaz uvedené skutočnosti aj riadne potvrdzuje. Vo vzťahu k námietke žalovaného k rozhodcovskému rozsudku, ktorý by mal podľa názoru žalovaného zakladať prekážku právoplatne rozhodnutej veci zdôraznila, že ide o nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý nemôže predstavovať prekážku právoplatne rozhodnutej veci keďže neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu, preto ním vydaný rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku veci právoplatne rozhodnutej pre občianskoprávne konanie o určenie neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy. V tejto súvislosti odkázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. januára 2015, sp.zn. ). Zdôraznila, že rozhodcovská zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi ňou a žalovaným je tiež neurčitým a nezrozumiteľným právnym úkonom tak ako uviedol súd prvej inštancie. Mala za to, že je dôvodné, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a žalobkyni priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne k jeho odvolaniu uviedol, že tvrdenie žalobkyne o jeho úmyselnom obohatení sa neopiera o žiadny dôkaz, poukázal na elementárny fakt, ktorým je časová súslednosť skutkových faktov, ktoré sa opakujú a prezentujú vo vyjadrení žalobcu. Z faktov vyplýva, že v roku 2012 žalovaný rozhodne nemohol konať s úmyslom vytvoriť vadnú zmluvu a dovodzovať toto tvrdenie na základe posúdenia z roku 2020. Podľa žalovaného zmluva obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom. To, že súdna prax v podmienkach Slovenskej republiky vykazuje v mnohých otázkach zásadné diskrepancie, nie je dôkaz o úmysle žalovaného. Svedčí len o tom, že jedna a tá istá otázka sa vykladá nejednotne aj v rámci orgánov verejnej moci, ktorým je zverený výkon súdnictva. V tejto súvislosti odkázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. -166, kde bolo konštatované, že obsahovo rovnaká zmluva obsahuje všetky údaje vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch. Toto rozhodnutie podľa žalovaného vylučuje oprávnenosť a akýkoľvek vecný základ tvrdení žalobkyne o úmysle získať obohatenie žalovaným.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ), vzhľadom na včas podané odvolanie ( ) oprávnenou osobou ( ), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario); skutkový stav bol súdom prvej inštancie zistený bez potreby jeho modifikácie odvolacím súdom. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený preskúmať ho z iných dôvodov než z tých, ktoré boli explicitne uvedené do uplynutia odvolacej lehoty (, ). Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil na úradnej tabuli ako aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 30.10.2020 ( ) a dospel k záveru o tom, že odvolanie žalovaného bolo sčasti dôvodné.

6. Žalobkyňa sa žalobou súdu prvej inštancie doručenou 16.02.2017, domáhala určenia dvoch neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 08.11.2012, ktorá bola uzavretá medzi ňou a žalovaným ako aj vydania bezdôvodného obohatenia z tejto zmluvy vo výške 536,14 eura s poukazom na to, že zmluva neobsahuje náležitosti podľa , a o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho je úver bezúročný a bezpoplatkový a keďže žalovaný jej poskytol ako úver sumu 1.132,51 eura a na plnenie záväzku zo zmluvy mu zaplatila ku dňu 03.12.2014 sumu 1.548,65 eura, 25.03.2015 sumu 100 eur a 02.09.2015 sumu 20 eur, t.j. spolu 1.668,65 eura, rozdiel medzi poskytnutou sumou a sumou ňou žalovanému reálne zaplatenou, čo je 536,14 eura je bezdôvodným obohatením na strane žalovaného, ktoré jej má žalovaný vydať. Žalobkyňa v žalobe súčasne uviedla, že o skutočnosti, že sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatila sa dozvedela od svojho právneho zástupcu bez bližšieho ozrejmenia procesu a času nadobudnutia tejto vedomosti.

7. Rozsudok súdu prvej inštancie z 20.06.2018 č.k. -82, ktorým žalobe v úplnosti vyhovel nadobudol vo vzťahu k výrokom o určení neprijateľnosti zmluvných podmienok právoplatnosť 25.07.2018, vo výroku o zaplatenie sumy 536,14 eura s príslušenstvom a vo výroku o nároku na náhradu trov konania a poplatkovej povinnosti bol uznesením odvolacieho súdu č.k. -121 z 19.03.2019 zrušený z dôvodu, že argumentácia prvoinštančného súdu k žalovaným vznesenej námietke premlčania nekorešponduje s tvrdením žalobkyne v žalobe a zisteným skutkovým stavom. Uložil preto súdu prvej inštancie zistiť skutkový stav, z ktorého bude možné vyhodnotiť začiatok plynutia tak subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej doby. Oboznámiac sa s rozhodnutím a konaním prvoinštančného súdu v následnom procesnom postupe nie je možné konštatovať, že sa súd prvej inštancie pokynom odvolacieho súdu v úplnosti a správne riadil.

8. Z dokazovania vykonaného v priebehu celého konania vyplýva, že skutkové tvrdenia o tom, že medzi stranami sporu, žalobkyňou ako dlžníčkou a žalovaným ako veriteľom bola uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, podľa ktorej mal žalovaný poskytnúť žalobkyni na základe jej žiadosti z 18.10.2012 úver 1.500 eur so splatnosťou úveru 48 mesiacov, výškou mesačnej splátky 77,08 eura, ročnou úrokovou sadzbou 70,01 %, RPMN úveru mala byť 67,70 %, sporné neboli. Sporným tiež nebolo, že súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere bola aj rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX, ktorou sa žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžníčka mali dohodnúť na tom, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom

konaní pred niektorým zo stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku, a to buď Slovenským Arbitrážnym súdom zriadeným Slovak Arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava alebo Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici zriadený pri Victoria legal arbiter, s.r.o., IČO: 44 826 460, so sídlom Zvolenská 37, 974 01 Banská Bystrica, pričom výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť má spočívať na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Nie sporným bolo aj to, že žalobkyni bola dňa 08.11.2012 poskytnutá suma 1.132,51 eura ako aj tvrdenia žalobkyne o tom, že k 03.12.2014 zaplatila žalovanému sumu 1.548,65 eura, 25.03.2015 sumu 100 eur a 02.09.2015 sumu 20 eur, t.j. spolu 1.668,65 eura.

9. Sporným bolo, či zmluva, ktorú žalovaný so žalobkyňou uzavrel obsahuje náležitosti vyžadované zákonom pričom podľa žalobkyne absentovať mali náležitosti vyžadované , a Z.z .o spotrebiteľských úveroch.

10. Podľa , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

11. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

12. Zmyslom zákonnej úpravy o spotrebiteľských úveroch je ochrana záujmov spotrebiteľa, účelom uvádzania zákonom stanovených náležitostí v zmluve o úvere je zabezpečiť spotrebiteľovi dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Platí pritom, že pre naplnenie následku v zmysle bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru postačuje neuvedenie aj len jednej zo zákonom vyžadovaných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

13. Podobne ako súd prvej inštancie aj odvolací súd zastáva názor, že v zmluve, ktorá bola medzi stranami uzatvorená absentuje náležitosť vyžadovaná ustanovením v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy - údaj o konečnej splatnosti úveru. Takýto údaj bol zákonom v čase vzniku zmluvy - 08.10.2012 jednoznačne vyžadovaný, k jeho zisteniu nie je možné dospieť ani výkladom textu zmluvy keďže v nej nie je uvedený ani deň splatnosti 1. splátky. Pokiaľ sa údaj o konečnej splatnosti, ktorým je dátum splatnosti poslednej splátky úveru nachádza v oznámení veriteľa o schválení úveru (č.l. 14 spisu), je potrebné uviesť, že táto písomnosť nie je žalobkyňou podpísaná, zmluva o spotrebiteľskom úveru pre svoju platnosť pritom vyžaduje písomnú formu, ktorá je u dvojstranných záväzkových vzťahoch naplnená tým, že písomnosť je opatrená podpismi tých účastníkov, ktoré sú stranami záväzkového vzťahu. Pokiaľ žalovaný v tejto súvislosti argumentoval potrebou eurokonformného výkladu ustanovenia o spotrebiteľských úveroch je potrebné uviesť, že na rozdiel od ustanovenia ktoré eurokonformný výklad jednoznačne umožňuje, formulácia a znenie ustanovenia zjavne uvedenej možnosti a potrebe nezodpovedá.

14. Ak žalovaný reálne poskytol žalobkyni peňažné prostriedky ako úver vo výške 1.132,51 eura a žalobkyňa na úhradu záväzku zo zmluvy o úvere žalovanému uhradila 1.668,65 eura, žalovaný sa prijatím plnenia nad sumu 1.132,51 eura, čo bolo 536,14 eura bezdôvodne obohatil, prijmúc plnenie bez právneho dôvodu v zmysle , podľa ktorého bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa ods. 1 bol tak osobou bezdôvodne obohatenou, ktorá musí bezdôvodné obohatenie vydať.

15. Žalovaný vo vzťahu k nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniesol námietku premlčania uplynutím subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej doby.

16. Podľa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

17. Podľa najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

18. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení je vznesenie námietky premlčania procesným úkonom adresovaným súdu, majúcim hmotnoprávny charakter nakoľko je spojené s hmotnoprávnym následkom, ktorým je strata možnosti strany uplatňujúcej nárok domôcť sa ho súdnou cestou. Jej zmyslom je posilnenie právnej istoty subjektov právnych vzťahov, pre časovo neohraničeným obdobím trvania hrozby donútenia plnenia, súčasne vedie k posilneniu všeobecného právneho princípu vigilantibus iura scripta sunt - práva patria bdelým. Platí pritom, že subjektívna premlčacia doba môže plynúť výlučne v rámci objektívnej premlčacej doby, ak v rámci nej uplynie, je bez významu posudzovanie uplynutia objektívnej premlčacej doby, platí tiež to, že subjektívna premlčacia doba môže začať plynúť najskôr od začatia plynutia objektívnej premlčacej doby, tiež to, že môžu začať plynúť súčasne.

19. V posudzovanej veci žalovaný už vo vyjadrení k žalobe vzniesol námietku premlčania z dôvodu uplynutia tak subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej doby.

20. Žaloba bola podaná na súd prvej inštancie dňa 16.02.2017. Podľa žalobkyne ku dňu 03.12.2014 uhradila žalovanému sumu 1.668,65 eura, 25.03.2015 sumu 100 eur a 02.09.2015 sumu 20 eur, v 3- ročnej objektívnej lehote tak nepremlčanými boli čiastky v sumárnej výške predstavujúce 536,14 eura, ktoré žalobkyňa uhradila žalovanému v období od 16.02.2014 do 16.02.2107. V tomto období žalobkyňa žalovanému poukázala spolu čiastku 567 eur, ktorej obsahom bolo aj bezdôvodné obohatenie 536,14 eura. Nebolo preto potrebné zaoberať sa možnou aplikáciou 10-ročnej premlčacej doby.

21. Žalovaný vzniesol aj námietku premlčania nároku pre uplynutie subjektívnej premlčacej doby, ktorá je 2-ročná.

22. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pre vydanie bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci moment kedy sa oprávnený subjekt dozvie skutkové okolnosti odôvodňujúce právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom treba vychádzať z verifikovateľnej reality. V tomto zmysle sú skutkovými okolnosťami také skutkové znalosti, ktoré sú objektívne rozpoznateľné a ktoré spolu s vedomosťou o subjekte, ktorý sa obohatil, sú rozhodujúcimi pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby.

23. Žalobkyňa do času zrušenia prvého z rozhodnutí prvoinštančného súdu uznesením odvolacieho súdu z 19.03.2019 žiadnym objektívneho posúdenia schopným dôkazom nepreukázala kedy sa dozvedela, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jej úkor obohatil, v žalobe len tvrdila, že sa tak stalo od právneho zástupcu danej veci bez toho aby uviedla kedy. Až v priebehu následného konania v písomnosti adresovanej prvoinštančnému súdu čestne vyhlásila, že sa „o bezdôvodnom obohatení zo strany PROFI CREDITU Slovakia, a.s. dozvedela od pána advokáta JUDr. Michalovčíka po prevzatí právneho zastúpenia v konaní.“ Za tejto situácie nie neakceptovateľným je pre odvolací súd je názor žalovaného, že predmetné čestné prehlásenie vytvorené počas konania po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu vykazuje znaky účelového postupu. Podstatné je však to, že z predmetného čestného prehlásenia nevyplýva, že sa žalobkyňa v neidentifikovaný deň „po prevzatí zastúpenia“ dozvedela o skutkových okolnostiach. Je zrejmé, že sa dozvedela len právnu kvalifikáciu už existujúcich skutkových okolností zakladajúcich nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Ustanovením sa ale nemieni znalosť právnej kvalifikácie, ale vedomosť o skutkových okolnostiach zakladajúcich

zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie (Najvyšší súd Českej republiky, uznesenie sp.zn. ).

24. Dvojročná subjektívna premlčacia doba začala v danej veci plynúť 16.02.2015, v období od 16.02.2015 do 16.02.2017 keď žalobkyňa podala žalobu na súd, zaplatila žalovanému spolu sumu 120 eur - 25.03.2015 100 eur a 02.09.2015 20 eur, čo žalovaný nepoprel, táto čiastka je sumou bezdôvodného obohatenia, ktoré vzhľadom na vznesenú námietku premlčania pre uplynutie subjektívnej premlčacej doby je žalovaný povinný žalobkyni zaplatiť.

25. Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

26. Podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

27. Žalobkyňa si uplatnila proti žalovanému okrem istiny aj úrok z omeškania vo výške 5% ročne od nasledujúceho dňa po doručení žaloby žalovanému do zaplatenia. Žaloba bola doručená žalovanému dňa 25.05.2017. Žalovaný svoj dlh žalobkyni doposiaľ nezaplatil, a preto je od nasledujúceho dňa po doručení žaloby, t.j. 26.05.2017 v omeškaní. Z uvedených dôvodov, súd čo sa týka príslušenstva pohľadávky, žalobe vyhovel.

28. Žalovaný v odvolaní ale aj v priebehu konania namietal aj to, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil jeho obranu spočívajúcu v prekážke existencie rozhodnutej veci vzhľadom na rozhodnutie v rozhodcovskom konaní vedenom pod sp.zn. 884/06/15 pred Slovenským Arbitrážnym súdom rozsudkom zo 16.12.2015, právoplatným 26.05.2016, ktorým mal rozhodovať vo veci nároku zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX.

29. Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

30. Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

31. Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

32. Podľa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.

33. Odhliadnuc od toho, že predmetný dokument, na ktorý poukazoval žalovaný - rozhodcovský rozsudok sa v spise nenachádza (aj keď žalobkyňa jeho vydanie nespochybnila) odvolací súd sa zhoduje s názorom súdu prvej inštancie o tom, že rozhodcovská zmluva, ktorú žalobkyňa so žalovaným uzavrela je úkonom, ktorý nezodpovedá úkonu, na základe ktorého mohol byť vydaný rozhodcovský rozsudok. V tejto súvislosti odkazuje na dôvody uvedené súdom prvej inštancie a v tomto smere na ne odkazuje majúc za to, že tvrdený rozhodcovský rozsudok je nulitným aktom a dodáva, že v oblasti ochrany spotrebiteľa je potrebné mať na zreteli zásadu poctivosti a to vo forme tzv. princípu dôvery v oblasti ochrany spotrebiteľa. Ústavný súd Českej republiky v nálezoch zo 06.11.2007 a z 11.11.203 uviedol, že uplatňovanie princípu dôvery v úkony ďalších osôb v sociálnom styku je základným predpokladom pre fungovanie komplexnej spoločnosti. Dôveru je potrebné pokladať za elementárnu kategóriu sociálneho života, v praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného v tom, že

text spotrebiteľskej zmluvy, osobitne vtedy keď sa jedná o formulárovú zmluvu, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný, logický, usporiadaný. Zásade poctivosti vo vzťahu dodávateľa k spotrebiteľovi nemôže podľa odvolacieho súdu zodpovedať kontraktačný proces, obsah ktorého, v konkrétnom prípade rozhodcovská zmluva, sa uzatvára spolu s úverovou zmluvou bez objasnenia jej významu a dôsledkov. Systém ochrany spotrebiteľa zavedený Smernicou Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vychádza totiž z tej myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky opäť pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah.

34. Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje nielen informáciu o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami, ale aj informácie o tom, čo tá-ktorá voľba znamená (obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci ). Kvalifikačným kritériom, že nejde o individuálne vyjednaný záväzok je stav, že zmluvná podmienka bola pripravená vopred a nebolo možné meniť jej obsah, čo je aj daný prípad.

35. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, v časti vyhovujúceho výroku podľa , potvrdil, v časti ho podľa zmenil a žalobu zamietol.

36. O nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie ako aj nároku na náhradu odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe , podľa , .

37. Predmetom konania začatého na základe žaloby žalobkyne boli nárok na určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok ako aj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia 536,14 eura. O nároku na určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok bolo rozhodnuté rozsudkom č.k. -82 z 20.06.2018 tak, že žalobe bolo vyhovené keďže výrokmi I. a II. predmetného rozsudku boli tam uvedené zmluvné podmienky určené za neprijateľné. Žalobkyňa bola v konaní určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok plne úspešná, odvolací súd jej preto priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnej výške 100 %, na základe .

38. V konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia to bolo žalovaný, ktorý mal úspech v rozsahu 77,62 %, neúspech v rozsahu 22,38 %, má preto voči žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania v rozsahu 55,24 % na základe . O výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením podľa .

39. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.