Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4P-216-2020.pdf
PDF · 92.85 KB
Case nature
Area
Subarea
4P/216/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Miroslav Juričko v právnej veci mal. U. Z. R. Y. B. Á. I. Z. R. B. A., K.. X.X.XXXX, bytom Centrum pre deti a rodiny Spišská Nová Ves, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Spišská Nová Ves, za účasti poručníka maloletého dieťaťa Obec Q., dieťa rodičov: matka Q. V., K.. XX.X.XXXX, O. I. Q., X. XX/XX a otec X. I., K.. X.X.XXXX, I. O. Q., X.A. XX/XX, o návrhu K. Z., K.. XX.X.XXXX, O. Q., X. XX/XX na zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti, takto
rozhodol:
I. Mení sa rozsudok Okresného súdu Brezno č.k. 2P/59/2010 -32 zo dňa 17.2.2011 tak, že sa zrušuje ústavná starostlivosť nariadená nad mal. U. Z., K.. X.X.XXXX, na ktorej výkon bola umiestnená v P. P. W. B., I..Č.. B. D. V. P. U. Y. W.W. K. B..
H.. Zveruje sa mal. U. Z., K.. X.X.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti K. Z., K.. XX.X.XXXX, ktorá je oprávnená a povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloletú v rovnakom rozsahu ako ju vykonávajú rodičia, má právo maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.
III. Súd určuje výživné zo strany rodičov - matky Q. V., K.. XX.X.XXXX U. R. X. I., K.. X.X.XXXX na mal. U. tak, že každý z rodičov je povinný prispievať na výživu mesačne minimálnym zákonným výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves vždy do 25-tého dňa v mesiaci vopred od právoplatnosti rozsudku.
IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 30.9.2020 podala navrhovateľka K. Z. na tunajší súd návrh, ktorým sa domáhala, aby vo vzťahu k maloletej U. Z. súd rozhodol o jej zverení do jej náhradnej osobnej starostlivosti a aby súd zaviazal rodičov prispievať na jej výživu každého po minimálnym zákonným výživným.
2. Podaný návrh odôvodnila tým, že mal. U. je jej neter, táto chodieva do jej rodiny na krátkodobé pobyty, cez prázdniny, navrhovateľka k nej chodieva pravidelne na návštevy, trávia čas spolu, rozumejú si a navrhovateľka je schopná sa o ňu postarať. U. tiež pozná jej rodinu, preto by si ju chcela zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti. V poslednej dobe je však ich kontakt z dôvodu pandémie koronavírusu obmedzený.
3. Matka ani otec sa k podanému návrhu písomne nevyjadrili, predvolanie na pojednávanie im bolo riadne a včas doručené a svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili.
4. Poručník mal. U., R. Q. sa z pojednávania písomne ospravedlnil z dôvodu karantény pracovníkov Obecného úradu v Q.R.. Súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti ako aj so zverením mal. U. do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľke.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, obsahom pripojených spisov a zistil tento skutkový stav:
6. Rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k. 2P/59/2010 -32 zo dňa 17.2.2011 súd nariadil u mal. U. Z. ústavnú starostlivosť s jej umiestnením do Detského domova v W. B.. Súčasne otca a matku súd zaviazal minimálnym zákonným výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima, každého z rodičov, počnúc od právoplatnosti rozsudku, ktoré výživné sú povinní rodičia platiť k rukám Detského domova v W. B. vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
7. Rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k. 8P/72/2012 -27 zo dňa 27.3.2012 boli rodičia pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností a za poručníka pre mal. U. súd ustanovil A. F.. Uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 3P/31/219 -23 zo dňa 20.3.2019 súd odvolal z funkcie opatrovníčky A. F. a za nového opatrovníka mal. U. ustanovil súd Obec Q..
8. Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na svojom návrhu a uviedla, že o mal. U. sa starala od jej narodenia do prvého roka života. Potom si ju jej matka vzala k sebe a odišla preč spolu s novým priateľom. Od tohto času nemala s U. žiaden kontakt, vie však že je asi 11 rokov v ústave. Má s ňou vytvorený dobrý vzťah. Sú v častom, v poslednej dobe dennodennom, kontakte. Často ju navštevovala, brávala si ju k sebe aj na krátkodobé pobyty, počas prázdnin a sviatkov. Matka U. síce vraví, že o ňu javí záujem, vskutočnosti to tak nie je, nezaujíma sa o ňu, nekontaktuje ju. Chce sa starať o U. tak, ako aj o jej ďalšie deti. Výživné zo strany rodičov požaduje len v minimálnej zákonnej výške.
9. Zo správy centra pre deti a rodiny zo dňa 9.11.2020 mal súd preukázané, že u mal. U. sa naďalej realizuje ústavná starostlivosť a taktiež, že v súčasnej dobe navštevuje Strednú odbornú školu služieb v W. K. B., odbor výroba konfekcie. Rodičia maloletej o ňu nejavia žiaden záujem, nekontaktujú ju, výživné neuhrádzajú. S matkou má dokonca narušený vzťah. Naopak s tetou K. sa pravidelne dlhodobo kontaktujú, majú dobrý vzájomný vzťah. U. prejavila záujem byť zverená do starostlivosti tety K., pokračovala by v štúdiu a so súrodencami by udržiavala kontakt.
10. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny W. K. B. z prešetrenia pomerov mal súd preukázané, že navrhovateľka je vhodná osoba pre to, aby jej maloletá U. bola zverená do jej starostlivosti, má vhodné sociálne a bytové podmienky, rovnako tak je vytvorený medzi nimi vzájomný citový vzťah, trávievali spoločne prázdniny a sviatky.
11. Kolízny opatrovník doporučil návrhu vyhovieť, zrušiť nariadenú ústavnú starostlivosť a zveriť maloletú U. do náhradnej osobnej starostlivosti a zo strany matky a otca určiť výživné v minimálnom rozsahu.
12. Poručník mal. U. súhlasil so zverením U. do náhradnej osobnej starostlivosti tete K..
13. Podľa § 55 ods. 1 Zákona o rodine súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.
14. Podľa § 55 ods. 2 Zákona o rodine, ak súd nariadil ústavnú starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov, v rozhodnutí zároveň určí rodičom dieťaťa primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote zabezpečia, súd ústavnú starostlivosť zruší. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote nezabezpečia, súd začne aj bez návrhu konanie o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo konanie o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti.
15. Podľa § 55 ods. 3 Zákona o rodine, súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.
16. Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.
17. Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie.
18. Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
19. Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
20. Podľa § 45 ods. 5 Zákona o rodine na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33.
21. Podľa § 45 ods. 6 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
22. Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
23. Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov
na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.
24. Podľa § 45 ods. 9 Zákona o rodine súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.
25. Podľa § 46 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom. Maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti jednému z manželov so súhlasom druhého manžela. Súhlas podľa odseku 2 nie je potrebný, ak manželia nežijú v domácnosti, ak druhý manžel nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu alebo ak zadováženie súhlasu je spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.
26. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
27. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
28. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z. z. ). Výška minimálneho zákonného výživného od 01.07.2020 bola stanovená v sume 29,42 Eur.
29. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu navrhovateľky je potrebné vyhovieť. Z vykonaných dôkazov mal súd preukázané, že dôvodom, pre ktorý bola mal. U. umiestená do centra pre deti a rodiny bola tá skutočnosť, že rodičia o ňu nejavili záujem, boli dokonca vo vzťahu k nej pozbavení rodičovských práv a povinností. Z účastníckej výpovedí a z prednesu kolízneho opatrovníka mal súd preukázané, že navrhovateľka má vytvorené vhodné podmienky, aby mohla zabezpečovať starostlivosť o maloletú, sú v pravidelnom kontakte, U. chodievala aj na krátkodobé pobyty k navrhovateľke, v súčasnej dobe sú však obmedzené z dôvodu pandémie koronavírusu. Aj U. sa vyjadrila, že chce byť zverená do starostlivosti tety. Vzhľadom na jej vek môže súd jej požiadavku vyhodnotiť tak , že táto si je vedomá podstaty inštitútu náhradnej osobnej starostlivosti. S matkou odmieta akýkoľvek kontakt. Preto súd zrušil nariadenú ústavnú starostlivosť, pretože zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená. Súčasne súd zveril maloletú do náhradnej osobnej starostlivosti tety K. Z. a zo strany povinných rodičov - matky a otca určil každému hradiť výživné v rozsahu 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, pričom pri stanovení tohto rozsahu vychádzal zo schopností, možností a majetkových pomerov, ktoré sa mu podarilo zistiť. Výživné sú rodičia povinní platiť do rúk Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, vždy do 25. dňa v mesiaci, vopred od právoplatnosti rozsudku.
30. Týmto rozsudkom súd zmenil rozsudok Okresného súdu Brezno č.k. 2P/59/2010 -32 zo dňa 17.2.2011 vo veci nariadenej ústavnej starostlivosti.
31. Súd styk rodičov s maloletou U. neupravil z dôvodu pozbavenia rodičov ich rodičovských práv a povinností.
32. O trovách konania rozhodol súd tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal ich náhradu, nakoľko zo strany účastníkov konania nebol podaný návrh na rozhodovanie o nich, pričom podľa § 57 CMP súd môže o nich v mimosporových konaniach rozhodovať len na návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach . ( § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 , Civilný sporový poriadok / ďalej len ako „ CSP “/).
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363 CSP )
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( § 365 ods. 1 CSP )
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. ( § 62 ods. 1 CMP ) .
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 CSP ).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. . ( § 62 ods. 2 CMP )
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. ( § 62 ods. 3 CMP )
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.