Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1T-34-2020.pdf
PDF · 92.17 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/34/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Vladimírom Vargom v trestnej veci obžalovaného H. N., pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp. zn. 1Pv 318/18/7702 zo dňa 17.04.2020, podľa § 284 ods. 1 Trestného poriadku, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26. novembra 2020 v Humennom, takto
rozhodol:
Obžalovaný H. N., nar. XX.XX.XXXX T. R., trvale bytom R., toho času XXXX T., Y. X/X, N.Y. N.,
uznáva sa za vinného, že ako zodpovedný zástupca spoločnosti L.-N. Y..N..K.., so sídlom F., Š.W. XX, IČO: XX XXX XXX, v úmysle skrátiť daň a túto neodviesť do štátneho rozpočtu podával na miestne príslušný Daňový úrad Prešov, pobočka Humenné, Štefánikova 18, Humenné, daňové priznania k dani z pridanej hodnoty (DPH), kde
- v riadnom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty (DPH) za zdaňovacie obdobie január 2014, podanom dňa 04.03.2014, uviedol daň celkom v sume 25.675,04 eur, vlastnú daňovú povinnosť v sume 401,04 eur a neoprávnene uplatnil odpočítanie dane z fiktívnych faktúr č. FV0012014, FV0022014, FV0032014, FV0042014, FV0052014, FV0062014 od dodávateľa J., Y.. Y. N..K.., so sídlom X., Š. XX, IČO: XX XXX XXX, spolu vo výške 25.274,00 eur
- v riadnom daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie február 2014, podanom dňa 25.03.2014, uviedol daň celkom v sume 22.592,60 eur, vlastnú daňovú povinnosť v sume 532,60 eur a neoprávnene uplatnil odpočítanie dane z fiktívnych faktúr č. FV0072014, FV0082014, FV0092014, FV0102014 od dodávateľa J., Y.. Y. N..K.., so sídlom X., Š. XX, IČO: XX XXX XXX, spolu vo výške 22.060,00 eur
- v riadnom daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie marec 2014, podanom dňa 25.04.2014, uviedol daň celkom v sume 8.093,68 eur, vlastnú daňovú povinnosť v sume 397,68 eur a neoprávnene uplatnil odpočítanie dane z fiktívnych faktúr č. FV0112014, FV0122014, FV0132014, FV0142014, FV0152014, FV0162014 od dodávateľa J., Y.. Y. N..K.., so sídlom X., Š. XX, IČO: XX XXX XXX, spolu vo výške 7.696,00 eur
- v riadnom daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2014, podanom dňa 26.05.2014, uviedol daň celkom v sume 2.744,90 eur, vlastnú daňovú povinnosť v sume 235,90 eur a neoprávnene uplatnil odpočítanie dane z fiktívnych faktúr č. FV0172014, FV0182014, FV0192014, FV0202014, FV0212014 od dodávateľa J., Y.. Y. N..K.., so sídlom X., Š. XX, IČO: XX XXX XXX, spolu vo výške 2.509,00 eur
- v riadnom daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie máj 2014, podanom dňa 25.06.2014, uviedol daň celkom v sume 37.527,54 eur, vlastnú daňovú povinnosť v sume 738,54 eur a neoprávnene uplatnil odpočítanie dane z fiktívnych faktúr č. FV0222014, FV0232014, FV0242014, FV0252014, FV0262014, FV0272014, FV0282014, FV0292014, FV0302014, FV0312014 od dodávateľa J., Y.. Y. N..K.., so sídlom X., Š. XX, IČO: XX XXX XXX, spolu vo výške 36.789,00 eur
- v opravnom daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie jún 2014, podanom dňa 24.07.2014, uviedol daň celkom v sume 20.800,02 eur, vlastnú daňovú povinnosť v sume 622,38 eur a neoprávnene
uplatnil odpočítanie dane z fiktívnych faktúr č. FV0322014, FV0332014, FV0342014, FV0352014, FV0362014, FV0372014, FV0382014 od dodávateľa J., Y.. Y. N..K.., so sídlom X., Š. XX, IČO: XX XXX XXX, spolu vo výške 20.177,64 eur
- v riadnom daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie júl 2014, podanom dňa 22.08.2014, uviedol daň celkom v sume 11.183,32 eur, vlastnú daňovú povinnosť v sume 393,32 eur a neoprávnene uplatnil odpočítanie dane z fiktívnych faktúr č. FV0392014, FV0402014, FV0412014, FV0422014, FV0432014 od dodávateľa J., Y.. Y. N..K.., so sídlom X., Š. XX, IČO: XX XXX XXX, spolu vo výške 10.790,00 eur
- v riadnom daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie august 2014, podanom dňa 25.09.2014, uviedol daň celkom v sume 8.401,42 eur, vlastnú daňovú povinnosť v sume 411,34 eur a neoprávnene uplatnil odpočítanie dane z fiktívnych faktúr č. FV0452014, FV0462014, FV0472014, FV0482014, FV0492014, FV0502014, FV0512014, FV0522014, FV0532014, FV0542014, FV0552014, FV0562014 od dodávateľa J., Y.. Y. N..K.., so sídlom X., Š. XX, IČO: XX XXX XXX, spolu vo výške 7.990,08 eur
- v riadnom daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie október 2014, podanom dňa 25.11.2014, uviedol daň celkom v sume 73.450,46 eur, vlastnú daňovú povinnosť v sume 703,14 eur a neoprávnene uplatnil odpočítanie dane z fiktívnych faktúr č. FV2014/001, FV2014/002, FV2014/003, FV2014/004, FV2014/005, FV2014/006, FV2014/007, FV2014/008, FV2014/009, FV2014/010, FV2014/011, FV2014/012, FV2014/013, FV2014/014, FV2014/015, FV2014/016 od dodávateľa U. Y., Y..N..K., so sídlom S. J., Q. K. XX, IČO: XX XXX XXX, spolu vo výške 72.647,32 eur,
- v riadnom daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie november 2014, podanom dňa 29.12.2014, uviedol daň celkom v sume 71.671,63 eur, vlastnú daňovú povinnosť v sume 327,46 eur a neoprávnene uplatnil odpočítanie dane z fiktívnych faktúr č. FV2014/017, FV2014/018, FV2014/019, FV2014/020, FV2014/021, FV2014/022, FV2014/023, FV2014/024, FV2014/025, FV2014/026, FV2014/027, FV2014/028 od dodávateľa U. Y., Y..N..K., so sídlom S. J., Q.J. K. XX, IČO: XXXXXXXX, spolu vo výške 71.344,17 eur
- v riadnom daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie december 2014, podanom dňa 26.01.2015, uviedol daň celkom v sume 61.110,34 eur, vlastnú daňovú povinnosť v sume 236,34 eur a neoprávnene uplatnil odpočítanie dane z fiktívnych faktúr č. FV2014/029, FV2014/030, FV2014/031, FV2014/032, FV2014/033, FV2014/034, FV2014/035, FV2014/036, FV2014/037, FV2014/038, FV2014/039, FV2014/040, FV2014/041 od dodávateľa U. Y. Y..N..K., so sídlom S. J., Q.J. K. XX, IČO: XXXXXXXX, spolu vo výške 60.874,00 eur, čím celkovo za zdaňovacie obdobia 01/2014-08/2014 a 10/2014-12/2014 neoprávnene uplatnil odpočet DPH na vstupe zo zdaniteľných plnení, ku ktorým nedošlo, čím takto skrátil DPH v celkovej výške 338.151,21 eur,
teda
vo veľkom rozsahu skrátil daň,
čím spáchal
zločin skrátenie dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje:
Podľa § 276 ods. 4 Trestného zákona, prihliadajúc v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na § 36 písm. j), l) Trestného zákona, podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam, na trest odňatia slobody na 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 56 ods. 1 Trestného zákona, na peňažný trest vo výške 3.000,00 (tritisíc) eur.
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona, súd pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený ustanovuje náhradný trest odňatia slobody na 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 6 Trestného zákona na trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze vykonávať funkciu štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti, štátneho podniku a družstva, ako aj výkonu samostatnej podnikateľskej činnosti na 6 (šesť) rokov.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné podal na obžalovaného H. N. obžalobu pre skutky uvedené vo výroku tohto rozsudku. Trestná vec obžalovaného bola prerokovaná na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.11.2020 a bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Súd na hlavnom pojednávaní po predpísanom procesnom postupe v zmysle § 257 TP, prijal vyhlásenie obžalovaného H. N. o tom, že je vinný zo skutkov uvedených v obžalobe. Súd tak vykonal iba dokazovanie súvisiace s výrokom o treste.
Pri zisťovaní osobných pomerov obžalovaný uviedol, že vyživovacie povinnosti nemá, v súčasnosti žije a pôsobí vo T., kde je v pracovnom pomere. Pracuje vo firme R., ktorá sa zaoberá úpravou áut pre políciu a verejnosť. Jeho mesačný príjem je 1.400 eur, z toho platí nájom na úrovni asi 570 eur.
Súd podľa § 269 TP vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov: správy o povesti J. R., výpisu ústrednej evidencie priestupkov, odpisu registra trestov a lustrácie v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov.
Zo správy o povesti J. R. vyplynulo, že obžalovaný je slobodný. Údaje o zamestnaní a priestupkoch mesto nevedie, iné údaje nie sú známe.
Obžalovaný nemá v odpise registra trestov žiaden záznam. V Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov má od decembra 2015 záznam o osemnástich priestupkoch spáchaných proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a za porušenie pravidiel cestnej premávky, za ktoré bol sankcionovaný pokutami.
Prokurátor v záverečnej reči prihliadajúc na prijaté vyhlásenie o vine obžalovaného navrhol, aby mu súd uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby po jej úprave v zmysle § 38 ods. 2 ods. 3 TZ pre prevahu poľahčujúcich okolností, nakoľko pred spáchaním skutku viedol riadny život a ku skutku sa priznal a oľutoval ho. Pre výkon tohto trestu ho navrhol zaradiť do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Prihliadajúc na výšku spôsobenej škody navrhol uložiť peňažný trest na úrovni 10.000 eur a ustanoviť náhradný trest odňatia slobody, ak by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne marený, na jeden rok. Zároveň navrhol uložiť zákaz činnosti výkonu štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti a zároveň aj vykonávať podnikateľskú činnosť na dobu šesť rokov.
Obžalovaný uviedol, že ľutuje, čo urobil a veľmi ho to mrzí. Nechce už vyvíjať žiadnu podnikateľskú činnosť. Doplatil na to, že z neho urobili „bieleho koňa“. Od roku 2018 pracuje v N. N., pri práci, ktorá ho napĺňa a konečne má chuť zo života, preto by chcel, aby mu súd uložil podmienečný trest odňatia slobody, nakoľko tak dokáže zaplatiť aj navrhnutý peňažný trest, aj keď iba v splátkach. Bude naďalej spolupracovať s políciou, ktorá ho stále kontaktuje pri objasňovaní trestnej činnosti iných osôb. Aj po jeho výsluchu na KR PZ v Prešove ním označené osoby, ktoré páchali trestnú činnosť, začali opäť spolupracovať pri páchaní ďalšej trestnej činnosti. Veľmi ho mrzí, čoho sa dopustil a hanbí sa za to. Nemal z toho žiadny finančný profit, bol zneužitý ako biely kôň. Pri prednese posledného slova poprosil súd o druhú šancu do života.
V tomto konaní súd obžalovaného H. N. odsudzuje za jeden trestný čin. Pri posudzovanom zločine skrátenia dane a poistného je trestná sadzba pri treste odňatia slobody sedem rokov až dvanásť rokov. Pri ukladaní trestu súd zistil poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, to je, že obžalovaný viedol pred spáchaním činu riadny život a podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, to je, že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona. Pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolnosti súd vyhodnotil ako prevahu poľahčujúcich okolností a z toho dôvodu pristúpil k
úprave a zníženiu hornej hranice zákonom stanovenej trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona o jednu tretinu.
Pri ukladaní trestu súd prihliadal na kritéria uvedené v základných zásadách ukladania trestov (§ 34 TZ) najmä v ustanovení odseku 3, podľa ktorého trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby a v ustanovení odseku 4, podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Každý prípad je súd povinný skúmať a posudzovať individuálne s ohľadom najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Súd rozhodnutie o uložení trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby odôvodňuje okrem iného aj tým, že obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo skutkov uvedených v obžalobe berúc pritom na seba riziko uloženia trestu v sadzbe sedem rokov až dvanásť rokov odňatia slobody. Súd berúc do úvahy dobrovoľné priznanie sa obžalovaného ku skutku (uznanie viny), analogicky aplikoval ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu tak, ako by bol na to oprávnený prokurátor v prípade konania o dohode o vine a treste - súd teda využil maximálny rozsah mimoriadneho zníženia trestu až o jednu tretinu.
Pri právnych úvahách o treste pre obžalovaného, súd poukazuje na skutočnosť, že podľa stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016, publikovaného v zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 5/2017, pod č. 44: „Ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.“
Podľa § 39 ods. 2 písm. d) TZ, súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu.
Podľa § 39 ods. 4 TZ, v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a v prípade trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov.
Súd vykonal listinné dôkazy svedčiace o dobrej povesti obžalovaného v mieste trvalého bydliska, v neposlednom rade poukazuje aj na to, že sa doposiaľ nedopustil žiadneho trestného činu, preto dospel k presvedčeniu, že by použitie upravenej trestnej sadzby podľa Trestného zákona bolo pre obžalovaného neprimerané prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní prejavil záujem konať o dohode o vine a treste, no rešpektoval nesúhlas druhej procesnej strany, z tohto dôvodu súd pristúpil v zmysle § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam k mimoriadnemu zníženiu trestu pod dolnú hranicu ustanovenej trestnej sadzby u obžalovaného.
Po zhodnotení všetkých relevantných skutočností súd obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody na štyri roky a osem mesiacov, nakoľko má za to, že účel trestu, ktorým je primárne prevýchova páchateľa a ochrana spoločnosti pred ním, bude dosiahnutý trestom spojeným s faktickým odňatím osobnej slobody páchateľa trestnej činnosti, mimoriadne zníženým pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby. Pre výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody zaradil súd odsúdeného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, a to podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.
Nakoľko sa obžalovaný dopustil úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech, súd považoval za primerané uložiť obžalovanému aj peňažný trest a tento uložil vo výške 3.000,00 eur. Pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil náhradný trest odňatia slobody na šesť mesiacov.
S prihliadnutím na charakter súdenej trestnej činnosti bol obžalovanému podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 6 Trestného zákona uložený trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze vykonávať funkciu štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti, štátneho podniku a družstva, ako aj výkonu samostatnej podnikateľskej činnosti, na šesť rokov, teda v hornej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby, keďže súd obžalovaného odsudzuje za trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 4 Trestného zákona.
Takto uložené tresty súd považuje za najvhodnejšie na dosiahnutie účelov trestov, ktorými je primárne prevýchova obžalovaného a ochrana spoločnosti pred ním.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe a poškodený môže odvolanie podať pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní ktoré predchádzalo rozsudku ak toto porušenie mohlo spôsobiť že je výrok nesprávny, alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.