Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/23/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudcom Mgr. Michalom Kačánim, v trestnej veci obžalovaného Š. U., pre prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa , na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.11.2020 v Bratislave, takto

rozhodol:

Š. U. I. S. I. G. Z. F. O. Č. narodený XX.XX.XXXX R. T., trvale bytom S. K. XXX/XX, Bratislava,

s a u z n á v a v i n n ý m , ž e

sa dňa 17.10.2018 o 22:20 hodiny v Bratislave na Námestí SNP počas kontroly hliadkou Policajného zboru s volacím znakom Fotón 515 z dôvodu parkovania motorového vozidla na parkovacom mieste vyhradenom pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím preukázal dokladmi, a to preukazom fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom číslo *XXXXXX, na ktorom je umiestnená v pravom dolnom rohu okrúhla pečiatka so štátnym znakom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava a parkovacím preukazom pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím číslo XXXXXX, na ktorej je taktiež umiestnená v pravom dolnom rohu okrúhla pečiatka so štátnym znakom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oba doklady vystavené na meno Š. U., pričom obžalovaný v tom čase nebol fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, nebol držiteľom preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, ani držiteľom parkovacieho preukazu fyzickej osoby so zdravotným postihnutím,

t e d a

- falšovanú listinu použil ako pravú,

č í m s p á c h a l

- prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa .

Za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa s použitím , , písmeno m/ na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa písmeno a/ súd obžalovaného pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa písmeno a/ súd obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci:

- preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom číslo *. na meno Š. U.,

- parkovací preukaz pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím číslo XXXXXX na meno Š.L.M. U..

odôvodnenie:

Na Okresný súd Bratislava I bola dňa 17.04.2020 doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 16.04.2020, č. k. -20 na obvineného Š. U., pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa , ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd na podklade podanej obžaloby nariadil vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom po tom, čo obžalovaný Š. U. urobil vyhlásenie podľa písmeno a/ (že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe), vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného Š. U., prečítaním zápisnice o výsluchu svedka T.. L. O. z prípravného konania postupom podľa a prečítaním listinných dôkazov podľa , a to zápisnice o vydaní veci (č. l. 22), preukazu fyzickej osoby s ŤZP so sprievodcom (č. l. 24), parkovacieho preukazu (č. l. 25), odpovede na dožiadanie (č. l. 30), lekárskych správ (č. l. 37 - 40) a ich preklad (č. l. 42 - 51), rozhodnutia o priestupku a zápisnice z ústneho pojednávania (č. l. 54 - 60), výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (č. l. 69 - 74), výpisu zoznamu páchateľov (č. l. 75 - 76), odpovede na lustráciu v Registri priestupkov (č. l. 103 - 105), lustrácie v ZVJS (č. l. 106) a aktuálneho odpisu registra trestov obžalovaného.

Všetky vykonané dôkazy súd hodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako to predpokladá , pričom vychádzajúc z trestnoprávne relevantných zásad dôkazného konania, dospel k záveru, že skutok, ktorý je v predmetnej trestnej veci obžalovanému kladený za vinu, sa stal, napĺňa všetky zákonné znaky trestného činu - prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa a že tento skutok spáchal obžalovaný Š. U..

K výroku o vine

Obžalovaný Š. U. vinu za spáchaný skutok od začiatku svojho trestného stíhania popieral. V rámci svojej obhajoby sa bránil tým, že si nebol vedomý, že preukaz nie je originál. Tento si nechal vybaviť z dôvodu, že bol nemobilný, chcel si pomôcť a inak by to vybavoval 5 rokov. Základom jeho konania bola nehoda na dovolenke, pričom keď sa vrátil na Slovensko, bol v úbohom stave. Stalo sa to asi v roku 2013, pričom mal roztrhnuté šľachy, rozbitý kotník, koleno, silné odreniny, prasknutú lakťovú kosť, niečo s ramenom, zodratú dieru na dlani, oškretú tvár a kožu na hlave. Bol na vozíku, v nadrogovanom stave bol asi osem dní a imobilný bol ešte dosť dlhý čas. Operovali mu nohu, pričom na Slovensku operovaný nebol. Po operácii a hospitalizácii v Thajsku mu bola odovzdaná zdravotná dokumentácia. Pána, ktorý mu vybavoval preukaz, poznal z mesta. Stretával ho v tom čase veľmi často, nakoľko vysedával na kávach a tam pri rozhovoroch, keď napríklad videl jazvu, mu povedal, že to vie vybaviť a vie mu rýchlejšie pomôcť. Bolo to asi v období tesne po jeho návrate. V tom čase chodil von na kávu aj napriek svojmu stavu, keďže nemohol pracovať. Tomu pánovi odovzdal zdravotnú dokumentáciu, všetko čo dostal, pričom toho bolo dosť, napríklad aj röntgeny. O invalidný dôchodok nepožiadal, nakoľko sa necítil invalidom. Obžalovaný ďalej uviedol, že si nepamätá, či sa informoval o spôsobe vybavenia preukazu ZŤP, pýtal sa ľudí okolo seba, ktorých považoval za adekvátnych. Pokiaľ ide o odmenu za vybavenie daného preukazu obžalovaný uviedol, že nevie, čo sa rozumie odmenou, či financie alebo fľaška, ale asi áno. Obžalovaný

tiež uviedol, že mu nebolo zvláštne, že mu bez vyjadrenia posudkového lekára v takom krátkom čase niekto vybaví preukaz, nakoľko „sme na Slovensku“. Osoba, ktorá mu vybavovala doklady, sa volal Karol, pričom priezvisko nepozná, nikdy sa o to nezaujímal. Obžalovaný tiež uviedol, že na túto osobu nemal telefonický kontakt, avšak následne dodal, že možno ho mal, ale už si nepamätá. Keby ho mal, tak ho dá polícii. Bežne mení telefón a už si nepamätá, či s ním komunikoval telefonicky. Túto osobu spoznal asi v rámci týždňov pred vybavením dokladu, ale vídaval ho aj predtým. Obžalovaný sa vyjadril aj v tom smere, že si je vedomý, že pri vybavovaní dokladov, či už na Slovensku alebo v cudzine, sa podpisujú nejaké dokumenty, v tomto prípade však nič nepodpisoval a ani mu ten pán nič na podpis nepriniesol. Následne si obžalovaný ale spomenul, že predsa len niečo podpisoval, nebolo to pre neho a vyplňoval nejaké iniciály. U lekára alebo na úrade za účelom informovania sa, čo obnáša vybavenie preukazu ZŤP, nebol, iba si o tom niečo čítal.

V súvislosti so zaistením preukazu obžalovaný uviedol, že išiel k autu, ktoré mu blokovali policajti, pričom na svoju obranu uviedol, že mohol kľudne odísť a nič by sa nestalo. Jeden policajt stál pri čelnom okne, pozeral sa na ZŤP preukaz a potom mu povedal, aby predložil vodičský, občiansky a ZŤP preukaz, čo obžalovaný poslúchol, išiel do kastlíku a tieto preukazy mu podal. Policajti išli do auta a z okienka mu jeden povedal, aby k nim pristúpil, začal telefonovať a skúmať, či ZŤP je originál, pričom tento si prezeral zo všetkých strán. Opýtal sa ho, či je to originál, na čo mu on odpovedal, že áno. Následne mu povedali, aby išiel s nimi, doklady mal stále v ruke, dali mu putá a išli na policajnú stanicu. Po asi 2 - 3 hodinách mu cez mreže dal papier o zadržaní, ktorý podpísal. Zápisnicu o vydaní veci teda podpísal až v CPZ. Pri zásahu príslušníkov Policajného zboru podľa poučený nebol, k tomu došlo až v CPZ. Obžalovaný taktiež v rámci obhajoby poukázal na to, že policajti v čase zákroku nemali pri sebe žiadnu tlačiareň a skutočnosť, že by zápisnica bola spísaná o 22:22 hodine, sa nezakladá na pravde. Táto mu bola daná na podpis asi až o dve hodiny v CPZ. Preukazy príslušníkom Policajného zboru odovzdal pri aute, kde mu zobrali aj občiansky preukaz. Asi 15 - 20 minút stáli pri aute, policajti celý čas s niekým telefonovali, pričom doklady mali u seba. S policajtmi spolupracoval a odpovedal na ich otázky, pričom oni mu nepovedali, že nie je povinný tieto dva preukazy vydať. Z ich konania a otázok mu bolo jasné, že ho zadržiavajú z podozrenia na falšovaný preukaz ZŤP. Obžalovaný taktiež zdôraznil, že osoba, ktorá mu vybavila tieto doklady, ho neupozornila na to, že nie sú pravé, iba mu povedala, že to má hotové.

Prostredníctvom svojho obhajcu sa obžalovaný bránil tým, že zo žiadnych okolností a ani z vizuálnej stránky zadržaných preukazov nebolo možné laikovi poznať, že ide o falzifikát, a teda objektívnosť falošnosti týchto preukazov nemohla byť obžalovanému známa. Rovnako nebol v konaní objektívne posúdený rozsah zdravotného poškodenia obžalovaného, ktoré mohlo alebo nemohlo viesť k jeho kvalifikácii ako osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Podľa názoru obhajoby príslušníci Policajného zboru ani nevykonávali služobný zákrok, nakoľko osoba obvineného nebola v tom čase v pátraní a ani nevykazovala znaky trestnej činnosti (nakoľko to nemohlo byť objektívne preukázané v tom čase nejakým odborným potvrdením o nepravosti parkovacieho preukazu), a teda nebolo zákonné obvineného obmedzovať na osobnej slobode a pokračovať v nejakom ďalšom služobnom zákroku. Policajt nemôže „skúšať“, či osoba, voči ktorej sa zakročuje, nemá nejakú vec súvisiacu s trestnou činnosťou, ale najskôr si musí služobný zákrok odôvodniť konkrétnym podozrením a túto osobu musí poučiť aj o jej práve nespolupracovať a neposkytnúť súčinnosť. Až po tomto poučení ju môže vyzvať na odovzdanie veci súvisiacej s nejakým trestným činom a priamo pri tomto odovzdaní spísať aj zápisnicu o vydaní veci. Dodatočné spísanie zápisnice, dodatočné poučenie a dodatočné informovanie dotknutej osoby o jej právach nekonvalidujú nezákonný stav. Na základe uvedeného obhajoba navrhovala obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.

S uvedenou obhajobou obžalovaného sa súd nemohol stotožniť, nakoľko výsledky vyplývajúce z procesu dokazovania v spojení s príslušnou zákonnou úpravou ju jednoznačným spôsobom vyvracajú a bez najmenších rozumných pochybností vylučujú akýkoľvek iný záver, než je ten, ktorý svedčí o vine obžalovaného za spáchaný skutok.

Pokiaľ ide o namietaný nezákonný postup zasahujúcich príslušníkov Policajného zboru súd uvádza, že žiaden takýto nezákonný postup príslušníkov Policajného zboru zistený nebol a z obsahu spisu nevyplýva. Predovšetkým je potrebné konštatovať, že policajti boli v zmysle písmeno g/ o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) plne oprávnení kontrolovať obvineného ohľadne

dodržiavania povinností účastníka cestnej premávky alebo prípadne ako inej osoby podľa a takejto kontrole nepochybne podlieha aj povinnosť preukázať oprávnenie stáť na mieste vyhradenom pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím, čo nepochybne vyplýva z , , veta prvá /parkovací preukaz sa môže používať na vozidle prepravujúcom fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá spĺňa podmienky podľa osobitného predpisu; vodič vozidla podľa odseku 1 písmeno b) alebo podľa odseku 2 je povinný osobitné označenie alebo parkovací preukaz odstrániť z vozidla, ak sa nepoužíva na účel, na ktorý je určený; vodič vozidla s parkovacím preukazom môže stáť na mieste vyhradenom pre vozidlá prepravujúce osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom ako vyplýva z parkovacím preukazom sa rozumie parkovací preukaz pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím/. Policajt je pritom podľa písmeno c/ oprávnený požadovať od vodiča predloženie dokladov ustanovených na vedenie a premávku vozidla a na dopravu osôb a nákladu; ak nebudú predložené, požadovať od vodiča oznámenie údajov o vozidle a jeho držiteľovi podľa , , a . V tejto súvislosti nemožno opomenúť ustanovenie písmeno q/ , podľa ktorého porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je zastavenie a státie na vyhradenom parkovacom mieste pre osobu so zdravotným postihnutím, ak nejde o vozidlo, pre ktoré je parkovacie miesto vyhradené.

Z uvedených ustanovení jednoznačne vyplýva, že policajti mali oprávnenie kontrolovať obvineného v súvislosti s jeho oprávnením stáť na mieste vyhradenom pre vozidlá prepravujúce osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a za tým účelom si vyžiadať príslušné doklady.

Ako vyplýva z výpovede svedka T.. L. O., jedného zo zasahujúcich príslušníkov Policajného zboru, k motorovému vozidlu, ktorého vodičom v rozhodnom čase bol obvinený, pristúpili práve za týmto účelom, t. j. kontroly oprávnenia státia motorového vozidla na parkovacom boxe, ktoré bolo zvislým aj vodorovným dopravným značením označené ako miesto vyhradené pre osoby so zdravotným postihnutím. Obvinenému po tom, čo k nim pristúpil s otázkou, či je nejaký problém, menovaný svedok uviedol účel kontroly a vyžiadal si od neho občiansky preukaz a následne aj doklady oprávňujúce ho stáť na danom mieste. Obvinený menovanému svedkovi predložil parkovací preukaz vydaný na jeho meno a taktiež aj preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý bol taktiež vydaný na jeho meno. Svedok T.. L. O. následne zistil, že na týchto preukazoch sa nachádza nálepka - holografický prvok odlišný od tej, ktorý sa dáva na originálne dokumenty, pričom oba tieto doklady mali rovnaké číslo dokladu, čo nie je možné, keďže každý z týchto dokladov musí mať svoje jedinečné číslo.

Z uvedených skutočností nepochybne vyplýva dostatočne odôvodnené podozrenie zo spáchania trestného činu - prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa , ktoré policajtov oprávňovalo na postup podľa a k následnému obmedzeniu osobnej slobody obvineného (v tom čase podozrivého). Z tohto hľadiska je potrebné odmietnuť argument obhajoby, že príslušníci Policajného zboru nevykonávali služobný zákrok, nakoľko osoba obvineného nebola v tom čase v pátraní a ani nevykazovala znaky trestnej činnosti (nakoľko to nemohlo byť objektívne preukázané v tom čase nejakým odborným potvrdením o nepravosti parkovacieho preukazu). Dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu pre účely obmedzenia osobnej slobody alebo zadržania totiž nemusí byť objektívne preukázané, čo nepochybne vyplýva z povahy a logiky veci, postačí existencia takých skutočností, ktoré takéto podozrenie odôvodňujú. Svedkom T.. L. O. popísané skutočnosti možno považovať za také, ktoré opodstatnene zakladali dôvod domnievať sa, že predložené doklady sú falošné a pre takýto záver v danom čase nepotrebovali mať k dispozícii žiadne odborné potvrdenie, dokonca ani vyjadrenie orgánu, ktorý mal údajne takéto doklady vydať. Je úplne prirodzené, že nielen dosiahnuté vzdelanie v určitom odbore, ale aj praktická služobná činnosť policajta môže viesť k získaniu takých informácií a vedomostí, na základe ktorých bude vyhodnocovať zistené skutočnosti vrátane skutočností, ktoré môžu odôvodňovať podozrenie z trestnej činnosti. Rovnako napríklad pri vydaní veci - kryštalickej látky, bieleho prášku zabaleného v papierovej skladačke, sušenej zelenej rastliny a pod. zo strany podozrivej osoby nepotrebuje zasahujúci príslušník Policajného zboru pre účely služobného zákroku a obmedzenia osobnej slobody podozrivého predbežné vyjadrenie alebo potvrdenie Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ o tom, aká je to látka. Povaha veci a konkrétna situácia predchádzajúca vydaniu veci môže zakladať záver o dôvodnosti podozrenia zo spáchania trestného činu podľa , prípadne 172 rovnako, ako v tomto prípade vzniklo dôvodné podozrenie zo spáchania prečinu podľa 352 odsek 1 .

Čo sa týka samotného vydania veci podľa a s tým spojeného poučenia podozrivej osoby, resp. osoby, ktorá má vec dôležitú pre trestné konanie, ani tu súd nezistil žiaden taký chybný postup policajta, ktorý by mohol viesť k záveru o nezákonnom získaní dôkazu. V danom prípade nešlo zo strany príslušníkov Policajného zboru o žiadne „skúšanie“, či osoba, voči ktorej sa zakročovalo, nemala nejakú vec súvisiacu s trestnou činnosťou, ako sa to snaží prezentovať obhajoba. Ako už bolo uvedené, policajti boli plne oprávnení kontrolovať, či je obvinený oprávnený stáť na mieste vyhradenom pre fyzickú osobou so zdravotným postihnutím a za tým účelom si vyžiadať príslušné doklady. Ak následne po predložení dokladov policajti nadobudli dôvodné podozrenie z trestného činu v súvislosti s existenciou takýchto dokladov, nepostupovali v rozpore so zákonom, ak takejto osobe tieto doklady nevrátili, ale hneď pristúpili k poučeniu o tom, že je podozrivá zo spáchania trestného činu a v zmysle ju vyzvali a riadne poučili o tom, že má právo vypovedať alebo odoprieť vypovedať, že ju nikto nesmie nútiť k priznaniu alebo inej aktivite, ktorá by viedla k jej obvineniu z trestného činu, avšak ak má veci, ktoré súvisia s trestnou činnosťou, môže ich dobrovoľne vydať. Opačný postup, t. j. že by v uvedenom prípade po nadobudnutí podozrenia z trestného činu policajti vrátili doklady (v súvislosti s ktorými také podozrenie vzniklo) podozrivej osobe, následne ho poučili v zmysle , ako aj o jeho právach a podľa okolností by buď hneď pristúpili k odňatiu veci (na základe príkazu policajta so súhlasom prokurátora), prípadne aj k osobnej prehliadke, by bol zjavne neadekvátny, vymykajúci sa zmyslu ustanovení o zaistení veci (vydaní/odňatí veci), prípadne aj ustanovení a osobnej prehliadke. Ak obžalovaný Š.Q. U.I.S. následne po predmetnom poučení hneď uviedol, že tieto doklady vydáva a odovzdáva pre potreby trestného konania, nemožno mať voči príslušníkom Policajného zboru žiadne výhrady. V danom prípade nie je dôležité, že už fakticky policajti mali predmetné doklady v rukách (po tom, čo im ich obžalovaný predložil), ale že v rámci svojho konania v každom jeho štádiu postupovali v súlade s ustanoveniami . Identicky v situácii, keby na výzvu policajtov pri kontrole dodržiavania povinnosti účastníka cestnej premávky - vodiča, tento policajtom predložil vodičský preukaz, ktorý by vykazoval známky falšovania, nebolo by povinnosťou policajtov takýto vodičský preukaz vodičovi vrátiť a až následne postupovať podľa .

Pokiaľ obžalovaný namietal, že mu príslušné poučenie zo strany príslušníkov Policajného zboru v čase vykonávania služobného zákroku poskytnuté nebolo, ale bolo mu predložené v písomnej forme až v CPZ, súd uvádza, že toto tvrdenie považuje za vyvrátené výpoveďou menovaného svedka, ktorú súd nemal absolútne žiaden dôvod spochybňovať. Je zrejmé, že obžalovaný sa snaží toto svoje tvrdenie oprieť o samotnú zápisnicu o vydaní veci, ktorá mu bola predložená na podpis pravdepodobne až v CPZ. Tu je však potrebné zdôrazniť, že príslušníci Policajného zboru pri vykonávaní služobného zákroku poučujú osoby podľa služobných pomôcok a súd nezistil ani najmenší náznak pochybností o tom, že tomu tak nebolo aj v tomto prípade s tým, že až následne podľa podmienok pri výkone služobného zákroku sa spíše zápisnica až po tomto úkone. Takýto postup nie je v rozpore s , nakoľko v zmysle návetia sa o každom úkone trestného konania spíše, a to spravidla pri úkone alebo bezprostredne po ňom, zápisnica. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že zápisnicu je možné vyhotoviť aj bezprostredne po úkone a takýto postup nie je možné označiť za protiprávny a nezákonný. Svedok T.. L. O. pritom v prípravnom konaní (z hľadiska obsahu jeho výpovede) presvedčivo popísal okolnosti služobného zákroku vrátane postupu podľa a spísania zápisnice, pričom hodnovernosť jeho výpovede nebola ničím spochybnená. Svedok aj výslovne uviedol, že zápisnica bola vyhotovená bezodkladne po vykonaní úkonu, čo nie je možné interpretovať tak, že bola vyhotovená počas úkonu, resp. na mieste služobného zákroku, hoci aj následne uviedol, že spravidla zápisnicu vypisuje v služobnom vozidle, ktoré je vybavené prenosným počítačom a prenosnou tlačiarňou (v danom prípade tomu tak byť nemuselo, čo vyplýva už len z toho, že svedok sám použil slovo „spravidla“). Kontext tohto vyjadrenia aj so zreteľom na množstvo vykonávaných služobných zákrokov zo strany príslušníkov Policajného zboru v nijakom smere nevyvoláva pochybnosti o vierohodnosti tohto svedka z hľadiska ním uvádzaných skutočností.

V neposlednom rade je potrebné uviesť, že obžalovaný zápisnicu o vydaní veci s príslušným poučením, spísanú po úkone v súlade s , sám podpísal a žiadne námietky voči jej obsahu neuviedol, čo len potvrdzuje pravdivosť vyjadrení svedka T.. L. O.. Čas uvedený v zápisnici pritom zodpovedá času vykonania úkonu.

Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že v procesnom postupe policajta neboli zistené žiadne také nedostatky, ktoré by boli spôsobilé odôvodniť konštatovanie o nezákonne získanom dôkaze.

Čo sa týka obhajobnej argumentácie obžalovaného, že nemal vedomosť o tom, že preukaz nie je originál súd konštatuje, že toto tvrdenie vyvracia obsah výpovede samotného obžalovaného. Ak by totiž aj bola pravda všetko to, čo uviedol obžalovaný, bolo by jeho konanie pokryté minimálne nepriamym úmyslom v zmysle písmeno b/ , nakoľko na základe ním uvedených skutočností by aj podpriemerne rozumne uvažujúca osoba musela vedieť, že použitím takto získaného preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím môže porušiť záujem chránený a bola by s tým uzrozumená.

Súd však na základe vyhodnotenia všetkých vo veci vykonaných dôkazov vrátane výpovede obžalovaného ustálil zavinenie obžalovaného vo forme priameho úmyslu podľa písmeno a/ . Tvrdenia obžalovaného ohľadne jeho konania pri zabezpečovaní predmetných preukazov totiž obsahujú také skutočnosti, ktoré vo svojom súhrne akúkoľvek pochybnosť o jeho priamom úmysle používať falošný doklad - preukaz osoby so zdravotným postihnutím vylučujú.

Predovšetkým je potrebné uviesť, že obžalovaného vzhľadom na jeho vzdelanie a zamestnanie, ako aj vzhľadom na jeho osobu vnímanú zo strany súdu na hlavnom pojednávaní, nie je možné považovať za osobu, ktorú by nebolo možné považovať za osobu aspoň priemerne rozumne uvažujúcu.

V prípade obžalovaného tak možno vylúčiť, že by poskytol svoju zdravotnú dokumentáciu (pravdepodobne v cudzom jazyku) v podstate cudzej osobe, ktorej priezvisko nepoznal, ktorú stretával na káve a na ktorú nemal telefonický kontakt, iba na základe jeho ponuky, že mu vie preukaz zdravotne postihnutej osoby vybaviť. Asi ťažko si vôbec možno rozumne predstaviť, že by si obžalovaný za takejto situácie relevantným spôsobom neoveroval, aké sú podmienky pre vydanie takéhoto preukazu a či ho takáto „ponuka“ nedostane alebo nemôže dostať do situácie, ktorá bude v rozpore so zákonom a ktorá by mohla zakladať jeho trestnoprávnu zodpovednosť, prípadne akúkoľvek zodpovednosť v oblasti verejného práva. To platí obzvlášť za situácie, že obžalovaný sa už v minulosti niekoľkokrát dostal do rozporu so zákonom, pre ktorý bola voči nemu opakovane vyvodzovaná trestná zodpovednosť a došlo aj k jeho odsúdeniu, i keď sa na neho v prípadoch jeho tuzemských odsúdení hľadí, akoby odsúdený nebol. Pritom už samotné vyjadrenie obžalovaného, že mu nebolo zvláštne, že mu bez vyjadrenia posudkového lekára v takom krátkom čase niekto vybaví preukaz, nakoľko „sme na Slovensku“, odôvodňuje záver o cielenom a úmyselnom konaní obžalovaného zaobstarať si falošný preukaz osoby s ťažkým zdravotným postihnutí a tento aj následne používať. Súd nemá žiadnu pochybnosť o tom, že obžalovaný si musel byť vedomý skutočnosti, že vydanie preukazu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa musí opierať o vyjadrenie posudkového lekára, pričom v tomto smere súd poukazuje na tú časť jeho výpovede, v rámci ktorej uviedol, že u lekára alebo na úrade za účelom informovania sa, čo obnáša vybavenie preukazu ZŤP, nebol, iba si o tom niečo čítal. Obžalovaný teda zjavne chcel získať nejaké informácie o podmienkach, ktorých splnenie sa vyžaduje pre rozhodnutie príslušného orgánu o vydaní preukazu ZŤP a v spojení s jeho vyššie zmieneným vyjadrením a ostatnými ním uvádzanými skutočnosťami niet žiaden rozumný dôvod pochybovať o tom, že vedel o falošnom preukaze ZŤP (z dôvodu, že na jeho vydanie nemohli byť splnené podmienky) a takto sfalšovaný preukaz reálne chcel používať a aj ho používal. V konečnom dôsledku pre takýto záver svedčí aj to jeho vyjadrenie, v zmysle ktorého si bol vedomý, že pri vybavovaní predmetných dokladov, či už na Slovensku alebo v cudzine, sa podpisujú nejaké dokumenty, v tomto prípade však nič nepodpisoval a ani mu ten pán nič na podpis nepriniesol (následne síce obžalovaný uviedol, že si spomenul, že predsa len niečo podpisoval, avšak nebolo to pre neho a vyplňoval len nejaké iniciály).

Vyššie uvedené skutočnosti tak podľa názoru súdu vylučujú obhajobnú argumentáciu obžalovaného, ktorú súd z vyššie uvedených dôvodov považoval za vymyslenú a tým aj za zjavne účelovú. Na tom nemení nič ani tá skutočnosť, že obžalovaný utrpel úraz s rôznymi poraneniami, nakoľko táto okolnosť nemá žiaden vplyv na vyššie popísané konanie obžalovaného. Inak povedané, ak by akákoľvek osoba trpela takým zdravotným postihnutím, ktoré by odôvodňovalo rozhodnutie o vydaní preukazu ZŤP, avšak tento by bol vydaný v rozpore so zákonom a bol by sfalšovaný a takáto osoba by takto sfalšovaný preukaz vedome používala, bol by dôvod na vyvodzovanie jej trestnej zodpovednosti.

V otázke viny súd ďalej poukazuje na samotné zaistené preukazy a vyjadrenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 29.01.2019, v ktorom sa uvádza, že Š. U.I.S., F.. XX.XX.XXXX, T. S. XX, Bratislava nie je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, nebol nikdy posudzovaný na účely vyhotovenia preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím ani parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím a nie je držiteľom žiadneho z uvedených preukazov.

S ohľadom na vyššie uvedené mal súd za preukázané naplnenie všetkých formálnych znakov skutkovej podstaty trestného činu - prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa . Tu už len súd dodáva, že uvedené preukazy spadajú pod definičné znaky verejnej listiny podľa .

Súd skúmal aj materiálnu stránku stíhaného trestného činu spočívajúcu v jeho závažnosti z hľadiska vyžadovaného stupňa (závažnosť vyššia než nepatrná), vychádzajúc pritom z kritérií upravených v . S poukazom na spôsob vykonania činu a okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, následok, ako aj zavinenie vo forme priameho úmyslu, má súd za to, že závažnosť spáchaného činu je nepochybne vyššia než nepatrná a konanie obžalovaného predstavuje typizované konanie napĺňajúce zákonné znaky stíhaného trestného činu (konkrétny stupeň závažnosti je zhodný s typovou závažnosťou vyjadrenou samotnou skutkovou podstatou daného trestného činu), ktoré je potrebné postihovať aj prostriedkami trestného práva.

K výroku o treste

Pri ukladaní trestu súd dôsledne vychádzal z účelu trestu vyjadreného v 34 odsek 1 , ktorý okrem iného vychádza z jednoty represie a prevencie, ako aj zo všetkých relevantných kritérií upravených v , , z ktorých je súd povinný vychádzať pri určovaní druhu trestu a jeho výmery.

Podľa trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody.

Podľa pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

V súvislosti s výrokom o treste bol súd okrem ostatných kritérií upravených v povinný posúdiť aj existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a vzájomný pomer medzi nimi. U obžalovaného Š. U. súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle , naopak v zmysle písmeno m/ bola u neho zistená priťažujúca okolnosť spočívajúca v jeho predchádzajúcom odsúdení za trestný čin, a to na základe cudzozemského odsudzujúceho rozhodnutia - rozhodnutie Landesgericht Eisenstadt zo dňa 08.03.2016, sp. zn. 025 HV 5/2016h, ktorými bol odsúdený za trestný čin nakladania s odcudzeným tovarom a za trestný čin krádeže s priťažujúcimi okolnosťami (v zmysle účinnom od 01.01.2013 právoplatné odsúdenie súdom iného členského štátu Európskej únie v trestnom konaní sa na účely trestného konania zohľadní rovnako, ako keby bolo vydané súdom Slovenskej republiky, ak bolo vydané pre čin trestný aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky). Vzhľadom na prevažujúci pomer priťažujúcich okolností sa pri aplikácii a podľa spôsobu výpočtu upraveného v zvyšuje u obžalovaného dolná hranica trestnej sadzby upravenej v (0 rok až 3 roky) o jednu tretinu, t. j. o 1 rok a teda upravená trestná sadzba predstavuje rozpätie 1 rok až 3 roky.

Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že obžalovanému nie je možné uložiť žiaden z alternatívnych druhov trestov upravených v (nespojených s trestom odňatia slobody), nakoľko uloženie takéhoto alternatívneho druhu trestu by nezodpovedalo požiadavkám a účelu trestu, pričom povaha a závažnosť spáchaného činu, ako aj osoba obžalovaného uloženie takéhoto alternatívneho druhu trestu neodôvodňovali.

V tejto súvislosti súd poznamenáva, že pri vydaní trestného rozkazu súd opomenul zohľadniť skutočnosť, že obžalovaný sa mal stíhaného trestného činu dopustiť počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia rozhodnutím Landesgericht Eisenstadt zo dňa 08.03.2016, sp. zn. 025 HV 5/2016h. V prípade tohto rozhodnutia plynula obžalovanému skúšobná doba v trvaní 3 roky od 08.03.2016 do 08.03.2019, pričom ako už bolo uvedené, v zmysle bol súd povinný toto odsúdenie zohľadniť rovnako, ak keby bolo vydané súdom Slovenskej republiky, teda aj z hľadiska aplikácie , podľa ktorého ustanovenie odseku 1 (o možnosti podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody) sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. V prípade uvedeného cudzozemského rozhodnutia bol pritom obžalovaný odsúdený za čin, ktorý je trestný aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky - krádež.

Vzhľadom na uvedenú skutočnosť bol teda súd povinný ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý možno v kontexte uvedeného považovať za opodstatnený aj samotnou osobou obžalovaného a jeho postoju k stíhanej trestnej činnosti. Obžalovaný spáchanie stíhaného trestného činu popieral a táto okolnosť v spojení s jeho predchádzajúcim životom významne vypovedá o možnostiach jeho nápravy. V tomto smere súd dodáva, že obžalovaný bol v minulosti okrem uvedeného cudzozemského rozhodnutia 5 krát odsúdený za trestné činy aj súdmi Slovenskej republiky, pričom v týchto prípadoch platí u neho fikcia neodsúdenia. To ale neznamená, že súd môže skutočnosť spočívajúcu v spáchaní trestného činu v minulosti v takýchto prípadoch ignorovať, nakoľko vypovedajú o samotnej osobe obžalovaného. Fikcia neodsúdenia znamená, že súd nemôže na predchádzajúce odsúdenie prihliadať ako na priťažujúcu okolnosť, alebo na okolnosť odôvodňujúcu použitie prísnejšej trestnej sadzby, prípadne ako na okolnosť významnú pre rozhodnutie o zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trest konkrétneho stupňa stráženia. Fikciu neodsúdenia však nemožno zamieňať s fikciou nespáchania trestného činu, nakoľko ide o dve odlišné právne skutočnosti.

S poukazom na uvedené považoval súd uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody za zákonné a odôvodnené samou osobou obžalovaného, pričom z hľadiska určenia konkrétnej výmery trestu považoval súd za adekvátne uložiť obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, t. j. na samej dolnej hranici upravenej trestnej sadzby. Takýto druh a výmera trestu podľa názoru súdu zohľadňuje povahu a závažnosť stíhaného trestného činu, ako aj osobu obžalovaného, u ktorého doposiaľ ukladané výchovné tresty neviedli k želanému výsledku, ani k dosiahnutiu účelu trest, nakoľko sa obžalovaný trestnej činnosti dopúšťa opakovane.

V danej trestnej veci tak bolo potrebné uplatniť dôsledne aj represívnu funkciu trestu, a to popri jeho funkcii ochrannej, výchovnej a preventívnej (z hľadiska tak generálnej, ako aj individuálnej prevencie).

Vzhľadom na to, že obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, súd ho v súlade s písmeno a/ zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, spravujúc sa úvahami uvedenými v tomto odôvodnení, súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia. V rovnakej lehote s obžalovaným môžu podať odvo-lanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súro-denci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom predpokladaným v .