Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_34T-29-2017.pdf
PDF · 85.48 KB
Case nature
Area
Subarea
34T/29/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Mgr. Martinom Florišom, PhD., v trestnej veci proti obžalovanému C. G., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.11.2020, takto
rozhodol:
Obžalovaný
C. G., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom Y. B. XXX, t.č.: Z. W.
sa uznáva za vinného, že
obž. C. G. (skutok pôvodne uvedený v obž. pod bodom 1) dňa 06.11.2016 v čase o 18.30 hod. v meste Trnava pred železničnou stanicou bezdôvodne fyzicky napadol S. S. tým spôsobom, že ho najprv odzadu kopol do nohy a následne ho stiahol na zem, kde si na neho sadol a niekoľkokrát, opakovane, ho udieral rukou zovretou v päsť do oblasti hlavy a tváre, pričom sa S. S. bránil, obžalovaný po chvíli s fyzickým napádaním prestal a z miesta odišiel preč, čím uvedeným konaním spôsobil S. S. zranenia ako pomliaždeniny oboch spánkovo-temenných oblastí hlavy s krvnými podliatinami, odreniny ľavej lícnej oblasti hlavy, odreninu chrbta nosa s neposunutou zlomeninou nosových kostí s krvácaním z nosa, pomliaždeninu na ľavom ramene v oblasti kľúčno- lopatkového kĺbu a odreninu ľavého lakťa, ktorá sa zhojila jazvou o veľkosti 3x4 cm, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie a liečenie s celkovou dĺžkou približne 2 (dva) týždne,
teda
- inému úmyselne ublížil na zdraví
- dopustil sa fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom výtržností tým, že napadol iného,
čím spáchal
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona
- prečin výtržníctva § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona,
a za to sa odsudzuje:
Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 42 ods.1, § 41 ods.1 Trestného zákona, § 38 ods.2, Trestného zákona, § 36 písm. d) a l), Tr. zák., § 37 písm. h) a m) Trestného zákona, k súhrnnému a úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 12 /dvanásť/mesiacov.
Podľa § 48 ods.2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods.2 Tr. zák. spolu s uložením súhrnného trestu súd r u š í výrok o spoločnom treste odňatia slobody vo výmere 12/dvanásť/ mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 30/tridsať/ mesiacov, ktorý bol obžalovanému uložený trestným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 3T/26/2017 zo dňa 06.06.2017, právoplatným dňa 27.06.2017, podľa § 212 ods.2 Trestného zákona s poukazom na § 41 ods.3 Tr. zákona, § 38 ods.2 Trestného zákona, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného zákona, v spojení s trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II., sp. zn. 0T/465/2016 zo dňa 04.12.2016 právoplatného dňa 04.12.2016 (pričom výrok o vine a treste bol zrušený titulom uloženia spoločného trestu vo veci Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 3T/26/2017), ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obž. C. G. povinnosť nahradiť spôsobenú škodu poškodenej:
- Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., IČO: 35 937 874, so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, vo výške 23,16 Eur.
odôvodnenie:
Vo vzťahu k výroku o vine
Podľa § 172 ods. 2 Trestného poriadku tento rozsudok neobsahuje odôvodnenie, nakoľko prokurátor a obžalovaný sa po vyhlásení tohto rozsudku vzdali práva podať odvolanie a obžalovaný zároveň vyhlásil, že nesúhlasí s podaním odvolania vo svoj prospech osobami uvedenými v § 308 ods. 2 Trestného poriadku.
Vo vzťahu k výroku o treste
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyjadril ľútosť nad spáchaným skutkom.
Po prijatí vyhlásenia obžalovaného bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie oboznámením týchto listinných dôkazov:
- odpis RT
- spis OS Banská Bystrica, sp. zn. 3T/26/2017 (podstatná časť)
- spis OS Bratislava II, sp. zn. 0T/465/2016 (podstatná časť)
- lustrácia GP 2
- lustrácia priestupkov
- lustrácia ZVJS
- ostatný spisový materiál
Zo odpisu RT a z obsahu pripojenej podstatnej časti spisu OS Banská Bystrica sp. zn.: 3T/26/2017, OS Bratislava II sp. zn.: 0T/465/2016 a rovnopisu TR OS Žiar nad Hronom, sp. zn.: 0T/2/2017 zo dňa 12.01.2017, právoplatného dňa 12.01.2017, ako aj odpisu RT a odpisu reg. GP 2 bolo zistené, že obžalovaný bol doposiaľ súdne trestaný 8-krát (ostatné rozhodnutia súd založil ako ostatný spisový materiál). Prvé 3 záznamy v RT tvoria skutky, pre ktoré bol obžalovaný odsúdený pre spáchaním
posudzovaného, činu, pričom tieto záznamy sú pre ukladanie súhrnného resp. spoločného trestu nepodstatné (s výnimkou kritéria priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zák.).
Poradie ods. v RT Spisová značka Doručenie TR /vyhlásenie rozsudku spáchanie skutku 4 0T/2/2017 (OS ZH) 12.07.2017 10.01.2017 4a 0T/465/2016 (OS BA III) 04.12.2016 03.12.2016 5 3T/26/2017 18.06.2017 03.12.2016 (spoločný trest k 4A) 6 1T/21/2018 13.11.2018 03.07.2017 7 1T/70/2018 15.01.2019 14.07.2018 (súhrnný trest k 6) 8 7T/45/2017 25.03.2019 31.07.2017 (upustenie od súhrnného trestu)
Z uvedenej tabuľky je zrejmé, že prichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu vzhľadom k odsúdeniam 4a a 5, kde rozhodujúcim pre tzv. pretrhnutie súbehu je doručenie TR s účinkami vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku (§ 353 ods. 8 Tr. por. ) má doručenie TR vo veci 4a dňa 04.12.2016. Skutok v bode 4 je potom spáchaný po preťatí súbeh a bol správne uložený ako samostatný trest. Uloženie spoločného trestu neprichádza do úvahy (obžalovaný je stíhaný za prečin ublíženia na zdraví a výtržníctva v takejto forme prvý krát).
V prípade takéhoto odsúdenia je nevyhnutné uložiť prísnejší trest, ako pôvodne bol uložený, keďže v zmysle § 42 ods. 2 Tr. zákona musí byť súhrnný trest minimálne rovnako prísny, ako bol pôvodne uložený.
V predmetnej veci bol samosudcom vydaný trestný rozkaz, ktorý bola zrušený v dôsledku včas podaného odporu (aktuálne) obžalovaného. V pôvodnom trestnom rozkaze bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania oboch skutkov a bol mu uložený úhrnný trest 18 mesiacov so zaradením do ÚVTOS so stredným stupňom stráženia. V prípade uznania viny nemožno uvažovať o aplikácii zásady zákazu reformatio in peius, keďže ide len o trest za jeden skutok z pôvodne podanej obžaloby, keďže vo vzťahu k ďalšiemu skutku došlo k vylúčeniu veci na samostatné konanie. Len okrajovo súd poznamenáva, že zásada ,,zákazu zmeny k horšiemu“ v prípade odporu voči trestnému rozkazu neplatí (k tomu viď uznesenie KS v Bratislave, sp. zn.: 4To/95/2017 zo dňa 26.10.2017). V prípade odsúdeného prichádzala do úvahy poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval) a aj okolnosť v zmysle § 36 písm. d) Trestného zákona (spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých - na tomto mieste je nutné poznamenať, že nebolo možné uzavrieť, že táto skutočnosť nemala vplyv na rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť, v tejto súvislosti súd musel vyhodnotiť existenciu tejto poľahčujúcej okolnosti v pochybnostiach v prospech obžalovaného). Súd ďalej poznamenáva, že obžalovanému nebola priznaná poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. n) Trest. zák., pričom táto musí pokrývať všetky skutky, pre ktoré súd ukladá súhrnný trest a jej uloženie nevyplynulo z rozhodnutí v zbiehajúcich sa konaniach a jej dôvodnosť nebola zistená ani z obsahu súdnych spisov v predmetných veciach. V prípade priťažujúcich okolností, súd považoval za preukázanú existenciu priťažujúcich okolností v zmysle § 37 m) Trest. zák. (už bol za trestný čin odsúdený) a § 37 písm. h) Tr. zák. (spáchal viac trestných činov). V zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona súd konštatoval neutrálny pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Výmera základnej trestnej sadzby pre obžalovaného bola pre v mesiacoch: 1) 6 - 36 mesiacov (základná výmera) - dôvod pre jej modifikáciu vzhľadom na neutrálny pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ako aj na § 41 ods. 1 Tr. zák.
Súd poznamenáva, že v predmetnej veci došlo k vyhláseniu obžalovaného o vine, preto na daný stav možno aplikovať závery Stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. júna 2017 sp. zn. Tpj 55/2016, v zmysle ktorého, ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák., teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.“ Citované stanovisko k tejto „štvrtej právnej vete“ uvádza, že dôvodom použitia analógie je podmienenosť
mimoriadneho zníženia trestu oboma procesnými úpravami na rovnakom princípe, ktorý umožňuje obžalovanému vzdať sa dokazovania na hlavnom pojednávaní. Kým v prípade dohody o vine a treste môže takto obvinený získať mimoriadne znížený trest už na základe samotnej dohody, ktorú v opačnom prípade nemusí uzavrieť (v prípade neschválenia dohody súdom sa obvinený vracia do štandardného režimu dokazovania viny v súdnom konaní), v prípade vyhlásenia o vine a jeho prijatia súdom nastanú účinky v zmysle § 257 ods. 5 a ods. 8 Tr. por. To znamená neodvolateľnosť vyhlásenia, nevykonanie dokazovania v rozsahu uznanej viny a obmedzenie opravného prostriedku v tomto rozsahu na dovolanie pre závažné porušenie práva na obhajobu, čo bude prichádzať do úvahy len výnimočne. Je potom namieste, aby súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine (rovnako právne rovnocenného vyhlásenia o nepopretí spáchania činu) mal možnosť (nie povinnosť) pristúpiť na báze analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine a treste. Dokonca, keďže ide o uznanie viny bez garancie alebo predpokladu určitého (pre obžalovaného priaznivého) rozhodnutia o treste, možnosť mimoriadne znížiť trest je tu ešte dôvodnejšia. Ide o procesnú logiku vzdania sa práva na (kompletné) súdne konanie, v rámci ktorej je vhodné a vecne správne umožniť mimoriadne zmiernenie trestu.
V tejto súvislosti je ale nevyhnutné dodať, že vyhlásenie obžalovaného o vine nebolo dôvodné bonifikovať žiadnym účinkami § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona a ani priznaním poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Tr. zák., keďže táto nepokrýva aj skutky, za ktoré bol obžalovaný odsúdený v zbiehajúcich sa konaniach.
V rámci takto modifikovanej trestnej sadzby súd prihliadol na okolnosti spáchaného skutku, ako aj okolnosti na strane páchateľa. V prípade osoby obžalovaného prichádzala do úvahy bonifikácia jeho postoja k trestnému konaniu, teda jeho vyhlásenie o vine. Obžalovaný je už aktuálne vo výkone trestu, pričom jeho trestná minulosť je pomerne pestrá, s prevalenciou majetkovej kriminality. Ide o osobu 24-ročného muža, ktorý bol doposiaľ 8-krát odsúdený pre rôzne krádeže, ako aj pre prečin útoku na verejného činiteľa (záznam č. 7), ktorý mal spáchať v priestoroch ÚVTOS voči príslušníkovi ZVJS. Trestná minulosť obžalovaného odôvodňuje uloženie trestu vo výmere 12 mesiacov, pričom tento súd ukladá v tzv. nepodmienečnej forme, oproti pôvodne podmienečnej forme, keď trest nepodmienečný sa vždy považuje za trest prísnejší vo vzťahu k trestu podmienečnému (k tomu viď napr. uznesenie KS v Trenčíne, sp. zn.: 23To/13/2018 zo dňa 13.03.2018). Obžalovaný má aktuálne (bez zohľadnenia tohto konania) evidovaný tzv. ,,pevný termín výstupu“ na deň 14.10.2023. Pričom aj takúto dĺžku možno zohľadniť pri ukladaní trestu, avšak len do miery odôvodňujúcej uloženie trestu v dolnej tretiny avšak nie na samotnom dolnom okraji trestnej sadzby.
S poukazom na uvedené preto súd rozhodol tak, že uložil obžalovanému súhrnný trest v zmysle vyššie uvedeného.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní od jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorému rozsudok smeruje. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.