Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/28/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a členov senátu JUDr. Gabriely Varhalíkovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: JMT shop, s.r.o., so sídlom Kostolná 182/17, 900 24 Veľký Biel, IČO: 44 869 444, zastúpeného JUDr. Martinou Čiernou, advokátkou, Furdekova 19, Bratislava, proti žalovanému: V.. C. Y. - KON TIKI, so sídlom Slovenskej jednoty 33, 040 01 Košice - Sever, IČO: 14 399 121, zastúpenému splnomocneným zástupcom I., o zaplatenie 312,00 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. -49 zo dňa 26. 9. 2018, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie zastavil v časti istiny 312,00 eur a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 312,00 eur od 30.4.2017 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zároveň žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške 100 %, ktorú je povinný nahradiť žalovaný.

2. Rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie zistením, že žalobca sa žalobou doručenou príslušnému súdu dňa 27.6.2017 domáhal zaplatenia sumy 312,00 eur spolu s príslušenstvom, čo odôvodnil tým, že dňa 27.2.2017 si žalovaný u žalobcu objednal na základe objednávky tovar v hodnote 312,00 eur, ktorý bol podľa dodacieho listu č. 0000319 dodaný dňa 28.2.2017, pričom žalobca fakturoval dodanie tovaru v hodnote 312,00 eur faktúrou č. D17/0334 zo dňa 28.2.2017, ktorá bola splatná dňa 29.4.2017.

3. Žalovaný vo včas podanom odpore proti vydanému platobnému rozkazu navrhol žalobu zamietnuť, keď tvrdil, že faktúra, na základe ktorej sa žalobca domáha zaplatenia istiny a príslušenstva mu nebola doručená a z toho dôvodu ju nemohol uhradiť.

4. Žalobca vo vyjadrení k podanému odporu považoval žalovaným podaný odpor za účelový v snahe vyhnúť sa plateniu trov konania. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného v tom, že mu nebola doručená opravená faktúra, keďže táto mu bola doručená dňa 27.3.2017 a zároveň bol niekoľkokrát vyzvaný na úhradu z dôvodu, že bol po lehote splatnosti svojho záväzku. Zároveň žalobca súdu prvej inštancie oznámil, že dlžná suma vo výške istiny bola žalovaným uhradená žalobcovi dňa 16.10.2017, teda v priebehu konania, z dôvodu ktorého navrhol konanie v časti istiny 312,00 eur zastaviť.

5. Konštatoval súd prvej inštancie, že žalovaný cestou zvoleného splnomocneného zástupcu na pojednávaní navrhol zamietnuť žalobcom uplatnené príslušenstvo pohľadávky a priznať trovy konania žalovanému z dôvodu, že opravená faktúra bola doručená po podaní žalobného návrhu.

6. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania, a to oboznámením stanovísk strán sporu a listinnými dôkazmi a po citácii ustanovenia , , , , , , ust. Nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia uzavrel, že vykonaným dokazovaním mal nepochybne za preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o preprave, na základe ktorej bol dodaný tovar pre žalovaného v zmysle objednávky prepravy č. 172000008 a že žalovaný uhradil dňa 16.10.2017 sumu 312,00 eur žalobcovi. Tieto skutočnosti považoval v konaní za nesporné. Za spornú považoval skutočnosť a to doručenie opravenej faktúry pre žalovaného, na základe ktorej mal plniť. Súd mal za to, že žalobca preukázal poštovým podacím hárkom doručovanie zásielky pre žalovaného dňa 27.3.2017 ohľadne uvedenej faktúry. Z e-mailovej komunikácie medzi stranami sporu zo dňa 16.10.2017 mal súd za to, že žalobca len opätovne doručoval namietanú faktúru žalovanému dňa 16.10.2017. Obranu žalovaného považoval v konaní za neúspešnú, keďže nepreukázal v konaní, že žalobca vystavoval pre žalovaného faktúru so zlým IČ DPH, ktorú namietal a údajne preto nemohol zaevidovať nesprávnu faktúru a že mu nebola doručená správna faktúra dňa 27.3.2017. Zdôraznil súd prvej inštancie, že žalovaný vedel o svojom záväzku uhradiť sumu 312,00 eur, v súlade s ustanovením ho mal aj uhradiť, aby sa nedostal do omeškania so splnením dlhu.

7. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie konanie v časti istiny 312,00 eur zastavil a vo zvyšnej časti zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8 % ročne, teda v zmysle jeho uplatnenia a to zo sumy 312,00 eur od 30.4.2017 do zaplatenia t.j. do 16.10.2017, kedy žalovaný uhradil dlžnú sumu 312,00 eur žalobcovi. Zároveň súd priznal žalobcovi uplatnenú paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur za neuhradenú faktúru a to s odkazom na ust. a Nariadenia vlády SR č. z dôvodu, že žalovaný neuhradil žalobcovi riadne a včas vyššie uvedenú faktúru.

8. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa v spojení s ustanovením , a úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému náhradu účelne vynaložených trov konania vo výške 100 %.

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Žalovaný poukazujúc na výrok napadnutého rozsudku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 312,00 eur od 30.4.2017 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 100 %, alternatívne, aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil dôvodom podľa ust. Žalovaný čiastočne citujúc dôvody napadnutého rozsudku a vyvodené závery súdom prvej inštancie a to s prihliadnutím aj na tvrdenie žalobcu, že predmetná faktúra bola žalovanému doručená dňa 27.3.2017 uviedol, že predloženým podacím hárkom je preukázané len odoslanie poštovej zásielky v daný deň, nie jej prijatie príjemcom, to znamená žalovaným. Uviedol tiež, nie je preukázané o akú zásielku v skutočnosti išlo, nakoľko žalobca a žalovaný boli obchodnými partnermi a aktívne medzi sebou obchodovali a mohlo teda ísť o odoslanie úplne inej faktúry netýkajúcej sa predmetného sporu. Pokiaľ súd prvej inštancie vyvodil záver, že z priloženej e-mailovej komunikácie mal za to, že žalobca len opätovne doručoval namietanú faktúru žalovanému dňa 16.10.2017, poukázal žalovaný na e-mailovú komunikáciu medzi zástupcom žalobcu V. I. a zástupcom žalovaného I.. G. Y. zo dňa 27.3.2017, z ktorej je zrejmé, že zo strany žalobcu nedošlo k odoslaniu faktúry pred dňom 27.3.2017, čo teda vyvracia jeho tvrdenie, že v daný deň bola podľa podacieho hárka zásielka doručená žalovanému. Z tejto komunikácie je zrejmé, že zo strany žalobcu malo dôjsť k odoslaniu opravenej faktúry, čo potvrdzuje tvrdenie žalovaného, že pôvodne bola žalobcom vystavená chybná faktúra, konkrétne so zlým IČ DPH, v dôsledku čoho takúto faktúru nebolo možné zaevidovať. Uviedol tiež, že tvrdenie žalovaného, že zo strany žalobcu nedošlo k zaslaniu danej faktúry dňa 27.3.2017 podporil aj fakt, že následne 17.10.2017 zaslal žalobca žalovanému originál opravenej faktúry a ak by došlo k odoslaniu faktúry už dňa 27.3.2017, žalobca by odoslal iba kópiu a nie originál faktúry. Z uvedeného zároveň vyvodil, že žalobca podal návrh na vydanie platobného rozkazu skôr než žalovanému doručil samotnú faktúru k úhrade.

10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zastával názor, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol správne. Žalobca ďalej uviedol, že snahu žalovaného rozporovať doručenie opravenej faktúry vníma ako zúfalý pokus o vyhnutie sa úhrady trov právneho zastúpenia a súdneho konania. K tomuto bodu žalobca uviedol, že predmetná zásielka sa žalobcovi nevrátila ani ako nedoručená ani ako neprevzatá a preto ju považoval za doručenú, tak ako to uviedol vo svojich skorších vyjadreniach. K tvrdeniu žalovaného, že mohlo ísť o inú zásielku doručovanú žalovanému vzhľadom na pestrý obchodný styk medzi nimi, uviedol, že toto nie je možné vzhľadom na to, že medzi žalovaným a žalobcom išlo len o jednu obchodnú transakciu a to práve tú, ktorá bola predmetom tohto konania. Keďže žalovaný neuhradil faktúru, bola to aj posledná. Ako dôkaz predložil zoznam vydaných faktúr žalobcom za dané obdobie. K úvahám žalovaného o doručovaní uviedol, že žalobca pri oprave vytlačil originál faktúry a takto ju odoslal žalovanému a táto mu bola doručená dňa 27.3.2017, čo znamená, že dosť dlho predtým ako žalobca podal návrh na vydanie platobného rozkazu o jej zaplatenie. Rovnako e-mailovú komunikáciu, na ktorú žalovaný poukazoval považoval za úplnú.

11. Žalovaný vo svojom stanovisku k vyjadreniu žalobcu uviedol, že pokiaľ sa žalobca opätovne odvoláva na kópiu podacieho hárka, ktorý by mal hodnoverne preukazovať doručenie predmetnej faktúry, uviedol, že táto preukazuje výlučne podanie akejsi zásielky na poštovú prepravu, čoho si je žalobca vedomý, nakoľko ako dôkaz predložil len časť podacieho hárka. Dátum uvedený pri adresátovi je výlučne dátumom podania zásielky, nie jej doručenia. K žalobcom predloženému dôkazu a to zoznamu vydaných faktúr za rok 2017 žalovaný uviedol, že so žalobcom spolupracoval už v roku 2016, čoho si musí byť žalobca vedomý, preto účelne ako dôkaz poskytol len zoznam vydaných faktúr za rok 2017. V tejto súvislosti opakovane uviedol, že vzhľadom k uvedenému zásielka podaná dňa 27.3.2017 sa mohla podľa názoru žalovaného reálne týkať inej obchodnej transakcie nesúvisiacej s týmto konaním. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že žalovanému bola dňa 27.3.2017 doručená faktúra s dostatočným časovým predstihom, ako došlo zo strany žalobcu k podaniu návrhu na vydanie platobného rozkazu, nakoľko na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že tohto dňa nedošlo k doručeniu predmetnej faktúry a k reálnemu doručeniu došlo ako už žalobca uviedol vo svojom vyjadrení až po e-mailovej komunikácii so zástupcom žalobcu V. I. a teda dňa 17.10.2017, kedy žalobca zaslal originál opravenej faktúry žalovanému.

12. Žalobca vo vyjadrení k stanovisku žalovaného zotrval na svojich vyjadreniach, navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať náhradu trov konania vo výške 100 %. K bodu 2 vyjadrenia žalovaného ako dôkaz dokladal potvrdenie zo Slovenskej pošty o tom, že zásielka, ktorá bola zaslaná na adresu žalovaného dňa 27.3.2017 bola doručená a žalovaným prevzatá dňa 3.4.2017, pričom uvádza, že ako dôkaz prikladá celý podací hárok, vrátane potvrdenia zo Slovenskej pošty. Zároveň ako dôkaz prikladá aj vyhlásenie konateľa o tom, že medzi žalovaným a žalobcom išlo v celku o dve obchodné transakcie, z ktorých prvá bola v roku 2013, kedy vystavená faktúra bola uhradená a druhá v roku v roku 2017, teda faktúra týkajúca sa tohto súdneho sporu. Z uvedeného vyvodil, že je nemožné, aby išlo o zásielku týkajúcu sa inej obchodnej transakcie, ktorá by nesúvisela s týmto konaním. Opakovane zdôraznil, že dňa 27.3.2017 bola e-mailom doručená opravená faktúra žalovanému a tá istá faktúra mu bola doručená dňa 3.4.2017 podľa dokladu potvrdenia zo Slovenskej pošty o doručení zásielky. Rovnako zdôraznil, že dňa 17.10.2017 ako tvrdí žalovaný mu bola doručená opakovane táto opravená faktúra, nakoľko žalovaný zavádzal, že mu doručená nebola, avšak aj toto tvrdenie je vyvrátené potvrdením z pošty o prevzatí zásielky.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v napadnutom rozsahu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa - (ďalej len „“). Vec prejednal podľa § - 385 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch je potrebné podľa potvrdiť, pretože je vo výroku vecne správny.

14. Z obsahu odvolania je zrejmé, že odvolaním nebol napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým konanie zastavil v časti istiny 312,00 eur, v tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť a nebol odvolacím súdom preskúmavaný. Predmetom prieskumu tak zostal výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým uložil súd žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy

312,00 eur od 30.4.2017 do zaplatenia, t.j. do dňa 16.10.2017, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur a výrok o trovách konania.

15. Žalovaný odôvodnil odvolanie dôvodom uvedeným v ust. § 365 ods. 1 písm. f), t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

16. Skutkovým zistením, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní podľa je výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. , v zmysle ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak súd vezme do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli a v konaní ani inak nevyšli najavo, alebo vtedy, ak neprihliadne na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli preukázané vykonanými dôkazmi alebo vyšli za konania najavo alebo vtedy, ak sa v ním vykonanom hodnotení dôkazov alebo poznatkov, ktoré vyšli v konaní najavo vyskytuje logický rozpor. Skutkové zistenie nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak sa týka takých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci.

17. Odvolací súd vo všeobecnosti k námietke ohľadom nesprávnych skutkových zistení súdu prvej inštancie uvádza, že ak žalovaný v podanom odvolaní namietal skutkové závery súdu prvej inštancie, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.

18. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu, vrátane preskúmania rozsudku v napadnutej časti dospel k záveru, že žalovaným uplatnený odvolací dôvod nie je naplnený, pretože súd prvej inštancie vo veci na objasnenie vzťahov medzi stranami sporu vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonanie ďalších dôkazov stranami sporu nebolo navrhnuté, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením , na základe týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil aj svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu je preto potrebné považovať za vecne správne.

19. Je potrebné tiež zdôrazniť, že z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že súd nemusí dať vo svojom rozhodnutí odpoveď na všetky sporné otázky, musí však zodpovedať všetky otázky podstatné pre rozhodnutie vo veci. Rozsudok v napadnutej časti spĺňa túto požiadavku, pretože súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia jasne, stručne a zrozumiteľne vysvetl, z ktorých vykonaných dôkazov vychádzal, ako vykonané dôkazy hodnotil, ktoré skutočnosti považoval za nesporné a aké úvahy ho viedli k rozhodnutiu vo veci.

20. Odvolací súd preto s poukazom na vyššie uvedené odkazuje na vecne správne a zákonné dôvody rozsudku v napadnutej časti, s ktorými sa stotožňuje ( ), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalovaného totiž nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku v napadnutej časti a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Žalovaný v odvolaní len opakuje svoje tvrdenia, ktoré už uvádzal v priebehu konania, pričom súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyporiadal so všetkými pre správne rozhodnutie dôležitými skutočnosťami i námietkami strany sporu. Len na zdôraznenie vecnej správnosti rozsudku v napadnutej časti a k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza nasledované:

21. Predmetom sporu je nárok žalobcu proti žalovanému na zaplatenie istiny 312,00 eur s príslušenstvom ako aj paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur. Súd prvej inštancie na návrh žalobcu konanie v časti istiny 312,00 eur zastavil z dôvodu, že žalovaný v priebehu konania a to dňa 16.10.2017 uplatnenú istinu uhradil. Vo zvyšnej časti súd prvej inštancie vyhovel žalobe a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8 % ročne

zo sumy 312,00 eur od 30.4.2017 do zaplatenia, t.j. 16.10.2017 ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur.

22. Odvolací súd považuje za potrebné prisvedčiť súdu prvej inštancie a to s prihliadnutím na predložené listinné dôkazy ako aj na výsledky vykonaného dokazovania, že súd prvej inštancie správne vyvodil, že medzi stranami nebol sporný právny dôvod, na základe ktorého si žalobca uplatnil svoj peňažný nárok, keď okrem tvrdenia v žalobe a v priebehu konania predložil žalobca súdu aj relevantné dôkazy, čo nepochybne vyplýva z obsahu spisu. Preto súd prvej inštancie správne považoval túto skutočnosť za nespornú.

23. Z obsahu žaloby ako aj následných podaní žalobcu je zrejmé, že tento si popri istine okrem paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur, uplatnil aj úrok z omeškania, ktorý mu vznikol z dôvodu omeškania žalovaného s úhradou istiny. Žalobca pre priznanie nároku označil skutočnosti a dôkazy, z ktorých nárok odvodzoval (objednávka zo dňa 27.2.2017, písomný doklad o prevzatí tovaru dňa 28.2.2017, faktúra č. D17/0334 zo dňa 28.2.2017 s dátumom splatnosti 29.4.2017, podací hárok zo dňa 27.3.2017, e-mailová komunikácia medzi stranami) a súd prvej inštancie takto uplatnený nárok na konkrétny úrok z omeškania, ktorého výšku žalovaný v priebehu konania ani v odvolaní nerozporoval, správne právne posúdil a to s odkazom na zákonnú úpravu, ktorú aj aplikoval a správne rozhodol o takto uplatnenom úroku z omeškania.

24. Odvolací súd s poukazom aj na správne závery súdu prvej inštancie považuje za potrebné len doplniť, že samotné omeškanie dlžníka upravuje a to v ustanovení § - 369d. Predpokladom omeškania dlžníka je existencia záväzku v čase plnenia. Ak však zanikol nesplnený záväzok až v čase keď už bol dlžník v omeškaní, so zánikom záväzku sa končí aj omeškanie dlžníka. Nároky z omeškania, ktoré vznikli pred zánikom záväzku nie sú dotknuté. Povinnosti dlžníka platiť pri omeškaní s platením peňažného záväzku úroky z omeškania zodpovedá právo veriteľa na tieto úroky z omeškania, ktoré si môže uplatniť aj žalobou na súde. Úrok z omeškania je totiž sankciou za to, že dlžník mešká so splnením peňažného záväzku, dôsledkom čoho veriteľ nemôže disponovať svojimi peňažnými prostriedkami a dlžník ich zasa neoprávnene, bez súhlasu veriteľa využíva vo svoj prospech.

25. Odvolací súd zároveň uvádza, že povinnosť platiť úrok z omeškania vzniká pri omeškaní so splnením peňažného záväzku bez ohľadu na to, čo omeškanie spôsobilo, pretože ide o objektívnu zodpovednosť dlžníka za omeškanie. povinnosť platiť úrok z omeškania priamo ukladá, teda vzniká ex lege - priamo zo zákona, ktorý tiež stanovuje kritéria pre posudzovania výšky úrokov z omeškania, keďže strany si úrok z omeškania nemusia dohodnúť. Nárok na úrok z omeškania vznikne aj v takom prípade priamo zo zákona, pričom omeškanie dlžníka trvá až do doby riadneho splnenia záväzku. V prípade omeškania s plnením peňažného záväzku sa mení obsah záväzku v tom zmysle, že na strane dlžníka pribudne povinnosť plniť popri peňažnom dlhu aj úroky z omeškania a na strane veriteľa pribudne oprávnenie požadovať od dlžníka popri plnení peňažného dlhu aj úroky z omeškania.

26. V posudzovanej veci z obsahu spisu je zrejmé a medzi stranami nesporné, že žalovaný objednávkou zo dňa 27.2.2017 objednal u žalobcu prepravu tovaru, v ktorej dohodol aj jej cenu vo výške 312,00 eur. Za nespornú je potrebné považovať aj skutočnosť, že žalovaný tovar prevzal dňa 28.2.2017 a že žalobca faktúrou zo dňa 28.2.2017 splatnou dňa 29.4.2017 fakturoval žalovanému sumu 312,00 eur, ktorú žalovaný uhradil až v priebehu konania dňa 16.10.2017.

27. Žalovaný v priebehu konania opakovane v podanom odvolaní namietal a to s odkazom na e-mailovú komunikáciu medzi stranami sporu zo dňa 27.3.2017, že z tejto je zrejmé, že zo strany žalobcu malo dôjsť len k odoslaniu opravenej faktúry, čo potvrdzuje jeho tvrdenie, že pôvodne bola žalobcom vystavená chybná faktúra, konkrétne so zlým IČ DPH, v dôsledku čoho takúto faktúru nebolo možné zaevidovať. Odvolací súd zastáva názor, že uvedená námietka žalovaného nemá vplyv na vecnú správnosť rozsudku v napadnutej časti.

28. Z e-mailovej komunikácie medzi stranami sporu zo dňa 27.3.2017 totiž nesporne vyplýva, že žalobca e-mailom zo dňa 27.3.2017 posiela žalovanému opravenú faktúru č. D17/0334 a zároveň oznamuje, že originál pošle poštou, čo nepochybne vyplýva aj z podacieho poštového hárku zo dňa 27.3.2017, ktorým bola doručovaná faktúra ako poštová zásielka dňa 27.3.2017.

29. S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc aj z tvrdenia žalovaného možno vyvodiť, že keď žalobca dňa 27.3.2017 e-mailom doručil žalovanému opravenú faktúru a túto doručoval aj poštovým úradom v uvedený deň, že žalovaný disponoval faktúrou vystavenou žalobcom zo dňa 28.2.2017, aj keď podľa jeho tvrdenia s nesprávnym IČ DPH z dôvodu ktorého, podľa jeho tvrdenia ju nemohol zaevidovať, a preto bol povinný svoj záväzok spočívajúci v peňažnom plnení uhradiť žalobcovi, aby sa nedostal do omeškania. Príčina, pre ktorú dlžník nesplnil svoj záväzok včas a riadne, je irelevantná, pretože pre vznik omeškania nemá žiadny význam.

30. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že nesprávne uvedenie IČ DPH nemá vplyv na splatnosť pohľadávky a omeškanie dlžníka, pretože faktúra sama o sebe bez ďalšieho je len účtovným dokladom. V žalobcom vystavenej faktúre bol žalovaný ako subjekt jednoznačne identifikovaný a jednoznačne bol vymedzený aj jeho záväzok, ktorý napriek tomu neuhradil, v dôsledku čoho sa dostal do omeškania, a preto žalovaným tvrdená námietka nie je dôvodná.

31. K tvrdeniu žalovaného, že predloženým podacím hárkom z 27.3.2017 mohlo ísť o odoslanie inej faktúry netýkajúcej sa predmetného sporu s poukazom na to, že strany sporu boli obchodnými partnermi a aktívne medzi sebou obchodovali, odvolací súd uvádza, že uvedené tvrdenie s poukazom už na vyššie uvedené dôvody je bez právneho významu, navyše žalovaným tvrdená námietka zostala len v rovine tvrdenia, bez toho, aby žalovaný ním tvrdené skutočnosti preukázal relevantnými dôkazmi.

32. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutej časti podľa potvrdil ako vecne správny, vrátane výroku o priznaní paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur a výroku o nároku na náhradu trov konania, o ktorých súd prvej inštancie rozhodol v súlade s platnou právnou úpravou, pretože je vo výroku vecne správny.

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s ust. a a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta )

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).