Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sa/105/2020

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: L. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX, L., zastúpený advokátom Mgr. Michalom Zálešákom, so sídlom advokátskej kancelárie Heyrovského 14, Bratislava, zapísaným v zozname SAK pod č. lic. 7767, proti žalovaným: 1. Bratislavský samosprávny kraj, so sídlom Sabinovská 16, Bratislava, IČO: 36 063 606, a 2. Spojená škola, so sídlom ul. SNP 30, Ivanka pri Dunaji, IČO: 42 128 919, o žalobe proti inému zásahu, takto

rozhodol:

Žalobu zo dňa 03.11.2020 doručenú Krajskému súdu v Bratislave dňa 04.11.2020, odmieta. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj „súd“) bola dňa 04.11.2020 doručená žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy, ktorou sa žalobca alternatívne domáhal buď prerušenia konania podľa ust. (ďalej aj „SSP“) a predloženia veci Ústavnému súdu SR pre posúdenie súladu právnych predpisov s SR alebo uloženia zákazu žalovanému v 2. rade, pokračovať v zásahu do práva žalobcu a nariadenia obnoviť stav pred zásahom tak, že upustí od konania, ktorým mu znemožňuje v podaní prihlášky na štúdium, ako aj akéhokoľvek ďalšieho konania, ktoré by ho obmedzovalo v podaní prihlášky na štúdium na strednej škole, alebo by ho inak poškodzovalo na základe jeho zdravotného postihnutia a vykoná všetky nevyhnutné opatrenia na to, aby mu bolo umožnené podať prihlášku na štúdium na strednej škole a študovať na strednej škole na rovnoprávnom základe s ostatnými. 2. V odôvodnení žaloby žalobca uviedol, že žalovaný v 2. rade zaevidoval dňa 06.03.2020 jeho prihlášku na štúdium na strednej škole v školskom roku 2020/2021, v odbore 4578 H rybár. Dňa 06.04.2020 mu však oznámil, že jeho prihlášku neakceptuje z dôvodu nesplnenia podmienok prijatia v zmysle ust. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „“), keďže bol vzdelávaný podľa vzdelávacieho programu ICSED 1, ktorý zodpovedá primárnemu vzdelaniu podľa ust. , no pre prijatie prihlášky je potrebné nižšie stredné vzdelanie podľa ust. , teda vzdelanie podľa programu ISCED 2. Poukázal na to, že v ďalšom postupe podal voči tomuto oznámeniu opravný prostriedok, na základe ktorého mu žalovaný v 2. rade opätovne oznámil, že ho nebolo možné prijať na štúdium, a preto nemohol byť na základe prihlášky zaradený do prijímacieho konania. Žalovanému v 1. rade ako zriaďovateľovi žalovaného v 2. rade podal opravný prostriedok aj voči tomuto oznámeniu, v ktorom namietal porušenie svojho práva na vzdelanie a diskrimináciu. Žalovaný v 1. rade odpovedal listom zo dňa 09.09.2020, v ktorom žalobcovi opätovne potvrdil postup žalovaného v 2. rade a teda, že nemohol vydať rozhodnutie o prijatí resp. neprijatí, keďže žalobca nebol zaradený do prijímacieho konania. 3. Podľa (ďalej aj „“) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 4. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy, 5. Podľa , sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 6. Podľa , žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. 7. Podľa , žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu 8. Podľa , žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy. 9. Podľa , lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca. 10. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 11. Podľa , správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene. 12. Lehotu na podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy, tak subjektívnu ako aj objektívnu, zakotvuje v ust. . Subjektívna dvojmesačná lehota začína plynúť okamihom, kedy sa osoba dotknutá iným zásahom dozvedela o tomto zásahu ako aj od vedomosti, kto tento iný zásah vykonal (objektívna lehota v danom prípade nie je sporná). Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že prvotný okamih, kedy sa žalobca dozvedel o inom zásahu, bolo prevzatie oznámenia žalovaného v 2. rade, o neakceptovaní prihlášky zo dňa 06.04.2020. Žalobca síce neuviedol konkrétny deň, v ktorý uvedené oznámenie prevzal, no z priloženej dokumentácie nesporne vyplýva, že dňa 03.06.2020 spísal voči tomuto oznámeniu opravný prostriedok a teda najneskôr týmto dňom mal žalobca bez ďalších pochybností vedomosť o inom zásahu vykonanom zo strany žalovaného v 2. rade. 13. Žalobca pri posudzovaní začatia plynutia lehoty na podanie žaloby pravdepodobne vychádzal z okamihu doručenia posledného z oznámení žalovaného v 1. rade zo dňa 09.09.2020 a teda sa domnieval, že lehota na podanie žaloby proti inému zásahu uplynula dňa 09.11.2020. Takto počítaná lehota na podanie žaloby však nie je správna. 14. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy posudzovania lehoty na podanie návrhu na začatie konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, obsiahnutej v ust. , úprava v neobsahuje procesnú podmienku vyčerpania príslušného prostriedku nápravy iného zásahu (napríklad sťažnosti alebo opravného prostriedku). 15. Subjektívna lehota na podanie žaloby preto začína plynúť nezávisle od skutočnosti, či žalobca po oboznámení sa so všetkými skutočnosťami nasvedčujúcimi vykonanie iného zásahu, inicioval voči orgánu verejnej správy akékoľvek ďalšie postupy, spočívajúce v podaní opravných prostriedkov alebo iných žiadostí o vykonanie nápravy a odstránenia iného zásahu. Z uvedeného je zrejmé, že pre včasné podanie žaloby proti inému zásahu, je žalobca povinný bez ďalšieho podať žalobu v lehote dvoch mesiacov od momentu, keď sa dozvedel, že bol iným zásahom dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach a kto tento zásah vykonal. Sám žalobca pritom v žalobe poukázal na skutočnosť, že v uvedenom prípade nedošlo k vydaniu rozhodnutia, prípadne opatrenia, voči ktorým by bolo možné podať opravný prostriedok. Zo samotnej podstaty veci preto neprichádza do úvahy počítanie lehoty na podanie žaloby až od vyčerpania prípadných zákonom ustanovených postupov, spočívajúcich v podaní opravných prostriedkov, ako je tomu pri iných typoch správnych žalôb. 16. Lehota na podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy, začala žalobcovi plynúť odo dňa prevzatia oznámenia o neakceptovaní prihlášky zo dňa 06.04.2020, pričom v zmysle odseku 11 predmetného uznesenia, to bolo najneskôr dňa 03.06.2020. Posledný deň dvojmesačnej subjektívnej lehoty na podanie žaloby uplynul žalobcovi dňa 03.08.2020. Žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty na podanie žaloby podaná nebola a s prihliadnutím na všetky uvedené okolnosti je zrejmé, že žaloba

proti inému zásahu orgánu verejnej správy bola podaná zjavne oneskorene a to tri mesiace po uplynutí lehoty na jej podanie. 17. Keďže žaloba bola podaná zjavne oneskorene, správny súd ju na základe vyššie uvedeného, s poukazom na ust. odmietol. 18. O trovách konania rozhodol správny súd postupom podľa ust. tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak bola žaloba odmietnutá.

Poučenie:

Doručené uznesenie je právoplatné ( ). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. ( ) Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia uznesenia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. ( ) Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v , ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. ( ) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a , ak je žalovaným Centrum právnej pomoci ( ).