Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-20P/126/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislave V sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal.: E. M., nar. XX.X.XXXX, v striedavej starostlivosti oboch rodičov, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova č. 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - otec: N. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. cesta XX, R., zast. advokátom JUDr. Peter Fratrič, AK so sídlom Timravina 9, Bratislava a matka: Q. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, E. , o návrhoch rodičov na zmenu ich úpravy práv a povinností k mal. E., takto

rozhodol:

I. E. určuje, že striedavá osobná starostlivosť rodičov k mal. E. M., nar. XX.XX.XXXX sa bude počas školských prázdnin a vianočných sviatkov realizovať nasledovne: I.1. Počas školských prázdnin a Vianočných sviatkov bude maloletá v osobnej starostlivosti matky nasledovne:

- počas prázdnin v škole maloletej označených ako JAR, každý nepárny rok, od školského dňa predchádzajúceho týmto prázdninám, kedy si maloletú vyzdvihne v školskom zariadení, do prvého školského dňa po prázdninách do 8:00 hod

- počas prázdnin v škole maloletej označených ako ZIMA, každý párny rok, od školského dňa predchádzajúceho týmto prázdninám, kedy si maloletú vyzdvihne v školskom zariadení, do prvého školského dňa po prázdninách do 8:00 hod

- počas jesenných školských prázdnin, každý párny rok, od školského dňa predchádzajúceho týmto prázdninám, kedy si maloletú vyzdvihne v školskom zariadení, do prvého školského dňa po prázdninách do 8:00 hod, kedy maloletú odovzdá do školského zariadenia ;

- počas letných školských prázdnin, počnúc rokom 2021, každý rok od 01. júla od 9:00 hod do 16. júla do 9:00 hod a od 01.augusta od 9.00 hod do 17. augusta do 9.00 hod

- počas Vianočných sviatkov každý nepárny rok od školského dňa predchádzajúceho týmto prázdninám, kedy si maloletú vyzdvihne v školskom zariadení do 30.12. do 9.00 hod a každý párny rok od 30.12. do 9.00 hod do prvého školského dňa nasledujúceho po prázdninách do 8:00 hod.

I.2. Počas školských prázdnin a Vianočných sviatkov bude maloletá v osobnej starostlivosti otca nasledovne:

- počas prázdnin v škole maloletej označených ako JAR, každý párny rok, od školského dňa predchádzajúceho týmto prázdninám, kedy si maloletú vyzdvihne v školskom zariadení do prvého školského dňa po prázdninách do 8:00 hod

- počas prázdnin v škole maloletej označených ako ZIMA, každý nepárny rok, od školského dňa predchádzajúceho týmto prázdninám, kedy si maloletú vyzdvihne v školskom zariadení, do prvého školského dňa po prázdninách do 8:00 hod

- počas jesenných školských prázdnin, každý párny rok, od školského dňa predchádzajúceho týmto prázdninám, kedy si maloletú vyzdvihne v školskom zariadení, do prvého školského dňa po prázdninách do 8:00 hod.;

- počas letných školských prázdnin, počnúc rokom 2021, každý rok od 16. júla od 9:00 hod do 01. augusta do 09:00 hod a od 17. augusta od 9.00 hod do 02.09. do 9:00 hod;

- počas Vianočných sviatkov každý párny rok od školského dňa predchádzajúceho týmto prázdninám, kedy si maloletú vyzdvihne v školskom zariadení do 30.12. do 9.00 hod a každý nepárny rok od 30.12. do 9.00 hod do prvého školského dňa nasledujúceho po prázdninách do 8:00 hod. I.3. Otec má právo tráviť narodeniny maloletej s ňou každý nepárny rok od 8:00 hod. dňa 17.06. do 8:00 hod. dňa 18.6. I.4. Matka má právo tráviť narodeniny maloletej s ňou každý párny rok od 8:00 hod. dňa 17.06. do 8:00 hod. dňa 18.6.

s tým, že rodičia sú povinní maloletú riadne a včas na styk pripraviť, s potrebnými vecami ju odovzdať druhému rodičovi v mieste bydliska rodiča od ktorého odchádza, alebo odovzdať v určenom čase v školskom zariadení.

II. Vo zvyšku súd návrh otca zamieta. III. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. -97 zo dňa 18.6.2019 v časti prázdnin a Vianočných sviatkov, vo zvyšných častiach ostáva nezmenený. IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania

odôvodnenie:

1. Otec mal. E. sa návrhom domáhal: a) zrušiť mu vyživovaciu povinnosť na mal. E. spätne od marca XXXX a uložiť matke povinnosť vrátiť mu ním zaplatené výživné za obdobie od marca XXXX; a doplneným podaním (čl. 64 spisu) žiadal: b) úpravu styku s maloletou počas jej narodeninového dňa ( ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku v bode I.3. I.4.); c) osobitne určiť jeho styk s maloletou v čase od 06.05.2021 od 8:00 hod. do 10.05.2021 do 18:00 hod.; d) opraviť a spresniť časť výroku rozsudku OS Bratislava II č. k. -97 zo dňa 18.06.2019 ( rozsudok je pripojený na čl.6 v spise) v časti styku počas školských prázdnin a Vianočných sviatkov nasledovne:

Počas školských prázdnin bude maloletá v osobnej starostlivosti matky nasledovne:

- počas prázdnin v škole maloletej označených ako JAR, každý nepárny rok, od školského dňa predchádzajúceho týmto prázdninám, kedy si maloletú vyzdvihne v školskom zariadení, do prvého školského dňa po prázdninách do 8:00 hod

- počas prázdnin v škole maloletej označených ako ZIMA, každý párny rok, od školského dňa predchádzajúceho týmto prázdninám, kedy si maloletú vyzdvihne v školskom zariadení, do prvého školského dňa po prázdninách do 8:00 hod

- počas letných školských prázdnin každý rok od 01. júla od 9:00 hod do 15. júla do 9:00 hod a od 31.júla od 19.00 hod do 14. augusta do 9.00 hod

- počas jesenných školských prázdnin, každý párny rok, od školského dňa predchádzajúceho týmto prázdninám, kedy si maloletú vyzdvihne v školskom zariadení, do prvého školského dňa po prázdninách do 8:00 hod, kedy maloletú odovzdá do školského zariadenia

- počas Vianočných sviatkov každý nepárny rok od školského dňa predchádzajúceho týmto prázdninám, kedy si maloletú vyzdvihne v školskom zariadení do 30.12. do 9.00 hod a každý párny rok od 30.12. do 9.00 hod do prvého školského dňa nasledujúceho po prázdninách do 8:00 hod.

Počas školských prázdnin bude maloletá v osobnej starostlivosti otca nasledovne:

- počas prázdnin v škole maloletej označených ako JAR, každý párny rok, od školského dňa predchádzajúceho týmto prázdninám, kedy si maloletú vyzdvihne v školskom zariadení do prvého školského dňa po prázdninách do 8:00 hod

- počas prázdnin v škole maloletej označených ako ZIMA, každý nepárny rok, od školského dňa predchádzajúceho týmto prázdninám, kedy si maloletú vyzdvihne v školskom zariadení, do prvého školského dňa po prázdninách do 8:00 hod

- počas letných školských prázdnin, počnúc rokom 2020, každý rok od 15. júla od 9:00 hod do 31. júla do 19:00 hod a od 14. augusta od 9.00 hod do 02.09. do 8:00 hod kedy odovzdá maloletú do školy

- počas jesenných školských prázdnin, každý párny rok, od školského dňa predchádzajúceho týmto prázdninám, kedy si maloletú vyzdvihne v školskom zariadení, do prvého školského dňa po prázdninách do 8:00 hod.,

- počas Vianočných sviatkov každý párny rok od prvého dňa prázdnin od 9:00 hod, do 30.12. do 9.00 hod a každý nepárny rok od 30.12. do 9.00 hod do prvého školského dňa nasledujúceho po prázdninách do 8:00 hod.

2. Otec odôvodnil návrh (a) na zrušenie mu vyživovacej povinnosti k maloletej a vrátenie uhradeného výživného matke od marca 2020 tým, že od marca 2020 má s matkou maloletú v striedavej osobnej starostlivosti v jednotýždňových intervaloch, pričom na dieťa stále platí výživné mesačne po 150 eur. V období od 18.9.2019 do začiatku marca 2020 mali inak dohodnutý a aj realizovaný režim striedavej osobnej starostlivosti ( ďalej len „SOS“), Sarah nebola u rodičov v rovnaký čas a podľa jeho vyjadrenia to bol aj dôvod pôvodne dohodnutého jeho výživného 150 eur na dcéru mesačne. Poukázal na fakt, že on platí maloletej mesačne školné na súkromnej základnej francúzskej škole. Zrušenie výživného od marca 2020 a vrátenie už uhradenej sumy za obdobie od tohto mesiaca považuje za spravodlivé z dôvodu, že dieťa majú obaja rodičia časovo v rovnakej starostlivosti a matka býva s malou v spoločnej domácnosti s partnerom v dome, ktorý je dobre situovaný a spoluvytvára adekvátnu životnú úroveň ako matke tak aj maloletej počas jej pobytu u matky. 2.1. Otec odôvodnil navrhnutú úpravu styku (b) s maloletou počas jej narodenín tým, že na tom bol s matkou dieťaťa dohodnutý už pri schvaľovaní ich dohody na OS Bratislava II v roku 2019. 2.2. Otec odôvodnil návrh na osobitne určenie jeho styku s dcérou (c) od 06.05.2021 od 8:00 hod. do 10.05.2021 do 18:00 hod. tým, že počas konania na OS Bratislava II vo veci sp. zn. sa s matkou dohodol na kompenzácii za jeho nemožnosť byť v minulosti v styku s dcérou a to na navyše o 7 dní, ale nebolo to poňaté do súdom schvaľovanej rodičovskej dohody vyhotovenej formou rozsudku. Podľa tvrdenia otca matka mu z tých 7 dní poskytla navyše tri dni, zvyšné štyri mu sľúbila do konca roka 2019, ale doposiaľ sľub nesplnila. 2.3. Otec odôvodnil návrh na opraviť a spresniť časť výroku rozsudku OS Bratislava II č. k. -97 zo dňa 18.06.2019 v časti styku počas školských prázdnin a Vianočných sviatkov (tak ako je to už špecifikované v ods. 1 odôvodnenia tohto rozsudku) tým, že pri koncipovaní dohody na OS Bratislava II ( sp. zn. ) bolo opomenuté, že maloletá navštevuje základnú francúzsku školu teda aj školský rozvrh a prázdniny zodpovedajú francúzskym školám. V dohode uvádzané veľkonočné sviatky a jarné školské prázdniny pritom nekorešpondujú s prázdninami v škole dieťaťa. Medzi rodičmi je zhoda na označení veľkonočných prázdnin ako „JAR“ a jarných školských prázdnin ako „ZIMA“, keďže sú takto označované aj v kalendári prázdnin školy dieťaťa. V rámci úpravy prázdnin otec do návrhu skoncipoval všetky školské prázdniny , ktoré mienil upraviť a to z dôvodu spresnenia a právnej istoty do budúcna. Zvýšený rozsah jeho styku s maloletou počas letných prázdnin (každý rok od 15. júla od 9:00 hod do 31. júla do 19:00 hod a od 14. augusta od 9.00 hod do 02.09. do 8:00 hod.) odôvodnil na pojednávaní tým, že ide o kompenzovanie za obdobie, po ktoré v minulosti s dcérou nebol.

3. Matka nesúhlasila so zrušením výživného otcovi ani s tým, aby mu mala vrátiť vyplatené výživné za obdobie od marca 2020. Taktiež nesúhlasila s navrhovanou úpravou styku otca s dieťaťom počas vianočných sviatkov prezentujúc záujem dieťaťa byť 24.12. s ňou , aby bola zúčastnená na jej kresťanských tradíciách. Nesúhlasila ani s návrhom , aby mal otec tri dni navyše styk s dcérou (od 06.05.2021 od 08:00 hod. do 10.05.2021 do 08:00 hod.), lebo ona mu tie dni už dala. Súhlasila s označením prázdnin JAR, ZIMA ako aj upraviť ich styk s dcérou v deň jej narodenín v zmysle otcovho návrh a upraviť preberanie si dieťaťa pred prázdninami v škole za rovnakého režimu. Ohľadom úpravy styku cez leto odprezentovala vlastný návrh na letné školské prázdniny a považuje ho za spravodlivejší ( lebo počet dní dieťaťa u rodičov bude vyrovnaný) takto: mesiac júl -u matky od 01.07. od 09:00 hod. do 16.07. do 09:00 hod. a otec od 16.07. od 09:00 hod. do 01.08. do 09:00 hod; mesiac august - u matky od 01.08. od 09:00 hod. do 16.08. do 09:00 hod., u otca od 16.08. od 09:00 hod. do 31.08. do 09:00 hod. a u matky od 31.08. od 09:00 hod. do 01.09. do 09:00 hod.

4. Otec nesúhlasil s navrhnutou úpravou letných školských prázdnin zo strany matky.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov detí a kolíznej opatrovníčky, písomnými vyjadreniami rodičov dieťaťa, potvrdeniami o príjme rodičov, pripojeným spisom OS Bratislava II sp. zn. , potvrdením o návšteve školy dieťaťa, výpisom účtu matky o výške úveru, výpisom zo živnostenského registra na obchodné meno N. M. - IT E., ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

X. Naposledy bolo rozhodované o úprave práv a povinností rodičov k mal. E. rozsudkom OS R. II č. k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX (právoplatný XX.X.XXXX), ktorým bola schválená rodičovská dohoda za prítomnosti právnych zástupcov rodičov. Z obsahu predmetného spisu mal súd preukázané, že pri tvorení a uzatváraní rodičovskej dohody boli prítomní rodičia spolu so svojim právnymi zástupcami. Predmetným rozsudkom bola maloletá zverená do SOS, pritom režim SOS bol upravený jednak na obdobie od 18.9.2019 do 1.3.2020 v kratšom rozsahu pre otca ( u otca bola od stredy v párnom týždni do pondelka do nepárneho týždňa, následne u matky od pondelka v nepárny týždeň do stredy v párnom týždni, potom u otca od stredy v párnom týždni do stredy v nepárnom týždni a u matky od stredy v nepárny týždeň do stredy v párny týždeň) a následne od 2.3.2020 už presne striedavo v jednotýždňových intervaloch (I.) s výnimkou školských prázdnin a sviatkov, ktoré boli upravené osobitne ( na čl. 6 spisu sa nachádza predmetný rozsudok). Okrem toho s rodičia dohodli na tomto: II.: maloletú budú zastupovať a spravovať jej majetok obaja.; III.: Otcovi bolo určené výživné na dcéru 150 eur mesačne.; IV.: otcovi určená povinnosť prispieť na výživu dieťaťa od 1.7.2018 do 30.6.2019 po 250 eur mesačne.; V.: Otcovi bol určený nedoplatok na výživnom s povinnosťou úhrady do konkrétneho dňa.; VI.: Otcovi bola určená povinnosť platiť maloletej školné v presne špecifikovanej škole navštevovanej dieťaťom.; VII.: Rodičom bola uložená povinnosť hradiť každý v polovici výdavky dieťaťa spojení s návštevou školy.; VIII.: Rodičom bola uložená povinnosť vzájomne sa informovať pri vycestovaní s dieťaťom do cudziny.; IX.: Rodičia si dohodli trvalé bydlisko dieťaťa ako bydlisko matky. 6.1. Matka mala v tom čase netto mesačný príjem XXXX,XX eur. 6.2. V rámci toho konania nebol otec dotazovaný na svoj príjem, tento ho súdu ani nepredložil, avšak v rámci svojho pôvodného návrhu na zverenie dieťaťa matke a široko koncipovanom styku dieťaťa s ním navrhol platiť výživné 250 eur. V rámci svojich vyjadrení v konaní opakovane uvádzal jeho spor s matkou pri majetkovom vyporiadavaní sa a že neuznáva nároky matky na sumy ( príkladmo uviedol XXX XXX eur na čísle listu XX pripojeného spisu sp. zn.XXP/XXX/XXXX), ktoré žiadala vyplatiť a on uvádzal sumu XX XXX eur odvolávajúc sa na predmanželskú zmluvu. Z jeho vyjadrení aj vyplynulo, že matke ponúkal medzi ním ako vyporiadanie vyplatiť sumu . 7. V súčasnom období rodičia svoj osobný stav nezmenili, rodičom nepribudli ďalšie vyživovacie povinnosti.

8. Otec je občan Francúzskej republiky, neovláda slovenský jazyk, preto sa jeho výsluch realizoval aj za prítomnosti tlmočníka. Lustráciou v registri obyvateľov SR súd zistil, že otec má ako štátnu príslušnosť uvedené: W. republika, B. štát. Má vysokoškolské vzdelanie v odbore elektromechanik, následne si urobil doktorát na E.. D. jeho vyjadrenia sa začiatkom septembra XXXX presťahoval na E., kde okrem svojej dcéry nemá žiadne väzby ani neovláda slovenský jazyk. Otec v návrhu uviedol, že on presadil, aby maloletá navštevovala školu s vyučovacím jazykom francúzštiny v záujme poskytnutia jej najkvalitnejšieho vzdelania. 8.1. Otec býva v prenajatom byte v Bratislava. Nemá žiadnu partnerku. Otec k svojim mesačným výdavkom uviedol jednak výdavky s ubytovaním XXX eur, oblečenie XX eur, strava vrátane reštauračnej stravy XXX eur, voľnočasové aktivity bežne XXX eur ( počas pandémie XX eur), výdavky s autom XX eur ( počas covid obdobia XX eur). K. mimoriadne ročné výdavky uviedol dovolenka XXXX eur ( cez covid XXX eur) a výdavky za účelom návštevy rodiny v W. XXXX eur ( počas covid obdobia nebol na návšteve). Z obsahu otcom predloženej nájomnej zmluvy ( čl. XXX v spise) mal súd preukázané, že otec má v podnájme X izbový byt na dobu určitú ( X.X.XXXX-X.X.XXXX) a dohodnuté nájomné mesačne XXX eur + za energie mesačne XXX eur + za prenájom garáže XX eur mesačne a internet + TV XX eur mesačne. X.X. Otec pôvodne pracoval v H. na pracovnú zmluvu a založenie s.r.o. bolo podľa vyjadrenia otca podmienkou jeho zamestnávateľa v H.. O. je jediným spoločníkom vo firme M. IT services s.r.o., ktorá vznikla dňa XX.XX.XXXX. Od XX.XX.XXXX je v tejto firme zamestnaný pracujúc z domu, pričom jeho firma ( a teda i zamestnávateľ) má sídlo na adrese: A. cesta XX, R. - mestská časť D. ( pozn. súdu: je to adresa totožná s adresu trvalého bydliska otca). Za obdobie február /S. až apríl XXXX má v E. poisťovni evidovaný vymeriavací základ 0 eur. Z výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu Bratislava, č.

živ. Registra : 110 - 285986 z 2.7.2020 vyplýva, že otec má založenú živnosť pod obchodným menom N. M. - IT E. s miestom podnikania XXXXX R. - N. U. H., D. XXXX/XX. D. tvrdenia otca živnosť nevyužíva, ale mal ju založenú len z dôvodu, že zápis v obchodnom registri je v E. republike pomalý. X.X. Z obsahu otcom predloženého je daňového priznania fyzickej osoby za rok XXXX vyplýva, že za rok XXXX mal príjem XX XXX,XX eur, mal odpočítané dane XX XXX eur, jeho čistý príjem bol XX XXX,XX eur. Z toho súdu následne vyšiel otcov mesačný netto príjem v roku XXXX vo výške X.XXX eur. Od XX.X.XXXX vykonáva otec svoju prácu prostredníctvom slovenského podnikateľského subjektu M. IT services s.r.o., kde je jediným spoločníkom a konateľom. Za poskytovanie svojich služieb si jeho firma účtuje rovnakú sumu X XXX,XX eur mesačne, čo v prepočte na netto mesačnú mzdu predstavuje (aj podľa vyjadrenia otca v jeho písomnom vyjadrení) sumu X XXX eur. D. vyjadrenia otca na pojednávaní má príjem aj z dividend, v období pandémie V. suma klesla, ale mesačne ide o sumu XXXX eur netto. X.X. Osobitne otec špecifikoval výdavky na svoju dcéru, ktoré má v období, kedy má dieťa v starostlivosti a to nasledovne: mesačné výdavky - výživné platené k rukám matky XXX Y. , školné XXX Y. , strava vrátane reštaurácií XXX Y., oblečenie v sume XX Y., voľnočasové aktivity v sume XX Y. (počas „covid obdobia“ XX Y.) , kozmetika XX Y.. L. XX eur otec odôvodnil, že dieťa sa aj maľuje, kupuje šampóny, kondicionéry. E. sumu XX eur na oblečenie XX ročného maloletého dieťaťa odôvodnil tým, že jej kupuje oblečenie, ktoré potrebuje a je drahšie. O. dodal, že on vždy rozhoduje, čo kúpi na oblečenie dcére . K. ročné výdavky na dcéru uviedol: školské potreby v sume XXX Y. ( to je na učebnice, pracovné zošity a pod.), školský výlet XX eur (počas „covid obdobia“ bol zrušený), dovolenka za XXX Y. (počas „covid obdobia“ XXX Y.) , prázdninový tábor XXX Y.. K. ročný výdavok otec uviedol aj položku „ vreckové a nepravidelne realizované šetrenie celkovo v sume XXX eur. O. tento výdavok odôvodnil tým, že ide o peniaze dávané na účet, ktorý je jeho účtom a malá nemá vlastnú karu na výbery. D. slov otca maloletá môže tie peniaze používať, ale on ju presvedčil, aby si tam časť peňazí nechala blokovaných. D. slov otca, ak by mu súd zrušil výživné XXX eur mesačne, tak by jej túto sumu mesačne posielal na ním spomínaný účet .

X. Právny zástupca otca k veci doplnil, že už v konaní na OS R. II si rodičia v roku XXXX dohodli styk otca s maloletou o X dní naviac, pritom táto časť dohody bola poňatá len do zápisnice na súde, nie v rozsudku súdu. F. pri tvorení prvej dohody boli nezrovnalosti v označení prázdninových dní, preto to žiadajú v rámci tohto konania opraviť v zmysle ich návrhu. Q. na návrhu na zrušení výživného otcovi, lebo E. je rovnocenná, boli preukázané reálne výdavky matky na dieťa a otec platí aj mesačne školné cca XXX eur.

XX. Matka býva minimálne od marca XXXX v spoločnej domácnosti s partnerom a svojou dcérou E. v E., kde má aj trvalé bydlisko. R. v rodinnom dome, ktorého podielovou spoluvlastníčkou je matka v X-ci a kúpnu zmluvu uzatvorila v mesiaci jún XXXXX. Na kúpu polovice domu matka preukázateľne čerpala úver vo výške XX.XXX eur. N. polovicu domu vlastní dcéra jej partnera. B. o dom, ktorý bol pôvodne vo vlastníctve jej partnera. C. partner aj jeho dcéra sú zamestnaní. D. matka bývala v domácnosti so svojimi rodičmi v R., neskôr sa presťahovala k partnerovi do domu, ktorého následne kúpila X-cu. G. na pojednávaní odôvodnila kúpi polovice domu jej partnera tým, že jeho dom bol zadlžený na daňovom úrade a partnerovi hrozilo, že o dom príde. Aj v čase, keď bol vlastníkom jej partner, ona mu na bývanie prispievala tou istou sumou, ktorú teraz uvádza ako jej mesačné výdavky na bývanie. K. má jej partner mesačný brutto príjem XXX eur a pôvodne mal vlastnú firmu. G. popiera, že dôvodom otca presťahovať sa na E. bola jeho dcéra , ale že to jeho záujem o zníženie nákladov, aby mohol prestať pracovať. F. poukázala na fakt, že školné v škole maloletej hradila ona v období od septembra XXXX do januára XXXX a otec toto tvrdenie nepoprel. XX.X. G. má mesačné výdavky spojené s bývaním na: plyn XX eur, čo je na obe polovice domu, keďže v dome sú len jedny plynové hodiny. G. platí mesačne za jej polovicu domu elektrinu XX eur, vodu XX,XX eur. A. bude platiť daň z nehnuteľnosti cca XX eur na celý dom ( XX eur :X podielové spoluvlastníčka = XX eur). D. za komunálny odpad platí kvartálne po XX eur. G. dodala, že druh jej na tieto poplatky neprispieva, ale prispieva jej na stravu sumou XXX eur mesačne. Ak osobitný výdavok matka uviedla splátku spotrebiteľského úveru po XXX eur mesačne, čerpaného vo výške XXXX eur na zaplatenie rešerže potrebnej na súde v B. riešiacom ich R.. XX.X. V písomnom vyjadrení matka uviedla, že nakoľko doposiaľ nie je s otcom dieťaťa majetkovo vyporiadaná, otec zadržiava všetky spoločné peniaze, tak „bola nútená“ si v tomto roku zobrať hypotéku na kúpu bývania pre seba a dcéru. G. preukázala, že mesačne spláca hypotéku na dom ( polovicu domu) v sume XXX,XX eur.

XX.X. Matka má stredoškolské vzdelanie s maturitou - hotelovú akadémiu v D.. Je zamestnaná v riadnom pracovnom pomere, za obdobie posledných XX mesiacov (XX/XXXX-X/XXXX) mala netto mesačný príjem X.XXX,XX eur, poberá rodinné prídavky na dieža vo výške XX,XX eur mesačne.

XX. Matka nesúhlasí s osobitnou „navyše“ úpravou styku otca s dieťaťom od XX.XX.XXXX od XX:XX hod. do XX.XX.XXXX do XX:XX hod. z dôvodu, že otcovi tieto dni „navyše“ dala v apríli XXXX. Dodala, že otec mal mať E. pôvodne od veľkonočného piatku, pritom mal dieťa u seba už od utorka ( pred veľkonočným piatkom). Svoje tvrdenie odôvodnila aj tým, že v tom čase boli vydaní covidové opatrenia, nemohlo sa cestovať z okresu do okresu, preto aj maloletá bola u otca skôr. 11.1. Právny zástupca otca trval na úprave na styku navyše ( 06.05.2021-10.05.2021) z dôvodu, že si to rodičia dohodli na v konaní na OS Bratislava II ( sp. zn. ) priamo v zápisnici na súde, keď uzatvorili medzi sebou aj dohodu. Právny zástupca potvrdil, že maloletá bola pred Veľkonočným piatkom u otca už od pondelka, ale vysvetľuje si to inak: podľa jeho názoru, síce súd schválil ich rodičovskú dohodu so slovenským školskými prázdninami a sviatkami, rodičia boli dohodnutí, že sa pôjde podľa reálnych prázdnin v škole. A teda pred veľkou nocou síce pre slovenské školy začínali prázdniny až od piatka, ale podľa režimu v škole maloletej začínali prázdniny už od stredy. Preto aj tvrdí, že dieťa bolo u otca reálne od pondelka a v prázdninové dni od stredy v zmysle ich dohody. 11.2. Matka odôvodnila jej odsúhlasenie prvej súdom schválenej rodičovskej dohody ( sp. zn. ) tým, že mala v B. podaný návrh na rozvod a na rozvod samotný potrebovala súhlas manžela. Podľa jej vyjadrenia ak by z dohodou nesúhlasila, otec dieťaťa by nedal súhlas na rozvod. Otec k tomu dodal, že to nepopiera dodajúc, že ex manželka mu uniesla ich dieťa z krajiny, v ktorej bývali a on z lásky k dcére prišiel do krajiny, ktorej jazyk nevedel.

12. Matka prezentovala vôľu maloletej, aby deň 24.12. trávila vždy u nej, lebo maloletá bazíruje na darčekoch . Matka najprv v rámci konania uviedla , že ona i otec sú iného vierovyznania - ona je kresťansky založená a otec je židovského vierovyznania. A som ochotná mu dať za to iný deň, počas tých sviatkov. Už pri prvom súdnom pojednávaní som to navrhovala, ale otec za to žiadal 6 dní. Malá je kvôli tomu smutná aj kvôli tomu plakala. Napríklad cez tie vianočné sviatky by bola malá 24.12. u mňa a nejaký iný vianočný deň by bola navyše u otca. O viere dieťaťa sme sa nedohadovali. V čase bývania v B. a A. prevažne ona oslavovala židovské sviatky, počas H. na E. tiež. D. jej vyjadrenia je otec dieťaťa dosť veľký ateista a ona pre ňu je skôr tradícia viesť dieťa k sviatkom, ku kultúre. N. vyrastá v spoločnosti, kde sa H. sviatky oslavujú . G. sa jasne vyjadrila, že nie som proti žiadnemu z náboženstiev, aj na E. chodila s malou aj do židovskej sinagógy. K. zo strany otca dieťa nie je vedené k židovským sviatkom, ani k hebrejskému jazyku. XX.X. K H. a konkrétne dňu XX.X.X otec uviedol, že jeho dcéra je Q.a a nevidí dôvod, prečo by mala teraz sláviť nejaké kresťanské sviatky. Až po tom, čo otec dal súdu do pozornosti, že matka dieťaťa konvertovala na jeho židovskú vieru, matka túto skutočnosť súdu potvrdila odôvodniac to tým, že vtedy bývala v B.. Zároveň navrhol ako podmienku, pri ktorej by dieťa bolo u matky dňa XX.XX. to, že by mu to matka nahradila dvomi dňami navyše ( s tým matka nesúhlasila).

13. Matka súhlasila s návrhom právneho zástupcu otca, aby bol deň 1.9 poňatý do letných prázdnin, ak by mala dieťa počas letných školských prázdnin v auguste do 17.8. a otec by mal malú od 17.8. do 2.9. 13.1. Otec k rozsahu styku počas letných prázdnin dodal, že dôvodom jeho návrhu na širší styk cez tieto prázdniny je to, aby sa mu vykompenzovalo obdobie, počas ktorého v minulosti vôbec so svojou dcérou nebol a bolo to obdobie ešte pred tým, než rozhodoval Okresný súd Bratislava II (sp. zn. ).

14. Zhodným vyjadrením rodičov mal súd preukázané, že doposiaľ nie sú majetkovo vyporiadaní v rámci BSM, vyporiadanie prebieha v B. už druhým rokom. F. mal súd preukázané, že dieťa sa u otca nachádzala pred veľkonočnými prázdninami XXXX už od pondelka.

15. Otec k tvrdeniam matky, ktoré sa týkajú predmetu konania doplnil, že z dôvodu pandémie súvisiacej s COVID 19 maloletá nenavštevovala niekoľko mesiacov školu, teda nebolo potrebné dieťa ani do školy voziť. Touto skutočnosťou tiež odôvodnil je požiadavku vrátiť mu výživné za obdobie od marca 2020. k ich vyrovnaniu s matkou dodal, že odmietla jeho návrh na vyrovnanie , keď jej ponúkal 150 000 eur, preto aj zastáva názor, že matka nemá nízku životnú úroveň. On má síce vyšší príjem ako matka, ale dostatočne to kompenzuje podľa jeho názoru práve mesačným platením školného dieťaťu. Matka má voči dieťaťu tiež vyživovaciu povinnosť a nie je jeho povinnosťou zvyšovať výživným životnú úroveň matke.

16. Mal. Sarah má 10 rokov, navštevuje 5 ročník súkromnej základnej jazykovej školy v R. (Y. W. B. R.

- Y.). G. rozpráva plynule slovensky aj francúzsky. O. toho matka s ňou komunikuje aj v hebrejčine. G. platí maloletej v škole stravu mesačne po XX,XX eur a školskú družinu s poplatkom X eurá na hodinu, za posledné dva či tri mesiace jej prišlo zaplatiť okolo XX eur (vyučovanie má do XX:XX hod., potom je v družine). G. maloletej kupuje ona školské potreby ako perá, farbičky, školská taška, peračník a pod. D. matky otec neakceptuje, aby si k nej nosila oblečenie a obuv, ktoré kúpil malej otec. G. maloletú denne do školy vozí ( v týždne, keď má E.) zapožičaným autom od svojich rodičov a má s tým mesačne výdavky cca XXX eur. D. vyjadrenia matky pracuje od marca XXXX (po vzniku pandémie V. XX, resp. iný názov: „corona“) z domu preto musí cestu z E. do R. musí denne absolvovať dva krát ( ráno a poobede). G. poukázala na to, že v škole sú drahšie obedy, družina, škola v prírode a aby sa tam dieťa zaradilo do spoločnosti, platí sa to. D. na fakt, že aj keď do práce dochádzal zo E. do R. , tak dieťa vozila na opačnú stranu mesta než kde mala ona pracovisko.

XX. Z obsahu potvrdenia základnej školy dieťaťa ( čl. XX v spise) mal súd preukázané, že v škole majú : začiatok školského roku X.X.XXXX ráno a koniec šk. roku X.X.XXXX po vyučovaní; školské prázdniny na jeseň od XX.XX. do X.XX.XXXX, H. od XX.XX. do XX.XX.XXXX, Q. od XX.XX. do X.X.XXXX, jar od XX.XX. do XX.XX.XXXX a od XX.XX. do XX.XX.XXXX, štátne sviatky XX.X., XX.XX., polročné prázdniny XX.XX.

18. Záverečné vyjadrenia: 18.1. V záverečnom vyjadrení právny zástupca otca k veci zhrnul, že otcom navrhnuté letné dni navyše s dcérou mali zodpovedať tomu, že matka mu neumožnila byť s maloletou prakticky počas celého roka 2018 a takto to bolo skoncipované aj v rodičovskej dohode schválenej na OS Bratislava II. Matka až neskôr namietala takéto rozdelenie letných prázdnin. Otec považuje za spravodlivé zohľadniť zlomyseľné konanie matky z roku 2018 v ďalšej úprave styku, pričom nimi navrhnutú úpravu styku cez letné prázdniny považuje za postupné reparovanie v čase s rozložením dní až do jej plnoletosti. Taktiež považuje za spravodlivé využiť dni, ktoré mu matka navyše s dcérou sľúbila, lebo jej prvotný sľub bol umožniť mu styk navyše do konca roku 2019, prísľuby však odďaľovala. Nepriznanie mu zvyšku sľúbených dní by otec považoval za povzbudenie matky do budúcnosti ako pristupovať k dohodám bez riadnej vykonateľnosti. Výživné žiada zrušiť z dôvodu spravodlivého usporiadania veci. Matka uviedla výdavky s vedením domácnosti a maloletou, ktorú sú štandartnými, ba skôr nižšie a otec má v zásade rovnaké výdavky na dieťa. Poukázal na fakt, že aj keď má otec vyšší príjem, neumožňuje maloletej iný životný štandard než má u matky. Otec dobrovoľne platí školné v plnej výške a vytvára maloletej úspory. Otec je presvedčený, že matka výdavky na dieťa pokrýva výlučne jeho výživným a tak sa matka podieľa na jej výžive menej. Žiadal neprihliadať na výdavky v súvislosti s prepravou dieťaťa do školy, lebo matka inak pracuje v Bratislave a slobodne sa rozhodla ísť bývať do Senca. V prípade zrušenia vyživovacej povinnosti je pripravený prijať záväzok navýšiť pravidelné sporenie pre dcéru o 150 eur mesačne a hradiť všetky výdavky so školou, ktoré nie sú zahrnuté do školného. V závere poukázal na to, že doposiaľ prebieha medzi ním a matkou v B. majetkové vyrovnanie , navrhol matke dohodu s získaním 150 XXX eur a 50 000 eur pre maloletú, ale matka žiada pre seba XXX 000 eur. 18.2. Matka v záverečnom vyjadrení zotrvala na tom, aby maloletá trávila každoročne dňa 24.12. s ňou a to z dôvodu požiadavky maloletej a utužovania rodinných tradícií. Poukázala na to, že otec sa na Slovensko dosťahoval v marci 2018 a v mesiaci jún 2018 odišiel bez toho, aby ju informoval a nekontaktoval ju až do decembra 2018. Podľa jej tvrdenia ona mu v styku s dcérou nebránila a preto teda jeho žiadosť o náhradu obdobia považuje za irelevantné . K navyše náhradným dňom pre otca s dcérou dodala, že dieťa má vo francúzskej škole viacej prázdnin ako v štátnej škole a pri SOS nebolo možné nájsť v krátkej dobe na vrátenie prázdninové dni. K kúpe nehnuteľnosti uviedla, že z jej strany nejde o špekuláciu a ak by to bola iná nehnuteľnosť, tak by platila viac. 18.3. Kolízny opatrovník v záverečnom vyjadrení súhlasil s úpravou styku rodičov s dieťaťom počas realizovanej SOS od prezentovanou na pojednávaní zo strany súdu, ktorá bola predložená účastníkom na vyjadrenie a súhlasí aj so zmenami navrhnutými rodičmi ohľadom poňatia 1.9. do letných prázdnin a úprave letných prázdnin v zmysle návrhu matky. Výšku výživného navrhuje ponechať otcovi vo výške 150 eur.

19. Podľa (ďalej len „“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Podľa , na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

21. Dohovor o právach dieťaťa prijatý v New Yorku 20. novembra 1989 vyhlásený pod č. v článku 3 ods. 1 ustanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Orgánom štátu je určený aj článok 18 ods. 1 tohto dohovoru, ktorý predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa.

22. Podľa čl. 18 ods. 1 a 2 citovaného Dohovoru, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. Za účelom zaručenia a podpory práv ustanovených týmto Dohovorom poskytujú štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, rodičom a zákonným zástupcom potrebnú pomoc pri plnení ich úlohy výchovy detí a zabezpečujú rozvoj inštitúcií, zariadení a služieb starostlivosti o deti.

23. Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien prijatý v U. dňa 18.12.1979 a vyhlásený pod vyhláškou č. v ustanovuje, že štáty, zmluvné strany, prijmú všetky príslušné opatrenia na odstránenie diskriminácie žien vo všetkých veciach týkajúcich sa manželstva a rodinných vzťahov a najmä zabezpečia, na základe rovnoprávnosti mužov a žien: d) rovnaké rodičovské práva a povinnosti bez ohľadu na ich manželský stav, vo veciach týkajúcich sa ich detí. Vo všetkých prípadoch musia byť záujmy detí prvoradé.

24. Podľa ,2, 4 , ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné (ods. 1). Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať (ods. 2). Nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody (ods. 4).

25. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

26. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

27. Podľa § 28 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa (ods. 1). Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (ods. 2). Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený (ods. 3).

28. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

29. Zo zákona o rodine vyplýva, že vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať - je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni, zákon totiž neustanovuje rodičom povinnosť zvyšovať životnú úroveň dieťaťa.

30. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

31. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

32. Podľa o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

33. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

34. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

35. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

36. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

37. Nakoľko sa otec domáhal viacerých nárokov ( vymedzených v ods. 1 odôvodnenia tohto rozsudku) a tiež matka odprezentovala svoju predstavu o úprave styku počas letných prázdnin, súd sa z každým jednotlivým nárokom vyporiadal osobitne. Prihliadal na každé jedno vyjadrenie osobitne, porovnával ich aj z obsahom ich vyjadrení z pripojeného spisu OS Bratislava II sp. zn. , vyhodnocoval ich individuálne, aj vo vzájomne súvislosti.

38. K návrhu otca na zrušenie mu vyživovaciu povinnosť na dieťa spätne od marca 2020 a uložiť matke povinnosť vrátiť mu ním zaplatené výživné za toto obdobie súd uvádza: 38.1. Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii. 38.2. Súd skúmal zmenu pomerov, ktorá nastala za cca 1 rok, ktoré uplynuli od posledného rozhodovania týkajúceho sa úpravy práv a povinností rodičov k mal. E. Súd zistil, že u mal. E. nedošlo k podstatnej zmene pomerov. K zmene pomerov došlo u matky, ktorá sa v cca v marci 2020 presťahovala mimo Bratislavy ( do Senca) a tak dcéru denne vozí do školy. Do práce by mala tiež dochádzať do Bratislavy, avšak od marca 2020 pracuje z domu z dôvodu pandémie Covidu (corona). O. začal podnikať z dôvodu

požiadavky jeho pôvodného zamestnávateľa v H., jeho spoločnosť (s.r.o.) vznikla k XX.XX.XXXX, má sídlo v mieste jeho bydliska a od XX.XX.XXXX je v nej zamestnaný na pracovnú zmluvu. Otec pracuje z domu, dcéru vozí do školy tiež autom. E. prihliadal aj na to, že v pôvodnom rozsudku OS R. II ( sp. zn. XXP/XXX/XXXX) bol otec zaviazaný ( v rámci rodičovskej dohody) platiť výživné na dcéru XXX eur mesačne a to v období užšie upravenej striedavej osobnej starostlivosti ( ďalej len „E.“) ako aj na obdobie rovnodielnej rozdelenej E. od XX.XX.XXXX. XX.X. Čo sa týka rodičov, obaja svoj osobný stav nezmenili, ale matka žije v druhovskom pomere, jej partner je zárobkovo činný. G. má v súčasnosti netto mesačný príjem XXXX,XX eur ( XXXX,XX eur + XX,XX eur) a poberá na dcéru výživné od otca XXX eur mesačne. W. jej príjem sa oproti posledného rozhodnutiu z pred roka nepatrne zvýšil ( vtedy mala netto mesačný príjem X.XXX,XX eur) . O. má aktuálne netto mesačný príjem cca X.XXX eur ( ako podnikateľ cca X.XXX eur + z dividend cca X.XXX eur). Aj keď v pôvodnom konaní ( sp. zn. XXP/XXX/XXXX) nebolo vykonané dokazovanie na príjem otca, súd si ustálil, že jeho príjem bol ak nie vyšší tak isto minimálne v sume XXXX eur, ktorú uviedol v rámci tohto konania. E. k takémuto názoru dospel preto, lebo otec uvádzal, že teraz má príjem z dividend XXXX eur a je to aktuálne menej, než mával pôvodne. V čase pôvodného rozhodovania bol otec zamestnaný v H. u zamestnávateľa a keďže sa presťahoval na E. a na žiadosť jeho pôvodného zamestnávateľa si zriadil firmu, berúc do úvahy vysokú finančnú gramotnosť otca, že isto musí mať príjem minimálne v sume aký dosahoval u zamestnávateľa v H.. XX.X. Súd prihliadal pri tom na to, že obaja rodičia prispievajú na výživu maloletej podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. D. určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadal na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a v akej výške majú bežné výdavky na dieťa počas pobytu u nich. A. zabezpečujú starostlivosť o maloletú striedavo od X.X.XXXX v pravidelných rovnodielnych intervaloch (výnimkou sú letné prázdniny) a to nie len výživu, ošatenie ale aj samotnú výchovu vrátane kultúry, tradícií. XX.X.X. Otec ako základný pravidelný výdavok na dcéru uviedol platenie jej školného po XXX eur mesačne prezentujúc ho ako jeho dobrovoľné plnenie. Tu súd dodáva, že platenie tejto položky je výsledkom rodičovskej dohody, ktorá bola schválená už vyššie spomínaným rozsudkom OS R. II. O. uviedol ako pravidelné mesačné výdavky na dcéru (špecifikované už v ods. X.X. odôvodnenia tohto rozsudku) celkovo sumu XXX eur v bežnom (ne-coronovom) období a k tomu patrí ešte výživné XXX eur k rukám matky a školné XXX eur mesačne). E. na účely výdavkov na dcéru nebral do úvahy jeho mesačné výdavky s bývaním v prenajatom X izbovom byte ( t.j. XXX eur) z dôvodu, že otec si to ako výdavok ani neuviedol a tie z dôvodu, že má byt síce prenajatý ako fyzická osoba, avšak v mieste svojho trvalého bydliska má otec zároveň evidované sídlo firmy a má tu zároveň svoje pracovisko. E. prihliadal tiež na otcom uvádzané ročné výdavky na dcéru ( špecifikované v ods. X.X. odôvodnenia tohto rozsudku) celkovo XXXX eur ( XXX eur ročné výdavky + na dovolenku XXX eur) v bežnom (ne - coronovom) období . E. XXXX eur súd prepočítal na mesiac v roku a dostal sumu XXX,XX eur (XXXX eur : XX mesiacov). E. si vyhodnotil otcov výdavok na kozmetiku pre dieťa XX eur mesačne pri reálnej E. dva týždne u neho za neobjektívny a hlavne aj ak otec tvrdí, že dieťa sa maľuje. Ak by súd aj zvážil kupovanie bežného drogistického tovaru, práškov na pranie, šampón, hygienických potrieb a pod., tak pri dvoch týždňoch starostlivosti je suma XX eur nadhodnotená. E. akceptoval len sumu XX eur. Q. dodáva, že otec domáhajúci sa rovnodielnej starostlivosti sa má starať o celkový vývoj dieťaťa a k výchove XX ročného dievčatka určite nepatrí to, aby akceptoval, že sa maloletá maľuje ( čo tvrdí otec). XX.X.X. Otcom uvádzanú sumu cca XXX eur na vreckové a úspory súd vyhodnotil ako nepreukázaný výdavok. A ak by ho otec aj preukázal, nemohol by súd naň prihliadať, lebo otec predmetnú sumu špecifikuje ako „vreckové a sporenie“ dcére, avšak z vyjadrenie otca vyplýva, že tieto finančné prostriedky ostávajú stále na jeho účet bez možnosti voľnej dispozície s peniazmi dcérou, čiže nejde tu hovoriť o vreckovom. E. je toho názoru že vreckové je určené pre dieťa, patrí mu „ do vrecka“, má s sním učiť hospodáriť a používať pre svoje potreby a nie na to, aby ho otec presvedčil, aby si peniaze na účte nechal (resp. časť, ako sám otec uvádzal). Z takto zisteného skutkového stavu si súd ustálil , že otec má objektívne mesačné výdavky na dieťa celkovo v sume XXX,XX eur ( XXX Y. + XX Y.+ XX Y. +XX + XXX,XX eur) + XXX eur výživné + XXX eur školné, t.j. celkovo XXXX,XX eur. 38.4.3. Osobitne súd posudzoval aj matkou uvádzané mesačné výdavky na dieťa. Matka ako primárne výdavky na dieťa uviedla platenie školskej stravy mesačne 60,74 eur a školskú družinu s poplatkom 2 eurá. Súd si určil potencionálnu sumu platenej družiny, ktorú celú platí matka, pritom dieťa má vyučovanie denne do 15,00 hod. a otec ju v družine necháva až do konca. Bez ohľadu na toto tvrdenia, súd vychádzal z myšlienky, že aj keď by bol o dieťa v družine denne hoc len hodinu , tak pri piatich dňoch v týždni a 4 týždňoch počas reálnej školskej dochádzky by mesačný poplatok za družinu predstavoval cca 40 eur ( 2 eur x 5 dní x 4 týždne) a to rátal s tou najnižšou sumou. Z toho si ustálil výdavok na družinu

mesačne minimálne 40 eur. Ďalej matka za ďalšie výdavky na dieťa uviedla stravu, obuv, ošatenie, pritom presne sumy nešpecifikovala. Súd si vyhodnotil tvrdenie matky o osobitnom kupovaní oblečenia a obuvi pre dieťa, lebo otcom kupované oblečenie ostáva u neho za pravdivé, lebo otec toto tvrdenie ani nepoprel. . Súd ďalej prihliadal na vyjadrenie otca, že má obdobné bežné výdavky na dieťa ako matka, preto si súd tu mohol ( aby mohol zobjektivizovať aj sumu výdavkov matky na dieťa) , že aj ona má na dieťa minimálne výdavok na oblečenie 75 eur, stravu 125 eur, drogériu 15 eur. Matka neuvádzala u dieťaťa žiadne voľno - časové aktivity, preto súd tieto ani nepoňal do číselného vyobrazenia výživné, avšak všeobecne na ne prihliadal ( pr. kino). Ako ďalšie výdavky matka uvádzal výdavky spojené s bývaním v 1-ci domu kúpeného od druha a plateného z hypotéky. Súd neakceptoval jej výdavok na hypotéku vo výške 346,14 eur pri skúmaní jej výdavkov na dcéru ( len naň prihliadal v súvislosti s jej výdavkami). Neprihliadal na tento výdavok z dôvodu, že matka majúc nevyporiadané doposiaľ majetkové pomery s otcom si kúpila časť domu . Teda ako matka , rodič starajúci sa o dieťa nadobudla do podielového spoluvlastníctva v 1-ci nehnuteľnosť, pričom druhú polovicu domu vlastní dcéra jej druha. Z jednej strany je pochopiteľné, že matka sa snaží po rozvode postaviť sa „na vlastné nohy“, zabezpečiť si vlastné bývanie a s vidinou dobrej a cenovo výhodnej kúpy kúpila polovicu domu. Avšak na účely starostlivosti o dieťa súd na to hľadí tak, že dostala dieťa do istej neistoty, lebo je len podielovou spoluvlastníčkou a teda vždy bude odkázaná stav nehnuteľnosti riešiť aj druhým podielovým spoluvlastníkom, ktorým nie je ani len jej príbuzná . Súd pritom prihliadal aj na fakt, že v predmetnom dome bývala matka už pred kúpu nehnuteľnosti. Ako ďalší dôvod, prečo súd v tomto konkrétnom prípade neprihliadal ako na výdavok na jej splátku hypotéky je aj pohnútka, ktorá ju viedla ku kúpe časti nehnuteľnosti. Touto pohnútkou bolo, že inak by jej druh o nehnuteľnosť prišiel . 38.4.5. Súd akceptoval ako výdavky v súvislosti s starostlivosťou o dcéru aj výdavky spojené s bývaním , avšak v pomernej časti. Čiže pri výdavkov s bývaním v časti domu delil výdavky tromi osobami, lebo matka býva v jej časti domu nie len s dcérou ale i druhom. A pri mesačnej platby plynu, na ktorý sú len jedny plynové hodiny rozpočítal platu 4 osobami, lebo druhú polovicu domu vlastní druhá osoba. T.j. plyn 60 eur : 4 = 15 eur; elektrina 37: 3 = 12,33 eur, voda: 20,05 : 3 = 6,83 eur, daň z celej nehnuteľnosti ročne 82 eur : 2 podiel. spoluvlastníci = 41 eur ročne : 12 mesiacov = 3,416 eur : len 2 osoby ( matka je v príbuzenstve len s dcérou) = 1,708 eur. Takto súd zistil mesačný výdavok poplatkov s bývaním na dieťa vo výške 35,868 eur. Túto sumu súd vydelil ešte 2, lebo len polovicu mesiaca je dieťa u matky a tak dospel k sume 17,934 eur. 38.4.6. Takýmito myšlienkovým pochodmi súd dospel k priemerným mesačným objektívnym výdavkom matky na dieťa vo výške 333,674 eur (60,74 + 40 + 75+125+15 + 17,934). Súd tu však akceptoval aj výdavok matky súvisiaci s prepravou dieťaťa do školy a späť, avšak nie v plnej výške, nakoľko ( pri bežnom dennom režime, bez - covidovom období) matka sama za prácou do Bratislavy jazdí autom a pritom prepravuje aj dcéru do školy. U matky došlo k zmene pomerov oproti pôvodnému rozhodnutiu v tom, že sa presťahovala mimo Bratislavu a súd to akceptuje. Každý z rodičov dieťaťa má právo aj na vlastný život a jeho usporiadanie podľa vlastných predstáv, a druhý rozvedený rodič ( bývalý manžel) ju nemôže sankcionovať trvaním na neakceptovaní výdavkov na prepravu dieťaťa len preto, že začala žiť nový život a v inom meste, nie ďaleko od pôvodného bydliska. Avšak súd nebral do úvahy celú výšky výdavkov na cestovanie. Prihliadal aj na to, že vzdialenosti medzi pracoviskom matky a školou dieťaťa sú v meste na opačnej strane a ustálil si preto nateraz ako výdavok súvisiaci s dcérou vo výške cca 50 eur, ktoré aj otec uvádzal v priemere ako výdavok pri vození E. do školy. Čiže k sume 333,674 eur súd u výdavkov matky na dieťa pripočítal ešte sumu 50 eur a tak dospel k sume 383,674 eur a takto považuje výdavok aj za objektívny. 38.4.7. V ďalšom súd posudzoval príjmy rodičov vychádzajúc z toho, že dieťa má znášať životnú úroveň rodičov. Zároveň súd poukazuje na fakt, že zákon o rodine v § 62 ods. 6 negarantuje rodičom, že pri zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti nebude výživné určené. Ba práve naopak , zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že sa skôr s určením výživného počíta len vzhľadom na konkrétne okolnosti je možnosťou výživné neurčiť. S/d v kontom konkrétnom prípade posudzoval nie len to, že rodičia majú rovnodielne dieťa v SOS ale posudzoval aj samotné čisté mesačné príjmy rodičov. Matka má netto mesačný príjem 1236,47 eur ( + výživné na dieťa 150 eur) a otec má netto mesačný príjem 7000 eur. Po porovnaní príjmov oboch rodičov je medzi nimi taký diametrálny rozdiel, že súd vo všeobecnosti dospel k záveru, že je tu dôvod, aby bolo otcovi výživné v určitej výške zachované. Súd vychádzal z zaužívanej súdnej praxe pri určovaní výživného vychádzať z čistého príjmu povinného rodiča a počítať ho pri veku mal. Sarah ako 20 % z jeho čistého príjmu, t.j. 20 % z 7000 eur = 1400 eur. Súd v ďalšom kroku pozorne vyhodnotil aj objektívne výdavky rodičov na dieťa ( sám otec ich označil za obdobné) a okrem toho otec platí dieťaťa mesačne školné 507 eur a ročne na školské pomôcky 100 eur. Súd mal

ustálené ako objektívne výdavky platené mesačne otcom na dieťa v sume 1035,66 eur a matkou v sume 383,674 eur. Dôležitým, čo zavážilo pri rozhodovaní súdu o návrhu otca na zrušenie mu výživného bol aj fakt, že už pri uzatvorení rodičovskej dohody v roku 2019 si rodičia dohodli platenie výživného otcom po 150 eur mesačne a to a na čas SOS po 2.3.2020, kedy malo ísť o rovnodielnu SOS. Čiže ak si súd aj posúdil pomery rodičov, ich príjmy a výdavky na dieťa, dospel k záveru, že návrh otca na zrušenie jeho výživného 150 eur je nedôvodné. Preto aj v tejto časti jeho návrh zamietol (výrok II. tohto rozsudku) . 38.4.8. Vo všeobecnosti platí, že ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia (V zmysle§78 ods. 1 ZR. V zmysle tohto ustanovenia súd nevyhovel ani žiadosti otca na vrátenie mu výživného plateného matke za obdobie od marca 2020 a aj v tejto časti jeho návrh zamietol (výrok II. tohto rozsudku).

39. K návrhu otca na úpravu styku s maloletou počas jej narodeninového dňa ( ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku v bode I.3. I.4.) súd uvádza, že na tomto sa rodičia v rámci konania dohodli, preto súd v tejto časti vyhovel návrhu ( výrok I. odôvodnenia tohto rozsudku) už bez ďalšieho zdôvodnenia.

40. K návrhu otca osobitne mu určiť „naviac“ styk s maloletou v čase od 06.05.2021 od 8:00 hod. do 10.05.2021 do 18:00 hod. súd uvádza nasledovné: Zhodným tvrdením rodičov mal súd preukázané, že už pri koncipovaní prvej ich dohody o úprave práv a povinností k maloletej E. v konaní na OS R. II ( sp. zn. XXP/XXX/XXXX) si dohodli, že matka dá dieťa otcovi k dispozícii na X dní navyše. Z obsahu zápisnice XX.X.XXXX na OS R. II ( sp. zn. XXP/XXX/XXXX) súd zistil, že právna zástupkyňa matky uviedla záväzok matky umožniť otcovi styk s dieťaťom o X dní naviac a to do konca 2019, ale toto nebolo už poňaté do obsahu výroku rozsudku v rámci rodičovskej dohody, t.j. otcovi nevznikol na to ani právny nárok či exekučný titul. F. mal súd v rámci tohto konania ( sp. zn. ) preukázané zhodným tvrdením rodičov, že matka dala E. otcovi určite už navyše tri dni dala. Taktiež nebolo medzi rodičmi sporné, že okrem bežného styku v rámci E. po X.X.XXXX bola maloletá u otca navyše na miesto od veľkonočného piatku už od pondelka pred H. piatkom. K. každý z rodičov si takto strávené X dni u otca vysvetľovali po svojom. Matka sa odvolávala na dohodu schválenú rozsudkom č. k. -97 zo dňa 18.6.2019, kde boli upravené prázdniny vo Veľkonočnom období upravené na slovenských štátnych školách a otec sa odolával na režim týchto prázdnin na základnej francúzskej škole maloletej a fakte, že veď boli s matkou dohodnutí akceptovať školský prázdninový režim dieťaťa v jeho škole. 40.1. Súd pri argumentácii oboch rodičov vychádzal podporne z toho, že ich spomínaná rodičovská dohoda sa tvorila v konaní na OS Bratislava II roku 2019 za prítomnosti a dozoru ich právnych zástupcov a bola schválená súdom. Je pravdou, že dohoda rodičov má prednosť pred rozhodnutím súdu, avšak v tomto prípade bolo vydané rozhodnutie súdu hoc schvaľovalo dohodu rodičov, t.j. obsah dohody, ktorý bol „ vymodelovaní samými rodičmi“ .Teda bez ohľadu na vyjadrenie otca odvolávajúc sa na ich ústne dohody, súd dospel k záveru že pri spornosti sa treba držať obsahu právoplatného a vykonateľného rozsudku č. k. -97 zo dňa 18.6.2019 a z neho vychádzať. Podporne súd vychádzal z tohto, že pokiaľ by dohoda medzi rodičmi v skutočnosti bola ohľadom školských prázdnin ( či sa ide podľa slovenskej alebo francúzskej školy), nedomáhal by sa v tomto konaní zmeny. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že matka otcovi poskytla podľa ich dohody všetkých 7 dní naviac, teda nie len 3 dni zhodne uvádzané rodičmi ,ale aj zvyšné 4 dni od pondelka do štvrtka pred Veľkonočným piatok, lebo podľa pôvodného právoplatného rozsudku mal mať otec pôvodne dieťa až od piatku. Z tohto dôvodu súd zamietol aj tento návrh otca ( výrok II. tohto rozsudku).

41. K návrhu otca opraviť a spresniť časť výroku rozsudku OS Bratislava II č. k. -97 zo dňa 18.06.2019 ( rozsudok je pripojený na čl.6 v spise) v časti styku počas školských prázdnin a Vianočných sviatkov (ako je to uvedené v ods. 1 odôvodnenia tohto rozsudku) súd uvádza nasledovne: 41.1. Pokiaľ ide o jarné, zimné a jesenné prázdniny, otec odvodnil zmenu označenia týchto prázdnin a zjednotenie odovzdávania a preberania si dieťaťa tým, aby označenie týchto prázdnin korešpondovalo s prázdninovým režimom základnej školy, ktorú maloletá navštevuje. Samotná matka s návrhom v tejto časti ( ohľadom prázdnin ZIMA,JAR a jesenných súhlasila), preto súd ich zhodnú vôľu už len pretransformoval do výroku a v tejto časti návrhu otca vyhovel bez potreba ďalšieho odôvodnenia, lebo rodičia sa na tom v konaní dohodli. ( výrok I. tohto rozsudku). 41.2. Súd sa osobitne vyporiadal s návrhom otca na úpravu letných prázdnin a Vianočných sviatkov, keďže matka predostrela tiež vlastný návrh ( aby bola dňa 24.12. dcéra vždy s ňou a aby boli letné prázdniny rovnako rozdelené obom rodičom ). Pri Vianočných sviatkoch a hlavne dni 24.12. súd vychádzal zo zistenia, že otec je židovského vierovyznania, matka dieťaťa konvertovala na židovskú vieru počas pobytu s otcom dieťaťa v B.. G. však uvádza, že dieťaťu v rámci zvykov a tradícií oboznamuje

aj s kresťanskou vierou, vianočnými sviatkami vrátane darčekov XX.XX., ale bola s dcérou aj v synagóge už aj na E., a vedie ju k viere ako takej . E. si vyhodnotil obe argumentácie rodičov, ale prvotne zavážilo to, že v podstate obaja rodičia sú židovského vierovyznania a samotný obsah návrhu otca na úpravu vianočných sviatkov. Súd jeho toho názoru, že návrh otca trávenie času s dieťaťom striedavo každý druhý rok raz počas Štedrého dňa ( od dňa predchádzajúceho školským prázdninám do 30.12.) a raz počas Silvestra ( od 30.12. do prvého školského dňa po prázdninách) je objektívny , správny a bude tak zabezpečené, že každý z rodičov sa môže podieľať na výchove dieťaťa aj v duchu kultúrnych tradícií rôznych krajín a v zmysle svojich predstáv. Súd vníma aj matkou prezentovanú vôľu dieťaťa byť každého 24.12. v roku s matkou pri Vianočnom stromčeku a darčekoch, avšak matka si musí uvedomiť, že pri vstupovaní do manželstva s partnerom iného vierovyznania ( a hlavne ak konvertovala) , že každý z nich má právo podieľať sa na výchove svojho dieťaťa aj v tejto oblasti. 41.3. Osobitne súd riešil otázku letných prázdnin, pričom si presne vypočítal počty dní v oboch letných mesiacoch, ktoré by mal ten - ktorý rodič stráviť s dieťaťom. Podľa prvotného návrhu otca by trávil s maloletou každoročne v mesiaci júl 16 dní ( matka 14 dní) a v mesiaci august 19 dní ( a matka 14 dní). Podľa návrhu matky by ona trávila v mesiaci júl s Sarah 15 dní ( otec 16 dní) a v mesiaci august ona 16 dní ( otec 15 dní). Následne navrhla otcovi mať dieťa až do 02.09., ak bude môcť mať ona dieťa do 17.8. do 9,00 hod. Otec však trval cez leto na rozšírenom styk s dieťaťom oproti rozsahu styku s matkou odôvodňujúc to tým, aby sa mu vynahradil obdobie z minulosti ( obdobie ešte pred rozhodovaním súdu na OS Bratislava II), lebo podľa jeho tvrdenia v roku 2018 nebol s maloletou. Matka popierala, že by v otcom uvádzanom období otcovi v styku bránila. 41.4. Z obsahu vyjadrení otca z pripojeného spisu OS Bratislava II sp. zn. mal súd preukázané , že tento na pojednávaní dňa 18.6.2019 k styku s dcérou v roku 2018 uviedol okrem iného to ( zápisnica je na čl. 89 pripojeného spisu sp. zn. ), že „manželka odišla od neho v septembri 2017, on ostal v Izraeli, denne s dcérou komunikoval 1-2 hodiny, pomáhal jej s úlohami. Matka mu začala robiť problémy v komunikácii s dcérou až keď si našla prácu v októbri XXXX. Počas jeho pobytu v Izraeli dcéru navštevoval , chodili na výlety do hôr, sánkovačky, do H.,.. . Od marca XXXX do mája 2018 sa za súhlasu manželky realizovala SOS, mal vtedy prenajatý byť v Petržalke , starostlivosť prebiehala veľmi dobre, hrávali sa, venovali sa jej školským úlohám. Keď nesúhlasil s požiadavkou matky vyplatiť jej XXX XXX eur v rámci vyporiadania, tak mu zrušila možnosť prespávania dcéry u neho. D. leta XXXX sa s dcérou stretával len každý druhý víkend, lebo tak rozhodol súd“. Z tohto otcovho vyjadrenia vyplýva nepravdivosť jeho tvrdenia v rámci tohto konania, že s dcérou „prakticky nebol celý“ rok XXXX. O. svoj návrh na rozšírenom styku cez letné prázdniny až do plnoletosti dieťaťa odôvodnil tým, že sa mu má vykompenzovať ten celý rok XXXX, čo s dcérou nebol. Avšak ak vychádzame z toho, že rok má 365 dní a otec žiada cez leto byť s dcérou vlastne o 7 dní naviac ( pozn. súdu: otec v rámci návrhu žiadal byť s dcérou cez letné prázdniny 35 dní a matka 28 dní, t.j. 35-28 = 7 dní), tak do 18-teho roku veku dieťaťa ( jej plnoletosti) by išlo o 56 dní ( výpočet: 7 dní za rok x 8 rokov pri terajšom veku 10 rokov dieťaťa, t.j. 7 x8 = 56 dní). Súd vyhodnotil návrh otca na jeho širší styk s maloletou cez letné prázdniny za nedôvodný z dôvodu, že ničím nepreukázal, že by sa s dieťaťom v roku 2018 nestretávala že by mu matka v styku bránila. Práve naopak, z jeho samotných vyjadrení z pripojeného spisu sp.zn. súdu vyplýva, že styk sa realizoval. Súd dbal pritom všetkom na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Tak ako matka navrhla úpravu styku oboch rodičov s dieťaťom súd hodní ako spravodlivý, rovnocenný a preto aj jej návrh vyhovel a návrh otca v tejto časti zamietol / výrok II. rozsudku).

42. Týmto rozsudkom súd zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. -97 zo dňa 18.6.2019 v časti prázdnin a Vianočných sviatkov a z dôvodu právnej istoty vo vzťahu k obsahu výrokov predmetného rozsudku zároveň priamo vo výroku uviedol, že vo zvyšných častiach ostáva rozsudok nezmenený. 43. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 C.m.p. veta prvá, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd ( v spojení s ).

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.