Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21C-113-2020.pdf
PDF · 76.77 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/113/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III, v spore žalobkyne: W.. C. C., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom X. XX, J., proti žalovanému: C.. O. X., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom J.-Q.N. XX, J., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 29.10.2020 sa žalobkyňa domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalovanému, aby na nehnuteľnosti - rodinnom dome so súpisným č. XXXX, postavenom na pozemku s parc. č. XXXXX/X, o výmere 115 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, zapísanom na LV č. XXX, pre k.ú. L. C. na adrese X. XX E. J. v jeho výlučnom vlastníctve strpel vykonanie stavebných zatepľovacích prác na jeho pozemku odborne spôsobilou osobou v lehote 15 dní od vydania neodkladného opatrenia.
2. Žalobkyňa v rámci skutkových tvrdení odôvodňujúcich jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 150 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) uviedla, že je zákonným zástupcom maloletých vlastníkov nehnuteľnosti stavby rodinného domu postavenej na parcele č. XXXXX, o výmere 215 m2, druh pozemku zastavané plochy zapísanej na LV č. XXX, pre k.ú. L. C., na adrese X. XX E. J.. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti rodinného domu so súpisným č. XXXX, stavba postavená na pozemku s parc. č. XXXXX/X, o výmere 115 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, zapísaná na LV č. XXX, pre k.ú. L. C. na adrese X. XX E. J.. Rodinné domy sa nachádzajú vedľa seba v radovej zástavbe. Rodinný dom žalobkyne sa nachádza v prieluke medzi radovou zástavbou, pričom bol umiestnený na mieste pôvodného rodinného domu, ktorý bol zbúraný. Dňa 12.10.2020 žalobkyňa zistila zatečenie v izbách rodinného domu v časti steny susediacej s rodinným domom žalovaného. V mesiacoch marec, apríl 2020 žalobkyňa realizovala tehlový obklad celého domu, pričom zateplenie steny zo strany žalovaného jej nebolo umožnené, napriek skutočnosti, že žalovaný predmetnú nehnuteľnosť neužíva, ale ma ju trvalo prenajatú. Prostredníctvom nájomcov dostala žalobkyňa odpoveď od žalovaného, že zateplenie jej steny domu jej neumožní. Vzhľadom na príchodzie jesenné a zimné počasie zatekanie do vnútorných častí domu je už viditeľné a spôsobuje škody na majetku. Na zistenie príčiny zatekania si žalobkyňa prizvala stavebný dozor, ktorý dozoroval jej výstavbu, pričom tento zistil, že k zatekaniu dochádza z dôvodu odhalenej nehnuteľnosti až na tehlu, čím dochádza k prieniku dažďovej vody a jej vnikaniu do stien rodinného domu žalobkyne. Pre zlé susedské vzťahy nie je možná mimosúdna dohoda so žalovaným. Žalovaný na výzvy reaguje tak, že odmieta sprístupniť žalobkyni vstup na jeho pozemok za účelom zateplenia steny domu žalobkyne. Preto sa žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala toho, aby bola žalovanému uložená povinnosť strpieť vykonanie stavebných prác zahrňujúcich zateplenie steny priľahlej k rodinnému domu žalobkyne. Pri každom väčšom daždi, ktorý je sprevádzaný vetrom je dažďová voda vháňaná do škár tehál, ktoré
sa prejavuje v interiéri domu plesňou a mokrými mapami, ako je možné vidieť aj na fotografiách v interiéri žalobkyne, poškodzuje nie len steny, ale aj podlahu. Žalobkyňa mala za to, že a danej situácie nie je možné, aby došlo k odstráneniu poškodenia iným spôsobom len na príkaz súdu, nakoľko žalobkyňa sa nachádza v bezvýchodiskovej situácii, kedy nemá inú možnosť, aby zabránila ďalšiemu znehodnocovaniu jej nehnuteľnosti a navyšovaniu vznikajúcej škody, kedy musí vynakladať ďalšie a ďalšie náklady na zmiernenie následkov zatekania. Žalobkyňa mala za to, že riadne preukázala, že dochádza k zatekaniu do jej rodinného domu, ako aj príčinu a možný spôsob opravy steny domu určený odborníkmi, ktorý napriek opakovaným výzvam neumožnil uskutočniť nápravu zo strany žalobkyne. Žalobkyňa mala za to, že je potrebná požadovaná úprava pomerov, pretože v opačnom prípade bude protiprávny stav naďalej pretrvávať (už v súčasnosti trvá minimálne od zistenia presnej príčiny zatekania, t.j. októbra 2020), zhoršujúce sa jesenné počasie a nadchádzajú zimné mesiace budú škody na majetku zvyšovať. V jarných mesiacoch sa pokúšala cez nájomcov dohodnúť na dokončovacích prácach, avšak neúspešne bez umožnenia prístupu k jej stene domu - nariadením neodkladného opatrenia bude naplnená požiadavka ochrany vlastníckeho práva a majetku žalovanej pred ďalšou škodou. Žalobkyňa bola toho názoru, že účel sledovaný neodkladným opatrením uloženým žalovanému nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, keďže žalobkyňa si voči žalovanému primárne neuplatňuje zaplatenie peňažnej čiastky, ktorej exekúcia by mala byť ohrozená. Vydaním neodkladného opatrenia v zákonnej lehote a uložením povinnosti žalovanému strpieť nevyhnutnú opravu, dôjde k odstráneniu vadného stavu, ktorý sa v súčasnom ročnom období iba zhoršuje a spôsobuje škodu žalobkyni vo väčšej miere.
3. Žalobkyňa na osvedčenie vyššie tvrdených skutočností k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojila nasledovné listiny, a to: fotky stien domu a stanovisko stavebného dozoru zo dňa 22.10.2020.
4. Súd mal z pripojených listín, ako aj z verejných registrov (katastrálny portál, register obyvateľov a podobne) za osvedčené, že C. C., nar. XX.XX.XXXX a L. C., nar. XX.XX.XXXX sú podielovými spoluvlastníkmi (ďalej len „podieloví spoluvlastníci“) nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území L. C., obec J.- L. C., okres J. W., evidovanej katastrálnym odborom Okresného úradu J. na liste vlastníctva č. XXX ako rodinný dom, nachádzajúci sa na pozemku parcely č. XXXXX, o výmere 215 m2, druh pozemku zastavané plochy (ďalej len „nehnuteľnosť č. 1“). Žalobkyňa je matkou týchto podielových spoluvlastníkov a zároveň aj ich zákonov zástupkyňou podľa 31 ods. 1 Zákona o rodine, keďže sú maloletí.
5. Žalovaný je zase výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území L. C., obec J.- L. C., okres J. W., evidovanej katastrálnym odborom Okresného úradu J. na liste vlastníctva č. XXX ako rodinný dom, nachádzajúci sa na pozemku parcely č. XXXXX/X, o výmere 115 m2, druh pozemku zastavané plochy (ďalej len „nehnuteľnosť č. 2“).
6. Z katastrálneho portálu súd zistil, že obe nehnuteľnosti spolu susedia, nakoľko ide o radovú zástavbu, pričom ide o radovú zástavbu so spoločnými stenami/múrmi domov. Zo stanoviska stavebného dozoru W.. E. T. vyplývalo, že žalovaný ako vlastník susediacej nehnuteľnosti neumožnil vstup na svoj pozemok za účelom zateplenia nehnuteľnosti č. 1, čoho dôsledkom má byť podľa stavebného dozoru zatekanie a vlhnutie stien nehnuteľnosti č. 1, čím zároveň dochádza k estetickému a statickému znehodnocovaniu tejto nehnuteľnosti. Na osvedčenie uvedenej skutočnosti žalobkyňa pripojila aj tri fotografie, z ktorých však nebolo úplne zrejmé, či uvedené fotografie zachytávajú nehnuteľnosť č. 1.
7. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášal.
8. Neodkladné opatrenie je procesným prostriedkom poskytnutia reálnej a efektívnej súdnej ochrany pri bezprostrednom ohrození práva. Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, a to i napriek okolnosti, že sporné právo doposiaľ nebolo právoplatne priznané, avšak za predpokladu, že je aspoň osvedčená jeho danosť. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia možno
zároveň dospieť k záveru, že pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia síce nie je potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení jeho navrhovateľa, ale je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. Zároveň tieto tvrdenia umožňujú súdu prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť bezodkladne ochrana a tiež záver o potrebe úpravy pomerov, resp. o dôvodnosti obavy zo zmarenia exekúcie a povinný ich je súdu osvedčiť navrhovateľ neodkladného opatrenia. Zákon uvádza dva dôvody, kedy môže súd nariadiť neodkladné opatrenie a to: 1) ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo 2) ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom uvádza len demonštratívny výpočet uplatnenia tohto inštitútu, čo v praxi znamená, že súd za splnenia stanovených zákonných podmienok môže nariadiť aj iné neodkladné opatrenia (iného obsahu, druhu), ako je uvedené v § 325 ods. 2 CSP. Zároveň súd musí uvážiť, aby dôsledkom nariadeného opatrenia nevznikla niekomu neprimeraná ujma s prihliadnutím na to, že nariadením opatrenia súdu možno iného obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a opätovne len v záujme sledovaného cieľa a účelu opatrenia tak, aby nový stav (novoupravené pomery) nezakladali ďalšie právne spory, rešpektujúc vymedzené zákonné a ústavné limity.
9. Z vyššie načrtnutého teda vyplýva, že na to aby mohol súd žalobkyni poskytnúť súdnu ochranu formou neodkladného opatrenia musí v prvom rade medzi ňou a žalovaným existovať určitý pomer. V danom prípade by sa ich pomer mal odvíjať od ich vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré spolu susedia, keďže žalobkyňou požadovaná ochrana smeruje k ochrane vlastníckeho práva k jednej z týchto nehnuteľností. Z pripojených listinných dôkazov a skutočností vyplývajúcich z verejne prístupných registrov (kataster nehnuteľností) súd zistil, že žalobkyňa nedisponuje vlastníckym právom k nehnuteľnosti č. 1, teda k tej nehnuteľnosti, ochrany ktorej sa domáha, a preto nebolo možné konštatovať, že medzi ňou a žalovaným existuje vzťah dvoch vlastníkov susedných nehnuteľností. Inak povedané, žalobkyňa neosvedčila právo domáhať sa ochrany vlastníckeho práva k nehnuteľnosti č.1, keďže predmetnú nehnuteľnosť nevlastní. Takéto právo patrí výlučne len jej deťom (C. C. a L. C.) ako spoluvlastníkom nehnuteľnosti č. 1, a to bez ohľadu na to, že sú maloleté.
10. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, keďže nemal osvedčený jej vzťah - pomer so žalovaným, ktorému by bolo možné poskytnúť súdnu ochranou formou nariadenia neodkladného opatrenia.
11. Súd o nároku na náhradu trov konania o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol tak, že žalovanému ako úspešnej strane sporu podľa § 255 ods. 1 C.s.p. nárok nepriznal, keďže mu žiadne trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.