Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_51C-62-2020.pdf
PDF · 113.04 KB
Case nature
Subarea
51C/62/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v sporovej veci žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481, zastúpeným TaylorWessing e/n/w/c advokáti s. r. o., so sídlom Panenská 6, 811 03 Bratislava, IČO: 35 905 832, proti žalovanému: MartinDevelopment Vrakuňa s.r.o., so sídlom Jelenia 1, 811 05 Bratislava, IČO: 52 636 216, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie nasledovného znenia:
1. Žalovaný je povinný zdržať sa užívania nehnuteľnosti - pozemku, nachádzajúceho sa v okrese U. Z., obec U.-J..Č.. T., k.ú. T., evidovaného Okresným úradom U., katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok, parcela registra „C“ s parc. č. XXXX, o výmere 6.051 m2, druh pozemku: ostatná plocha,
2. Žalovaný je povinný zdržať sa vstupu, vjazdu, prechodu a prejazdu, a to pešo, ako aj osobnými a nákladnými motorovými vozidlami na, resp. cez nehnuteľnosť - pozemok, nachádzajúci sa v okrese U. Z., obec U.-J..Č.. T., k.ú. T., evidovaný Okresným úradom U., katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok, parcela registra „C“ s parc. č. XXXX, o výmere 6.051 m2, druh pozemku: ostatná plocha, za účelom výkonu stavebnej činnosti,
3. Žalovaný je povinný zdržať sa výkonu akýchkoľvek prípravných a stavebných prác a činností, ako aj bezodkladne ukončiť všetky začaté a prebiehajúce prípravné a stavebné práce a činnosti, na nehnuteľnosti - pozemku, nachádzajúcom sa v okrese U. Z., obec U.-J..Č.. T., k.ú. T., evidovanom Okresným úradom U., katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok, parcela registra „C“ s parc. č. XXXX, o výmere 6.051 m2, druh pozemku: ostatná plocha,
4. Žalovaný je povinný odstrániť a vypratať všetky veci ním vnesené, umiestnené alebo akýmkoľvek spôsobom inštalované na nehnuteľnosti - pozemku, nachádzajúceho sa v okrese U. Z., obec U.-J..Č.. T., k.ú. T., evidovaného Okresným úradom U., katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok, parcela registra „C“ s parc. č. XXXX, o výmere 6.051 m2, druh pozemku: ostatná plocha,
5. Žalovaný je povinný navrátiť do pôvodného stavu nehnuteľnosť - pozemok, nachádzajúci sa v okrese U. Z., obec U.-J..Č.. T., k.ú. T., evidovaný Okresným úradom U., katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok, parcela registra „C“ s parc. č. XXXX, o výmere 6.051 m2, druh pozemku: ostatná plocha.
II. Súd žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu
III. Súd p o u č u j e žalovaného, že je oprávnený podať na príslušný súd v právnej veci žalobcu: MartinDevelopment Vrakuňa s.r.o., so sídlom Jelenia 1, 811 05 Bratislava, IČO: 52 636 216 proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481, žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať ochrany svojich práv.
odôvodnenie:
1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, doručeným súdu dňa 11.11.2020, sa žalobca voči žalovanému domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť:
- zdržať sa užívania nehnuteľnosti - pozemku, nachádzajúceho sa v okrese U. Z., obec U. - J..Č.. T., k.ú. T., evidovaného Okresným úradom U., katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok, parcela registra „C“ s parc. č. XXXX, o výmere 6.051 m2, druh pozemku: ostatná plocha,
- zdržať sa vstupu, vjazdu, prechodu a prejazdu, a to pešo, ako aj osobnými a nákladnými motorovými vozidlami na, resp. cez nehnuteľnosť - pozemok, nachádzajúci sa v okrese U. Z., obec U.-J..Č.. T., k.ú. T., evidovaný Okresným úradom U., katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. 3919 ako pozemok, parcela registra „C“ s parc. č. XXXX, o výmere 6.051 m2, druh pozemku: ostatná plocha, za účelom výkonu stavebnej činnosti,
- zdržať sa výkonu akýchkoľvek prípravných a stavebných prác a činností, ako aj bezodkladne ukončiť všetky začaté a prebiehajúce prípravné a stavebné práce a činnosti, na nehnuteľnosti - pozemku nachádzajúcom sa v okrese U. Z., obec U.-J..Č.. T., k.ú. T., evidovanom Okresným úradom U., katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok, parcela registra „C“ s parc. č. XXXX, o výmere 6.051 m2, druh pozemku: ostatná plocha,
- povinnosť odstrániť a vypratať všetky veci ním vnesené, umiestnené alebo akýmkoľvek spôsobom inštalované na nehnuteľnosti - pozemku, nachádzajúceho sa v okrese U. Z., obec U.-J..Č.. T., k.ú. T., evidovaného Okresným úradom U., katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok, parcela registra „C“ s parc. č. XXXX, o výmere 6.051 m2, druh pozemku: ostatná plocha,
- a tiež povinnosť navrátiť do pôvodného stavu nehnuteľnosť - pozemok, nachádzajúci sa v okrese U. Z., obec U.-J..Č.. T., k.ú. T., evidovaný Okresným úradom U., katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok, parcela registra „C“ s parc. č. XXXX, o výmere 6.051 m2, druh pozemku: ostatná plocha.
2. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom pozemku parcelné č. XXXX v k.ú. T. (ďalej len „dotknutý pozemok“), na ktorom žalovaný zahájil vykonávanie prípravných a stavebných prác súvisiacich s výstavbou 11-podlažného bytového domu „RosenHAUS“. Žalovaný nemá právny titul, ktorý by ho oprávňoval na užívanie pozemku žalobcu na účely výstavby bytového domu. Pokračovaním stavebnej činnosti žalovaného tak vzniká na pozemku žalobcu neoprávnená stavba, čím dochádza k významnému zásahu do vlastníckeho práva žalobcu k pozemku a žalobcovi hrozí v tejto súvislosti významná ujma, ktorej sa ešte dá predísť, pokiaľ dôjde k bezodkladnému zastaveniu stavebnej činnosti žalovaného. Z verejnoprávneho hľadiska neexistuje platné stavebné povolenie, ktoré by oprávňovalo žalovaného na výstavbu bytového domu na pozemku žalobcu, keďže stavebné povolenie, na ktoré sa žalovaný odvoláva, stratilo svoju platnosť a navyše žalovaný ani platne a účinne nenadobudol práva stavebníka z predmetného stavebného povolenia. Keďže žalovaný dobrovoľne neupustil od výkonu stavebnej činnosti na pozemku žalobcu, je nevyhnutne potrebné, aby súd bezodkladne upravil pomery medzi žalobcom a žalovaným nariadením neodkladného opatrenia, ktorým prikáže žalovanému, aby sa zdržal výstavby na pozemku, aby sa zabránilo vzniku ujmy na strane žalobcu. Pozemok bol v minulosti využívaný ako areál zberných surovín. Na prelome leta/jesene 2020 bol žalobca zo strany Mestskej časti Bratislava - Vrakuňa i zo strany nespokojných obyvateľov Mestskej časti Bratislava - Vrakuňa opakovane upozornený na skutočnosť, že na pozemku došlo k zahájeniu výstavby zo strany žalovaného. Žalovaný pozemok oplotil a označil ako stavenisko informačnou tabuľou, z ktorej vyplýva, že žalovaný realizuje na pozemku výstavbu bytového domu „RosenHAUS“. Z uvedenej informačnej tabule na stavenisku pritom vyplýva, že výstavba bola zahájená v 3. kvartáli 2020 a má byť ukončená v 3. kvartáli 2022. Dňa 6. októbra 2020 bolo pracovníkom stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Vrakuňa za prítomnosti príslušníkov Policajného zboru SR a Mestskej polície Bratislava na základe podnetu občanov Mestskej časti Bratislava - Vrakuňa vykonané miestne šetrenie, pri ktorom bola na pozemku zistená najmä prítomnosť stavebných mechanizmov, a to pásového hydraulického rýpadla a kolesového rýpadla - nakladača pracujúcich pre spoločnosť TEXO group s.r.o., ktorými bola odstránená jedna stena areálu zberných surovín. Zodpovedný pracovník spoločnosti TEXO group s.r.o. na výzvu povereného zamestnanca stavebného úradu nepredložil právoplatné povolenie na odstránenie stavieb zberných surovín, nakoľko podľa jeho slov takým povolením nedisponuje. Zástupca zhotoviteľa bol vyzvaný na okamžité zastavenie búracích prác na cudzom majetku bez právoplatného povolenia na odstránenie stavby, čo uposlúchol až na opakovanú výzvu pracovníka stavebného úradu.
Cieľom žalovaného je bez akýchkoľvek pochybností výstavba bytového domu na pozemku, čo sám žalovaný deklaruje na svojej webovej stránke prostredníctvom vyhlásení svojho konateľa a túto skutočnosť tiež preukazujú faktické úkony žalovaného: oplotenie a označenie staveniska na pozemku, podanie žiadosti o výrub drevín, oznámenie o zmene zhotoviteľa stavby a v neposlednom rade predaj bytov v projekte „RosenHAUS“. Výstavbu nemožno realizovať na pozemku, pokiaľ stavebník nevie preukázať, že má k stavebnému pozemku taký právny titul, ktorý ho na jej zhotovenie oprávňuje a súčasne tiež, že má právoplatné stavebné povolenie. Pokiaľ jedna z týchto podmienok chýba, vzniká protiprávny stav. Žalovaný nie je oprávnený stavať na pozemku, nakoľko nedisponuje platným právnym titulom, ktorý by ho oprávňoval na realizáciu výstavby. Súčasne chýba žalovanému aj oprávnenie verejnoprávneho charakteru, keďže stavebné povolenie, na ktoré sa odvoláva, je podľa právneho názoru žalobcu neplatné. Žalovaný sa odvoláva na zmluvu o vecnom bremene a v nej dohodnuté vecné bremeno, od ktorého odvodzuje svoje právo zriadiť na pozemku stavbu bytového domu. Ide pritom o vecné bremeno, ktoré vzniklo na základe Zmluvy o zriadení vecného bremena uzatvorenej dňa 15. októbra 1998 medzi Okresným úradom Bratislava II, ako vtedajším správcom pozemku vo vlastníctve Slovenskej republiky na strane povinného a skupinou 24 fyzických osôb. Vecnému bremenu zodpovedá právo oprávnených osôb uskutočniť na pozemku stavbu bytového domu podľa projektovej dokumentácie D.. Z.. Z.. W., O.. z mája 1998. Vecné bremeno nie je právnym titulom na zriadenie stavby na pozemku svedčiacim v prospech žalovaného, a teda žalovaného neoprávňuje na pozemku zriadiť stavbu bytového domu. Žalovaný deklaruje, že jeho právo postaviť bytový dom „RosenHaus“ na pozemku vyplýva zo stavebného povolenia č. Y.-XXXX-X/XXXXX/MOK-X, ktoré vydal dňa 31. januára 2007 príslušný stavebný úrad. Stavebné povolenie je neplatné, pričom k strate jeho platnosti došlo v dôsledku márneho uplynutia zákonom stanovenej lehoty 2 rokov na začatie s realizáciou výstavby, a navyše stavebné povolenie nebolo vydané v prospech žalovaného. Vo vzťahu k ďalším podmienkam uloženým stavebníkom v stavebnom povolení je nutné rovnako konštatovať, že tieto neboli zo strany stavebníkov splnené. Mestská časť Bratislava - Vrakuňa, ako aj Mestská časť Bratislava - Rača, ako príslušný stavebný úrad, potvrdili, že stavebníci nepodali žiadosť o vydanie stavebného povolenia na napojenie stavby na cestné komunikácie zo Ž. a N. ulice a vybudovanie parkoviska a spevnených plôch. Mestská časť Bratislava
- Vrakuňa, ako správca príslušnej miestnej komunikácie, potvrdila, že súhlas správcu s napojením na miestnu komunikáciu vydaný nebol. Rovnako má žalobca za to, že nebolo vydané ani právoplatné povolenie na odstránenie stavebných objektov zberných surovín na pozemku. Stavebný úrad, Mestská časť Bratislava - Rača, vydal dňa 11. marca 2020 Oznámenie o prevode práv stavebníka, v ktorom uvádza, že mu bol dňa 5. marca 2020 oznámený prevod práv a povinností stavebníka zo spoločnosti Victory Investments Group a.s. na nového stavebníka - žalovaného, a to na základe predloženej zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 3. marca 2020. V predmetnom oznámení stavebný úrad tiež uvádza, že spoločnosť Victory Investments Group a.s. mala nadobudnúť práva od pôvodných štyroch stavebníkov na základe zmlúv o prevode práv a povinností zo stavebného povolenia. Takýto zmluvný prevod práv zo stavebného povolenia zákon nepripúšťa. Žalovaný sa svojvoľne bez právneho dôvodu ujal držby pozemku, oplotil ho, označil ho ako svoje stavenisko a začal na ňom realizovať prípravné a stavebné práce na výstavbe bytového domu „RosenHaus“. Zámer žalovaného zahájiť a ďalej pokračovať vo výstavbe na pozemku preukazujú nielen jeho vyššie uvedené skutky, ale aj verejne prezentované vyhlásenia na webovej stránke www.rosenhaus.sk a tiež v článkoch na portáloch teraz.sk, webnoviny.sk, bratislavskenoviny.sk, a pod., z ktorých nepochybne vyplýva, že žalovaný už zahájil výstavbu, ako aj predaj budúcich bytov. Keďže žalovaný dobrovoľne neupustil od výkonu stavebnej činnosti, je nevyhnutne potrebné, aby súd bezodkladne upravil pomery medzi žalobcom a žalovaným neodkladným opatrením, aby sa zabránilo vzniku ujmy na strane žalobcu. Cieľom žalovaného je dostať výstavbu bytového domu do štádia, kedy už navrátenie do pôvodného stavu, resp. odstránenie stavby, nebude účelné a žalobca bude nútený bez právneho dôvodu existenciu cudzej neoprávnenej stavby na pozemku trpieť. Nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým bude zastavená výstavba, je podľa žalobcu úplne odôvodnené a primerané s ohľadom na právo, ktorému sa má poskytnúť bezodkladne ochrana ako aj ujme, ktorá v tejto súvislosti hrozí nielen žalobcovi, ale i verejnému záujmu.
3. Súd sa oboznámil s návrhom žalobcu a dôkazmi, ktoré k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil a zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 15.10.1998 uzatvoril Okresný úrad Bratislava II ako povinný a 24 fyzických osôb ako oprávnení Zmluvu o zriadení vecného bremena, ktorou povinný zriadil v prospech oprávnených vecné bremeno,
ktoré zodpovedá ich právu uskutočniť stavbu bytového domu podľa projektovej dokumentácie D.. Z.. Z.. W., O.., z mája 1998 na dotknutom pozemku.
Mestská časť Bratislava - Rača vydala dňa 31.01.2007 Stavebné povolenie č. Y.-XXXX-X/XXXXX/MOK- X, právoplatné dňa 05.03.2007, ktorým stavbu bytového domu so 107 bytovými jednotkami Bratislava - Vrakuňa na dotknutom pozemku stavebníkmi AM realitná, obchodná a stavebná spoločnosť, s.r.o., SIKO Slovakia spol. s r.o., Z.-D. U. a W. X.. Podľa bodu 20 stavebného povolenia, stratí povolenie platnosť, ak do dvoch rokov odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť, nebude stavba začatá.
Dňa 07.07.2019 spísala Mestská časť Bratislava - Rača Záznam z vykonanie štátneho stavebného dohľadu stavby „Bytový dom so 107 bytovými jednotkami U.-T.“ na dotknutom pozemku. Bolo zistené, že „stavba bytového domu sa na pozemku nenachádza, nebolo so stavbou začaté. O tejto skutočnosti svedčia aj fotografie, ktoré boli vyhotovené na mieste. Stavebný úrad konštatuje, že stavba neexistuje.“
Mestská časť Bratislava - Rača oznámila dňa 11.03.2020 subjektu Victory Investmets Group a.s., že na základe zmlúv o postúpení/prevode práv a povinností stavebníka prešli práva stavebníkov zo stavebného povolenia č. Y.-XXXX-X/XXXXX/MOK-X, stavebníka Victory Investments Group, a.s. Na základe predloženej zmluvy prechádzajú práva stavebníka Civotry Investments Group, a.s., na nového stavebníka - žalovaného. V zmysle § 70 stavebného zákon stavebné povolenie a rozhodnutie o predĺžení jeho platnosti sú záväzné aj pre právnych nástupcov účastníkov konania. Z uvedeného vyplýva, že od dňa 03.03.2020 stavebníkom stavby „Bytový dom so 107 bytovými jednotkami U. - T.“ na dotknutom pozemku, je žalovaný.
Dňa 23.07.2020 bola Mestskej časti Bratislava - Vrakuňa doručená žiadosť žalovaného o vydanie súhlasu na výrub dreviny na dotknutom pozemku.
Dňa 16.09.2020 doručil žalovaný Mestskej časti Bratislava - Rača Oznámenie o zmene zhotoviteľa stavby a pokračovaní v realizácii stavby, a to „Bytový dom so 107 bytovými jednotkami U.-T.“ v súlade s podmienkami stavebného povolenia č. Y.-XXXX-X/XXXXX/MOK X, zo dňa 31.01.2007.
Mestská časť Bratislava - Rača dňa 07.09.2020 sprístupnila informácie na základe žiadosti Mestskej časti Bratislava - Vrakuňa, kde uviedla, že v súvislosti so stavebným povolením zo dňa 31.01.2007 č. Y.-XXXX-X/XXXXX/MOK-X nebola evidovaná žiadosť o predĺženie lehoty na ukončenie stavby, nebolo evidované oznámenie začatia stavby, stavebný úrad neeviduje spis k stavebnému povoleniu parkoviska a spevnených plôch, neeviduje žiadosť o povolenie odstránenia objektov zberných surovín, dňa 04.07.2019 bol vykonaný štátny stavebný dohľad a v spisoch stavebného úradu sa nenachádza rozhodnutie o povolení výrubu drevín.
Zo Záznamu z miestneho šetrenia vykonaného dňa 06.10.2020 Stavebným úradom Bratislava - Vrakuňa vyplýva, že na dotknutom pozemku hlavného mesta sa nachádzali stavebné mechanizmy spoločnosti TEXO group s.r.o., ktorými bola odstránená celá jedna obvodová stena areálu Zberných surovín. Zodpovedný pracovník bol vyzvaný aby predložil právoplatné povolenie na odstránenie stavby Zberných surovín. Pracovník p. Š. sa vyjadril, že povolenie má a predložil na list Magistrátu zo dňa 18.09.2020 adresovaný spoločnosti Martin Development s.r.o., výzvu na odstránenie oplotenia a stavebného materiálu z dotknutého pozemku, na základe ktorej ako aj celoročnej objednávky (nie na konkrétnu stavbu) od žalovaného začal odstraňovať stavbu. Tento list považoval za povolenie na odstránenie. Za prítomnosti dvoch policajtov štátnej polície a dvoch policajtov Mestskej polície odpovedal na výzvu pracovníka stavebného úradu, že nemá právoplatné povolenie na odstránenie stavby Zberných surovín. Po opakovaných výzvach pracovníka stavebného úradu a upozorneniach príslušníkov polície zástupca zhotoviteľa uposlúchol výzvu k okamžitému zastaveniu búracích prác na cudzom majetku, ku ktorým nemá právoplatné povolenie.
Z fotodokumentácie realizácie prípravných prác žalovaného na dotknutom pozemku z 08.10.2020 vyplýva, že v uvedený deň sa na dotknutom pozemku nachádzali búracie mechanizmy, ktoré vykonali zbúranie časti betónového oplotenia. Časť dotknutého pozemku bola oplotená dočasným plechovým oplotením.
Dňa 24.09.2020 vyhotovil žalobca fotografiu plechového oplotenia pozemku, na ktorej sa nachádza oznámenie „Názov stavby: Bytový dom so 107 bytovými jednotkami U. - T.. Reklamný názov RosenHAUS. Termín začatia prác 3Q/2020, termín ukončenia 3Q/2022. Stavebné povolenie Y.-XXXX- X/XXXXX/MOK-X.“.
Z výpisu LV č. XXXX, katastra nehnuteľností vedenom Okresom U. Z., obec U.-J..Č.. T. pre kat. územie T. ku dňu 13.10.2020 vyplýva, že na dotknutom pozemku je zapísaná stavba - rozostavaný bytový dom. Vlastníkom rozostavaných bytových a nebytových priestorov je žalovaný na základe Zmluvy o predaji časti podniku T.-XXXX/XXXX zo dňa 12.03.2020.
Z Cenníka „RosenHAUS“ predloženého žalobcom vyplýva, že žalovaný ponúka na predaj 113 bytov, pričom časť z nich už bola predaná alebo rezervovaná.
Z internetových článkov zverejnených na stránke teraz.sk a bratislavskenoviny.sk dňa 21.09.2020 vyplýva, že žalovaný sa ohradzuje voči tvrdeniam a obvineniam mestskej časti. Zdôrazňuje, že postupuje v zmysle platného stavebného povolenia, ktorého platnosť mal v roku 2014 potvrdiť Najvyšší súd SR.
4. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:
Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. c) Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 326 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
Podľa § 337 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným
opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
Podľa § 337 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
5. Vychádzajúc z návrhu žalobcu a ním predložených listinných dôkazov, dospel súd k záveru, že v danej veci sú splnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože žalobca osvedčil existenciu takých skutočností, ktoré si vyžadujú okamžitý zásah do vzájomných pomerov strán sporu.
6. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalovaný v súčasnosti vykonáva také úkony, ktoré priamo súvisia s prípravnými stavebnými prácami, ktoré priamo predchádzajú výstavbe stavebného projektu „RosenHAUS“ a súčasne žalovaný pristúpil k predaju bytov a nebytových priestorov v tomto plánovanom projekte. K uvedeným úkonom žalovaný pristúpil napriek tomu, že otázka platnosti stavebného povolenia ako aj otázka oprávnenosti užívania pozemku, ktorý je vo vlastníctve žalobcu, sa v súčasnosti javí ako sporná, čo je základným predpokladom (za súčasnej právnej ako aj skutkovej situácie) pre dočasnú úpravu vzájomných pomerov strán sporu a na odvrátenie bezprostredne hroziacej ujmy na právach žalobcu, ktorú by tento mohol utrpieť v prípade, ak by žalovaný vo svojich aktivitách na pozemku vo vlastníctve žalobcu ďalej pokračoval.
7. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok navrhovateľa nesporne dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Základným zákonným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je potreba neodkladnej úpravy pomerov, resp. existencia odôvodnenej obavy, že exekúcia bude ohrozená. Tento predpoklad je potrebné považovať za osvedčený v prípade, ak navrhovateľ neodkladného opatrenia (žalobca) preukáže, že v prípade, ak nedôjde k bezodkladnej úprave pomerov medzi stranami, bude mu tým spôsobená ujma, prípadne, že k takejto ujme konaním žalovaného už dochádza. Dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním rozhodujúcich skutočností pre nariadenie neodkladného opatrenia je teda na strane žalobcu.
8. V danom prípade súd dospel k záveru, že na strane žalobcu existuje zo strany žalovaného bezprostredne hroziaca ujma na jeho právach a právom chránených záujmoch, ktorá mu môže vzniknúť výstavbou stavebného projektu „RosenHAUS“. Zo stavebného povolenia, ktoré vydal príslušný stavebný úrad dňa 31.01.2007 č. Y.-XXXX-X/XXXXX/MOK-X, na základe ktorého žalovaný odvodzuje svoje oprávnenie zhotoviť stavbu na dotknutom pozemku vyplýva, že jeho platnosť zaniká, ak sa do dvoch rokov od jeho právoplatnosti nezačne so stavbou. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetné stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.03.2007, javí sa za týchto okolností ako nanajvýš nepravdepodobné, že v súčasnosti, teda po viac ako 13-tich rokoch od jeho právoplatnosti, by toto stavebné povolenie mohlo byť naďalej platné. Súdu z konania síce vyplynulo, že žalovanému by v otázke platnosti stavebného povolenia malo svedčiť Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z roku 2014, pokiaľ by však tomu aj tak bolo, záznamom Mestskej časti Bratislava - Rača dňa 04.07.2019 (teda po ďalších 4 rokoch) bolo konštatované, že ani k uvedenému dňu sa na pozemku stavba nenachádzala a nebolo s ňou ani začaté. Pokiaľ bola teda platnosť stavebného povolenia limitovaná na 2 roky, z vykonaného dokazovania možno konštatovať, že stavebné povolenie zo dňa 31.01.2007 nebolo ku dňu 06.10.2020, kedy žalovaný umiestnil na dotknutý pozemok stavebné mechanizmy a začal s prípravnými stavebnými prácami, platné.
9. Oprávnené umiestnenie stavebných mechanizmov žalovaným na dotknutom pozemku vo vlastníctve žalobcu však nemožno odvodiť ani z iných právnych skutočností. Žalovaný síce (podľa záverov miestneho šetrenia z 06.10.2020) mal disponovať výzvou hlavného mesta na odstránenie oplotenia a stavebného materiálu z dotknutého pozemku, uvedený list však nemožno považovať za povolenie na odstránenie stavby - betónového oplotenia zberných surovín, ku ktorému žalovaný pristúpil svojvoľne. Uvedené závery súdu podporujú aj vyššie uvedené informácie, ktoré dňa 07.09.2020 sprístupnila Mestská časť Bratislava - Rača, Mestskej časti Bratislava - Vrakuňa. Vychádzajúc z uvedených skutočností tak súd konštatuje, že žalovaný pristúpil k svojim stavebným aktivitám na dotknutom pozemku a to minimálne bez povolenia na odstránenie objektov zberných surovín a bez oznámenia o začatí stavby, čím bezprostredne ohrozil právom chránené záujmy žalobcu
a svojim konaním už v tejto fáze žalobcovi spôsobil škodu. Žalobca listinnými dôkazmi osvedčil bezprostredne hroziaci zásah do pokojného stavu medzi stranami sporu, ktorý by v prípade nenariadenia neodkladného opatrenia bolo možné napraviť len s neprimeranými ťažkosťami.
10. Pokiaľ ide o existenciu súkromnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ktorý by zakladal povinnosť žalobcovi strpieť užívanie pozemku žalovaným a to umiestnením na ňom stavebných mechanizmov a zhotovenia stavebného projektu RosenHAUS, v tejto súvislosti súd konštatuje, že existencia takéhoto právneho vzťahu nebola v konaní preukázaná. Žalobca uvádza, že žalovaný odvodzuje svoje oprávnenia voči nehnuteľnosti na základe Zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 15.10.1998. Oprávnenie uskutočniť stavbu bytového domu na dotknutom pozemku však bolo zriadené výlučne v prospech tam uvedených a presne konkretizovaných oprávnených osôb, teda malo charakter „in personam“. Ani tento právny vzťah tak nemohol zakladať oprávnenie žalovaného uskutočniť stavbu bytového domu.
11. Neodkladné opatrenie nariadi súd iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Keďže zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje záložné právo, je zrejmé vzhľadom na charakter veci, že na úpravu vzájomných pomerov strán sporu nie je možné nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a do úvahy prichádza výlučne možnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Pokiaľ ide o otázku proporcionality a objektívnej vykonateľnosti navrhovaného neodkladného opatrenia, súd v tejto súvislosti konštatuje, že návrh žalobcu je primeraný vzhľadom na závažnosť a charakter konania žalovaného a s tým súvisiacou bezprostredne hroziacou škodou na strane žalobcu a takéto neodkladné opatrenie je aj objektívne vykonateľné. Žalobca sa navrhovaným neodkladným opatrením domáha o.i. aj uloženia povinnosti žalovanému navrátiť dotknutú nehnuteľnosť do pôvodného stavu . Z dôkazov, ktoré žalobca súdu predložil, mal súd za preukázané, že k 08.10.2020 žalovaný dotknutý pozemok oplotil dočasným plechovým oplotením a zbúral dva panely stáleho betónového oplotenia dotknutého pozemku. Navrátenie do pôvodného stavu tak je v tomto prípade objektívne možné.
12. Na základe vyššie uvedeného, keď žalobca osvedčil bezprostredne hroziacu ujmu na jeho právach spočívajúcu v bezprostredne hroziacej škode spôsobenej konaním žalovaného, ktorú by bolo možné neskôr napraviť len s neprimeranými ťažkosťami, rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia a neodkladné opatrenie navrhované žalobcom nariadil.
13. Keďže nariadením neodkladného opatrenia, ktorým súd uložil žalovanému povinnosti tak ako sú uvedené vo výroku tohto uznesenia, je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd s poukazom na ustanovenie § 336 ods. 1 C.s.p. nenariadil žalobcovi podať žalobu vo veci samej, nakoľko uloženie takej povinnosti by bolo neúčelné a procesne nehospodárne. Nakoľko súd žalobcovi neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej, v súlade s § 337 ods. 1 C.s.p. poučil vo výroku uznesenia žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať ochrany svojich práv, pričom súdu sa za daného skutkového a právneho stavu javí ako najvhodnejšia žaloba o uloženie povinnosti, aby žalobca v postavení žalovaného strpel užívanie a výkon akýchkoľvek prípravných a stavebných prác a činností, vstup, vjazd, prechod a prejazd a to pešo ako aj osobnými a nákladnými motorovými vozidlami nehnuteľnosti - pozemku, nachádzajúceho sa v okrese U. Z., obec U.-J..Č.. T., k.ú. T., evidovaného Okresným úradom U., katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok, parcela registra „C“ s parc. č. XXXX, o výmere 6.051 m2, druh pozemku: ostatná plocha. Následkom úspešnej žaloby bude potom zrušenie neodkladného opatrenia podľa § 337 ods. 3 C.s.p. (viď Števček M., FicováS., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H. Beck, str. 1137).
14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 251 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje, písomne a to vo troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.