Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-46-2019.pdf
PDF · 96.73 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/46/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, sudom JUDr. Martinom Chlebom, v právnej veci žalobcov: 1/ U.. U. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, G., 2/ F. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, G., 3/ N. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, G., všetci žalobcovia právne zastúpení: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, proti žalovanému: 1/ Lichen s.r.o., Vozárova 5, Košice, IČO: 47 734 184, právne zastúpený: JUDr. Ing. Ľubomír Niedelský, advokát, so sídlom Hviezdoslavova 7, Košice, a 2/ FINOP s.r.o., Moyzesova 34, Košice, IČO: 36 214 345, v konaní o určenie, že záložné právo nevzniklo, takto
rozhodol:
I. Žaloba s a z a m i e t a.
II. Žalovanému 1/ a žalovanému 2/ sa voči žalobcom 1/, 2/ a 3/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.11.2019 domáhali, aby súd vydal rozsudok, ktorým súd určí, že záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov špecifikované ako pozemok KN-C parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, pozemok KN-C parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, rodinný dom s. č. XXX, postavený na parcele KN-C pac. č. XXX/X, zapísané na LV č. XXXX, pre obec a k. ú. G., okres Z. (ďalej len „Založené nehnuteľnosti“) podľa Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 1503210003 zo dňa 24.10.2017 (ďalej len „Záložná zmluva“), ktorého vklad bol v katastri nehnuteľností zapísaný pod č. V 2281/2017 nevzniklo a zároveň aby súd žalovanému 1/ a 2/ zakázal viesť výkon záložného práva formou realizácie dobrovoľnej dražby na Založené nehnuteľnosti podľa Záložnej zmluvy, ktorého vklad bol v katastri nehnuteľností zapísaný pod č. V 2281/2017.
2. Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že žalovaný 1/ a C.. X. T., nar. XX.XX.XXXX, uzavreli dňa 18.03.2015 Zmluvu o úvere č. 1503210001, v ktorej žalovaný 1/ vystupuje ako veriteľ a C.. X. T. ako dlžník (ďalej len „Úverová zmluva“). Žalovaný 2/ listom zo dňa 25.10.2019 označeným ako oznámenie o dražbe oznámil žalobcom, že dňa 28.11.2019 sa uskutoční dobrovoľná dražba na základe návrhu prednostného veriteľa - žalovaného 1/. Pohľadávka, ktorej uspokojenia sa vykonaním dražby domáha žalovaný 1/, bola zabezpečená záložným právom zriadeným Záložnou zmluvou, ktorej vklad v katastri nehnuteľnosti zapísaný pod č. V 2281/2017. Žalobcovia boli toho názoru, že Záložná zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom. V Záložnej zmluve vystupujú žalobcovia ako záložcovia a žalovaný 1/ ako záložný veriteľ. Dlžník z Úverovej zmluvy C.. X. T. v Záložnej zmluve nevystupuje ako záložný dlžník. Záložné právo bolo zriadené k Založeným nehnuteľnostiam. Žalobcovia boli toho názoru, že záložné právo nevzniklo, pretože záložcovia nevystupujú ako dlžníci v Úverovej zmluve a tiež neexistuje žiadne vyhlásenie žalobcov o ručení za záväzok žalovaného 2/. Podľa žalobcov Úverová zmluva uzavretá medzi
žalovaným 1/ a žalovaným 2/ trpí vážnymi nedostatkami, a na Okresný súd Košice bola podaná žaloba o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. V Úverovej zmluve bolo síce uvedené, že táto je uzavretá podľa Obchodného zákonníka, avšak žalobcovia sú toho názoru, že z charakteru zmluvy vyplýva, že táto je zmluvou spotrebiteľskou, pričom toto možno považovať za obchádzanie zákona. Žalobcovia taktiež poukazovali na skutočnosť, že podľa § 151 ods. 1 písm. 1) Občianskeho zákonníka (poznámka súdu: zjavne bol tým myslený § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka) „začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie jej totožná s osobou záložcu, a pri záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedenie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu“. Oznámenie o začatí výkonu záložného práva je právnym úkonom obligatórne písomným a adresovaným. Jeho právne účinky nastávajú doručením. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalobcovia poukazovali na skutočnosť, že im oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo strany žalovaného 1/ ako veriteľa nebolo doručené, pričom oznámenie o dobrovoľnej dražbe podľa § 17 zákona č. 527/2002 Z. z. nemožno považovať za oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo strany záložného veriteľa podľa § 151 ods. 1 písm. 1) Občianskeho zákonníka (poznámka súdu: zjavne bol tým myslený § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcom ako záložcom nebolo oznámenie o začatí výkonu záložného práva doručené, žalobcovia boli toho názoru, že nenastali účinky ním zamýšľané a preto samotný výkon záložného práva je realizovaný v rozpore so zákonom.
3. Žalovaný 1/ navrhol žalobu zamietnuť. Odôvodnil to nasledovne: Žalovaný 1/ poskytol dlžníkovi C.. X. T. Úverovou zmluvou v znení jej dodatkov úver v sume súčtu istiny 125.000,- EUR a sumy istiny 3.400.000,- CZK, návratnosť ktorého bola zabezpečená zriadením záložného práva k Založeným nehnuteľnostiam na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 1503210001 zo dňa 24.10.2017, zavkladovanej v katastri nehnuteľnosti pod č. V 2281/2017. Žalovaný 1/, ako aj celá právnická obec, má za to, že úverový dlžník a záložný dlžník nemusia byť totožné osoby. Žalobcovia ako záložní dlžníci nie sú ručitelia za záväzok úverového dlžníka C.. X. T.. Záložné právo rovnako ako ručenie svojou povahou predstavuje záruku ručenia, pri ktorom je pohľadávka veriteľa zabezpečená celým majetkom ručiteľa, pri záložnom práve ide len o „ručenie“ zálohom, ostatný majetok záložcu nemôže byť použitý na uspokojenie veriteľa. Keďže pohľadávka žalovaného 1/ z Úverovej zmluvy nebola riadne a včas splatená úverovým dlžníkom C.. X. T., ktorý je otcom žalobcov 2/ a 3/ a manželom žalobkyne 1/, bol žalovaný 1/ ako záložný veriteľ oprávnený, vzhľadom na uhradzovaciu funkciu záložného práva, pristúpiť k uspokojeniu sa zo zálohou bez toho, aby sa musel spoliehať na to, že pohľadávku vymôže z ostatného majetku úverového dlžníka. Výkon záložného práva zriadeného Záložnou zmluvou začal realizovať prostredníctvom dražobníka - žalovaného 2/ cez dobrovoľnú dražbu v zmysle zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Ak pohľadávka žalovaného 1/ bude uspokojená zo zálohu vo vlastníctve žalobcov, títo následne môžu požadovať od úverového dlžníka C.. X. T. náhradu, a to s použitím analógie (§ 853 Občianskeho zákonníka) podľa ustanovenia § 550 Občianskeho zákonníka. Žalovaný 1/ nepozná dôvody, pre ktoré sa žalobcovia domnievajú, že Úverová zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, ale v prípade, ak by príslušný súd vyhovel žalobe o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, aj tak istina úveru predstavuje súčet istiny 125.000,- EUR a 3.400.000,- CZK, a túto pohľadávku (istinu), až do výšky hodnoty zálohu, si môže vymáhať od žalobcov ako záložných dlžníkov, pričom hodnota zálohu je v súčasnosti oveľa nižšia ako istina jeho pohľadávky. Z pohľadu toho súdneho konania je právne irelevantné, či žalovaný 1/ doručoval alebo nedoručoval oznámenie o začatí výkonu záložného práva žalobcom, pretože táto skutočnosť nemá žiaden vplyv na to, či záložné právo existuje alebo neexistuje. Žaloba žalobcov je čisto účelová, podaná len s cieľom oddialiť dražbu zálohu v ich vlastníctve a vyhnúť sa následkom, ktoré vyplývajú z ich povinnosti plniť žalovanému 1/ do výšky hodnoty zálohu za úverového dlžníka, ich otca a manžela C.. X. T..
4. Žalovaný 2/ uviedol, že on nebol účastníkom Záložnej zmluvy a preto ponecháva na posúdení súdu, či záložné právo existuje alebo neexistuje. Žalovaný 2/ ako dražobník vykonáva na základe návrhu žalovaného 1/ dražbu Založených nehnuteľností. Zároveň oznámil, že v prípade ak mu bude vykonateľným rozhodnutím preukázaný zákaz nakladania so Založenými nehnuteľnosťami, upustí od výkonu dražby.
5. Podaním zo dňa 19.11.2019, ktorého súčasťou bola aj žaloba, sa žalobcovia domáhali aj nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým žiadali, aby súd žalovanému 1/ a žalovanému 2/ uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva formou realizácie dobrovoľnej dražby na základe Oznámenia o
dobrovoľnej dražbe zo dňa 25.10.2019, ktorá sa má konať 28.11.2019 a predmetom ktorej mali byť Založené nehnuteľnosti, a to až do právoplatného skončenia vo veci samej. Súd vydal uznesenie č.k. 12C/46/2019-20 zo dňa 26.11.2019, ktorým návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu zamietol.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín tvoriacich súdny spis, najmä: žalobou, oznámením o dobrovoľnej dražbe, Záložnou zmluvou, oznámením o predložení znaleckého posudku, vyjadrením žalovaného 2/, vyjadrením žalovaného 1/, oznámením začatia výkonu záložného práva z 28.05.2018 spolu s doručenkami.
7. V konaní nebolo sporné, že žalovaný 1/ ako veriteľ poskytol na základe Úverovej zmluvy C.. X. T. úver vo výške 125.000,- EUR a sumy istiny 3.400.000,- CZK. Nebolo tiež sporné, že pohľadávka žalovaného 1/ voči C.. X. T. z tohto úveru mala byť zabezpečená záložným právom zriadeným Záložnou zmluvou. Žalovaný 1/ pôvodne v písomnom vyjadrení uvádzal, že išlo o Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 1503210001 zo dňa 24.10.2017, ktorej vklad v katastri nehnuteľnosti zapísaný pod č. V 2281/2017, na pojednávaní však uviedol, že išlo o chybu v písaní a správne označenie má byť „č. 1503210003“ a teda ide o Záložnú zmluvu. Nebolo tiež sporné, že žalovaný 1/ začal s výkonom dobrovoľnej dražby Založených nehnuteľností a jej výkonom poveril žalovaného 2/. Žalobcovia poukazovali na to, že záložné právo nevniklo a že je potrebné zamedziť nezákonnému spôsobu vykonania dražby a tým zamedziť vážnemu zásahu do práv žalobcov vlastniť majetok.
8. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
9. Nakoľko žalobcami navrhovaný prvý výrok žalobného návrhu má charakter žaloby podľa § 137 psím. c) CSP, súd si musel najprv zodpovedať otázku, či v spore existuje naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem spočíva v tom, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie sporu a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde sa žalobe na plnenie). Naliehavý právny záujem žalobcu o požadované určenie treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem o ním požadované určenie, ide o samostatný a prvoradý dôvod zamietnutia žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu o požadované určenie spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.
10. Súd dospel k záveru, že zo strany žalobcov existuje naliehavý právny záujem na tom, aby súd vyslovil, že záložné právo zriadené Záložnou zmluvou nevzniklo. Žalobcovia sú vlastníci Založených nehnuteľností a žalovaný 1/ začal s výkonom záložného práva viaznuceho na Založených nehnuteľnostiach. Určenie skutočnosti, či tu záložné právo k Založeným nehnuteľnostiam je alebo nie je, má tak zásadný dopad na práva žalobcov, nakoľko realizáciou záložného práva je ohrozené vlastnícke právo žalobcov.
11. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
12. Podľa § 151b Občianskeho zákonníka: (1) Záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. (2) V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. (3) V zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky.
(4) Záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť.
13. Podľa § 151d ods. 3 Občianskeho zákonníka, záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu, alebo na právo a na inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi.
14. Vo vzťahu k vysloveniu skutočnosti, že záložné právo nevzniklo, súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nasledovnému skutkovému a právnemu posúdeniu veci: Najprv bolo potrebné sa vysporiadať s tvrdením žalobcov, že Úverová zmluva je zmluvou spotrebiteľkou. Nakoľko však žalovaný 1/ toto tvrdenie poprel a žalobcovia túto zmluvu súdu nepredložili, súd nevedel vyhodnotiť túto skutočnosť a nemohol preto pristupovať k sporu ako k spotrebiteľskému sporu. Žalobcovia boli počas celého konania zastúpení advokátom a preto si museli byť vedomí dôsledkov svojej pasivity. Táto ich pasivita spočívala aj v tom, že od podania žaloby neprodukovali žiadne vyjadrenia ani dôkazy a ani sa nezúčastnili pojednávania.
15. Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky veriteľa (pre bližšiu identifikáciu v právnych predpisoch označovaného ako záložný veriteľ) voči dlžníkovi. Záložné právo k nehnuteľnostiam sa zriaďuje záložnou zmluvou a vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Zmluvnými stranami každej záložnej zmluvy sú záložca a záložný veriteľ. Dlžník môže, ale nemusí byť totožný s osobou vlastníka veci, ku ktorej sa zriaďuje záložné právo, t.j. s osobou záložcu. Pokiaľ dlžník nie je súčasne aj záložcom, nie je dlžník obligatórne ani zmluvnou stranou záložnej zmluvy. Záložné právo sa v posudzovanom prípade zriaďovalo Záložnou zmluvou medzi žalovaným 1/ ako záložným veriteľom a žalobcami ako záložcami, t.j. ako vlastníkmi Založených nehnuteľností, a preto C.. X. T. ani nemusel byť zmluvnou stranou Záložnej zmluvy. Nebolo zrejmé čo žalobcovia mysleli formuláciou „pretože záložcovia nevystupujú ako dlžníci v Úverovej zmluve“, nakoľko ani takto v Úverovej zmluve vystupovať nemohli, keďže samotní žalobcovia tvrdia, že dlžníkom z Úverovej zmluvy je výlučne C.. X. T.. Zo žiadneho právneho predpisu však ani nevyplýva, že by záložca musel byť zmluvnou stranou zmluvy o úvere. Súdu nebola zrejmá ani ďalšia formulácia žalobcov: „neexistuje žiadne vyhlásenie žalobcov o ručení za záväzok žalovaného 2/“. V kontexte tvrdení obsiahnutých v iných častiach žaloby, žiadnym spôsobom nevyplýva, aký vplyv na posudzovaný prípad by malo mať ručiteľské vyhlásenie žalobcov za záväzok žalovaného 2/, ktorý realizátorom dražby a nie dlžníkom zabezpečovanej pohľadávky. Tiež je vhodné pripomenúť, že záložné právo a ručenie sú dva rôzne zabezpečovacie právne inštitúty a žalobcovia si ich zjavne zamieňajú. Záložná zmluva spĺňa všetky náležitosti záložnej zmluvy v zmysle § 151b Občianskeho zákonníka: ide o písomnú zmluvu, je v nej určená pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje (pohľadávka žalovaného 1/ voči C.. X. T. z Úverovej zmluvy), určený záloh (Založené nehnuteľnosti) a určená najvyššia hodnota istiny, a spĺňa tiež všetky všeobecné náležitosti zmluvy a právnych úkonov. Voči vzniku (zápisu záložného práva do katastra nehnuteľností), nevyslovila žiadna zo strán žiadne výhrady. Súd preto nemal dôvod určiť záložné právo, ktoré vznikol na základe Záložnej zmluvy a bolo v katastri nehnuteľnosti zapísané pod č. V 2281/2017 na LV č. XXXX, k.ú. G., okres Z., za neplatné, resp. vysloviť, že nevzniklo.
16. Podľa § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka, začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu.
17. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov Občianskeho zákonníka (ďalej len „Zákon o dobrovoľných dražbách“):
V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; 12b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti
dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).
18. Vo vzťahu k návrhu žalobcov, aby súd zakázal žalovanému 1/ a 2/ viesť výkon záložného práva, súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nasledovnému skutkovému a právnemu posúdeniu veci: Dôvody pre určenie neplatnosti dražby, medzi ktoré patria aj dôvody uvádzané žalobcami, bude možné hodnotiť len na základe vykonaného dokazovania v konaní o určenie neplatnosti dražby v zmysle § 21 a nasl. Zákona o dobrovoľných dražbách. Rozhodovaním o tom, či boli splnené všetky procesné a formálne náležitosti v procese výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby už v tomto konaní, by bolo predčasné a nahrádzalo by konanie o určenie neplatnosti dražby. Pokiaľ ide o argument žalobcov, že im žalovaný 1/ nedoručil oznámenie o začatí výkonu dražby, tak toto bolo vyvrátené, tým že žalovaný 1/ predložil súdu „Oznámenie začatia výkonu záložného práva“ z 28.05.2018, z ktorého vyplýva, že žalovaný 1/ oznamoval žalobcom začatie výkonu záložného práva v zmysle § 151l Občianskeho zákonníka. Uvedené oznámenie žalobca 2/ prevzal, žalobkyňa 1/ a žalobkyňa 3/ si ho neprevzali v odbernej lehote, hoc im bolo doručované na adresu, ktorú sami žalobcovia uvádzajú v žalobe ako svoj trvalý pobyt. Skutočnosť neoznámenia začatia výkonu záložného práva podľa § 151l Občianskeho zákonníka však ani nie je dôvodom na vyhlásenie dražby za neplatnú. Právnym dôsledkom oznámenia o začatí výkonu záložného práva je, že záložca nesmie záloh previesť bez súhlasu záložného veriteľa. Na základe uvedených úvah potom súd žalobu zamietol aj v tomto bode.
19. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že ich priznal strane, ktorá bola v spore plne úspešná. O výške náhrady trov konania rozhoduje súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Námestovo. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).