Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_75S-15-2020.pdf
PDF · 74.03 KB
No categories available
75S/15/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: MSK Trading, s.r.o., so sídlom pri Areál PPS 1743, 962 12 Detva, IČO: 36 646 849, právne zastúpený: JUDr. Ing. Peter Slávik, PhD, advokát, so sídlom Břeclavská 3, 901 01 Malacky, IČO: 41 721 519, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101129759/2020 zo dňa 06. júla 2020, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal dňa 08.09.2020 na Krajskom súde v Banskej Bystrici správnu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101129759/2020 zo dňa 06.07.2020, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 100602196/2020 zo dňa 04.03.2020, ktorým správca dane určil rozdiel dane v sume 7.596,00 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2018 žalobcovi ako daňovému subjektu.
2. Podanou správnou žalobou žalobca zároveň navrhol, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“). Uvedený návrh žalobca odôvodnil tým, že okamžitým výkonom a iným právnym následkom napadnutého rozhodnutia nastala zamestnancom a dodávateľom daňového subjektu závažná ujma, značná hospodárska škoda, čím daňovému subjektu hrozí nenapraviteľný následok. Samotný daňový subjekt sa môže dostať do rizika s vyplávaním miezd a odvodov zamestnancom a svojich daňových povinností. Takéto priznanie odkladného účinku, je v súlade s verejným poriadkom. Žalobca poukázal na to, že podnikanie obnáša viaceré povinnosti, ako platenie daní, najmä každomesačnú daň z pridanej hodnoty, vyplácať mzdy, odvádzať povinné dávky za svojich zamestnancov. Podnikanie žalobcu ako daňového subjektu preto nie je bezvýznamné, nakoľko sa podieľa na zamestnávaní ľudí, zvyšovaní hrubého domáceho produktu a napĺňanie štátneho rozpočtu. Uvedené argumenty podľa žalobcu preukazujú, že ujma výkonom napadnutého rozhodnutia bezprostredne nastala a navyše určitá reálna hrozba závažnej ujmy existuje (vo forme nemožnosti plnenia si svojich povinností voči štátu). Zároveň zdôraznil, že ako daňový subjekt podniká už vyše desať rokov a doposiaľ nemal žiadne problémy a riadne si plnil všetky svoje povinnosti. Na základe uvedených dôvodov žiada krajský súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
3. Žalovaný sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril tak, že nevidí dôvod na priznanie odkladu vykonateľnosti rozhodnutí daňových orgánov, avšak rozhodnutie je v tejto veci v kompetencii súdu.
4. Podľa § 184 zákona SSP; podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 SSP; správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
6. Podľa § 187 ods. 3 SSP; o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
7. Podľa § 188 SSP; ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
8. Správny súd, po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie, pretože žalobca neosvedčil, že by mu v danom prípade okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného, hrozila značná hospodárska škoda alebo finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
9. Správny súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, v zásade zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú ochranu subjektívnych práv, právom chránených záujmov alebo povinností, ktorú by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe.
10. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil iba vlastnými úvahami o možných dôsledkoch okamžitého výkonu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. V návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že výkonom alebo iným právnym následkom napadnutého rozhodnutia nastala zamestnancom a dodávateľom daňového subjektu závažná ujma, resp. značná hospodárska škoda, čím daňovému subjektu hrozí nenapraviteľný následok. Poukázal pri tom na skutočnosť, že daňový subjekt sa môže dostať do rizika s vyplácaním mzdy a odvodov zamestnancov a svojich daňových povinností. Okrem uvedeného uviedol, že jeho podnikanie nie je bezvýznamné, nakoľko zamestnáva občanov, zvyšuje HDP a napĺňa štátny rozpočet. Žalobca uviedol, že tieto skutočnosti preukazujú, že ujma výkonom napadnutého rozhodnutia bezprostredne nastala a navyše hrozba závažnej ujmy existuje vo forme nemožnosti plnenia si žalobcových povinností voči štátu a dodávateľom. Na osvedčenie svojich tvrdení nepredložil žiadne dôkazy.
11. Tvrdenia žalobcu o existencii závažnej ujmy, však žalobca podložil len jeho hypotetickými úvahami o možných následkoch. Žalobca v tomto prípade poukázal na to, že sa môže dostať do rizika s vyplácaním mzdy, odvodov zamestnancov a svojich daňových povinností, či plnení si povinností voči štátu, prípadne svojim dodávateľom, avšak uvedené skutočnosti možno považovať len za hypotetickú úvahu o stave, ktorý však v čase rozhodovania správneho súdu neexistuje. Koncepcia odkladného účinku, však predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie, ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o odkladom účinku správnej žaloby prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Takéto rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP slovami o hroziacej závažnej
ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku. Správny súd musí mať pritom dostatočným spôsobom osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením ust. § 185 písm. a) alebo b) SSP. Preto súd vyžaduje, aby navrhovateľ odkladného účinku jednoznačne osvedčil jeho opodstatnenosť.
12. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018.
13. V prípade každého právoplatného a vykonateľného rozhodnutia na plnenie, nevynímajúc rozhodnutia daňových orgánov, nastupuje možnosť jeho vymoženia, pokiaľ povinný subjekt nesplní uloženú mu povinnosť dobrovoľne sám. Niet pochýb o tom, že akákoľvek exekúcia sa dotkne majetkovej sféry povinného subjektu. Pokiaľ by samotný výkon rozhodnutia (exekúcia) mala byť hrozbou finančnej škody akú predpokladá ustanovenie § 185 písm. a) SSP, čo je v prípade rozhodnutí na peňažné plnenie zákonný dôsledok vykonateľnosti, potom by bolo namieste spájať s podaním správnej žaloby proti takémuto rozhodnutiu odkladný účinok ex lege, ako je tomu napríklad v azylových veciach. Zákonodarca to však tak neupravil.
14. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku, každú vec posudzuje individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu často krát ešte ani nie je možné ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v § 185 písm. a) SSP v prípade nepozastavenia účinkov žalobou napadnutého rozhodnutia.
15. Správny súd môže uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného, ale len z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) alebo b) SSP. V posudzovanom prípade, z obsahu návrhu na priznanie odkladného účinku vyplýva, že ten bol žalobcom podaný podľa § 185 písm. a) SSP. Keďže správny súd v danej veci nezistil dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok uvedených v § 185 písm. a) SSP, rozhodol uznesením o zamietnutí návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP.
16. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP)
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).