Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_21CoP-66-2020.pdf
PDF · 98.18 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoP/66/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: X. E., O.. XX.X.XXXX, trvale bytom u matky, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny M., dieťa rodičov: matka Y. T., E.. F., O.. XX.X.XXXX, Z. V. G. XX, XXX XX M. a otec E. E., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. P. XXXX/X, XXX XX P., v konaní o zmenu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej X., o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 5P/81/2018-41 zo dňa 19.8.2019 takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok v spojení s opravným uznesením a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Matka sa návrhom na začatie konania domáhala zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej naposledy určenej rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č.k. 5P/244/2010 zo dňa 6.9.2011, ktorým bola maloletá X. zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Navrhla zveriť maloletú X. do jej osobnej starostlivosti a zaviazať otca prispievať na jej výživu sumou 200,- eur, neskôr 170,- eur a upraviť stretávanie otca s maloletou. Otec s návrhom matky nesúhlasil z dôvodu, že striedavá starostlivosť je vyhovujúca pre maloletú, aj rodičov.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Kežmarok ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:
„I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 5P/244/2010 v časti úpravy styku tak, že mal. X. E., nar. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matky Y. T., nar. XX.XX.XXXX, počnúc mesiacom august 2019. Obaja rodičia sú oprávnení spoločne zastupovať maloletú a spravovať jej majetok. II. Súd u p r a v u j e styk otca s maloletou X. E. tak, že otec maloletej je oprávnený stýkať sa s maloletou nasledovne:- počas školského roka: párny víkend u matky nepárny víkend u otca od piatka 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod.
- Vianoce: 23.12. - 29.12. - nepárny rok u matky 30.12. - 06.01. párny rok u otca - Jarné prázdniny: párny rok u matky nepárny rok u otca
- Veľká Noc: párny rok u otca nepárny rok u matky- Letné prázdniny: 01.07. - 15.07. u matky 16.07. - 31.07. u otca 01.08. - 15.08. u matky 16.08. - 31.08. u otca- Jesenné prázdniny: párny rok u matky
nepárny rok u otca Matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť, dieťa otcovi vždy v piatok o 16.00 hod. odovzdať v mieste bydliska matky a prevziať v nedeľu o 18.00 hod. v mieste bydliska matky. V čase sviatkov a prázdnin je otec oprávnený prevziať si dieťa vždy v deň, od ktorého je upravený styk o 9.00 hod. v bydlisku matky a posledný deň intervalu, v ktorom má umožnený styk s maloletou, ju do 18.00 hod. odovzdať v mieste bydliska matky. III. Súd z a v ä z u j e otca E. E. prispievať na výživu maloletej dcéry výživným vo výške 170,- € mesačne, počnúc dňom 01.08.2019, vždy do 20. dňa v mesiaci, do rúk matky. Vo zvyšujúcej časti nad sumu 170,- € súd návrh zamieta. Súd návrh zamieta aj v časti spätného výživného. IV. Dlžné výživné za mesiac august 2019 v sume 170, € súd p o v o ľ u j e odporcovi splácať od mesiaca september po 10,- € spolu s bežným výživným, až do úplného vyrovnania dlžnej sumy pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky. V. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.“
3. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“).
4. Súd rozsudok odôvodnil tým, že zo zisteného skutočného stavu vyplýva, že maloletá a jej matka nemôžu tráviť žiaden víkend spoločne, žiaden víkend nemôže maloletá tráviť so svojimi súrodencami a všetky víkendy trávi aj mimo okruhu svojich priateliek. Súd zohľadnil stanovisko maloletej a kolízneho opatrovníka. Pôvodná dohoda uzatvorená medzi rodičmi nefunguje a nerealizuje sa od nástupu maloletej do školy. Súd zároveň zaviazal otca prispievať na výživu maloletej vo výške 170,- eur mesačne počnúc dňom 01.08.2019. Zdôvodnil svoje rozhodnutie tým, že otec dlhodobo počas víkendov zabezpečoval a zabezpečuje pre maloletú stravu, kupuje jej oblečenie a berie ju so sebou aj na dovolenky. Súd zohľadňoval skutočnosť, že nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť a že jeho čistý príjem je 1.300,- eur. Súd upravil styk otca s maloletou X., aby aj otec mal možnosť s maloletou stretávať sa a aby mal možnosť podieľať sa na jej výchove.
5. O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2005 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
6. Súd prvej inštancie opravným uznesením sp.zn. 5P/81/2018 zo dňa 17.04.2020 opravil napadnutý výrok III. napadnutého rozsudku na toto správne znenie:
„Súd zaväzuje otca E. E. prispievať na výživu maloletej dcéry výživné vo výške 170,- € mesačne, počnúc dňom 01. 08. 2019, vždy do 20. dňa v mesiaci do rúk matky. Vo zvyšujúcej časti na výživné od 01. 06. 2018 súd návrh zamieta. Súd zamieta návrh aj v časti výživného nad sumu 170,- €.“
III. Obsah odvolania otca a vyjadrení k odvolaniu
7. Proti rozsudku podal odvolanie otec. Namietal, že súd nevykonal nim navrhovaný dôkaz - psychologické vyšetrenie maloletej dcéry so zameraním na zmenu v jej správaní a možnosti ovplyvňovania dcéry jej matkou proti jej otcovi a jeho rodine. Rovnako súd nedisponoval výškou príjmu matky a jej manžela, ktorý dlhodobo pracuje v Z. a žijú spolu s maloletou X. v jednej domácnosti, výdavkami matky na dcéru, čo je podstatné pre posúdenie nároku na výživné. Uviedol, že práve podanie návrhu matky malo za následok zmenu vzťahu maloletej k otcovi z negatívneho hľadiska a poukázal na negatívny zásah kolízneho opatrovníka, ktorý vykonal podľa jeho názoru nadprácu v neprospech otca maloletej. Upozorňoval, že súd si z neznámych dôvodov osvojil tézu kolízneho opatrovníka, ktorý uprednostňuje stretávanie sa maloletej s kamarátkami a priateľkami pred starostlivosťou otca o maloletú. Namietal, že súd sa nevysporiadal s dôkazom predloženým priestupkovým spisom, vo veci priestupku proti majetku, ktorého sa mala maloletá dopustiť v čase, keď bola v starostlivosti u matky (krádež v obchode). Zdôraznil, že počas víkendov otec vykonával starostlivosť o maloletú v spoločnej domácnosti v byte otca, v P., a o svoju dcéru sa riadne staral. Prispieval na jej výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a to nad rámec príspevku jej matky. Otec nepovažuje za nevyhnutné, aby súd určoval výživné, zo strany jej matky nie je takáto požiadavka odôvodnená, naopak, návrh na výživné a s tým súvisiace súdne konanie má za následok zhoršenie vzťahov otca s maloletou. S úpravou styku súdom prvej inštancie vyjadril nesúhlas, nakoľko ide o diferenciáciu úpravy styku s maloletou v prospech matky, keďže podľa rozhodnutia súdu všetky Vianoce bude maloletá tráviť u matky, pričom
otec má mať v uvedenom čase prístup k maloletej len v nepárny rok. Namietal, že súd vo výroku IV. používa označenie otca ako odporcu v rozpore s ustanoveniami CMP. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a návrh matky zamietol z dôvodu, že v predmetnom konaní súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, následkom čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rovnako rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
8. K podanému odvolaniu sa vyjadrila matka, ktorá uviedla, že striedavá starostlivosť sa už nerealizuje. Maloletú X. vždy v piatok prevzali rodičia otca a v sobotu si ju vyzdvihol otec, čo potvrdila na súde aj maloletá. Matka akceptuje, že maloletá X. trávi čas aj so starými rodičmi, pretože iných starých rodičov nemá. Maloletú odovzdávala otcovi aj v čase, keď ju nemal mať. Vzťah medzi otcom a maloletou nijako neovplyvní úprava styku, ale skôr to, že otec o maloletú X. už nemá záujem. Počas súdnych pojednávaní si pre ňu nechodil a od rozhodnutia súdu prvej inštancie ju nekontaktoval. Pre maloletú si prišli iba raz starí rodičia a bola u nich od soboty do nedele. Zmenu správania maloletej X. k otcovi si podľa jej názoru zapríčinil otec sám svojimi vyhrážkami, urážkami a prísnou výchovou. Žiadané psychologické vyšetrenie otcom by maloletú mohlo stresovať. Maloletá X. má v škole dobré vzťahy, aj výsledky a bola zaradená do výberovej triedy. Matka maloletú nikdy neovplyvňovala, ani proti otcovi, ani proti jeho rodine, práve naopak, dohovárala jej, že je jej otec a tiež má právo vychovávať ju. K tvrdeniu, že súd nežiadal jej príjem, uviedla, že v čase podania návrhu bola na rodičovskej dovolenke. Jej manžel pracuje len sezónne, v čase, keď je doma, je nezamestnaný. Uviedla, že na súdnom pojednávaní sa dvakrát zúčastnila aj maloletá X., vo vzťahu k priestupku (krádež dvoch lízatok) sa vyjadrila, že sa to opakovať nebude. Otec maloletej bol o tom informovaný. Na základe uvedeného navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
9. K podanému odvolaniu sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že s výrokmi napadnutého rozhodnutia I., III., IV. a V. sa stotožňuje, výrok II. považuje za nepresný, a navrhol v tejto časti vrátiť rozsudok súdu prvej inštancie na doplnenie.
10. Otec k vyjadreniu matky k jeho odvolaniu zotrval v celom rozsahu na svojich tvrdeniach. V prípade potvrdenia napadnutého rozsudku odvolacím súdom žiadal, aby bol pozbavený všetkých svojich rodičovských práv bez úpravy styku s ich dcérou, nakoľko sa nebude môcť osobne podieľať na jej výchove a ďalej navrhol, aby v prípade určenia výživného sa časť výživného (50-70,- eur) ukladala na zvláštny účet s tým, že tieto peniaze budú ďalej použité len na vzdelanie jeho dcéry po dosiahnutí veku 19 rokov.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“)) oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že sú splnené podmienky na zrušenie rozsudku a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudky i argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú zákonné podmienky pre zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej X..
13. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, rozsahom vykonaného dokazovania a skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie považuje skutočný stav za nedostatočne zistený pre spravodlivé rozhodnutie vo veci. Za daného stavu odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Neúplné zistenie skutočného stavu veci považuje odvolací súd za nesprávny procesný postup, ktorým znemožnil účastníkom konania, aby uskutočňovali im patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento nedostatok zároveň nemožno odstrániť v odvolacom konaní dodržiavajúc zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. V prejednávanom prípade sa de facto presúva dokazovanie na odvolací súd, proti záverom ktorého účastníci konania nie sú oprávnení podať riadny opravný prostriedok.
14. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
15. Zhrňujúc skutočný stav veci zistený súdom prvej inštancie možno konštatovať, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti. Posledná úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej bola realizovaná rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp.zn. 5P/244/2010 zo dňa 06.09.2011, v zmysle ktorej bola maloletá zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. V súčasnosti osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka.
16. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu vyplýva, že pre rozhodnutie o zmene formy starostlivosti o maloletú je dôležitou skutočnosť, že pôvodná dohoda o striedavej starostlivosti uzatvorená medzi rodičmi nefunguje a nerealizuje sa od nástupu maloletej do základnej školy. Zohľadnil stanovisko maloletej a kolízneho opatrovníka. Pri zisťovaní zárobkových možností a schopností, ako aj majetkových pomerov otca, sa obmedzil na konštatovanie, že zaviazal otca prispievať na výživu maloletej vo výške 170,- eur mesačne počnúc dňom 01.08.2019 prihliadnuc k tomu, že otec dlhodobo počas víkendov zabezpečoval a zabezpečuje pre maloletú stravu, kupuje jej oblečenie a berie ju so sebou aj na dovolenky. Uvedenými konštatovaniami je odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo do zmeny výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej X., a určenia rozsahu vyživovacej povinnosti zo strany otca, ako aj k úprave styku otca s maloletou, vyčerpané.
17. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
18. Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k napadnutým výrokom s vyššie uvedenými kritériami je zrejmé, že súd prvej inštancie sa nimi dôsledne neriadil. Preskúmavaný rozsudok tak nenaplňuje požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu nie sú zrejmé pre rozhodnutie súdu relevantné myšlienkové postupy a úvahy, ktoré viedli súd prvej inštancie k spôsobu rozhodnutia.
19. Odvolací súd poukazuje na znenie výroku I. napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie rozsudok Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 5P/244/2010 v časti úpravy styku mení tak, že mal. X. zveruje do osobnej starostlivosti matky, počnúc mesiacom august 2019. Obaja rodičia sú oprávnení spoločne zastupovať maloletú a spravovať jej majetok. Z uvedeného výroku nie je zrejmé, aké úvahy viedli súd k zmene pôvodného rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, pokiaľ mení výrok o styku. Navyše stanovenie dátumu zmeny je súdom stanovené počnúc mesiacom august 2019. V rozhodnutí absentuje zdôvodnenie daného postupu súdu, takýto výrok nie je zrozumiteľný.
20. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
21. Absentuje v rozhodnutí súdu vyporiadanie sa so zistenou zmenou pomerov v čase pôvodného a nového rozhodnutia v zmysle § 121 CMP a § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Súd musí uviesť rozhodné zistenia pre zmenu osobnej starostlivosti. Musí sa dôsledne vyrovnať na strane jednej s názorom maloletej a s tvrdeniami otca a dôkazmi, ktoré otec navrhoval a dôvodmi, pre ktoré nesúhlasí so zmenou osobnej starostlivosti. V prípade, ak dospeje v konaní o zmene podmienok pre osobnú starostlivosť
o maloletú, pristúpi k úprave výkonu ďalších rodičovských práv a povinností, teda stanoví rozsah výživného a styk otca s maloletou.
22. Vo vzťahu k výroku o stanovení rozsahu vyživovacej povinnosti zo strany otca, z obsahu spisu vyplýva, že súd zisťovaniu a posúdeniu zákonných kritérií pre určenie výšky výživného nevenoval dôslednú pozornosť. Nie je zrejmé, na základe akých úvah súd dospel k určeniu výživného vo výške 170,- eur. Odvolací súd zdôrazňuje, že v konaniach vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti sú riadené vyšetrovacou zásadou a je povinnosťou súdu vyhľadať a vykonať dôkazy na preukázanie objektívneho stavu, aj pre určenie výšky výživného zohľadniac pri tom všetky zákonné kritériá pre jeho určenie, bez ohľadu na návrh oprávneného rodiča v súlade so zásadou ochrany záujmu maloletých detí. Zdá sa, že súd na túto svoju povinnosť v prejednávanej veci rezignoval. Uvedené zakladá nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia aj v tejto časti.
23. V dôsledku vyššie opísaných skutočností je dôvodné zrušiť aj spojený výrok o úprave styku otca s maloletou.
24. Po vrátení veci je úlohou súdu prvej inštancie náležite zdôvodniť svoje rozhodnutie podľa požiadaviek zákonodarcu, obsiahnutých v ust. § 220 ods. 2 CSP. Výrok súdu musí byť jasný a zrozumiteľný. Súd musí porovnať pomery v čase pôvodného a nového rozhodovania vo vzťahu k zmene osobnej starostlivosti, vyhodnotí návrhy otca na dokazovanie, sám vykoná dokazovanie, pokiaľ je to potrebné pre náležité zistenie skutočného stavu veci. Vo veci tak rozhodne nanovo o podanom návrhu matky.
25. Súd rozhodne v novom konaní aj o trovách konania.
26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Poučenie o dovolaní:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).