Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/42/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobcu: D. E., M.: XX XXX XXX, H. D. E. U. XX, XXX XX U., (podnikateľská činnosť ukončená k 16. februáru 2019), právne zastúpeného JUDr. Jánom Škrabom, advokátom, IČO: 42 032 288, so sídlom Sovietskych hrdinov 200, 089 01 Svidník, proti žalovanému: X. L., M.Č.: XX XXX XXX, H. D. E. P. XXX/X, XXX XX H., právne zastúpenému JUDr. Michalom Michalovčíkom, advokátom, IČO: 42 230 691, so sídlom Makovická 768/20, 089 01 Svidník, o zaplatenie 4.384,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník,č. k. -85 z 26. februára 2020 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.384,- eur s úrokom z omeškania vo výške 2 % ročne zo sumy 107,- eur od 9. júna 2018 do zaplatenia, zo sumy 780,- eur od 4. decembra 2017 do zaplatenia, zo sumy 780,- eur od 4. decembra 2018 do zaplatenia, zo sumy 780,- eur od 4. decembra 2018 do zaplatenia, zo sumy 780,- eur od 23. apríla 2018 do zaplatenia, zo sumy 572,- eur od 23. apríla 2018 do zaplatenia a zo sumy 585,- eur od 4. mája 2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti rozsudku, samostatným uznesením.

2. 2.1 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo skutočností, že žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili 25. mája 2017 zmluvu o dielo, ktorou sa žalobca zaviazal zhotoviť pre žalovaného dielo spočívajúce v realizácii konštrukčných a renovačných prác (demolácia, stropy, sadrokartónové priečky, sanitačné zariadenia, murovanie), rozličných stavebných prác, dokončovacích prác pre stavbu (uskutočňovanie stavieb a ich zmien), maliarskych a natieračských prác. Dielo malo byť vykonané pre obchodnú spoločnosť Y., H. H. Q. XX, D. v období od 25. mája 2017 do 31. decembra 2017, ktorá ako objednávateľ uzatvorila zmluvu o dielo so žalovaným. Podľa článku 6. Platobné podmienky, bodov 6.1. až 6.5. zmluvy o dielo celá suma bude fakturovaná po odovzdaní riadne dokončeného diela zhotoviteľom a bude obsahovať vyúčtovanie celého rozsahu prác podľa predmetu diela. Faktúra musí vždy obsahovať náležitostí faktúry, ak nebude, je objednávateľ oprávnený faktúru vrátiť na prepracovanie. Fakturovaná suma bude zhotoviteľovi vyplatená bezhotovostne, bankovým prevodom na jeho účet. Pri nedodržaní termínu splatnosti je úrok z omeškania 2 % z neuhradenej sumy. Platenie prebieha v mesačných etapách na základe faktúry zaslanej zhotoviteľom s tým, že faktúra je splatná do 30 dní odo dňa doručenia na adresu objednávateľa uvedenú v záhlaví zmluvy. Žalobca ako zhotoviteľ

a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili 7. novembra 2017 zmluvu o dielo, ktoré malo byť vykonané pre obchodnú spoločnosť U. Y., H. H. H. XX, XXXX P. X. D., v období od 7. novembra 2017 do 31. decembra 2018, ktorá ako objednávateľ uzatvorila zmluvu o dielo so žalovaným, pričom boli dohodnuté rovnaké platobné podmienky ako v zmluve o dielo z 25. mája 2017. Za stavebné práce bola žalovanému 8. októbra 2017 vystavená faktúra VS: 20170013 na sumu 780,- eur s dátumom splatnosti 22. októbra 2017, 8. októbra 2017 vystavená faktúra VS: 20170014 na sumu 780,- eur s dátumom splatnosti 22. októbra 2017, 8. októbra 2017 vystavená faktúra VS: 20170015 na sumu 884,- eur s dátumom splatnosti 22. októbra 2017, 14. októbra 2017 vystavená faktúra VS: 20170016 na sumu 793,- eur s dátumom splatnosti 28. októbra 2017, 19. novembra 2017 vystavená faktúra VS: 20170017 na sumu 780,- eur s dátumom splatnosti 3. decembra 2017, 19. novembra 2017 vystavená faktúra VS: 20170018 na sumu 780,- eur s dátumom splatnosti 3. decembra 2017, 19. novembra 2017 vystavená faktúra VS: 20170019 na sumu 780,- eur s dátumom splatnosti 3. decembra 2017, 8. apríla 2018 vystavená faktúra VS: 20180012 na sumu 780,- eur s dátumom splatnosti 22. apríla 2018, 8. apríla 2018 vystavená faktúra VS: 20180013 na sumu 572,- eur s dátumom splatnosti 22. apríla 2018, 19. apríla 2018 vystavená faktúra VS: 20180014 na sumu 585,- eur s dátumom splatnosti 3. mája 2018. Žalobca uzatvoril so žalovaným 19. apríla 2018 dohodu o splátkach pohľadávky, ktorou sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu vo výške 5.577,- eur pozostávajúcu zo súm neuhradených faktúr, a to faktúry VS: 20170013 na sumu 780,- eur, faktúry VS: 20170014 na sumu 780,- eur, faktúry VS: 20170015 na sumu 884,- eur, faktúry VS: 20170016 na sumu 793,- eur, faktúry VS: 20170017 na sumu 780,- eur, faktúry VS: 20170018 na sumu 780,- eur, faktúry VS: 20170019 na sumu 780,- eur, v mesačných splátkach po 796,70 eur, počnúc prvou splátkou splatnou 10. mája 2018 a následne splátkami splatnými 30. mája 2018, 11. júna 2018, 2. júla 2018, 23. júla 2018, 14. augusta 2018 a 5. septembra 2018, pričom v prípade nezaplatenia alebo omeškania čo i len jednej splátky sa stáva splatným celý zostávajúci dlh. Žalovaný zaplatil žalobcovi 30. apríla 2017 sumu 780,- eur, 9. mája 2018 sumu 800,- eur, 30. mája 2018 sumu 750,- eur a 8. júna 2018 sumu 800,- eur. Podľa konceptu úpravy nedostatkov kancelárskej budovy vrátane skupiny toaliet z 22. februára 2018 cena opráv na toaletách a maliarskych prác vrátane stropov predstavovala 14.723,- eur s DPH. Objednávatelia oznámili e-mailom 29. júna 2018 žalovanému, že sú nespokojní s vykonanými prácami a odmietajú pristúpiť k zaplateniu príslušných faktúr - vyúčtovaní, keďže niektoré toalety boli zbúrané a následne prerobené a väčšia časť natieračských prác bola vykonaná opakovane, v dôsledku čoho náklady potrebné na opravy prevyšujú sumu, ktorú by si mohol žiadať zhotoviteľ. V súvislosti s prácami vykonanými na adrese I., D. namietali, že bolo bezdôvodne vyúčtovaných príliš veľa hodín, ktoré označili za absurdnosť a zamietli ich. Advokátska kancelária X. listom z 28. novembra 2018 oznámila žalovanému, že 30. októbra 2018 súd provincie Limburg v Maastrichte nariadil nútenú správu súkromnej spoločnosti s ručením obmedzeným Y. Y..J.. H. H.I. XXXX H. D. Q. XX a za správcu konkurznej podstaty ustanovil I..T..N..B.. N.. 2.2 Súd prvej inštancie mal z výsledkov vykonaného dokazovania za preukázané, že strany sporu uzatvorili dve zmluvy o dielo, pričom sa ústne dohodli, že žalobca bude vyhotovovať faktúry po skončení každého týždňa, v ktorom práce vykonával. Proti týmto faktúram žalovaný nevzniesol žiadne výhrady. Z dôvodu, že sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou faktúr, strany sporu uzatvorili 19. apríla 2018 dohodu o splátkach pohľadávky, ktorú žalovaný aj čiastočne splnil. Žalovaný nepreukázal, že dielo bolo žalobcom vykonané vadne, ale ani to, že vady u žalobcu reklamoval. 2.3 Súd prvej inštancie s ohľadom na neuplatnenie si vád diela u žalobcu žalobe vyhovel. K námietkam žalovaného, že faktúry predložené žalobcom nie sú určité a úplné, súd uviedol, že (ďalej len „“) neobsahuje údaje o fakturácii a platení faktúr, ani úpravu o náležitostiach faktúry a možnosti jej vrátenia, ak bola vystavená nesprávne, lehoty splatnosti faktúry a lehoty na jej vystavenie, v dôsledku čoho môže byť ich úprava dohodnutá v zmluve. 2.4 Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa ustanovenia , , . 2.5 O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia (ďalej len „“) v spojení s a s ohľadom na skutočnosť, že žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti rozsudku, samostatným uznesením.

3. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V súvislosti s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami tvrdil, že o faktúrach predložených žalobcom možno len poťažmo uvažovať ako o faktúrach v účtovníckom slova zmysle, pričom ich spochybňoval, čo do neurčitosti, absencie rozsahu vykonaných prác a absencie ceny (odplaty). Mal za to, že základ nároku žalobcu, ako aj jeho výška musí vyplývať z reálneho právneho titulu, teda zo zmluvy, avšak podľa neho žiadna z písomných zmlúv o dielo neobsahuje nevyhnutnú podstatnú náležitosť, a to cenu a dohoda o cene za vykonanie diela nebola nijako preukázaná ani zo strany žalobcu. Zároveň zdôraznil, že medzi stranami sporu neboli jasne dohodnuté podmienky zmluvy o dielo, ani z jeho strany nedošlo k uznaniu záväzku vyplývajúceho z každej faktúry zvlášť, prípadne k uznaniu záväzku zaplatiť žalobcovi sumu 4.384,- eur, resp. inú sumu. Čo sa týka namietaného práva na spravodlivý proces žalovaný považoval za arbitrárny a nepreskúmateľný napadnutý rozsudok v časti, v ktorej súd prvej inštancie nijako nevyhodnotil ním predložené dôkazy a nijako sa nevysporiadal s jeho námietkami súvisiacimi s tvrdením žalobcu o dohode so zmluvnými partnermi, s ktorými bol vo vzťahu k holandským odberateľom v rovnocennej pozícii, keďže on (žalovaný) vo vzťahu ku všetkým vystupoval iba ako „styčná osoba“, resp. „kontaktné miesto“ a sám peniaze na zákazkách vyplatené nemal a v časti, v ktorej súd priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania vo výške 2 % ročne, keďže táto skutočnosť nemá podľa neho oporu vo vykonanom dokazovaní. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne zmenil. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania a požiadal o oznámenie miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku jeho právneho zástupcovi aj elektronickými prostriedkami.

4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním z 11. júna 2020. Tvrdil, že žalovaný v priebehu konania neprodukoval dôkazy, a teda nepreukázal opodstatnenosť svojej obrany a nevyvrátil skutočnosti, o ktoré žalobca oprel svoj žalobný návrh. V odvolaní len zopakoval dôvody, ktoré uvádzal už v priebehu konania na súde prvej inštancie a s ktorými sa už vysporiadal súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia , po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ), prejednal odvolanie podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (, ). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (, ). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (, , ). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (, , ) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť.

6. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

8. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie dostatočným, jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným spôsobom objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil. V nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať resp. dopĺňať rozhodnutie súdu prvej inštancie. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:

9. Podľa zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Podľa cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia. Podľa objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. Podľa objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.

10. Podľa zhotoviteľ diela môže poveriť jeho vykonaním inú osobu, ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva nič iné. Pri vykonávaní diela inou osobou má zhotoviteľ zodpovednosť, akoby dielo vykonával sám.

11. Podľa objednávateľ je oprávnený kontrolovať vykonávanie diela. Ak objednávateľ zistí, že zhotoviteľ vykonáva dielo v rozpore so svojimi povinnosťami, je objednávateľ oprávnený dožadovať sa toho, aby zhotoviteľ odstránil vady vzniknuté vadným vykonávaním a dielo vykonával riadnym spôsobom. Ak tak zhotoviteľ diela neurobí ani v primeranej lehote mu na to poskytnutej a postup zhotoviteľa by viedol nepochybne k podstatnému porušeniu zmluvy (), je objednávateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy. Podľa objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela. Podľa súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí, b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa odseku 1, c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.

12. Podľa , ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

13. Podľa , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

14. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd zdôrazňuje, že súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti (relevancia vo vzťahu k zisťovaným skutočnostiam), zákonnosti (a to z pohľadu jeho získania, ako aj vykonania) a pravdivosti (hodnovernosť zdroja). Po „individuálnej selekcii“ následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti (pri tomto hodnotení už pravdivosť dôkazu posudzuje aj v súvislosti s prípadným rozporom s inými dôkazmi). K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných

dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov alebo porušením pravidiel formálnej logiky.

15. Žalovaný v odvolaní tvrdil, že žiadna z písomných zmlúv o dielo neobsahuje nevyhnutnú podstatnú náležitosť, a to cenu a dohoda o cene za vykonanie diela nebola nijako preukázaná ani zo strany žalobcu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na články V. oboch zmlúv o dielo, označené ako Cena diela, podľa ktorých cena riadne dokončeného diela je stanovená dohodou zmluvných strán ako cena pevná a nemenná podľa ponuky zhotoviteľa - Dodatok k zmluve. Cena diela je podľa skutočne vykonaných prác. Objednávateľ má právo určité práce, ktoré boli predmetom ponuky zhotoviteľa z celkovej dodávky vylúčiť alebo obmedziť. Cena obsahuje náklady na všetky práce a pomôcky pre kompletné vykonanie diela a upratovanie odpadu z vlastnej činnosti. V prípade prác uvedených v bode 5.3. a 5.4., ak ich zhotoviteľ nevykoná, objednávateľ má právo si tieto činnosti vyúčtovať voči zhotoviteľovi a započítať v najbližšej faktúre. Zároveň odvolací súd podotýka, že žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom 11. septembra 2019 tvrdil, že so žalovaným boli dohodnutí, že si má fakturovať za vykonané práce takým spôsobom, že za hodinu má fakturovať 13,- eur. Fakturoval teda hodiny, ktoré pracoval na stavbe (č. l. 51 spisu). Žalovaný toto tvrdenie žalobcu v priebehu konania nepoprel.

16. Žalovaný v odvolaní tiež namietal, že z jeho strany nedošlo k uznaniu záväzku vyplývajúceho z každej faktúry zvlášť, prípadne k uznaniu záväzku zaplatiť žalobcovi sumu 4.384,- eur, resp. inú sumu. K tejto jeho námietke odvolací súd uvádza, že uznanie záväzku je zabezpečovacím inštitútom, dôsledkom ktorého je okrem iného aj to, že v prípade súdneho sporu prechádza dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka. Teda má vedľajšiu (akcesorickú) povahu, s ohľadom na ktorú, je čo do vzniku, trvania aj obsahu závislý od zabezpečovaného záväzku. Vzhľadom na túto skutočnosť, odvolací súd konštatuje, že ak žalovaný neuznal každý záväzok voči žalobcovi osobitne, neznamená to, že takýto jeho záväzok neexistuje, resp. že žalobca si zaplatenie pohľadávky vyplývajúcej z takéhoto záväzkového vzťahu so žalovaným nemôže uplatniť na súde žalobou. Pre žalobcu to znamená iba to, že existenciu takejto pohľadávky musí v priebehu súdneho konania preukázať.

17. K odvolacej námietke žalovaného o porušení práva na spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. z 23. novembra 2010, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 8. júna 2006).

18. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že napadnutý rozsudok je arbitrárny a nepreskúmateľný v časti, v ktorej súd prvej inštancie nijako nevyhodnotil ním predložené dôkazy a nijako sa nevysporiadal s jeho námietkami súvisiacimi s tvrdením žalobcu o dohode so zmluvnými partnermi, s ktorými bol vo vzťahu k holandským odberateľom v rovnocennej pozícii, keďže on (žalovaný) vo vzťahu ku všetkým vystupoval iba ako „styčná osoba“, resp. „kontaktné miesto“ a sám peniaze na zákazkách vyplatené nemal, odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie postupoval správne, pretože z obsahu spisu je zrejmé, že právne vzťahy medzi žalovaným a obchodnými spoločnosťami so sídlom v Holandsku, ale aj právny vzťah medzi žalovaným a žalobcom možno podriadiť pod ustanovenie , a preto nebolo úlohou súdu prvej inštancie zaoberať sa ničím nepodloženými tvrdeniami žalovaného v tomto smere.

19. Čo sa týka žalovaným namietanej arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku v časti, v ktorej súd priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania vo výške 2 % ročne, odvolací súd podotýka, že je nepochybné, že žalovaný bol v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku, podľa bodu 6.4 zmlúv o dielo si strany sporu dohodli, že pri nedodržaní termínu splatnosti je úrok z omeškania 2 % z neuhradenej sumy a žalobca sa zaplatenia úroku z omeškania v tejto výške domáhal žalobou. Okolnosť, že sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku výslovne nezaoberal úrokmi z omeškania možno hodnotiť ako pochybenie súdu, avšak nie ako také, v dôsledku ktorého by bolo možné považovať napadnutý rozsudok za arbitrárny a nepreskúmateľný.

20. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 4.384,- eur s príslušenstvom zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania.

21. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalovaného za nedôvodné a vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia , rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia v spojení s ustanovením , a . Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bol žalobca úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 % a zároveň žalovaný v odvolacom konaní úspech nemal. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).