Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Co-75-2019.pdf
PDF · 118.76 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/75/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a členov senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v spore žalobcu E. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. R. XXXX/XXA, V. - E., zastúpeného Advokátskou kanceláriou Consiliaris, s. r. o., so sídlom Ružová dolina 8, Bratislava, proti žalovaným: 1/ Poľnohospodárske družstvo Uhorské „v likvidácii", IČO: 00 196 321, so sídlom Uhorské, 2/ U. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XX a 3/ D. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XX, žalovaní 2/ a 3/ zastúpení advokátkou JUDr. Bronislavou Garajovou, so sídlom Železničná 291, Poltár, o určenie neplatnosti právneho úkonu a o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 6C/6/2017-176 zo dňa 10. septembra 2018, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v zamietajúcej časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenia, že vlastníkom nehnuteľností „stavby rodinného domu so súpisným číslom XX, postaveného na parcele č.X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 644 m2, pozemku parcela č.XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 644 m2 a pozemku parcela č. XXX, záhrady, o výmere 1 539 m2, nachádzajúcich sa v katastrálnom území M., obec M., okres P. je žalovaný 1/, p o t v r d z u j e.
V zamietajúcej časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenia, že kúpna zmluva zo dňa 27. 04. 1992 je neplatná, rozsudok okresného súdu z r u š u j e a v uvedenom rozsahu mu vec vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že žalovaní 1/, 2/ a 3/ majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca sa žalobou pôvodne podanou len voči žalovaným 1/ a 2/ (uznesením č. k. 6C/6/2017-143 zo dňa 12. 02. 2018 okresný súd pripustil, aby do konania pristúpil žalovaný 3/) domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu a určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. „V žalobe uviedol, že dňa 30. 07. 1991 uzatvoril v Uhorskom so žalovaným 1/ kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným v pozemkovej knihe, kat. územie obce M. pod č. XX, vložka č. XXX ako parc. č. XX a parc. č. XX, záhrady, vložka č. XX ako parc č. XX a parcela č. XX za kúpnu cenu podľa Znaleckého posudku č. 41/91 vo výške 130 210 Kčs“. Následne obdržal zo Strediska geodézie v Lučenci list zo dňa 05. 07. 1992, v ktorom mu bola oznámená závada kúpnej zmluvy zo dňa 30. 07. 1991 spočívajúca v tom, že kúpna zmluva zo dňa 30. 07. 1991 predložená dňa 22. 05. 1992 Stredisku geodézie v Lučenci pod por. číslom XXXX nebola registrovaná Štátnym notárstvom a žalobca bol požiadaný o doplnenie chýbajúcich údajov potrebných pre vyvolanie účinkov prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Neskôr bola žalobcovi predložená zo strany žalovaného
1/ k podpisu kúpna zmluva, pričom žalobca mal za to, že podpisuje totožné vyhotovenie kúpnej zmluvy zo dňa 30. 07. 1991, v ktorej boli odstránené nedostatky vytknuté oznámením Strediska geodézie v Lučenci zo dňa 05. 07. 1992 a predloženú kúpnu zmluvu podpísal. Dňa 29. 08. 1991 Všeobecná úverová banka, a. s. poskytla žalobcovi pôžičku v celkovej sume 350 000 Kčs. V bode IV. Zmluvy o pôžičke, ktorú uzatvoril s VUB, a. s. je uvedené, že návratnosť pôžičky garantuje žalobca ručením vlastnou nehnuteľnosťou zakúpenou z pôžičky, nachádzajúcou sa v k. ú. XXX č. XX, ohodnotenou v sume 130 210 Kčs. Žalobca s VÚB, a. s. podpísali dňa 08. 09. 1992 aj záložnú zmluvu č. 1, na základe ktorej žalobca založil predmetné nehnuteľnosti tvoriace predmet kúpnej zmluvy. Z príslušného výpisu z listu vlastníctva, vedeného katastrálnym úradom v Lučenci žalobca zistil, že je vlastníkom nasledovných nehnuteľností: stavba rodinného domu so súpisným číslom XX, postaveného na parcele č. XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 644 m2, pozemku parcela č. XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 644 m2, pozemku parcela č. XX, záhrady o výmere 1539 m2. Titul nadobudnutia nehnuteľností je označený ako ,,RI XXX/XX z 30. 06. 1992 X/XX“. Následne došlo k zmene vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na žalovaného 2/, pričom zároveň došlo k viacerým geometrickým zmenám vo vzťahu k nehnuteľnostiam. Dňa 05. 05. 2017 nahliadol žalobca do spisového materiálu vedeného katastrálnym odborom Okresného úradu Poltár a požiadal o vyhotovenie fotokópie kúpnej zmluvy registrovanej ako právny titul, na základe ktorej žalobca nadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Zo spisového materiálu žalobca zistil, že právnym titulom, na základe ktorého mal nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam bola kúpna zmluva uzatvorená s iným obsahom ako kúpna zmluva zo dňa 30. 07. 1991, a to označená ako kúpna zmluva uzavretá dňa 27. 04. 1992, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. 5, katastrálne územie obce M., okr. G. ako rodinný dom súpisné číslo XX postavený na parcele č. XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 644 m2, pozemok parcela č. XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 644 m2, pozemok parcela č. XX záhrada o výmere 1 539 m2, za kúpnu cenu podľa Znaleckého posudku č. 41/91 zo dňa 14. 05. 1991, ako aj Dodatku k Znaleckému posudku č. 41/1991 zo dňa 16. 03. 1992 vo výške 190 547 Kčs. Žalobca poukázal na ustanovenia § 49a, § 40a, § 34, § 35 ods. 1 a § 37 Občianskeho zákonníka ako aj na ustanovenie čl. 20 ods. 1 Ústavy SR. Konštatoval, že zmluva o pôžičke deklaruje skutočnosť, že žalobca mal byť už ku dňu 29. 08. 1991 vlastníkom nehnuteľností a že od žalovaného 1/ kúpil nehnuteľnosti za sumu 130 210 Kčs, a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30. 07. 1991, pričom žalovaný v 1/ mu po signalizácii nedostatkov zo strany Strediska geodézie v Lučenci predložil na podpis dokument, ktorý žalobca pokladal za kúpnu zmluvu zo dňa 30. 07. 1991 s odstránenými nedostatkami, pričom v skutočnosti išlo o novo vyhotovenú kúpnu zmluvu zo dňa 27. 04. 1992 s navýšenou kúpnou cenou zo sumy 130 210 Kčs na sumu 190 547 Kčs. Žalobca mal za to, že konanie žalovaného 1/ súvisiace s konaním smerujúcim k uzavretiu kúpnej zmluvy zo dňa 27. 04. 1992 je jednoznačne možné považovať za vyvolanie omylu na strane žalobcu žalovaným 1/, ktorý sa týka skutočnosti rozhodujúcej pre uskutočnenie právneho úkonu (uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 27. 04. 1992), v rámci ktorého omylu tento právny úkon žalobca urobil. Žalobca zdôraznil, že napriek následnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, žalovaný 1/ nestratil vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, nakoľko nemohol byť realizovaný prevod vlastníckeho práva na žalobcu, pretože žalovaný 1/ uviedol žalobcu pri uzatvorení kúpnej zmluvy dňa 27. 04. 1992 do omylu, čím spôsobil neplatnosť právneho úkonu spočívajúceho v uzatvorení kúpnej zmluvy zo dňa 27. 04. 1992.
1.1 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že keďže žalobca podal určovaciu žalobu, tak v prvom rade skúmal, či žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Konštatoval, že žalobca sa vo svojej žalobe domáhal určenia, že kúpna zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uzavretá dňa 27. 04. 1992 medzi žalovaným 1/ a žalobcom je neplatná. V uvedenej súvislosti okresný súd v odseku 32. odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že „ide o žalobu na určenie, či tu právo je alebo nie“ podľa § 137 písm. d) CSP; v odseku 34. odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku už vo vzťahu k žalobcom požadovanému určeniu neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy okresný súd uviedol, že „v časti určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa 27. 04. 1992 sa žalobca podanou žalobou domáhal určenia právnej skutočnosti“. Zároveň okresný súd v odseku 32. odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal tiež určenia, že vlastníkom nehnuteľností špecifikovaných v petite žaloby v zmysle pripustenej zmeny petitu žaloby je žalovaný 1/, „pričom ide o žalobu o určenie právnej skutočnosti podľa ust. § 137 písm. c) CSP“; v odseku 37. odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku už okresný súd vo vzťahu k žalobcom požadovanému určeniu, že vlastníkom nehnuteľností špecifikovaných v petite žaloby v zmysle pripustenej zmeny petitu žaloby je žalovaný 1/ uviedol, že „sa jedná o určovaciu žalobu, predmetom ktorej je určenie či tu právo je alebo nie je v zmysle ust. § 137 písm. c) CSP“. Konštatoval, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení je základným procesným predpokladom každej
tzv. určovacej žaloby, pričom bez jeho existencie je vylúčené, aby sa súd s takouto žalobou vecne zaoberal. Uvedené podľa okresného súdu znamená, že v konaní o tzv. určovacej žalobe je vyriešenie otázky existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení prvou povinnosťou súdu, pretože len kladná odpoveď na túto otázku poskytuje priestor pre ďalšie konanie vo veci samej, kým naopak, odpoveď záporná, má viesť k bezodkladnému zamietnutiu žaloby z dôvodu čo najväčšej hospodárnosti konania.
1.2 V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku vo vzťahu k žalobcom požadovanému určeniu neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 27. 04. 1992 konštatoval, že právny úkon (v danom prípade kúpna zmluva) je právnou skutočnosťou, s ktorou objektívne právo spája vznik, zmenu a zánik (rovnako aj zrušenie) práv a povinností. Z uvedeného podľa okresného súdu vyplýva, že pre účely ustanovenia § 137 CSP je potrebné vnímať žalobu v časti určenia platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu ako žalobu o určenie právnej skutočnosti. Súčasná právna úprava zásadne nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti. Zákon však z uvedeného pripúšťa výnimku za predpokladu, že to vyplýva z osobitného predpisu. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca v žalobe netvrdil z akého právneho predpisu mu vzniklo právo na podanie žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, odvolával sa len na ustanovenie § 49a, § 40a, § 34, § 35 ods. 1 a § 37 Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka vzťahujúce sa na právne úkony (§ 34 a nasl.) nemožno považovať za osobitný právny predpis, z ktorého by žalobca mohol vyvodzovať právo na podanie žaloby o určenie právnej skutočnosti a nie je možné domáhať sa určenia neplatnosti právneho úkonu iba s poukazom na ne. Keďže zo žiadneho osobitného právneho predpisu nevyplýva právo domáhať sa určenia neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy, žalobca sa tohto určenia podľa súdu prvej inštancie ani nemohol domáhať. Zároveň uviedol, že nejde ani o iný druh žaloby, než aké sú uvedené v § 137 CSP, ktorý (druh žaloby) je prípustný za predpokladu, že osobitný petit vyplýva z hmotného práva. Zdôraznil, že hmotné právo musí založiť oprávnenie súdu rozhodnúť tak, že výrok rozhodnutia neznie ani na splnenie povinnosti, ani na určenie (ne)existencie práva, či právnej skutočnosti. Takýto iný druh žaloby má spravidla iný petit než uvedený v § 137 CSP. Iné druhy žalôb sú prípustné aj vtedy, ak sa ochrany práva nemožno domôcť niektorou zo žalôb vymenovaných v § 137 CSP. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie žalobu v tejto časti zamietol.
1.3 Pokiaľ ide o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v petite žaloby v zmysle pripustenej zmeny petitu žaloby uznesením súdu prvej inštancie č. k. 6C/6/2017-155 zo dňa 28. 05. 2018 (ďalej len „v zmysle pripustenej zmene petitu žaloby“), konkrétne k stavbe rodinného domu so súpisným číslom 13, postaveného na parc. č. X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 644 m2, k pozemku parc. č. XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 644 m2 a k pozemku parc. č. XX, záhrady o výmere 1 539 m2, nachádzajúcim sa v katastrálnom území M., obec M., okres P., súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že túto časť žaloby vyhodnotil ako určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. c) CSP. Konštatoval, že základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c) CSP je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Procesnú povinnosť preukázať existenciu naliehavého záujmu na požadovanom určení má ten, kto sa tohto určenia domáha, t. j. žalobca. Pokiaľ chce žalobca preukázať naliehavý právny záujem na požadovanom určení, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami sporu a k potrebe určiť súdom, či tu právo je alebo nie je a na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že pri určovacej žalobe samotná dôvodnosť skutkových a právnych tvrdení žalobcu ešte neznamená, že prípadný vyhovujúci určovací rozsudok bude mať pre žalobcu právny význam, teda či konanie bude užitočné alebo naopak zbytočné. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení či tu právo je, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Naopak naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Určovací petit žaloby nie je spravidla opodstatnený vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v petite žaloby v zmysle pripustenej zmeny petitu žaloby v prospech žalovaného 1/. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení však súdu žiadnym spôsobom neozrejmil, v žalobe ako aj vo vyjadreniach uvádzal len dôvody naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 27. 04. 1992. V
uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom na zamietnutie žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nepreukázal súdu naliehavosť právneho záujmu na určení, že žalovaný 1/ je vlastníkom nehnuteľností špecifikovaných v petite žaloby v zmysle pripustenej zmeny petitu žaloby, okresný súd žalobu aj v tejto časti zamietol.
2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa žalobca odvolal a v odvolaní uviedol, že proti rozsudku súdu prvej inštancie podáva odvolanie, ktoré odôvodňuje tým, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. l písm. b) CSP) a tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. l písm. h) CSP). Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že v zmysle pripustenej zmeny žaloby sa domáhal, aby súd určil že kúpna zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, uzavretá dňa 27. 04. 1992 medzi žalovaným 1/ a žalobcom, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho k nehnuteľnostiam špecifikovaným v petite žaloby v zmysle pripustenej zmeny petitu žaloby, je neplatná. V uvedenej súvislosti žalobca v odvolaní uviedol, že na základe skutkových a právnych dôvodov uvedených v žalobe, v písomnom a v ústnom vyjadrení na pojednávaní, považuje kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, uzavretú dňa 27. 04. 1992 za neplatnú, nakoľko sa nikdy platne nestal vlastníkom predmetných nehnuteľností, nenadobudol k nim vlastnícke právo, a teda ani nemohlo dôjsť následne k ďalším prevodom vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, ako ani k žiadnym právnym úkonom súvisiacim s predmetnými nehnuteľnosťami, nadväzujúcim na žalobcovo vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení, preto žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovaným 1/, 2/ a 3/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V uvedenej súvislosti žalobca v odvolaní uviedol, že s výrokom rozsudku súdu prvej inštancie nesúhlasí, má za to, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom poukázal na čl. 6 Základných princípov CSP, čl. 9 Základných princípov CSP a na ust. § 167 ods. 3 CSP a uviedol, že každá procesná strana má právo oboznámiť sa a reagovať na tvrdenia a dôkazné návrhy protistrany v záujme zásady rovností zbraní sporových strán v spore. V uvedenej súvislosti poukázal žalovaný v odvolaní na to, že z odseku 7. a 10. odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalovaní 2/ a 3/ sa k žalobe písomnými podaniami doručenými okresnému súdu dňa 15. 01. 2018 a dňa 02. 03. 2018 vyjadrili, vyjadrenie žalovaných 2/ a 3/ mu však nebolo súdom prvej inštancie doručené tak, ako to podľa žalobcu súdu prvej inštancie ukladá ustanovenie § 167 ods. 3 CSP. Žalobca sa preto nemal možnosť k vyjadreniam žalovaných 2/ a 3/ vyjadriť. Uvedeným postupom súdu prvej inštancie došlo podľa žalobcu k znemožneniu uskutočňovania žalobcovi patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.
2.1 Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie, pretože má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V prvom rade sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o nesplnení procesných podmienok na podanie žaloby o určenie právnej skutočnosti a má za to, že procesné podmienky na podanie takejto žaloby boli splnené. Zdôraznil, že ak by aj argumentáciu súdu prvej inštancie spočívajúcu v nedôvodnosti podanej žaloby podľa § 137 písm. d) CSP pripustil, má za to, že splnenie procesných podmienok na podanie žaloby o určenie právnej skutočnosti je potrebné vyhodnocovať v nadväznosti na úplné znenie ustanovenia § 137 CSP, pričom slovo "najmä" podľa žalobcu znamená možnosť, aby súdy konali a rozhodovali aj o iných predmetoch konania ako sú uvedené v ustanovení § 137 písm. a) až d) CSP, a teda aj o predmete konania, ktorým je určenie neplatnosti právneho úkonu, ktorého určenia sa žalobca domáha podanou žalobou. V nadväznosti na uvedené žalobca v odvolaní uviedol, že má za to, že výpočet žalôb v ustanovení § 137 CSP je len demonštratívny, nie je konečný, ktorú skutočnosť potvrdzujú aj verejne dostupné rozhodnutia súdov Slovenskej republiky vydané po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku.
2.2 V súvislosti s argumentáciou súdu prvej inštancie, uvedenou v odseku 37. a nasl. odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku, žalobca v odvolaní uviedol, že jeho cieľom je dosiahnuť autoritatívne rozhodnutie súdu o určení neplatnosti právneho úkonu a o určení vlastníckeho práva, aby sa následne mohol voči žalovanému 1/ domáhať vydania bezdôvodného obohatenia vo výške rozdielu kúpnej ceny za predmet prevodu uvedenej v kúpnej zmluve z 30. 07. 1991 a v kúpnej zmluve z 27. 04. 1992,
nakoľko bez takéhoto určenia by bolo jeho právo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia a prípadného nároku na náhradu škody spôsobenej žalobcovi vzniknutou situáciou ohrozené. Podľa žalobcu je podaná žaloba procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca nemá záujem o nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Uviedol, že „v dôsledku zavkladovania kúpnej zmluvy zo dňa 27. 04. 1992 došlo bez jeho vedomia k jeho neoprávnenému finančnému zaťaženiu, pretože z pôvodného záväzku vo výške 130 210 Kčs sa v dôsledku konania žalovaného 1/, ktorý bez vedomia žalobcu predložil vtedajšej správe katastra na zavkladovanie kúpnu zmluvu zo dňa 27. 04. 1992, stal záväzok vo výške 190 547 Kčs, ktorú nevedel splácať, preto bol nútený svoju podnikateľskú aktivitu ukončiť. Dlh, ktorý mu vznikol z titulu zmluvy o pôžičke bol následne predmetom núteného výkonu rozhodnutia. Zdôraznil, že naďalej trvá na tom, že nikdy nepodpísal kúpnu zmluvu, na základe ktorej by kupoval nehnuteľnosti za kúpnu cenu 190 547, nakoľko takáto kúpna cena za kúpu predmetných nehnuteľností nebola nikdy medzi ním a žalovaným 1/ dohodnutá. V uvedenej súvislosti žalobca v odvolaní uviedol, že po podpísaní kúpnej zmluvy zo dňa 30. 07. 1991 mu bola zo strany žalovaného 1/ predložená k podpisu v poradí druhá kúpna zmluva, pričom pri podpisovaní zmluvy konal v domnienke, že podpísal totožné vyhotovenie kúpnej zmluvy zo dňa 30. 07. 1991 s odstránenými nedostatkami, týkajúcimi sa výlučne označenia nehnuteľností, za kúpnu cenu vo výške 130 210 Kčs, ku ktorému podpísaniu došlo podľa žalobcu dňa 11. 06. 1992, pričom kúpna zmluva bola vyhotovená v šiestich origináloch. Po podpise zmluvy mu žalovaný 1/ odmietol vydať rovnopis kúpnej zmluvy, bolo mu však vydané potvrdenie, ktoré potvrdzuje podpis kúpnej zmluvy dňa 11. 06. 1992. Na základe uvedených skutočností žalobca v odvolaní navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, tak ako navrhol v petite odvolania.
3. K obsahu odvolania žalobcu sa žalovaní 1/, 2/ a 3/ písomne vyjadrili a vo vyjadrení uviedli, že pokiaľ žalobca odôvodňuje svoje odvolanie nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a poukazuje pritom na to, že cieľom žaloby je následné vydanie bezdôvodného obohatenia a náhrada škody, tak poukazujú na znenie § 61 zákona č. 233/1995 Z. z., Exekučného poriadku v znení účinnom k dňu udelenia príklepu K. B., podľa znenia ktorého navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené. Zdôraznili, že žalovaný XXXX B. nie je od roku 2014 a od roku 2015 vlastníkom predmetných nehnuteľností. Naďalej zotrvávajú na názore, že v prípade konania o neplatnosť kúpnej zmluvy majú byť stranami sporu len zmluvné strany právneho úkonu. Žalovaný U. B., ako aj D. B. nie sú pasívne legitimovaní na určenie neplatnosti právneho úkonu, ktorého neboli účastníkmi. Žalovaný U. B. nie je pasívne vecne legitimovaný ani vo veci určenia vlastníckeho práva. Pokiaľ chce žalobca žalovať o vydanie bezdôvodného obohatenia alebo o náhradu škody, môže tak urobiť priamo žalobou na plnenie, kde sa prípadná neplatnosť kúpnej zmluvy bude posudzovať ako predbežná otázka. Na určení vlastníckeho práva žalovaného 1/, resp. na určení neplatnosti kúpnej zmluvy však žalobca nemá naliehavý právny záujem, pretože požadované určenie neovplyvní pozitívne jeho právne postavenie. Napokon žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia alebo o náhradu škody by pravdepodobne nemala zmysel, vzhľadom na premlčanie nárokov. V závere vyjadrenia k odvolaniu žalobcu žalovaní navrhli rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
4. Na obsah vyjadrenia žalovaných reagoval žalobca písomným vyjadrením, kde uviedol, že trvá na podanom odvolaní.
5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379 a ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 27. 04. 1992 podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie v uvedenom rozsahu na ďalšie konanie; v zamietajúcej časti, v ktorej sa žalobca domáhal, že žalovaný 1/ je vlastníkom nehnuteľností špecifikovaných v petite žaloby v zmysle pripustenej zmeny žaloby, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích námietok žalobcu, ktorý v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
7. Podľa ust. § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
8. Podľa ust. § 137 písm. d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
9. Podľa Čl. 4 Základných princípov CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
10. Po prejednaní odvolania žalobcu odvolací súd uvádza, že pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), tak uvedená odvolacia námietka žalobcu je čiastočne opodstatnená, a to vo vzťahu k požadovanému určeniu neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 27. 04. 1992, kde súd prvej inštancie žalobu zamietol, pretože dospel k záveru, že žalobca nemá na požadovanom určení naliehavý právny záujem, nakoľko v žalobe netvrdil a v konaní nepreukázal, z ktorého právneho predpisu mu vzniklo právo na určenie neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy, len sa odvolával na ustanovenia § 49a, § 40a, § 34, § 35 ods. 1 a § 37 Občianskeho zákonníka, ktoré majú všeobecný charakter a nemožno ich považovať za osobitný právny predpis, z ktorého by žalobca mohol vyvodzovať právo na podanie žaloby o určenie právnej skutočnosti. S uvedeným záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd nestotožňuje, a to z nasledovných dôvodov: Žaloby o neplatnosť právneho úkonu sa v doterajšej právnej doktríne, založenej predchádzajúcou právnou úpravou (§ 80 písm. c) OSP) a judikatúrou (viď napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo 187/2016) vždy považovali za žaloby o určenie, či tu právo alebo právny vzťah založený týmto právnym úkonom je alebo nie je, čomu v právnej úprave realizovanej Civilným sporovým poriadkom zodpovedá ust. § 137 písm. c) CSP. Z uvedeného je zrejmé, že ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že prípustnosť žaloby v časti o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 27. 04. 1992 nevyplýva zo žiadneho osobitného právneho predpisu, mal v zmysle ust. § 137 písm. c) CSP skúmať či možno prípustnosť žaloby v časti určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 27. 04. 1992 vyvodiť z preukázanej existencie naliehavého právneho záujmu na takomto určení. V uvedenej súvislosti poukazuje odvolací súd na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30 Cdo 4101/2016, kde Najvyšší súd ČR uvádza, že „žalobná formulácia, aby bolo určené, že označená kúpna zmluva je, či nie je neplatná nepredstavuje určenie právnej skutočnosti, lebo kúpna zmluva je v podstate vyjadrením existencie právneho vzťahu, ktorý bol založený dvoj alebo viacstranným právnym úkonom, teda vyjadruje obsah práv a povinností v dôsledku uskutočneného (vykonaného) právneho úkonu“. Podľa § 137 písm. c) CSP sa však určenia, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je možno domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý nie je potrebné preukazovať len v tom prípade ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude nasledovať ďalšie súdne konanie. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v tom prípade, ak by bez požadovaného určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo neisté alebo tam, kde je určovacou žalobou možné predísť žalobe na plnenie. Súd prvej inštancie sa však s existenciou naliehavého právneho záujmu vo vzťahu k požadovanému určeniu neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa 27. 04. 1992 nezaoberal, pretože ustálil, že ide o žalobu podanú v zmysle ust. § 137 písm. d) CSP, ktorá je prípustná len v tom prípade, ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu, ktorá podmienka nebola v danom prípade splnená. Keďže však odvolací súd v súlade s právnymi názormi prezentovanými vo vzťahu k ust. § 137 CSP na Diskusnom fóre k civilným procesným kódexom (II. ročník) - 1. časť, ktoré sa konalo v priestoroch Justičnej akadémie v Pezinku dňa 06. 05. 2019 dospel k záveru, že posudzovať žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu len a bezvýhradne ako žalobu o určenie právnej skutočnosti v zmysle ust. § 137 písm. d) CSP je vzhľadom na doterajšiu právnu úpravu a ustálenú judikatúru príliš dogmatické a rigidné (nezodpovedajúce potrebám právnej praxe), odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, v časti v ktorej súd prvej inštancie žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 27. 04. 1992 zamietol ako predčasné a v spojitosti s tým aj ako v tejto časti nedostatočne odôvodnené podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP mu vrátil vec v uvedenom rozsahu na ďalšie konanie, pretože dospel k záveru, že súd prvej inštancie, potom čo ustálil, že žaloba
je v časti určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 27. 04. 1992 v zmysle ust. § 137 písm. d) CSP neprípustná, mal vzhľadom na vyššie uvedené prípustnosť žaloby o určenie neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy posúdiť z hľadiska ust. § 137 písm. c) CSP, a teda mal posúdiť a v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku vysvetliť, či má žalobca na požadovanom určení neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy naliehavý právny záujem.
11. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci na ďalšie konanie v časti určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 27. 04. 1992 bude teda z hľadiska ust. § 137 písm. c) CSP posúdiť, či má žalobca na požadovanom určení neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy naliehavý právny záujem a v zmysle záveru, ktorý bude výsledkom takéhoto posúdenia opätovne v časti požadovaného určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 27. 04. 1992 rozhodnúť. V rámci ďalšieho konania súd prvej inštancie doručí žalobcovi vyjadrenie žalovaného 2/ zo dňa 10. 01. 2018, ktoré bolo doručené okresnému súdu dňa 15. 01. 2018 a vyjadrenie žalovaného 3/ zo dňa 02. 03. 2018, ktoré bolo doručené okresnému súdu dňa 02. 03. 2018, ktoré vyjadrenia obsahujú najmä a predovšetkým argumentáciu relevantnú vo vzťahu k návrhu žalobcu na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 27. 04. 1992, (keď napr. žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení zo dňa 10. 01. 2018 tvrdí, že žalobca nemohol dňa 11. 06. 1992 podpisovať opravu nedostatkov zmluvy z 30. 07. 1991 ako následok vytknutých chýb zmluvy Strediskom geodézie v Lučenci, keďže stredisko tieto chyby účastníkom zmluvy vytýkalo až dňa 05. 07. 1992), s ktorou argumentáciou sa v dôsledku nedoručenia predmetných vyjadrení žalovaných 2/ a 3/ súdom prvej inštancie žalobcovi, žalobca nemal možnosť oboznámiť a reagovať na ňu. Zároveň v novom rozhodnutí vo veci (v odvolacím súdom zrušenom rozsahu) rozhodne súd prvej inštancie podľa ust. § 396 ods. 3 CSP aj o trovách tohto odvolacieho konania.
12. Pokiaľ žalobca súdu prvej inštancie v odvolaní vytýkal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci aj v časti požadovaného určenia, že vlastníkom nehnuteľností špecifikovaných v petite žaloby v zmysle pripustenej zmeny petitu žaloby je žalovaný 1/, odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje v tejto časti požadovaného určenia za správne, pretože súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobca v rámci svojich tvrdení nevyargumentoval, neozrejmil a následne nepreukázal naliehavý právny záujem na určení, že vlastníkom nehnuteľností špecifikovaných v petite žaloby v zmysle pripustenej zmeny petitu žaloby je žalovaný 1/, a teda nepreukázal, prečo práve určením, že žalovaný 1/ je vlastníkom predmetných nehnuteľností sa zlepší jeho právne postavenie alebo prečo práve určením, že žalovaný 1/ je vlastníkom predmetných nehnuteľností právne postavenie žalobcu prestane byť neistým, keď primárnym cieľom, ktorý sleduje žalobca týmto určením je podľa tvrdení žalobcu produkovaných v konaní následné podanie žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré malo podľa tvrdenia žalobcu vzniknúť na strane žalovaného 1/ tým, že ho žalovaný 1/ pri podpise zmluvy dňa 27. 04. 1992 uviedol ohľadne výšky kúpnej ceny do omylu. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že prípadné určenie, že žalovaný 1/ je vlastníkom nehnuteľností špecifikovaných v petite žaloby v zmysle pripustenej zmeny petitu žaloby, nie je spôsobilé prispieť k riešeniu vyššie uvedeného, žalobcom tvrdeného ohrozeného práva žalobcu, a to s ohľadom na to, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení je potrebné vždy skúmať so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby.
13. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti, v ktorej súd prvej inštancie zamietol žalobu o určenie, že žalovaný 1/ je vlastníkom nehnuteľností špecifikovaných v petite žaloby v zmysle pripustenej zmeny petitu žaloby ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).