Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/64/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu S. N., narodeného dňa XX.XX.XXXX, bytom M. O. XXX, S., občana Slovenskej republiky, zastúpeného Q. I. &. U. so sídlom K. XX, G. - S., F. XX XXX XXX, proti žalovanému: S. F. N., so sídlom N. P. O. U., J.. X G./U.: U. U. J. K. 3, U. F, D.: 4, G., N. 2, V., o určenie vlastníckeho práva k hnuteľnej veci, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 24. januára 2020, č. k. -135, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať a konanie zastavil (výrok I.), vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania (výrok II.). V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému určenia, že je výlučným vlastníkom motorového vozidla S. G. GL, I.: T D.: N. XXX O. ktoré bolo pri prepíse na príslušnom dopravnom inšpektoráte zaistené príslušníkmi OKP OR PZ TN z dôvodu, že je evidované v policajnom systéme ako hľadané v štáte V., čo mu bolo oznámené listom zo dňa 13.10.2015. Žiadal OKP OR PZ TN o vydanie zaisteného motorového vozidla, nakoľko je jeho jediným vlastníkom. Zo strany OKP OR PZ TN bol upovedomený, že vec je potrebné riešiť prostredníctvom súdu, z ktorého dôvodu kontaktoval i žalovaného a snažil sa celú situáciu ozrejmiť a požadoval od žalovaného preukázanie jeho vlastníckeho práva, navrhol mu finančné urovnanie po preukázaní pravdivosti uplatneného nároku žalovaným, ktorý však nepristúpil na nim navrhovanú výšku odškodného.

2. Vzhľadom ku skutočnosti, že na strane žalovaného vystupuje spoločnosť so sídlom v V., súd prvej inštancie ustanovil v danej veci prekladateľa pre rumunský jazyk, uložil mu preloženie žaloby s prílohami, ako aj výzvy na vyjadrenie sa k žalobe a poučenie o procesných právach a povinnostiach strán sporu do rumunčiny, ktoré v súlade s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch zaslal žalovanému prostredníctvom súdu v G.. Žalovaný osobne doručované písomnosti prevzal dňa 03.10.2019, pričom bol poučený, že písomnosť môže odmietnuť prevziať, ak nie je vyhotovená alebo doplnená prekladom v jazyku, ktorému rozumie alebo v úradnom jazyku miesta doručenia, alebo v jednom z úradných jazykov miesta doručenia a bol vyzvaný, aby sa v lehote 15 dní k žalobe vyjadril, uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný do rozhodnutia súdu prvej inštancie sa k žalobe nijakým spôsobom nevyjadril a nijakým spôsobom sa na konaní nezúčastnil.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca (slovenská fyzická osoba) sa domáha určenia vlastníckeho práva k hnuteľnej veci (motorovému vozidlu) voči žalovanému (zahraničná právnická osoba so sídlom

v G.). Nakoľko ide o občianskoprávny vzťah s cudzím prvkom, pristúpil k posúdeniu splnenia základnej procesnej podmienky, a síce, či je v danom prípade daná právomoc slovenských súdov. Vychádzajúc zo žaloby, žalobca má za to, že právomoc slovenských orgánov je daná v zmysle ust. § 5 zák. o MPSaP. Je pravdou, že ust. § 5 ZMPSaP upravuje základný kolízny princíp (resp. hraničný určovateľ) pre úpravu vecných práv k hnuteľným veciam. Pre aplikáciu predmetného ustanovenia je však príznačné, že k nemu treba pristupovať ako k lex generalis pre kolíznu úpravu vecných práv. To znamená, že § 5 ZMPSP bude aplikovaný, len pokiaľ v nasledujúcich ustanoveniach ZMPSP (najmä v § 6, § 7 a § 8), resp. v osobitných právnych predpisoch nebude ustanovené niečo iné. Uvedený postup bude možné uplatniť len v prípade, ak na konkrétny prípad nebude aplikovateľná medzinárodná zmluva, resp. právny akt práva EÚ (pozn. Lysina, P., Štefanková, N., Ďuriš, M., Števček, M. Zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Komentár. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2012, 585 s.). Súd prvej inštancie vychádzal zo skutočnosti, že obe strany konania majú bydlisko na území členského štátu Európskej únie, preto primárne posudzuje právomoc podľa nariadenia, ktoré má v zmysle prednosť pred zákonmi SR (v danej veci pred zákonom o MPSaP).

4. V danej veci nejde o spor vyplývajúci zo záväzkového vzťahu, nakoľko medzi žalobcom a žalovaným nevznikol nijaký zmluvný vzťah, nemôže teda ísť o spor súvisiaci so zmluvou. Nakoľko je predmetom konania určenie vecného - vlastníckeho práva k hnuteľnej veci, neprichádza do úvahy aplikácia niektorého z ustanovení nariadenia upravujúcich osobitnú prípadne výlučnú právomoc. Preto je potrebné vychádzať zo všeobecných ustanovení o právomoci, t.j. z čl. 4 ods. 1 a bodu 15 Preambuly Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, v zmysle ktorých je hraničným ukazovateľom pre založenie právomoci bydlisko žalovaného. Tým je v súlade s čl. 63 ods. 1 tohto nariadenia miesto, kde má žalovaný, ktorý je právnickou osobou, svoje sídlo. Ustanovenie čl. 5 ods. 1 tohto nariadenia síce zakotvuje výnimku z uvedeného pravidla pre určenie právomoci podľa bydliska žalovaného, predpokladá však, že musí byť naplnené niektoré z kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 kapitoly II tohto nariadenia. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že aplikácia žiadneho z predmetných ustanovení v danej veci neprichádza do úvahy. Preto v situácii, kedy má žalovaný bydlisko (resp. sídlo) na území iného členského štátu, nie je možné založiť právomoc slovenských súdov na prejednanie a rozhodnutie tohto sporu. Európsky súdny dvor vo svojich rozhodnutiach zdôraznil, že Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 vo všetkých svojich ustanoveniach, a to i tých, ktoré sa týkajú súdnej príslušnosti (právomoci) smeruje k zachovaniu práva žalovaného účinne sa v konaní brániť. Súčasťou práva účinne sa brániť je prirodzene i právo byť žalovaný pred vhodným súdom.

5. Pokiaľ ide o možnosť súdu skúmať otázku medzinárodnej právomoci, možno tak urobiť buď na námietku účastníka, alebo ex offo v prípade ak ide o nárok patriaci do výlučnej právomoci súdov iného členského štátu (čl. 24 nariadenia), alebo pokiaľ sa žalovaný na konaní nezúčastňuje. Pri výklade ustanovenia čl. 26 nariadenia súd prvej inštancie zohľadnil nepresnosti spočívajúce v preklade daného ustanovenia. ESD v rozsudku vo veci Danvoern Production A/S v. Schuhfabriken Otterbeck GmbH & Co. (C-314/93) uzavrel, že pri aplikácii Bruselského dohovoru o právomoci a výkone rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach, ktorý je predchodcom nariadenia Brusel I. a tým aj Brusel Ia., je povinnosťou procesného súdu prihliadať ku všetkým jazykovým verziám Dohovoru, ktoré sú si všetky rovnocenné. Vzhľadom na uvedené tunajší súd v súlade s ustálenou praxou súdov dospel k záveru, že čl. 26 ods.1 nariadenia sa vzťahuje na situáciu, keď je žalovanému s bydliskom v jednom členskom štáte doručená žaloba (v konaní prebiehajúcom pred súdom iného členského štátu) a on na ňu nijako nereaguje. Naproti tomu z neho nevyplýva povinnosť súdu nariadiť vo veci ústne konanie a až následne na základe toho, či sa žalovaný k nemu dostaví alebo nie, skúmať svoju medzinárodnú právomoc (pozn. uznesenie KS Banská Bystrica, sp. zn.13Co/645/2013 zo dňa 10.09.2013).

6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovanému bola žaloba spolu s prílohami, poučením a výzvou na vyjadrenie, (všetky prílohy preložené do rumunčiny) riadne doručená v súlade s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch dňa 03.10.2019. Žalovaný sa v čase určenom vo výzve súdu k žalobe nevyjadril. S ohľadom na dostatočný časový priestor, ktorý mal žalovaný na vyjadrenie, t.j. od doručenia žaloby dňa 03.10.2019 až do dňa rozhodnutia, súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný sa na konaní nezúčastnil, a preto nie je možné založiť právomoc slovenského súdu na prejednanie tohto sporu. Vzhľadom na neodstrániteľný

nedostatok procesnej podmienky konania spočívajúci v nedostatku právomoci súdu vo veci konať, súd prvej inštancie podľa článku 28 ods. 1 nariadenia vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať a podľa konanie vo veci zastavil. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , zákona o ZMPSaP, bodom 15 Preambuly a čl. 4 ods. 1, čl. 5, čl. 7, čl. 8, čl. 9, čl. 24, čl. 26 ods. 1, čl. 28 ods. 1, čl. 63 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, o trovách konania rozhodol podľa , .

7. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca a domáhal sa, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a meritórne rozhodnutie a priznal mu nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v celom rozsahu. Uviedol, že súd prvej inštancie počas celej dĺžky trvania súdneho sporu uskutočňoval úkony smerujúce k meritórnemu prejednaniu a rozhodnutiu veci, vytýčil pojednávanie na termín 11.11.2019, ktorý následne zrušil z dôvodu, že predvolanie nebolo žalovanému doručené a následne bez vykonania ďalšieho úkonu vo veci pristúpil k vydaniu uznesenia, ktorým vyslovil nedostatok právomoci vo veci konať a konanie zastavil. Jeho rozhodnutie považuje za nepredvídateľné a neočakávané, vzhľadom na doterajší priebeh súdneho sporu. Žalovaný bol uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 14.11.2016 vyzvaný na vyjadrenie sa k žalobe, ktoré mu bolo doručené dňa 17.01.2017 a následne dňa 25.04.2019 bol vytýčený termín pojednávania na deň 11.11.2019, pričom predvolanie bolo žalovanému zasielané prostredníctvom dožiadaného orgánu. Počas celého konania bolo zrejmé, že konajúci súd má v úmysle vec vo veci riadne konať a meritórne rozhodnúť, za ktorým účelom nariadili termín pojednávania, preto je jeho rozhodnutie nečakané a nepredvídateľné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnené, založené na nevysvetlených skutočnostiach. Vyjadril presvedčenie, že súd prvej inštancie sa mal vysporiadať vo svojom odôvodnení s rozpormi, že žalovanému bola doručená žaloba dňa 17.01.2017 a následne uviedol, že mu bola doručená až dňa 03.10.2019. Jedná sa tak o závažné rozpory, na ktorých konajúci súd založil svoje rozhodnutie. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný sa nezúčastňuje na konaní, pričom žalovaný s ním pred podaním žaloby riadne komunikoval, preto predložil súdu emailovú komunikáciu s povereným zástupcom žalovaného. Uviedol, že mal záujem na mimosúdnom vyriešení sporu, na čo žalovaný účelovo nereagoval. Záver konajúceho súdu o nezúčastňovaní sa žalovaného na konaní neobstojí, nakoľko žalovaný riadne prostredníctvom emailu s ním komunikoval a naďalej komunikuje, predkladá svoje podmienky, ktoré nie sú akceptovateľné a so súdom nekomunikuje výlučne účelovo, preto mu nemôže byť zo strany súdu poskytnutá ochrana v podobe zastavenia konania z dôvodu, že sa strana sporu na konaní údajne nezúčastňuje. Súdom zistený skutkový stav preto neobstojí a záver súdu prvej inštancie o nedostatku jeho právomoci nemá oporu v priebehu konania v danej veci. V konaní tiež došlo k porušenie jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, keď žaloba bola súdu doručená dňa 02.09.2016, dňa 24.10.2016 mu bola doručená výzva na uhradenie súdneho poplatku, ktorý bol obratom zaplatený a od tohto úkonu nebol zo strany konajúceho súdu po dobu takmer tri roky vykonaný žiadny úkon, napriek jeho urgenciám, preto došlo k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. K ustanoveniu tlmočníka pre rumunský jazyk došlo až uznesením zo dňa 30.05.2019, výzvou zo dňa 12.07.2019 vyzval súd prekladateľa na preloženie žaloby, ktoré boli preložené dňa 09.09.2019 a následne boli listiny doručované žalovanému, ktorý ich mal prevziať dňa 03.10.2019. Súd prvej inštancie predmetné uznesenie vydal dňa 24.01.2020, teda iba tri mesiace po údajnom doručení žaloby žalovanému, pričom takmer tri roky zapríčinil znehodnotenie motorového vozidla, ku ktorému určenie vlastníckeho práva je predmetom tohto sporu a znemožnil mu úspešne sa dovolať svojho práva a vydal iba tri mesiace po údajnom doručení žalovanému uznesenie, pričom vo veci tri roky nekonal. Vydanie tohto uznesenia považuje za predčasné, súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a tento stav neobstojí, v náväznosti na čo následne nesprávne vec právne posúdil.

8. Žalovanému bolo odvolanie žalobcu doručené dňa 21.07.2020, písomné vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa , v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa ako vecne správne.

10. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom vznesené a v celom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám ust. . Námietky žalobcu, uvedené v podanom odvolaní nemohli privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia. Ani v odvolacom konaní neboli žalobcom tvrdené, ani preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle poukazuje. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie dodáva nasledovné:

11. V danej veci žalobca podal dňa 02.09.2016 žalobu, ktorou sa domáhal proti žalovanému určenia svojho vlastníckeho práva k motorovému vozidlu S. G. GL, I.: T D.: N. XXX O., pričom ako žalovaný vystupuje obchodná spoločnosť so sídlom v V.. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie doručoval v súlade s § 10 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 z 13. novembra 2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch žalobu a jej prílohy žalovanému, ktoré mu boli doručované v slovenskom jazyku dňa 17.01.2017 poštou bez potvrdenia o prevzatí s tým, že písomne bol informovaný, že písomnosť môže odmietnuť prevziať, ak nie je vyhotovená alebo doplnená prekladom v jazyku, ktorému rozumie alebo v úradnom jazyku miesta doručenia alebo v jednom z úradných jazykov miesta doručenia. Následne bol vytýčený súdom prvej inštancie termín pojednávania na deň 11.11.2019 o 9.15 hod. s tým, že doručovanie bolo nariadené priamo cez medzinárodnú doručenku. Dňa 29.05.2019 bola súdu prvej inštancie doručená žiadosť žalovaného, aby s poukazom na Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1393/2007 mu písomnosti boli doručené v úradnom jazyku členského štátu alebo v jednom z úradných jazykov miesta doručenia. Súd prvej inštancie ustanovil prekladateľa v danej veci a následne doručoval žalovanému žalobu spolu s prílohami a s predvolaním na pojednávanie v jazyku rumunskom, ktoré mu boli riadne doručené dňa 03.10.2019 podľa právneho poriadku prijímajúceho štátu (V.), boli odovzdané adresátovi, ktorý bol poučený o možnosti písomnosť odmietnuť prevziať, ak nie je vyhotovená alebo doplnená prekladom v jazyku, ktorému rozumie alebo v úradnom jazyku miesta doručenia alebo v jednom z úradných jazykov miesta doručenia.

12. Z uvedeného vyplýva, že písomnosti v danej veci boli žalovanému riadne doručené až dňa 03.10.2019 v úradnom jazyku - rumunčine. Pokiaľ súd prvej inštancie doručoval písomnosti v danej veci žalovanému v slovenskom jazyku, z doručenky vyplýva, že tieto mu boli doručované poštou bez potvrdenia o prevzatí a preto nie je možné ustáliť, že v danom prípade boli listiny žalovanému riadne doručené.

13. Napriek doručeniu listín v úradnom jazyku žalovaného, tento žiadnym spôsobom v konaní nereagoval, v danej veci sa nevyjadril, nezaslal žiadne svoje stanovisko v danej veci.

14. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd musí vždy prihliadať na to, či sú splnené procesné podmienky, za ktorých môže vo veci konať (procesné podmienky). Zákon však výslovne procesné podmienky neuvádza a možno preto len dôvodiť, že procesnými podmienkami musia byť také vlastnosti súdu a účastníkov (strán sporu) , ktoré jedine umožňujú dosiahnuť cieľ civilného konania. Ak v konkrétnej veci nie sú splnené procesné podmienky, takéto konanie vykazuje nedostatky. Na strane súdu patria k procesným podmienkam také vlastnosti, ktoré sú vymedzením jeho práv a povinností vykonávať ako orgán štátu civilné konanie a na základe jeho výsledkov rozhodovať. Nedostatok procesných podmienok môže byť jednak odstrániteľný, jednak neodstrániteľný. Neodstrániteľný je nedostatok procesnej podmienky, odstránenie ktorej za danej právnej úpravy nie je možné. Odstrániteľný je taký nedostatok procesnej podmienky, k odstráneniu ktorého môže súd prispieť za eventuálnej súčinnosti s niektorým účastníkom. Medzi neodstrániteľné procesné podmienky sa zaraďuje aj nedostatok právomoci súdu ( ). 15. Súd prvej inštancie správne poukázal na bod 15 Preambuly, čl. 4 ods. 1 , čl. 5 a čl. 63 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len Nariadenie), z ktorých bez akejkoľvek pochybnosti vyplýva, že osoby s bydliskom (sídlom) na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu, pričom kritéria pre určenie právomoci iného členského štátu upravené v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly na danú vec nedopadali. Je potom bez akýchkoľvek pochybností, že právomoc konať v danej veci má súd v Rumunsku.

16. Vychádzajúc z čl. 26 ods. 1 Nariadenia mohol súd prvej inštancie založiť svoju právomoc v danej veci v prípade, ak sa žalovaný zúčastní konania, ktoré kritérium sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania len, aby namietol absenciu právomoci alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa čl. 24, ktorý rovnako na danú vec nedopadá.

17. V danej veci bez akýchkoľvek pochybností žalovaný, napriek riadnemu doručeniu všetkých predložených listín v danej veci zostal nečinný, jeho jedinou reakciou bola výzva na doručenie listín v jeho úradnom jazyku (rumunčine), je preto nutné konštatovať, že žalovaný právomoc slovenského súdu neprijal, a súd prvej inštancie musel v danej veci vysloviť, že nemá právomoc vo veci konať a musel konanie zastaviť. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný zostal nečinný až do rozhodnutia odvolacieho súdu, nevyjadril sa ani k podanému odvolaniu žalobcu, ktoré mu bolo riadne doručené.

18. Pokiaľ žalobca namietal, že postup súdu prvej inštancie smeroval k rozhodnutiu vo veci samej, odvolací súd poukazuje práve na citované ust. čl. 26 ods. 1 Nariadenia, z ktorého vyplýva, že za určitých okolností- v prípade prijatia právomoci slovenského súdu žalovaným tým, že sa zúčastní konania (postačuje jeho vyjadrenie k žalobe), mohol súd prvej inštancie v danej veci konať a vo veci rozhodnúť. Pokiaľ však žalovaný v danej veci takto nekonal (takýto postup žalovaného je legitímny), súdu prvej inštancie nezostala žiadna možnosť ako vo vec prejednať a rozhodnúť, nakoľko nemal v danej veci právomoc vo veci konať. Na tomto závere nič nemôže zmeniť ani prípadná e-mailová komunikácia žalobcu a zástupcu žalovaného o mimosúdnom vyriešení tohto sporu, nakoľko vo vzťahu k súdu žalovaný zostal nečinný.

19. Tvrdenia žalobcu, že v danej veci došlo k prieťahom konania, nemôže mať za následok založenie právomoci slovenského súdu i v prípade, že by jeho námietka bola dôvodná.

20. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa , , tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

22. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).