Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Cbi-15-2019.pdf
PDF · 112.26 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cbi/15/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobcu Slovenská konsolidačná, a. s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č. 2257/B, proti žalovanému Správcovská a reštrukturalizačná, k.s., Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, správca konkurznej podstaty úpadcu ZAGON s.r.o., 106/108, 976 11 Baláže, IČO: 36 559 997, v konaní o určenie poradia pohľadávky proti podstate, takto
rozhodol:
I. Súd určuje poradie pohľadávky proti podstate z titulu odmeny správcu tak, že táto pohľadávka je oprávnená vo výške 7 784,52 Eur.
II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou domáhal určenia poradia pohľadávky proti podstate z titulu odmeny správcu vo výške 7 784,52 Eur. Žalobu odôvodnil tým, že v konkurznom konaní na majetok úpadcu ZAGON s.r.o., „v konkurze“ vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 2K/26/2015 bolo dňa 04. 09. 2019 v Obchodnom vestníku zverejnené oznámenie o zostavení zoznamu pohľadávok proti oddelenej podstate a zámere zostaviť rozvrh výťažku z oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa Slovenská konsolidačná, a. s. (pôvodne Slovenská republika - Daňový úrad Banská Bystrica, Nová 13, Banská Bystrica). Slovenská konsolidačná, a.s. ako zabezpečený veriteľ namietala v súlade s § 96 ods. 3 ZKR na predpísanom tlačive u správcu dňa 03. 10. 2019 poradie pohľadávok proti podstate v celkovej výške 1 946,13 Eur. Dňa 30. 10. 2019 bolo žalobcovi doručené vyjadrenie správcu k námietke zabezpečeného veriteľa voči zoznamu pohľadávok proti oddelenej podstate zo dňa 21. 10. 2019, v ktorom žalovaný žalobcovi oznámil, že námietku voči zoznamu pohľadávok proti podstate neuznáva. Žalobca preto podáva žalobu podľa ust. § 96 ods. 6 ZKR o určenie poradia pohľadávky proti podstate v celkovej výške 1 946,13 Eur z nasledovných dôvodov. Nehnuteľnosti zapísané do oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa - žalobcu, žalovaný speňažoval prostredníctvom dražby, ktorú vykonávala dražobná spoločnosť SOLLICITE, s.r.o. a boli vydražené v I. kole dražby za sumu vo výške 64 500,00 Eur. Zoznam pohľadávok proti oddelenej podstate žalovaný doručil žalobcovi prostredníctvom e-mailu dňa 01. 10. 2019. Pohľadávky proti oddelenej podstate sú spolu vo výške 30 588,80 Eur a pozostávajú z nasledovných položiek:
- Nevyplatená časť odmeny správcu do konania 1. schôdze veriteľov - 5 638,78 Eur
- Odmena z výťažku z oddelenej podstaty - 9 730,65 Eur
- Dražobné náklady - 3 649,33 Eur
- Vedenie účtovníctva od 10/2015 do 9/2019 - 7 560,00 Eur
- poštovné - 4,14 Eur
- cestovné výdavky za roky 2015-2017 - 3 500,04 Eur
- poistenie nehnuteľnosti - 194,44 Eur
- náklady za dodávku elektriny - 93,42 Eur
- úhrada pokuty daňovému úradu - 30,00 Eur
- náklady spojené s ukončením konkurzu - 120,00 Eur
- súdny poplatok - 68,00 Eur.
Správca si vyrátal svoju odmenu nasledovne:
Ako základ pre výpočet odmeny použil sumu vo výške 64 500,00 Eur (celkový výťažok zo speňaženia).
Výťažok x 16 % až 12% = odmena SKP 33,19 x 16 % = 5,31 Eur 331,94 - 33,19 = 298,75 x 15 % = 44,81 Eur 3319,39 - 331,94 = 2987,45 x 14 % = 418,24 Eur 33193,92 - 3319,39 = 29874, 53 x 13 % = 3 883,69 Eur 64500,00 - 33193,12 = 31306,88 x 12 % = 3 756,83 Eur Spolu 8 108,88 Eur
Správca k odmene pripočítal 20 % DPH, t.j. 1 621,76 Eur podľa § 10 Vyhlášky. Žalovaným vypočítaná odmena je vo výške 9 730,65 Eur, ktorá sa skladá z odmeny správcu vo výške 8 108,88 Eur a 20 % DPH, t.j. 1 621,76 Eur. Žalovaný vo svojom výpočte odmeny však nezohľadnil ust. § 16 ods. 1 Vyhlášky, „ak sa návrh rozvrhu výťažku z oddelenej podstaty doručí zabezpečenému veriteľovi neskôr ako 18 mesiacov po vyhlásení konkurzu, odmena ním rozvrhnutého výťažku sa znižuje o 10 %, ak bol zabezpečenému veriteľovi doručený do 36 mesiacov od vyhlásenia konkurzu, inak o 20 %, ak bol zabezpečenému veriteľovi doručený neskôr. To neplatí, ak tomu bránil prebiehajúci súdny spor“. V predmetnom konkurze neprebiehal žiadny súdny spor a preto si mal správca pre pomalosť konania krátiť odmenu o 20 %, t. j. o sumu vo výške 1 946,13 Eur. Odmena by tak bola spolu s DPH vo výške 7 784,52 Eur. Z tohto dôvodu žalovaný namieta sumu vo výške 1 946,13 Eur. Žalovaný vo svojom vyjadrení k námietke žalobcu voči zoznamu pohľadávok, zo dňa 21. 10. 2019 uvádza, že: „dobu, počas ktorej došlo k výberu znalca na vyhotovenie znaleckého posudku, výberu dražobníka na vykonane dražby podľa pokynov zabezpečeného veriteľa správca nemal možnosť urýchliť ani ovplyvniť. Tak isto nebolo zo strany správcu urýchliť proces samotnej dražby s ohľadom na rigidné ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách podľa ktorých musel dražobník pri vykonaní dražby postupovať. Samotný proces speňažovania od vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu až do času zaplatenia sumy dosiahnutej vydražením trval viac ako dvadsaťštyri mesiacov a správca túto dobu nemal možnosť žiadnym zákonným spôsobom skrátiť“. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že od záväzného pokynu zo dňa 08. 02. 2016 sa konalo prvé kolo dražby až 26. 07. 2017, t. j. po 17-tich mesiacoch. Taktiež od vyplatenia celej kúpnej sumy do zverejnenia zoznamu pohľadávok proti oddelenej podstate uplynulo 25 mesiacov. Žiada preto žalobe vyhovieť.
2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 09. 04. 2020 uviedol, že ju v plnom rozsahu považuje za nedôvodnú. Potom, čo bol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 05. 2015 vyhlásený konkurz na majetok úpadcu ZAGON s. r. o., a do funkcie správcu bola ustanovená Mgr. Natália Miľanová, so sídlom kancelárie Zvolen, na základe vôle a rozhodnutia žalobcu na prvej schôdzi veriteľov došlo k výmene správcu a ustanoveniu žalovaného do funkcie správcu úpadcu. K uvedenému rozhodnutiu žalobcu došlo po predchádzajúcom rokovaní medzi žalobcom a žalovaným, kedy sám žalobca oslovil žalovaného, či bude schopný speňažiť majetok úpadcu, nakoľko už vtedy mal vedomosť, že si speňaženie majetku vyžiada zvýšené úsilie pri hľadaní kupujúceho. Počas tohto stretnutia bol žalobca zo strany žalovaného upozornený, že na speňaženie majetku s ohľadom na čo najvyšší výťažok bude potrebné väčší časový horizont, k čomu žalobca nemal výhrady. Po ustanovení žalovaného do funkcie správcu došlo k odovzdaniu spisu od predchádzajúcej správkyne až dňa 12. 10. 2015. Po jeho prevzatí žalovaný vykonal úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku úpadcu a jeho speňaženiu. Vykonal niekoľko ohliadok nehnuteľnosti, ktorá bola zapísaná v súpise oddelenej podstaty žalobcu ako administratívna budova s pozemkami, nachádzajúca sa v obci Baláže evidovaná Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálnym odborom na LV Č.. XXX pre katastrálne územie Baláže. Žalovaný obhliadkou nehnuteľnosti zistil, že stavba nie je administratívna budova, ako bolo uvedené na liste vlastníctva, ale rekreačná chata. Po oboznámení sa so stavom nehnuteľností podliehajúcich konkurzu žalovaný pripravil dňa 08.02.2016 žiadosť o uloženie záväzného pokynu na speňaženie majetku úpadcu adresovanú žalobcovi. Žalobca uložil žalovanému záväzný pokyn podaním zo dňa 15.03.2016, ktoré bolo doručené do kancelárie žalovaného dňa 21.03.2016. V uloženom záväznom
pokyne bola žalovanému okrem iného uložená povinnosť osloviť minimálne tri dražobné spoločnosti so žiadosťou o vypracovanie cenovej ponuky. Zároveň žalobca požadoval od žalovaného vyhotoviť znalecký posudok na stanovenie hodnoty nehnuteľností a to tým spôsobom, že osloví minimálne troch znalcov zapísaných v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov na Ministerstve spravodlivosti SR na vypracovanie cenovej ponuky na predmetný znalecký posudok a vyberie znalca, ktorý ponúkne najnižšiu cenu za jeho vypracovanie. V zmysle záväzného pokynu žalovaný žiadosťami z mája 2016 oslovil dražobníkov a súdnych znalcov. Posledný z oslovených dražobníkov zaslal cenovú ponuku až 12.09.2016. Tak isto cenové ponuky súdnych znalcov na vyhotovenie znaleckého posudku boli doručené až v priebehu septembra 2016. Až po uvedenom dátume mohol žalovaný vyhodnotiť cenové ponuky a uzatvoriť zmluvu s dražobníkom, ako aj poveriť znalca na vypracovanie znaleckého posudku. O uvedenom bol telefonicky informovaný aj žalobca a následne dňa 18.10.2016 bol informovaný e-mailom, v ktorom mu bol na jeho žiadosť zaslaný znalecký posudok č. 8/2012 vyhotovený pre účely exekúcie predmetných nehnuteľností spolu s oznámením, že pre účely dražby je potrebné vyhotoviť nový znalecký posudok, ktorý v čase konania dražby nebude starší ako šesť mesiacov. Za víťaznú ponuku dražobníka bola vyhodnotená ponuka spoločnosti SOLLICIE s. r. o. Žalovaný s uvedenou spoločnosťou jednal o konkrétnych podmienkach zmluvy o vykonaní dražby a po ich dojednaní podaním zo dňa 06.12.2016 zaslal dražobníkovi návrh na vykonanie dražby a dňa 19.12.2016 uzatvoril zmluvu o vykonaní dražby. Za víťaznú ponuku na vyhotovenie znaleckého posudku bola vyhodnotená ponuka Ing. Imricha Lasaba, ktorému už zo strany dražobníka bola dňa 17.01.2017 zadaná požiadavka na vypracovanie znaleckého posudku. Finálna verzia znaleckého posudku bola spracovaná až dňa 14.06.2017. Bezodkladne po splnení všetkých podmienok pre vykonanie dražby nehnuteľností podliehajúcich konkurzu žalovaný v postavení navrhovateľa dražby už dňa 22.06.2017 podpísal oznámenie o dražbe. Dražba sa konala v súlade so zákonom č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách na notárskom úrade JUDr. Zory Belkovej dňa 26.07.2017. Najnižšie podanie bolo stanovené na sumu 61 500,- EUR a nehnuteľnosti sa vydražili za sumu 64 500,- EUR a 04.08.2017 došlo k úhrade sumy dosiahnutej vydražením. Od ustanovenia žalovaného do funkcie správcu úpadcu, žalovaný postupoval s odbornou starostlivosťou pri úkonoch smerujúcich k speňaženiu majetku úpadcu. V predmetnom konkurze predstavovali jediný majetok úpadcu nehnuteľnosti. Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“) v ust. § 92 ods. 6 označuje dražbu za jedinú možnosť, ako v konkurze speňažiť nehnuteľnosť. V zmysle žalobcom uloženého záväzného pokynu žalovaný vykonal všetky ním žiadané a vymienené úkony. Je potrebné poukázať, že proces dražby ustanovuje zákon o dobrovoľných dražbách, ktorý vyžaduje od navrhovateľa, ako aj od dražobníka rad právnych úkonov, bez ktorých dražbu nie je možné vykonať. Medzi jeden z najdôležitejších úkonov patrí vyhotovenie znaleckého posudku na stanovenie všeobecnej hodnoty draženej nehnuteľnosti, ktorá v zmysle ust. 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách následne predstavuje sumu najnižšieho podania. Skutočnosť, že výber dražobníka a znalca prebiehal od mája 2016 až do decembra nebola zapríčinená žalovaným, ale priamo oslovenými subjektmi, ktoré doručovali svoje ponuky až s odstupom niekoľkých mesiacov, čo žalovaný nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Tak isto žalovaný žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť činnosť znalca, ktorý bol na podnet žalovaného bezodkladne po uzatvorení zmluvy o vykonaní dražby už zo strany dražobníka oslovený na vyhotovenie znaleckého posudku. Skutočnosť, že k jeho vyhotoveniu došlo až dňa 14.06.2017 žalovaný tak isto nemohol ovplyvniť. Žalovaný v konkrétnom prípade nemohol konať svojvoľne a na vykonanie dražby použiť znalecký posudok č. X/XXXX z roku 2012 vyhotovený pre účely exekučného konania, ktorý si od žalovaného žalobca vyžiadal. V prípade, že by žalovaný použil pre účely dražby uvedený posudok dostal by sa do priameho rozporu s ust. § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré ustanovuje, že cena predmetu dražby musí byť stanovená znaleckým posudkom a ten v čase vykonania dražby nesmie byť starší ako šesť mesiacov. Porušením tejto povinnosti by mohlo dôjsť k neplatnosti dražby a zmareniu celého speňažovania nehnuteľnosti, čím by v konečnom dôsledku došlo k ukráteniu veriteľov. Žalovaný dáva súdu do pozornosti náročnú prax pri speňažovaní nehnuteľností prostredníctvom dražby. Dražba sama o sebe predstavuje administratívne a právne náročný proces, nielen zo strany dražobníka a správcu, ako jej navrhovateľa, ale aj zo strany potenciálneho vydražiteľa a všetkých účastníkov dražby. Na zabezpečenie zákonného priebehu dražby je potrebné zabezpečiť radu právnych úkonov zverených zákonom o dobrovoľných dražbách len do právomoci notára, ďalej vykonať obhliadky draženej nehnuteľnosti a zorganizovanie samotného aktu dražby. Uvedené úkony z pohľadu správcu predstavujú finančnú záťaž premietajúcu sa do nákladov konkurz. Cieľom žalovaného bolo v konkrétnom prípade zabezpečiť dostatok účastníkov dražby, ktorí by boli ochotní na dražbe spraviť aspoň najnižšie podanie. V prípade, že by bolo prvé, prípadne ďalšie nasledujúce kolá dražby neúspešné, dochádzalo by k neúmernému zvyšovaniu pohľadávok proti podstate spojené najmä s trovami notára, trovami na cestovné z dôvodu zákonných obhliadok nehnuteľností, ako aj k nutnosti
hradiť účelne vynaložené náklady dražobníka súvisiace s vykonaním každého kola dražby. Zároveň nezanedbateľnou skutočnosťou by bolo v každom ďalšom kole dražby znižovanie najnižšieho podania za dražené nehnuteľnosti, čo by v konečnom dôsledku znížilo celkovú sumu dosiahnutú vydražením a tým aj výšku uspokojenia žalobcu v konkurze. Z uvedeného dôvodu žalovaný od zaslania žiadosti o uloženie záväzného pokynu žalobcovi vykonával úkony smerujúce k zaisteniu dostatočného počtu záujemcov o kúpu nehnuteľností. Túto snahu okrem iného komplikovala skutočnosť, že stavba bola evidovaná ako administratívna budova, pričom v skutočnosti išlo o rekreačnú chatu. Tento nesúlad právneho stavu so skutkovým odrádzal mnohých záujemcov, ktorí mali o nehnuteľnosť seriózny záujem, avšak mali obavu, že po jej vydražení budú s ňou spojené právne prekážky, či nutnosť vynaložiť ďalšie nemalé finančné prostriedky. Zároveň je potrebné uviesť, že dostupnosť nehnuteľnosti bola v zimných mesiacoch značne obmedzená. Z uvedeného dôvodu znalec nemohol vyhotoviť znalecký posudok skôr, keď z dôvodu veľkého množstva snehu nemohol niekoľkokrát riadne vykonať obhliadku všetkých častí nehnuteľnosti. Napriek uvedeným skutočnostiam sa žalovanému podarilo už na prvé kolo dražby zabezpečiť dostatočný počet účastníkov dražby, ktorí už pred jej konaním prejavili vôľu vykonať aspoň najnižšie podanie. Skutočnosť, že sa nejednalo o ľahko speňažiteľný majetok potvrdzuje aj fakt, že cena dosiahnutá vydražením bola len o 3 000 Eur vyššia ako suma najnižšieho podania. Pri lukratívnych nehnuteľnostiach, o ktoré je evidentný záujem často dochádza k oveľa vyššej sume dosiahnutej vydražením v pomere so sumou najnižšieho podania. Žalovaný po speňažení majetku podliehajúceho konkurzu vykonal všetky úkony smerujúce k rozvrhu výťažku a ukončeniu konkurzu. Je potrebné poukázať, že žalovaný nemá povinnosť len vykonať rozvrh z výťažku, ale v zmysle ZKR musí vykonať ďalší rad úkonov, ktoré sú potrebné pre zrušenie konkurzu a odvolaniu žalovaného, ako správcu z funkcie. Okrem iného ide aj poriadne zabezpečenie účtovníctva úpadcu a zostavenie účtovných závierok v rámci zrušenia konkurzu. Uvedené úkony si vyžadujú časovú nadväznosť, aby po vykonaní rozvrhu mohlo bezodkladne dôjsť k riadnemu zrušeniu konkurzu. Zároveň je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že v druhej polovici roku 2017 sa naplno prejavila novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorou došlo k zmene inštitútu oddlženia fyzickej osoby podľa 4 časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii, čím došlo k nepomernému nárastu konkurzov oproti predchádzajúcemu obdobiu a zvýšeniu správcovskej agendy v kancelárii správcu. S námietkou žalobcu týkajúcej sa krátenia odmeny žalovaného zo speňaženia pre pomalosť konania nemožno na základe vyššie popísaných skutočností súhlasiť. Konkurz, ako forma riešenia úpadku, ako aj postup správcu je prísne regulovaný zákonom o konkurze a reštrukturalizácii a s ním súvisiacimi vyhláškami. Tieto všeobecne záväzne právne predpisy predpokladajú postup správcu pri jednotlivých úkonoch majúcich za cieľ uspokojiť veriteľov úpadcu v čo najvyššej miere za čo najkratší čas a pri zachovaní čo najnižších nákladov. Tieto právne predpisy však dokonale nezohľadňujú všetky faktory, ktoré vchádzajú do popredia v každom konkurze pričom v každom jednom konaní majú inú povahu. Ustanovenie § 16 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 665/2005 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia ZKR počíta s absolútnymi lehotami, po ktorých môže dôjsť ku kráteniu odmeny správcu, avšak nezohľadňuje všetky skutočnosti, s ktorými sa správca v procese speňažovania majetku podliehajúcemu konkurzu musí vysporiadať. Nezohľadňuje lehotu od vyhlásenia konkurzu do času odovzdania správcovského spisu správcovi, ktorého zvolili veritelia na prvej schôdzi veriteľov. Tak isto uvedené ustanovenie nezohľadňuje „časové prestoje“ spôsobené žalobcom, ktorý si vymienil určitý postup pri predaji nehnuteľností a obstaraní dražobníka a znalca. Zároveň nezohľadňuje ani nutnosť dostatočného časového priestoru na prípravu a realizáciu dražby. Speňažovanie nehnuteľnosti nie je možné vykonať napríklad verejným ponukovým konaním, ktoré je administratívne a predovšetkým časovo neporovnateľne rýchlejšie oproti dražbe. Predmetné ustanovenie vyhlášky je potrebné aplikovať v spojení so skutočnými okolnosťami konkurzu a reálnymi možnosťami speňaženia majetku. Potom žalovaný nemôže byť sankcionovaný za okolnosti, ktoré nemohol ovplyvniť a za proces speňažovania, ktorý nemohol urýchliť. Tak isto žalovaný nemôže byť sankcionovaný za to, že postupoval výlučne v súlade so zákonom a pokynmi žalobcu. Faktom však naďalej ostáva, že práve žalovaný zabezpečil faktické speňaženie majetku úpadcu za najvyššiu možnú sumu bez nutnosti znižovať sumu najnižšieho podania v priebehu dražby a to pri zachovaní čo najnižších nákladov, čo sa pri predaji už v prvom kole aj reálne podarilo. Žalovaný preto trvá na tom, že žaloba je nedôvodná, trvanie konkurzu bolo zapríčinené objektívnymi skutočnosťami, ktoré žalovaný nemohol ovplyvniť a má nárok na celú odmenu zo speňaženia. Navrhuje žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.
3. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 29. 05. 2020 poukazuje na to, že spis od predchádzajúcej správkyne prevzal žalovaný už 14 dní od zverejnenia uznesenia o výmene správcu v Obchodnom vestníku. Žalovaný požiadal žalobcu o uloženie záväzného pokynu až po štyroch mesiacoch od prevzatia
dokumentácie. Napriek tomu, že žalovanému bol doručený záväzný pokyn už dňa 21. 03. 2016, oslovil dražobníkov a súdnych znalcov až v máji 2016. Nie je pritom zrejmé, z akého dôvodu žalovaný nevyzval dražobníkov a súdnych znalcov, aby sa vyjadrili k výzve v presne stanovenej lehote tak, ako je to v praxi bežné. Žalobca preto navrhuje, aby žalovaný predložil výzvy adresované dražobníkom a súdnym znalcom spolu s doručenkami o prevzatí výziev, ako aj ich odpovede. Napriek tomu, že žalovanému bola posledná ponuka doručená v septembri 2016, k uzavretiu zmluvy došlo až 06. 12. 2016, t. j. takmer po troch mesiacoch od predloženia poslednej ponuky. Tvrdenie žalovaného, že nemohol ovplyvniť dĺžku výberu dražobníka u súdneho znalca je nesprávne, nakoľko priamo vo výzvach mal stanoviť lehotu, v ktorej sa majú dražobníci a znalci k ponuke vyjadriť. Žalobca tvrdí, že v zmluve so znalcom mala byť presne stanovená lehota na vypracovanie znaleckého posudku, čo bolo v kompetencií žalovaného zabezpečiť. Za irelevantnú považuje žalobca obranu žalovaného, že z dôvodu veľkého snehu nemohol súdny znalec vykonať ohliadku nehnuteľnosti. Nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného, že žalobca spôsobil časové prestoje, nakoľko žalobca stanovil v záväznom pokyne obvyklé podmienky, ktoré vyžaduje aj v iných konkurzných konaniach, pričom správcovia konkurzných podstát speňažia majetok v kratšej lehote. V predmetnom konkurze neprebiehal žiadny súdny spor, preto si mal správca pre pomalosť konania krátiť odmenu o 20 %, t. j. o sumu vo výške 1 946,13 Eur. Žalobca zdôrazňuje, že od uloženia záväzného pokynu dňa 15. 03. 2016 sa konalo prvé kolo dražby až 26. 07. 2017, t. j. po 17 mesiacoch. Taktiež od vyplatenia celej kúpnej sumy do zverejnenia zoznamu pohľadávok proti podstate uplynulo 25 mesiacov. Trvá preto na podanej žalobe.
4. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 29. 07. 2020 tvrdí, že žalobca bagatelizuje jeho činnosť a objektívne skutočnosti brániace speňaženiu majetku úpadcu pripisuje na jeho ťarchu. Na jednej strane žalobca uvádza, že žalovaný mal pri výbere znalca ako aj dražobníka stanoviť fixné lehoty na predkladanie ich cenových ponúk, na strane druhej mal žalobca záujem získať najlacnejšiu cenovú ponuku na vykonanie dražby, ako aj vyhotovenie znaleckého posudku. Žalovaný poukazuje na znenie záväzného pokynu, v ktorom žalobca žalovanému uložil povinnosť: „Správca je povinný zaradiť do výberu okrem ním oslovených dražobných spoločností aj ďalšie ponuky dražobných spoločnosti, ktoré mu budú doručené do termínu vyhodnotenia ponúk. Termín vyhodnotenia ponúk nesmie byť kratší než desať pracovných dní od doručenia tohto záväzného pokynu. Z doručených ponúk správca vyberie cenovo najvýhodnejšiu“. Obdobne mal žalovaný postupovať pri obstaraní znaleckého posudku, keď žalovanému uložil aby oslovil troch súdnych znalcov vedených v zozname znalcov na vypracovanie cenovej ponuky za predmetný znalecký posudok a následne vyberie znalca, ktorý ponúkne najnižšiu cenu za jeho vypracovanie. Žalovaný postupoval výlučne podľa pokynu žalobcu a nemohol ovplyvniť tú skutočnosť, že oslovené subjekty zaslali ponuky oneskorene. Zároveň z uvedeného pokynu vyplýva, že sám žalobca predpokladal doručovanie ponúk, až do termínu konečného vyhodnotenia cenových ponúk na vykonanie dražby a nie len v lehote, ktorú by žalovaný subjektom ustanovil. Žalovaný na vysvetlenie uvádza, že v obdobných prípadoch speňažovania majetku, keď veriteľ požaduje osloviť určitý počet znalcov a dražobníkov, nie je bežným zvykom určovať konkrétnu lehotu na predloženie ponúk od týchto subjektov. Je bežnou praxou, že správca oslovené subjekty urguje, aby splnil požiadavku veriteľa, t.j. žalobcu a naozaj dosiahol čo najnižšiu cenu za vyhotovenie znaleckého posudku, ako aj na vykonanie dražby. Žalovaný je toho názoru, že ak by predložil žalobcovi vyhodnotenie ponúk, ktoré by obsahovalo len jednu, alebo dve ponuky z dôvodu uplynutia fixnej lehoty stanovenej žalovaným na ich predkladanie nedošlo by k riadnemu splneniu záväzného pokynu. Prípadne by žalobca mohol žiadať aby žalovaný oslovil ďalších znalcov a dražobníkov, aby bolo ich obstaranie relevantné, čo by samozrejme predĺžilo proces speňažovania majetku. Žalovaný konal v súlade so záväzným pokynom a prestoje spôsobené tretími osobami, mu nemôžu byť teraz kladené na ťarchu. Zdôrazňuje, že práve pričinením žalovaného došlo k speňaženiu majetku tvoriaceho oddelenú podstatu žalobcu za veľmi výhodných podmienok. Práve žalovaný svojou činnosťou zabezpečil na dražbu dostatočný počet dražiteľov, čo malo za následok vydraženie predmetu dražby za vyššiu sumu, ako bolo určené najnižšie podanie. Tým aj eliminoval ďalšie náklady na opakované kolá dražby, čím ušetril znalcovi nemalé finančné prostriedky, ktoré by boli taktiež pohľadávkami proti podstate. Na základe všetkých uvedených dôvodov žalovanému patrí odmena za speňaženia v plnej výške. Žiada opätovne preto žalobu zamietnuť.
5. Podľa § 96 ods. 6 ZKR, poverený člen veriteľského výboru alebo veriteľ, ktorý podal námietku, sa môže do 60 dní od zverejnenia oznamu o zostavení zoznamu pohľadávok proti podstate domáhať, aby súd uznesením určil poradie pohľadávky proti podstate; v návrhu sa môže domáhať len toho, čo uviedol v námietke. Ak návrh v tejto lehote nepodá, na jeho námietku sa neprihliada. Voči uzneseniu, ktorým súd rozhodol o námietke, je prípustné odvolanie.
6. Podľa § 16 ods. 1 Vyhlášky č. 665/2005 Z. z., ak sa návrh rozvrhu výťažku z oddelenej podstaty doručí zabezpečenému veriteľovi neskôr ako 18 mesiacov po vyhlásení konkurzu, odmena z ním rozvrhnutého výťažku sa znižuje o 10%, ak bol zabezpečenému veriteľovi doručený do 36 mesiacov od vyhlásenia konkurzu; inak o 20%, ak bol zabezpečenému veriteľovi doručený neskôr. To neplatí, ak tomu bránil prebiehajúci súdny spor.
7. V konaní nebol v zásade sporný skutkový stav tvrdený žalobcom a aj žalovaným. Sporné bolo právne posúdenie následkov dĺžky konkurzného konania a speňažovania majetku úpadcu až do predloženia rozvrhu výťažku z oddelenej podstaty zabezpečenému veriteľovi, t. j. či sa má z dôvodu oneskoreného predloženia rozvrhu výťažku na danú situáciu aplikovať ust. § 16 ods. 1 Vyhlášky č. 665/2005 Z. z. Znenie ust. § 16 ods. 1 vyhlášky je však jednoznačné, odmena správcu sa v takomto prípade nekráti len vtedy, ak „včasnému“ predloženiu rozvrhu výťažku z oddelenej podstaty bránil prebiehajúci súdny spor. V danom prípade nebolo sporné, že súdny spor, ktorý by bránil predloženiu rozvrhu výťažku z oddelenej podstaty, v konkurznom konaní neprebiehal. Iné dôvody, pre ktoré by sa nekrátila odmena správcu v prípade oneskoreného predloženia rozvrhu výťažku z oddelenej podstaty, vyhláška neupravuje. Správca bol preto povinný krátiť svoju odmenu v zmysle citovaného ust. § 16 ods. 1 vyhlášky. Preto aj dôvody žalovaného uvádzané v rámci tohto súdneho konania na svoju obranu, sú právne irelevantné. Súd pripúšťa, že v prípade existencie takých rozhodujúcich skutočností, ktoré správca nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť, konajúc pritom s odbornou starostlivosťou, plynule, bez prieťahov, by mohla nastať situácia, že pri použití princípov a zásad CSP, pri ich primeranej aplikácii ( § 196 ZKR), by mohla nastať situácia, že by súd v súlade s týmito princípmi neaplikoval ust. § 16 ods. 1 vyhlášky z dôvodu jeho neprimeranej tvrdosti a nespravodlivosti vo vzťahu ku konaniu správcu konkurznej podstaty v kontexte s celkovým výsledkom konkurzného konania. V danom prípade však podľa názoru súdu o takúto situáciu nešlo. Nie je možné opomenúť skutočnosť, že správca predložil rozvrh výťažku z oddelenej podstaty až 25 mesiacov po uhradení kúpnej ceny kupujúcim na základe dražby. Tak oneskorené predloženie rozvrhu výťažku z oddelenej podstaty nie je možné akceptovať a preto nie sú dané možnosti súdu v súlade s príslušnými zásadami CSP posúdiť oneskorené predloženie rozvrhu výťažku z oddelenej podstaty bez následnej aplikácie ust. § 16 ods. 1 Vyhlášky č. 665/2005 Z. z..
8. Súd preto dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a určil poradie pohľadávky proti podstate z titulu odmeny správcu tak, že táto pohľadávka je oprávnená vo výške 7 784,52 Eur.
9. Žalobca bol v konaní úspešný, vznikol mu preto nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP. Súd preto priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho písomného doručenia v troch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, datované a musí byť uvedená spisová značka tohto konania.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.