Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/178/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobkyne: R. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, O., zastúpená Advokátskou kanceláriou TOMANÍČEK & Partners, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 6, Žilina IČO: 47 239 000, proti žalovaným: 1/ H.. X. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, V., zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Pavel Loduha, s.r.o., so sídlom Slovenských partizánov 1131/51, Považská Bystrica, IČO: 50 469 258, 2/ U. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/ XX, V., o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 25. apríla 2019, č.k. -169, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej 2/ p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

III. Žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom žalobu zamietol, druhým výrokom priznal žalovanému 1/ voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú je žalobkyňa povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovaného 1/ do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti rozsudku vydá vyšší súdny úradník a tretím výrokom žalovanej 2/ nepriznal nárok na náhradu trov konania. Rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že dôvody jej vydedenia matkou, U. Q., rod. Z., zomrelou dňa XX.XX.XXXX, uvedené v listine o vydedení zo dňa 26.05.2015, nie sú dané. V žalobe uviedla, že sa o poručiteľku starala a zaujímala až do času, kým jej to žalovaný 1/ neznemožnil tým, že si poručiteľku odviedol do svojho bytu a jej tam zakázal prístup. Súd pred preskúmaním merita veci posudzoval, či žalobkyňa podala prípustnú žalobu. Dospel ku kladnému výsledku, nakoľko žalobkyňa podala žalobu podľa v spojení s ust. . Súd mal v konaní za preukázané, že poručiteľka sa rozhodla spísať listinu o vydedení vo forme notárskej zápisnice, pričom formálne náležitosti mal súd za splnené. Poručiteľka v tejto listine uviedla dva dôvody vydedenia žalobkyne (svojej dcéry), a to, že po prepustení z doliečovacieho oddelenia NsP Považská Bystrica dňa 19.11.2012 do domáceho liečenia: 1. odmietla sa podieľať na jej opatere napriek tomu, že bola informovaná o potrebe trvalej 24-hodinovej opatere inou osobou, preto si poručiteľku k sebe vzal dňa 23.11.2012 na byt syn poručiteľky

- žalovaný 1/, ktorý ju opatroval [dôvod podľa ], a 2. odkedy poručiteľku opatroval žalovaný 1/ vo svojom byte, žalobkyňa sa prestala o ňu úplne zaujímať, ani raz ju nenavštívila, neudržiavala s ňou ani písomný, ani telefonický kontakt [dôvod podľa ]. Súd po vykonanom dokazovaní mal za to, že nie je daný

prvý dôvod vydedenia podľa . Konštatoval, že žalobkyňa navštevovala poručiteľku po prepustení z doliečovacieho zariadenia, snažila sa jej pomáhať podľa jej potreby až do času, keď si ju žalovaný 1/ nevzal k sebe do svojho bytu. Napriek neposkytovaniu celodennej starostlivosti nemožno podľa súdu tvrdiť, že by sa žalobkyňa o poručiteľku vôbec nestarala. Druhý dôvod vydedenia podľa však súd považoval za daný. Jednoznačne bolo preukázané, že žalobkyňa svoju matku odo dňa 22.10.2012, kedy si ju žalovaný 1/ zobral k sebe do bytu (s výnimkou dňa, keď bola žalobkyňa na základe podnetu zo strany manželky žalovaného 1/ prítomná na oslave narodenín poručiteľky v roku 2013), nenavštívila, žiadnym spôsobom, či už písomným, telefonickým, prípadne iným spôsobom ju nekontaktovala, a to aj napriek tomu, že mala k dispozícií telefónne číslo poručiteľky, ktoré používala, vedela, kde sa poručiteľka nachádza, mala telefónne číslo na manželku žalovaného 1/. Žalobkyňa sa o poručiteľku ako o svoju matku nezaujímala, neprejavovala záujem o jej zdravotný stav, neinformovala sa, či niečo nepotrebuje a podobne. Takéto správanie žalobkyne súd vyhodnotil ako ľahostajné. Tento nezáujem žalobkyne súd vyhodnotil zároveň ako rozporný s dobrými mravmi. Z tohto dôvodu súd žalobu o určenie, že dôvody vydedenia v listine o vydedení zo dňa 26.05.2015 nie sú dané, zamietol. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania súd odôvodnil ust. . Uviedol, že vzhľadom k úspechu žalovaných v konaní žalovaným prináleží nárok na náhradu trov konania. Žalovaná 2/si však trovy konania neuplatnila, preto jej súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Uviedla, že súd prvej inštancie opomenul výpoveď žalovanej 2/, podľa ktorej sa vedela o matku postarať a vždy sa o ňu starala, nakoľko bývala najbližšie. Poukázala na skutočnosť, že žalovaný 1/ prisľúbil, že sa o matku riadne postará a dochová ju a za to ona prepíše na neho podiely na nehnuteľnosti, ktoré vlastnila. Pritom umiestnenie poručiteľky v D. im ako súrodencom žalovaný 1/ neoznámil. Žalovaný 1/ jej zakázal, aby navštevovala matku u neho v byte, ale von ju vziať môže. Z výpisu návštev z D. vyplýva, že návštevy realizovala rodina Q. a jej potomkovia, teda z ich časových úsekov nevyplýva, že sa o poručiteľku zaujímali v takom zmysle, aby jej vytvorili pohodlie a komfort, ktorý mala vo svojom dome vo B.. V konaní bolo preukázané, že poručiteľka si všetky svoje náklady znášala sama a nebola finančne podporovaná zo strany žalovaného 1/. Ďalej poukázala na okolnosti, za ktorých bola poručiteľka umiestnená v D.. Tvrdila, že keby nemala záujem o svoju matku, ako to uvádzal žalovaný 1/, netrvala by na podmienke, že mu odpredá svoj podiel, aby jej matka mohla dožiť v rodinnom dome. Žalovaný 1/ jej zakázal sa s matkou stýkať, neumožnil by ani telefonický kontakt, nakoľko ich matku úplne izoloval od rodiny. Podľa výpovede X. Q. bol telefón v kuchyni u žalovaného 1/ a ich matka mala problém s chôdzou. Svedok H.. V. Q. potvrdil, že poručiteľka sa nikdy nepýtala na svoje dcéry, taktiež nepoprel, že by sa o svoju matku starala pred úrazom. Zdôraznila, že žalovaný 1/ jej bránil, aby navštevovala matku u neho v domácnosti. Žiadala preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila žalovaná 2/. Súhlasila s odvolaním žalobkyne, pričom do svojej argumentácie prevzala jeho podstatnú časť.

4. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný 1/. Súhlasil s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a žiadal o jeho potvrdenie odvolacím súdom.

5. V replike sa žalobkyňa pridržala skôr uvedenej argumentácie.

6. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa a bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa ako vecne správny potvrdiť.

7. Súd prvej inštancie v prejednávanom prípade mal za daný dôvod vydedenia podľa . Ten spočíva v možnosti poručiteľa vydediť potomka, ak o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.

8. Skutočnosti odôvodňujúce záver, že potomok o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal, môžu spočívať „jednak v pasivite (nezáujme) potomka vo vzťahu k poručiteľovi, jednak tiež v chovaní, ktorým potomok síce o poručiteľa záujem prejavuje, no spôsobom nezodpovedajúcim riadnemu chovaniu potomka k rodičovi (prarodičovi atď.), t.j. napríklad spôsobom trvalo prekračujúcom zásady spoločenskej slušnosti“ (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo

dňa 15.05.2007, sp. zn. ). Najvyšší súd Českej republiky zdôraznil v rozsudku zo dňa 28.11.2013, sp. zn. , ktorý je plne aplikovateľný i v tunajších podmienkach, že pre posúdenie dôvodov vydedenia podľa je potrebné okrem iného zisťovať, „či potomok poručiteľa mal reálnu možnosť o poručiteľa prejaviť opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejaviť“.

9. V predmetnej veci bolo preukázané, že žalobkyňa o poručiteľku, svoju matku, odo dňa 22.10.2012 až do jej smrti dňa XX.XX.XXXX neprejavovala záujem. Výnimkou z nekontaktovania poručiteľky žalobkyňou boli iba dve situácie. Prvá, keď v roku 2013 sa žalobkyňa zúčastnila oslavy narodenín žalobkyne v byte žalovaného 1/ a druhá, keď žalobkyňa navštívila 18.02.2016 na 25 minút poručiteľku v D.. Z uvedeného je zrejmé, že počas takmer štyroch rokov žalobkyňa nestrávila so svojou matkou viac ako jeden celý deň, pričom nepreukázala, že by ju za tento čas kontaktovala, resp. preukazovala o ňu záujem.

10. S takto preukázanými skutočnosťami žalobkyňa v odvolaní vôbec nepolemizovala. Podstatné podľa odvolacieho súdu bolo, že žalobkyňa nepreukázala, že by prejavovala opravdivý záujem o svoju matku. Ani v odvolaní žalobkyňa nekonkretizovala, že by tomu tak nebolo. Súd prvej inštancie v danej veci správne zdôraznil, že žalobkyňa mala možnosť kontaktovať svoju matku, avšak sama tak dobrovoľne neučinila. Dve osobné stretnutia s matkou, za súčasného nepreukázania kontaktovania a prejavovania záujmu počas skoro štyroch rokov, nemôžu byť považované za opravdivý záujem, ktorý by žalobkyňa ako dcéra o svoju matku mala prejaviť s tým, že takýto časový úsek treba hodnotiť ako trvalé neprejavovanie opravdivého záujmu.

11. Žalobkyňa ani v odvolaní netvrdila, že by jej bránili v kontaktovaní so svojou matkou nejaké okolnosti, resp. prekážky. Za tie nemožno považovať zakazovanie osobného kontaktu žalovaným 1/ v jeho byte. Tu je naviac potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa nepreukázala, že by žalovaný 1/ bránil žalobkyni v stretávaní sa s matkou. Žalobkyňa mala stále možnosť prejavovať záujem o svoju matku telefonicky, písomne, mohla vyvinúť snahu o osobné stretávanie mimo bytu žalovaného 1/. Že by takéto úsilie žalobkyňa voči svojej matke vyvinula, nebolo v konaní preukázané. Tieto okolnosti preto jednoznačne napĺňajú dôvod vydedenia podľa , keďže žalobkyňa neprejavovala trvalo o svoju matku opravdivý záujem, ktorý by ako dcéra prejavovať mala.

12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa potvrdil.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ust. tak, že žalovanej 2/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalobkyni, nakoľko bola v odvolacom konaní plne úspešná. V odvolacom konaní mal plný úspech aj žalovaný 1/, preto mu taktiež vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V tomto konaní mu však žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. O výške náhrady trov odvolacieho konania (u žalovanej 2/) bude rozhodovať súd prvej inštancie podľa .

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).