Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Co-178-2019.pdf
PDF · 82.28 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/178/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobkyne: R. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, O., zastúpená Advokátskou kanceláriou TOMANÍČEK & Partners, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 6, Žilina IČO: 47 239 000, proti žalovaným: 1/ H.. X. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, V., zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Pavel Loduha, s.r.o., so sídlom Slovenských partizánov 1131/51, Považská Bystrica, IČO: 50 469 258, 2/ U. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/ XX, V., o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 25. apríla 2019, č.k. 3C/34/2017-169, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovanej 2/ p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
III. Žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom žalobu zamietol, druhým výrokom priznal žalovanému 1/ voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú je žalobkyňa povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovaného 1/ do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti rozsudku vydá vyšší súdny úradník a tretím výrokom žalovanej 2/ nepriznal nárok na náhradu trov konania. Rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že dôvody jej vydedenia matkou, U. Q., rod. Z., zomrelou dňa XX.XX.XXXX, uvedené v listine o vydedení zo dňa 26.05.2015, nie sú dané. V žalobe uviedla, že sa o poručiteľku starala a zaujímala až do času, kým jej to žalovaný 1/ neznemožnil tým, že si poručiteľku odviedol do svojho bytu a jej tam zakázal prístup. Súd pred preskúmaním merita veci posudzoval, či žalobkyňa podala prípustnú žalobu. Dospel ku kladnému výsledku, nakoľko žalobkyňa podala žalobu podľa § 137 písm. d) CSP v spojení s ust. § 194 CMP. Súd mal v konaní za preukázané, že poručiteľka sa rozhodla spísať listinu o vydedení vo forme notárskej zápisnice, pričom formálne náležitosti mal súd za splnené. Poručiteľka v tejto listine uviedla dva dôvody vydedenia žalobkyne (svojej dcéry), a to, že po prepustení z doliečovacieho oddelenia NsP Považská Bystrica dňa 19.11.2012 do domáceho liečenia: 1. odmietla sa podieľať na jej opatere napriek tomu, že bola informovaná o potrebe trvalej 24-hodinovej opatere inou osobou, preto si poručiteľku k sebe vzal dňa 23.11.2012 na byt syn poručiteľky
- žalovaný 1/, ktorý ju opatroval [dôvod podľa § 469a ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka], a 2. odkedy poručiteľku opatroval žalovaný 1/ vo svojom byte, žalobkyňa sa prestala o ňu úplne zaujímať, ani raz ju nenavštívila, neudržiavala s ňou ani písomný, ani telefonický kontakt [dôvod podľa § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka]. Súd po vykonanom dokazovaní mal za to, že nie je daný
prvý dôvod vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že žalobkyňa navštevovala poručiteľku po prepustení z doliečovacieho zariadenia, snažila sa jej pomáhať podľa jej potreby až do času, keď si ju žalovaný 1/ nevzal k sebe do svojho bytu. Napriek neposkytovaniu celodennej starostlivosti nemožno podľa súdu tvrdiť, že by sa žalobkyňa o poručiteľku vôbec nestarala. Druhý dôvod vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka však súd považoval za daný. Jednoznačne bolo preukázané, že žalobkyňa svoju matku odo dňa 22.10.2012, kedy si ju žalovaný 1/ zobral k sebe do bytu (s výnimkou dňa, keď bola žalobkyňa na základe podnetu zo strany manželky žalovaného 1/ prítomná na oslave narodenín poručiteľky v roku 2013), nenavštívila, žiadnym spôsobom, či už písomným, telefonickým, prípadne iným spôsobom ju nekontaktovala, a to aj napriek tomu, že mala k dispozícií telefónne číslo poručiteľky, ktoré používala, vedela, kde sa poručiteľka nachádza, mala telefónne číslo na manželku žalovaného 1/. Žalobkyňa sa o poručiteľku ako o svoju matku nezaujímala, neprejavovala záujem o jej zdravotný stav, neinformovala sa, či niečo nepotrebuje a podobne. Takéto správanie žalobkyne súd vyhodnotil ako ľahostajné. Tento nezáujem žalobkyne súd vyhodnotil zároveň ako rozporný s dobrými mravmi. Z tohto dôvodu súd žalobu o určenie, že dôvody vydedenia v listine o vydedení zo dňa 26.05.2015 nie sú dané, zamietol. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania súd odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP. Uviedol, že vzhľadom k úspechu žalovaných v konaní žalovaným prináleží nárok na náhradu trov konania. Žalovaná 2/si však trovy konania neuplatnila, preto jej súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Uviedla, že súd prvej inštancie opomenul výpoveď žalovanej 2/, podľa ktorej sa vedela o matku postarať a vždy sa o ňu starala, nakoľko bývala najbližšie. Poukázala na skutočnosť, že žalovaný 1/ prisľúbil, že sa o matku riadne postará a dochová ju a za to ona prepíše na neho podiely na nehnuteľnosti, ktoré vlastnila. Pritom umiestnenie poručiteľky v D. im ako súrodencom žalovaný 1/ neoznámil. Žalovaný 1/ jej zakázal, aby navštevovala matku u neho v byte, ale von ju vziať môže. Z výpisu návštev z D. vyplýva, že návštevy realizovala rodina Q. a jej potomkovia, teda z ich časových úsekov nevyplýva, že sa o poručiteľku zaujímali v takom zmysle, aby jej vytvorili pohodlie a komfort, ktorý mala vo svojom dome vo B.. V konaní bolo preukázané, že poručiteľka si všetky svoje náklady znášala sama a nebola finančne podporovaná zo strany žalovaného 1/. Ďalej poukázala na okolnosti, za ktorých bola poručiteľka umiestnená v D.. Tvrdila, že keby nemala záujem o svoju matku, ako to uvádzal žalovaný 1/, netrvala by na podmienke, že mu odpredá svoj podiel, aby jej matka mohla dožiť v rodinnom dome. Žalovaný 1/ jej zakázal sa s matkou stýkať, neumožnil by ani telefonický kontakt, nakoľko ich matku úplne izoloval od rodiny. Podľa výpovede X. Q. bol telefón v kuchyni u žalovaného 1/ a ich matka mala problém s chôdzou. Svedok H.. V. Q. potvrdil, že poručiteľka sa nikdy nepýtala na svoje dcéry, taktiež nepoprel, že by sa o svoju matku starala pred úrazom. Zdôraznila, že žalovaný 1/ jej bránil, aby navštevovala matku u neho v domácnosti. Žiadala preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila žalovaná 2/. Súhlasila s odvolaním žalobkyne, pričom do svojej argumentácie prevzala jeho podstatnú časť.
4. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný 1/. Súhlasil s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a žiadal o jeho potvrdenie odvolacím súdom.
5. V replike sa žalobkyňa pridržala skôr uvedenej argumentácie.
6. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.
7. Súd prvej inštancie v prejednávanom prípade mal za daný dôvod vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka. Ten spočíva v možnosti poručiteľa vydediť potomka, ak o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.
8. Skutočnosti odôvodňujúce záver, že potomok o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal, môžu spočívať „jednak v pasivite (nezáujme) potomka vo vzťahu k poručiteľovi, jednak tiež v chovaní, ktorým potomok síce o poručiteľa záujem prejavuje, no spôsobom nezodpovedajúcim riadnemu chovaniu potomka k rodičovi (prarodičovi atď.), t.j. napríklad spôsobom trvalo prekračujúcom zásady spoločenskej slušnosti“ (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo
dňa 15.05.2007, sp. zn. 21 Cdo 688/2006). Najvyšší súd Českej republiky zdôraznil v rozsudku zo dňa 28.11.2013, sp. zn. 21 Cdo 705/2013, ktorý je plne aplikovateľný i v tunajších podmienkach, že pre posúdenie dôvodov vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka je potrebné okrem iného zisťovať, „či potomok poručiteľa mal reálnu možnosť o poručiteľa prejaviť opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejaviť“.
9. V predmetnej veci bolo preukázané, že žalobkyňa o poručiteľku, svoju matku, odo dňa 22.10.2012 až do jej smrti dňa XX.XX.XXXX neprejavovala záujem. Výnimkou z nekontaktovania poručiteľky žalobkyňou boli iba dve situácie. Prvá, keď v roku 2013 sa žalobkyňa zúčastnila oslavy narodenín žalobkyne v byte žalovaného 1/ a druhá, keď žalobkyňa navštívila 18.02.2016 na 25 minút poručiteľku v D.. Z uvedeného je zrejmé, že počas takmer štyroch rokov žalobkyňa nestrávila so svojou matkou viac ako jeden celý deň, pričom nepreukázala, že by ju za tento čas kontaktovala, resp. preukazovala o ňu záujem.
10. S takto preukázanými skutočnosťami žalobkyňa v odvolaní vôbec nepolemizovala. Podstatné podľa odvolacieho súdu bolo, že žalobkyňa nepreukázala, že by prejavovala opravdivý záujem o svoju matku. Ani v odvolaní žalobkyňa nekonkretizovala, že by tomu tak nebolo. Súd prvej inštancie v danej veci správne zdôraznil, že žalobkyňa mala možnosť kontaktovať svoju matku, avšak sama tak dobrovoľne neučinila. Dve osobné stretnutia s matkou, za súčasného nepreukázania kontaktovania a prejavovania záujmu počas skoro štyroch rokov, nemôžu byť považované za opravdivý záujem, ktorý by žalobkyňa ako dcéra o svoju matku mala prejaviť s tým, že takýto časový úsek treba hodnotiť ako trvalé neprejavovanie opravdivého záujmu.
11. Žalobkyňa ani v odvolaní netvrdila, že by jej bránili v kontaktovaní so svojou matkou nejaké okolnosti, resp. prekážky. Za tie nemožno považovať zakazovanie osobného kontaktu žalovaným 1/ v jeho byte. Tu je naviac potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa nepreukázala, že by žalovaný 1/ bránil žalobkyni v stretávaní sa s matkou. Žalobkyňa mala stále možnosť prejavovať záujem o svoju matku telefonicky, písomne, mohla vyvinúť snahu o osobné stretávanie mimo bytu žalovaného 1/. Že by takéto úsilie žalobkyňa voči svojej matke vyvinula, nebolo v konaní preukázané. Tieto okolnosti preto jednoznačne napĺňajú dôvod vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka, keďže žalobkyňa neprejavovala trvalo o svoju matku opravdivý záujem, ktorý by ako dcéra prejavovať mala.
12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej 2/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalobkyni, nakoľko bola v odvolacom konaní plne úspešná. V odvolacom konaní mal plný úspech aj žalovaný 1/, preto mu taktiež vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V tomto konaní mu však žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. O výške náhrady trov odvolacieho konania (u žalovanej 2/) bude rozhodovať súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).