Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Sf-22-2023.pdf
PDF · 68.9 KB
Case nature
Subarea
5Sf/22/2023
Uznesenie
Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: Hossa family, s.r.o., IČO: 44 360 991, so sídlom v Poprade, Priemyselná 4947, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Marek Doktor, s.r.o., IČO: 52 536 891, so sídlom v Trenčíne, Legionárska 7735/31B, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102374234/2023 zo dňa 19.09.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe takto
rozhodol:
Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou zo dňa 04.12.2023 doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo súd) v ten istý deň sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102374234/2023 zo dňa 19.09.2023 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie alebo preskúmavané rozhodnutie), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov (ďalej aj správny orgán prvého stupňa alebo správca dane) č. 100808388/2023 zo dňa 17.03.2023 o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty žalobcovi v sume 65 574,10 eur za zdaňovacie obdobie august 2012. Žalobca správnu žalobu odôvodnil tým, že rozhodnutie správcu dane je nulitné, nezákonné, nepreskúmateľné, a nie je eurokomformné. Navrhol preto napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
2. Súčasťou správnej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj SSP). Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že síce hospodári s relatívne veľkým rozpočtom, ale súčasne zamestnáva väčší počet zamestnancov. Ďalej poukázal na to, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe nedôjde k zmareniu úhrady vyrubenej dane či k sťaženiu jej vymožiteľnosti.
3. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 29.02.2024, v ktorom uviedol, že s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby nesúhlasí.
4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a/ ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b/ ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
6. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním rozhodnutím správneho súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (§ 186 ods. 1, 2 SSP).
7. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu, zakotveného v Ústave Slovenskej republiky. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.
8. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh účastníka, ktorý je zväčša súčasťou správnej žaloby, a z ktorého je zrejmý zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, vyplývajúci z ustanovenia § 185 SSP. Povinnosťou žalobcu je nie len v návrhu tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami preukázať zákonné predpoklady, resp. dôvody, na vydanie uznesenia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe.
9. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného iba za takého stavu, ak by správny súd z obsahu administratívneho spisu orgánu verejnej správy, z obsahu súdneho spisu, ale predovšetkým z podaní účastníkov súdneho preskúmavacieho konania mal za preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov, ku ktorým by došlo okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia, resp. opatrenia, orgánu verejnej správy. Priznanie odkladného účinku je navyše viazané na splnenie zákonom danej podmienky neexistencie rozporu takéhoto postupu správneho súdu s verejným záujmom.
10. Odkladný účinok správnej žaloby predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok. Jeho základným účelom je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné práva toho, proti komu takéto rozhodnutie smeruje. Preto súd musí dbať na to, aby rozhodnutím o odklade účinnosti, neporušil ani základné právo hmotného charakteru tretích osôb.
11. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil len tým, že hospodári s veľkým rozpočtom a zamestnáva väčší počet zamestnancov.
12. Žalobca v návrhu neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že výkonom napadnutého rozhodnutia správneho orgánu hrozí žalobcovi závažná ujma. Žalobca nekonkretizoval žiaden hroziaci negatívny následok, svoje presvedčenia bližšie nešpecifikoval a nepredložil súdu ani žiadne dôkazy preukazujúce hrozbu závažnej ujmy; neosvedčil, že nejaký negatívny následok skutočne hrozí a mal by konkrétne, nielen hypotetické, dopady na jeho finančnú situáciu, plnenie záväzkov voči zamestnancom, prípadne iné dopady na podnikanie žalobcu. Žalobca riadne neosvedčil ani svoju aktuálnu ekonomickú situáciu (napr. príjmy a výdavky súvisiace s jeho podnikateľskou činnosťou, výšku prevádzkových nákladov, vrátane mzdových nákladov, disponibilné zdroje, hodnotu majetku, a pod.).
13. V prejednávanej veci žalobca vo svojom návrhu neuviedol také skutočnosti, z ktorých by bolo možné objektívne usúdiť, že výkon rozhodnutí žalovaného a správcu dane by mal taký dopad na realizáciu práv žalobcu, ktorý by pre neho predstavoval závažnú ujmu, či značnú hospodársku, či finančnú škodu, či nenapraviteľný následok.
14. Vzhľadom na to, že žalobca neosvedčil existenciu skutočnej, nie len hypotetickej hrozby, správny súd konštatuje, že žalobca v dôsledku nesplnenia svojej procesnej povinnosti preukázať svoje tvrdenia dôkazmi, neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu prvej z kumulatívnych hmotnoprávnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe.
15. Ku skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné priznanie odkladného účinku správnej žaloby (t.j. neexistencii rozporu s verejným záujmom pre daný procesnoprávny postup) súd preto ani nepristúpil.
16. Z uvedených dôvodov správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol podľa § 188 SSP.
17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).