Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/55/2018

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave ako správny súd v právnej veci žalobcu: Obec Čerín, Čerín 11, 974 01 Čerín, IČO: 00 313 335, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo spisu: zo dňa 29.01.2018, jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len ako „správny súd“, alebo ,,tunajší súd“) dňa 06.04.2018, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo spisu: zo dňa 29.01.2018 (ďalej len ,,napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný rozklad žalobcu zamietol a rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie č. 12219-3000/2017 zo dňa 13.10.2017 (ďalej len ,,prvostupňové rozhodnutie“) o uložení pokuty podľa ust. a) o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ) vo výške 1 500 eur potvrdil. Žalobca žiadal napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

2. K žalobe bola pripojená fotokópia plnomocenstva zo dňa 03.11.2017, v ktorom žalobca Obec Čerín, Čerín 11, 974 01 Čerín, IČO: 00 313 335, splnomocnila advokáta JUDr. Bohumila Nováka, aby ju vo všetkých veciach týkajúcich sa zákazky na uskutočnenie stavebných prác na predmet zákazky "Stavebné práce - Modernizácia verejného osvetlenia v Obci Čerín" obhajoval, resp. vo všetkých právnych veciach zastupoval, aby vykonával všetky úkony, prijímal doručované písomnosti, podával návrhy a žiadosti, uzavieral zmiery, uznával uplatnené nároky, vzdával sa nárokov, podával opravné prostriedky a vzdával sa ich, vymáhal nároky, plnenie nárokov prijímal, ich plnenie potvrdzoval, dedičstvo odmietal alebo neodmietal, menoval rozhodcu a uzavieral rozhodcovské zmluvy, to všetko i vtedy, keď je podľa právnych predpisov potrebné osobitné splnomocnenie. Toto splnomocnenie dal splnomocnenec i v rozsahu práv a povinností podľa a .

3. Z podanej žaloby bolo zrejmé, že tá bola spísaná advokátom JUDr. Bohumilom Novákom, avšak k žalobe bola priložená iba fotokópia plnej moci na zastupovanie žalobcu pred správnym orgánom, preto tunajší súd výzvou č. -21 zo dňa 22.05.2018 žalobcu vyzval, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia predmetnej výzvy, doručil správnemu súdu originál plnej moci na zastupovanie žalobcu v predmetnom konaní, nakoľko k žalobe bola priložená plná moc, ktorá je pre toto konanie nepostačujúca. Výzva súdu bola žalobcovi doručená dňa 11.06.2018.

4. Žalobca v určenej 10-dňovej lehote na výzvu nereagoval a originál plnomocenstva správnemu súdu nepredložil; neurobil tak ani do rozhodnutia súdu dňa 26.11.2020.

5. Na výzvu správneho súdu uvedenú v bode 3 tohto uznesenia reagoval advokát JUDr. Bohumil Novák podaní doručeným súdu dňa 21.06.2018 označenom ako vyjadrenie k výzve Krajského súdu v Bratislave č. k. -21 zo dňa 22.05.2018, a to okrem iného z dôvodu, že originál plnomocenstva súdu nie je možné odoslať, ale bude predložený na pojednávaní na krajskom súde, nakoľko JUDr. Bohumil Novák zastupuje žalobcu na základe generálnej plnej moci vo viacerých veciach a disponuje iba jedným originálom plnomocenstva. V tejto súvislosti advokát poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. . K požiadavke súdu predložiť originál plnomocenstva JUDr. Bohumil Novák uviedol, že ide o požiadavku na splnenie povinnosti, ktorú zákon neukladá. Ak mu správny súd doručil výzvu, potom nemá pochybnosti, že je právnym zástupcom žalobcu, a niet dôvodu vyzývať ho na predloženie originálu plnej moci. V opačnom prípade by krajský súd musel na odstránenie tohto nedostatku vyzvať priamo žalobcu.

6. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ) žalobca musí byť v konaní pred správnym súdom zastúpený advokátom; to neplatí, ak má žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na správnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Povinnosť zastúpenia sa vzťahuje aj na spísanie žaloby. Splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť.

7. Podľa správny súd konanie uznesením zastaví, ak zistil taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa .

8. Podľa k správnej žalobe musí byť pripojené splnomocnenie udelené advokátovi, ak nejde o výnimky uvedené v a .

9. Správny súd poukazuje na konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. , v ktorom išlo o obdobnú (skutkovo a právne) vec, žalobcu - Obec Hrochoť, ktorej správnu žalobu (podanú dňa 06.04.2018, t.j. toho istého dňa žalobu v tejto veci) proti žalovanému - Úradu pre verejné obstarávanie, podpísal ako právny zástupca - advokát JUDr. Bohumil Novák. Konajúci správny súd uznesením č.k. -29 zo dňa 10.04.2019 konanie zastavil a Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. z 11.12.2019 žalobcom podanú kasačnú sťažnosť odmietol. Správny súd v ďalšom odôvodnení tohto uznesenia primerane cituje z rozhodnutí KS v BA sp. zn. zo dňa 10.04.2019 a NS SR sp. zn. z 11.12.2019. Keďže z ich odôvodneniami, ktoré sú plne aplikovateľné na prejednávanú vec sa úplne stotožňuje a nemá viac k veci čo dodať.

10. „Správny súd primárne skúmal podmienky konania, po splnení ktorých môže vo veci konať a rozhodnúť. Jednou z podmienok konania je nepochybne aj právne zastúpenie žalobcu v konaní pred správnym súdom a bez jej splnenia správny súd vo veci nemôže konať.

11. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom ( ).

12. Základným poslaním správneho súdnictva je ochrana práv fyzických osôb a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní ( SR); ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy ukrátená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.

13. Podstatou konania v správnom súdnictve je preskúmať zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.

14. Osobitosť konania v správnom súdnictve spočíva aj v tom, že účastník, ktorý má v správnom súdnictve postavenie žalobcu, musí byť zastúpený advokátom (okrem zákonom stanovených výnimiek uvedených v ust. , o ktoré v tejto veci nejde), pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám alebo jeho zamestnanec, člen, ktorý za neho koná. Povinné právne zastúpenie vyplýva z povahy správneho súdnictva, keďže, ako už bolo uvedené, sa v ňom preskúmava zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy a riešia sa prevažne právne otázky. Povinné zastúpenie advokátom je žiaduce aj z dôvodu viazanosti správneho súdu rozsahom a dôvodmi žaloby. Povinné zastúpenie advokátom v konaní pred správnym súdom je tiež v súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru - Európsky súd pre ľudské práva napríklad v rozsudkoch vo veci K. a K. proti Českej republike, č. sťažnosti 17273/03 zo dňa 10.02.2011 alebo vo veci Ashingdane proti Spojenému kráľovstvu zo dňa 28.05.1985 konštatoval, že právo na prístup k súdu nie je absolútne a môže podliehať legitímnym obmedzeniam, ktoré by však nemali zasahovať do samotnej podstaty tohto práva a ktoré musia sledovať legitímny cieľ, pričom medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom musí byť primeraný vzťah. Cieľom takého obmedzenia je predísť tomu, aby žalobcovia predkladali nekvalifikované podania, a že cieľom tohto obmedzenia je zabezpečiť riadny výkon spravodlivosti. Uvedený cieľ je pretavený aj v ustanovení .

15. Právna prax aj právna teória ustálili, že plnomocenstvo udelené advokátovi musí byť žalobcom výslovne udelené pre konanie pred súdom, t.j. plnomocenstvo iba pre predchádzajúce konanie pred orgánom verejnej správy je nepostačujúce. Nedostatok podmienky povinného právneho zastúpenia je možné odstrániť tým, že si žalobca zvolí kvalifikovaného zástupcu a plnomocenstvo doloží k žalobe.

16. Vzťah zastúpenia medzi účastníkom konania a jeho zástupcom vzniká na základe dohody, resp. zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu. Tento vzťah má hmotnoprávny základ a samotná zmluva medzi jeho účastníkmi nevyžaduje písomnú formu, pokiaľ zákon neustanovuje inak. Na druhej strane splnomocnenie je osobitným jednostranným právnym úkonom zastúpeného účastníka konania (žalobcu), ktorým sa správnemu súdu preukazuje existencia vzťahu zastúpenia a jeho rozsah. Splnomocnenie plní legitimačnú funkciu a právne relevantným spôsobom osvedčuje konkrétne skutočnosti, nemá charakter dohody. Bez predloženia riadneho splnomocnenia správny súd vo veci nekoná ako so zastúpeným subjektom a neprihliada ani na úkony zástupcu v mene zastúpeného. Splnomocnenie však nemožno zamieňať s dohodou, ktorá vzťah zastúpenia zakladá. Ide vždy o dva odlišné právne úkony. v výslovne vyžaduje, aby bolo splnomocnenie udelené písomne.

17. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť ( posledná veta ). Zástupca, ktorému bolo plnomocenstvo udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť účastník. Presná špecifikácia úkonov je nevyhnutná aj z toho dôvodu, že splnomocnenec môže konať v mene splnomocniteľa len v medziach oprávnenia a nie v rozpore s ním alebo nad jeho rámec. Ak totiž splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa alebo ak koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania viazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schválil.

18. Plnomocenstvo musí obsahovať presné označenie splnomocniteľa a splnomocnenca, špecifikáciu veci, na ktorú sa vzťahuje, určenie, akým úkonom alebo úkonmi splnomocniteľ splnomocnenca poveruje, tak aby bolo určité a zrozumiteľné, musí byť datované a podpísané obidvomi stranami s tým, že splnomocnenec plnomocenstvo prijíma.

19. Ako vyplýva zo súdneho spisu, žaloba žalobcu smeruje proti rozhodnutiu, ktoré vydal žalovaný dňa 29.01.2018 pod č. . Plnomocenstvo, ktorého neoverená fotokópia bola pripojená k správnej žalobe, bolo spísané už dňa 03.11.2017, teda viac ako dva mesiace pred vydaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 2891-P/2018 zo dňa 29.01.2018. V čase, kedy malo byť plnomocenstvo udelené, nebolo možné zo strany dotknutých osôb uvedených na plnomocenstve predpokladať, že bude vydané rozhodnutie žalovaným pod č. zo dňa 29.01.2018 a že žalobca prejaví vôľu napadnúť toto rozhodnutie všeobecnou správnou žalobou.

20. Z obsahu plnomocenstva zo dňa 03.11.2017 pripojeného k žalobe ďalej vyplýva, že žalobca splnomocnil advokáta JUDr. Bohumila Nováka, aby ho zastupoval vo všetkých veciach týkajúcich sa zákazky na uskutočnenie stavebných prác na predmet zákazky "Stavebné práce - Modernizácia verejného osvetlenia v Obci Hrochoť". Plnomocenstvo však nebolo udelené na podanie správnej žaloby

vo veci správneho trestania, keďže žalobou je napadnuté rozhodnutie o uložení pokuty za porušenie zákonnej povinnosti, a na zastupovanie v konaní pred správnym súdom. Nemožno rozsah zastúpenia vo veciach správneho trestania dedukovať ani z výrazových prostriedkov použitých v texte plnomocenstva.

21. Navyše, pokiaľ sa v plnomocenstve uvádza, že toto splnomocnenie dáva splnomocniteľ (žalobca) i v rozsahu práv a povinností podľa , je potrebné poukázať na skutočnosť, že v čase spísania plnomocenstva dňa 03.11.2017 bol v ňom uvedený už neplatný a neúčinný. bol zrušený s účinnosťou od 01.07.2016 . Len to dokresľuje benevolenciu tvorcu plnomocenstva, kedy nedostatočne zodpovedný prístup pri formulovaní textu plnomocenstva spôsobil, že v žalobe deklarovaný prejav vôle bol v rozpore s gramatickým významom výrazových prostriedkov a slovných formulácií použitých v plnomocenstve. Z obsahu plnomocenstva nemožno konštatovať, že by prejav vôle dotknutých osôb, ako bol v plnomocenstve formulovaný, zodpovedal vôli žalobcu podať správnu žalobu a pre tento úkon splnomocniť advokáta.

22. S ohľadom na obsah neoverenej fotokópie plnomocenstva a bez zaručeného elektronického podpisu pripojenej k správnej žalobe súd poukazuje na neurčitosť obsahu právneho úkonu s ohľadom na tvrdenie, že žalobca bol alebo mal byť v konaní pred správnym súdom zastúpený advokátom, ktorý zároveň i spísal správnu žalobu. Naopak správny súd nadobudol presvedčenie, že celkom zreteľne splnomocniteľ v predmetnom plnomocenstve nesplnomocnil advokáta na spísanie správnej žaloby a na zastupovanie v konaní pred správnym súdom vo veci preskúmania rozhodnutia žalovaného o uložení pokuty za iný správny delikt. Zo žiadnych výrazových prostriedkov uvedených v plnomocenstve táto skutočnosť nevyplýva. Žalobca tento nedostatok v súdom poskytnutej 10-dňovej lehote neodstránil a neodstránil ho ani po jej márnom uplynutí súc poučený o následku spočívajúcom v zastavení konania.

23. Pokiaľ advokát JUDr. Bohumil Novák v podaní zo dňa 21.06.2018 argumentoval, že originál plnomocenstva súdu nie je možné odoslať, ale bude predložený na pojednávaní na krajskom súde, nakoľko zastupuje žalobcu na základe generálnej plnej moci vo viacerých veciach a disponuje iba jedným originálom plnomocenstva, v tejto súvislosti správny súd poukazuje na ust. v znení neskorších predpisov (ďalej len ). Podľa tohto ustanovenia ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví. Zároveň súd poukazuje na ust. , podľa ktorého ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v , správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.

24. V súvislosti s vyššie uvedeným správny súd poukazuje na ust. , podľa ktorého ak sa konanie začalo, postupuje v ňom správny súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie rozhodnutá. Správny súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci konania nečinní. Účastníci konania sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a dbajú na pokyny správneho súdu.

25. Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že správny súd urobí všetky potrebné opatrenia, aby vo veci čo najrýchlejšie rozhodol, aby ochrana práv, ktorú súdy poskytujú účastníkom konania, bola čo najefektívnejšia. Zároveň je snahou správneho súdu, aby bola vec rozhodnutá spravidla na prvom pojednávaní. Preto v rámci prípravy pojednávania urobí súd všetky potrebné úkony (opatrenia), aby tak zabezpečil plynulé bezprieťahové a teda spravodlivé súdne konanie. Účastníci konania vrátane ich zástupcov majú dbať na pokyny správneho súdu. Požiadavka zamestnanca súdu (vyššieho súdneho úradníka) na predloženie originálu plnomocenstva v kontexte s vyššie uvedeným preto bola legitímna. Uvedené platí aj s ohľadom na vyššie odôvodnené výhrady k nedostatkom udeleného plnomocenstva nevzťahujúceho sa pre súdne konanie.

26. Z tohto hľadiska považoval súd výhrady advokáta JUDr. Bohumila Nováka proti výzve na predloženie originálu plnomocenstva za neopodstatnené a z vyššie uvedených dôvodov neaplikovateľné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. vzhľadom na iný procesný stav veci a predložené listiny.“

27. Z odôvodnenia uznesenia NS SR sp. z.n z 11.12.2019 Správny súd cituje: „Povinné právne zastúpenie advokátom vyplýva z povahy správneho súdnictva, v ktorom sa preskúmava zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov. V prejednávanej veci je povinnosť kvalifikovaného právneho zastúpenia daná tak v konaní pred krajským súdom, ako aj v kasačnom konaní, pričom táto legitímna požiadavka má prispieť k profesionalite konania a sleduje sa ňou v prvom rade ochrana práv žalobcu, resp. sťažovateľa, ako účastníkov súdneho preskúmavacieho konania, v ktorom sa v rozhodujúcej miere riešia právne otázky a medzi účastníkmi je často sporným len výklad právnych predpisov. Najvyšší súd poukazuje na to, že z predloženého plnomocenstva nie je bez pochýb zrejmá ani vôľa podať správnu žalobu na súd v konkrétnej veci, a rovnako z neho nevyplýva ani vôľa splnomocniteľa podať kasačnú sťažnosť a dať sa zastupovať v kasačnom konaní. Obsiahnutú formuláciu, že splnomocnenie dáva splnomocniteľ i v rozsahu práv a povinností podľa , nemožno v tomto prípade vykladať tak, že zahŕňa vôľu splnomocniteľa podať správnu žalobu, ako aj kasačnú sťažnosť, a to s ohľadom na skutočnosť, že v čase spísania plnomocenstva, dňa 3. novembra 2017, nebol platným a účinným právnym predpisom, nakoľko ho s účinnosťou od 1. júla 2016 nahradil nový procesný predpis, . V neposlednom rade je potrebné poukázať aj na to, že ustanovil nový systém opravných prostriedkov v správnom súdnictve, ktorý nekorešponduje s opravnými prostriedkami podľa skôr účinného . Uvedený odkaz na , ako neúčinný právny predpis v čase udelenia plnomocenstva, a tiež skutočnosť, že z ostatného textu plnomocenstva nevyplýva vôľa podať kasačnú sťažnosť v konkrétnej právnej veci, robí toto splnomocnenie neurčitým a nejasným úkonom, z ktorého nemožno vôľu splnomocniteľa (sťažovateľa) bez pochýb vyvodiť a identifikovať. Kasačný súd preto ohľadne zastúpenia sťažovateľa advokátom v kasačnom konaní zdieľa rovnaké pochybnosti s krajským súdom a považuje za správne, keď sa krajský súd snažil odstrániť procesnú prekážku konania a sťažovateľa vyzval na predloženie plnomocenstva udeleného advokátovi na podanie kasačnej sťažnosti a na zastupovanie v konaní o kasačnej sťažnosti pred kasačným súdom. 28. Vychádzajúc z uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že existuje zákonný dôvod na zastavenie konania podľa ust. , a to nezastúpenie žalobcu v konaní pred správnym súdom podľa ust. , ktoré predstavuje neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý bráni správnemu súdu vo veci ďalej konať.

29. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa ust. tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, keďže konanie bolo zastavené.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu po nadobudnutí jeho právoplatnosti možno podať kasačnú sťažnosť prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave ( v spojení s ).

Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je jeden mesiac od doručenia rozhodnutia krajského súdu ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci ( a ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Proti výroku o výške náhrady trov konania nie je prípustná kasačná sťažnosť ( )