Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6S-120-2017.pdf
PDF · 180.47 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/120/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a sudcov JUDr. Otílie Belavej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: EUROVIA - Kameňolomy, s.r.o., so sídlom Osloboditeľov 66, 040 17 Košice - Barca, IČO: 36 574 988, zastúpený: LALINSKY ADVOKAT s.r.o., Advokátska kancelária, so sídlom Kálov 653/23-2, 010 01 Žilina, konajúca prostredníctvom JUDr. Andreja Lalinského, advokát a konateľ, proti žalovanému: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, so sídlom Mlynské nivy 44/a, 827 15 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 9/2017, Číslo: 21011/2017-2061-25852 zo dňa 28.06.2017, jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.
Krajský súd v Bratislave žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 22.08.2017 na Krajský súd v Bratislave (ďalej len správny súd) sa domáhal žalobca preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 9/2017, Číslo: 21011/2017-2061-25852 vydaného dňa 28.06.2017 (ďalej aj len napadnuté rozhodnutie), ako aj prvostupňového rozhodnutia žalovaného Číslo: 18359/2017-4110-16411 zo dňa 26.04.2017 (ďalej aj len prvostupňové rozhodnutie), vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania.
Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov.
2. Pripojený administratívny spis žalovaného okrem iných písomnosti obsahuje: Stanovisko Hlavného banského úradu, Banská Štiavnica (ďalej aj len HBÚ) zo dňa 27.03.2017, predložené žalovanému a obsahujúce Protest prokurátora Krajskej prokuratúry Banská Bystrica Kd 275/16/6600- 15 zo dňa 24.02.2017 (ďalej aj len protest prokurátora) proti rozhodnutiu HBÚ z 06.08.2015 sp. zn. 73- 1104/2015, ktorým zastavil konanie o uložení pokuty žalobcovi, začaté z vlastného podnetu a ktorým bolo konštatované porušenie ustanovení § 1, § 5 ods. 1, ods. 2, § 17 ods. 2, ods. 6, § 18b ods. 1 písm. b/, ods. 2, § 18d ods. 1, § 44 ods. 1 zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o banskej činnosti), § 1, § 10 ods. 1 písm. d/, h/, § 30 ods. 1, § 32 ods. 1, § 33 ods. 1, ods. 6 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len Banský zákon) v nadväznosti na § 3 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (Správny poriadok).
3. Prvostupňovým rozhodnutím žalovaného č. 18359/2017-4110-16411 zo dňa 26.04.2017 bolo vyhovené protestu prokurátora Krajskej prokuratúry Banská Bystrica zn. Kd 275/16-6600-15 zo dňa 24.02.2017 a bolo zrušené rozhodnutie HBÚ č.: 73-1104/2015 zo dňa 06.08.2015, ktorým tento zastavil konanie o uložení pokuty žalobcovi, začaté z vlastného podnetu, dôvodiac tým, že považoval za dôvodnú námietku prokurátora voči právnemu názoru HBÚ uvedenom v jeho rozhodnutí o tom, že žalobca nemohol porušiť § 5 ods. 2 zákona o banskej činnosti, keďže pravidelne oznamoval výsledky vykonávanej banskej činnosti podľa § 5a ods. 6 Zákona o banskej činnosti a toto ohlásenie považoval za ohlásenie zmeny povolenej banskej činnosti podľa § 18d ods. 1 Zákona o banskej činnosti. Žalovaný uviedol, že mal za to, že ohlasovanie výsledkov vykonanej banskej činnosti v zmysle § 5a ods. 6 Zákona o banskej činnosti nie je možné považovať za ohlásenie zmeny povolenej banskej činnosti podľa § 18d ods. 1 Zákona o banskej činnosti, nakoľko zákon v žiadnom svojom ustanovení nespája zmenu povoľovania banskej činnosti s pravidelným oznamovaním výsledkov vykonanej banskej činnosti podľa § 5a ods. 6 zákona.
4. Na základe žalobcom podaného rozkladu zo dňa 15.05.2017 voči v predchádzajúcom bode tohto rozsudku uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu vo veci rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 9/2017, Číslo: 21011/2017-2061-25852 zo dňa 28.06.2017, a to tak, že podaný rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
5. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že HBÚ listom č. 1262-1818/2015 z 20.1.2014 oznámil žalobcovi (ďalej tiež aj účastník konania) začatie správneho konania o uloženie pokuty podľa § 44 ods. 1 Zákona o banskej činnosti. Dôvodom začatia predmetného správneho konania bola skutočnosť, že pri previerke vykonanej dňa 09.10.2014 vo výrobnom stredisku Hradová, v dobývacom priestore Košice IV - Hradová (ďalej aj „DP“) bolo zistené, že účastník konania porušil ust. § 5 ods. 2 Zákona o banskej činnosti, a to tým, že činnosť v DP nevykonával v súlade s rozhodnutím a dokumentáciou overenou obvodným banským úradom (ďalej len „OBU“) v konaní o vydanie povolenia banskej činnosti, t. j. v rozpore s rozhodnutím Obvodného banského úradu v Košiciach (ďalej len OBÚ KE) č. 2643/2005 z 09.11.2005 o povolení banskej činnosti a trhacích prác veľkého a malého rozsahu (ďalej len rozhodnutie o povolení banskej činnosti), ktorého neoddeliteľnou prílohou bol plán otvárky, prípravy a dobývanie výhradného ložiska Košice IV - Hradová z 15.07.2005 (ďalej len „POPD“). Z POPD kapitola 1.2.4 (Dobývanie ložiska) str. 5 totiž vyplývalo, že plánované ročné množstvo vydobytého nerastu bolo 98.000 t, pričom však účastník konania v roku 2013 vydobyl až 200.900 t nerastu.
6. Rozhodnutím č. 73-1104/2015 z 06.08.2015 HBÚ podľa ust. § 30 ods. 1 písm. h) Správneho poriadku predmetné správne konanie zastavil (ďalej len rozhodnutie o zastavení konania). V odôvodnení rozhodnutia o zastavení konania HBÚ uviedol, že z výsledku vyhodnotenia dôkazov vyplývalo, že zo strany účastníka konania k porušeniu ust. § 5 ods. 2 Zákona o banskej činnosti nedošlo, nakoľko účastník konania podľa § 5a ods. 6 Zákona o banskej činnosti v zákonnej lehote pravidelne oznamoval OBÚ KE výsledky vykonávanej banskej činnosti v DP spolu s uvedením množstva vydobytého nerastu za uplynutý rok. HBÚ v danom prípade skonštatoval, že nakoľko uvedené ohlasovanie výsledkov banskej činnosti považuje za ohlásenie zmeny banskej činnosti podľa § 18d ods. 1 Zákona o banskej činnosti, zo strany účastníka konania nemohlo dôjsť k porušeniu ust. § 5 ods. 2 Zákona o banskej činnosti.
7. Listom č. Kd 275/16/6600-15 z 24.02.2017 podal prokurátor Krajskej prokuratúry Banská Bystrica proti rozhodnutiu o zastavení konania protest prokurátora, ktorým navrhol rozhodnutie o zastavení konania zrušiť a nahradiť ho rozhodnutím zodpovedajúcim zákonu z dôvodu, že mal za to, že rozhodnutím o zastavení konania boli porušené ustanovenia § 1, § 5 ods. 1 a 2, § 17 ods. 2 a 6, § 18b ods. 1 písm. b) a 2, § 18d ods. 1 a § 44 ods. 1 Zákona o banskej činnosti, a súčasne § 1, § 10 ods. 1 písm. d) a h), § 30 ods. 1, § 32 ods. 1, § 33 ods. 1 a 6 Banského zákona v nadväznosti na § 3 ods. 1, § 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku.
8. Prokurátor v danom prípade skonštatoval, že HBÚ predmetnú vec nesprávne právne posúdil. Poukázal na ust. § 5 ods. 2 a § 17 ods. 6 Zákona o banskej činnosti, ako aj na čl. 1.2.4 POPD a zdôraznil, že POPD priložený k žiadosti bol neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia OBÚ KE, a preto kvantitatívne obmedzenie v POPD bolo (odkazom) súčasťou výroku rozhodnutia o povolení banskej činnosti, a tým aj záväznou podmienkou. Uplatnenie postupu podľa § 18d ods. 1 Zákona o banskej činnosti považoval prokurátor za nepriliehavé s poukazom na to, že jeho úlohou je vymedziť podmienky, za splnenia ktorých sa organizácia môže odchýliť od povoleného spôsobu vykonávania banskej činnosti
bez následného povolenia OBÚ, a pripustením jeho použiteľnosti by došlo k dodatočnej konvalidácii spôsobu vykonávania banskej činnosti, ktorá bola v rozpore s povolením a zákonom. Zdôraznil, že použitie § 18d ods. 1 Zákona o banskej činnosti je podmienené mimo iného tým, že nebudú dotknuté objekty a záujmy chránené podľa osobitých predpisov nad rozsah prípustný podľa podmienok určených v rozhodnutí o povolení banskej činnosti. Uviedol, že názor HBÚ nemal oporu v platnej právnej úprave, nakoľko zákon nespája s pravidelným oznámením výsledkov vykonávanej banskej činnosti zmenu v povolenej banskej činnosti, a zároveň, že zákon nespájal s oznámeniami výsledkov banskej činnosti (ako ani s dodatočne predloženým zámerom rozšírenia ťažby Ministerstvu životného prostredia SR) zánik objektívnej zodpovednosti organizácie za predchádzajúce porušenie záväzných povinností uložených rozhodnutím, resp. vyplývajúcich priamo zo zákona. Zdôraznil, že povinnosť rozhodnúť v konaní o uložení pokuty podľa § 44 Zákona o banskej činnosti mal v danej veci HBÚ.
9. K protestu prokurátora sa listom zo dňa 22.03.2017 vyjadril účastník konania (žalobca), ktorý vyslovil zásadný nesúhlas s tvrdením prokurátora, že z jeho strany došlo k obchádzaniu zákona. Poukázal na to, že ust. § 18f Zákona o banskej činnosti v čase povoľovania banskej činnosti neexistovalo a zdôraznil, že posudzovaním vplyvov na životné prostredie v lome Hradová sa zaoberal od roku 2007. Uviedol, že jeho pôvodným zámerom bolo spojiť toto posudzovanie s plánovaným rozšírením lomu. Tento proces bol však natoľko komplikovaný, že od neho nakoniec musel upustiť. Špecifikoval konkrétne kroky, ktoré v tomto smere vykonal a poukázal na finančnú náročnosť celého procesu. Vyjadril nesúhlas so zrušením pôvodného rozhodnutia a jeho nahradením rozhodnutím zodpovedajúcim zákonu, ktoré by ho v akejkoľvek podobe opätovne sankcionovalo, a to s poukazom na to, že zo strany OBÚ KE mu bola rozhodnutím č. 832-2903/2015 z 02.11.2015 uložená za porušenie § 5 ods. 5 Zákona o banskej činnosti pokuta vo výške 1.500,- Eur, ktorá bola z jeho strany uhradená. Podľa výroku uvedeného rozhodnutia OBU KE k porušeniu § 5 ods. 5 Zákona o banskej činnosti zo strany účastníka konania v danom prípade došlo tým, že účastník konania svoje zásadné opatrenie v oblasti racionálneho využívania ložísk, ktoré spočívalo najmä v tom, že od roku 2006 začal v lome Hradová zvyšovať ročné množstvo vydobytého nerastu nad pôvodne plánované množstvo 98.000 t a začal zriaďovať ďalšie dva nové rezy, neoznámil úradu.
10. Nakoľko HBÚ protestu prokurátora nevyhovel, predložil protest prokurátora žalovanému na ďalšie konanie, pričom zo stanoviska HBÚ predloženého spolu s protestom prokurátora vyplývalo, že sa s názorom prokurátora v predmetnej veci nestotožnil a uviedol, že z príslušných právnych predpisov nevyplývalo, že by sa POPD priložený k žiadosti stal neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia (v tejto súvislosti poukázal na ust. § 8 ods. 3 vyhlášky SBÚ č. 89/1988 Zb.), a už vôbec nie, aby bol súčasťou výroku rozhodnutia. Podľa názoru HBÚ by sa súčasťou výroku rozhodnutia o povolení banskej činnosti, a tým aj záväznou podmienkou, stalo vtedy, ak by ročne vydobyté množstvo, resp. kvantitatívne obmedzenie dobývania, OBU určil ako osobitnú technickú podmienku podľa § 18b ods. 3 Zákona o banskej činnosti. Výklad § 17 ods. 6 Zákona o banskej činnosti uvedený prokurátorom považoval HBU za príliš rozširujúci. Zdôraznil, že prekročením v POPD plánovaného ročne vydobytého množstva nerastu v danom prípade nedošlo k zhoršeniu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ani bezpečnosti prevádzky, k sťaženiu alebo zhoršeniu vo využití zásob výhradného ložiska alebo jeho častí, ani k dotknutiu objektov a záujmov chránených osobitnými predpismi chrániacimi záujem ochrany životného prostredia nad rozsah prípustný podľa podmienok určených v rozhodnutí o povolení banskej činnosti. Vychádzajúc z uvedeného mal HBU za to, že v danom prípade neexistoval právny dôvod, pre ktorý by žalobca v zmysle § 9 ods. 1 vyhl. SBÚ č. 89/1988 Zb. nemohol uskutočniť zmenu povolenej banskej činnosti spočívajúcu v prekročení v POPD plánovaného ročne vydobytého množstva nerastu. Uviedol, že prekročením v POPD plánovaného ročne vydobytého množstva nerastu sa žalobca neodchýlil od povoleného spôsobu vykonávania banskej činnosti, len vydobyl väčšie množstvo nerastu ako mal plánované v POPD. Skutočnosť, či k tomu žalobca mal uplatniť postup podľa § 18d ods. 1 Zákona o banskej činnosti, nakoľko k vykonaniu zmeny ho nemožno nútiť, pretože cit. ustanovenie mu dávalo možnosť, ale neukladalo povinnosť, vykonať zmenu technickej dokumentácie. HBÚ tiež považoval za sporné, či zmena v POPD plánovaného ročne vydobytého nerastu bola vôbec dôvodom na zmenu technickej dokumentácie v zmysle cit. ustanovenia. HBÚ poukázal tiež na to, že aj keď ust. § 18d ods. 1 Zákona o banskej činnosti nepredpokladá oznámenie vykonanej zmeny OBÚ, ten po tom, ako dostane oznámenie podľa § 5a ods. 6 Zákona o banskej činnosti a porovná vykonanú banskú činnosť s POPD, má vedomosť o tom, či organizácia vykonávala banskú činnosť podľa POPD, alebo vykonala zmenu povolenej banskej činnosti, a aj to, či na vykonanie takejto zmeny organizácia potrebovala povolenie OBÚ, alebo nie. Zdôraznil, že ust. § 18d ods. 1 Zákona o banskej činnosti nezakazuje organizácii vykonať
takú zmenu povolenej banskej činnosti, ktoré nepodlieha povoleniu OBÚ v zmysle § 18d ods. 2 Zákona o banskej činnosti a vykonanie ktorej nemožno podmieňovať ani zmenou technickej dokumentácie vzhľadom na to, že zmena spočíva len v zmene množstva ročne vydobytého nerastu plánovaného v POPD. HBÚ skonštatoval, že v konaní nebolo možné preukázať porušenie povinností, za ktoré by bolo možné uložiť sankciu podľa § 44 Zákona o banskej činnosti a preto bolo potrebné konanie zastaviť. HBÚ taktiež uviedol, že OBÚ KE žalobcovi rozhodnutím č. 832-2903/2015 z 02.11.2015 uložil pokutu za porušenie § 5 ods. 5 Zákona o banskej činnosti tým, že svoje zásadné opatrenie v oblasti racionálneho využívania ložísk, ktoré spočívalo v tom, že od roku 2006 začal v lome Hradová zvyšovať ročné množstvo vydobytého nerastu nad pôvodne plánované množstvo 98.000 t a súčasne začal zriaďovať dva nové rezy (etáže), neoznámil úradu.
11. Voči prvostupňovému rozhodnutiu č. 18359/2017-4110-16411 z 26.04.2017, ktorým bolo vyhovené protestu prokurátora a rozhodnutie HBÚ zrušené listom zo dňa 15.05.2017 podal účastník konania (žalobca) rozklad, v ktorom namietal rozpor s Ústavou SR, zákonmi a inými všeobecne záväznými predpismi SR, medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom EÚ a namietal: 1. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia o proteste pre nezrozumiteľnosť, neúplnosť a nekompletnosť, nakoľko z odôvodnenia rozhodnutia o proteste podľa názoru žalobcu nebol zrejmý právny názor žalovaného, či malo byť vydané nové meritórne rozhodnutie o uložení pokuty alebo rozhodnutie o zastavení konania s iným zákonným odôvodnením. Žalobca v danom prípade namietal, že žalovaný sa zaoberal len jedinou námietkou prokurátora, ale ostatnými tvrdeniami prokurátora, uvedenými v proteste sa vôbec nezaoberal. Prvostupňové rozhodnutie považoval za arbitrárne, pričom zároveň poukázal na konkrétnu argumentáciu prokurátora, ktorou sa prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí nezaoberal. 2. Porušenie procesných pravidiel, nakoľko mal za to, že rozhodnutie o proteste nevychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Uvedené žalobca odôvodnil tým, že žalovaný konkrétnymi faktami nezdôvodnil nevyhnutnosť prijatia takéhoto rozhodnutia, v rozhodnutí o proteste neuviedol, aké rozhodnutie bude považovať za rozhodnutie vydané v súlade so zákonom, rozhodnutie o proteste neobsahovalo objektívne zdôvodnenie prečo bolo prijaté a aké stanovisko žalovaný zaujal k právnemu názoru prokurátora vo všetkých jeho častiach, neobsahovalo žiadnu analýzu a zdôvodnenie za porušenie akého právneho predpisu mal HBÚ uložiť pokutu a ignorovalo otázku vyplývajúcu z pravidiel ústavnosti a teórie práva o spôsobu a rozsahu ukladania sankcie (ne bis in idem, nulla poena sine lege). 3. Nesúlad rozhodnutia s § 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku - z rozhodnutia o proteste nevyplývalo, ako sa žalovaný vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia o proteste. Žalovaný zároveň neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie o proteste a na základe ktorých dospel k prijatému rozhodnutiu. 4. Neprípustnosť podania protestu prokurátora v predmetnej veci - žalobca poukázal na uznesenie NS SR z 04.03.2009 sp. zn. 6Sžo 138/2008, ako aj na uznesenie NS SR č. 4Sž 19-22/00 z 30.05.2000, na základe ktorých dospel analogicky k záveru, že prokurátor nemôže podať protest proti rozhodnutiu o zastavení konania o uloženie pokuty, nakoľko ide o rozhodnutie procesnej povahy, proti ktorému nie je prípustný protest prokurátora.
12. Podaným rozkladom žalobcu sa zaoberal žalovaný a dospel k záveru, že rozklad je potrebné zamietnuť, pričom citoval zákonné znenie ustanovení Zákona o banskej činnosti (§ 5 ods. 1, 2, § 5a ods. 6, § 17 ods. 1, 2, 6, § 18d ods. 1, 2, § 44 ods.1) a k argumentácii žalobcu uvedenej v rozklade uviedol nasledovné: Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia o proteste prokurátora vyplýva, že prvostupňový orgán v danom prípade považoval za dôvodnú námietku prokurátora voči právnemu názoru HBÚ o tom, že žalobca nemohol porušiť ust. § 5 ods. 2 Zákona o banskej činnosti, pretože pravidelne oznamoval výsledky vykonávanej banskej činnosti podľa § 5a ods. 6 cit. zákona. Z odôvodnenia rozhodnutia HBÚ č. 73-1104/2015 z 06.08.2015 vyplývalo, že HBÚ v predmetnej veci považoval oznamovanie výsledkov vykonávanej banskej činnosti podľa § 5a ods. 6 Zákona o banskej činnosti za ohlásenie zmeny povolenej banskej činnosti podľa § 18d ods. 1 citovaného zákona.
13. Žalovaný danom prípade zdôraznil, že v podľa ust. § 5 ods. 2 Zákona o banskej činnosti banskú činnosť, činnosť vykonávanú banským spôsobom a inú činnosť upravenú Zákonom o banskej činnosti možno vykonávať na základe oprávnenia, súhlasu, opatrenia alebo povolenia vydaného alebo uloženého rozhodnutím podľa tohto zákona, banského zákona alebo podľa osobitných predpisov; činnosť musí byť vykonávaná v súlade s rozhodnutím a dokumentáciou overenou HBÚ alebo OBÚ v
konaní o vydanie oprávnenia, súhlasu, opatrenia alebo povolenia. Poukázal na to, že v predmetnom prípade povolil OBÚ KE žalobcovi rozhodnutím č. 2643/2005 z 09.11.2005, cit. „banskú činnosť - prípravu, otvárku a dobývanie výhradného ložiska granodioritu v lome Hradová v dobývacom priestore „ Košice IV - Hradová “ podľa overeného plánu priloženého k žiadosti, ktorý sa týmto stáva neoddeliteľnou časťou originálu tohto rozhodnutia “.
14. Z uvedeného vyplývalo, že vo výroku rozhodnutia o povolení banskej činnosti žalobcovi bola výslovne určená záväznosť overeného POPD, ktorý sa v zmysle výroku predmetného rozhodnutia stal jeho neoddeliteľnou súčasťou. S poukazom na uvedené sa nemohol žalovaný stotožniť s názorom žalobcu, že POPD by sa stal neoddeliteľnou a záväznou súčasťou rozhodnutia o povolení banskej činnosti len v prípade, ak by ho OBÚ určil ako osobitnú technickú podmienku, nakoľko z formulácie výroku rozhodnutia o povolení banskej činnosti mal za preukázané, že v predmetnej veci bola výslovne daná záväznosť POPD priloženého k žiadosti. Argumentáciu žalobcu, že ak by POPD bola neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia musel by ho OBÚ zaslať všetkým účastníkom konania spolu s rozhodnutím, považoval žalovaný v smere preukázania záväznosti POPD za právne irelevantnú.
15. Podľa čl. 1.24. POPD - Dobývanie ložiska bola plánovaná ročná ťažba 98.000 t v období od 01.01.2006 do 31.05.2021. Pri previerke vykonanej dňa 09.10.2014 vo výrobnom stredisku Hradová, v dobývacom priestore Košice IV - Hradová bolo zistené, že žalobca porušil ust. § 5 ods. 2 Zákona o banskej činnosti, a to tým, že svoju činnosť v dotknutom dobývacom priestore nevykonával v súlade s rozhodnutím o povolení banskej činnosti a dokumentáciou overenou OBÚ v konaní o vydanie povolenia banskej činnosti, t. j. že ju vykonával v rozpore s rozhodnutím o povolení banskej činnosti, ktorého neoddeliteľnou prílohou je POPD ložiska Košice IV - Hradová z 15.07.2005, nakoľko bolo zistené, že v roku 2013 vydobyl až 200.900 t nerastu.
16. Na základe vyššie uvedených skutočností považoval žalovaný v danom prípade za preukázané, že POPD priložený k žiadosti tvoril neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia o povolení banskej činnosti a bol pre žalobcu záväzný, a preto skonštatoval, že žalobca konal v rozpore s rozhodnutím o povolení banskej činnosti, keď svoju činnosť v dotknutom dobývacom priestore nevykonával v súlade s POPD z 15.07.2005 overeným OBÚ v konaní o vydanie povolenia banskej činnosti.
17. HBÚ v danom prípade zastavil konanie o uložení pokuty za porušenie ust. § 5 ods. 2 Zákona o banskej činnosti s odôvodnením, že k porušeniu cit. ust. nedošlo, nakoľko žalobca v zákonnej lehote pravidelne oznamoval výsledky vykonávanej banskej činnosti v DP na OBÚ podľa § 5a ods. 6 Zákona o banskej činnosti, spolu s uvedením množstva vydobytého nerastu za uplynutý rok, a toto ohlasovanie HBÚ považoval za ohlásenie zmeny banskej činnosti podľa § 18d Zákona o banskej činnosti.
18. Žalovaný uviedol, že sa zaoberal otázkou, či žalobca vyššie uvedeným konaním porušil ust. § 5 ods. 2 Zákona o banskej činnosti a mal byť za toto porušenie sankcionovaný, alebo či v danom prípade zo strany žalobcu k porušeniu ust. § 5 ods. 2 Zákona o banskej činnosti nedošlo, nakoľko pravidelné oznamovanie výsledkov banskej činnosti podľa § 5a ods. 6 Zákona o banskej činnosti, spolu s uvedením množstva vydobytého nerastu, bolo možné považovať za ohlásenie zmeny podľa § 18d Zákona o banskej činnosti.
19. Vychádzajúc zo znenia príslušných ustanovení Zákona o banskej činnosti (§ 5a ods. 6, § 18d ods. 1) dospel žalovaný k záveru, že Zákon o banskej činnosti v žiadnom smere nespája splnenie povinnosti podľa § 5a ods. 6 Zákona o banskej činnosti s vykonaním zmeny technickej dokumentácie podľa § 18d ods. 1 Zákona o banskej činnosti. Právny názor, že oznamovanie výsledkov banskej činnosti podľa § 5a ods. 6 Zákona o banskej činnosti je možné považovať za ohlásenie zmeny podľa § 18d Zákona o banskej činnosti, preto považoval za neodôvodnený a nemajúci oporu v zákone.
20. Žalovaný poukázal na to, že podľa § 18d ods. 1 Zákona o banskej činnosti je možné vykonať zmenu technickej dokumentácie, podľa ktorej je banská činnosť povolená bez povolenia OBÚ, okrem iného, ak nebudú dotknuté objekty a záujmy chránené podľa osobitných predpisov nad rozsah prípustný podľa podmienok určených v rozhodnutí o povolení banskej činnosti. Zákon o banskej činnosti v tomto prípade odkazuje príkladom na viacero zákonov, okrem iného aj na zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 24/2006 Z. z., resp. EIA).
21. V kontexte uvedeného žalovaný zdôraznil, že v predmetnom prípade bolo zistené, že žalobca v roku 2013 vydobyl až 200.900 t, pričom z vyjadrenia Okresného úradu Košice v predmetnej veci vyplývalo, že v prípade, ak výška ťažby v DP prekračuje 100.000 t a neprekračuje 200.000 t ročne, činnosť musí byť predmetnom zisťovacieho konania podľa § 18 ods. 2 písm. b) zákona č. 24/2006 Z. z. V prípade, že výška ťažby prekračuje 200.000 t ročne, činnosť musí byť predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti podľa § 18 ods. 1 písm. a) zákona č. 24/2006 Z. z. V dotknutej veci teda bolo potrebné posúdenie vplyvov navrhovanej činnosti podľa § 18 ods. 1 písm. a) zákona č. 24/2006 Z. z. (EIA), a zmenu povolenej banskej činnosti bolo preto podľa ust. § 18d ods. 2 Zákona o banskej činnosti možné vykonať len na základe povolenia OBU.
22. Žalobca v tomto smere namietal, že aj keď vykonávaním takejto činnosti bez posúdenia jej vplyvov na životné prostredie došlo k porušeniu predpisov, neznamenalo to, že za toto porušenie boli oprávnené ho sankcionovať príslušné orgány banskej správy.
23. K tejto uvedenej argumentácii žalovaný uviedol, že podľa ust. § 44 ods. 1 Zákona o banskej činnosti boli HBÚ a OBÚ oprávnené uložiť pokutu až do 1 000 000 Sk organizácii, ktorá porušila predpisy uvedené v § 39 ods. 1 Zákona o banskej činnosti alebo ktorá nesplnila opatrenia uložené jej rozhodnutím orgánu štátnej banskej správy. Z ust. § 39 ods. 1 písm. a) Zákona o banskej činnosti vyplýva, že HBÚ a OBÚ vykonávajú hlavný dozor aj nad dodržiavaním Zákona o banskej činnosti a predpisov vydaných na jeho základe, ak upravujú zabezpečenie chránených objektov a záujmov pred účinkami banskej činnosti a za porušenie týchto predpisov sú oprávnené uložiť organizácii pokutu až do 1 000 000 Sk.
24. Žalovaný zdôraznil, že zabezpečenie chránených objektov a záujmov pred účinkami banskej činnosti upravuje aj ust. § 5 ods. 2 a § 18d ods. 1 a 2 Zákona o banskej činnosti. Poukázal na to, že ust. § 5 ods. 2 Zákona o banskej činnosti zabezpečuje, aby banská činnosť, činnosť vykonávaná banským spôsobom a iná činnosť upravená týmto zákonom, bola vykonávaná v súlade s rozhodnutím a dokumentáciou overenou HBÚ alebo OBÚ v konaní o vydanie oprávnenia, súhlasu, opatrenia alebo povolenia, a tým aj to, že objekty a záujmy chránené zákonom budú dotknuté len v rozsahu, v akom to vyplýva z rozhodnutia a dokumentácie overenej HBU.
25. V zmysle § 18d ods. 1 Zákona o banskej činnosti možno vykonať zmenu technickej dokumentácie, podľa ktorej je banská činnosť povolená bez povolenia OBÚ, okrem iného, ak nebudú dotknuté objekty a záujmy chránené podľa osobitných predpisov (zákon č. 24/2006 Z. z.) nad rozsah prípustný podľa podmienok určených v rozhodnutí o povolení banskej činnosti. Na vykonanie iných zmien musí mať organizácia v zmysle ust. § 18d ods. 2 Zákona o banskej činnosti povolenie OBÚ.
26. S poukazom na uvedené žalovaný uviedol, že zastáva názor, že nakoľko v predmetnom prípade žalobca v rozpore s rozhodnutím OBÚ KE č. 2643/2005 z 09.11.2005 o povolení banskej činnosti zvýšil plánovanú ročnú ťažbu nad 200.000 t ročne, a to bez povolenia OBÚ (§ 18d ods. 2 Zákona o banskej činnosti) a bez posúdenia vplyvov navrhovanej činnosti podľa §18 ods. 1 písm. a) zákona č. 24/2006 Z. z., a porušil tým ust. § 5 ods. 2 v spojení s § 18d ods. 2 Zákona o banskej činnosti. Na základe uvedeného bol HBÚ alebo OBÚ podľa ust. § 44 ods. 1 Zákona o banskej činnosti oprávnený žalobcu za toto protiprávne konanie sankcionovať.
27. K námietke žalobcu v rozklade, že prvostupňový orgán sa nezaoberal námietkou prokurátora, že deklarovaním nižšieho množstva plánovanej ročnej ťažby nerastu sa v konaní o vydanie povolenia banskej činnosti vyhol postupu podľa § 18f Zákona o banskej činnosti a zákona č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorý bol súčinnosťou od 01.02.2006 abrogovaný zákonom č. 24/2006 Z. z. a prokurátor mal v tomto prípade za to, že uvedené konanie nieslo znaky obchádzania zákona, ktoré síce neznamenalo priame porušenie zákona, avšak vo výsledku išlo o konanie rovnako nezlučiteľné s právom, ktoré zanecháva obdobne škodlivé následky, žalovaný uviedol, že uvedená argumentácia bola z hľadiska podstaty predmetnej veci (ktorá bola podrobne špecifikovaná a odôvodnená vyššie) právne irelevantná. Prokurátor v danom prípade len poukázal na skutočnosť, že z obsahu spisového materiálu bolo zrejmé, že žalobca si bol už v čase povoľovania banskej činnosti vedomý toho, že ťažbu plánovanú v POPD prekročí. Do zápisnice z prejednania porušenia povinností spísanej ústredným banským inšpektorom HBÚ na HBÚ dňa 25.11.2014 účastník konania okrem iného uviedol, cit.: „...Aj keď v období pred povolením banskej činnosti sa ukazovalo, že produkcia v lome
môže byť nad limit 100.000 t za rok, čo je limit na posudzovanie vplyvov na životné prostredie, pri samotnom povoľovacom procese (rozhodnutie o povolení banskej činnosti vydal OBÚ KE v novembri 2005), nemohla organizácia naplánovať ťažbu vyššiu ako 100.000 t za rok, pretože posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA) nebolo vykonané. Organizácia začala pripravovať EIA až v roku 2008, ale vzhľadom k problémom s Mestom Košice ju doposiaľ nemá dokončenú. Pretože lom Hradová je jedným z dvoch kľúčových prevádzok organizácie, ktoré majú akú takú rentabilitu, organizácia z ekonomických dôvodov nemohla dopustiť, aby výroba na tejto prevádzke poklesla pod 100.000 t ročne a s plným vedomím pokračovala v dobývaní nad množstvo uvedené v POPD, ktorý bol overený v konaní o povolení banskej činnosti....“.
28. Na otázku HBÚ či žalobca ohlásil zmenu povolenej banskej činnosti tento odpovedal, cit.: „Nie, zmenu sme ohlásiť nemohli, pretože by sme hneď narazili na EIA.“
29. Žalovaný zdôraznil, že skutočnosť, či uvedené konanie žalobcu pri povoľovaní banskej činnosti možno označiť za obchádzanie zákona alebo nie, bola z hľadiska preukázania porušenia ust. § 5 ods. 2 Zákona o banskej činnosti (a možnosti aplikácie ust. § 44 ods. 1 Zákona o banskej činnosti zo strany HBÚ alebo OBÚ za toto konanie), irelevantná.
30. Žalobca v podanom rozklade tiež namietal nesprávnosť tvrdenia prokurátora o tom, že konajúci banský úrad bol povinný preskúmať vyriešenie stretu záujmov (§ 18b ods. 1 Zákona o banskej činnosti), bez ktorého povolenie nevydá (§ 18b ods. 2 Zákona o banskej činnosti), pričom však HBÚ sa vôbec nezaoberal nesplnením obligatórnej podmienky vyriešenia stretov záujmov (konkrétne so zákonom č. 24/2006 Z. z.).
31. Podľa ust. § 18b ods. 1 písm. b) Zákona o banskej činnosti OBÚ v konaní o povolenie banskej činnosti podľa § 17 preskúma najmä vyriešenie stretov záujmov. Podľa § 18b ods. 2 veta prvá Zákona o banskej činnosti OBÚ povolí banskú činnosť, ak je predložená dokumentácia úplná a správna a došlo k vyriešeniu stretov záujmov.
32. Z obsahu spisového materiálu vyplývalo, že žalobca v čase povoľovania banskej činnosti deklaroval plánované množstvo vydobytého nerastu 98.000 t ročne. V dôsledku uvedeného plánovaného ročného množstva vydobytého nerastu jeho činnosť nepodliehala posudzovaniu jej vplyvov na životné prostredie podľa vtedy platného a účinného zákona č. 127/1994 Z. z. (zákon č. 24/2006 Z. z. nadobudol účinnosť až 01.02.2006). Námietku prokurátora týkajúcu sa nevyriešenia stretu záujmov so zákonom č. 24/2006 Z. z. preto považoval žalovaný za nedôvodnú.
33. Vo vzťahu k námietke žalobcu týkajúcej sa aplikácie rozhodnutia NS SR sp. zn. lSž.o.NS 83/2004 zo dňa 11.02.2005, žalovaný uviedol, že žiaden právny predpis explicitne neukladá správnemu orgánu (ako ani všeobecnému súdu) povinnosť byť viazaný rozhodnutím Najvyššieho súdu SR vydaným v inej veci (teda nad rámec viazanosti právnym názorom v rámci opravného konania). Súdne rozhodnutie nie je prameňom práva, je len akýmsi zdrojom argumentačnej sily pri aplikácii a interpretácii právnych noriem. Zdôraznil, že vychádzajúc z obsahu predmetného rozhodnutia NS SR vníma ako kľúčovú námietku NS SR, že z právnych predpisov upravujúcich banskú činnosť, ani zo zákona č. 127/1994 Z. z., nevyplývala pre ťažobný subjekt vykonávajúci povolenú činnosť povinnosť, aby v prípade prekročenia prahových hodnôt prerušil, ukončil alebo inak obmedzil túto činnosť až do vydania stanoviska príslušného orgánu. Zdôraznil, že uvedená vec sa týkala ťažby nevyhradeného nerastu, teda išlo o činnosť vykonávanú banským spôsobom, nie banskú činnosť.
34. V nadväznosti na uvedené žalovaný poukázal, na to, že súčinnosťou od 01.01.2008 bolo vložené do obsahu Zákona o banskej činnosti ustanovenie § 18d, ktoré zaviedlo špecifikáciu postupu a povinností organizácie pri zmene povolenej banskej činnosti, z ktorého vyplýva aj povinnosť organizácie mať na vykonanie iných zmien povolenej banskej činnosti ako zmien uvedených v odseku § 18d ods. 1 cit. zákona povolenie OBÚ. Žalovaný v danom prípade považoval za preukázané, že žalobca vykonal inú zmenu ako zmenu uvedenú v § 18d ods. 1 Zákona o banskej činnosti, ktorú však zmysle ust. § 18d ods. 2 veta prvá mohol uskutočniť len na základe povolenia OBÚ. V danom prípade preto bolo nesporné, že žalobca konal v rozpore so zákonom a porušil ustanovenie § 5 ods. 2 v spojení s ustanovením § 18d ods. 2 Zákona o banskej činnosti, a OBÚ alebo HBÚ bol oprávnený ho za uvedené protiprávne konanie sankcionovať.
35. Žalobca v podanom rozklade taktiež namietal, že prokurátor nemohol proti rozhodnutiu HBÚ o zastavení konania o uloženie pokuty podať protest, nakoľko nešlo o rozhodnutie, ktorým boli založené, zmenené alebo zrušené práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Poukázal pritom na uznesenie NS SR sp. zn. 6 Sžo 138/2008 z 04.03.2009 a uznesenie NS SR sp. zn. 4 Sž 19-22/00 z 30.05.2000.
36. Žalovaný po preskúmaní obsahu uvedených rozhodnutí NS SR dospel k záveru, že uvedená námietka žalobcu nebola dôvodná. Z obsahu týchto rozhodnutí vyplývalo, že rozhodnutie správneho orgánu o nevyhovení protestu prokurátora nemohlo byť predmetom súdneho preskúmavania, nakoľko bolo rozhodnutím procesnej povahy a takéto rozhodnutia sa v zmysle ust. § 248 ods. l písm. a) OSP nepreskúmavajú. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že nakoľko napadnuté rozhodnutie HBÚ bolo rozhodnutím výlučne procesnej povahy, nemal by byť proti nemu prípustný protest prokurátora.
37. K uvedenej argumentácii žalobcu žalovaný uviedol, že rozhodnutie o zastavení konania je síce rozhodnutím procesnej povahy, avšak správne konanie sa ním ukončuje konečným spôsobom, preto aj rozhodnutie o zastavení konania podlieha súdnemu prieskumu.
38. Podľa ust. § 21 ods. 3 písm. b) Zákona o prokuratúre sa na účely tohto zákona rozumie: „rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby alebo sa jej priamo dotýka “.
39. Žalovaný v tejto súvislosti skonštatoval, že rozhodnutie HBÚ o zastavení konania nesporne je rozhodnutím v zmysle ust. § 21 ods. 3 písm. b) Zákona o prokuratúre, teda rozhodnutím, ktoré môže prokurátor napadnúť protestom.
40. Žalobca v podanom rozklade namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia MH SR o proteste prokurátora. Žalovaný mal za to, že uvedená námietka bola dôvodná, a preto sa zaoberal a argumentačne vysporiadal s námietkami žalobcu a HBÚ voči protestu prokurátora, ako aj námietkami žalobcu uvedenými v rozklade, a uviedol právne úvahy, ktorými sa v danom prípade riadil, v súlade s ust. § 59 ods. 1 Správneho poriadku.
41. V ďalšom konaní bude úlohou HBÚ opätovne preskúmať predmetnú vec v celom rozsahu, aj vo vzájomnej súvislosti s rozhodnutím č. 832-2903/2015 z 02.11.2015, a následne vo veci opätovne rozhodnúť. HBÚ by mal v ďalšom konaní zohľadniť právny názor prokurátora a žalovaného o tom, že žalobca svojím konaním porušil ust. § 5 ods. 2 v spojení s § 18d ods. 2 Zákona o banskej činnosti, a že HBÚ alebo OBÚ sú podľa ust. § 44 ods. 1 Zákona o banskej činnosti oprávnené žalobcu za toto protiprávne konanie sankcionovať.
42. K námietke žalobcu týkajúcej sa sankcie, ktorá mu bola uložená rozhodnutím OBÚ KE rozhodnutím č. 832-2903/2015 z 02.11.2015 za porušenie § 5 ods. 5 Zákona o banskej činnosti tým, že svoje zásadné opatrenie v oblasti racionálneho využívania ložísk, ktoré spočívalo v tom, že od roku 2006 začala v lome Hradová zvyšovať ročné množstvo vydobytého nerastu nad pôvodne plánované množstvo 98.000 t a súčasne začal zriaďovať dva nové rezy (etáže), neoznámil úradu, žalovaný uviedol, že je názoru, že zo strany žalobcu v danom prípade došlo k spáchaniu správnych deliktov v jednočinnom súbehu, t. j. žalobca svojím protiprávnym konaním porušil tak ust. § 5 ods. 5 Zákona o banskej činnosti, ako aj ust. § 5 ods. 2 (v spojení s § 18d ods. 2) Zákona o banskej činnosti. Uvedené skutky preto mali byť podľa žalovaného prejednávané v jednom spoločnom konaní a žalobca mal byť v súlade s absorpčnou zásadou sankcionovaný za závažnejší z týchto zbiehajúcich sa deliktov, pričom v rámci hodnotenia závažnosti protiprávneho konania by sa prihliadlo aj na to, že bol spáchaný aj druhý delikt. Uvedenú skutočnosť HBÚ taktiež zohľadní pri svojom rozhodovaní v predmetnej veci.
Žaloba.
43. Žalobca pokladal napadnuté rozhodnutie za nezákonné, arbitrárne, vecne nesprávne s tým, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav na riadne posúdenie veci.
44. Žalobca mal za to, že žalovaným prijaté závery v napadnutom rozhodnutí o tom, že v danom prípade konal v rozpore s rozhodnutím Obvodného banského úradu v Košiciach č. 2643/2005 zo dňa 09.11.2005 o povolení banskej činnosti - a zvýšil plánovanú ročnú ťažbu nad 200 000 ton, a to bez povolenia banského úradu a bez posúdenia vplyvov navrhovanej činnosti podľa § 18 ods. 1 písm. a) zákona č. 24/2006 Z. z. a zároveň, že by vykonal inú zmenu ako zmenu uvedenú v § 18d ods. 1 zákona o banskej činnosti svedčili o nesprávnom právnom posúdení veci. Žalobca poukázal na to, že § 18d zákona o banskej činnosti upravuje zmenu povolenej banskej činnosti a ods. 1 tohto ustanovenia upravuje zmeny povolenej činnosti, ktoré môže organizácia vykonať bez povolenia obvodného banského úradu.
45. Vykonanie zmeny povolenej banskej činnosti bez povolenia obvodného banského úradu § 18d ods. 1 Zákona o banskej činnosti je podmienené kumulatívnym splnením podmienok: 1/ nedôjde k zhoršeniu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky, 2/ nebudú dotknuté objekty a záujmy chránené podľa osobitných predpisov nad rozsah prípustný podľa podmienok určených v rozhodnutí o povolení banskej činnosti, 3/ nedôjde k sťaženiu alebo zhoršeniu vo využití zásob výhradného ložiska alebo jeho častí.
46. Žalobca poukázal na to, že v konaní bolo preukázané, že prekročením v POPD plánovaného ročne vydobytého množstva nerastu nedošlo k zhoršeniu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky a ani k sťaženiu alebo zhoršeniu vo využití zásob výhradného ložiska alebo jeho časti. Potom nebolo možné preukázať, že prekročením v POPD plánovaného ročne vydobytého množstva nerastu boli dotknuté objekty a záujmy chránené osobitnými predpismi, nad rozsah prípustný podľa podmienok určených v rozhodnutí o povolení banskej činnosti a nebolo ani možné vysloviť, že zmenu povolenej banskej činnosti bolo možné vykonať len na základe povolenia obvodného banského úradu. Skutočnosť, že vykonaná zmena povolenej banskej činnosti musela byť predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti podľa § 18 ods. 1 písm. a) zákona č. 24/2006 Z. z. (EIA) bola právne irelevantná. Taktiež skutočnosť, že prekročením v POPD plánovaného ročne vydobytého množstva nerastu vydobyl ročne množstvo, ktoré už podlieha posudzovaniu vplyvov na životné prostredie, bez posúdenia vplyvov navrhovanej činnosti nebolo porušením zákona o banskej činnosti, ale § 17 ods. 2 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí, za porušenie ktorého nie sú orgány štátnej banskej správy oprávnené ukladať pokutu. Preto podľa žalobcu nebolo možné vyvodiť záver, že by konal v rozpore so zákonom a porušil § 5 ods. 2 v spojení s § 18d ods. 2 Zákona o banskej činnosti.
47. Žalobca považoval názor žalovaného v napadnutom rozhodnutí o tom, že žiaden právny predpis explicitne neukladá správnemu orgánu povinnosť byť viazaný rozhodnutím Najvyššieho súdu SR vydaným v inej veci za nesprávny. Poukázal na to, že obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď, a to aj napriek tomu, že právne závery obsiahnuté v rozhodnutiach všeobecných súdov nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by zaväzoval ostatných sudcov v obdobných veciach rozhodovať identicky.
48. Žalobca namietal aj nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia, dôvodiac tým, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí neuviedol ako sa vyrovnal s jeho v rozklade uvedenou námietkou, ale s tým, čo v rozklade nenamietal.
49. Poukázal na to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že sa nestotožňuje s jeho názorom, že POPD by sa mal stať neoddeliteľnou a záväznou súčasťou rozhodnutia o povolení banskej činnosti len v prípade, ak by ho obvodný banský úrad určil ako osobitnú technickú podmienku. Žalobca s názorom žalovaného, že vo výroku rozhodnutia o povolení banskej činnosti bola výslovne určená záväznosť overeného plánu otvárky a dobývania výhradného ložiska nesúhlasil, nakoľko vo výroku rozhodnutia o povolení banskej činnosti to výslovne nikde nebolo uvedené. Žalobca uviedol, že v rozklade namietal: „kvantitatívne obmedzenie dobývania by sa stalo súčasťou výroku rozhodnutia a tým aj záväznou podmienkou rozhodnutia len vtedy, ak by ho obvodný banský úrad určil ako osobitnú technickú podmienku banskej činnosti vo výroku rozhodnutia o povolení banskej činnosti, k čomu nedošlo“. Prokurátor v proteste konštatoval, že overený plán priložený k žiadosti sa stáva neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia a kvantitatívne obmedzenie tak bolo súčasťou výroku rozhodnutia a tým aj záväznou podmienkou. Potom názor žalobcu vychádzal z vyššie uvedeného konštatovania prokurátora
a netýkal sa POPD, ako neoddeliteľnej a záväznej súčasti rozhodnutia, ale kvantitatívneho obmedzenia ako súčasti výroku rozhodnutia.
50. Replikou zo dňa 10.04.2018 žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe a toto považoval za účelové a v celom rozsahu zotrval na podanej žalobe a argumentoch v nej uvedených.
Vyjadrenie žalovaného.
51. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 12.03.2018 a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
52. Po citácii zákonných ustanovení Zákona o banskej činnosti (§ 5 ods. 1, 2, § 17 ods. 6, § 18d ods. 1, 2) žalovaný mal za to, že sa nemožno stotožniť so záverom žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci, keďže podľa § 18d ods. 2 veta prvá Zákona o banskej činnosti, na vykonanie iných zmien povolenej banskej činnosti ako v odseku 1 organizácia musí mať povolenie obvodného banského úradu, potom logicky ustanovenie odseku 1 upravuje zmeny povolenej banskej činnosti, ktoré môže organizácia vykonávať bez povolenia obvodného banského úradu.
53. Podľa § 18d ods. 1 Zákona o banskej činnosti je možné vykonať zmenu technickej dokumentácie, podľa ktorej je banská činnosť povolená bez povolenia obvodného banského úradu, okrem iného, ak nebudú dotknuté objekty a záujmy chránené podľa osobitných predpisov nad rozsah prípustný podľa podmienok určených v rozhodnutí o povolení banskej činnosti, pričom zákon o banskej činnosti v tomto prípade odkazuje príkladom na viacero zákonov, aj zákon č. 24/2006 Z. z., z ktorého ust. § 18 ods. 1 písm. a) vyplýva, že v prípade, že výška ťažby prekračuje 200 000 ton ročne, činnosť musí byť predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny. V predmetnom prípade bolo zistené, že žalobca v roku 2013 vydobyl až 200 900 ton a potom bolo potrebné posúdenie vplyvov navrhovanej činnosti podľa § 18 ods. 1 písm. a) zákona č. 24/2006 Z. z. a zmenu povolenej banskej činnosti bolo preto podľa § 18d ods. 2 Zákona o banskej činnosti vykonať len na základe povolenia obvodného banského úradu. Žalovaný bol názoru, že žalobca vykonal inú zmenu uvedenú v § 18d ods. 1 zákona o banskej činnosti, ktorú však v zmysle § 18d ods. 2 veta prvá tohto zákona mohol uskutočniť iba na základe povolenia obvodného banského úradu. Keďže žalobca v rozpore s rozhodnutím OBÚ Košice zo dňa 09.11.2005 o povolení banskej činnosti zvýšil plánovanú ročnú ťažbu nad 200 000 ton ročne, a to bez povolenia OBU (§ 18d ods. 2 zákona o banskej činnosti) a bez posúdenia vplyvov navrhovanej činnosti podľa § 18 ods. 1 písm. a) zákona č. 24/2006 Z. z. bol žalovaný názoru, že žalobca týmto porušil § 5 ods. 2 v spojení s § 18d ods. 2 Zákona o banskej činnosti.
54. Žalovaný zdôraznil, že zabezpečenie chránených objektov a záujmov pred účinkami banskej činnosti upravuje aj § 5 ods. 2 a § 18d ods. 1, 2 zákona o banskej činnosti, ktoré zabezpečuje, aby banská činnosť vykonávaná banským spôsobom bola vykonávaná v súlade s rozhodnutím a dokumentáciou overenou HBÚ alebo OBU v konaní o vydanie oprávnenia, súhlasu, opatrenia alebo povolenia, a tým aj to, že objekty a záujmy chránené zákonom budú dotknuté len v rozsahu, v akom to vyplýva z rozhodnutia a dokumentácie overenej HBÚ.
55. V danom prípade povolil OBU Košice žalobcovi rozhodnutím o povolení banskej činnosti z 09.11.2005 okrem iného : „banskú činnosť - prípravu, otvárku a dobývanie výhradného ložiska granodioritu v lome Hradová v dobývacom priestore Košice IV - Hradová podľa overeného plánu priloženého k žiadosti, ktorý sa týmto stáva neoddeliteľnou súčasťou originálu tohto rozhodnutia“, a „a trhacích prác veľkého a malého rozsahu: vývrtové a trhlinové odstrely v lome Hradová a v dobývacom priestore Košice IV Hradová podľa overeného generálneho technického projektu odstrelov a technologického postupu trhacích prác malého rozsahu priložených k žiadosti a ktoré sa týmto taktiež stávajú neoddeliteľnou súčasťou originálu tohto rozhodnutia“. V zmysle rozhodnutia OBU je prílohou rozhodnutia Plán otvárky, prípravy a dobývania lomu Hradová v dobývacom priestore Hradová IV. potom žalovaný mal za to, že z výroku rozhodnutia OBU výslovne vyplývala záväznosť overeného plánu dobývania, ktorý sa v zmysle výroku predmetného rozhodnutia stal jeho neoddeliteľnou súčasťou a žalobca bol povinný ho rešpektovať a dodržiavať podmienky v ňom stanovené.
56. Žalovaný mal za to, že plán dobývania, ktorý tvoril prílohu rozhodnutia OBU predstavuje jeho neoddeliteľnú súčasť a bol pre žalobcu záväzný. Plán bol vypracovaný na základe plánovanej ročnej
ťažby v množstve 98 000 ton a nie z množstva 200 900 ton, ktoré vydobyl žalobca v roku 2013. Preto podľa žalovaného konal žalobca v rozpore s rozhodnutím o povolení banskej činnosti, keď svoju činnosť v danom dobývacom priestore nevykonával v súlade s plánom dobývania overeným OBU v konaní o vydanie povolenia banskej činnosti.
57. Ohľadom námietky žalobcu o viazanosti právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR v inej veci žalovaný uviedol, že právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky.
58. Žalovaný nesúhlasil s názorom žalobcu o tom, že jeho rozhodnutia by bolo možné označiť za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Nesúhlasil s tým, že vo výroku rozhodnutia o povolení banskej činnosti nebola výslovne určená záväznosť overeného plánu otvárky a dobývania výhradného ložiska. Žalovaný uviedol, že záväznosť overeného plánu otvárky a dobývania výhradného ložiska vyplývala jednak z výroku rozhodnutia OBÚ Košice o povolení banskej činnosti, kde sa povolila banská činnosť podľa overeného plánu priloženého k žiadosti, ktorý sa stal neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia. Táto skutočnosť zároveň vyplývala aj z § 5 ods. 2 Zákona o banskej činnosti, podľa ktorého banskú činnosť možno vykonávať na základe vydaného povolenia a banská činnosť musí byť vykonávaná v súlade s rozhodnutím a dokumentáciou overenou HBU. V danom prípade plán dobývania vychádzal z plánovanej ročnej ťažby 98 000 ton za 16,4 rokov, t. j. v období od 01.01.2006 - 31.05.2021, pričom žalobca v roku 2013 vydobyl viac ako dvojnásobok povoleného limitu - 200 900 ton, čím porušil rozhodnutie, ktoré bol povinný dodržiavať.
Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie.
59. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a v súlade s § 107 ods. 2 SSP vo veci rozhodol, pričom dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom a žalobné námietky neodôvodňovali jeho zrušenie.
60. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
61. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
62. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
63. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 51/1988 Zb. pri banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom sa musia dodržiavať zásady ochrany a využitia nerastného bohatstva, požiadavky racionálneho využívania ložísk nerastov, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky, zásady banskej technológie, ako aj požiadavky ochrany pracovného a životného prostredia.
64. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 51/1988 Zb. banskú činnosť, činnosť vykonávanú banským spôsobom a inú činnosť upravenú týmto zákonom, možno vykonávať na základe oprávnenia, súhlasu, opatrenia alebo povolenia vydaného alebo uloženého rozhodnutím podľa tohto zákona, banského zákona alebo podľa osobitných predpisov; činnosť musí byť vykonávaná v súlade s rozhodnutím a dokumentáciou overenou Hlavným banským úradom alebo obvodným banským úradom v konaní o vydanie oprávnenia, súhlasu, opatrenia alebo povolenia.
65. Podľa § 5a ods. 6 zákona č. 51/1988 Zb. organizácia písomne oznámi obvodnému banskému úradu príslušnému podľa miesta výkonu činnosti každoročne výsledky vykonanej banskej činnosti, činnosti
vykonávanej banským spôsobom alebo inej činnosti upravenej týmto zákonom za uplynulý rok. Výsledky oznámi v správe, ktorá sa predkladá najneskôr do konca januára nasledujúceho roka.
66. Podľa § 17 ods. 1 zákona č, 51/1988 Zb. žiadosť o povolenie banskej činnosti podľa § 9 až 13 s predpísanou dokumentáciou a dokladmi predkladá organizácia najneskôr 3 mesiace pred plánovaným začatím prác obvodnému banskému úradu.
67. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 51/1988 Zb. ak banskou činnosťou sú ohrozené právom chránené objekty a záujmy, musia sa so žiadosťou predložiť doklady o vyriešení stretov záujmov.
68. Podľa § 17 ods. 6 zákona č. 51/1988 Zb. bez povolenia obvodného banského úradu sa banská činnosť nesmie vykonávať.
69. Podľa § 18b ods. 1 zákona č. 51/1988 Zb. obvodný banský úrad v konaní o povolenie banskej činnosti podľa § 17 preskúma najmä b) vyriešenie stretov záujmov.
70. Podľa § 18b ods. 2 zákona č. 51/1988 Zb. ak je predložená dokumentácia úplná a správna a došlo k vyriešeniu stretov záujmov, obvodný banský úrad povolí banskú činnosť.
71. Podľa § 18d ods. 1 zákona č. 51/1988 Zb. organizácia môže vykonať zmenu technickej dokumentácie, podľa ktorej je banská činnosť povolená bez povolenia obvodného banského úradu, ak nedôjde k zhoršeniu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky, nebudú dotknuté objekty a záujmy chránené podľa osobitných predpisov nad rozsah prípustný podľa podmienok určených v rozhodnutí o povolení banskej činnosti a nedôjde k sťaženiu alebo zhoršeniu vo využití zásob výhradného ložiska alebo jeho častí.
72. Podľa § 18d ods. 2 zákona č. 51/1988 Zb. na vykonanie iných zmien povolenej banskej činnosti ako v odseku organizácia musí mať povolenie obvodného banského úradu. Za takúto zmenu sa považuje najmä: a) použitie inej dobývacej metódy, inej technológie razenia, ak táto technológia bola určená z dôvodov bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky, inej technológie úpravy a zušľachťovania nerastov a pri povrchovom dobývaní tiež použitie iného spôsobu dopravy, b) zmena vo vetraní týkajúca sa samostatného vetracieho oddelenia ako celku alebo niekoľkých samostatných vetracích oddelení, c) zmena v konštrukcii a parametroch bezpečnostných a ochranných pilierov, d) zmena generálnych svahov skrývky, lomu, výsypky a zmena v parametroch skrývkových a ťažobných rezov a výsypkových etáží.
73. Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 51/1988 Zb. Hlavný banský úrad a obvodné banské úrady vykonávajú hlavný dozor a) nad dodržiavaním banského zákona, tohto zákona a predpisov vydaných na ich základe, ak upravujú ochranu a využívanie ložísk nerastov, bezpečnosť prevádzky, zabezpečenie chránených objektov a záujmov pred účinkami banskej činnosti, b) nad dodržiavaním banského zákona, tohto zákona a predpisov vydaných na ich základe a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak upravujú bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, bezpečnosť technických zariadení, požiarnu ochranu v podzemí a pracovné podmienky, v organizáciách pri vykonávaní banskej činnosti alebo činnosti vykonávanej banským spôsobom.
74. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 51/1988 Zb. Hlavný banský úrad a obvodné banské úrady sú oprávnené uložiť pokutu až do 1 000 000 Sk organizácii, ktorá porušila predpisy uvedené v § 39 ods. 1 alebo ktorá nesplnila opatrenia uložené jej rozhodnutím orgánu štátnej banskej správy (ďalej len "porušenie povinnosti").
75. Podľa § 46 zákona č. 51/1988 Zb. všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie podľa § 4, 8, § 24, 25, 26 ods. 5 a § 40 ods. 5 písm. b/.
76. Podľa § 1 zákona č. 44/1988 Zb. účelom tohto zákona je ustanoviť zásady ochrany a racionálneho využívania nerastného bohatstva, najmä pri geologickom prieskume, otvárke, príprave a dobývaní
ložísk nerastov, úprave a zušľachťovaní nerastov vykonávanom v súvislosti s ich dobývaním, ako aj bezpečnosti prevádzky a ochrany životného prostredia pri týchto činnostiach.
77. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 44/1988 Zb. organizácia je povinná d) riešiť včas strety záujmov pri určení dobývacieho priestoru a pri plánovanej otvárke, príprave a dobývaní výhradného ložiska, predovšetkým s cieľom obmedziť nepriaznivé vplyvy na životné prostredie, h) plniť ďalšie povinnosti ustanovené týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi.
78. Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 44/1988 Zb. výhradné ložiská sa musia využívať racionálne. Racionálnym využívaním výhradných ložísk sa rozumie ich dobývanie a úprava a zušľachťovanie vydobytých nerastov podľa zásad uvedených v odseku 2 s prihliadnutím na súčasné technické a ekonomické podmienky; pritom sa musia dodržať zásady banskej technológie, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky a vylúčiť neodôvodnené nepriaznivé vplyvy na pracovné a životné prostredie.
79. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 44/1988 Zb. organizácia, ktorá má určený dobývací priestor na dobývanie výhradných ložísk, je povinná vypracovať plány otvárky, prípravy a dobývania týchto ložísk; ako aj plány na zabránenie, obmedzenie a likvidáciu enviromentálnych záťaží.
80. Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 44/1988 Zb., ak sú využitím výhradného ložiska ohrozené objekty a záujmy chránené podľa osobitných predpisov, objekty a záujmy fyzických alebo právnických osôb, sú organizácie, orgány a fyzické a právnické osoby, ktorým prislúcha ochrana týchto objektov a záujmov, povinní vo vzájomnej súčinnosti riešiť tieto strety záujmov a navrhnúť postup, ktorý umožní využitie výhradného ložiska pri zabezpečení nevyhnutnej ochrany uvedených objektov a záujmov.
81. Podľa § 33 ods. 6 zákona č. 44/1988 Zb. organizácia, ktorá žiada o povolenie otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska, je povinná doložiť obvodnému banskému úradu, že strety záujmov boli vyriešené.
82. V prejednávanej veci správny súd má povinnosť preskúmať zákonnosť postupu žalovaného ako aj napadnutého rozhodnutia v zmysle žalobných námietok.
83. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať náležitosti určené právnymi predpismi na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi.
84. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia.
85. Vydaniu preskúmavaných rozhodnutí predchádzal administratívny postup, ktorým OBÚ Košice svojím rozhodnutím zo dňa 09.11.2005 sp. zn. 2643/2005 žalobcovi povolil banskú činnosť - príprava, otvárka a dobývanie výhradného ložiska granodioritu v lome Hradová v dobývacom priestore „Košice IV
- Hradová“, podľa overeného plánu (POPD) priloženého k žiadosti, ktorý sa podľa výroku rozhodnutia stal neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia. Podľa POPD bola plánovaná ročná ťažba 98 tis. ton v období od 01.01.2006 do 31.05.2021. HBÚ začal z vlastného podnetu voči žalobcovi správne konanie o uložení pokuty, nakoľko previerkou zistil, že v roku 2013 žalobca vydobyl až 200 900 ton. Následne vydal dňa 06.08.2015 HBÚ rozhodnutie, ktorým konanie o pokute zastavil. Toto rozhodnutie HBÚ preskúmal krajský prokurátor v Banskej Bystrici a konštatoval, že ním došlo k porušeniu viacerých ustanovení Zákona o banskej činnosti a banského zákona a preto podal proti nemu protest, ktorému žalovaný vyhovel a vydal preskúmavané prvostupňové rozhodnutie.
86. Správny súd uvádza, že účelom a zmyslom zákona o banskej činnosti, zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA) a na ne nadväzujúcich vykonávacích právnych predpisov, je ustanoviť podmienky vykonávania banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom najmä racionálne využívanie nerastného bohatstva so zabezpečením ochrany verejných záujmov. Jednou z banských činností je aj otvárka, príprava a dobývanie výhradných ložísk. Zároveň je treba zdôrazniť, že ustanovenia právnych predpisov sa majú aplikovať tak, aby sa dosiahol účel, pre ktorý boli prijaté. Bez primeranej ochrany všetkých dotknutých záujmov nemožno hovoriť o racionálnom využívaní nerastného bohatstva.
87. Podstatnou námietkou v predmetnom konaní je nesprávne právne posúdenie veci žalovaným z hľadiska toho, či činnosťou žalobcu, kedy tento vyťažil 200 900 ton v roku 2013 došlo k porušeniu Zákona o banskej činnosti, a to v spojitosti s rozhodnutím, ktorým bola žalobcovi povolená banská činnosť v lome Hradová. S touto námietkou súvisí aj námietka nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia z hľadiska vysporiadania sa žalovaného s tým, či POPD je/nie je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia o povolení banskej činnosti žalobcovi.
88. Správny súd má za to, že v danom prípade právny záver HBÚ uvedený v jeho rozhodnutí o zastavení konania o udelení pokuty žalobcovi neobstojí. Podľa názoru správneho súdu nie je možné konštatovať, že tým, že žalobca pravidelne oznamoval výsledky vykonávanej banskej činnosti príslušnému obvodnému banskému úradu podľa § 5a ods. 6 Zákona o banskej činnosti, spolu s uvedením množstva vydobytého nerastu za uplynulý rok nahradil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovení Zákona o banskej činnosti, súvisiacu z väčším množstvom vyťaženého materiálu ako mal povolené v rozhodnutí OBÚ Košice o povolení banskej činnosti. HBÚ nesprávne považoval každoročné ohlasovanie výsledkov banskej činnosti žalobcom (§ 5a ods. 6) za ohlásenie zmeny banskej činnosti podľa § 18d ods. 1 Zákona o banskej činnosti. Zákon o banskej činnosti v žiadnom svojom ustanovení nespája s pravidelným oznámením výsledkov vykonávanej banskej činnosti zmenu v povolenej banskej činnosti (§ 5a ods. 6 Zákona o banskej činnosti, § 13a Vyhl. č. 89/1988 Zb.). Ustanovenie § 18d ods. 1 Zákona o banskej činnosti oznámenie banskému úradu nepredpokladá. Správny súd poukazuje na to, že inštitút oznamovania výsledkov banskej činnosti upravený v § 5a ods. 6 je rozdielny oproti inštitútu - výkonu a zmeny povolenej banskej činnosti (§ 5 ods. 2, § 18d ods. 2), ktoré sú na sebe nezávislé, nijako nepodmienené a samostatne upravené v Zákone o banskej činnosti.
89. Rozhodnutie o povolení banskej činnosti vo výroku výslovne konštatuje, že overený plán priložený k žiadosti sa stáva neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia. Kvantitatívne obmedzenie tak bolo (odkazom) súčasťou výroku rozhodnutia a tým aj záväznou podmienkou. Len výrok rozhodnutia nadobúda záväznosť (právoplatnosť a vykonateľnosť), preto, ak vo výroku sú požiadavky OBÚ riadne a zrozumiteľne vyjadrené, niet pochýb o povinnosti organizácie ich pri výkone banskej činnosti plniť a dodržiavať (§ 47 ods. 2 správneho poriadku). Tak tomu je aj v prejednávanej veci, kde bolo jasne stanovené množstvo nerastu, ktoré mal bez ďalšieho žalobca povolené ročne vyťažiť.
90. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 5 ods. 2 Zákona o banskej činnosti, podľa ktorého sa banská činnosť musí vykonávať v súlade s rozhodnutím a dokumentáciou overenou HBÚ alebo OBÚ v konaní o vydanie oprávnenia, súhlasu, opatrenia alebo povolenia a potom aj povinnosť rešpektovať kvantitatívne obmedzenie ťažby, ktoré bolo jasne uvedené v POPD, ktoré bolo súčasťou rozhodnutia o povolení ťažby, tak plynie priamo zo zákona.
91. Zároveň podľa § 17 ods. 6 Zákona o banskej činnosti vyplýva, že bez povolenia OBÚ sa banská činnosť nesmie vykonávať v rozpore s vydaným povolením, pričom je potrebné prihliadať na to, že v danom prípade povolenie bolo vydané na základe predloženej dokumentácie - POPD, ktorý stanovoval plánovanú ročnú ťažbu 98 tis. ton v období od 01.01.2006 do 31.05.2021, avšak žalobca toto obmedzenie vyťaženého množstva prekročil, keď vyťažil až 200 900 ton v roku 2013.
92. Názor HBÚ, že pravidelné oznámenia výsledkov vykonávanej banskej činnosti žalobcom na OBÚ podľa § 5a ods. 6 Zákona o banskej činnosti možno považovať za ohlásenie zmeny banskej činnosti podľa § 18d ods. 1, čím nemohlo dôjsť k porušeniu ust. § 5 ods. 2 citovaného zákona nemá oporu v platnej právnej úprave. Zákon v žiadnom svojom ustanovení nespája s pravidelným oznámením výsledkov vykonávanej banskej činnosti zmenu v povolenej banskej činnosti (§ 5a ods. 6 zákona č. 51/1988 Zb., § 13a Vyhl. č. 89/1988 Zb.). Ustanovenie § 18d ods. 1 Zákona o banskej činnosti oznámenie banskému úradu nepredpokladá. Absenciu funkčného prepojenia oboch inštitútov nemožno prehliadnuť.
93. Zákon o banskej činnosti použitie ust. § 18d ods. 1 zrozumiteľne podmieňuje, mimo iného tým, že nebudú dotknuté objekty a záujmy chránené podľa osobitných predpisov nad rozsah prípustný podľa podmienok určených v rozhodnutí o povolení banskej činnosti. Poznámka pod čiarou v rámci výpočtu právnych predpisov obsahuje odkaz na zákon č. 24/2006 Z. z.
94. Správny súd poukazuje na to, že žalobca mal povinnosť vykonávať banskú činnosť v zmysle podmienok stanovených v rozhodnutí OBÚ Košice o povolení banskej činnosti, ktorého neoddeliteľnou súčasťou bol POPD, ktorý presne stanovoval maximálne množstvo ročne vyťaženého nerastu (98 000 ton), čo však žalobca porušil, keď v roku 2013 vyťažil 200 900 ton. Preto, ak žalobca chcel takéto množstvo vyťažiť mohol tak urobiť len po predchádzajúcom súhlase príslušného OBÚ, ale nie na základe oznámenia výsledkov banskej činnosti, keďže tento inštitút má celkom zjavne len štatistický význam, podáva sa za predchádzajúci kalendárny rok spätne podľa dosiahnutých výsledkov ťažby a nepredstavuje zákonný predpoklad pre zlegalizovanie ťažby naviac, ktorá nebola uskutočnená na základe platného povolenia ťažby. Zároveň je treba uviesť, že ak došlo k neoprávnenému navýšeniu ťažby vo výške presahujúcej 200 000 ton ročne bolo povinnosťou pred tým ako žalobca takéto množstvo vyťažil, aby postupoval v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. a svoju banskú činnosť v takomto rozsahu podrobil zisťovaciemu konaniu (§ 18 ods. 2 písm. b/) resp. konaniu o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (§ 18 ods. 1 písm. a/).
95. Zároveň správny súd poukazuje na to, že HBÚ sa vo svojom rozhodnutí vôbec nezaoberal nesplnením obligatórnej podmienky vyriešenia stretov záujmov, konkrétne so záujmami chránenými zákonom č. 24/2006 Z. z. (§ 5 ods. 5, § 17 ods. 2, § 18b ods. 1 písm. b/, ods. 2 zákona o banskej činnosti, §10 ods. 1 písm. d/, § 33 banského zákona), ku ktorému bez pochýb v danom prípade došlo. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam správny súd sa nemohol stotožniť s právnym posúdením veci HBÚ v jeho rozhodnutí o zastavení konania o uloženie pokuty žalobcovi.
96. K namietanej nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia správny súd uvádza, že žalovaný napadnuté rozhodnutie na rozdiel od prvostupňového preskúmavaného rozhodnutia riadne odôvodnil, a to tak vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci z hľadiska inštitútov oznamovania výsledkov ťažby (§ 5a ods. 6) a zmeny banskej činnosti (§ 18d ods. 2), ako aj vo vzťahu ku skutočnosti, či predmetný POPD je treba pokladať za neoddeliteľnú a teda aj záväznú súčasť rozhodnutia vydaného OBÚ Košice o povolení banskej činnosti. POPD sa stal neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia a teda aj záväzným z hľadiska množstva vyťaženej suroviny, ktorú žalobca nemal možnosť prekročiť bez toho, aby o tom príslušný OBÚ nerozhodol, čo sa však v danom prípade nestalo a potom rozhodnutie HBÚ o zastavení konania voči žalobcovi nebolo zákonné. V napadnutom rozhodnutí sa žalovaný v zrozumiteľným spôsobom a logicky vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobcu.
97. Správny súd neprisvedčil ani námietke nerešpektovania právneho názoru Najvyššieho súdu SR vysloveného v rozhodnutí sp. zn. 1SžoNS/83/2004 zo dňa 11.02.2005. Ako správne uviedol žalovaný v napadnutom rozhodnutí v právnom poriadku Slovenskej republiky súdne rozhodnutia v iných právnych veciach nie sú prameňom práva. Zároveň však platí zásada predvídateľnosti súdnych (správnych) rozhodnutí a teda, ak už súd (najvyšší) vyslovil ohľadom určitej právnej otázky svoj názor tak potom, by mali aj ostatné súdy (orgány verejnej správy) postupovať v identických veciach obdobne. V danom prípade však nešlo o totožnú vec ako je prejednávaná v tomto konaní a potom ani vyššie uvedený
rozsudok Najvyššieho súdu SR nie je možné použiť, pretože tento na rozdiel od predmetnej veci sa týkal využívania ložiska nevyhradeného nerastu, išlo o posudzovanie činnosti vykonávanej banským spôsobom a nie o banskú činnosť a zároveň normatívny text Nariadenia vlády SR č. 520/1991 Zb. je odlišný od zákona o banskej činnosti, podľa ktorého sa postupovalo v tomto konaní.
98. Záverom musí správny súd uviesť, že v preskúmavanom administratívnom konaní nezistil žiadne také procesné porušenia, ktoré by mohli spôsobiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Má za to, že vo veci bolo vykonané riadne dokazovanie, v zodpovedajúcom rozsahu, náležite bol zistený skutkový stav veci a žalovaný v rozhodnutí prihliadol na všetko čo vyšlo v konaní najavo. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti a je v zodpovedajúcom rozsahu odôvodnené. Žalovaný sa v rozhodnutí vysporiadal so všetkými skutočnosťami relevantnými pre posúdenie veci ako aj námietkami žalobcu uvedenými v jeho rozklade voči prvostupňovému rozhodnutiu, podrobne rozobral skutkový stav, ktorý správne právne vyhodnotil. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, je vecne správne, neprisvedčil žalobným námietkam a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.
99. O nároku na právo na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP a vo veci úspešnému žalovanému ich nepriznal, pretože mu žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil a navyše ide o orgán štátnej správy.
100. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).