Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/189/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobcu: G. E. Č. Q., K..Q..X.., P.: XX XXX XXX, H. XXX, S. - C., Č. Q., zastúpeného Q. F., K..Q..X.., P.: XX XXX XXX, S.H. X, C., proti žalovanému: P. V., E. X, C., zastúpeného advokátom A.. Q. A., Z.. U. X, H. T., o zaplatenie 366,60 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 21.02.2019, č.k. -318, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 366,60 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 366,60 eura od 22.10.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žiadnej zo strán nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti týkajúcej sa istiny 366,60 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy 366,60 eura od 22.10.2012 do zaplatenia a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou konajúcemu súdu dňa 10.08.2015 domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 771,41 eura s príslušenstvom titulom neuhradených splátok úveru, keď žalovaná suma pozostávala z alikvotnej splátky úveru v sume 38,21 eura, splatnej dňa 31.03.2012 a z 8 splátok úveru v predpísanej sume 91,65 eura, splatných od 31.04.2012 do 31.11.2012. Dôvodil, že dňa 29.10.2007 uzatvoril jeho právny predchodca so žalovaným zmluvu o osobnom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému úver v sume 3.319,43 eura (100.001,-Sk). Žalovaný sa zaviazal predmetný úver splácať v pravidelných mesačných splátkach po á 91,65 eura (2.761,-Sk), s počtom mesačných splátok 60. Žalovaný sa dostal do omeškania, termíny splatnosti mesačných splátok neplnil, na základe čoho žalobca, po postúpení pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2010, odstúpil od zmluvy. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala sumu 1.707,41 eura (51.430,95,-Sk), ktorú žalovaný do podania žaloby uhradil len čiastočne, pričom zostalo zaplatiť sumu 771,41 eura.

3. Súd prvej inštancie o veci rozhodol rozsudkom zo dňa 16.06.2016, č.k. -207, tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 366,60 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy 366,60 eura od 22.10.2012 do zaplatenia, a žalobu vo zvyšnej časti istiny 404,81 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy 404,81 eura od 22.10.2012 do zaplatenia zamietol. Vzájomnú žalobu žalovaného na priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 1.000 eur zamietol a vyslovil podľa

, že o náhrade trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

4. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 31.05.2018, sp. zn. , rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu v sume 366,60 eura s príslušenstvom, zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie, v napadnutom výroku, ktorým zamietol vzájomnú žalobu žalovaného o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 1.000 eur potvrdil a žalobcovi proti žalovanému v súvislosti s konaním o vzájomnej žalobe priznal plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd vyslovil záver, že konajúci súd založil svoje rozhodnutie na zatiaľ neúplných, a tým nesprávnych skutkových zisteniach, nakoľko síce vykonal dokazovanie a oboznámil sa s odstúpením žalobcu od zmluvy o úvere zo dňa 11.10.2012, avšak tento právny úkon nevyhodnotil z hľadiska jeho právnych účinkov a dopadu na existujúci záväzkový vzťah, vyplývajúci zo zmluvy o úvere a nezohľadnil ani námietku neplatnosti tohto úkonu vznesenú žalovaným. Odvolací súd preto zaviazal súd prvej inštancie posúdiť odstúpenie žalobcu od zmluvy o úvere zo dňa 11.10.2012, vrátane námietky žalovaného o jeho neplatnosti, a to z hľadiska právnych účinkov podľa príslušných ustanovení (ďalej len „“) (možná aplikácia v spojení s a ). V závislosti od výsledkov posúdenia platnosti právneho úkonu žalobcu spočívajúceho v odstúpení od zmluvy o úvere, odvolací súd zaviazal súd prvej inštancie vyhodnotiť dôvodnosť jeho nároku, a to i so zreteľom na námietku premlčania uplatnenú žalovaným.

5. Súd prvej inštancie po rozhodnutí odvolacieho súdu a vykonaní dokazovania ustálil, že právny predchodca žalobcu uzatvoril dňa 29.10.2007 so žalovaným zmluvu o osobnom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému úver v sume 3.319,43 eura (100.001,-Sk) a tento sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach po á 91,65 eura (2.761,-Sk), s počtom mesačných splátok 60. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2010 postúpil právny predchodca žalobcu pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o úvere v sume 1.707,41 eura na žalobcu. Po oznámení o postúpení pohľadávky žalovaný žalobcovi plnil, keď mu uhradil sumu á 98,98 eura dňa 03.01.2011, 31.01.2011, 01.03.2011, 15.03.2011, 25.05.2011, 14.06.2011, 15.07.2011 a dňa 12.08.2011 a sumu 144,16 eura dňa 06.05.2011. Žalovaný sa následne dostal do omeškania, termíny splatnosti mesačných splátok úveru neplnil, na základe čoho právny predchodca žalobcu (správne má byť žalobca - pozn. odvolacieho súdu) odstúpil od zmluvy listom zo dňa 11.10.2012, ktoré odstúpenie od zmluvy riadne žalovanému oznámil. Predmetný právny úkon žalobcu konajúci súd vyhodnotil ako platný, keď právo veriteľa odstúpiť od zmluvy si zmluvné strany dohodli v bode 4, písm. a) Obchodných podmienok zmluvy o osobnom úvere (ďalej len „obchodné podmienky“), pričom sa zároveň dohodli, že odstúpením sa zmluva skončí a celková dlžná suma bude okamžite splatná k dátumu uvedenému v oznámení o odstúpení od zmluvy; zmluvné strany si teda dohodli účinky odstúpenia od zmluvy až k dátumu jeho účinnosti, t.j. nie od počiatku, ale ku dňu 21.10.2012.

6. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že zo zmluvy o úvere ostalo za obdobie od 31.03.2012 do 31.10.2012 neuhradených 9 splátok úveru, z ktorých 8 splátok v predpísanej sume á 91,65 eura a jedna splátka v sume 38,21 eura. Vzhľadom na to, že už v rozsudku zo dňa 16.06.2016, č.k. -207, ustálil, že nárok žalobcu na zaplatenie sumy 404,81 eura z celkovo uplatnenej sumy 771,41 eura bol premlčaný, keď došlo k premlčaniu splátky úveru za mesiac marec 2012 v sume 38,21 eura, za mesiace apríl, máj, jún a júl 2012 v sume každá á 91,65 eura, predmetom sporu ostal nárok na zaplatenie 4 neuhradených splátok úveru v sume 366,60 eura (4 x á 91,65 eura); tento nárok súd prvej inštancie právne kvalifikoval ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa .

7. Súd prvej inštancie sa v ďalšom zaoberal námietkou premlčania vznesenou zo strany žalovaného, ktorú vyhodnotil za dôvodnú. Uviedol, že keďže zmluva o úvere zanikla v dôsledku právneho úkonu žalobcu, ktorým bolo odstúpenie od zmluvy, ku dňu 21.10.2012 a nároky z nej uplatnené predstavovali bezdôvodné obohatenie, dospel za aplikácie ustanovenia k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný z dôvodu uplynutia subjektívnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť deň nasledujúci po splatnosti t.j. dňa 22.10.2012; pokiaľ žalobca podal žalobu na konajúci súd dňa 10.08.2015, podal ju oneskorene. Na tomto základe súd prvej inštancie, za použitia ustanovenia , , a , , a v spojení s §

3 nariadenia vlády SR č. , ktorým sa mení a dopĺňa , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , žalobu žalobcu zamietol.

8. Súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania podľa a (ďalej len „“) tak, že žalovanému ako úplne úspešnému, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodu podľa Žalobca sa stotožnil s právnym záverom konajúceho súdu, podľa ktorého odstúpil od zmluvy o úvere v zmysle dohody zmluvných strán, s účinkami ex nunc, t.j. účinky odstúpenia od zmluvy nastali k dátumu jeho účinnosti, t.j. 21.10.2012. V takom prípade nároky, ktoré vznikli pred zrušením zmluvy, nemožno posudzovať ako nároky z bezdôvodného obohatenia, ako nesprávne uzavrel súd prvej inštancie. V zmysle nastávajú účinky odstúpenia od zmluvy ex tunc len v prípade, ak si účastníci zmluvného vzťahu nedojednali odlišné právne účinky, tak ako v danom prípade, keď sa dohodli, že tieto nastanú až doručením odstúpenia od zmluvy druhej zmluvnej strane. Rozdielnosť odstúpenia od zmluvy s účinkami ex tunc a s účinkami ex nunc sa prejavuje tým, že pokým v prvom prípade sa zmluva zrušuje od počiatku a na akékoľvek vzájomné plnenia sa nazerá ako na bezdôvodné obohatenie, v druhom prípade dochádza k zániku zmluvy až momentom účinnosti odstúpenia, a preto plnenia, ktoré boli poskytnuté pred zrušením zmluvy nemožno kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie, keď ide zmluvné plnenie. Dôsledkom uvedeného je na účely posúdenia námietky premlčania relevantné uplatnenie ustanovenia , a nie ; jeho nárok voči žalovanému potom nie je premlčaný, keďže ho na súde prvej inštancie uplatnil v rámci plynutia všeobecnej 3- ročnej premlčacej doby. Z uvedeného dôvodu navrhol žalobca, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 366,60 eura s prísl. a na náhradu trov konania.

10. Žalovaný sa vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu nestotožnil s jeho námietkami ohľadne nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že v konaní nebolo sporné, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu je vzťahom spotrebiteľským, na ktorý sa v zmysle prednostne aplikujú normy občianskeho práva, vrátane ustanovenia . Súd prvej inštancie postupoval preto správne, keď v bode 29 odôvodnenia logicky vyhodnotil bod 4 obchodných podmienok ako dohodu o možnosti odstúpiť od zmluvy so zákonným účinkom ex tunc, teda bez dohody na iných účinkoch odstúpenia od zmluvy. Na tomto základe považoval žalovaný právne posúdenie námietky premlčania konajúcim súdom za správne.

11. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 26.11.2020 (, ).

12. Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať

13. Podľa pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

14. Podľa záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

15. Podľa zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

16. Súd prvej inštancie vykonal všetko dokazovanie potrebné pre rozhodnutie o veci a jeho zhodnotením ustálil skutkový stav, z ktorého vyplýva, že medzi stranami sporu vznikol záväzkovo-právny vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere. Na jej základe žalobca poskytol žalovanému úver v celkovej sume

3.319,43 eura, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v pravidelných mesačných splátkach v sume á 91,65 eura, s počtom splátok 60. Nebolo sporné, že žalovaný žalobcovi na základe zmluvy o úvere plnil, pričom následne sa dostal s úhradou mesačných splátok do omeškania, v dôsledku čoho žalobca odstúpil od zmluvy o úvere listom zo dňa 11.10.2012. Nebolo sporné, že možnosť odstúpenia od zmluvy o úvere si zmluvné strany dohodli v obchodných podmienkach, tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere (bod 4 písm. a) obchodných podmienok). Vychádzajúc zo znenia obchodných podmienok súd prvej inštancie správne ustálil, že zmluvné strany si vymienili, že odstúpením od zmluvy sa zmluva o úvere nezrušuje od počiatku, ale využijúc dispozíciu ustanovenia sa dohodli inak, t.j., že v takom prípade zmluva o úvere zaniká k dátumu doručenia jednostranného právneho úkonu dlžníkovi, a teda si dohodli účinky odstúpenia od zmluvy ex nunc; tieto skutkové okolnosti, ktoré konajúci súd zhrnul do bodu 29. odôvodnenia napadnutého rozsudku žalobca v odvolaní nespochybnil. Namietal, že v takom prípade nebolo na mieste aplikovať na jeho nárok ustanovenia o bezdôvodnom obohatení, vrátane ustanovenia o plynutí premlčacej doby, keďže išlo o nárok zo zmluvného plnenia.

17. Odvolací súd k uvedenému udáva, že možno súhlasiť so žalobcom, že pokiaľ sa strany dohodli na účinkoch odstúpenia od zmluvy odchylných ako podľa ustanovenia (ktoré predpokladá účinky pôsobiace ex tunc, t.j. že v prípade odstúpenia od zmluvy sa zmluva od počiatku zrušuje), v danej veci nedošlo k zrušeniu zmluvy, a táto nezanikla až do momentu doručenia odstúpenia od zmluvy žalovanému, ktorý bol súdom prvej inštancie ustálený najneskôr ku dňu 21.10.2012. Pokiaľ si žalobca v priebehu konania uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 366,60 eura titulom neuhradených splátok úveru v sume á 91,65 eura za mesiace júl, august, september a október 2012, ktorých splatnosť nastala k 30/31. dňu nasledujúceho kalendárneho mesiaca, resp. dňom 21.10.2012 (v prípade splátok, ktorých splatnosť mala nastať v mesiaci október a november 2012), ide o nároky vyplývajúce zo zmluvy o úvere pred jej zrušením, ktoré nemožno kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie. Odvolací súd v tomto smere poukazuje i na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 1M Obdo V 2/2007, z ktorých vyplýva, že pokiaľ dôjde k odstúpeniu od zmluvy, ktorého účinky nastávajú až momentom odstúpenia, t.j. ex nunc, plnenie poskytnuté pred zrušením zmluvy, nie je plnením z neplatnej zmluvy, preto na usporiadanie vzájomných nárokov z takej zmluvy nemožno použiť právnu úpravu bezdôvodného obohatenia podľa a nasl. . Možno potom súhlasiť s argumentáciou žalobcu, že súd prvej inštancie pri správne ustálenom skutkovom stave, nesprávne právne kvalifikoval žalobou uplatnený nárok ako nárok z bezdôvodného obohatenia, čo sa následne prejavilo i v jeho nesprávnom právnom posúdení plynutia premlčacej doby podľa .

18. Vzhľadom na túto skutočnosť, odvolací súd vyzval sporové strany postupom podľa , aby sa vyjadrili k aplikácii ustanovení , , a . Kým žalobca ponechal použitie vyššie citovaných ustanovení na úvahu odvolacieho súdu, žalovaný v podaní zo dňa 25.11.2020 uviedol, že podľa neho z formulácie obchodných podmienok nevyplýva jednoznačne, aký časový účinok vyvoláva odstúpenie od zmluvy o úvere, keď podľa neho možno pripustiť tri možnosti jeho výkladu. Prvou je výklad, že v prípade odstúpenia od zmluvy, zmluva končí od počiatku, druhou, že zmluva končí až odstúpením od nej a napokon treťou alternatívou je, že v prípade odstúpenia od zmluvy okamihom doručenia takého prejavu vôle veriteľa zmluva končí. Keďže v danom prípade ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, mal žalovaný za to, že je potrebné vykladať ustanovenia zmluvy o úvere, vrátane obchodných podmienok, v jeho prospech ako spotrebiteľa; najpriaznivejším výkladom je potom ten, že v prípade odstúpenia od zmluvy o úvere zo strany veriteľa sa táto zrušuje od počiatku. I v prípade, že by žalovaný pripustil iný výklad ustanovenia bodu 4, písm. a) obchodných podmienok bol, s poukazom i na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline vo veci sp. zn. , toho názoru, že žalovanú pohľadávku je potrebné považovať za nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa v spojení s a na plynutie premlčacej doby aplikovať .

19. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, v ktorej poukazoval na tri rôzne možnosti výkladu ustanovenia bodu 4, písm. a) obchodných podmienok. Mal za to, že predmetné ustanovenie treba vykladať v celosti a slovné spojenie „v takom prípade táto zmluva končí“ viazať na vetu prvú, na ktorú nadväzuje; výsledkom tohto postupu je potom výklad, podľa ktorého v prípade odstúpenia žalobcu od zmluvy o úvere na základe písomného oznámenia doručeného žalovanému zmluva končí, t.j. týmto momentom (a nie od počiatku) sa zmluve o úvere zrušuje. Je pritom nepochybné, že

v § 48 ods. 2 výslovne pripúšťa dohodu zmluvných strán ohľadne iných účinkov odstúpenia od zmluvy ako ex tunc, a preto pokiaľ takú možnosť zmluvné strany využili a dojednali si možnosť odstúpenia od zmluvy s účinkami ex nunc, nemožno také dojednanie hodnotiť ako v neprospech spotrebiteľa.

20. Vychádzajúc zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu (ktorého správnosť žalobca v odvolaní nespochybnil) odvolací súd udáva, že žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie splatných, ale neuhradených splátok úveru, v celkovej sume 771,41 eura, z ktorých po zamietnutí žaloby v časti sumy 404,81 eura, ostalo predmetom konania len zaplatenie sumy 366,60 eura, zodpovedajúcej neuhradeným splátkam úveru v sume á 91,65 eura, splatných k 30., resp. 31. dňu v mesiaci august, september, október a november 2012, resp. ku dňu 21.10.2012 v prípade splátok, ktorých splatnosť mala nastať v mesiaci október a november 2012 a nastala predčasne odstúpením od zmluvy. V takom prípade treba na posúdenie námietky premlčania aplikovať ustanovenie , a to vo vzťahu ku každej jednotlivo splatnej mesačnej splátke úveru, čo vedie k záveru, že nárok žalobcu nie je premlčaný. Žalobca podal žalobu na súd prvej inštancie dňa 10.08.2015, pričom pokiaľ ide o plynutie 3-ročnej premlčacej doby, tá by pri splátke splatnej v mesiaci august 2012 uplynula dňa 31.08.2015, pri splátke splatnej v mesiaci september dňa 30.09.2015, a pri ostatných splátkach, pri ktorých nastala splatnosť súčasne s účinkami odstúpenia od zmluvy, táto uplynula dňom 21.10.2015. Je potom zrejmé, že žalobca si nárok na zaplatenie sumy 366,60 eura uplatnil na súde prvej inštancie včas, v rámci plynutia všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby. Z obsahu súdneho spisu pritom nevyplýva, že by žalovaný v rámci procesnej obrany, okrem vznesenej námietky premlčania, uvádzal iné skutkové tvrdenia spochybňujúce dôvodnosť uplatneného nároku na zaplatenie sumy 366,60 eura, keď v tomto smere sám potvrdil, že žalobcovi naposledy uhradil splátku úveru dňa 12.08.2011 (viď vyjadrenie na č.l. 61 + dôkaz na č.l. 164), pričom nenamietal ani žalobcom predložený rozpis neuhradených splátok úveru.

21. Žalobca žiadal od žalovaného popri zaplatení istiny 366,60 eura i zaplatenie príslušenstva, t.j. úroku z omeškania vo výške 8,75 % z dlžnej sumy od 22.10.2012 ako dňa nasledujúceho po odstúpení od zmluvy listom zo dňa 11.10.2012, ktorého súčasťou bola i výzva na zaplatenie dlžnej sumy do 21.10.2012. Vzhľadom na to, že žalovaný v konaní nenamietal doručenie odstúpenia od zmluvy o úvere zo strany žalobcu najneskôr ku dňu 21.10.2012, ktorý bol zároveň i posledným dňom na zaplatenie dlžnej čiastky, počnúc nasledujúcim dňom sa dostal s plnením svojej povinnosti do omeškania. Žalobcovi preto vznikol v zmysle a v spojení s nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy 366,60 eur od 22.10.2012 do zaplatenia (základná úroková sadzba ECB 0,75 % + 8 %).

22. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 366,60 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 366,60 eura od 22.10.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

23. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov celého (t.j. prvoinštančného a odvolacieho) konania podľa v spojení s a Vychádzal zo zistenia, že predmetom konania bolo zaplatenie sumy 771, eura, žalobca bol úspešný v časti zaplatenia sumy 366,60 eura, čo predstavuje jeho úspech v rozsahu 48 % a neúspešný v časti zaplatenia sumy 404,81 eura, v ktorej časti konajúci súd jeho žalobu zamietol, čo predstavuje úspech žalovaného v rozsahu 52 %; celkový úspech žalovaného potom predstavuje 4 %. Vzhľadom na percentuálne vyjadrenie celkovej úspešnosti žalovaného v spore, ktoré je nepatrné, odvolací súd rozhodol, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).