Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PO-6S/56/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a členov senátu JUDr. Zuzany Berežnej a JUDr. Jozefa Sába, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C., D. E. XXXX/XX, právne zastúpeného: JUDr. Miloš Hnat, advokát so sídlom v Prešove, Tkáčska 2, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100902628/2020 zo dňa 15.05.2020 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100902628/2020 zo dňa 15.05.2020 ako i rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 100142015/2020 zo dňa 14.01.2020 a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou zo dňa 20.07.2020 doručenou Krajskému súdu v Prešove (ďalej aj pôvodný správny súd) dňa 21.07.2020 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100902628/2020 zo dňa 15.05.2020, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov (ďalej aj správny orgán prvého stupňa alebo správca dane) č. 100142015/2020 zo dňa 14.01.2020 o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty žalobcovi za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2014 v sume 11 034,79 eur. Žalobca sa tiež domáhal zrušenia tohto rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 14.01.2020 a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. Ďalej žalobca žiadal priznať správnej žalobe odkladný účinok, ako aj nároku na náhradu trov konania.

2. Uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. -57 zo dňa 26.11.2020 bol zamietnutý návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.12.2020.

3. V súlade s o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd).

4. Podľa (ďalej aj ), vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.

5. Správny súd v Košiciach ako príslušný správny súd už prejednal v inom konaní totožnú vec, týkajúcu sa toho istého žalobcu, totožného predmetu konania, a to v konaní vedenom pod sp. zn. , v ktorom išlo o vyrubenie rozdielu dane z pridanej hodnoty žalobcovi za zdaňovacie obdobie 1. štvrťroku 2014 v sume 2 424,29 eur, pričom pri výkone daňovej kontroly u žalobcu tak za 1. štvrťrok 2014 ako aj za 4. štvrťrok 2014 sa vychádzalo z tých istých dôkazov získaných a vykonaných správcom dane, ktoré sú uvedené a ktorých závery sú zhrnuté v jednom Protokole o vykonaní daňovej kontroly č. 101761800/2019 zo dňa 18.07.2019.

6. Vzhľadom na to, že ide o preskúmanie rozhodnutia žalovaného, u ktorého sa pri výkone daňovej kontroly za 1. štvrťrok 2014 vychádzalo z rovnakých dôkazov a podkladov ako v prípade daňovej kontroly za 4. štvrťrok 2014 (daňová kontrola prebiehala za obdobie – 1. a 4. štvrťrok 2014, a za mesiace: marec, máj, jún, júl, august, október a november roku 2015) správny súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z dôvodov uvádzaných v rozsudku správneho súdu sp. zn. zo dňa 26.03.2023, pričom rozdiel spočíva len v tom, že v tomto prípade išlo o iné zdaňovacie obdobie a to 1. štvrťrok 2014, za ktorý bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 2 424,29 eur.

7. Žalobné body žalobcu uvedené v odseku 9 rozsudku sp. zn. zo dňa 26.03.2024 korešpondujú so žalobnými bodmi uvedenými v predmetnej správnej žalobe, na základe ktorej začalo toto súdne konanie. Predmetom oboch súdnych konaní je posúdenie zákonnosti vyrubenia rozdielu dane z pridanej hodnoty za príslušné zdaňovacie obdobia (1. štvrťrok 2014 a 4. štvrťrok 2014).

8. Len na doplnenie správny súd uvádza, že v tomto súdnom konaní rovnako ako aj v konaní vedenom pod sp. zn. žalobca v rámci žalobných bodoch vytýkal nezákonnosť opätovnej daňovej kontroly. Správny súd považoval túto jeho námietku za dôvodnú. Opätovná daňová kontrola začala na základe oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 03.07.2018 (ďalej aj oznámenie o daňovej kontrole), a to dňa 13.08.2018. Dôvod na vykonanie opätovnej daňovej kontroly uvedený v oznámení o daňovej kontrole bol označený ako o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj Daňový poriadok). Žalobca v daňovej veci, ktorá bola predmetom preskúmavaného rozhodnutia, nepožiadal o vrátenie dane dodatočným daňovým priznaním. Žalovaný podal podnet na vykonanie daňovej kontroly dňa 04.09.2018 (doručený správcovi dane dňa 18.09.2018), a preto nemožno prisvedčiť tomu, že vo veci došlo k zákonnému vykonaniu opätovnej daňovej kontroly začatej z dôvodu podľa Daňového poriadku – keďže príslušný podnet bol vydaný neskôr ako opätovná daňová kontrola začala. Z tohto dôvodu je neudržateľné, že označený dôvod na vykonanie opätovnej daňovej kontroly (podľa Daňového poriadku) predstavuje evidentnú chybu v písaní, ktorá by bola podnetom zo dňa 04.09.2018 odstránená (viď. vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 09.11.2020). Na základe uvedeného sa správny súd stotožnil s právnym posúdením tohto žalobného bodu uvedeným v odseku 27 rozsudku zo dňa 26.03.2024, na ktoré týmto poukazuje.

9. Totožný predmet tohto súdneho konania a súdneho konania vedeného pod sp. zn. bol daný aj ťažiskovými dôvodmi, pre ktoré nebolo priznané žalobcovi právo na odpočítanie dane sporných zdaniteľných obchodov, ktoré mu mali byť dodané jeho dodávateľmi. K odmietnutiu práva na odpočítanie dane pristúpil žalovaný na základe toho, že u žalobcu nedošlo k splneniu hmotnoprávnych podmienok práva na odpočítania dane. Dôvody tohto svojho záveru žalovaný založil na skutočnostiach, ktoré možno zaradiť do rámca už rozhodovacou praxou odmietnutej doktríny deklarovaného dodávateľa (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.06.2022, zverejnený v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pod 23/2022 ZNSS). Vo svetle tejto právnej úvahy sa správny súd stotožnil s právnymi závermi uvedenými v odseku 29 a súv. rozsudku zo dňa 26.03.2024, na ktoré týmto poukazuje.

10. Konštatovanie nezákonnosti vykonania opätovnej daňovej kontroly vedie k záveru o nezákonnosti protokolu z daňovej kontroly č 101761800/2019 zo dňa 18.07.2019. Uvedené je samo o sebe postačujúcim dôvodom na vyslovenie nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia, ktoré, z dôvodu takto danej medzery dôkaznej situácie, nemá oporu v administratívnom spise.

11. Správny súd preto poukazuje na rozsudok sp. zn. zo dňa 26.03.2024 správneho súdu, z ktorého odôvodnením sa s poukazom na totožné žalobné body žalobcu v tomto konaní v celom stotožnil a zakladá ho do súdneho spisu.

12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100902628/2020 zo dňa 15.05.2020 ako i rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 100142015/2020 zo dňa 14.01.2020 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

13. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa a nasl. tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.