Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-17-2023.pdf
PDF · 205.45 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/17/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Rastislava Pellu v spore žalobcu : Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, so sídlom Špitálska 4, 6, 8, 816 43 Bratislava, IČO : 00 681 156, zastúpeného Martin Pavle s.r.o., so sídlom Pribinova 4, 811 09 Bratislava – mestská časť Staré mesto, IČO : 36 860 450, proti žalovanému : Ba. Ce. Co. s.r.o., so sídlom Čučmianska dlhá 26, 048 01 Rožňava, IČO : 44 109 199, zastúpeného Mgr. Marcelom Fandákom, LL.M, advokátom so sídlom Kováčska 40, 040 01 Košice, IČO : 42 247 161, o zaplatenie 46.516,14 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti výrokom I. a III. rozsudku Okresného súdu Rožňava, č. k. 12Cb/6/2019-685 zo dňa 3. novembra 2022, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Rožňava, č. k. 12Cb/6/2019-685 zo dňa 3. novembra 2022 vo výroku I..
II. Mení výrok III. rozsudku Okresného súdu Rožňava, č. k. 12Cb/6/2019-685 zo dňa 3. novembra 2022 tak, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu 66 % trov konania pred súdom prvej inštancie.
III. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 38.586,85 eur s úrokmi z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 26.190,55 eur od 2.5.2015 do zaplatenia, zo sumy 11.821,12 eur od 5.7.2015 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 575,18 eur od 14.5.2016 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, vo výroku II. konanie v časti o zaplatenie 7.929,29 eur s príslušenstvom zastavil a vo výroku III. priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške týchto trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Rozhodol tak o žalobe podanej pôvodne na upomínacom súde (Okresný súd Banská Bystrica), ktorou žalobca navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 46.516,14 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 7.929,29 eur od 5.2.2014 do zaplatenia, vo výške 9,05 % ročne zo sumy 26.190,55 eur od 2.5.2015 do zaplatenia, zo sumy 11.821,12 eur od 5.7.2015 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 575,18 eur od 14.5.2016 do zaplatenia titulom finančných prostriedkov, ktoré mal žalovaný povinnosť vrátiť žalobcovi v zmysle Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur a nahradiť žalobcovi trovy konania.
3. Žalobca v žalobe uviedol, že ako poskytovateľ uzatvoril so žalovaným ako prijímateľom dňa 23.6.2010 Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. Z2711023048001 (ďalej len „Zmluva“), predmetom ktorej bola úprava zmluvných podmienok pri poskytnutí nenávratného finančného príspevku (ďalej len „NFP“) zo strany žalobcu žalovanému na realizáciu aktivít projektu s názvom „Vzdelávaním k osobnostnému a odbornému rastu zamestnancov firmy Ba. Ce. Co. s.r.o.“, ktorý bol predmetom schválenej žiadosti o NFP. Tvrdil, že žalovaný mu nevrátil finančné prostriedky, ktorú povinnosť mal v zmysle Zmluvy, keď nepreukázal vynaloženie zálohových platieb vo výške 46.516,14 eur. Poukázal, že žalovanému poskytol NFP v rozsahu 95 % z celkových oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít projektu zo zdrojov EÚ a štátneho rozpočtu. Žalovaný bol povinný zabezpečiť vlastné zdroje financovania vo výške 5 % z celkových oprávnených výdavkov a súčasne mal znášať na vlastné náklady aj všetky neoprávnené výdavky. V ods. 5.1. Zmluvy sa strany dohodli na financovaní systémom kombinácie zálohových platieb a refundácie. Financovanie zálohovými platbami sa vykonávalo poskytnutím tzv. zálohových platieb žalovanému ešte pred použitím NFP na výdavky projektu. Následne žalovaný musel zálohovými platbami prijaté NFP vynaložiť výlučne na úhradu oprávnených výdavkov v súlade so Zmluvou a predložiť ich na kontrolu žalobcovi prostredníctvom tzv. zúčtovania zálohových platieb. Zálohové platby a zúčtovanie zálohových platieb vykonával žalovaný žiadosťami o platbu (ďalej len „ŽoP“) a žalobca ich kontroloval, o čom vyhotovoval záznamy z administratívnej kontroly (ďalej len „ZAK“). Zúčtovaním zálohových platieb sa prijímateľovi neposkytovali finančné prostriedky, ale sa posudzovala oprávnenosť vynaloženia NFP z poskytnutých zálohových platieb, t. j. preukazovala sa ním najmä oprávnenosť, reálnosť, správnosť, aktuálnosť a neprekrývanie výdavkov projektu. Žalobca kontroloval formálnu a vecnú správnosť ŽoP. Zúčtovanie zálohových platieb bolo zamerané na výdavky, ktoré žalovaný uhradil z poskytnutej zálohovej platby, a ktorých oprávnenosť bol povinný preukázať. Podmienky oprávnenosti výdavkov určoval najmä článok 14 Všeobecných zmluvných podmienok k Zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (ďalej len „VZP“), ale aj iné predpisy, ktorými bolo upravené nakladanie s NFP. Oprávnenosť výdavkov kontroloval žalobca pri výkone svojich oprávnení aj v súlade s ust. § 24b zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva (ďalej len „zákon o pomoci a podpore“), článkom 60 Nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 a článkom 13 Nariadenia Komisie (ES) č. 1828/2006. Nárok prijímateľa na príslušnú časť NFP vznikol iba v rozsahu, v akom žalobca rozhodol o oprávnenosti výdavkov projektu (článok 16 bod 4.15. VZP), pričom obdobné oprávnenie žalobcu vyplýva aj z ust. § 7 ods. 6 zákona o pomoci a podpore.
4. Ďalej žalobca v žalobe poukázal, že žalovanému na základe jeho žiadosti poskytol zálohové platby nasledovne :
- č. ŽoP 27110230480102 - výška schválenej platby v zmysle ZAK 13.446,48 eur, dátum úhrady 28.9.2010, výška žalobcom poskytnutej zálohovej platby 13.446,48 eur;
- č. ŽoP 27110230480107- výška schválenej platby v zmysle ZAK 32.368,61 eur, dátum úhrady 8.8.2011, výška žalobcom poskytnutej zálohovej platby 32.368,61 eur;
- č. ŽoP 27110230480117 - výška schválenej platby v zmysle ZAK 35.085,92 eur, dátum úhrady 26.6.2012, výška žalobcom poskytnutej zálohovej platby 35.085,92 eur;
- č. ŽoP 27110230480125 - výška schválenej platby v zmysle ZAK 11.626,71 eur, dátum úhrady 25.3.2013, výška žalobcom poskytnutej zálohovej platby 11.626,71 eur. Žalovaný požiadal prostredníctvom ŽoP o zúčtovanie zálohových platieb a žalobca ŽoP skontroloval nasledovne :
- č. ŽoP 27110230480205 - výška žalovaným uplatňovaných výdavkov v ŽoP 13.445,52 eur, výška oprávnených výdavkov financovaných z NFP 12.773,25 eur;
- č. ŽoP 27110230480212 - výška žalovaným uplatňovaných výdavkov v ŽoP 32.368,09 eur, výška oprávnených výdavkov financovaných z NFP 18.476,09 eur;
- č. ŽoP 27110230480220 - výška žalovaným uplatňovaných výdavkov v ŽoP 36.929,78 eur, výška oprávnených výdavkov financovaných z NFP 9.428,36 eur;
- č. ŽoP 27110230480222 - výška žalovaným uplatňovaných výdavkov v ŽoP 1.703,59 eur, výška oprávnených výdavkov financovaných z NFP 1.526,07 eur;
- č. ŽoP 27110230480223 - výška žalovaným uplatňovaných výdavkov v ŽoP 707,66 eur, výška oprávnených výdavkov financovaných z NFP 672,28 eur;
- č. ŽoP 27110230480226 - výška žalovaným uplatňovaných výdavkov v ŽoP 11.564,19 eur, výška oprávnených výdavkov financovaných z NFP 2.930,37 eur;
- č. ŽoP 27110230480228 - výška žalovaným uplatňovaných výdavkov v ŽoP 771,75 eur, výška oprávnených výdavkov financovaných z NFP 205,15 eur.
5. Kontrolou zúčtovacích ŽoP žalobca zistil, že výdavky predložené a požadované žalovaným neboli oprávnené v plnej výške. Žalovaný zúčtoval sumu zálohových platieb iba vo výške 46.011,58 eur s tým, že nezúčtované finančné prostriedky predstavovali 46.516,14 eur (rozdiel medzi zálohovými platbami a zúčtovanou sumou oprávnených výdavkov pripadajúcou na poskytnuté NFP). Žalobca dôvodil, že sumu vo výške 46.516,14 eur je potrebné považovať za nezúčtovanú, keďže tieto prostriedky poskytnuté ako zálohové platby neboli použité v súlade so Zmluvou a žalovaný bol povinný vrátiť ich žalobcovi na základe žiadostí. Keďže žalovaný dobrovoľne nevrátil nezúčtovanú časť NFP, žalobca v súlade s článkom 10 ods. 4 VZP stanovil žalovanému povinnosť vrátiť sumu 46.516,14 eur (i) žiadosťou o vrátenie finančných prostriedkov č. 27110230480/Z01 zo dňa 11.12.2013, doručenou žalovanému dňa 16.12.2013, sumu vo výške 7 929,29 eur, (ii) žiadosťou o vrátenie finančných prostriedkov č. 27110230480/Z02 zo dňa 9.3.2015, doručenou žalovanému dňa 12.3.2015, sumu vo výške 26.190,55 eur, (iii) žiadosťou o vrátenie finančných prostriedkov č. 27110230480/Z03 zo dňa 11.5.2015, doručenou žalovanému dňa 15.5.2015, sumu vo výške 11.821,12 eur, (iv) žiadosťou o vrátenie finančných prostriedkov č. 27110230480/Z09/01 zo dňa 21.3.2016, doručenou žalovanému dňa 24.3.2016, sumu vo výške 575,18 eur. Žalobca v žalobe uzavrel, že na základe týchto žiadostí bol žalovaný povinný vrátiť mu požadovanú sumu do 50 dní od doručenia žiadosti. Následne ešte listom zo dňa 4.11.2019 opätovne vyzval žalovaného na vrátenie dlžnej čiastky, no bezúspešne.
6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, a to v odpore proti platobnému rozkazu, navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, keď tvrdil, že neporušil podmienky Zmluvy. Uviedol, že v rokoch 2010 až 2013 mu boli poskytnuté 4 zálohové platby v celkovej výške 92.527,72 eur, ktoré riadne a včas zúčtoval v jednotlivých ŽoP v súlade so Zmluvou a jej dodatkami. Dôvodil, že Implementačná agentúra Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej aj „IA“) mu zaslala Výkladové stanovisko k usmerneniu oprávnenosti výdavkov č. N3/2007 v platnom znení v súvislosti s primeranosťou výdavkov a uplatnením výšky oprávneného výdavku pri prácach vykonávaných pre účely projektu s tým, že od 1. marca 2011 sa zmenili paušálne nepriame výdavky finančného a projektového manažéra. Zároveň mu zaslala aj usmernenie č. N3/2007, aktualizáciu č. 9, podľa ktorého sa od 1. júna 2011 menili priame výdavky projektu. Žalovaný však tvrdil, že dodávatelia služieb so zmenou dohodnutých platobných podmienok v uzatvorených zmluvách nesúhlasili a faktúry za uskutočňované aktivity preto boli vystavené podľa platných zmlúv. Poukázal najmä na to, že dodávatelia služieb a tovaru boli vybratí v súlade so Zmluvou a jej dodatkami vo verejnom obstarávaní, pričom správnosť postupu bola potvrdená práve IA pre operačný program. Títo dodávatelia však trvali na platobných podmienkach v súlade s uzatvorenými zmluvami na základe úspešnosti vo verejnom obstarávaní, preto im žalovaný vystavil faktúry podľa uzatvorených zmlúv, ktorými sa dodávatelia riadili.
7. Žalovaný poukázal na podmienky uvedené v Zmluve, ktoré podľa neho spochybňujú nárok žalobcu, a to článok 5 ods. 5.3. Zmluvy, v ktorom sa zmluvné strany dohodli, že v prípade každej zmeny právnej úpravy a dokumentov, na ktoré Zmluva odkazuje, platí, že právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti zmeny sa posudzujú podľa ich doterajšieho znenia, ak nebude ustanovené inak. Ďalej žalovaný poukázal aj na ods. 5.4., podľa ktorého platilo, že za oprávnené výdavky podľa Zmluvy sa považujú aj výdavky, vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti Zmluvy, ak vznikli v oprávnenom období podľa článku 3 ods. 3.4. Zmluvy. Dodal, že podľa článku 3 ods. 3.4. Zmluvy, oprávneným obdobím pre výdavky bolo obdobie stanovené vo Výzve na predkladanie žiadostí o NFP, a to od nadobudnutia platnosti a účinnosti Zmluvy, do jej ukončenia. S poukazom na vyššie uvedené žalovaný dôvodil, že v kritickom čase bolo pre neho rozhodujúce práve obsahové znenie podmienok Zmluvy, z ktorých pri realizácii označeného projektu vychádzal, a ktorými sa riadil. Argumentoval, že skutočnosť, že došlo k právnej zmene, ktorú mu IA oznámila tak, že mu zaslala vyššie označené výkladové stanoviská bez toho, aby došlo k zmene samotnej Zmluvy, jej doplneniu prostredníctvom dodatku, resp. k inej právnej zmene, ktorá by sa premietla do Zmluvy, a ktorá by odôvodňovala a oprávňovala žalobcu na prijatie iného plnenia, ako vyplýva zo Zmluvy vrátane jej dodatkov, nemôže byť považovaná za postačujúcu a za takú, ktorá by odôvodňovala nárok žalobcu. Tvrdil, že za celé relevantné obdobia riadne plnil povinnosti, ktoré mu vyplývali zo Zmluvy a jej dodatkov.
8. Ďalej žalovaný dôvodil, že Prílohu č. 1 k Zmluve tvoria VZP. Podľa článku 8 ods. 6 VZP zmluvné strany sa dohodli a súhlasia, že v prípade, ak dôjde k zmene Systému finančného riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 - 2013, k zmene Systému riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 - 2013, a touto cestou nedôjde k zmene textu Zmluvy, poskytovateľ uverejní nové znenie týchto dokumentov na svojich internetových stránkach.
Za vyjadrenie súhlasu so zmenou Zmluvy sa považuje najmä konkludentný prejav vôle prijímateľa spočívajúci vo vykonaní faktických alebo právnych úkonov, ktorými pokračuje v zmluvnom vzťahu s poskytovateľom. Od tohto okamihu sa zmluvný vzťah medzi poskytovateľom a prijímateľom spravuje takto zmenenými ustanoveniami. Podľa článku 8 ods. 7 VZP, zmluvné strany sa dohodli a súhlasia, že v prípade, ak dôjde k zmene Systému finančného riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 - 2013, k zmene Systému riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 - 2013, a touto cestou dôjde k zmene textu Zmluvy, poskytovateľ oznámi prijímateľovi nové znenie zmenených článkov Zmluvy. Za vyjadrenie súhlasu so zmenou Zmluvy sa považuje najmä konkludentný prejav vôle prijímateľa spočívajúci vo vykonaní faktických alebo právnych úkonov, ktorými pokračuje v zmluvnom vzťahu s poskytovateľom. V kontexte uvedeného považoval žalovaný za zrejmé, že k zmene Zmluvy by došlo len na základe vyššie uvedeného postupu, avšak žalobca nepostupoval podľa článku 8 VZP, resp. jeho postup bol nesprávny a nesúladný s týmto článkom. Uviedol, že žalobca mu oznámil zmenené limity vzdelávania prostredníctvom e-mailu, ktorý mu bol doručený s odvolaním sa na webovú stránku žalobcu, na ktorej bolo uverejnené Výkladové stanovisko pre odborné aktivity v období vzdelávania cieľových skupín, pričom táto zmena sa mala vzťahovať od termínu 1. júna 2011. Avšak žalovaným predložené faktúry boli vystavené do konca mája 2011, teda žalobcom zaslaná zmena nemala vplyv na faktúry, ktoré mu boli vystavené. Argumentoval, že žalobca neuverejnil nové znenie príslušných dokumentov na svojich internetových stránkach v čase, ktoré by ešte mohli mať zásadný vplyv pre žalovaného a navyše, žalobca mu ani neoznámil nové znenie zmenených článkov Zmluvy, keď ho iba odkázal na svoju webovú stránku a zmenený text Zmluvy, resp. jej ďalší dodatok mu nezaslal.
9. Žalovaný argumentoval, že z jeho konania nevyplýva súhlas s možnou zmenou zmluvných podmienok a takýto prejav vôle nie je zrejmý ani z jeho ďalšieho konania, kedy niekoľkokrát oznámil IA, že si plní povinnosti v zmysle platnej a účinnej Zmluvy, ako aj z toho, že s dodávateľmi vie a môže uzatvárať len zmluvy v zmysle v tom čase platných platobných podmienok. Vzhľadom na uvedené mal za to, že je možné logicky dôjsť iba k takému záveru, že nemohlo dôjsť k zmene Zmluvy.
10. Žalovaný tiež dodal, že medzi relevantné časti zmluvných podmienok patrí tzv. Rozpočet projektu, ktorý je uvedený v Prílohe č. 2 označenej ako Predmet podpory NFP, ktorá bola pripojená k druhému dodatku k Zmluve. Poukázal, že tento rozpočet bol stanovený už samotnou Zmluvou, pričom ani jedným z jej dodatkov nebol pozmenený. Rozpočet tak ostal pre neho záväzný bez akejkoľvek zmeny už od 23. júna 2010, kedy bola Zmluva uzatvorená, a týmto sa riadil počas celého obdobia platnosti zmluvného vzťahu so žalobcom.
11. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uzavrel, že všetky výdavky ním predložené a požadované boli v plnej výške oprávnené a riadne a včas žalobcovi preukázané v zmysle Zmluvy a jej dodatkov. Okrem všetkých vyššie uvedených argumentov vzniesol aj námietku premlčania pokiaľ ide o právo žalobcu na zaplatenie sumy 7.929,29 eur, ktorú od neho žalobca žiadal Žiadosťou o vrátenie finančných prostriedkov č. 27110230480/Z01 zo dňa 11. decembra 2013. Argumentoval tým, že zmluvný vzťah medzi stranami sa spravuje Obchodným zákonníkom, ktorý v § 397 ustanovuje pre jednotlivé práva štvorročnú premlčaciu dobu.
12. Žalobca podaním zo dňa 20.6.2019 vzal žalobu v časti o zaplatenie 7.929,29 eur s príslušenstvom späť, v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Ďalej v konaní argumentoval, že ak žalovaný chce byť v spore úspešný, musí preukázať, že žalovaná čiastka je oprávneným výdavkom a spĺňa všetky náležitosti oprávnenosti výdavkov v zmysle Zmluvy. Žalobca dôvodil, že nerozhodol o oprávnenosti výdavkov, preto tieto výdavky nemôžu byť oprávnené ani preplatené z jeho strany a žalovaný má teda povinnosť vrátiť mu poskytnuté zálohy. Uviedol, že vzťah medzi stranami nemá čisto súkromnoprávny charakter, nevzťahuje sa na neho výlučne Obchodný zákonník, ale aj predpisy verejného práva. Poukázal, že podľa odseku 3.1. písm. c) Zmluvy sa zaviazal poskytnúť žalovanému NFP do výšky (nie vo výške) 189.152,75 eur, čo predstavuje 95 % z celkových oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít projektu. To znamená, že uvedená čiastka je maximálna možná výška NFP, avšak nie je to suma, ktorá musí byť žalovanému aj zaplatená, resp. na ktorú vznikol žalovanému nárok. Tvrdil, že žalovaný nemôže a ani nemohol automaticky očakávať preplatenie celého NFP. Žalovaný bol povinný okrem iného aj preukázať, že žalovaná čiastka spĺňa všetky podmienky oprávnenosti nárokovaných výdavkov.
13. K obrane žalovaného, že až v prvej polovici roku 2011 mu bola oznámená zmena limitov usmernenia č. N3/2007 žalobca dôvodil, že námietky žalovaného k predmetnému usmerneniu žalovaný vzniesol až takmer po 4 rokoch, preto ich považuje za účelové a irelevantné. Tvrdil, že vznik nároku na poskytnutie NFP podlieha okrem iného aj preukázaniu jeho oprávnenosti podľa usmernenia č. N3/2007 v zmysle neskorších aktualizácií. Uvedené vyplýva z odseku 5.32. Zmluvy, ktorý uvádza, že schválením výdavku v rozpočte projektu nevzniká prijímateľovi automaticky nárok na uhradenie výdavku, ak nepreukáže oprávnenosť výdavku v zmysle usmernenia č. N3/2007 k oprávnenosti výdavkov pre programové obdobie 2007-2013 v zmysle neskorších aktualizácií. V zmysle neskorších aktualizácií treba vykladať ako aktualizáciu platnú a účinnú v čase, keď jednotlivé výdavky vznikli. Uvedené potvrdzuje fakt, že ak by žalobca chcel, aby sa použila len aktualizácia usmernenia č. N3/2007 platného v čase uzatvorenia Zmluvy, tak by priamo uviedol konkrétne číslo aktualizácie a neuvádzal by v zmysle neskorších aktualizácií. Poukázal, že dodatok č. 2 k Zmluve bol uzatvorený dňa 28.5.2012, z čoho vyplýva, že žalovaný je minimálne viazaný aktualizáciou č. 11 zo dňa 27.4.2012. Žalobca považoval za logické, že by nebolo vhodné ani účelné, aby do dodatku č. 2 odcitoval rovnaké ustanovenie odseku 5.32. Zmluvy. Preto tvrdil, že žalovaný je viazaný aj neskoršími aktualizáciami usmernenia ako len tou, ktorá bola platná v čase uzatvorenia Zmluvy, resp. dodatkov k nej.
14. Navyše žalobca dodal, že na strane 4. Príručky pre prijímateľa, ktorou je žalovaný povinný sa riadiť, je uvedené, že okrem postupov uvedených v tejto príručke je pre prijímateľa počas implementácie projektu záväzné rešpektovať podmienky, postupy a pravidlá uvedené : 1. v podmienkach zadaných v predmetnej výzve na predkladanie dopytovo orientovaných projektov, 2. vo schválenej žiadosti o poskytnutie NFP, 3. v Zmluve o poskytnutí NFP, 4. v každej ďalšej aktualizácii, 5. v usmerneniach, ktoré sú dostupné na A.. Jednotlivé povinnosti, práva a nároky prijímateľa upravené Zmluvou a touto príručkou vzniknú prijímateľovi len vtedy, ak prijímateľ splní súčasne všetky povinnosti a podmienky stanovené vo všetkých vyššie uvedených dokumentoch, a ktoré sa viažu na vznik jednotlivých práv a nárokov prijímateľa. Na strane 1.9 príručky je uvedené, že schválením výdavku v rozpočte projektu nevzniká prijímateľovi nárok na uhradenie výdavku v prípade, že v rámci realizácie projektu nepreukáže okrem reálnosti a oprávnenosti výdavku v súlade s ustanoveniami usmernenia č. N3/2007 k oprávnenosti výdavkov pre programové obdobie 2007-2013 v zmysle neskorších aktualizácií, aj jeho nevyhnutnosť, hospodárnosť a efektívnosť. Predmetné výdavky žalovaného nie sú oprávnené najmä z dôvodu, že boli vynaložené nehospodárne a nezodpovedali cenám bežným na trhu v čase a v mieste ich vzniku. Žalobca v rámci kontroly vecnej správnosti overuje okrem iného podmienku hospodárnosti výdavku a či ceny výdavkov zodpovedajú cenám bežným na trhu v čase ich vzniku a v mieste ich vzniku.
15. Podľa žalobcu boli požadované výdavky žalovaného značne nadhodnotené (priemerné ceny sú oveľa nižšie). Ak by žalovaný (resp. akýkoľvek priemerne obozretný podnikateľský subjekt) mal uhrádzať tieto ceny výlučne sám, tak by neakceptoval takéto ceny. Svoju zákonnú povinnosť kontrolovať hospodárnosť výdavkov odvádzal žalobca aj priamo zo zákona, keď poukázal, že v zmysle § 24b ods. 2 písm. c) zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov ES - kontrolou projektu riadiaci orgán (žalobca) overuje hospodárnosť, efektívnosť, účinnosť a účelnosť použitia pomoci a podpory. Schválením procesu verejného obstarávania zo strany žalobcu nevzniká automaticky nárok na výdavky vynaložené v súvislosti s predmetom verejného obstarávania. Overenie dodržania postupov pri verejnom obstarávaní zo strany žalobcu si nemožno zamieňať s kontrolou podmienok oprávnenosti výdavkov, pretože toto overenie je zamerané na dodržanie princípov a postupov verejného obstarávania, nie na hospodárnosť ceny predmetu verejného obstarávania.
16. Žalovaný sa ďalej bránil, že jeho ŽoP boli riadne odôvodnené, bola vykonaná ich kontrola a zo strany žalobcu neboli vznesené žiadne námietky a platby boli vykonané. Pokiaľ následne, teda až po vykonaní úhrad formou zálohových platieb, zistil žalobca určité nedostatky, tak dôkazné bremeno ohľadom zistených nedostatkov je výlučne na žalobcovi. Tvrdil, že z obsahu dôkazov predložených žalobcom nevyplývajú relevantné skutočnosti odôvodňujúce následné neuznanie už uhradených platieb. Poukázal, že žalobca mu mal poskytnúť NFP do výšky 189.152,75 eur, pričom nedošlo k vyplateniu ani zďaleka celej tejto sumy, teda celého limitu NFP. Navyše takúto sumu žalovaný ani nežiadal v rámci zálohových platieb. Zopakoval, že zo strany žalobcu nedošlo k splneniu podmienok obsiahnutých vo VZP potrebných na to, aby došlo k zmene Zmluvy, konkrétne nebol dodržaný postup podľa článku 8 ods. 6, 7 VZP. Žalovaný poukázal, že žalobca mu oznámil zmenené limity vzdelávania prostredníctvom e-mailu, ktorý bol žalovanému doručený s odvolaním sa na webovú stránku žalobcu, na ktorej bolo uverejnené Výkladové stanovisko pre odborné aktivity v období vzdelávania cieľových skupín. Pokiaľ žalobca tvrdí,
že z odseku 5.32. Zmluvy vyplýva povinnosť preukázať oprávnenosť výdavku v zmysle usmernenia č. N3/2007 k oprávnenosti výdavkov pre programové obdobie 2007-2013 v zmysle neskorších aktualizácií, čo sa má vykladať podľa jeho mienky tak, že je potrebné použiť aktualizáciu platnú a účinnú v čase, keď jednotlivé výdavky vznikli, nemožno s týmto tvrdením súhlasiť. Žalovaný vo vzťahu k nemu totiž namietal, že slovné spojenie „v zmysle neskorších aktualizácií“ je potrebné vykladať tak, že išlo o aktualizáciu platnú v čase podpisu Zmluvy, keďže predmetné uznesenie sa vzťahovalo na obdobie aj pred podpisom Zmluvy a v čase jej podpisu už bolo opakovane aktualizované. Rozhodujúcou okolnosťou v tomto smere podľa žalovaného bolo to, že aktualizácia č. 9 uznesenia, ktorou sa zásadným spôsobom menili priame výdavky projektu, bola účinná až od 1. júna 2011, pričom žalovaným vystavené faktúry boli vystavené do konca mája 2011, teda v období, na ktoré sa táto zmena nevzťahovala.
17. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. Z2711023048001 uzavreli dňa 23.6.2010 žalobca ako poskytovateľ a žalovaný ako prijímateľ podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 15 ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva a § 20 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Predmetom Zmluvy bola úprava zmluvných podmienok, práv a povinností medzi poskytovateľom a prijímateľom pri poskytnutí nenávratného finančného príspevku zo strany poskytovateľa prijímateľovi na realizáciu aktivít projektu, ktorý bol predmetom schválenej žiadosti o NFP. Účelom Zmluvy bolo spolufinancovanie schváleného projektu prijímateľa, a to poskytnutím NFP z prostriedkov pre operačný program zamestnanosť a sociálna inklúzia. Poskytovateľ sa zaviazal, že na základe tejto zmluvy poskytne NFP prijímateľovi, a to v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy, so všetkými dokumentmi, na ktoré Zmluva odkazuje a s platnými a účinnými všeobecne záväznými právnymi predpismi SR a právnymi aktmi Európskych spoločenstiev. Prijímateľ sa zaviazal prijať poskytnutý NFP a použiť ho v súlade s podmienkami stanovenými v tejto Zmluve a projekt realizovať riadne a včas.
18. Podľa odseku 3.1. Zmluvy celkové oprávnené výdavky na realizáciu aktivít projektu predstavovali sumu 199.108,16 eur. Poskytovateľ sa zaviazal poskytnúť prijímateľovi nenávratný finančný príspevok do výšky 189.152,75 eur, čo predstavuje 95 % z celkových oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít projektu. Prijímateľ za zaviazal zabezpečiť vlastné zdroje financovania vo výške 5 % z celkových oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít projektu, zabezpečiť ďalšie vlastné zdroje financovania projektu a použiť nenávratný finančný príspevok výlučne na úhradu celkových oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít projektu a za splnenia podmienok stanovených Zmluvou. Zmluvné strany dohodli, že vzhľadom na právnu formu prijímateľa sa použije z článku 15 VZP výlučne odsek 8 a vzhľadom na určený systém financovania kombinácia zálohových platieb a refundácie, sa z článku 16 VZP použije výlučne odsek 4 (odsek 5.1. Zmluvy). V odseku 5.3. Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že v prípade každej zmeny právnej úpravy a dokumentov, na ktoré zmluva odkazuje platí, že právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutí účinnosti zmeny sa spravujú ich účinným znením; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti zmeny sa však posudzujú podľa doterajšieho znenia, ak nebude ustanovené inak. Podľa odseku 5.20. Zmluvy sa vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán budú spravovať okrem dokumentov uvedených vo VZP aj pokynmi vydanými poskytovateľom. V zmysle odseku 5.32. Zmluvy, schválením výdavku v rozpočte projektu nevzniká prijímateľovi automaticky nárok na uhradenie výdavku, ak nepreukáže oprávnenosť výdavku v zmysle usmernenia č. N3/2007 k oprávnenosti výdavkov pre programové obdobie 2007-2013 v zmysle neskorších aktualizácií. Podľa odseku 6.3. Zmluvy, neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy boli nasledujúce prílohy: 1. Všeobecné zmluvné podmienky k Zmluve o poskytnutí NFP, 2. Predmet podpory NFP, 3. Podpisové vzory. Prijímateľ týmto vyhlasuje, že sa s obsahom príloh zmluvy oboznámil a súhlasí, že je týmito prílohami v celom rozsahu viazaný.
19. Zo VZP k Zmluve, z úvodných ustanovení, súdu prvej inštancie vyplynulo, že vzájomné práva a povinnosti medzi poskytovateľom a prijímateľom sa riadia Zmluvou, všetkými dokumentmi, na ktoré zmluva odkazuje v ich platnom znení a právnymi predpismi SR a ES. Zmluvné strany sa dohodli, že práva a povinnosti zmluvných strán sa budú ďalej spravovať Príručkou pre žiadateľa o NFP, Príručkou pre prijímateľa, Výzvou na predkladanie žiadostí o NFP, Schémou štátnej pomoci, Systémom finančného riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 - 2013 a Systémom riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 -2013.
20. Podľa článku 10 ods. 4, 5, 6 VZP, povinnosť vrátenia NFP alebo jeho časti alebo príjmu alebo povinnosti odvodu výnosu, ako aj v prípade postupu podľa poslednej vety ods. 3 tohto článku VZP jeho rozsah stanoví poskytovateľ v „Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov“, ktorú zašle prijímateľovi. Poskytovateľ v žiadosti uvedie výšku NFP, príjmu alebo výnosu, ktorú má prijímateľ vrátiť, resp. odviesť a zároveň určí čísla účtov, na ktoré je prijímateľ povinný vrátenie, resp. odvedenie vykonať. Prijímateľ je povinný odviesť výnos, resp. vrátiť NFP alebo jeho časť alebo príjem uvedený v žiadosti do 50 (slovom päťdesiatich) dní odo dňa doručenia žiadosti.
21. Podľa článku 16 ods. 4.1, 4.15, 4.16, 4.17 a 4.18 VZP, poskytovateľ zabezpečí poskytovanie NFP, resp. jeho časti kombinovaným systémom zálohových platieb a refundácie. V rámci systému zálohových platieb sa poskytujú platby na oprávnené výdavky Projektu na základe Žiadosti o platbu (poskytnutie zálohovej platby) a Žiadosti o platbu (zúčtovania zálohovej platby). V rámci systému refundácie poskytuje poskytovateľ NFP na základe skutočne vynaložených výdavkov zo strany prijímateľa. V takom prípade prijímateľ uhradí výdavky dodávateľovi projektu najskôr z vlastných zdrojov. Prijímateľovi vznikne nárok na platbu pri systéme zálohových platieb iba v prípade, ak podá úplnú a správnu žiadosť o platbu (poskytnutie zálohovej platby aj zúčtovanie zálohovej platby), a to až v momente schválenia žiadosti o platbu poskytovateľom. Nárok prijímateľa na vyplatenie príslušnej platby vzniká len v rozsahu v akom poskytovateľ rozhodne o oprávnenosti výdavkov projektu. Prijímateľ povinný vo všetkých predkladaných žiadostiach o platbu uvádzať výlučne výdavky, ktoré zodpovedajú podmienkam uvedeným v článku 14 VZP. Prijímateľ zodpovedá za pravosť, správnosť a kompletnosť údajov uvedených v žiadosti o platbu. Poskytovateľ je povinný vykonať kontrolu projektu podľa § 24b a nasl. zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov ES v znení neskorších predpisov, článku 60 Nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 a článku 13 Nariadenia Komisie (ES) č. 1828/2006. Kontrola projektu zahŕňa administratívnu kontrolu a v prípade potreby kontrolu na mieste. Administratívna kontrola žiadosti o platbu pozostáva z kontroly jej formálnej a vecnej správnosti. V rámci kontroly formálnej správnosti je poskytovateľ povinný overiť pravdivosť, kompletnosť a správnosť vyplnenia žiadosti o platbu. V rámci kontroly vecnej správnosti je poskytovateľ povinný overovať reálnosť, oprávnenosť, správnosť, aktuálnosť a neprekrývanie sa nárokovaných výdavkov. Poskytovateľ je taktiež povinný overiť, či požadovaná suma v žiadosti o platbu zodpovedá údajom uvedeným v priložených dokladoch a či táto suma zároveň zodpovedá rozpočtu projektu. Pri kontrole matematickej správnosti sa overuje správnosť údajov o dodaných tovaroch, službách a prácach vo vzťahu k množstvu alebo objemu a jednotkovej cene, súčet jednotlivých položiek uvedených na predloženej faktúre alebo inom relevantnom účtovnom doklade. Overuje sa aj súlad s právnymi predpismi SR a ES.
22. Ďalej mal súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním preukázané, že
- dňa 13.9.2010 žalovaný vystavil žiadosť o platbu pod kódom 27110230480102 ako zálohovú platbu na sumu 13.446,48 eur, pričom žalobca vyplatil žalovanému túto zálohovú platbu dňa 28.9.2010;
- dňa 9.5.2011 žalovaný vystavil žiadosť o platbu pod kódom 27110230480107 ako zálohovú platbu na sumu 32.368,61 eur, pričom žalobca vyplatil žalovanému túto zálohovú platbu dňa 8.8.2011;
- dňa 31.5.2012 žalovaný vystavil žiadosť o platbu pod kódom 27110230480117 ako zálohovú platbu na sumu 74.939,14 eur, pričom žalobca vyplatil žalovanému túto zálohovú platbu vo výške 35.085,92 eur dňa 26.6.2012;
- dňa 28.2.2013 žalovaný vystavil žiadosť o platbu pod kódom 27110230480125 ako zálohovú platbu na sumu 41.953,62 eur, pričom žalobca vyplatil žalovanému túto zálohovú platbu vo výške 44.626,71 eur dňa 25.3.2013.
23. Súd mal vykonaným dokazovaním tiež preukázané, že
- dňa 22.3.2011 bola žalovaným vystavená žiadosť o platbu pod kódom 27110230480205 ako zúčtovanie zálohovej platby na sumu 13.445,52 eur. Zo záznamu z administratívnej kontroly zo dňa 20.6.2011 súdu prvej inštancie vyplynulo, že za oprávnený výdavok prijímateľa považoval žalobca sumu 13.445,52 eur, oprávnený výdavok RO/SORO je v sume 13.445,52 eur, z toho zdroj EÚ 10 857,25 eur, zdroj ŠR 1.916,00 eur a vlastný zdroj 672,27 eur.
- dňa 3.2.2012 bola žalovaným vystavená žiadosť o platbu pod kódom 27110230480212 ako zúčtovanie zálohovej platby na sumu 32.368,09 eur. Zo záznamu z administratívnej kontroly zo dňa 17.04.2015 súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalobca uviedol konkrétne nedostatky zistené pri administratívnej kontrole konanej v čase 13.3.2012 s tým, že výška neoprávnených výdavkov zistených pri spätnom overovaní - aktualizácia č. 2 oprava predstavovala 12.443,29 eur.
- dňa 6.10.2012 bola žalovaným vystavená žiadosť o platbu pod kódom 27110230480220 ako zúčtovanie zálohovej platby na sumu 36.929,78 eur. Zo záznamu z administratívnej kontroly zo dňa 30.1.2013 súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalobca uviedol konkrétne nedostatky zistené pri administratívnej kontrole s tým, že neoprávnený výdavok predstavuje 1.332,81 eur.
- dňa 2.11.2012 bola žalovaným vystavená žiadosť o platbu pod kódom 27110230480222 ako zúčtovanie zálohovej platby na sumu 1.703,59 eur. Zo záznamu z administratívnej kontroly zo dňa 27.2.2013 súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalobca uviedol konkrétne nedostatky zistené pri administratívnej kontrole s tým, že výdavok 97,20 eur bol označený ako neoprávnený.
- dňa 3.11.2012 bola žalovaným vystavená žiadosť o platbu pod kódom 27110230480223 ako zúčtovanie zálohovej platby na sumu 707,66 eur. Zo záznamu z administratívnej kontroly zo dňa 17.01.2013 súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalobca uviedol konkrétne nedostatky zistené pri administratívnej kontrole s tým, že prijímateľ si opätovne nárokoval výdavky, ktoré boli predmetom administratívnej kontroly ŽOP č. 205, avšak prijímateľ požadoval len 5% vzniknutých výdavkov, nakoľko v ZOP č. 205 si prijímateľ nárokoval len 95% z hodnoty všetkých výdavkov. Prijímateľ nepredložil prezenčné listiny, pracovné výkazy, testy vybraných zamestnancov, inzerát, fotografický materiál a plagáty o projekte a ani neuviedol v zozname všeobecných príloh, že predmetné dokumenty sú v ŽOP č. 205.
- dňa 23.9.2013 bola žalovaným vystavená žiadosť o platbu pod kódom 27110230480226 ako zúčtovanie zálohovej platby na sumu 11.564,19 eur. Zo záznamu z administratívnej kontroly zo dňa 19.05.2015 súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalobca uviedol konkrétne nedostatky zistené pri administratívnej kontrole s tým, že neoprávnený výdavok je 1.267,13 eur.
- dňa 29.01.2015 bola žalovaným vystavená žiadosť o platbu pod kódom 27110230480228 ako zúčtovanie zálohovej platby na sumu 771,75 eur. Zo záznamu z administratívnej kontroly zo dňa 21.3.2016 súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalobca uviedol konkrétne nedostatky zistené pri administratívnej kontrole s tým, že z dôvodu, že u prijímateľa stále evidujeme nezúčtovanú zálohová platbu v sume 34.695,02 eur (EU zdroj + ŠR zdroj), z toho je Nezrovnalosť N21301429 vo výške 7.929,29 eur a žiadosť o vrátenie č. 27110230480/Z02 v sume 26.190,55 eur, ktorú prijímateľ nezúčtoval v stanovenej lehote, malo dôjsť k zníženiu NFP. U prijímateľa bola evidovaná nezrovnalosť N21500511 v sume 501,39 eur, nezrovnalosť N2I500839 v sume 880,89 eur, nezrovnalosť N2I500510 v sume 2.426,36 eur, nezrovnalosť N2I500755 v sume 12.443,29 eur a nezrovnalosť N21500830 v sume 2.134,05 eur.
24. Ďalej mal súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním preukázané, že
- dňa 11.12.2013 bola žalobcom vystavená žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov, kód žiadosti 27110230480/Z01, dátum splatnosti 28.2.2014, dôvod : vrátenie zistenej nezrovnalosti na sumu 7.929,29 eur. Doručená žalovanému dňa 16.12.2013 v zmysle predloženej doručenky.
- dňa 9.3.2015 bola žalobcom vystavená žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov, kód žiadosti 27110230480/Z02, dátum splatnosti 24.4.2015, dôvod : vrátenie nezúčtovanej zálohovej platby na sumu 26.190,55 eur. Doručená žalovanému dňa 12.3.2015 v zmysle predloženej doručenky.
- dňa 11.5.2015 bola žalobcom vystavená žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov, kód žiadosti 27110230480/Z03, dátum splatnosti 6.7.2015, dôvod : vrátenie zistenej nezrovnalosti na sumu 11.821,12 eur. Doručená žalovanému dňa 15.5.2015 v zmysle predloženej doručenky.
- dňa 21.3.2016 bola žalobcom vystavená žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov, kód žiadosti 27110230480/Z09/01, dátum splatnosti 10.5.2016, dôvod : vrátenie nezúčtovanej zálohovej platby na sumu 575,18 eur. Doručená žalovanému dňa 24.3.2016 v zmysle predloženej doručenky.
- dňa 4.11.2016 bola žalobcom vystavená výzva na zaplatenie pohľadávky vo výške 7.929,29 eur, z čoho suma za zdroje EÚ predstavuje 6.739,89 eur, suma za zdroje ŠR predstavuje 1.189,40 eur, ktorá vyplýva z nezrovnalosti č. N21301429. Dôvodom identifikovanej nezrovnalosti bolo nezúčtovanie poskytnutých zálohových platieb v termíne do 25.9.2013. Oznámenie o vzniku nezrovnalosti zo dňa 3.12.2013 spolu so správou o zistenej nezrovnalosti a žiadosťou o vrátenie finančných prostriedkov bolo žalovanému doručené dňa 16.12.2013, pričom žalovaný bol povinný tieto finančné prostriedky vrátiť do 4.2.2014. Žalovaný bol upozornený, že v prípade neuhradenia, bude žalobca nútený predmetné práva vymáhať súdnou cestou. Táto výzva bola žalovanému doručená dňa 14.11.2016.
25. Podľa príručky pre prijímateľa DOP2010-SIP005 je okrem postupov uvedených v tejto príručke pre prijímateľa počas implementácie projektu záväzné rešpektovať podmienky, postupy a pravidlá uvedené : 1. v podmienkach zadaných v predmetnej výzve na predkladanie dopytovo orientovaných projektov, 2. vo schválenej žiadosti o poskytnutie NFP, 3. v zmluve o poskytnutí NFP uzavretej medzi prijímateľom a SIA, 4. v každej ďalšej aktualizácii tejto príručky pre prijímateľa, 5. v usmerneniach RO a RO/
SORO, ktoré sú dostupné na A.. Podľa bodu 2. príručky, platnosť a účinnosť príručky pre prijímateľa si SIA vyhradzuje právo upravovať a aktualizovať znenie príručky v zmysle zmien v nariadeniach EÚ, vo všeobecne platných právnych predpisoch, v Systéme riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007-2013, v Systéme finančného riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007-2013 a platných metodických pokynoch, usmernení, resp. z vlastného podnetu, ktorý si prax vyžiada. Aktualizácie príručky pre prijímateľa sú pre prijímateľa záväzné.
26. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a §§ 12 ods. 1, 2; 15 ods. 1, 4; 24 ods. 1; 24b ods. 1, 2; 24c ods. 2; 25 ods. 1, 2 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva a tiež podľa § 19 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy.
27. Súd prvej inštancie mal preukázaný právny vzťah medzi stranami sporu založený inominátnou zmluvou podriadenou režimu Obchodného zákonníka s nevyhnutným rešpektovaním verejného prvku vzhľadom k charakteru žalobcu ako zmluvnej strany, ako aj predmetu plnenia v zmysle zmluvy.
28. Súd prvej inštancie poukázal, že žalobca vyplatil žalovanému jednotlivé zálohové platby tak, ako uviedol v žalobe, ktorú skutočnosť žalovaný ani nerozporoval. Následnou kontrolou žalobca zistil, že výdavky predložené a požadované žalovaným neboli oprávnené v plnej výške, o čom predložil záznamy z administratívnych kontrol, v ktorých boli žalovanému vytknuté jednotlivé nedostatky. Na základe týchto kontrol a zistení neoprávnenosti výdavkov požiadal žalovaného o vrátenie finančných prostriedkov. Žalovaný sa bránil, že zmluvné podmienky neporušil, pretože poskytnuté zálohové platby boli riadne a včas zúčtované, že IA mu síce zaslala výkladové stanovisko k usmerneniu, že sa menia paušálne nepriame výdavky, avšak dodávatelia služieb so zmenou dohodnutých platobných podmienok v uzatvorených zmluvách nesúhlasili. Žalovaný dôvodil, že nedošlo k zmene Zmluvy.
29. Súd prvej inštancie uviedol, že strany si dohodli systém financovania kombináciou zálohových platieb a refundácie, kedy žalobca poskytol žalovanému zálohovú platbu na základe jeho žiadosti a žalovaný mal následne poskytnuté prostriedky zúčtovať a preukázať žalobcovi, že ich použil v súlade so Zmluvou. Žiadosti žalovaného o zúčtovanie zálohových platieb boli predmetom administratívnej kontroly žalobcu podľa článku 16 VZP. Žalobca bol povinný overovať reálnosť, oprávnenosť, správnosť, aktuálnosť a neprekrývanie sa výdavkov. Z článku 16 ods. 4.16. VZP vyplýva, že nárok prijímateľa na vyplatenie príslušnej platby vzniká len v rozsahu, v akom poskytovateľ rozhodne o oprávnenosti výdavkov projektu. Kritériá oprávnenosti výdavku vyplývajú z článku 14 VZP aj z príručky pre prijímateľa, na ktorú odkazujú VZP, ktoré boli súčasťou Zmluvy. V príručke je uvedené podstatné upozornenie, že schválením výdavku v rozpočte projektu nevzniká prijímateľovi nárok na uhradenie výdavku v prípade, že v rámci realizácie projektu nepreukáže okrem reálnosti a oprávnenosti výdavku v súlade s ustanoveniami usmernenia č. N3/2007 k oprávnenosti výdavkov pre programové obdobie 2007-2013 v zmysle neskorších aktualizácií, aj jeho nevyhnutnosť, hospodárnosť a efektívnosť. Prijímateľ je povinný preukázať primeranosť výšky vyplatených výdavkov a to akýmkoľvek dôkazným materiálom, ktorým je možné preukázať výšku výdavku v danom čase a mieste, z ktorých prijímateľ vychádzal pri jeho obstaraní, nakoľko vynaložené prostriedky NFP, a to aj každá jeho časť, sú považované za verejné prostriedky, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Z vyššie uvedeného podľa súdu prvej inštancie vyplýva dôkazné bremeno žalovaného, ktorý musel preukázať primeranosť výdavkov, teda či zodpovedali obvyklým cenám v danom mieste a čase, či spĺňali podmienky hospodárnosti, účelnosti a efektívnosti.
30. Žalobca bol podľa súdu prvej inštancie povinný vykonávať kontrolu, keďže išlo o nakladanie s verejnými prostriedkami, ktoré podliehajú kontrolnému mechanizmu štátnych orgánov. Z viacerých ustanovení Zmluvy, VZP alebo príručky súdu prvej inštancie vyplynulo, že schválením výdavku v rozpočte projektu nevzniká prijímateľovi automaticky nárok na uhradenie výdavku, ak nepreukáže jeho oprávnenosť. Nárok prijímateľa na vyplatenie platby vzniká len v rozsahu v akom poskytovateľ rozhodne o oprávnenosti.
31. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca ako poskytovateľ rozhodol o neoprávnenosti časti výdavkov, preto žiadal o ich úhradu žalovaného. Žalovaný napriek svojim tvrdeniam, že tieto výdavky považuje za oprávnené, toto svoje tvrdenie nepreukázal, keď nepredložil dôkazy preukazujúce
primeranosť výdavkov, teda, že výdavky zodpovedali obvyklým cenám v danom mieste a čase. Poukázal, že žalovaný na pojednávaní dňa 3.11.2022 požiadal súd o možnosť takéto dôkazy zabezpečiť a následne ich súdu predložiť. Súd prvej inštancie aplikujúc ust. § 153 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) o sudcovskej koncentrácii konania konštatoval, že žalovaný mal dostatok času, aby tieto dôkazy predložil už skôr. Poukázal i na to, že spor prebieha od roku 2019, že žalovanému boli doručené všetky vyjadrenia aj listinné dôkazy predložené žalobcom s dostatočným časovým priestorom na vyjadrenie. Okrem toho aj termín nariadeného pojednávania bol viackrát zrušený či už z dôvodu covidových opatrení alebo návrhov strán sporu.
32. Súd prvej inštancie konštatoval, že nárok žalovaného na vyplatenie príslušnej platby vzniká len v rozsahu, v akom poskytovateľ rozhodne o oprávnenosti výdavkov projektu. V zmysle všeobecných zmluvných podmienok bol žalobca ako poskytovateľ povinný overovať reálnosť, oprávnenosť, správnosť, aktuálnosť a neprekrývanie sa výdavkov. Kontrolu poskytovateľ vykonal podľa ust.§ 24b a nasl. zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov ES, článku 60 Nariadenia Rady ES 1083/2006 a článku 13 Nariadenia Komisie ES č. 1828/2006. Pokiaľ zmluvné strany uzatvorili Zmluvu, v ktorej si dohodli kontrolu a audit, takýto režim je uvedený v právnych predpisoch ako je zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách, zákon č. 440/2000 Z. z. o finančnej kontrole atď., ktoré sú právne predpisy verejného práva upravujúce režim nakladania so štátnymi finančnými prostriedkami. Uvedené podľa súdu prvej inštancie znamená, že Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným nenesie znaky čisto súkromnoprávneho vzťahu, ale má aj aspekty verejnoprávneho vzťahu. Na základe uvedeného je dané zmluvné oprávnenie žalobcu na posúdenie oprávnenosti výdavkov, pričom do jeho autonómie danej prejavom vôle zmluvných strán je dané rozhodovanie o výške. Legitímna forma takéhoto určenia je kontrolou, ktorá je presne definovaná. Nárok prijímateľa na vyplatenie alebo uznanie príslušnej platby vzniká len v rozsahu, v akom poskytovateľ rozhodne o oprávnenosti výdavkov. Oprávnenie žalobcu neuznať výdavky nevyplýva podľa súdu prvej inštancie len zo Zmluvy, ale aj zo zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov ES. Dodal, že schválením výdavkov v rozpočte projektu nevznikol žalovanému automaticky nárok na uhradenie výdavku, ak nepreukázal oprávnenosť výdavku v súlade s usmernením č. N3/2007 k oprávnenosti výdavkov pre programové obdobie 2007-2013 v zmysle neskorších aktualizácií. Ide o dokument, na ktorý Zmluva odkazuje ako v znení aktualizácií. Navyše o potvrdení znalosti strán o obsahu Zmluvy svedčí podľa súdu prvej inštancie aj ods. 6.10. Zmluvy, v ktorom zmluvné strany prehlásili, že obsahu a právnym účinkom Zmluvy porozumeli a ich zmluvné prejavy sú dostatočne jasné, určité a zrozumiteľné. Podľa názoru súdu prvej inštancie je neprijateľná domnienka, že každá aktualizácia musí byť schválená zmluvnými stranami.
33. Súd prvej inštancie uzavrel, že aktualizácia nie je dvojstranný právny úkon a z jej preambuly je zrejmé, že sa vydáva za účelom aktualizácie cien, resp. doplnenia výdavkov. Podmienenie jej účinnosti súhlasom prijímateľa platby by zhoršilo, resp. zneistilo efektívnu kontrolu v danom procese. K usmerneniu č. N3/2007 súd prvej inštancie dodal, že každá aktualizácia nemusí byť schválená zmluvnými stranami. Usmernenie sa aplikuje na daný projekt v momente výkonu kontroly, nie momentom vynaloženia výdavkov. V Zmluve je uvedené, že ide o dokument v zmysle neskorších aktualizácií a zmluvné strany prehlásili, že obsahu a právnym účinkom zmluvy porozumeli a ich zmluvné prejavy sú dostatočne jasné, určité a zrozumiteľné.
34. S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd prvej inštancie žalobe v časti vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 38.586,85 eur s úrokmi z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 26.190,55 eur od 2.5.2015 do zaplatenia, zo sumy 11.821,12 eur od 5.7.2015 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 575,18 eur od 14.5.2016 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Uviedol, že žalovaný bol povinný vrátiť žalobcovi dlžné sumy do 50 dní odo dňa doručenia žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov (článok 10 ods. 6 VZP), pričom žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov č. 27110230480/Z02 bola žalovanému doručená dňa 12.3.2015, omeškanie teda nastalo dňom 2.5.2015, žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov č. 27110230480/Z03 bola žalovanému doručená dňa 15.5.2015, omeškanie teda nastalo dňom 5.7.2015 a žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov č. 27110230480/Z09/01 bola žalovanému doručená dňa 24.3.2016, omeškanie teda nastalo dňom 14.5.2016.
35. Konanie v časti o zaplatenie 7.929,29 eur s prísl. postupom podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil s poukazom na to, že žalobca vzal v tejto časti žalobu späť v reakcii na námietku premlčania vznesenú žalovaným.
36. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa §§ 255 ods. 1, 262 ods. 1, 2 CSP. Uviedol, že žalovaný navrhol o nároku na náhradu trov konania rozhodnúť podľa § 257 CSP z dôvodu, že žalobca má právne oddelenie, ide o bežnú agendu ministerstva, a preto nemožno považovať trovy právneho zastúpenia za odôvodnené a účelne vynaložené. Súd prvej inštancie konštatoval, že dôvodmi hodnými osobitného zreteľa sú neprimeraná tvrdosť, podiel oboch strán na priebehu a vzniku sporu, povaha a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobné pomery strany sporu a nízky príjem. Nakoľko súd prvej inštancie nevzhliadol ani jeden z vyššie uvedených dôvodov na aplikáciu ust. § 257 CSP, priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške týchto trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
37. Proti výrokom I. a III. rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolania žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a žalobcovi uloží nahradiť žalovanému trovy konania, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
38. Žalovaný v odvolaní poukázal, že v rámci procesnej obrany tvrdil, že neporušil podmienky Zmluvy, pretože poskytnuté 4 zálohové platby v celkovej sume 92.527,72 € riadne a včas zúčtoval v jednotlivých žiadostiach o platbu. Podstata jeho argumentácie spočívala v tom, že IA vydala Výkladové stanovisko k usmerneniu k oprávnenosti výdavkov č. N3/2007 v platnom znení, v súvislosti s primeranosťou výdavkov a uplatnením výšky oprávneného výdavku pri prácach vykonávaných pre účely projektu s tým, že od 1. marca 2011 sa menia paušálne nepriame výdavky finančného a projektového manažéra. Taktiež IA vydala následne aj usmernenie č. N3/2007, aktualizácia č. 9, podľa ktorého sa od 1. júna 2011 menia priame výdavky projektu. Týmito zmenami došlo predovšetkým k zásadnému zníženiu limitov na vzdelávanie v rámci schváleného projektu. Žalovaný ale v tomto čase (teda pred účinnosťou vyššie uvedených zmien) už mal uzatvorené právne vzťahy, ktoré boli uzatvorené s dodávateľmi tovarov a služieb vybratých vo verejnom obstarávaní vykonanom na základe Zmluvy, o ktorom mal žalobca vedomosť práve prostredníctvom IA, ktorá potvrdzovala správnosť postupu. I keď žalovaný na základe vykonaných zmien v dokumentácii kontaktoval dodávateľov tovarov a služieb vysúťažených vo verejnom obstarávaní schválenom IA žalobcu, títo nesúhlasili so zmenou už uzatvorených zmlúv a zásadným znížením ceny za poskytované služby a dodávané tovary, a teda už uzatvorené zmluvné vzťahy sa realizovali za podmienok dojednaných ešte pred účinnosťou aktualizácií vykonaných jednostranne žalobcom.
39. Žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil vo vzťahu k rozloženiu dôkazného bremena. Argumentoval, že ak žalobca tvrdil, že výdavky žalovaného nie sú oprávnené najmä z dôvodu, že boli vynaložené nehospodárne a nezodpovedali cenám bežným na trhu v čase a v mieste ich vzniku, bol to práve žalobca, na ktorom ležalo dôkazné bremeno, aby preukázal, že išlo o ceny nadhodnotené, a to najmä s prihliadnutím na to, že tieto výdavky jednak vyplývali z rozpočtu, ktorý bol prílohou Zmluvy a jednak boli výsledkom procesu verejného obstarávania, postupy a závery ktorého neboli spochybnené, a ktorý proces IA žalobcu schválila. Pokiaľ vynaložené výdavky boli vopred známe obom sporovým stranám na základe Zmluvy a jej príloh a boli výsledkom transparentného procesu minimalizujúceho zjavné vybočenie z cien bežných na trhu, pričom jedna zo zmluvných strán následne s odstupom času tvrdí, že zmluvne dojednané ceny nezodpovedajú bežným cenám na trhu, je potom práve táto zmluvná strana zaťažená bremenom preukázať toto svoje tvrdenie relevantnými dôkazmi. Žalovaný dôvodil, že žalobca okrem toho, že sa tak sám bez relevantných dôvodov rozhodol, svoje tvrdenia nepreukázal, a teda tieto tvrdenia možno hodnotiť výlučne v polohe subjektívneho tvrdenia sporovej strany.
40. Žalovaný zdôraznil, že súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím akceptoval priam absurdnú a nelogickú situáciu, keď žalobca ako zmluvná strana dojednal určité práva a povinnosti v rámci zmluvného vzťahu, na ktorý bol priamo naviazaný vznik právnych vzťahov druhej zmluvnej strany (žalovaného) s tretími osobami (dodávateľmi tovarov a služieb), následne po vzniku týchto zmluvných vzťahov druhej zmluvnej strany s tretími osobami jednostranne zmenil zmluvné podmienky, túto zmenu
aplikoval neprípustným retroaktívnym spôsobom a v konečnom dôsledku žalovanému nepriznal na základe svojvoľného rozhodnutia plnenie podľa Zmluvy.
41. Okrem toho žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie, že sa relevantným spôsobom nevysporiadal s jeho námietkami, že k zmene zmluvného vzťahu zo Zmluvy nemohlo dôjsť jednostranným úkonom žalobcu, keďže nebol splnený postup podľa Zmluvy, pričom už v odpore poukázal na článok 8 ods. 6, 7 VZP, keď namietal, že žalobca nepostupoval v zmysle označených ustanovení. Zmenené limity vzdelávania žalobca oznámil žalovanému len e-mailom, ktorý bol žalovanému doručený s odvolaním sa na webovú stránku žalobcu, na ktorej bolo uverejnené Výkladové stanovisko pre odborné aktivity v období vzdelávania cieľových skupín, pričom sa však táto zmena mala vzťahovať od termínu 1. júna 2011. Žalobca neuverejnil nové znenie príslušných dokumentov na svojich internetových stránkach v čase, ktoré by ešte mohli mať zásadný vplyv pre žalovaného. Navyše ani z konania žalovaného nemohol vyplynúť súhlas s možnou zmenou zmluvných podmienok a takýto prejav vôle nie je zrejmý ani z jeho ďalšieho konania, kedy niekoľkokrát oznamovala IA, že si plní povinnosti v zmysle platnej a účinnej Zmluvy tak, ako bola uzatvorená pri jej schválení zmluvnými stranami. Ďalej dôvodil, že súd prvej inštancie v rámci svojich záverov, zrejme vo vzťahu k časovej pôsobnosti zmeny dokumentácie, ktorá zásadným spôsobom znížila limity výdavkov na vzdelávanie v rámci projektu, uvádza, že usmernenie sa aplikuje na daný projekt v momente výkonu kontroly, a nie momentom vynaloženia výdavkov. V Zmluve je uvedené, že ide o dokument v zmysle neskorších aktualizácií a zmluvné strany prehlásili, že obsahu a právnym účinkom zmluvy porozumeli a ich zmluvné prejavy sú dostatočne jasné, určité a zrozumiteľné. Žalovaný k uvedenému argumentoval, že i keď v rámci zmluvného práva platí v najvyššej možnej miere autonómia vôle zmluvných strán, nemožno pripustiť stav, aby medzi zmluvnými stranami platila v rozhodnom čase, teda v danom prípade v čase uzatvorenia zmlúv žalovanou s dodávateľmi tovarov a služieb úprava, teda konkrétne usmernenie č. N3/2007 k oprávnenosti výdavkov pre programové obdobie 2007 – 2013 v aktualizácii, ktorá bola prijatá až následne po uzatvorení týchto zmlúv, a obsah ktorej úpravy nebol žalovanému v rozhodnom čase známy. Poukázal, že podľa článku 5 ods. 5.3. Zmluvy platí, že zmluvné strany sa dohodli, že v prípade každej zmeny právnej úpravy a dokumentov, na ktoré Zmluva odkazuje, platí, že právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti zmeny sa posudzujú podľa ich doterajšieho znenia, ak nebude ustanovené inak. Podľa článku 5 ods. 5.4. Zmluvy zase platí, že za oprávnené výdavky podľa tejto zmluvy o poskytnutí NFP sa považujú aj výdavky, vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tejto Zmluvy, ak vznikli v oprávnenom období podľa článku 3 ods. 3.4. Zmluvy.
42. Žalovaný ďalej poukázal, že nežiadal od žalobcu uhradenie ani zďaleka celej maximálnej sumy rozpočtu (189.152,75 eur), ale žiadal o uhradenie len sumy 92.527,72 eur, čo predstavuje ani nie 50 % z celkovej výšky rozpočtu. Nezákonným postupom žalobcu tento predmetnú požadovanú sumu ešte skrátil na výšku 46.011,58 €, čo činí sumu len 24,3 %, teda v konečnom dôsledku možno zhrnúť, že žalobca, hoci došlo k schváleniu projektu a uzatvoreniu Zmluvy, nehodlal žalovanému poskytnúť takmer nič, čo je v zrejmom rozpore so samotným účelom projektu, Zmluvy a rozpočtu.
43. Žalovaný zhrnul, že žalobcom uplatňovaný nárok nemožno považovať za oprávnený a dôvodný, keďže tento odvodzuje od jednostrannej zmeny podmienok Zmluvy, ktorá zmena ani nenastala z dôvodu nedodržania podmienok stanovených v Zmluve pre prípad takejto jednostrannej zmeny a navyše ak by aj nastala, nemohla pôsobiť spätne k rozhodujúcemu momentu, ktorým pre tieto účely mohol byť jedine moment uzatvorenia zmluvných vzťahov medzi žalovaným, a jeho dodávateľmi, a nie moment vykonávania kontroly oprávnenosti vynaložených výdavkov (medzi ktorými momentmi bol značný časový odstup).
44. K rozhodnutiu súdu prvej inštancie o trovách konania žalovaný uviedol, že je daný dôvod na nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP pre dôvody hodné osobitného zreteľa, pod ktorými možno nepochybne vidieť tú skutočnosť, že žalobca, napriek tomu, že ide o ústredný orgán štátnej správy disponujúci veľkým množstvom odborne spôsobilých zamestnancov s vysokoškolským vzdelaním v odbore právo a napriek tomu, že ide o bežnú súčasť agendy žalobcu, splnomocnil na zastupovanie v tomto konaní advokáta, v dôsledku čoho nemožno považovať náklady žalobcu na právne zastúpenie za účelne vynaložené výdavky v zmysle § 251 CSP. Argumentoval, že dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania nepredstavujú uzavretý okruh dôvodov, ale ide o pojem umožňujúci konajúcemu súdu po starostlivom zvážení okolností podradiť pod dôvody hodné osobitného zreteľa rôznorodé špecifické situácie za predpokladu, že povahu výnimočnosti tejto situácie primerane zdôvodní. Poukázal, že z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít pritom
vyplýva, že medzi takéto situácie patrí aj právne zastúpenie orgánu verejnej správy disponujúceho zamestnancami s vysokoškolským vzdelaním v odbore právo advokátom. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9. septembra 2004 všeobecný súd neporuší základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, ak navrhovateľovi, ktorý disponuje viacerými pracovníkmi, ktorí majú právnické vzdelanie, neprizná náhradu trov právneho zastúpenia, pretože ich nepovažuje za účelne vynaložené. Okrem toho žalovaný dodal, že vo výroku II. napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 7.929,29 € s príslušenstvom zastavil, a to z dôvodu, že žalobca v podaní zo dňa 20.6.2019 vzal žalobu v tejto časti späť. Z uvedeného je pritom zrejmé, že napriek tomu, že žalobca zavinil zastavenie konania v tejto časti, a to tak, že žalobu v tejto časti zobral späť, súd prvej inštancie nesprávne nerozhodol o náhrade trov konania v prospech žalovaného v zmysle § 256 ods. 1 CSP.
45. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Uviedol, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie podáva ucelenú a dostatočne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky podstatné skutkové a právne otázky nastolené v tunajšom konaní. Mal za to, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení vysporiadal s námietkou dôkazného bremena oprávnenosti výdavkov (viď. odsek 65. napadnutého rozsudku), s námietkou retroaktivity pri použití usmernenia č. N3/2007 (viď. odseky 65. až 67. napadnutého rozsudku). Zároveň uviedol dôvody svojho rozhodnutia, pri výklade a aplikácii zákonných ustanovení a zmluvných dojednaní vzťahujúcich sa na právny základ sporu, sa neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a dojednaní a nepoprel ich význam ani účel.
46. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný v odvolaní opakovane uvádza skutočnosti, ktoré tvrdil už počas konania pred súdom prvej inštancie, a ku ktorým sa žalobca už vyjadril. K právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie argumentoval, že osobitná povaha právneho vzťahu podľa Zmluvy odôvodňuje jeho nastavenie vzhľadom na kontrolu nakladania s NFP, keďže žalovaný získal verejné finančné prostriedky (NFP) bez poskytnutia protihodnoty. Preto je aj opodstatnený osobitný režim kontroly nakladania s NFP. Žalovaný akceptoval podmienky poskytovania NFP na základe Zmluvy, ako prejav slobodnej vôle v súlade so zásadou zmluvnej slobody. Všetky zmluvné dojednania, o ktoré žalobca opiera argumentáciu, boli súčasťou Zmluvy. Žalovaného nikto nenútil, aby svoj projekt financoval prostredníctvom NFP. Keďže žalovaný riadne uzatvoril Zmluvu, akceptoval všetky podmienky s tým spojené. NFP pritom môže byť poskytnutý výlučne na oprávnené výdavky a oprávnenosť výdavkov posudzuje a rozhoduje o nej žalobca. Nárok prijímateľa (žalovaného) na NFP vzniká len v rozsahu, v akom poskytovateľ (žalobca) rozhodne o oprávnenosti výdavkov projektu, ako to vyplýva z článku 16 ods. 4.15. VZP a aj z § 7 ods. 6 zákona o pomoci a podpore. Právo a zároveň povinnosť rozhodovať o oprávnenosti výdavkov má žalobca, a preto je oprávnený aplikovať podmienky oprávnenosti výdavkov v zmysle príslušných zmluvných dojednaní a metodických predpisov, na ktoré odkazuje Zmluva.
47. Ďalej žalobca dôvodil, že posudzovanie oprávnenosti výdavkov je osobitná odborná činnosť s tým, že v konaní riadne predložil ZAK-y, v ktorých sú podrobne uvedené dôvody krátenia jednotlivých výdavkov. Žalovaný bol schopný na to reagovať všeobecnými tvrdeniami, napádajúc najmä použitie usmernenia č. N3/2007 v zmysle neskorších aktualizácií, ako je tomu aj v odvolaní. Argumentoval, že odsek 5.3. Zmluvy potvrdzuje, že pre žalovaného sú záväzné aj neskoršie aktualizácie usmernenia č. N3/2007, nie iba tá, ktorá bola platná a účinná v čase uzatvorenia Zmluvy.
48. Žalobca tiež argumentoval, že súd prvej inštancie sa pri právnom posúdení veci opieral aj o rozhodovaciu súdnu prax v obdobných veciach. Dôvodil, že ustálená rozhodovacia prax súdov potvrdzuje argumentáciu žalobcu, najmä ohľadom špecifickosti právnych vzťahov súvisiacich s NFP, rozsahu nároku na NFP, ako aj oprávnenia žalobcu krátiť výdavky, ktorá vyplýva zo zmluvných dojednaní, predpisov záväzných pre strany podľa zmluvných dojednaní, vrátane použitia usmernenia č. N3/2007, ale aj priamo zo zákona (§ 7 ods. 6 zákona o pomoci a podpore). Poukázal i na to, že oprávnenie žalobcu neuznať výdavky nevyplýva len zo Zmluvy, ale aj z ust. § 7 ods. 6 zákona o pomoci a podpore. Požiadavka preukazovania oprávnenosti výdavkov vynaložených v konkrétnom čase vždy podľa aktuálneho usmernenia č. N3/2007, bola založená dohodou zmluvných (sporových) strán, čo nepochybne vyplýva z obsahu článku 5 ods. 5.32. Zmluvy. Ak by aj usmernenie č. N3/2007 neexistovalo, tak žalovaný mal povinnosť preukázať, že ceny zodpovedali cenám bežným na trhu v čase ich vzniku a v mieste ich vzniku (článok 14 ods. 1 VZP) a žalobca by bol oprávnený krátiť výdavky žalovaného, pričom nárok na poskytnutie NFP vzniká len v rozsahu, v akom poskytovateľ (žalobca) rozhodne o oprávnenosti výdavkov (článok 16 ods. 7.5. VZP).
49. Žalobca mal za to, že žalovaný podal odvolanie účelovo a neuviedol žiadne nové skutočnosti. Zdôraznil, že
- žalovaný nepredložil akúkoľvek relevantnú dokumentáciu, v ktorej by preukázal svoje tvrdenia o oprávnenosti výdavkov (zmluvy s dodávateľmi, faktúry, dodacie listy, výpisy z bankových účtov, prezenčné listiny ani akúkoľvek inú dokumentáciu, ktorá by preukazovala, že vynaložil výdavky podľa a v súlade so Zmluvou);
- žalovaný doposiaľ nepoukázal ani na jedno ustanovenie Zmluvy, ktoré by porušil žalobca. Žalobca postupoval v zmysle Zmluvy;
- žalobca je oprávnený rozhodovať o oprávnenosti výdavkov a zároveň má zákonnú povinnosť kontrolovať hospodárnosť výdavkov. Žalobca poukázal najmä na článok 16 ods. 4.17. a 4.18. VZP. Uviedol, že v zmysle § 24b ods. 2 písm. c) zákona o pomoci a podpore - kontrolou projektu riadiaci orgán (t. j. žalobca) overuje hospodárnosť, efektívnosť, účinnosť a účelnosť použitia pomoci a podpory;
- podľa § 7 ods. 6 zákona o pomoci a podpore je žalobca oprávnený upraviť výšku platby pre projekt alebo jeho časť, ak zistí nedostatky v postupe prijímateľa;
- žalovaný má povinnosť preukázať oprávnenosť výdavkov. Žalobca poukázal najmä na ods. 5.32. Zmluvy, článok 12 ods. 3. VZP a článok 16 ods. 4.16. VZP;
- Zmluvou sa žalobca prostredníctvom fondov Európskej únie a taktiež štátneho rozpočtu podieľa na pomoci subjektom formou nenávratného finančného príspevku. Žalovaný dostáva benefit bez poskytnutia reálnej protihodnoty, čím je popretý základný princíp obchodných záväzkových vzťahov – odplatnosť;
- Usmernenie č. N3/2007 sa môže aplikovať aj v neskoršej aktualizácii ako je aktualizácia platná a účinná v čase uzatvorenia Zmluvy. Žalovaný ako prijímateľ bol zaviazaný rešpektovať postupy uvedené v Zmluve. Žalobca poukazuje na ods. 5.32., 5.3. a 5.20. Zmluvy;
- podľa článku 16 ods. 4.15. VZP nárok žalovaného na vyplatenie príslušnej platby vzniká len v rozsahu, v akom žalobca rozhodne o oprávnenosti výdavkov projektu. Žalobca po riadnom posúdení oprávnenosti výdavkov neschválil výdavky požadované žalovaným, preto je žalovaný povinný vrátiť žalobcovi žalovanú čiastku.
50. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uzavrel, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam, pri svojom rozhodovaní postupoval v súlade so zákonom a odvolaním napadnutý rozsudok vychádza zo správneho právneho posúdenia veci a je náležite odôvodnený.
51. Žalovaný odvolaciu repliku nepodal. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu mu bolo doručené na vyjadrenie dňa 23.2.2023.
52. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas (§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie nie je dôvodné. Odvolanie žalovaného proti výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania dôvodné je.
53. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
54. Žalovaný podanie odvolania proti výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
55. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením. Posúdil, či sa v procesnom postupe súdu prvej inštancie vyskytli pochybenia, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, a ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; či na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy a či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, a to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
56. Odvolací súd dospel k záveru, že v procesnom postupe súdu prvej inštancie sa nevyskytli pochybenia, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, a ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností dospel k správnemu právnemu záveru. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
57. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd uvádza :
58. Medzi stranami bol založený zmluvný vzťah, a to Zmluvou o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. Z2711023048001 zo dňa 23.6.2010. Žalobca v konaní tvrdil, že finančné prostriedky, poskytnuté ním ako zálohové platby žalovanému, neboli vo výške 46.516,14 eur použité v súlade so Zmluvou. K žalobe žalobca priložil príslušné záznamy z administratívnej kontroly, v ktorých sú uvedené opisy zistených nedostatkov, z ktorých vyplýva výška súm, ktorých vynaloženie žalobca považuje za neoprávnené.
59. Žalobca teda v konaní uviedol skutkové tvrdenie o neoprávnenosti vynaloženia sumy 46.516,14 eur, ktorú poskytol žalovanému v rámci jednotlivých zálohových platieb a predložil aj dôkazy, z ktorých vyplýva, ktoré výdavky a na ktoré položky považuje za neoprávnené, teda rozporné so zmluvnými ustanoveniami, resp. dokumentami, na ktoré Zmluva odkazuje.
60. Z ust. § 151 CSP vyplýva, že stranu sporu zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany. Na popretie skutkových tvrdení sa kladú určité kvalitatívne nároky. Za podmienok uvedených v § 151 ods. 2 CSP musí popierajúca strana uviesť vlastné tvrdenia. Pre kvalitu popretia skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 1 CSP). Rovnako ako skutkové tvrdenia, aj popretie skutkových tvrdení musí byť substancované. Ak strana sporu neunesie bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné (ŠTEVČEK, M. a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 620.).
61. Žalovaný v rámci vyjadrení v konaní pred súdom prvej inštancie len všeobecne uviedol, že si riadne splnil povinnosť týkajúcu sa preukázania oprávnenosti výdavkov v rámci žiadostí o platby. Ďalej uviedol, že dôkazné bremeno ohľadne zistenia nedostatkov oprávnenosti výdavkov leží na žalobcovi. Okrem toho sa žalovaný vo svojich vyjadreniach zaoberal aplikovateľnosťou aktualizácie usmernenia č. N3/2007 pre posudzovanie oprávnenosti výdavkov v čase vykonania administratívnych kontrol.
62. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca tvrdil neoprávnenosť výdavkov v určitej výške a predložil aj doklady, ktoré túto výšku špecifikujú a vysvetľujú. Žalovaný v rámci obrany zaujal len všeobecné stanovisko o oprávnenosti všetkých ním vynaložených výdavkov, ktorých náhradu si uplatnil v rámci žiadostí o platby. Za určenie vynaloženia výdavkov ako neoprávnených viní aktualizáciu usmernenia č. N3/2007, avšak nevysvetľuje, akým spôsobom sa toto usmernenie príslušnou aktualizáciu zmenilo a ani neuvádza, ktoré konkrétne žalobcom posúdené ako neoprávnené výdavky by sa podľa znenia tohto usmernenia pred aktualizáciou považovali za oprávnené. Žalovaný teda neuviedol vlastné skutkové tvrdenia o oprávnenosti vynaloženia konkrétnych výdavkov, ktorých neoprávnenosť vynaloženia tvrdil žalobca. Zároveň nepredložil a ani (včas) nenavrhol žiadne dôkazy, ktorými by preukázal oprávnenosť ním vynaložených výdavkov. Odvolací súd teda dospel k záveru, že žalovaný v danej veci účinne nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu, že finančné prostriedky poskytnuté ním ako zálohové platby žalovanému, neboli vo výške 46.516,14 eur použité v súlade so Zmluvou.
63. Žalovaným nastolená otázka aplikovateľnosti usmernenia č. N3/2007 v znení aktualizácie účinnej v čase vykonávania jednotlivých administratívnych kontrol bez konkrétnych skutkových tvrdení žalovaného o vplyve predmetnej aktualizácie na posúdenie oprávnenosti výdavkov nemá pre tento spor praktický význam. Zo žiadnych skutkových tvrdení žalovaného totiž nie je zrejmé, že by sa aj podľa predchádzajúceho znenia (pred aktualizáciou) usmernenia č. N3/2007 neposúdili konkrétne žalobcom neuznané výdavky ako neoprávnené. Súd v civilnom sporovom procese nemôže nahrádzať
procesnú aktivitu sporovej strany – teda tvrdiť, že tento konkrétny výdavok by bol podľa znenia usmernenia č. N3/2007 pred predmetnou aktualizáciou posúdený ako oprávnený a podľa znenia usmernenia po aktualizácii ako neoprávnený – a následne správnosť tohto skutkového tvrdenia strany skontrolovať. Tým by došlo k zásahu do rovnosti strán. Avšak bez takýchto skutkových tvrdení, ktoré by zakladali zmysel posudzovania aplikovateľnosti jednotlivých znení usmernenia č. N3/2007, je bez právneho významu v tomto konaní zaoberať sa žalovaným v odvolaní nastolenou otázkou, ktoré znenie usmernenia č. N3/2007 mal žalobca, vykonávajúci administratívnu kontrolu (prostredníctvom IA) v čase kontroly aplikovať.
64. Odvolací súd pre úplnosť navyše dodáva, že súd nie je ani oprávnený skúmať a posudzovať oprávnenosť výdavkov žalovaného, nakoľko takúto kontrolu je oprávnený vykonávať iba žalobca. Žalovaný akceptoval podmienky Zmluvy a s ňou spojené právo kontroly výdavkov žalobcom. Zároveň sa žiada poukázať, že išlo o príspevok bez protihodnoty danej žalovaným.
65. Z vyššie uvedených dôvodov tak dospel odvolací súd k záveru, že ani odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP nie sú naplnené. Odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie preto vo výroku I. potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.
66. K odvolaniu žalovaného proti výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie odvolací súd udáva, že v tejto časti je odvolanie žalovaného dôvodné. Súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný v odvolaní primárne namietal, že konanie bolo v časti zastavené, z čoho vyplýva nevyhnutnosť aplikácie § 256 ods. 1 CSP. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že na súde prvej inštancie (Okresnom súde Rožňava) sa viedlo už len konanie o zaplatenie 38.586,85 eur s prísl. a v časti o zaplatenie 7.929,29 eur mal žalovaný požiadať o rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania Okresný súd Banská Bystrica.
67. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podal žalobu o zaplatenie 46.516,14 eur s príslušenstvom. Okresný súd Banská Bystrica ako upomínací súd vydal platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal odpor. Žalobcovi bol následne doručený odpor proti platobnému rozkazu, pričom bol upomínacím súdom vyzvaný, aby sa k nemu v lehote 15 dní vyjadril a aby v tej istej lehote navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Podaním zo dňa 20.6.2019 žalobca navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP (bod I. podania žalobcu). Súčasne vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie 7.929,29 eur späť a navrhol v tejto časti konanie zastaviť (bod II. podania žalobcu).
68. Je teda zrejmé, že žalobca na výzvu upomínaceho súdu reagoval návrhom na pokračovanie v konaní. Na Okresný súd Rožňava teda bola postúpaná (celá) vec o zaplatenie 46.516,14 eur s príslušenstvom. Až Okresný súd Rožňava sa musel vysporiadať s čiastočným späťvzatím žaloby, pričom tak spravil výrokom II. napadnutého rozsudku. Konanie v časti o zaplatenie 7.929,29 eur teda neskončilo na upomíncom súde, ale bolo (spolu so zvyšnou častou) postúpené k prejednaniu na Okresný súd Rožňava.
69. Pokiaľ teda Okresný súd Rožňava ako súd prvej inštancie rozhodoval o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP), mal vzhľadom na čiastočné zastavenie konania, postupovať aj podľa § 256 ods. 1 CSP, teda zaoberať sa tým, kto procesne zavinil toto čiastočné zastavenie konania (pre účely priznania nároku na náhradu trov konania protistrane). Keďže súd prvej inštancie § 256 ods. 1 CSP neaplikoval, dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
70. Okrem toho žalovaný namietal, že súd prvej inštancie neaplikoval § 257 CSP. Žalovaný dôvod na aplikáciu § 257 CSP videl v tom, že žalobca je ústredným orgánom štátnej správy disponujúcim veľkým množstvom odborne spôsobilých zamestnancov s vysokoškolským vzdelaním v odbore právo, pričom v tomto spore ide o bežnú súčasť agendy žalobcu. Vynaložené výdavky na zastúpenie v spore advokátom je tak podľa žalovaného neúčelné.
71. Odvolací súd udáva, že i keď žalobca ako ústredný orgán štátnej správy nepochybne disponuje pracovníkmi s právnickým vzdelaním, iste mal svoje dôvody, prečo zvolil právneho zástupcu – advokáta. Právo žalobcu zvoliť si právneho zástupcu podľa svojho výberu nemožno odoprieť ani žalobcovi v tomto
postavení. Ak si už teda žalobca zvolil právneho zástupcu – advokáta, nepochybne mu vznikli výdavky na právne zastúpenie. Bolo by rozporné s princípom všeobecnej spravodlivosti, ak by bol žalobca za voľbu právneho zástupcu – advokáta sankcionovaný tým, že by nemal nárok na náhradu trov konania. Zároveň je potrebné uviesť, že priznaním náhrady trov konania žalobca získa len peňažné prostriedky, ktoré sám bol nútený z dôvodu vedenia tohto súdneho konania vynaložiť. S ohľadom na uvedené preto ani odvolací súd nevidí v danom prípade dôvod na aplikáciu § 257 CSP.
72. O nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie bolo dôvodné rozhodnúť podľa § 255 a § 256 ods. 1 CSP. Žalobca sa pôvodne domáhal zaplatenia 46.516,14 eur, pričom úspešný bol v časti o zaplatenie 38.586,85 eur. V časti o zaplatenie 7.929,29 eur vzal žalobca žalobcu späť, čím zavinil čiastočné zastavenie konania. Úspech žalobcu v danom prípade teda predstavuje 83 %. Žalobca zavinil zastavenie konania v rozsahu 17 %. Žalobca tak má podľa § 255 ods. 2 CSP nárok na náhradu trov konania v rozsahu 83 % a žalovaný má podľa § 256 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v rozsahu 17 %. Celkovo je teda dôvodné priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu rozdielu vyššie uvedených nárokov, teda v rozsahu 66 %.
73. V súlade s uvedeným preto odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. (§ 388 CSP) tak, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu 66 % trov konania pred súdom prvej inštancie.
74. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní pokiaľ ide o výšku priznaného nároku vo veci samej úspešný (potvrdený výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie), priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
75. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP. V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).