Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_44Csp-221-2020.pdf
PDF · 93.95 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-44Csp/221/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, sudkyňou JUDr. Alžbetou Beňákovou, v spore žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, so sídlom náměstí T. G. Masaryka 2392/17, 690 02 Břeclav, IČO: 04 355 211, Česká republika, zastúpeného JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátkou so sídlom v Bratislave, Majerníkova 3479/3A, adresa na doručovanie JUDr. Katarína Hegedüšová, Pribinova 25, Bratislava, proti žalovanému: B. Č., G.. X.X.XXXX, K. E. A. XXX/XX, XXX XX C., o zaplatenie 350,- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalobcovi, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 6.4.2020, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 14.7.2020 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 350,- € s príslušenstvom a nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 12,- € titulom nevráteného spotrebiteľského úveru.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je právnická osoba, ktorá je nástupníckou spoločnosťou obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOST, a.s. so sídlom v Prahe 1 a MINIHOTOSŤ, a.s. so sídlom v Bratislave v súvislosti s cezhraničnou fúziou s tým, že žalovaný sa prostredníctvom webovej stránky www.minipozicka.sk registroval a požiadal žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 350,- €, pričom pri registrácii uviedol údaje: B. Č., G.. X.X.XXXX, K. E., XXXXX C.- J.. Pri registrácii a odoslaní žiadosti o poskytnutie úveru zároveň potvrdil, že súhlasí so zmluvou o úvere, ako aj všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a zároveň potvrdil, že údaje poskytnuté veriteľovi sú pravdivé a úplné.
3. Na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 495013 zo dňa 9.1.2017 ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 350,- €, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 100,- € (celkové náklady sú tvorené výlučne odplatou), t.j. zaplatiť celkovú čiastku vo výške 450,- €, a to do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle uzatvorenej zmluvy, stal sa jeho dlh splatný dňom 1.5.2017.
4. V zmysle čl. 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, veriteľ je oprávnený upozorniť spotrebiteľa na omeškania so splátkou úveru a je oprávnený požadovať od spotrebiteľa vo forme zmluvnej pokuty paušálnu náhradu nákladov spojenú s upomienkou vo výške 3,- € za každú upomienku. Žalobca vyzýval žalovaného na úhradu záväzku prostredníctvom upomienok zasielaných formou SMS správ alebo e-mailov, na ktoré žalovaný nereagoval, pričom išlo o štyri upomienky, na základe čoho žalovanému vznikla povinnosť uhradiť žalobcovi 12,- €. Dňa 5.2.2020 bola žalovanému zaslaná písomná
výzva na úhradu dlhu. Ku dňu vyhotovenia návrhu na vydanie platobného rozkazu žalovaný neuhradil žalobcovi žiadnu platbu.
5. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 6.5.2020 platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný odpor. V podanom odpore namietal, že so spoločnosťou neuzatvoril žiadnu zmluvu v čiastke 350,- € dňa 9.1.2017. Túto zmluvu nepovažoval za platnú. V prípade uznania platnosti tejto zmluvy postúpi túto zmluvu na preverenie Ministerstvu spravodlivosti SR.
6. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že zmluva sa stala splatnou dňa 1.5.2017, pričom žalovaný trikrát požiadal o posun splatnosti, začo aj zaplatil poplatok. Má za to, že žalovaným svojím odporom zavádza, pretože aj so spoločnosťou MINIHOTOVOST, SE uzatvoril danú zmluvu, do systému aj poskytol scan jeho OP. Zmluva bola uzatvorená platne v zmysle príslušných právnych predpisov. Žiadal, aby súd žalobe vyhovel a, aby žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania.
7. V duplike žalovaný zotrval na svojich tvrdeniach v podanom odpore.
8. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na termín 26.11.2020, na ktorom sa nezúčastnili sporové strany. Svoju neprítomnosť, ako aj neprítomnosť žalobcu ospravedlnil právny zástupca žalobcu podaním doručeným súdu dňa 11.11.2020 z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a hospodárnosti konania. Žalovaný svoju neprítomnosť ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 23.11.2020. Podľa obsahu podania súdu nebolo zrejmé, či toto podanie nie je aj žiadosťou o odročenie pojednávania, preto vyzval žalovaného na špecifikovanie podania, na čo žalovaný nereagoval, preto súd posúdiac toto podanie aj ako žiadosť o odročenie, žiadosti nevyhovel, nakoľko žalovaný nepreukázal dôvod, pre ktorý sa nemohol dostaviť na pojednávanie. Súd v súlade s ust. § 180 CSP prejednal vec v neprítomnosti sporových strán.
9. Súd vykonal dokazovanie na základe predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
10. Žalobca ako veriteľ uzavrel dňa 9.1.2017 so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 495013, na základe ktorej poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 350,- €, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť do 28 dní s tým, že celkový úver spolu s nákladmi spotrebiteľa predstavuje sumu 450,- € s konečnou splatnosťou dňa 6.2.2017. Zároveň si zmluvné strany dohodli zmluvnú pokutu paušálnej náhrady nákladov spojených za upomienku vo výške 3,- € za každú zaslanú upomienku.
11. Žalobca si v konaní uplatňuje zaplatenie sumy 350,- € a sumy 12,- € titulom zmluvnej pokuty. Žalovaný namietal, že predmetnú zmluvu neuzatvoril. 12. Podľa ust. § 1 zák. č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a predpisov v platnom znení, tento zákon upravuje ochranu spotrebiteľa pri finančných službách poskytovaných dodávateľom prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku a uzavieranie zmluvy na diaľku.
13. Podľa ust. § 12 cit. zákona, povinnosťami dodávateľov a spotrebiteľov podľa tohto zákona pri poskytovaní finančných služieb na diaľku nie sú dotknuté povinnosti dodávateľov a spotrebiteľov podľa osobitných predpisov.
14. Podľa ust. § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon č. 129/2010“), spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
15. Podľa ust. § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhej vety, § 2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1, 2, 15 až 17, § 8, 8a, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. a) až z), ods. 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, § 20 ods. 2 až 8, § 23 a 25.
16. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
17. Podľa ust. § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka, písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou.
18. Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. 19. Podľa ust. § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
20. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
21. Podľa § 100 veta prvá OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej v § 101 až 100.
22. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
23. Podľa ust. § 54a OZ, účinného od 05.12.2018 premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
24. Keďže v danom prípade ide o konanie s cudzím prvkom, súd posúdil právomoc slovenských súdov v súlade s čl. 18 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012. V zmysle čl. 6 bod 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 7.6.2012 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti. Súd mal za to, že tieto predpoklady sú splnené, preto rozhodným právom je právny poriadok Slovenskej republiky. Aj v prípade, ak by medzi stranami bolo dojednanie o použití právneho poriadku Českej republiky, takáto voľba rozhodného práva však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným.
25. Medzi stranami sporu bol založený záväzkový vzťah - spotrebiteľský záväzok na základe zmluvy na diaľku zo dňa 9.1.2017, ktorá súčasne spĺňa podmienku zachovania písomnej formy podľa ust. § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Predmetom sporu je nárok uplatnený titulom nevrátených peňažných prostriedkov vo výške 350,- € ako nesplatenej pôžičky, ktorú žalobca poskytol žalovanému ako spotrebiteľovi podľa zákona č. 266/2005 Z. z. Veriteľ poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 350,- € dňa 9.1.2017 pri dojednaných celkových nákladoch 100,- €, čo predstavuje odplatu, na základe čoho celková dlžná suma z predmetnej zmluvy predstavovala spolu sumu vo výške 450,- €, ktorú žalovaný neuhradil. Žalovaný v podanom odpore namietal uzatvorenie zmluvy. Žalobca však poskytol úver na číslo bankového účtu XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., ktorý žalovaný nepoprel, taktiež mal údaje o žalovanom, okrem mena a priezviska, adresy, aj rodné číslo, scan OP a taktiež mal jeho súkromnú e-mailovú adresu, na ktorú mu zasielal finančné prostriedky, ktorá sa zhoduje s tou, ktorú uviedol žalovaný v podaní zo dňa 16.11.2020: R..B..R..
26. V prvom rade súd skúmal, či nárok žalobcu bol uplatnený včas. V tomto smere súd poukazuje na skutočnosť, že zákonom č. 343/2018 Z. z. zo dňa 27.11.2018 sa mení Občiansky zákonník tak, že sa vkladá za§ 54 nový § 54a, ktorý znie: „Premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel“. Týmto zákonom bola do Občianskeho zákonníka vložená dvadsiata štvrtá hlava s názvom Prechodné ustanovenia § 879 v znení: „Konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.“ Tento zákon je účinný dňom vyhlásenia, teda dňa 5.12.2018.
27. Z dôvodovej správy vyplýva, že cieľom novely je zavedenie osobitnej úpravy uplatňovania premlčaných nárokov zo spotrebiteľských zmlúv a ich zabezpečenia. Úprava je reakciou na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 11/2016-60, zo dňa 7. februára 2018, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Pri subjektívnych majetkových právach zo spotrebiteľskej zmluvy je opodstatnené, aby sa po uplynutí premlčacej doby tieto práva dostali „ex lege“ do polohy naturálnych záväzkov. Po uplynutí premlčacej doby, najmä s ohľadom na súčasný stav trhovej ekonomiky, niet v zásade z pohľadu štátnej moci záujmu hodného ochrany na podpore vynucovania plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, ak sa právo niektorej zo strán premlčalo. Významom inštitútu premlčania nie je automatické oslobodenie dlžníka od plnenia záväzku. Základným cieľom navrhovanej právnej úpravy bolo vytvorenie priestoru na to, aby dlhy plynúce zo spotrebiteľských zmlúv boli vymáhané len v rozumnom a primeranom čase a dlžník nebol nútený prostriedkami s prvkami štátneho donútenia zaplatiť dlh, vo vzťahu ku ktorému uplynulo značné časové obdobie, v dôsledku čoho by mohla byť oslabená jeho pozícia (napr. nebude už disponovať dôkazmi). Právo plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy sa uplynutím premlčacej doby tak ex lege dostáva do polohy naturálneho záväzku, ktoré je možné splniť dobrovoľne povinným subjektom, avšak toto právo nemožno vymáhať proti vôli povinného subjektu (dlžníka). V tomto prípade sa vylučuje kondikcia, t. j. v prípade dobrovoľného plnenia premlčaného dlhu dlžníkom sa prijaté plnenie nepovažuje za bezdôvodné obohatenie (§ 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Za vymáhanie premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa v tomto kontexte rozumie súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie. Nemožnosť vymáhania premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy zohľadňuje dynamickosť spotrebiteľského prostredia a vedomie tohto rizika bude oprávnene motivovať veriteľov vymáhať svoje pohľadávky čo najskôr. Navrhovaná právna úprava sa z dôvodu predchádzania prípadnej nerovnosti vzťahuje na obe strany spotrebiteľského vzťahu, na spotrebiteľa aj na dodávateľa.
28. Vzhľadom k tomu, že žaloba bola podaná súdu dňa 6.4.2020 teda v čase účinnosti § 54a Občianskeho zákonníka, súd ex offo skúmal, či právo zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré si uplatňuje veriteľ v danom prípade, nie je premlčané.
29. Súd zistil, že splatnosť zmluvy nastala dňa 6.2.2017, preto nasledujúci deň mohol veriteľ uplatniť svoje právo po prvý raz, t.j. 7.2.2017, kedy začala plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula v pondelok dňa 8.2.2020. Žaloba bola podaná na súd až dňa 6.4.2020, teda po uplynutí tejto lehoty. Žalobca v konaní tvrdil, že na základe žiadosti žalovaného posúval splatnosť zmluvy, avšak svoje tvrdenie v konaní nepreukázal, ani, že takáto žiadosť zo strany žalovaného bola doručená, ani zaplatenie odmeny za predĺžene splatnosti, čím v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Z dôvodu premlčania nároku žalobcu, súd žalobu vo výroku I v celom rozsahu zamietol.
30. Nad rámec premlčaného práva súd konštatuje, že zmluva bola uzatvorená platne ako už dôvodil vyššie, pričom žalobca sa domáhal len vrátenia nezaplatenej istiny, preto by inak bol jeho nárok dôvodný a súd by jeho žalobe vyhovel.
31. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení vo výroku II na základe zásady úspechu tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalobcovi, nakoľko bol v konaní úspešný. Súd zároveň nevidel priestor pre aplikáciu ust. § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Košice II.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok).