Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7To/72/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej a sudcov JUDr. Miroslava Osifa a JUDr. Bc. Milana Husťáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 26. novembra 2020, v trestnej veci proti F. E. B. K.., obžalovaného pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm.a) Tr.zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák., o odvolaní prokurátora a obžalovaného F. E. proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 8.7.2020 sp.zn. takto

rozhodol:

Podľa , z r u š u j e napadnutý rozsudok ohľadne obžalovaného F. E..

Podľa obžalovanému F. E., H.. XX.XX.XXXX N. Z., R. C. R. Č.. XXX, X. Z. podľa Tr. zák., s použitím Tr. zák. ukladá trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa zamieta odvolanie prokurátora.

Inak napadnutý rozsudok zostáva nezmenený.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo dňa 8.7.2020 sp.zn. bol obžalovaný F. E. uznaný za vinného z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm.a) Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

dňa 29.03.2019 v čase okolo 21.30 hod. po spoločnej dohode s už odsúdeným B. G. v miestnom pohostinstve, pri predajni S. L. A. v X. R., X. Z., na mieste verejnosti prístupnom, bezdôvodne napadli výčapníka - krčmára poškodeného R. E.E., H.. XX.XX.XXXX, a to tak, že obvinený F. E. ho päsťou najmenej dvakrát udrel do hlavy a následne ho ešte odzadu do oblasti hlavy udrel už odsúdený B. G., následkom čoho poškodený R. E. neutrpel zranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie.

Za to bol obžalovanému F. E. podľa § 364 ods. 1 za použitia § 38 ods. 4, § 37 písm. m/ Tr. zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. pre výkon uloženého trestu obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa súd obžalovaného G. E., H.. XX.X.XXXX N. Z., trvale bytom R. Č.. XXX, X. Z., oslobodil spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Michalovce zo dňa 9.8.2019 sp. zn. , pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin výtržníctva podľa , ktorého sa mal dopustiť vo forme spolupáchateľstva podľa spolu s obžalovaným F. E. a už odsúdeným B. G. tak, že

dňa 29.03.2019 v čase okolo 21.30 hod. po spoločnej dohode v miestnom pohostinstve pri predajni S. L. A. N. X. R., X. Z., na mieste verejnosti prístupnom, bezdôvodne napadli výčapníka - krčmára poškodeného R.B. E., H.. XX.XX.XXXX a to tak, že obvinený F. E. ho päsťou najmenej dvakrát udrel do hlavy, následne ho udrel obvinený G. E. a následne ho ešte odzadu do oblasti hlavy udrel obvinený B. G.Š., následkom čoho poškodený R. E. neutrpel zranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

V zákonom stanovenej lehote proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie obžalovaný F. E. a prokurátor vo vzťahu k obžalovanému G. E..

V písomných dôvodoch odvolania čo do viny a trestu obžalovaný F. E. uviedol:

Obžalovaný zastáva názor, že predmetný skutok nespĺňa ani kvalifikačné znaky priestupku, ktorú skutočnosť sa snažil preukázať v štádiu prípravného konania pred orgánmi činnými v trestnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde v Michalovciach. Samotný poškodený R. E. vypovedal, že obžalovaný ho fyzicky vôbec nenapadol, preto navrhoval, aby bol opätovne k tejto výpovedi a obrane obžalovaného procesne vypočutý, k vykonaniu tohto dôkazu však nedošlo. Ďalší svedok obžalovaného otec G. E. potvrdil, že žiaden z nich sa posudzovaného skutku nedopustil.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní síce vypočul obžalovaného otca G. E., ale jeho výsluch nebol procesne doplnený a vyčerpaný všetkými procesnými prostriedkami.

Okresný súd vychádzal iba z obžaloby prokurátora. Je pravda, že v inkriminovaný deň prišiel aj s otcom G. E. do miestneho pohostinstva, ktoré sa nachádza v blízkosti S. L.. Sadli si k voľnému stolu, kde sa začali rozprávať o bežnej pracovnej situácii a zároveň si objednali ponuku pohostinstva - alkohol cca o 21.30 hodine. Nebolo ešte ani 21.30 hodín, tak sa pokúsili zaspievať. V tejto atmosfére, niekto vošiel z inej miestnosti tohto pohostinstva, že je tam kar (o 21.30 hod. so smútkom po pohrebe). Ostali s otcom prekvapení, nakoľko nikde nebol umiestnený oznam o tomto pohrebnom akte. Následne počuli pokrikovanie so zvýšeným hlasom. Ako sa neskôr dozvedeli išlo o „poškodeného“ pána R.B. E. T. Z., ktorého mal niekto udrieť, pričom poškodený neutrpel žiadne zranenie.

Obžalovaný uviedol, že v pohostinstve nebola žiadna bitka iba každý z nich hovoril, že nevedel nikto o kare a ani atmosféra v pohostinstve nenaznačovala, že v nočných hodinách 21.30 hod. je smútiaci akt - kar za zosnulým človekom. Keby vedeli, že v iných priestoroch pohostinstva je kar po pohrebe, tak by z pohostinstva určite odišli. Navyše obžalovaný zdôraznil, že podľa jeho vedomostí sa kar za zomrelého nekoná v nočných hodinách takmer do noci.

Následne boli s otcom predvolaní na políciu, bola podaná obžaloba príslušného prokurátora. V konaní už bolo predtým rozhodnuté, kde jeho otec G. E. bol odsúdený k nepodmienečnému trestu za predmetný skutok. Následne už súd otca G. E. samostatne spod obžaloby na hlavnom pojednávaní 8.7.2020 oslobodil a obžalovanému F. E. bol samostatne uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní dvanásť mesiacov.

Na hlavnom pojednávaní boli prítomní obžalovaný F. E. a advokát. Nemal prístup ako procesná strana k trestnému spisu, aby doňho nahliadol a vyžiadal si kópiu zápisnice z hlavného pojednávania zo dňa 8.7.2020. Advokát na jeho žiadosť mu poskytol zápisnice z hlavného pojednávania, nie však zo dňa 8.7.2020, kedy bol vynesený odsudzujúci rozsudok, ktorým bol obžalovanému F. E. uložený nepodmienečný trest odňatia slobody.

Podané odvolanie obžalovaným F. E. je pre jeho nevinu dôležité aj z hľadiska výpovede nestranného svedka vedúceho pohostinstva, ktorý potvrdzuje, že k žiadnym fyzickým atakom nedošlo v posudzovanej

dobe a došlo iba k výmene názorov. Tento dôkaz nebol okresným súdom zohľadnený v prospech jeho osoby.

Z výpovede očitého svedka poškodeného S. K. je preukázané, že poškodený neutrpel žiadne zranenie a že v pohostinstve v inkriminovaný čas nedošlo k žiadnym fyzickým atakom. Svedok S. K. ďalej uviedol, že sa rozprával s poškodeným výčapníkom o svojich vlastných záležitostiach, kedy po chvíľke osoby, ktoré dovtedy nepoznal začali spievať, na čo ich výčapník pohostinstva upozornil, aby prestali, lebo v ďalšej miestnosti je kar po zosnulom človeku. Potom ako pokračoval svedok S. K. v rozhovore s výčapníkom pohostinstva, sa po chvíli pokúsili zaspievať uvedené osoby zase, na čo k týmto prišiel výčapník a povedal im, že keď nechcú prestať, nech odídu.

Svedok S. K. vo svojej výpovedi deklaroval, že videl ako medzi všetkými nastala nejaká slovná výmena, ktorej ani on nemohol rozumieť, lebo ani osoby a situáciu nepoznal, načo obžalovaní G. E. B. F. E. odišli z preč z krčmy.

Hneď po ich odchode nastala výmena názorov, ale už medzi B. G., ktorý pribehol ku poškodenému R. E. - výčapníkovi a udrel tohto do hlavy. Na to sa svedok S. K. postavil a povedal im, aby odišli z krčmy preč, čo aj urobili. Menovaný svedok ani v závere svojej výpovede na hlavnom pojednávaní neuviedol, že by skutočne videl, ako G. E. B. F. E. vyvíjali na poškodenom výčapníkovi R. E. nejaké fyzické alebo iné násilie.

Obžalovaný F. E. v závere dodal, že s touto výpoveďou korešponduje aj nezvratná skutočnosť, že poškodený nebol zranený ako to vyplýva z trestného spisu a rozsudku a ani nedoložil a neargumentoval nikdy žiadnym lekárskym ošetrením a lekárskou správou.

Obžalovaný F. E. ďalej uviedol, že tieto dôkazy, o ktoré opiera svoju nevinu jasne deklarujú, že je nevinný, žiadneho skutku sa nedopustil. Svedok S. K. je nestranný, nepoznajú sa navzájom, a ako sa dozvedel z priebehu súdneho konania bol v krčme za poškodeným R. E. v miestnosti, kde sa mal skutok odohrať a jasne videl, že G. E. a obžalovaný F. E. sa žiadneho fyzického útoku ani pokrikovania nezúčastnili, ale vstali od stola a z pohostinstva odišli.

Obžalovaný F. E. v závere písomných dôvodov odvolania navrhol, aby ho krajský súd na základe vyššie uvedenej dôkaznej situácie spod obžaloby v celom rozsahu oslobodil.

V písomných dôvodoch odvolania prokurátor uviedol:

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nebolo jednoznačne preukázané, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby, spáchal aj obžalovaný G. E.. Obžalovaný G. E. popieral, že by poškodeného udrel, pričom ani sám poškodený sa nevedel jednoznačne vyjadriť, či ho obžalovaný G. E. udrel alebo nie.

Jediným dôkazom, ktorý obžalovaného G. E. usvedčuje zo spáchania skutku, je výpoveď svedka S. K. z prípravného konania zo dňa 25.06.2019, ktorú súd považoval za pravdivú a to aj napriek tomu, že svedok S. K. na hlavnom pojednávaní zmenil svoju výpoveď. Takúto zmenu svojej výpovede nevedel žiadnym spôsobom vysvetliť, a preto ju súd vyhodnotil ako účelovú a nepravdivú v snahe pomôcť obžalovanému.

Okresný súd ďalej uviedol, že nakoľko o vine obžalovaného G. E. svedčí iba výpoveď svedka S. K., ktorá nebola potvrdená žiadnymi ďalšími dôveryhodnými dôkazmi, nebolo možné dospieť k jednoznačnému záveru, že obžalovaný G. E. skutok spáchal.

S takto uvedenými tvrdeniami sa prokurátor nestotožnil v celom rozsahu. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku, v ktorom obžalovaného oslobodil spod obžaloby uviedol, že výpoveď obžalovaného G. E. na hlavnom pojednávaní v rámci hodnotenia dôkazov považoval za účelovú a nepravdivú nakoľko svoju zmenu výpovede na hlavnom pojednávaní oproti výpovedi v prípravnom konaní nedokázal rozumne a presvedčivo vysvetliť. Taktiež okresný súd argumentáciu obžalovaného G. E. o tom, že ho k podpisu zápisnice o výsluchu obvineného z prípravného konania č. ORP-404/TR-MI-2019 zo dňa 18.07.2019 donútili príslušníci policajného zboru neprijal, nakoľko takéto tvrdenie obžalovaný nijakým hodnoverným spôsobom nepreukázal a samotnú zápisnicu podpísal.

Po takto prijatom závere vychádzajúceho z hodnotenia dôkazov prokurátor zastáva názor, že okresný súd sa nedostatočne vysporiadal s obsahom výpovede obžalovaného G. E. z prípravného konania, v ktorej okrem iného k samotnému skutku, v procesnom postavení obvineného a po zákonnom poučení uviedol: „Môže byť, že ako ma držal (pozn. poškodený R. E.), tak som ho raz udrel, no isto nie viackrát. Medzi tým pribehol k nám aj B.Á. G., ktorý tiež napádal krčmára, udrel ho minimálne jedenkrát, no kde to neviem, ani neviem kto krčmára kade bil. Tiež ani neviem, kde som ho udrel ja, no možno niekde do hrudníka. Uvádzam, že svojho konania ľutujem, viackrát sa to opakovať nebude, bolo to iba také skratové rozhodnutie po tom, čo som mal dosť vypité, isto som nikoho nechcel napadnúť. Viem, že by som to už viackrát neurobil a riešil by som to ináč, tak, že by som radšej odišiel domov. Od uvedenej doby žijem usporiadaným rodinným životom.“

Obdobne ako výpoveď obžalovaného G. E. na hlavnom pojednávaní bola vyhodnotená ako nespoľahlivá a nedôveryhodná výpoveď svedka B. G.. Aj v tejto súvislosti prokurátor poukázal zdôrazňujúc tým výpoveď obžalovaného (t. č. odsúdeného) B. G. z prípravného konania č. ORP-404/TR-MI-2019 zo dňa 22.07.2019, v ktorej okrem iného k samotnému skutku, v procesnom postavení obvineného a po zákonnom poučení uviedol, že bil krčmára a teda poškodeného R. E. okrem obžalovaného F. E. aj obžalovaný G. E..

K oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby podľa dôjde vtedy, ak dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní sa síce preukáže, že skutok (resp. jeho podstatná časť) uvedený v obžalobnom návrhu sa stal a vykazuje znaky trestného činu, avšak vykonané dokazovanie neumožňuje nepochybný záver, že to bol práve obžalovaný, kto inkriminovaný skutok spáchal.

Samozrejme v kontexte prejednávanej veci je nevyhnutné prihliadať na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napríklad sp. zn. a sp. zn. ), podľa ktorej ak zostanú vyčerpané všetky dostupné možnosti smerujúce k spoľahlivému zisteniu skutkového deja, je nutné vykladať priebeh tohto skutkového deja v prospech obžalovaného. Alebo povedané inak, ak reálne prichádzajú do úvahy dve, alebo viaceré verzie skutkového deja, je potrebné s použitím zásady „in dubio pro reo“ neuznať obžalovaného za vinného.

Podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

Objektom trestného činu výtržníctva podľa § 364 Tr. zák. je záujem na ochrane pokojného občianskeho spolužitia pred závažnejšími útokmi narušujúcimi verejný pokoj a poriadok. Spravidla sú výtržníctvom ohrozované aj ďalšie chránené záujmy, najmä zdravie ľudí, cudzí majetok, česť a dôstojnosť ľudí a pod. (tzv. sekundárny objekt trestného činu).

Výtržnosťou sa rozumie konanie, ktoré závažným spôsobom (hrubo) narušuje verejný pokoj a poriadok a je preň typický zjavne neúctivý a nedisciplinovaný postoj páchateľa k zásadám občianskeho spolužitia. Spravidla pôjde o fyzické a psychické násilie, ktoré je zamerané proti osobám alebo veciam.

Z formálnej stránky kladenej na skutkovú podstatu prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. tak podľa názoru prokurátora boli naplnené všetky obligatórne znaky, spočívajúce v subjekte, subjektívnej stránke, objekte a objektívnej stránke skutkovej podstaty predmetného prečinu, a to u oboch vyššie menovaných obžalovaných.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti prokurátor rezultoval, že okresný súd sa nedostatočne vysporiadal s vykonanými dôkazmi, nakoľko v otázke viny obžalovaného G. E. zohľadnil len výpoveď svedka z prípravného konania S. K., pričom ostatné výpovede jednak obžalovaného G. E., ako aj obžalovaného (t. č. odsúdeného) B. G. z prípravného konania nezohľadnil vo svojom rozhodnutí. Prokurátor svoju argumentáciu zdôvodnil aj vyššie konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a teda, že v danom prípade nie je toho názoru, že by prichádzali do úvahy viaceré alternatívy skutkového deja, práve naopak je jednoznačné, že skutok sa stal, avšak obžalovaný G. E. bol oslobodený spod obžaloby len z dôvodu dôkaznej núdze, ktorá vznikla nedostatočným pripustením a zhodnotením všetkých relevantných dôkazov svedčiacich o vine obžalovaného G. E..

V závere písomných dôvodov odvolania prokurátor navrhol, aby krajský súd zrušil rozsudok prvostupňového súdu a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie prvostupňovému súdu.

Na podklade odvolania okresného prokurátora a obžalovaného F. E. krajský súd podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní kontradiktórnym spôsobom vykonal všetky potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu v súlade s ustanovením a tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo, i vo vzájomnej súvislosti tak, ako to predpokladá ustanovenie

Krajský súd nemá preto pochybnosti o správnosti skutkových zistení, keďže tieto zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní a je nimi nepochybne preukázané, že sa skutok stal, avšak ho nespáchal obžalovaný G. E..

Vykonaným dokazovaním v predmetnej trestnej veci z výsluchu svedka poškodeného R. E. a z prečítanej výpovede obžalovaného F. E. jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností nevyplynulo, že obžalovaný G. E. spáchal skutok, ktorý sa mu kladie za vinu. Usvedčujúca výpoveď svedka B. G. z prípravného konania nie je procesne použiteľná, nakoľko v prípravnom konaní vypovedal v procesnom postavení obvineného. Jediná konzistentná výpoveď je výpoveď poškodeného svedka R. E., ktorý usvedčuje zo spáchania prečinu výtržníctva len obžalovaného F. E. a nie aj obžalovaného G. E.. Navyše obžalovaný F. E. spáchanie skutku priznal pri svojom výsluchu v prípravnom konaní, ktorá výpoveď bola zákonným spôsobom prečítaná na hlavnom pojednávaní a dostatočným spôsobom vyjadruje dôkaznú situáciu a priebeh skutkového deja tak, ako to ustálil okresný súd v napadnutom rozsudku. Z vyššie uvedených dôkazov jednoznačne aj podľa názoru krajského súdu vyplynulo, že žalovaného skutku sa dopustil obžalovaný F. E. v spolupáchateľstve s už odsúdeným B. G..

Z judikatúry súdov Slovenskej republiky možno vyvodiť, že náležité zistenie skutkového stavu podľa vyžaduje, aby súd svoje rozhodnutie o vine oprel o jednoznačne zistené a ničím nespochybniteľné fakty, ktoré vylučujú akúkoľvek pochybnosť, že sa skutok stal, ktorý je predmetom trestného stíhania, resp. že skutok spáchal obžalovaný.

Na základe vyššie uvedeného je potrebné, aby sa dostatočne objasnila vec v takom rozsahu, aby bolo zrejmé, že sa skutok stal, tento vykazoval všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, a aby existoval spoľahlivý záver, že skutok spáchal obžalovaný. Ak nie je splnená čo i len jedna z uvedených podmienok, nemožno dospieť k odsudzujúcemu rozsudku.

Súd nemôže vyvodzovať náležité zistenie skutkového stavu veci z domnienok a hypotéz, čo aj s vysokým stupňom pravdepodobnosti, pokiaľ pripadá do úvahy aj iný priebeh skutkového deja resp. neexistuje spoľahlivý záver, že skutok spáchal aj obžalovaný G. E..

Nie je možné uznať vinu obžalovaného G. E. len na základe jeho výpovede z prípravného konania, v rámci ktorej len pripustil možnosť, že kritického dňa udrel poškodeného R. E., ale na hlavnom pojednávaní túto skutočnosť poprel.

Pokiaľ ostanú po vykonaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov v akomkoľvek smere pochybnosti o vine obžalovaného G. E. a tieto pochybnosti sa týkajú skutkových zistení, musí sa rozhodnúť v prospech obžalovaného.

Pri zisťovaní skutkového stavu, okrem požiadavky určujúcej rozsah a predmet dokazovania, je prioritná požiadavka týkajúca sa kvality skutkových zistení, ale aj jednotlivých dôkazov, tzn. či v neprospech obžalovaných vypovedá jeden svedok alebo viacerí svedkovia a či ich výpoveď bola vykonaná kontradiktórnym spôsobom.

Pri hodnotení vierohodnosti svedkov je súd povinný prihliadnuť najmä k vnútornej štruktúre výpovede svedka, teda či si neodporuje v podstatných okolnostiach, o ktorých vypovedal, k logickým súvislostiach o okolnostiach, o ktorých svedok vypovedá, či výpoveď svedka je v súlade aj s ostatnými dôkazmi

zadováženými v trestnom konaní, pričom nie menej podstatná bude aj okolnosť vzťahu svedka k obžalovanému alebo poškodenému, teda či svedok s obžalovaným alebo poškodeným je v príbuzenskom vzťahu, resp. v priateľskom, nepriateľskom, susedskom, či zamestnávateľskom vzťahu, prípade v inom vzťahu podriadenosti alebo nadriadenosti.

Je úlohou súdu, aby po zvážení všetkých týchto dôkazov a okolností prípadu postupom v zmysle podľa vnútorného presvedčenia rozhodol, ktorá skupina dôkazov je vierohodná a ktorá nie je vierohodná.

Pokiaľ ide o kvalitu skutkových zistení, potom skutkový základ rozhodnutia v trestných veciach musí byť zistený mimo dôvodnú pochybnosť, nestačí iba zistenie pravdepodobnosti. V danom smere platí pravidlo, že nedokázaná vina má v rozhodnutí súdu taký istý význam ako dokázaná nevina.

V tejto súvislosti aj krajský súd rovnako ako prokurátor zastáva názor, že výtržnosťou sa rozumie konanie, ktoré závažným spôsobom (hrubo) narušuje verejný pokoj a poriadok a je preň typický zjavne neúctivý a nedisciplinovaný postoj páchateľa k zásadám občianskeho spolužitia. Spravidla pôjde o fyzické a psychické násilie, ktoré je zamerané proti osobám alebo veciam. Takýmto konaním bolo aj konanie obžalovaného F. E., ktoré bolo skutkovo a právne ustálené tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní bolo podľa názoru krajského súdu bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že dňa 29.03.2019 v čase okolo 21.30 hod. po spoločnej dohode s už odsúdeným B. G. v miestnom pohostinstve N. X. R. bezdôvodne napadli výčapníka - krčmára poškodeného R. E., a to tak, že obžalovaný F. E. ho päsťou najmenej dvakrát udrel do hlavy a následne ho ešte odzadu do oblasti hlavy udrel už odsúdený B. G., následkom čoho poškodený R. E. neutrpel zranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie.

K argumentom obžalovaného F. E. krajský súd dodáva, že skutočnosti uvádzané v písomných dôvodoch jeho odvolania, ktorými opisuje, že spolu s jeho otcom (obžalovaným G. E.) nemali vedomosť o prebiehajúcom smútočnom kare v iných priestoroch pohostinstva sú právne irelevantné.

Hodnotenie jednotlivých výpovedí svedkov v písomných dôvodoch odvolania obžalovaným F. E. je vyjadrením jeho obhajobných tvrdení, a teda vyjadruje jeho subjektívny postoj, v rámci ktorého popiera vinu zo žalovaného skutku, na čo má nepochybne právo.

Na druhej strane krajský súd upriamuje pozornosť na ustanovenie , z ktorého okrem iného vychádzal pri svojom rozhodnutí a ktoré ustanovenie je vyjadrením jednej zo základných zásad hodnotenia dôkazov súdom, a to : „Pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí alebo na neverejnom zasadnutí smie súd prihliadať len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané, ak zákonom neustanovuje inak.“

Na túto zásadu nadväzujú aj ustanovenia a , ktorými sa okresný aj krajský súd dôsledne riadil.

Okresný súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní v potrebnom rozsahu, dôkazy jak jednotlivo, tak aj vo vzájomnom súhrne správne vyhodnotil a dospel tak k úplným skutkovým, ako aj právnym záverom.

Po preskúmaní obsahu jednotlivých dôkazov, ako aj dôvodov, o ktoré okresný súd oprel svoje rozhodnutie a kde v súlade s ustanovením vyložil, ktoré skutočnosti mal za preukázané, ktoré za pochybné a akými hodnotiacimi závermi sa riadil, aj krajský súd pri hodnotení týchto dôvodov dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu v zmysle zásady „in dubio pro reo“ vo vzťahu k osobe obžalovaného G. E. je v celom rozsahu namieste.

Taktiež správne postupoval okresný súd, keď obžalovaného F. E. uznal vinným zo spáchania prečinu výtržníctva podľa formou spolupáchateľstva podľa Tr. zák.

Nesprávne však postupoval okresný súd vo výroku o treste, keď obžalovanému uložil za zistenia prevahy jednej priťažujúcej okolnosti podľa § 38 ods.4, § 37 písm. m) Tr. zák. - bol už za trestný čin odsúdený, nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov.

Podľa § 37 písm. m) Tr. zák., ak priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ bol už za trestný čin odsúdený, súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.

Obžalovaný F. E. má v odpise registra trestov jedno odsúdenie, a to trestný rozkaz Okresného súdu Trebišov sp.zn. zo dňa 5.3.2019, právoplatný 27.3.2019, ktorým mu bol uložený pre trestný čin krádeže podľa § 212 ods.2 písm. d) Tr.zák. trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 15 mesiacov, t.j. do 28.6.2020. Nakoľko sa v prípade obžalovaného F. E. jedná o iný druh trestnej činnosti, za ktorú je práve súdený, krajský súd priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr.zák. neuznal a uložil mu trest odňatia slobody pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere 4 mesiacov nepodmienečne, nakoľko žalovaného skutku sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia tak, ako je to vyššie uvedené.

Obžalovaný F. E. nebol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, preto ho krajský súd pre výkon uloženého trestu v zmysle § 48 ods.2 písm. a) Tr.zák. zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Za daného stavu krajský súd, zaoberajúc sa dôvodmi odvolania prokurátora a obžalovaného F. E., pri takejto ustálenej dôkaznej situácii považoval odvolanie prokurátora za nedôvodné a odvolanie obžalovaného F. E. čo do trestu za dôvodné.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.