Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-6C/39/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ľudmilou Hrickovou v právnom spore žalobcu: Štátny fond rozvoja bývania, so sídlom Lamačská cesta 4256/8, Bratislava, IČO: 31749542, proti žalovaným: 1. H. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX, Z., 2. T. C., rod. Č., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Z. XXX, Z., žalovaná v 2. rade zastúpená žalovaným v 1. rade, 3. E. P.Ý., nar. X.X.XXXX, trvale bytom E., a 4. E. C., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, R., o zaplatenie 20.442,88 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaní v 1. až v 4. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi zostatok nesplatenej istiny vo výške 20.442,88 eura, zostatok nesplatených zmluvných úrokov vo výške 428,27 eura, zmluvnú pokutu vo výške 2.087,11 eura, úroky z omeškania vo výške 3.320,53 eura a úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 22.958,26 eura od 30.4.2014 do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach po 370,- eur, vždy do 25. dňa príslušného mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, až do úplného vyrovnania, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania žalovaných s plnením ktorejkoľvek splátky s tým, že plnením jedným zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť plnenia ostatných žalovaných.

II. V prevyšujúcej časti konanie z a s t a v u j e .

III. P r i z n á v a žalobcovi proti žalovaným v 1. až v 4. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že plnením náhrady trov konania jedným zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť plnenia ostatných žalovaných.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 11.9.2013, doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 13.9.2013, upravenou podaním zo dňa 24.8.2015, doručeným súdu dňa 26.8.2015, sa žalobca domáhal od žalovaných v 1. až v 4. rade, aby mu zaplatili istinu vo výške 17.595,59 eura, nesplatené zmluvné úroky vo výške 21,60 eura, úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 17.595,59 eura od 2.4.2012 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 1.761,72 eura s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia plnenie ostatných žalovaných, všetko titulom odstúpenia od zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru žalobcom, ktorú zmluvu uzavrel žalobca so žalovanými v 1. a v 2. rade, pričom žalovaní v 3. a v 4. rade ručili žalobcovi spoločne a nerozdielne za splnenie dlhu žalovaných v 1. a v 2. rade. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

2. Žalobca odvodzoval svoj žalobný nárok od zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru č. XXX/XXXX/ XXXX, ktorú uzavrel dňa 24.3.2003 podľa o Štátnom fonde rozvoja bývania, v znení neskorších predpisov, so žalovanými v 1. a v 2. rade, na základe ktorej zmluvy bola žalovaným v 1. a v 2. rade poskytnutá podpora vo forme úveru vo výške 700.000,- Sk (23.235,74 eura) s dobou splatnosti 30 rokov na účel nadstavby rodinného domu - samostatnej bytovej jednotky Z. XXX. Žalovaní v 1. a v 2.

rade sa zaviazali poskytnutý úver splatiť aj so základnou úrokovou sadzbou vo výške 2,6 % splátkami s tým, že výška 1. až 359. splátky bola určená sumou 2.803,- Sk (93,04 eura) a posledná splátka mala byť vo výške zostatku úverového dlhu. Splácanie úveru sa začalo dňom 15.7.2003. Návratnosť poskytnutého úveru bola zabezpečená ručením žalovaných v 3. a v 4. rade, ktorí sa dobrovoľne, slobodne a vážne rozhodli prijať povinnosť uspokojiť záväzok žalovaných v 1. a v 2. rade v celosti alebo len nesplatenej časti vrátane úroku, ak by žalovaní v 1. a v 2. rade zvlášť hrubým spôsobom porušili ustanovenia zmluvy a svoj záväzok neuspokojili na písomnú výzvu navrhovateľa. Žalovaní v 3. a v 4. rade ručili za dlh žalovaných v 1. a v 2. rade do doby zriadenia záložného práva na rodinný dom - na novú bytovú jednotku

- v prospech žalobcu. Žalovaní v 1. a v 2. rade sa, okrem iného, zaviazali: 1.) splácať úver spolu s príslušným úrokom riadne a včas v stanovenej výške, pričom oneskorené úhrady aspoň troch splátok sa považovali za neoprávnené použitie prostriedkov, čo oprávňovalo žalobcu na odstúpenie od zmluvy a požadovanie vrátenia istiny a zostatku úroku a zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 10 % z celej dlžnej sumy, t. j. zo súčtu zostatku istiny a úroku. Omeškanie s úhradou ktorejkoľvek splátky, ktoré by bolo dlhšie ako 6 mesiacov, oprávňovalo žalobcu jednostranne od zmluvy odstúpiť a požadovať vrátenie istiny a zostatku úrokov a zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10 % z celej dlžnej sumy, t. j. zo súčtu istiny a úroku; 2.) zriadiť v prospech žalobcu záložné právo na rodinný dom - novú bytovú jednotku - v rozsahu 1,5 násobku poskytnutého úveru do 3 mesiacov od vydania právoplatného kolaudačného rozhodnutia, pričom termín ukončenia stavby bol dohodnutý na 24 mesiacov od otvorenia účtu v banke. Pre prípad nezriadenia záložného práva vzniklo žalobcovi oprávnenie od zmluvy odstúpiť a požadovať vrátenie zostatku úveru s úrokom, ako aj zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10 % z celej dlžnej sumy, t. j. zostatku istiny a úroku.

3. Žalobca ďalej uviedol, že obec Ostrov vydala dňa 14.4.2005 kolaudačné rozhodnutie č. Výst. 106/2005-He, právoplatné dňa 14.4.2005, ktorým rozhodla o užívaní stavby: Zmena dokončenej stavby rodinného domu - nadstavba bytovej jednotky. Žalobca listami zo dňa 12.7.2007 a 20.7.2009 vyzval žalovaných v 1. a v 2. rade na zriadenie záložného práva, pričom list zo dňa 20.7.2009 zaslal žalobca na vedomie aj žalovaným v 3. a v 4. rade. Listom zo dňa 18.2.2009 zaslal žalobca zažalovaným v 1. a v 2. rade upomienku č. 1 na úhradu dlhu v sume 651,29 eura. Listom zo dňa 14.5.2009 zaslal žalovaným v 1. a v 2. rade upomienku č. 2, ktorou ich vyzval na úhradu dlhu 744,32 eura, pričom upomienku zaslal na vedomie aj žalovaným v 3. a v 4. rade. Nakoľko zo strany žalovaných v 1. a v 2. rade došlo k porušeniu zmluvných podmienok, a to k nepravidelnému splácaniu úveru a k vzniku omeškania so splátkami úveru, žalobca podľa čl. VIII zmluvy odstúpil od zmluvy listom zo dňa 24.8.2009, doručeným žalovanému v 1. rade dňa 19.10.2009 (18. deň po dni uloženia opakovane zasielanej zásielky na pošte), žalovanej v 2. rade dňa 27.8.2009, žalovanému v 3. rade dňa 2.9.2009 a žalovanému v 4. rade dňa 27.8.2009. Na písomné vyjadrenie žalovaného v 1. rade reagoval žalobca listom zo dňa 17.9.2009, ktorým mu oznámil, že dlh vo výške 837,36 eura na splátkach možno uhradiť najneskôr do 15.10.2009 a zároveň mu oznámil, že je nutné doplniť zabezpečenie úveru zriadením záložného práva, preto ho vyzval na zriadenie záložného práva do 15.10.2009. Listom zo dňa 29.4.2011 vyzval žalobca žalovaných v 1.a v 2. rade na bezodkladné doručenie listín potrebných k zriadeniu záložného práva, najneskôr do 30 dní od doručenia listu, ktorý zaslal žalobca na vedomie aj žalovaným v 3. a v 4. rade. Žalobca zaslal predžalobnú výzvu zo dňa 15.2.2012 žalovaným, ktorá bola doručená žalovanému v 1. rade dňa 2.3.2012, žalovanej v 2. rade dňa 7.2.2012 (18. deň po dni uloženia zásielky na pošte), žalovaným v 3. a v 4. rade dňa 20.2.2012. Listom zo dňa 27.7.2012, doručeným žalovanému v 1. rade dňa 13.8.2012, žalovanej v 2. rade dňa 24.8.2012 (18. deň po dni uloženia zásielky na pošte), žalovaným v 3. a v 4. rade dňa 3.8.2012, žalobca oznámil, že ku dňu 27.7.2012 nie sú uhradené splátky vo výške 186,08 eura, a že žalobca trvá na zriadení záložného práva, pričom žalovaných v 1. a v 2. rade zároveň vyzval na vyjadrenie ku skutočnosti, že na nehnuteľnosti, na ktorej majú zriadiť záložné právo, viaznu exekúcie. Na list žalobcu zo dňa 27.7.2012 žalovaní v 1. a v 2. rade nereagovali. V prípade odstúpenia od zmluvy má žalobca popri nároku na vrátenie zostatku istiny a úroku aj právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10 % zo zostatku istiny a úroku. V predžalobnej výzve zo dňa 15.2.2012 vyzval žalobca žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy do 30 dní od doručenia výzvy, v danom prípade do 1.4.2012, a preto žalobca popri nároku na zaplatenie dlžnej istiny úveru, úrokov z úveru a zmluvnej pokuty si žalobou uplatnil od žalovaných v 1. až v 4. rade aj úrok z omeškania podľa a nariadenia vlády č. za obdobie od 2.4.2012 až do zaplatenia.

4. Nakoľko počas sporu došlo k čiastočným úhradám dlžnej sumy žalovanými, v 1. a v 2. rade podaním zo dňa 24.8.2015, doručeným súdu dňa 26.8.2015, ako aj podaním zo dňa 14.10.2015, doručeným súdu

dňa 19.10.2015, vzal žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 465,20 eura, ktorú sumu započítal žalobca na úroky z omeškania.

5. Uznesením č. k. -158 zo dňa 13.11.2015 súd, okrem iného, zastavil konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 465,20 eura. V zastavujúcom výroku nadobudlo uznesenie právoplatnosť dňa 2.3.2016.

6. V priebehu sporu žalobca viackrát zmenil žalobu, pričom naposledy pripustenou zmenou žaloby uznesením č. k. -190 zo dňa 12.12.2018, sa žalobca domáhal od žalovaných v 1. až v 4. rade zaplatenia zostatku nesplatenej istiny vo výške 20.442,88 eura, zostatku nesplatených zmluvných úrokov vo výške 428,27 eura, zmluvnej pokuty vo výške 2.087,11 eura, úrokov z omeškania vo výške 4.748,40 eura a úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 22.958,26 eura od 30.4.2014 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia plnenie ostatných žalovaných.

7. Podaním zo dňa 30.8.2017, doručeným súdu dňa 6.9.2017 žalobca požadoval od žalovaných „iba“ zaplatenie úrokov z omeškania v sume 3.320,53 eura namiesto predchádzajúcej sumy 4.748,40 eura, avšak v tejto časti posúdil súd podanie žalobcu ako čiastočné späťvzatie žaloby, keďže zmenou žaloby podľa nemôže byť zúženie predmetu sporu, s čím sa súd riadne vysporiadal aj v odseku 10. odôvodnenia uznesenia č. k. -190 zo dňa 12.12.2018. V danom prípade žalobca podaním datovaným 30.8.2017 v konečnom dôsledku vzal žalobu späť v časti o zaplatenie úrokov z omeškania v sume 1.427,87 eura, čo zodpovedá rozdielu medzi predtým požadovanými vyčíslenými úrokmi z omeškania v sume 4.748,40 eura, a vyčíslenými úrokmi z omeškania za obdobie do 29.4.2014 v sume 3.320,53 eura, na zaplatení ktorých trval žalobca v podaní datovanom 30.8.2017.

8. Žalobca podaním zo dňa 10.9.2020, doručeným súdu dňa 10.9.2020, upresnil spôsob výpočtu žalovanej sumy a príslušenstva. Uviedol, že žalovaným v 1. a v 2. rade bol poskytnutý úver v sume 700.000,- Sk (23.235,74 eura) s 2,6 % ročným zmluvným úrokom s tým, že výška mesačnej splátky bola 2.803,- Sk (93,04 eura). Žalovaní v 1. a v 2. rade sa zaviazali zaplatiť žalobcovi celkom 360 mesačných splátok po 93,04 eura, spolu 33.494,40 eura, pričom rozdiel medzi celkovou sumou, ktorú sa zaviazali zaplatiť, a sumou reálne poskytnutého úveru, vo výške 10.258,66 eura zodpovedal sume zmluvných úrokov z úveru za obdobie trvania úverového vzťahu 30 rokov. V období rokov 2003 až 2009 uhradili žalovaní v 1. a v 2. rade žalobcovi celkom sumu 6.233,69 eura, z toho 2.792,86 eura na istinu a na zmluvných úrokoch sumu 3.440,83 eura. Po odstúpení od zmluvy o úvere zo strany žalobcu zaplatili žalovaní v 1. a v 2. rade celkom sumu 5.861,52 eura, ktorú sumu podľa započítal žalobca na vyčíslený úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 22.958,26 eura od 19.11.2009 do 29.4.2014, ktorý bol za dané obdobie v sume 9.182,05 eura, od ktorej sumy žalobca odpočítal úhrady žalovaných v sume 5.861,52 eura, preto neuhradená časť úrokov z omeškania za obdobie do 29.4.2014 zodpovedá sume 3.320,53 eura, na zaplatení ktorej sumy úrokov z omeškania trval žalobca v podaní datovanom 30.8.2017. Zostatok nesplatenej istiny v zodpovedajúcej sume 20.442,88 eura vypočítal žalobca ako rozdiel medzi sumou reálne poskytnutého úveru žalovaným v 1. a v 2. rade v sume 23.235,74 eura a úhradami žalovaných v 1. a v 2. rade na istinu v celkovej výške 2.792,86 eura. Zmluvný úrok si uplatnil vo výške 2,6 % ročne zo zostatku nesplatenej istiny za obdobie ku dňu odstúpenia od zmluvy. Zmluvnú pokutiu vypočítal žalobca podľa čl. VIII, bodu 8.4. zmluvy ako 10 % zo súčtu nesplatenej istiny v sume 20.442,88 eura a nesplateného zmluvného úroku v sume 428,27 eura, t. j. 10 % zo sumy 20.871,15 eura. Žalobca záverom odkázal na uznesenie NSSR sp. zn. zo dňa 29.4.2019, podľa ktorého zmluva o úvere uzavretá so žalobcom ako veriteľom a štátnym fondom nemá spotrebiteľský charakter, a nie je spotrebiteľkou zmluvou. S týmto názorom sa stotožnil najvyšší súd aj v uznesení NSSR sp. zn. zo dňa 29.4.2020.

9. Súd rozhodol vo veci platobným rozkazom č. k. -58 zo dňa 6.11.2013, proti ktorému podali žalovaní v 1. a v 4. rade včas odpor s vecným odôvodnením, čím bol podľa vtedy platného a účinného ust. , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“ v príslušnom tvare), platobný rozkaz zrušený priamo zo zákona.

10. Žalovaný v 1. rade v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že neeviduje žiadny splatný záväzok zodpovedajúci uplatnenej pohľadávke.

11. Žalovaný v 4. rade v odpore proti platobnému rozkazu namietal, že zmluva o poskytnutí podpory mu bola prvýkrát doručená v kópii až súdom napriek tomu, že v čl. XII. zmluvy, bode 12.1. je uvedené, že jedno vyhotovenie zmluvy obdrží aj žiadateľ. Na str. 8 zmluve je prvýkrát označený žalovaný v 4. rade ako ručiteľ, avšak z obsahu a z formy celej zmluvy nevyplýva, že účastníkmi právneho vzťahu sú aj ručitelia. V bode 7.1. zmluvy je uvedené, že v súlade s až je návratnosť zabezpečená ručením tretích osôb, ktoré prehlasujú, že dobrovoľne, slobodne a vážne sa rozhodli prijať povinnosť uspokojiť záväzok dlžníka voči fondu, ak dlžník neupokojí na osobitnú výzvu pohľadávku fondu. V bode 7.2. zmluvy je uvedené, že podpísaní ručitelia ručia za celý dlh spoločne a nerozdielne podľa , a to až po dobu zriadenia záložného práva. V bode 7.3. zmluve je uvedené, že podpísaní ručitelia svojím podpisom potvrdzujú, že s obsahom zmluvy boli oboznámení a porozumeli jej, že sú si vedomí svojej povinnosti splniť dlh, ak tento nesplní dlžník na základe výzvy fondu. Ručitelia súhlasia s tým, že podmienka písomnej výzvy je splnená, ak fond zašle výzvu na poslednú známu adresu dlžníka, keď dlžník svojím konaním zmarí doručenie alebo takúto písomnosť nepreberie. Taktiež odkázal na bod 7.2. v čl. VII. zmluvy, podľa ktorého dlžník je povinný zriadiť v prospech fondu záložné právo po správoplatnení kolaudačného rozhodnutia, ktorým je povolené stavbu užívať. Po zriadení záložného práva v prospech fondu ručenie ručiteľmi podľa čl. VII, bodu 7.2. zaniká. Žalovaný v 4. rade ďalej uviedol, že ručiteľský záväzok mu nemohol vzniknúť vzhľadom na znenie ust. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy v roku 2003. Ručenie mu nemohlo vzniknúť ani preto, nakoľko ručenie je upravené v až , a nie v ust. , ktoré upravuje dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, záložnú zmluvu, zabezpečovací prevod, zabezpečovacie postúpenie pohľadávky a iné. Žalovaný v 4. rade ďalej namietal, že so žalobcom sa nikdy osobne nestretol, s ktorým sa nedojednával o ručiteľskom záväzku ani ústne ani písomne. Jediné, čo urobil, bolo, že na požiadanie žalovaného v 1. rade overene podpísal zmluvu o poskytnutí úveru dňa 24.3.2003. Žiadne iné vyhlásenie ústne ani písomné, že preberá ručiteľský záväzok, nikdy nepodpísal. Žalovaný v 4. rade mal za to, že mu nevznikol ručiteľský záväzok, keďže neboli na to splnené všetky zákonné podmienky, čím nie je daná jeho pasívna legitimácia v spore. Zmluva neobsahuje jeho výslovné vyhlásenie, že preberá ručiteľský záväzok. Len jeho podpis na str. 8 zmluvy nemožno vykladať a považovať za písomné vyhlásenie, že žalovaný v 4. rade berie na seba ako ručiteľ záväzok voči veriteľovi, že uspokojí jeho pohľadávku, ak ju neuspokojí dlžník. Ust. jednoznačne hovorí o dohode účastníkov zabezpečiť pohľadávku ručením a súčasne zákonnú podmienku platnosti ručenia, a to povinnosť písomného prehlásenia, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník, a teda je potrebné, aby existovala buď samostatná písomná dohoda medzi veriteľom a ručiteľom ohľadne ručenia, obsahujúca aj toto písomné prehlásenie, alebo aby toto prehlásenie ručiteľa bolo jasne naformulované a zrejmé z obsahu zmluvy, súčasťou ktorej je ručiteľský záväzok. Odkázal pritom na rozhodnutie NS ČR sp. zn. zo dňa 29.4.2010, podľa ktorého ručiteľské vyhlásenie musí byť v listine určite zaznamenané, že nestačí, ak účastník k svojmu menu iba pripojí označenie ručiteľ a svoj podpis. Z čl. VII. bodu 7.2. zmluvy nie je možné odvodiť dohodu veriteľa a ručiteľa o ručení, k čomu chýbala vôľa ručiteľa zabezpečiť konkrétny záväzok ručením, čo robí ručiteľský záväzok neplatným podľa pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť, a podľa pre nedostatok písomnej formy. Žalovaný v 4. rade v inom podaní namietal, že žalovaný v 1. rade nezaložil predmetnú nehnuteľnosť napriek tomu, že sa tak v zmluve zaviazal, a založil ju v prospech inej osoby, a toto konanie žalovaného v 1. rade považuje žalovaný v 4. rade za trestný čin poškodzovania veriteľa. Žalobca nepodal návrh na predbežné opatrenie proti žalovanému (pozn. zrejme v 1. rade), aby predmetnú nehnuteľnosť nebolo možné zaťažiť právom tretej osoby, hoci tak mal urobiť. Žalovaný v 1. rade nekonal podľa dohody, nezriadil záložné právo v prospech žalobcu, a žalobca zanedbal svoje povinnosti, keďže ten nepodal návrh na nariadenie predbežného opatrenia, čo žalovaný v 4. rade nie je ochotný akceptovať. Z uvedených dôvodov navrhol žalobu proti nemu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

12. Žalovaní v 2. a v 3. rade sa k žalobe písomne nevyjadrili.

13. Žalobca sa vyjadril, že predmetná zmluva o poskytnutí podpore vo forme úveru je tzv. absolútnym obchodom, preto sa spravuje príslušnými ustanoveniami , vrátane zabezpečovacích záväzkov, keďže od ust. nie je možné sa odchýliť ( ). Odkázal na rozsudok NSSR sp. zn. zo dňa 18.5.2000,

publikovaný pod R 11/2011, podľa ktorého vzťahy, ktoré vznikajú pri zabezpečení záväzkov z úverovej zmluvy, sa spravujú ustanoveniami . Použitie na tieto vzťahy nemožno vylúčiť. Poukaz na konkrétne ustanovenie zákona v ručiteľskom vyhlásení, napríklad „Ručiteľské vyhlásenie podľa a nasl. “ v situácii, ak ide o zabezpečenie plnenia záväzku z obchodného záväzkového právneho vzťahu, spravidla nerobí ručiteľské vyhlásenie neplatným. Na predmetné ručenie preto treba aplikovať ustanovenia , pričom od , , a , a , týkajúcich sa ručenia, nie je možné sa odchýliť. Poukaz na ust. až v ručiteľskom vyhlásení nerobia ručiteľské vyhlásenie neplatným. Ručenie podľa nie je koncipované na zmluvnom základe, na rozdiel od . Podľa dôvodovej správy k , vznik ručenia spočíva na jednostrannom písomnom vyhlásení ručiteľa, takže sa nevyžaduje súhlas ani veriteľa, ani dlžníka. Vyhlásenie ručiteľa podľa musí obsahovať 1.) určenie dlžníka, veriteľa, ručiteľa, 2.) určenie záväzku, ktorý má byť zabezpečený, a 3.) záväzok ručiteľa, že ak dlžník svoj záväzok nesplní, splní ho veriteľovi ručiteľ. Z predmetnej zmluvy o poskytnutí podpory je nepochybné, kto je veriteľom, kto dlžníkom a kto ručiteľom. Ručiteľské vyhlásenie v čl. VII. zmluvy je urobené v predpísanej písomnej forme a obsahuje všetky všeobecné požiadavky na platnosť právneho úkonu podľa . Z obsahu ručiteľského vyhlásenia jednoznačne vyplýva, že sa ním mali zabezpečiť všetky finančné záväzky žalovaných v 1. a v 2. rade, ktoré by vznikli v budúcnosti v súvislosti so zvlášť hrubým porušením zmluvy o poskytnutí podpory. V tejto súvislosti žaloba poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. zo dňa 28.5.2008, podľa ktorého ručiteľské vyhlásenie, podľa ktorého sa ručiteľ zaviazal uhradiť všetky finančné záväzky dlžníka, ktoré vznikli na základe konkrétnej úverovej zmluvy, pokiaľ by ich neuhradil dlžník, je určité, a vzťahuje sa na všetky finančné záväzky dlžníka voči veriteľovi, ktoré pre neho vyplývajú z úverovej zmluvy, ako aj na záväzky dlžníka, ktoré mu vzniknú v budúcnosti ( ), napríklad pri odstúpení od úverovej zmluvy. Žalovaný v 4. rade ručiteľské vyhlásenie vlastnoručne podpísal, preto žalobca trval na podanej žalobe vo vzťahu k všetkým štyrom žalovaným. Žalobca namietal tvrdenie žalovaného v 4. rade, že žalobca mal zanedbať svoje povinnosti, pretože všetky písomnosti, vrátane výzvy na zriadene záložného práva, upomienok na úhradu dlhu, odstúpenie od úverovej zmluvy a písomné stanoviská zasielal žalobca aj žalovaným v 3. a v 4. rade. Keďže žalovaní v 1. a v 2. rade nezriadili záložné právo k predmetnej nehnuteľnosti v prospech žalobcu, ručiteľský záväzok žalovaných v 3. a v 4. rade naďalej trvá.

14. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 26.11.2020, na ktoré sa dostavil iba žalobca a žalovaní v 3. a v 4. rade. Nedostavil sa žalovaný v 1. rade, ktorý je zároveň splnomocneným zástupcom žalovanej v 2. rade v tomto spore, u ktorého bolo doručenie predvolania na pojednávanie vykázané fikciou doručenia zo dňa 22.9.2020, ktorý svoju neprítomnosť na pojednávaní vôbec neospravedlnil, ani nepožiadal o jeho odročenie, Súd preto podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“ alebo „“ v príslušnom tvare) vec pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalovaných v 1. a v 2. rade.

15. Súd vykonal dokazovanie listinami, a to zmluvou o poskytnutí podpory vo forme úveru č. XXX/ XXXX/XXXX zo dňa 24.3.2003, kolaudačným rozhodnutím zo dňa 14.4.2005, výzvami žalobcu zo dňa 12.7.2007, 20.7.2009, 18.2.2009, 14.5.2009, 24.8.2009, žiadosťou žalovaného v 1. rade zo dňa 9.9.2009, vyjadrením žalobcu zo dňa 17.9.2009, výzvami žalobcu zo dňa 29.4.2011, 15.2.2012, 27.7.2012, históriou splácania predmetného úveru, informatívnym výpisom z listu vlastníctva (ďalej len „LV“) č. 1542 pre kat. úz. Ostrov, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu, vyjadreniami žalobcu a žalovaných v 3. a v 4. rade, a zistil tento skutkový stav:

16. Žalobca ako veriteľ a žalovaní v 1. a v 2. rade ako žiadatelia uzavreli dňa 24.3.2003 zmluvu o poskytnutí podpory vo forme úveru, číslo zmluvy XXX/XXXX/XXXX, ktorú uzavreli podľa o Štátnom fonde rozvoja bývania, v znení neskorších predpisov. Na základe tejto zmluvy bola žalovaným v 1. a v 2. rade poskytnutá podpora z prostriedkov žalobcu ako fondu podľa citovaného zákona na základe žiadosti žiadateľov zo dňa 20.2.2003 vo forme úveru vo výške 700.000,- Sk (23.235,74 eura) s dobou splatnosti 30 rokov na účel nadstavby rodinného domu - samostatnej bytovej jednotky Ostrov 332, na základe stavebného povolenia vydaného OÚ OŽP Piešťany pod č. Výst. 2002/13971-BB zo dňa 28.6.2002, právoplatného dňa 22.7.2002. Takto poskytnutú podporu mohli žalovaní v 1. a v 2. rade čerpať iba na účel, na ktorý bola poskytnutá. Lehota výstavby bola stanovená na 24 mesiacov od otvorenia účtu v banke a bola obmedzená do právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia.

Žiadatelia zobrali na vedomie, že momentom čerpania pridelenej podpory sa z nich stávajú dlžníci (čl. III., body 3.1., 3.6 a 3.7. zmluvy). Žalovaní v 1. a v 2. rade sa zaviazali poskytnutý úver splatiť aj so základnou úrokovou sadzbou vo výške 2,6 % (čl. II. zmluvy) splátkami s tým, že výška 1. až 359. splátky bola určená sumou 2.803,- Sk (93,04 eura) a posledná splátka mala byť vo výške zostatku úverového dlhu. Splátky sa zaviazali platiť na účet v banke, ktorý im mal písomne oznámiť žalobca do 45 dní od uzavretia zmluvy. Splátky boli splatné do 15. dňa nasledujúceho mesiaca, pričom začiatok splácania bol dohodnutý po 3 mesiacoch od uzavretia zmluvy s tým, že plynutie času začína od 1. dňa nasledujúceho mesiaca, a preto splatnosť prvej splátky v danom prípade pripadla na deň 15.7.2003 (čl. IV., body 4.1. až 4.4.). V čl. V. zmluvy sa žalovaní v 1. a v 2. rade zaviazali k povinnosti poistiť stavbu počas realizácie na svoje náklady a po skolaudovaní a právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia poistiť v ktorejkoľvek poisťovni hotovú stavbu s tým, že obe poistky musia byť preukázateľne doručené žalobcovi v overenej fotokópii. Žalovaní v 1. a v 2. rade, okrem iného, boli povinní, vykonať realizáciu stavby v súlade s právoplatným stavebným povolením, schválenou projektovou dokumentáciou overenou územne príslušným odborom životného prostredia okresného úradu. Činnosť odborného technického dozoru si mal zabezpečiť dlžník na vlastné náklady s tým, že tento je uvedený v právoplatnom stavebnom povolení. Technický dozor bude súčasne potvrdzovať potrebné daňové doklady (faktúry) pre banku. Termín na dokončenie stavby je 24 mesiacov odo dňa, kedy bol otvorený v prospech dlžníka účet (čl. VI. písm. a/ až c/ zmluvy). V čl. VII. si zmluvné strany dohodli záručné podmienky. Návratnosť poskytnutého úveru bola zabezpečená ručením žalovaných v 3. a v 4. rade, ktorí sa dobrovoľne, slobodne a vážne rozhodli prijať povinnosť uspokojiť záväzok žalovaných v 1. a v 2. rade v celosti alebo len nesplatenej časti vrátane úroku, ak by žalovaní v 1. a v 2. rade zvlášť hrubým spôsobom porušili ustanovenia zmluvy a svoj záväzok neuspokojili na písomnú výzvu žalobcu ako veriteľa. Žalovaní v 3. a v 4. rade ručili za dlh žalovaných v 1. a v 2. rade do doby zriadenia záložného práva na predmetnú nehnuteľnosť v prospech žalobcu (bod 7.1. zmluvy). Podľa čl. VII., bodu 7.2. zmluvy, podpísaní ručitelia ručia žalobcovi za celý dlh spoločne a nerozdielne podľa , a to až po dobu zriadenia záložného práva. V tom istom odseku zmluvy sa strany dohodli, že dlžník nesmie ani počas realizácie, ani po ukončení a kolaudovaní stavby nehnuteľnosť zaťažiť v prospech tretích osôb, a to zriadením záložného práva, alebo túto inak scudziť. Pre zriadenie záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti v prospech tretej osoby je povinný dlžník vyžiadať si súhlas veriteľa (žalobcu). Právo doživotného bývania na účely zmluvy sa nepovažuje za ťarchu. Ustanovenie 7.3. tohto článku zmluvy obsahuje vyhlásenie, že ručitelia svojím podpisom vyhlasujú, že s obsahom zmluvy boli oboznámení, porozumeli jej. Sú si vedomí svojej povinnosti splniť dlh, ak tento nesplní dlžník na základe výzvy žalobcu. Ručitelia vyhlásili, že podmienka písomnej výzvy je splnená, ak žalobca zašle výzvu na poslednú známu adresu dlžníka, keď dlžník svojím konaním zmarí jej doručenie, alebo ak takúto písomnosť nepreberie. V čl. VII., v bodoch 7.4., 7.5. a 7.6. zmluvy sa zmluvné strany dohodli na povinnosti dlžníka zriadiť v prospech žalobcu záložné právo v rozsahu 1,5 násobku poskytnutého úveru do 3 mesiacov od vydania právoplatného kolaudačného rozhodnutia, ktorým je povolené stavbu užívať. Po zriadení záložného práva ručenie ručiteľmi podľa čl. VII., bodu 7.2. zmluvy zaniká. Zápis záložného práva v prospech žalobcu preukáže dlžník fondu zápisom na LV. V prípade, že dlžník nepreukáže návrh na vklad záložného práva do KN alebo ak nepreukáže objektívne skutočnosti, ktoré mu bránia splniť povinnosť zriadiť záložné právo, vzniká žalobcovi právo jednostranne odstúpiť od zmluvy s tým, že dlžník je povinný vrátiť jednorazovo poskytnutý úver a uhradí aj úrok do 60 dní, pričom úrok bude vypočítaný ku dňu odstúpenia od zmluvy (čl. VII., body 7.7. a 7.8. zmluvy)

17. Čl. VIII. zmluvy sa strany dohodli na sankciách, pričom oneskorené úhrady aspoň 3 splátok sa považujú za neoprávnené použitie prostriedkov žalobcu (bod 8.2. čl. VIII. zmluvy). Ak je dlžník v omeškaní s úhradou ktorejkoľvek splátky dlhšie ako 6 mesiacov, je žalobca oprávnený jednostranne od zmluvy odstúpiť, pričom odstúpiť od zmluvy môže žalobca aj vtedy, ak dlžník závažným spôsobom poruší zmluvu, napríklad opakovaným nesplácaním úveru, porušením stavebných predpisov, zmenou stavby bez súhlasu veriteľa, zriadením záložného práva v prospech tretích osôb a pod. V takýchto prípadoch vzniku oprávnenia žalobcu na odstúpenie od zmluvy je dlžník povinný zaplatiť žalobcovi aj zmluvnú pokutu vo výške 10 % z celej dlžnej sumy, t. j. zo súčtu zostatku istiny a úroku, ako aj vrátiť na účet žalobcu istinu a zostatok úroku do 30 dní od doručenia výzvy žalobcu dlžníkovi (bod 8.4. čl. VIII. zmluvy). Ak dlžník poruší zmluvné podmienky špecifikované v čl. VIII. zmluvy alebo iným spôsobom v rozpore so všeobecne záväznými a platnými právnymi predpismi SR bude nakladať s priznanou podporou alebo inak poškodí záujmy veriteľa (žalobcu), takéto konanie sa považuje za hrubé porušenie zmluvných podmienok, a oprávňuje veriteľa k odstúpeniu od zmluvy (bod 8.8. čl. VIII. zmluvy). Ak konaním dlžníka vznikne žalobcovi škoda, žalobca môže okrem uplatnenia náhrady škody aj od zmluvy odstúpiť (čl. X.

zmluvy). Zmluva je vyhotovená v 6 exemplároch, z ktorých žalobca a banka obdržia po 2 exempláre, jedno vyhotovenie obdrží žiadateľ a jedno vyhotovenie príslušný odbor okresného úradu. Dlžník súhlasí s tým, aby v prípade neplnenia jeho záväzku písomne upovedomil žalobca jeho ručiteľov s tým, že žalobca si môže uplatniť splnenie záväzku cez ktoréhokoľvek ručiteľa. Dlžník taktiež súhlasil s tým, aby žalobca v prípade neplnenia jeho záväzku pristúpil jednostranne k odpredaju nehnuteľnosti, ktorá je získaná podľa tejto zmluvy (čl. XII., body 12.1., 12.5. a 12.6. zmluvy). Zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňom podpísania oboma stranami. Jej účinnosť končí splnením a vyrovnaním záväzkov dlžníka v prospech žalobcu (čl. XIII. zmluvy). Zmluva bola podpísaná žalobcom dňa 20.3.2003 a žalovanými v 1. a v 2. rade dňa 24.3.2003, pričom podpisy žalovaných v 1. a v 2. rade boli úradne osvedčené notárom, a teda zmluva bola uzavretá okamihom jej podpísania obomi zmluvnými stranami, t. j. dňa 24.3.2003. Na konci zmluvy, konkrétne na str. 8, sa nachádzajú aj notárom, osvedčené podpisy žalovaných v 3. a v 4. rade, ktorí sú pri svojich podpisoch riadne identifikovaní menom, priezviskom, dátumom narodenia, rodným číslom a adresou trvalého pobytu, pričom miesto vyhradené pre podpis je zreteľne označené s vopred predtlačeným textom „podpis ručiteľa.“ Podpisy žalovaných v 3. a v 4. rade boli úradne osvedčené notárom taktiež dňa 24.3.2003.

18. Obec Ostrov vydala dňa 14.4.2005 kolaudačné rozhodnutie č. Výst. 106/2005-He, právoplatné dňa 14.4.2005, ktorým povolila užívanie stavby: Zmena dokončenej stavby rodinného domu - nadstavba bytovej jednotky v obci Ostrov na pozemku s parc. č. 933/2 v kat. úz. Ostrov, ktorá stavba obsahuje jednu bytovú jednotku. Toto kolaudačné rozhodnutie bolo vydané na návrh žalovaných v 1. a v 2. rade.

19. Žalobca listami zo dňa 12.7.2007 a 20.7.2009 vyzval žalovaných v 1. a v 2. rade na zriadenie záložného práva, v ktorých upozornil žalovaných v 1. a v 2. rade, že odstúpi od predmetnej zmluvy z dôvodu hrubého porušenia zmluvných podmienok. List zo dňa 12.7.2007 si prevzali žalovaní v 1. a v 2. rade dňa 1.8.2007. List zo dňa 20.7.2009 si žalovaní v 1. a v 2. rade nevyzdvihli v odbernej lehote na pošte, pričom do ich dispozičnej sféry sa dostal dňom jeho uloženia na pošte, u oboch dňa 27.7.2009. Listom zo dňa 18.2.2009 zaslal žalobca žalovaným v 1. a v 2. rade upomienku č. 1 na úhradu dlhu v sume 651,29 eura, ktorý si prevzala žalovaná v 2. rade dňa 27.2.2009. Žalovaný v 1. rade si zásielku neprevzal v odbernej lehote na pošte, avšak do jeho dispozičnej sféry sa dostala dňa 27.2.2009, kedy bola zásielka uložená na pošte. Listom zo dňa 14.5.2009 zaslal žalobca žalovaným v 1. a v 2. rade upomienku č. 2, ktorou ich vyzval na úhradu dlhu 744,32 eura, ktorú si neprevzali žalovaní v 1. a v 2. rade v odbernej lehote na pošte, avšak obom sa dostala do dispozičnej sféry dňa 21.5.2009, kedy bola zásielka uložená na pošte.

20. Listom zo dňa 24.8.2009, adresovaným žalovaným v 1. až v 4. rade, odstúpil žalobca od úverovej zmluvy č. XXX/XXXX/XXXX z dôvodu, že žalovaní v 1. a v 2. rade si nesplnili svoju povinnosť splácať poskytnutý úver z prostriedkov žalobcu pravidelnými mesačnými splátkami vždy k 15. dňu v mesiaci, pričom boli v omeškaní s 9 splátkami vo výške 837,36 eura. Z tohto dôvodu zároveň vyzval žalobca žalovaných v 1. až v 4. rade na úhradu sumy 30.191,48 eura (909.548,53 Sk), pozostávajúcej z nesplatenej istiny 20.442,88 eura, nesplateného úroku 7.003,92 eura a zmluvnej pokuty v sume 2.744,68 eura vypočítanej ako 10 % zo súčtu nesplatenej istiny a prislúchajúceho nesplateného úroku, pričom dlžnú sumu žiadal zaplatiť do 30 dní od písomného vyzvania. Odstúpenie od zmluvy žalovanému v 1. rade možno považovať za doručené dňom 1.10.2009, kedy bola uložená zásielka na pošte, ktorý deň možno považovať za deň, kedy sa zásielka dostala do dispozičnej sféry žalovaného v 1. rade, ktorú si však tento neprevzal v odbernej lehote na pošte. Žalovanej v 2. rade bolo odstúpenie od zmluvy doručené dňa 27.8.2009, žalovanému v 3. rade dňa 2.9.2009 a žalovanému v 4. rade dňa 27.8.2009.

21. Žalovaný v 1. rade písomnou žiadosťou zo dňa 9.9.2009, doručenou žalobcovi dňa 11.9.2009, požiadal žalobcu o umožnenie splácania úveru z dôvodu, že nebolo v jeho silách vyplatiť celý úver, že odstúpenie od zmluvy by pre neho a pre jeho rodinu znamenalo bezvýchodiskovú situáciu. Ako dôvod nesplácania úveru uviedol zablokovanie účtu v banke, o ktorom nevedel, ktorý účet mal byť blokovaný z dôvodu, že žalovaný v 1. rade nezaplatil PZ SR Trnava poriadkovú pokutu z roku 2003 za nesprávne parkovanie. Domnieval sa, že úver bol riadne splácaný, pretože v banke mal zadaný trvalý príkaz, a o blokovaní účtu ho, podľa jeho vyjadrenia, nikto neinformoval. Na túto žiadosť žalovaného v 1. rade reagoval žalobca listom zo dňa 17.9.2009, ktorým oznámil žalovanému v 1. rade, že dlh vo výške 837,36 eura na splátkach možno uhradiť najneskôr do 15.10.2009 a zároveň mu oznámil, že je nutné doplniť zabezpečenie úveru zriadením záložného práva, preto vyzval žalovaného v 1. rade aj na zriadenie

záložného práva do 15.10.2009. Toto vyjadrenie si žalovaný v 1. rade neprevzal v odbernej lehote na pošte, do jeho dispozičnej sféry sa však dostalo dňa 28.9.2009, kedy bola zásielka uložená na pošte.

22. Listom zo dňa 29.4.2011 vyzval žalobca žalovaných v 1. a v 2. rade na bezodkladné doručenie listín potrebných k zriadeniu záložného práva, najneskôr do 30 dní od doručenia listu. Výzvu si prevzala žalovaná v 2. rade dňa 24.5.2011, žalovaný v 1. rade si ju neprevzal v odbernej lehote na pošte, avšak deň uloženia zásielky na pošte, v danom prípade deň 9.5.2011, možno považovať za deň doručenia výzvy žalovanému v 1. rade, keďže v tento deň sa dostala zásielka do jeho dispozičnej sféry.

23. Žalobca zaslal predžalobnú výzvu zo dňa 15.2.2012 všetkým žalovaným, ktorou ich vyzval na zaplatenie dlžnej pohľadávky zo úverovej zmluvy č. XXX/XXXX/XXXX, od ktorej žalobca odstúpil dňa 24.8.2009, ktorý dlh bol v sume 31.191,48 eura. Výška dlhu ku dňu 13.2.2012 zodpovedala sume 26.814,13 eura, z toho nesplatená istina predstavovala sumu 18.808,09 eura, nesplatený úrok sumu 5.568,39 eura a zmluvná pokuta sumu 2.437,65 eura. Dlžnú sumu žiadal od žalovaných v 1. až v 4. rade zaplatiť do 15 dní od doručenia výzvy na účet uvedený vo výzve. Predžalobná výzva bola doručená žalovanému v 1. rade dňa 2.3.2012, žalovanej v 2. rade za považuje za doručenú dňom uloženia zásielky na pošte, teda dňom 20.2.2012, ktorá si ju nevyzdvihla v odbernej lehote na pošte. Žalovaným v 3. a v 4. rade bola predžalobná výzva doručená dňa 20.2.2012.

24. Listom zo dňa 27.7.2012 žalobca oznámil žalovaným v 1. až v 4. rade, že ku dňu 27.7.2012 nie sú uhradené splátky vo výške 186,08 eura za mesiace máj 2012 a júl 2012, a že trvá na zriadení záložného práva, pričom žalovaných v 1. a v 2. rade zároveň vyzval na vyjadrenie ku skutočnosti, že na nehnuteľnosti, na ktorej majú zriadiť záložné právo, viaznu exekúcie. Táto výzva bola doručená žalovanému v 1. rade dňa 13.8.2012, žalovanej v 2. rade sa považuje za doručenú dňom 6.8.2012, kedy sa dostala zásielka do jej dispozičnej sféry, keďže v tento deň bola zásielka uložená na pošte, ktorú zásielku si žalovaná v 2. rade vôbec nevyzdvihla. Žalovaným v 3. a v 4. rade bola výzva doručená dňa 3.8.2012.

25. Žalovaní v 1. a v 2. rade začali úver splácať už dňa 15.5.2003 napriek zmluvnému dojednaniu o splatnosti prvej splátky po 3 mesiacoch od uzavretia zmluvy, teda platili skôr, než boli povinní. V roku 2003 tak zaplatili o 186,08 eura viac, než boli povinní. V roku 2004 uhrádzali splátky úveru tak, že koncom roka mali uhradené presne všetky splatné splátky úveru. Do omeškania s platením splátok úveru sa dostali v roku 2005, v ktorom namiesto sumy 1.116,48 eura titulom splátok za 12 mesiacov zaplatili celkom iba sumu 837,36 eura. V roku 2006 zaplatili o 93,03 eura menej než boli povinní, taktiež menej zaplatili v roku 2007 aj v roku 2008. Ku dňu odstúpenia od zmluvy, t. j. k 24.8.2009, žalobcovia uhradili celkom sumu 6.233,69 eura, čo bolo o 837,34 eura menej, než bola úhrnná suma zročných splátok k tomuto dňu. Po odstúpení od zmluvy vykonali žalovaní v 1. a v 2. rade v rokoch 2009 až 2014 ďalšie úhrady v celkovej sume 5.861,52 eura.

26. Z informatívneho výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. Z. súd zistil, že žalovaní v 1. a v 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. X na X. poschodí bytového domu so súp. č. XXX postavenom na pozemku parcely registra CKN č. XXX/2 - zastavané plochy a nádvorie o výmere 682 m2 v podiele 1/1, ako aj podielu priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo veľkosti 12850/23335-ín. Žalovaná v 2. rade je zároveň výlučnou vlastníčkou bytu č. 1 na prízemí predmetného bytového domu a podielovou spoluvlastníčkou priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckeho podielu k pozemku prináležiaceho k tomuto bytu vo veľkosti 10485/23335-ín. Byt č. X na 1. poschodí vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku, prináležiaceho k tomuto bytu, na postavenie ktorého bytu bola žalovaným v 1. a v 2. rade poskytnutá predmetná podpora z prostriedkov žalobcu formou úveru, sú zaťažené záložným právom v prospech O.. O. U. ako veriteľa pôžičky, pričom vklad záložného práva bol zapísaný do KN dňa 24.4.2015. Byt č. 2 je zároveň predmetom exekučného záložného práva na základe exekučného príkazu č. EX 1364/2016 vydaného súdnym exekútorom JUDr. Sucháčekom dňa 22.11.2016.

27. Na pojednávaní dňa 26.11.2020 žalobca upozornil súd, že uznesením zo dňa 12.12.2018, ktorým bola naposledy pripustená zmena žaloby, je chyba v časti kapitalizovaného úroku z omeškania, ktorý je správne v sume 3.320,53 eura, a nie v sume 4.748,40 eura. K tomuto nesprávnemu výkladu uznesenia o pripustení zmeny žaloby súd odkazuje na odsek 6. a 7. tohto odôvodnenia, v ktorých sa súd vysporiadal

s tým, že nejde o chybu v písaní, keďže zmenou žaloby nemôže byť zúženie predmetu sporu, a v tejto časti posúdil súd podanie žalobcu, ktorým, okrem iného aj zmenil žalobu, za čiastočné späťvzatie žaloby v sume 1.427,87 eura v časti kapitalizovaných úrokov z omeškania.

28. Žalobca na pojednávaní dňa 26.11.2020 ďalej predniesol súdu, že sa pridržiava podanej žaloby, všetkých písomných vyjadrení a podaní. Má za to, že súdu preukázal, že podľa ustanovení a a nasl. uzatvoril so žalovanými v 1. a v 2. rade zmluvu o poskytnutí podpory vo forme úveru č. XXX/XXXX/XXXX, na základe ktorej im bola poskytnutá podpora vo forme úveru vo výške 23.235,74 eura pri ročnej úrokovej sadzbe 2,6 % a lehote splatnosti 30 rokov. Návratnosť poskytnutého úveru bola zabezpečená ručením tretích osôb, a to žalovanými v 3. a v 4. rade, ktorí ako ručitelia vyhlásili, a svojím podpisom potvrdili, že dobrovoľne, slobodne a vážne sa rozhodli prijať povinnosť uspokojiť záväzok žalovaných v 1. a v 2. rade voči žalobcovi, a to v celosti alebo jeho nesplatenej časti vrátane jeho úroku, ak žalovaní (pozn. v 1. a v 2. rade) hrubým spôsobom porušili ustanovenia zmluvy, a ak žalovaní v 1. a v 2. rade neuspokoja na písomnú výzvu pohľadávku žalobcu. Žalobca súdu preukázal, že odstúpením zmluvy o úvere podľa nedochádza k zániku záväzku žalovaných v 1. a v 2. rade, a teda nedochádza ani k zániku ručenia, ale iba k zmene splatnosti vrátenia úveru z pôvodnej splatnosti v pravidelných mesačných splátkach vo výške a spôsobom dohodnutým v zmluve o úvere na novú splatnosť povinnosti vrátiť poskytnutý úver v lehote 30 dní od požiadania žalobcom. Žalobca požiadal súd, aby zaviazal žalovaných v 1. až v 4. rade k povinnosti zaplatiť žalobcovi zostatok nesplatenej istiny vo výške 20.442,88 eura a príslušenstva vyčísleného v podaniach žalobcu. Žalovaní v 3. a v 4. rade pred začatím sporu nenamietali platnosť svojho ručiteľského záväzku, ich podpisy na zmluve boli úradne overené notárom. Z uvedených dôvodov navrhol žalobe vyhovieť. Keďže nedošlo k uzavretiu zmieru, žalobca súhlasil s tým, aby žalovaní v 1. až v 4. rade mali možnosť splácať súdom priznanú sumu aj s príslušenstvom mesačnými splátkami po 370,- eur s tým, že plnením jedného z nich zaniká povinnosť plnenia ostatných. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

29. Žalovaný v 3. rade na pojednávaní dňa 26.11.2020 predniesol súdu, že žalovaný v 1. rade je jeho bývalý švagor, keďže je bratom jeho bývalej manželky. On s ním telefonoval asi pred dvomi dňami, telefón zdvihla žalovaná v 2. rade, ktorá bola nahnevaná. Neskôr mu zavolal naspäť žalovaný v 1. rade, ktorý mu povedal, že na žiadne pojednávanie nepríde. Žalovaný v 3. rade si uvedomuje význam ručiteľského záväzku, avšak sám má nejaké exekúcie, a nemá z čoho platiť.

30. Žalovaný v 4. rade na pojednávaní dňa 26.11.2020 predniesol súdu, že v deň pojednávania sa osobne rozprával so žalovaným v 1. rade, ktorý mu oznámil, že na pojednávanie nepríde, že je po nočnej. Žalovaný v 4. rade ďalej uviedol, že vie, že podpísal ručiteľský záväzok. Požadovaná suma je však veľmi vysoká, preto by mohol žalobca aspoň ustúpiť od požadovaných úrokov v sume cca 13.000,- eur. Žalovaný v 4. rade platí peniaze priateľke, na deti, a nemá z čoho zaplatiť takú vysokú sumu, jedine, že by predal ľadvinu. Bol by rád, ak by súd mohol rozhodnúť o dlhšej dobe splácania alebo o nepriznaní úrokov, pretože žalovaná suma je likvidačná.

31. Súd vec právne posúdil nasledovne:

32. Podľa a o Štátnom rozvoja bývania (ďalej aj ako len „ŠFRB“), v znení neskorších predpisov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zriaďuje sa Štátny rozvoja bývania (ďalej len "") na financovanie štátnej podpory (ďalej len "podpora"), ktorého prostredníctvom sa uskutočňuje pomoc štátu pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového . je právnická osoba so sídlom v Bratislave.

33. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, v ustanovení taxatívne vypočítava prípady, v ktorých možno poskytnúť podporu bývania podľa tohto zákona, medzi ktoré patrí aj výstavba bytu alebo dostavba rozostavaného bytu v rodinnom dome vrátane bytu, ktorý sa získa nadstavbou, vstavbou, prístavbou, prípadne prestavbou nebytového priestoru, ( citovaného zákona).

34. Podľa a v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, vedie evidenciu žiadostí podľa účelu a programu rozvoja bývania v poradí podľa dátumu ich doručenia . O poskytnutí podpory rozhodne do 90 dní odo dňa doručenia žiadosti okresným úradom.

35. Podľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, rozhodne o poskytnutí podpory podľa poradia doručených žiadostí a priorít určených vládou Slovenskej republiky až do vyčerpania sumy vyčlenenej v rozpočte na určený program rozvoja bývania a na príslušný účel a druh podpory.

36. Podľa a až h) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, na základe rozhodnutia podľa uzavrie so žiadateľom zmluvu. Zmluva musí obsahovať najmä a) údaje o zmluvných stranách, účel, výšku, druh a čerpanie poskytnutej podpory, c) spôsob plnenia záväzkov zmluvných strán, d) zabezpečenie záväzkov, e) bezhotovostný spôsob úhrady z podpory, f) technické podmienky stavby a dĺžku času jej uskutočnenia, g) sankcie za porušenie zmluvných podmienok, h) spôsob kontroly plnenia zmluvných podmienok a dôsledky ich nedodržania.

37. Záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere, bez ohľadu na povahu účastníkov, sa spravujú treťou časťou ( , v znení neskorších predpisov /ďalej len „OBZ“ alebo „“ v príslušnom tvare/, v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy).

38. Treťou časťou (Obchodné záväzkové vzťahy) sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom ( v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy).

39. Podľa , strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v , sa spravuje týmto zákonom.

40. Podľa , dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.

41. Podľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení , až , , až 289, , , , ods. 2 a , , , , , ods. 4, , , , , , , , , až 408, a, , , , , , ods. 2, , 481, , , , , , , , , , až 4, , , , a, a, , a , , , a .

42. Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

43. Podľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

44. Podľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.

45. Podľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

46. Podľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

47. Podľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ak zanikne alebo ak sa zhorší za trvania zmluvy zabezpečenie záväzku vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky, je dlžník povinný doplniť zabezpečenie na pôvodný rozsah. Ak tak dlžník neurobí v primeranej lehote, môže veriteľ od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

48. Podľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

49. Podľa , ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený pri plnení dlžníkom. Ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv jeho príslušenstvo.

50. Podľa , pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak.

51. Podľa , ak má dlžník voči veriteľovi niekoľko peňažných záväzkov a dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, platenie sa týka najskôr záväzku, ktorého splnenie nie je zabezpečené alebo je najmenej zabezpečené, inak záväzku najskôr splatného.

52. Podľa , kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

53. Podľa a , ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka alebo jeho časť. Vzniku ručenia však nebráni, ak záväzok dlžníka je neplatný len pre nedostatok spôsobilosti dlžníka brať na seba záväzky, o ktorom ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení vedel. Ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky.

54. Podľa a , veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu. Ručiteľ môže voči veriteľovi uplatniť všetky námietky, na ktorých uplatnenie je oprávnený dlžník, a použiť na započítanie pohľadávky dlžníka voči veriteľovi, ak na započítanie by bol oprávnený dlžník, keby veriteľ vymáhal svoju pohľadávku voči nemu. Ručiteľ môže použiť na započítanie aj svoje pohľadávky voči veriteľovi.

55. Podľa , ak sa za ten istý záväzok zaručí viac ručiteľov, ručí každý z nich za celý záväzok. Ručiteľ má voči ostatným ručiteľom rovnaké práva ako spoludlžník.

56. Podľa , ručiteľ, ktorý splní záväzok, za ktorý ručí, nadobúda voči dlžníkovi práva veriteľa a je oprávnený požadovať všetky doklady a pomôcky, ktoré má veriteľ a ktoré sú potrebné na uplatnenie nároku voči dlžníkovi.

57. Podľa , tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

58. Podľa , právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

59. Podľa a , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému

účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

60. Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“ alebo „“ v príslušnom tvare), ktoré ustanovenie obsahuje prechodné ustanovenia k právnej úprave účinnej od 1.4.2004. spotrebiteľské zmluvy podľa uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona (pred 1.4.2004) sa musia dať do súladu s ustanoveniami a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením , ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

61. Podľa , , v znení účinnom od 1.4.2004, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

62. Podľa (prechodné ustanovenia k právnej úprave účinnej od 1.1.2008), ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

63. Podľa , , a v znení účinnom od 1.1.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

64. Zmluvy uzavreté Štátnym rozvoja bývania pri realizácií podpory štátu v oblasti bytovej politiky nemajú charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ustanovenia (ZSP 26/2020, uznesenie NSSR sp. zn. zo dňa 29.4.2019).

65. Ustanovenie definuje, čo sa považuje za spotrebiteľskú zmluvu, a to v závislosti od subjektu na strane dodávateľa a spotrebiteľa. O spotrebiteľskú zmluvu pôjde vtedy, ak spotrebiteľ aj dodávateľ bude mať charakter osoby definovanej v odseku 3 a 4 tohto ustanovenia. Odsek 3 obsahuje všeobecnú definíciu dodávateľa, za ktorého sa považuje osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. O predmete činnosti možno hovoriť v súvislosti s činnosťou, ktorú daná osoba vykonáva na základe oprávnenia vyplývajúceho pre takú činnosť z právnej úpravy. Pokiaľ ide o vymedzenie pojmov "obchodná činnosť" a "podnikateľská činnosť", odborná literatúra považuje tieto pojmy za synonymá (Krajčo, J. Spotrebiteľská zmluva aplikačnej praxi v SR a EÚ, Komentár, Eurounion, október 2011, s. 118). Všeobecne platí, že podnikateľskou činnosťou v zmysle (ďalej aj "") je sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť na dosiahnutie zisku, pričom podnikateľom je osoba, ktorá: 1. je zapísaná v obchodnom registri, 2. podniká na základe živnostenského oprávnenia, 3. podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov alebo 4. vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu. Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu "spotrebiteľ", ustanovenie tento pojem definuje negatívne, a to tak, že je ním každá fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Pre určenie, či záväzkový vzťah má spotrebiteľský charakter, je teda významné posúdiť povahu subjektov tohto vzťahu z hľadiska naplnenia definičných znakov spotrebiteľa a dodávateľa, ako aj prihliadať na predmet daného vzťahu a okolnosti, za ktorých došlo k jeho založeniu (ZSP 26/2020, uznesenie NSSR sp. zn. zo dňa 29.4.2019).

66. ŠFRB je právnickou osobou pôvodne zriadenou o Štátnom rozvoja bývania účinným od l. mája 1996. Tento zákon upravil podmienky pre poskytovanie podpory štátu na rozširovanie a zveľaďovanie bytového a vytvoril systém ekonomickej podpory rozvoja bývania a sústredenia zdrojov pre tento účel v ŠFRB, ktorý bol ním zriadený (). Postavenie ŠFRB zostalo nezmenené aj po zákonných zmenách (, ) Podľa je ŠFRB finančnou inštitúciou slúžiacou na implementáciu finančných nástrojov podľa osobitného predpisu, ktorými sú Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom , Kohéznom , Európskom poľnohospodárskom pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom , Kohéznom a Európskom námornom a rybárskom , a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú.v. EÚ L 347, 20.12.2013). ŠFRB neposkytuje podporu vo forme úveru širokej verejnosti, ale iba vymedzenému okruhu osôb, ktoré musia mať na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, ak ide o fyzickú osobu, prípadne sídlo, ak je žiadateľom podpory právnická osoba ( ). Podpora sa poskytuje za zvýhodnených podmienok upravených v zákone. Štátny rozvoja bývania je koncipovaný ako tzv. obrátkový . Znamená to, že prostriedky, ktorými disponuje, sú používané najmä na poskytovanie podpory vo forme úverov za zvýhodnených podmienok, oproti podmienkam trhovým (, ). Prostriedky možno použiť aj na správu , avšak len v zákonom limitovanom rozsahu ( ). Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že žalobca ŠFRB je osobitný subjekt zriadený zákonom, prostredníctvom ktorého štát realizuje svoju bytovú politiku zákonom upravenými nástrojmi, medzi ktoré patrí aj zmluva o úvere. Jeho činnosť nemá atribúty podnikateľskej činnosti podľa , nevykonáva činnosť za účelom dosiahnutia zisku, ale realizuje podporu štátu v oblasti bytovej politiky. Otázkou zostáva, či ŠFRB má aj v takomto prípade postavenie dodávateľa. Ako už dovolací súd konštatoval, posúdenie toho, či ide o dodávateľa je nutné vnímať aj v súvislostiach právnej úpravy a judikatúry práva EÚ. Dovolací súd v predmetnom rozhodnutí tiež poukázal na to, že ponímanie osoby dodávateľa v čl. 2 písm. c/ smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa vzťahuje (len) na zmluvy, ktoré podliehajú tejto smernici. Podľa čl. 1 bod 2. tejto smernice „Zmluvné podmienky, ktoré odrážajú záväzné zákonné alebo regulačné ustanovenia a ustanovenia alebo zásady medzinárodných dohovorov, ktorých sú členské štáty alebo spoločenstvo zmluvnou stranou, najmä v oblasti dopravy, nepodliehajú ustanoveniam tejto smernice.“ Do rozsahu tejto smernice nespadajú zmluvné podmienky, ktoré odrážajú zákonné alebo regulačné ustanovenia konkrétneho štátu. ŠFRB nemôže pri poskytovaní podpory bývania vo forme úveru uplatniť „voľnú úvahu”, ale je povinný dodržať zákonom stanovené pravidlá. Ak žiadateľ podpory splní zákonné podmienky je povinný s ním zmluvu za zvýhodnených, zákonom regulovaných podmienok, uzavrieť. Dovolací súd dospel k záveru, že na takto zákonom regulované zmluvy o úvere sa uvedená smernica nevzťahuje a nemožno z nej vychádzať pri výklade pojmu dodávateľa vo vzťahu k ŠFRB. Na podporu správnosti uvedeného záveru dovolací súd poukázal na to, že zákonodarca vylúčil, aby sa na ŠFRB vzťahovala osobitná právna úprava spotrebiteľských úverov upravených o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a o pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (). Rovnako je ŠFRB vylúčený aj z právnej úpravy úverov na bývanie upravených o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (). Žalobca je tak inštitútom sui generis, slúži ako ekonomický nástroj bytovej politiky štátu. Ochrana spotrebiteľa sa má primárne uplatniť proti nekalým praktikám dodávateľov, ktoré sa pri realizovaní podpory štátom vylučujú. Podporu zo ŠFRB možno poskytnúť len špecifickej skupine žiadateľov za zákonom stanovených podmienok, ktoré sú pre žiadateľa priaznivejšie než podmienky, za ktorých by vedel obstarať finančné prostriedky na kapitálovom trhu. ŠFRB ako účelový zriadený štátom si nemôže v zmluvách o poskytnutí podpory dohodnúť podmienky, ktoré by nemali oporu v zákone. Ako už bolo konštatované dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na základe vyššie uvedených špecifík ŠFRB nevykonáva podnikateľskú, ani obchodnú činnosť, tak ako to má na mysli náš právny poriadok. Keďže však ochranu spotrebiteľa je nutné vnímať aj v súvislostiach právnej úpravy a judikatúry práva EÚ, teda v zmysle cieľov komunitárneho práva, bolo nutné posúdiť, či ŠFRB je možné chápať ako dodávateľa v zmysle chápania tohto pojmu cez optiku komunitárneho práva. Ani v tomto prípade ale nemožno dospieť k záveru, že ŠFRB spĺňa pojmové znaky dodávateľa podľa ustanovenia

(uznesenie NSSR sp. zn. zo dňa 29.4.2019, sp. zn. zo dňa 29.4.2020).

67. Žalovaný v 4. rade sa odvolával na ust. , podľa ktorého, ak vo vzťahu medzi poukazcom a poukazníkom začala plynúť premlčacia doba ohľadne záväzku, ktorého plnenie je predmetom poukážky, a to pred dobou, keď poukazníkovi došlo oznámenie poukázanca o prijatí poukážky, plynie od tejto doby premlčacia doba vo vzťahu medzi poukázancom a poukazníkom.

68. K ust. , na ktoré sa dovolával žalovaný v 4. rade, súd poznamenáva, že toto nie je aplikovateľné na daný prípad, nakoľko citované ustanovenie sa nevzťahuje na ručenie, ale na poukážku, ktorý je odlišným právnym inštitútom, keďže poukážkou sa oprávňuje poukazník vybrať plnenie u poukázanca a poukázanec sa splnomocňuje, aby splnil poukazníkovi na účet poukazcu ( ). Námietku premlčania žiadny zo žalovaných nevzniesol.

69. Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

70. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

71. Podľa , ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

72. Podľa , dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

73. Podľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.

74. Podľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ak omeškanie dlžníka () alebo veriteľa () znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela.

75. Podľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné.

76. Podľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo zmeniť bez súhlasu druhej strany.

77. Podľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa , riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.

78. Podľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa . Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.

79. Podľa , odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty.

80. Podľa v znení účinnom od 15.1.2009 do 31.1.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

81. Podľa , práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.

82. Podľa nariadenia vlády č. v znení účinnom do 31.12.2008, Výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska (ďalej len „“) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

83. Podľa nariadenia vlády č. v znení neskorších predpisov, v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ďalej len „“) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

84. Podľa nariadenia vlády č. v znení neskorších predpisov, Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

85. Žalovaní sa dostali do omeškania s platením každej z dlžných splátok úveru dňom bezprostredne nasledujúcim po márnom uplynutí lehoty splatnosti jednotlivých dlžných splátok. Do omeškania s platením zosplatnenej časti úveru sa dostali dňom bezprostredne nasledujúcim po uplynutí 30-dňovej lehoty uvedenej v odstúpení od zmluvy, ktorá uplynula všetkým štyrom žalovaným najneskôr 2. novembrom 2010, vychádzajúc zo skutočnosti, že naposledy bola považovaná zásielka za doručenú žalovanému v 1. rade dňom 1.10.2009, kedy bola zásielka uložená na pošte, a posledný deň 30-dňovej lehoty pripadol na sobotu, vychádzajúc z počítania času podľa , posledným dňom lehoty sa stal najbližší pracovný deň, v danom prípade pondelok 2.11.2009, a teda za prvý deň omeškania žalovaných v 1. až v 4. rade so zaplatením zosplatnenej časti úveru, úrokov a zmluvnej pokuty možno považovať deň 3.11.2009.

86. Výška základnej úrokovej sadzby k 3.11.2009 bola 1 %. Zákonná výška úkrokov z omeškania k 3.11.2009 preto predstavovala 1 % + 8 percentuálnych bodov, t. j. 9 % ročne z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania dlžníka, v danom prípade aj ručiteľov, s platením peňažného dlhu až do zaplatenia.

87. bol s účinnosťou od 1.7.2016 zrušený ( ).

88. Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti

89. Podľa , súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

90. Podľa a , súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. Súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

91. Podľa , žalobca môže vziať žalobu späť.

92. Podľa , ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

93. Podľa , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

94. Podľa , súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

95. Vykonaným dokazovaním listinami, a to zmluvou o poskytnutí podpory vo forme úveru č. XXX/ XXXX/XXXX zo dňa 24.3.2003, kolaudačným rozhodnutím zo dňa 14.4.2005, výzvami žalobcu zo dňa 12.7.2007, 20.7.2009, 18.2.2009, 14.5.2009, 24.8.2009, žiadosťou žalovaného v 1. rade zo dňa 9.9.2009, vyjadrením žalobcu zo dňa 17.9.2009, výzvami žalobcu zo dňa 29.4.2011, 15.2.2012, 27.7.2012, históriou splácania predmetného úveru, informatívnym výpisom z LV č. XXXX pre kat. úz. Z., ako aj ďalším obsahom spisového materiálu, vyjadreniami žalobcu a žalovaných v 3. a v 4. rade, súd mal za preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými v 1. a 2. rade ako žiadateľmi a dlžníkmi vznikol dňa 24.3.2013 záväzkový právny vzťah založený zmluvou o poskytnutí podpory z prostriedkov ŠFRB vo forme úveru, číslo zmluvy: XXX/XXXX/XXXX, ktorú uzavreli podľa osobitného o ŠFRB v znení neskorších predpisov. Táto zmluva je podľa obsahu zmluvou o úvere so všetkými dohodnutými zmluvnými podmienkami, teda v časti predmetu zmluvy, výšky poskytnutej podpory, úrokovej sadzby, čerpania poskytnutej podpory, splácania úveru, povinností dlžníkov, záručných podmienok, sankcií, vrátane zmluvnej pokuty, odstúpenia od zmluvy, náhrady škody a ďalších dojednaní. Na základe tejto zmluvy bola žalovaným v 1. a v 2. rade poskytnutá podpora z prostriedkov žalobcu vo forme úveru vo výške 700.000,- Sk (23.235,74 eura) s dobou splatnosti 30 rokov na účel nadstavby rodinného domu - samostatnej bytovej jednotky Z. XXX. Žalovaní v 1. a v 2. rade sa zaviazali poskytnutý úver splatiť aj so základnou úrokovou sadzbou vo výške 2,6 % splátkami s tým, že výška 1. až 359. splátky bola určená sumou 2.803,- Sk (93,04 eura) a posledná splátka mala byť vo výške zostatku úverového dlhu. Splácanie úveru bolo dojednané po troch mesiacoch od podpísania zmluvy, pričom splatnosť prvej splátky tak pripadla na deň 15.7.2003, a všetky ďalšie splátky boli žalovaní v 1. a v 2. rade povinní platiť vždy do 15. dňa nasledujúceho mesiaca. Žalovaní v 1. a v 2. rade, okrem iného, sa v zmluve zaviazali k povinnosti zriadiť v prospech žalobcu záložné právo k nehnuteľnosti, na výstavbu ktorej im bola poskytnutá predmetná podpora z prostriedkov žalobcu, ktoré sa zaviazali zriadiť v rozsahu 1,5 násobku poskytovaného úveru, a to do 3 mesiacov od vydania právoplatného kolaudačného rozhodnutia k predmetnej stave. Žalovaní v 1. a v 2. rade podľa zmluvy nesmeli ani počas realizácie, ani po ukončení a kolaudovaní stavby predmetnú nehnuteľnosť zaťažiť v prospech tretích osôb, a to zriadením záložného práva, alebo túto inak scudziť. Pre zriadenie záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti v prospech tretej osoby boli žalovaní v 1. a v 2. rade ako dlžníci povinní vyžiadať si súhlas veriteľa (žalobcu). Právo doživotného bývania na účely zmluvy sa nepovažovalo za ťarchu. Pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti spočívajúcej v nedodržaní záväzku žalovaných v 1. a v 2. rade zriadiť záložné právo k predmetnej nehnuteľnosti v prospech žalobcu v dohodnutej lehote, zriadenia záložného práva v prospech tretích osôb bez súhlasu žalobcu ako veriteľa či pre prípad omeškania žalovaných v 1. a v 2. rade so zaplatením ktorejkoľvek splátky dlhšie ako 6 mesiacov sa zmluvné strany dohodli, že žalobca je oprávnený od zmluvy odstúpiť po doručení výzvy dlžníkom na vyrovnanie splátok, a pre prípad takýchto porušení zmluvných povinností žalovanými v 1. a v 2. rade si zmluvné strany v čl. VIII., bode 8.4. zmluvy dojednali aj povinnosť žalovaných v 1. a v 2. rade zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 10 % z celej dlžnej sumy úveru, teda zo súčtu zostatku neuhradenej istiny a neuhradeného úroku z úveru, ako aj povinnosť vrátiť žalobcovi istinu a zostatok úroku do 30 dní od doručenia výzvy žalobcu žalovaným v 1. a v 2. rade ako dlžníkom.

96. Súčasťou zmluvy bolo aj ručiteľské vyhlásenie žalovaných v 3. a v 4. rade, a to v čl. VII., v bodoch 7.1., 7.2. a 7.3., že uspokoja žalobcu ako veriteľa zo zmluvy v prípade, že ho neuspokoja žalovaní v 1. a v 2. rade, pričom sa rozhodli prijať povinnosť upokojiť záväzok žalovaných v 1. a v 2. rade ako dlžníkov v celosti alebo v jeho nesplatenej časti, vrátane jeho úroku. Ručiteľský záväzok žalovaných v 3. a v 4. rade mal podľa zmluvy trvať až do zriadenia záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti v prospech žalobcu. Ručitelia sú riadne identifikovaní a podpísaní až na konci zmluvy, čo však nič nemení na platnosti ich ručiteľského vyhlásenia, keďže žiadne zákonné ustanovenie neupravuje ako podstatnú náležitosť podpis ručiteľa na tej istej strane dokumentu, na ktorej je uvedené jeho ručiteľské vyhlásenie. Rovnako, žiadne ustanovenie neupravuje, v ktorej časti písomného vyhlásenia ručiteľa má byť tento ručiteľ identifikovaný.

97. Kolaudačné rozhodnutie, ktorým bolo povolené užívanie predmetnej stavby, bolo vydané obcou Ostrov ako stavebným úradom dňa 14.4.2005, právoplatným sa stalo dňa 14.4.2005, napriek tomu však žalovaní v 1. a v 2. rade do dnešného dňa nezriadili záložné právo k predmetnej nehnuteľnosti v prospech

žalobcu. Naopak, porušili zmluvne dojednaný zákaz riadiť záložné právo k predmetnej nehnuteľnosti v prospech tretej osoby, keďže z LV č. XXXX pre kat. úz. Z., na ktorom je predmetná nehnuteľnosť zapísaná ako byt č. X na X. poschodí bytového domu, je zaťažená v prospech tretej osoby, konkrétne v prospech veriteľa z pôžičky O.. O. U., ktorého záložné právo bolo zapísané do KN dňa 24.4.2015. Navyše, od 22.11.2016 je predmetná nehnuteľnosť zaťažená aj exekučným záložným právom.

98. Medzi stranami bolo nesporné, že žalovaní v 1. a v 2. rade nesplácali poskytnutú podporu vo forme úveru riadne a včas, ani že tento do dnešného dňa neuhradili v plnej výške. Nespornými ostali aj tvrdenia žalobcu, že všetky výzvy a upomienky na plnenie zo zmluvy zasielal žalobca na vedomie aj žalovaným v 3. a v 4. rade ako ručiteľom z predmetného úverového vzťahu žalovaných v 1. a v 2. rade.

99. Keďže žalovaní v 1. a v 2. rade hrubo porušili viacero svojich zmluvných povinností tým, že boli v omeškaní s platením splátok úveru po dobu dlhšiu než 6 mesiacov, bez súhlasu žalobcu zriadili záložné právo k predmetnej nehnuteľnosti v prospech tretej osoby, a naopak, vôbec nezriadili záložné právo k predmetnej nehnuteľnosti v prospech žalobcu, žalobca využil právo dojednané v čl. VII., bode 7.8. a v čl. VIII, v bode 8.4. zmluvy, a odstúpil od zmluvy jednostranným právnym úkonom, ktorý preukázateľne doručil všetkým žalovaným. Pre tieto prípady si zmluvné strany výslovne dohodli aj zmluvnú pokutu vo výške 10 % dlžnej sumy istiny úveru a úroku z úveru, ktorú boli žalovaní v 1. a v 2. rade povinní zaplatiť žalobcovi do 30 dní do doručenia výzvy žalobcu, spolu s nesplatenou istinou úveru a s úrokmi z úveru za obdobie ku dňu odstúpenia od zmluvy.

100. Medzi stranami nebola sporná ani neuhradená suma istiny úveru, úrokov z úveru a úrokov z omeškania tak, ako ich naposledy žalobca požadoval priznať proti žalovaným v 1. a ž v 4. rade podaním datovaným dňa 30.8.2017.

101. Nakoľko predmetom činnosti žalobu nie je podnikanie, a túto činnosť nevykonáva za účelom dosiahnutia zisku, nemohol mať pri uzavretí predmetnej zmluvy postavenie dodávateľa, a preto zmluva o poskytnutí podpory nie je spotrebiteľkou zmluvou podľa a nasl. , pričom spotrebiteľský charakter zmlúv uzavretých so ŠFRB ako veriteľom podľa zákona o ŠFRB vylúčil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach uvedených v odsekoch 64. až 66. odôvodnenia tohto rozsudku. Keďže zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom podľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (v súčasnosti ) súd aplikoval na predmetný záväzkový právny vzťah príslušné ustanovenia , vrátane ručiteľského záväzku, ktorý je akcesorickým záväzkom, a spravuje sa režimom hlavného záväzku, čo vyplýva aj z ust. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (v súčasnosti ). Na prednostnej aplikácii na predmetný záväzkový právny vzťah, vrátane ručiteľského záväzku, nič nemenia ani nesprávne odkazy zmluvných strán na ustanovenia , keďže ust. umožňuje účastníkom záväzkového právneho vzťahu, ktorý nespadá pod ustanovenia , zvoliť si režim na ich záväzkový právny vzťah. Opačná dohoda by však bola neplatná, a teda účastníci obchodno-záväzkového právneho vzťahu sa nemôžu platne dohodnúť, že ich vzťah sa nespravuje , keďže ust. o režime na záväzkové právne vzťahy v tomto ustanovení vypočítané, je kogentným ustanovením, od ktorého sa účastníci záväzkových vzťahov nemôžu odchýliť ( ), čo vyplýva aj z R 11/2011 (viac odsek 13. tohto odôvodnenia).

102. Keďže predmetný záväzkový právny vzťah sa spravuje režimom , odstúpenie od zmluvy malo účinky ex nunc, t. j. do budúcna, a nezrušila sa ním zmluva od začiatku, preto žalobca mal nárok požadovať od žalovaných v 1. a v 2. rade ako od dlžníkov vrátenie celej nesplatenej istiny reálne poskytnutého úveru, vrátane úrokov z úveru, ( , 351 ods. 2 ), ako aj zmluvnej pokuty ( ). Preto nezanikol ani ručiteľský záväzok žalovaných v 3. a v 4. rade.

103. Nakoľko však žalovaní v 1. a v 2. rade doposiaľ nezriadili záložné právo k predmetnej nehnuteľnosti v prospech žalobcu, ručenie žalovaných v 3. a v 4. rade naďalej trvá, ich ručiteľské vyhlásenie spĺňalo všetky podstatné obsahové a formálne náležitosti podľa ust. a nasl. , pričom žalobca vyzval žalovaných v 3. a v 4. rade na plnenie až potom, čo mu neplnili žalovaní v 1. a v 2. rade, čím žalobca dostatočne osvedčil pasívnu legitimáciu žalovaných v 3. a v 4. rade v tomto spore. Vznikom ručiteľského záväzku a následnou výzvou žalobcu adresovanou ručiteľom potom, čo mu svoj záväzok riadne neplnili žalovaní v 1. a v 2. rade ako dlžníci, sa žalovaní v 3. a v 4. rade stali solidárne zaviazanými popri

žalovaných v 1. a v 2. rade ako dlžníkoch, a preto žalobca ako veriteľ má právo požadovať celé plnenie, vrátane príslušenstva aj zmluvnej pokuty nielen od dlžníkov, ale aj od ručiteľov s tým, že plnením jedného žalovaných zaniká povinnosť plnenia ostatných žalovaných.

104. K obrane žalovaného v 4. rade súd poznamenáva, že keďže žalovaný v 4. rade ako ručiteľ nie je účastníkom zmluvy o poskytnutí podpory bývania, nebolo relevantné jeho tvrdenie, že zmluva mu bola doručená až súdom v kópii v tomto spore. Ďalej súd dodáva, že odkaz na nesprávne ustanovenia zákona nerobia ani zmluvu o úvere ani ručiteľský záväzok neplatnými. Rovnako ani odkazy na ustanovenia na predmetný zmluvný vzťah, ktorý sa v danom prípade spravuje ustanoveniami , nerobia zmluvu o poskytnutí podpory formou úveru ani ručiteľský záväzok neplatnými. Nedostatočná je aj obrana žalovaného v 4. rade, že so žalobcom sa nikdy osobne nestretol, keďže žalobca je právnickou osobou, s ktorou nie je možné osobne sa stretnúť. Nakoľko ručiteľský záväzok je jednostranný prejav vôle adresovaný veriteľovi, nie je potrebné ho osobitne dojednávať, ani o ňom rokovať, preto je nepodstatné, či žalovaný v 4. rade ako ručiteľ so žalobcom rokoval alebo nerokoval o ručiteľskom záväzku. Žalovaný v 4. rade sám uviedol, že „na požiadanie žalovaného v 1. rade overene podpísal zmluvu o poskytnutí úveru dňa 24.3.2003. Žiadne iné vyhlásenie ústne ani písomné, že preberá ručiteľský záväzok, nikdy nepodpísal.“ Týmto vyjadrením uvedeným v odpore proti platobnému rozkazu žalovaný v 4. rade sám potvrdil, že zmluvu o poskytnutí podpory podpísal. Súd dodáva, že túto zmluvu podpísal žalovaný v 4. rade na konci zmluvy, pričom pri mieste vyhradenom na podpis je vopred predtlačený text, v ktorom je žalovaný v 4. rade riadne identifikovaný spolu s označením, že je ručiteľ. Pokiaľ si žalovaný v 4. rade naozaj nebol vedomý následkov ručiteľského záväzku, k tomuto súd iba odkazuje na všeobecnú zásadu. vigilantibus iura scripta sunt (písané právo patrí bdelým), a že žalovaný v 4. rade mal pristupovať k podpisovaniu predmetnej listiny s náležitou starostlivosťou, a nepodpisovať žiadnu listinu, z ktorej nechcel plniť alebo ktorú si pred podpísaním neprečítal. Nič mi nebránilo prečítať si celú listinu pred jej podpísaním o to viac, že jeho podpis bol úradne osvedčený notárom, čo mohlo a malo vzbudiť u žalovaného v 4. rade zvýšenú opatrnosť a ostražitosť pri podpisovaní listiny, v ktorej je pri jeho mene uvedené slovo ručiteľ. Žalobca ani netvrdil, že by žalovaní v 3. a v 4. rade urobili iné ručiteľské vyhlásenie než to, ktoré je uvedené v zmluve o poskytnutí podpory vo forme úveru. Je síce pravdou, že pre vznik ručiteľského záväzku nestačí, ak niekto na listine k svoju menu iba pripojí svoj podpis a označenie ručiteľ, avšak žiadne zákonné ustanovenie žiadneho právneho predpisu neustanovuje, že by podpis ručiteľa musel byť uvedený na tej istej strane, na ktorej je uvedený ručiteľský záväzok. Taktiež žiadne zákonné ustanovenie neupravuje, v ktorej časti ručiteľského záväzku má byť ručiteľ identifikovaný, či tak musí byť hneď v texte ručiteľského záväzku, alebo nad týmto textom, alebo či tak stačí uviesť až pri podpise. Práve preto súd ustálil, že žalovanému v 4. rade, rovnako aj žalovanému v 3. rade, riadne vznikol ručiteľský záväzok, keďže ručiteľský záväzok bol uzavretý podľa príslušných ustanovení , nakoľko predmetný zmluvný vzťah je tzv. absolútnym obchodom, a riadia sa ním aj zabezpečovacie záväzky, vrátane ručiteľského záväzku (, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy). Ručiteľský záväzok žalovaných v 3. a v 4. rade bol obmedzený na obdobie do zriadenia záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti v prospech žalobcu, avšak na trvanie ručiteľského záväzku nemalo žiadny vplyv porušenie záväzku žalovaných v 1. a v 2. rade zriadiť záložné právo k predmetnej nehnuteľnosti v prospech žalobcu, čím nesprávne argumentoval žalovaný v 4. rade. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je právom, nie povinnosťou oprávneného subjektu, a nepodanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo forme zákazu žalovaných v 1. a v 2. rade nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou, príp. ju zaťažovať v prospech tretích osôb, taktiež nemá za následok zánik ručiteľského záväzku. Na margo nepodaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd iba poznamenáva, že takémuto návrhu by nebolo možné vyhovieť, keďže plnenie hlavného peňažného záväzku zo zmluvy bolo zabezpečené ručiteľským záväzkom dvoch ručiteľov, a ako sankcia za porušenie zmluvných povinností bola dohodnutá aj zmluvná pokuta, a teda nebola by daná nalievaná potreba neodkladnej úpravy pomerov k predmetnej nehnuteľnosti. Pokiaľ by si aj žalovaný v 4. rade pri podpisovaní ručiteľského vyhlásenia skutočne nebol vedomý právnych následkov ručiteľského vyhlásenia, v tejto súvislosti súd odkazuje na ďalšiu všeobecnú zásadu, podľa ktorej neznalosť zákona neospravedlňuje, zakotvenú v ust. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, v znení neskorších predpisov, a od 1.1.2016 v ust. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov.

105. Podstatou ručiteľského záväzku je zabezpečenie splnenia záväzku veriteľovi v prípade, že záväzok nebude plniť dlžník. V prípade, že veriteľ využije právo domáhať sa plnenia od ručiteľa, ručiteľ sa

dostáva do postavenia, keď je povinný plniť veriteľovi záväzok namiesto dlžníka napriek tomu, že sám ručiteľ od veriteľa nezískal žiadne protiplnenie, a práve preto sa ručitelia zvyknú brániť plneniu z ručiteľských záväzkov. Zákon pre tento prípad poskytuje ručiteľom tzv. regresný nárok upravený v ust. 308 a v ust. , podľa ktorých ručiteľ, ktorý dlh splnil, je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi. Aj takto upravený regresný nárok ručiteľa má zároveň motivovať potencionálnych ručiteľov, aby zodpovedne pristupovali k inštitútu ručenia, a zvážili možnosti vymožiteľnosti záväzku od dlžníka pre prípad, že by ručitelia boli reálne nútení plniť veriteľovi potom, čo mu nebude plniť dlžník.

106. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd žalobe vyhovel v celom rozsahu, okrem časti, v ktorej bola vzatá späť podaním žalobcu datovaným 30.8.2017, keďže dokazovaním bolo preukázané, že žalovaní v 1. a v 2. rade nevrátili žalobcovi plnenie, ktoré do neho dostali zo zmluvy o úvere, ktoré mu boli povinní vrátiť z dôvodu odstúpenia od zmluvy podľa a , vrátane úroku z úveru aj zmluvnej pokuty. Keďže žalovaní v 1. a v 2. rade sa dostali do omeškania s peňažným plnením, žalobcovi vznikol popri nároku na zaplatenie peňažnej pohľadávky aj nárok na príslušenstvo pohľadávky, vrátane úrokov z omeškania. Nakoľko odstúpením od zmluvy podľa nezanikol ani ručiteľský záväzok žalovaných v 3. a v 4. rade, súd uložil žalovaným v 1. až v 4. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu aj s príslušenstvom v znení naposledy pripustenej zmeny, po zohľadnení čiastočného späťvzatia žaloby tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. Platobná neschopnosť dlžníka alebo ručiteľa nemôže byť sama osebe dôvodom pre zamietnutie zákonného nároku žalobcu proti tomuto dlžníkovi alebo ručiteľovi, pričom žiadosť žalovaného v 4. rade na nepriznanie úrokov žalobcovi nemá žiadnu oporu v zákone, a nebolo jej možné preto vyhovieť. Vychádzajúc z ust. od. 2 , súd umožnil žalovaným v 1. až v 4. rade zaplatiť žalobcovi súdom uloženú sumu v pravidelných mesačných splátkach pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania žalovaných s plnením ktorejkoľvek splátky, pričom súd prihliadol nielen na žiadosť žalovaného v 4. rade, ale aj na výšku súdom uloženej povinnosti, na súhlas žalobcu so splátkami v sume po 370,- eur, ale aj na skutočnosť, že z predmetného záväzku sú solidárne zaviazaní štyria žalovaní, nie iba žalovaný v 4. rade, a preto súd nemohol tieto splátky znížiť na sumu, ktorú by bol ochotný alebo schopný splácať samotný žalovaný v 4. rade. Súd musel taktiež zohľadniť oprávnenie žalujúceho veriteľa na zaplatenie celej pohľadávky aj s príslušenstvom najneskôr do troch rokov od právoplatnosti rozsudku, čo je v súlade s ustálenou súdnou praxou.

107. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu v podaní zo dňa 30.8.2017, ktorým podľa obsahu vzal svoju žalobu späť v rozsahu prevyšujúcom naposledy zmenený žalobný petit, ktorý zmenil tým istým podaním, ktorému súd vyhovel vo výroku I. tohto rozsudku, a keďže žalovaní nevyslovili nesúhlas z vážnych dôvodov s týmto čiastočným späťvzatím, podľa súd konanie v tejto časti zastavil (II. výrok).

108. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

109. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

110. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

111. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

112. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

113. Žalobca bol v tomto spore úspešný v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel. V časti, ktorej bolo konanie zatavené uznesením zo dňa 13.11.2015, ako aj v časti, v ktorej bolo konanie zastavené výrokom II. toho rozsudku, zastavenie konania procesne zavinili žalovaní v 1. až v 4. rade, keďže žalobca vzal žalobu sčasti späť z dôvodu, že žalovaní v 1. a v 2. rade plnili žalobcovi v priebehu sporu časť záväzku, zaplatenie ktorého je predmetom tohto sporu. Nakoľko súd nezistil existenciu žiadneho dôvodu hodného osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania podľa , pričom súd

zohľadnil, že žalobca nebol v tomto spore zastúpený advokátom, a že je zo zákona oslobodený od súdnych poplatkov, súd priznal žalobcovi podľa a proti žalovaným v 1. až v 4. rade ako solidárne zaviazaným nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu tak, ako je uvedené vo výroku III. tohto rozsudku, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktorý postup je v súlade s ust. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia rozhodnutia, v štyroch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa v znení neskorších prepisov.