Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/26/2019

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Antónie Kandravej, v právnej veci žalobcov 1. C. O., U.. XX.X.XXXX, R. H. O. XX, O.K. E., 2. R.. M. O., U.. X.X.XXXX, R. H. O., občan SR, zastúpení JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému Všeobecná úverová banka, a.s., skrátený názov VÚB, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpená Advokátskou kanceláriou ČERNEJOVÁ & HRBEK, so sídlom Kýčerského 7, Bratislava, o zdržanie sa výkonu záložného práva s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník sp. zn. zo dňa 26.11.2015, takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa domáha uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaných v žalobe tvrdiac, že výkon záložného práva by sa mal vykonať bez súdnej kontroly na pohľadávku, ktorej časť predstavuje plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok.

2. Žalovaný vo svojej procesnej obrane navrhoval žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Kušionová c/a Smart Capital, a.s. jednoznačne zodpovedalo otázku súladu právnej úpravy výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou s právom EÚ. Vyhovenie žalobe by malo za následok de facto neobmedzené pozbavenie práva žalovanej realizovať riadne dohodnuté záložné právo prostredníctvom dobrovoľnej dražby.

3. Okresný súd Svidník (ďalej len ,,súd“) rozhodol tak, že: „I. Žalovaný je povinný zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z 290382-10 uzavretej medzi žalobcami a žalovaným, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX k. ú. H.Á. O., parcely C KN XX/X o výmere XXX m2 - zastávané plochy a nádvoria, parcela C KN XX/X o výmere XXX m2 - zastávané plochy a nádvoria a rodinný dom súpisné číslo XX na parcele C KN XX/X, vklad povolený Správou katastra Stropkov, pod V XXX/XX.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť náhradu trov konania žalobcovi v I. rade vo výške 324,18 eura ( trovy právneho zastúpenia ) a žalobcovi v II. rade vo výške 324,18 eura ( trovy právneho zastúpenia ) na účet C.. B. Š., advokáta, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.“

4. Vychádzal zo zisteného skutkového stavu, že žalobcovia so žalovaným uzavreli dňa 6.8.2010 zmluvu o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č. U 290382-10 na sumu 10 332,- eur, pričom išlo o bezúčelový úver s tým, že časť A úveru vo výške 10.000,- eur bude prevedená na osobný účet klienta, čiastka B úveru vo výške 332,- eur bude prevedená na účet Consumer Finance Holding, a.s. ako úhrada výdavkov

- nákladov CFH súvisiacich s poskytnutím úveru vynaložených na tento účel CFH. Na zabezpečenie

predmetného úveru bola dňa 6.8.2010 uzavretá zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z XXXXXX-XX, pričom predmetom záložného práva bol záloh - nehnuteľnosti zapísané na LV č. 226 katastrálne územie Vyšná Olšava, parcela C KN XX/X vo výmere XXX m2 - zastávané plochy a nádvoria, parcela C KN XX/X vo výmere XXX m2 - zastávané plochy a nádvoria a rodinný dom súpisné číslo XX na parcele C KN XX/X. Z oznámenia o začatí realizácie záložného práva zo dňa 23.10.2012 súd zistil, že žalovaný dňa 6.8.2010 oznámil záložcovi začatie realizácie záložného práva k nehnuteľnosti. Dôvodom začatia realizácie záložného práva je skutočnosť, že napriek výzve Všeobecnej úverovej banky, a. s. nebol splatený úver, ktorý bol poskytnutý na základe zmluvy o poskytnutí úveru „HypoPôži“ č. U XXXXXX-XX zo dňa 6.8.2010 uzatvorenou medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. ako veriteľom a dlžníkmi C. O. a R.. M. O..

5. Prijal právny názor, že zmluva o poskytnutí úveru, ako aj zo zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti sú typizované spotrebiteľské zmluvy. Inštitút dobrovoľnej dražby vážnym spôsobom zasahuje nielen do garantovaných vlastníckych práv dlžníka, ale naviac aj do ústavného práva spotrebiteľa na obydlie. Dobrovoľná dražba, ktorej navrhovateľom nie je skutočný vlastník, je konaním, ktoré sa vedie absolútne mimo vôle a i bez pričinenia skutočného vlastníka, bez akejkoľvek predbežnej kontroly súdu alebo iného orgánu verejnej moci, výlučne pod kontrolou dražobníka, ktorý je súkromnoprávnym subjektom vykonávajúcim svoju činnosť ako podnikanie, teda za účelom dosiahnutia zisku. Je nezlučiteľné s ústavnou zásadou rovnosti všetkých subjektov v právach ( SR), aby mohlo konanie (právne úkony) určitých subjektov zasahovať do právneho postavenia tretej osoby, bez jej súhlasu. Nie je možné porovnávať dobrovoľnú dražbu s dražbou konanou v rámci exekúcie, ktorú vykonáva exekútor ako štátom splnomocnená osoba, a to pod kontrolou súdu ( Exekučného poriadku, uznesenie NS SR zo dňa 18.12.2012 ). Podľa zákona o dobrovoľných dražbách je záložca vystavený konaniu a rozhodovaniu záložného veriteľa, ktorý je povinný písomne vyhlásiť pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva a o tom, že predmet dražby je možné dražiť. „Exekučným titulom“ je teda vyhlásenie záložného veriteľa s priamym dosahom na ústavné práva záložcu, bez toho, aby pohľadávka bola po preskúmaní prijateľnosti zmluvných podmienok priznaná vykonateľným súdnym rozhodnutím alebo priznaná v inom verejnoprávnom konaní. Inými slovami postihnutie majetku je tak v rukách súkromnej osoby bez verejnej kontroly. Zákon o dobrovoľných dražbách síce umožňuje osobe dotknutej na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby, avšak len v prípade spochybňovania platnosti záložnej zmluvy alebo porušenia ustanovení tohto zákona v zákonnej lehote troch mesiacov odo dňa príklepu. Z uvedenej právnej úpravy je zrejmé, že súd by sa v prípade takéhoto návrhu zaoberal len platnosťou dražby z hľadiska formálneho naplnenia ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách a platnosti záložnej zmluvy. Išlo by len o následnú kontrolu dražby mimo preskúmavania neprijateľných zmluvných podmienok a hmotnoprávneho nároku záložného veriteľa. Predmetná právna úprava neposkytuje dostatočnú ochranu práv spotrebiteľa, navyše za situácie, že nasleduje po udelení príklepu, kedy môžu byť dotknuté aj práva tretích osôb. Veriteľovi nič nebráni vykonať záložné právo podľa osobitného predpisu, ktorým je a následne Exekučný poriadok v zmysle .

6. Aplikoval ustanovenia , ,,, , prvá veta, , , a , , , , ods. 1,2

7. O trovách konania rozhodol podľa úspešným žalobcom bola priznaná náhrada trov konania.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací vo veci rozhodol rozsudkom č.k. - 102 zo dňa 30. mája 2017. Potvrdil rozsudok. Žalobcoom v 1. a 2. rade priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

9. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že realizáciou záložného práva formou dobrovoľnej dražby zo stany žalovaného reálne hrozí žalobcom neprimeraný zásah do ich ústavného práva na obydlie a práva na súkromný a rodinný život. Bez akejkoľvek súdnej kontroly je možné prostredníctvom inštitútu dobrovoľnej dražby predajom nehnuteľnosti zbaviť záložcu a jeho rodinných príslušníkov obydlia a to len na základe písomného vyhlásenia záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa výkon záložného práva realizuje, ktoré je postavené na roveň exekučnému titulu teda má priamy dosah na ústavné práva záložcu. V prejednávanej veci

je zrejmé, že poskytnutý úver žalobcovia splácali až do doby, kým sa žalobca v 1. rade nedostal do existenčných problémov z dôvodu, že pri svojom podnikaní nemal uhradené faktúry a pokiaľ žalobkyňa v 2. rade poberala opatrovateľský príspevok na starú mamu, ktorá zomrela. V predmetnom rodinnom dome okrem žalobcovi bývajú aj rodičia žalobkyne v 2. rade. Žalobcom, ako aj osobám tam bývajúcim v dôsledku krokov žalovaným k výkonu záložného práva hrozí, že prídu o svoje obydlie, a teda im hrozí jeden z najzávažnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia. V danej veci ide o právne vzťahy, ktoré sú založené spotrebiteľskou zmluvou, preto je aj povinnosťou súdu dbať na zabezpečenie ochrany slabšej strany tohto právneho vzťahu, v danom prípade žalobcov. Iniciátorom vykonania dobrovoľnej dražby je veriteľ. Odvolací súd k námietke týkajúcej sa časovej neobmedzenosti uviedol, že žalovaný má na výber niekoľko spôsobov realizácie výkonu záložného práva zriadeného zmluvou. Požadovanie uloženia povinnosti žalovanému je možné považovať za formu zapieracej žaloby vlastníka (actio negatoria), ktorou sa vlastník domáha ochrany pred neoprávneným zásahom do jeho vlastníckeho práva. Z horeuvedených dôvodov je namieste považovať realizáciu výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby za neprimeraný zásah do vlastníckeho práva žalobcov, preto je uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa takého konania na mieste.

10. Na základe podaného dovolania žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove uznesením č.k. zo dňa 26.8. 2019 bol Najvyšším súdom Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zrušený a vec bola vrátená odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolací súd v citovanom uznesení poukazuje na to, že pri posúdení riešenia dovolateľkou vymedzených právnych otázok nemožno opomenúť právny názor vyjadrený Najvyšším súdom SR v rozhodnutí z 29. januára 2019 sp. zn. . V tejto veci dovolací súd riešil v zásade tie isté právne otázky, ktoré sú vznesené dovolateľkou aj v tejto veci a posúdil, že podstatná právna otázka v predmetnej veci je. či súd môže meritórnym rozhodnutím (rozsudkom vo veci samej) uložiť strane sporu časovo neobmedzenú povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva vo verejnej dražbe (priamym predajom alebo odkúpením do svojho výhradného vlastníctva). V predmetnom rozhodnutí najvyšší súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Kušionová c/a SMART Capital, a.s. (C-34/13), z ktorého vybral body 62 až 67 a pri rozhodovaní z nich vychádzal. Odvolací súd v odôvodnení potvrdzujúceho rozsudku uviedol, že Súdny dvor Európskej únie vo veci Kušionová c/a SMART Capital, a.s. síce nedeklaroval rozpor slovenskej právnej úpravy mimosúdneho výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby s únijným právom. V tejto súvislosti poukázal na body 63, 64 a 65 uvedeného rozhodnutia, ktoré sa týkajú straty bývania ako jedného z najzávažnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia. Najvyšší súd v predmetnom rozhodnutí uviedol, že nespochybňuje názor odvolacieho súdu. že strata obydlia žalobcov by predstavovala obrovský zásah do ich práv a spôsobila by im veľmi nepriaznivú životnú situáciu, avšak právo na obydlie spotrebiteľa nemožno chápať ako absolútne nedotknuteľné. Najvyšší súd ďalej uviedol, že súdna prax dospela k záveru, že právna úprava dobrovoľných dražieb, resp. možnosť vymáhania plnení zo spotrebiteľských zmlúv takouto formou, nie je v rozpore s ochranou spotrebiteľa, ktorá vyplýva z práva Európskej únie, avšak len za predpokladu, že príslušná právna úprava umožňuje zabezpečenie ochrany práv spotrebiteľa, resp. ju aspoň prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje. Najvyšší súd na záver uviedol, že vzhľadom na vyššie uvedené právny názor odvolacieho súdu. podľa ktorého v prejednávanom spore bolo možné žalovanej ako záložnému veriteľovi uložiť rozsudkom časovo neobmedzenú povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva, ktorého predmetom sú dotknuté nehnuteľnosti predajom vo verejnej dražbe, nemožno tak považovať za správny. Dovolací súd vzhľadom na vyššie uvedené konštatuje, že odvolací súd sa pri riešení predmetnej otázky odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu vyjadrenej vo vyššie uvedenom rozhodnutí (), teda dovolaním napadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle , tak ako to opodstatnene namieta dovolateľka.

11. Po vrátení veci odvolaciemu po preskúmaní rozsudku v tejto časti a konania, ktoré mu predchádzalo a v zmysle zásad uvedených v ust. , a a prejednaní veci bez nariadenia pojednávania odvolací súd zistil, že neboli splnené podmienky pre potvrdenie a ani zmenu napadnutého rozsudku. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto rozsahu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Svoje závery odvolací súd argumentuje nasledovnými dôvodmi.

12. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie vo vzťahu k žalovanému založil na zistení, že dobrovoľná dražba vážnym spôsobom zasahuje nielen do ústavných práv dlžníka, ale aj do ústavného práva spotrebiteľa na obydlie.. V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo

veci C-343/13, z ktorého aplikoval niektoré časti a rozhodnutie neposudzoval ako celok. V rámci konania o uplatnenom nároku tak zo strany súdu prvej inštancie, pokiaľ konštatuje tento zásah, nebol vykonaný dôsledný test proporcionality medzi právom žalobcov na obydlie a iným právom žalovaného umožňujúci mu realizáciu záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov. Ak má byť výkonom záložného práva postihnuté obydlie žalobcov, musí na strane žalovaného existovať právo silnejšie umožňujúce mu takýto postih. Je totiž dôležité zohľadnenie aspektu primeranosti v súkromnoprávnych vzťahoch.

13. Hoci Súdny dvor Európskej únie vo veci Kušionová c/a Smart Capital (C-34/13) nedeklaroval rozpor Slovenskej právnej úpravy mimosúdneho výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby v bodoch 63., 64. a 65. uvedeného rozhodnutia konštatoval, že strata rodinného obydlia môže vážne ohroziť nielen práva spotrebiteľa, ale aj uviesť rodinu dotknutého spotrebiteľa do osobitne citlivej situácie. V tejto súvislosti Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že strata bývania je jedným z najvážnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto vážny zásah hrozí, musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť takého opatrenia na súdne preskúmanie. V práve Únie predstavuje právo na obydlie základné právo zaručené článkom 7 Charty, ktoré musí vnútroštátny súd zohľadniť pri vykonávaní smernice 93/13.

14. Bez pochýb strata bývania je považovaná ako jeden z najzávažnejších zásahov do práva na rešpektovania obydlia. Ani dovolací súd nespochybnil názor už vyslovený aj odvolacím súdom, že strata obydlia by predstavovala obrovský zásah do práv žalobcov a spôsobila by im nepriaznivú životnú situáciu, avšak právo na obydlie spotrebiteľa nemožno chápať ako absolútne nedotknuteľné. Keďže v predmetnom prípade sa výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby dostal do kolízie s princípom proporcionality a právom žalobcov na obydlie, je nevyhnutné vykonať test proporcionality medzi právom žalobcov na obydlie a iným právom žalovaného umožňujúci mu realizáciu záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov a prijatie záveru o poskytnutí alebo neposkytnutí ochrany práv žalobcom. Pri prijatí záveru o poskytnutí ochrany práv žalobcom súd sa bude zaoberať a vyhodnotí otázku časovej obmedzenosti takejto ochrany. Odvolací súd dáva do pozornosti, že v prípade zmeny skutkových okolnosti, môže mať vplyv na časovú ohraničenosť na povinnosť uloženú žalovanému ( clausula rebus sic stantibus).

15. Ďalšou otázkou v súvislosti s výkonom záložného práva dobrovoľnou dražbou, ktorú je potrebné posúdiť je aj prípustnosť spôsobu výkonu záložného práva aj za predpokladu, ak záložná zmluva bola platne uzavretá. Je potrebné náležitým spôsobom zistiť v danej veci koľko z poskytnutého úveru žalobcovia uhradili na istine, ako aj na úrokoch s prihliadnutím potom na istinu poskytnutého úveru.

16. ako právny predpis upravujúci spotrebiteľské vzťahy, ktorý je v súlade s ust. veta tretia priamo aplikovateľný i na úverovú zmluvu uzatvorenú podľa ust. a nasl. , upravuje pri všetkých právnych vzťahoch, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostné použitie ustanovení , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. na rozdiel od v ust. ukladá pri čiastočnom plnení peňažného dlhu započítať plnenie dlžníka najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. Či zo strany žalobcov ako dlžníkov k takémuto inému určeniu došlo, sa z odôvodnenia rozsudku zistiť nedá. V tejto súvislosti je právne významné ust. , podľa ktorého dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2.000,- Eur. Uvedené ustanovenie teda neumožňuje viesť výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou len na príslušenstvo pohľadávky.

17. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie . Ich správnosť a úplnosť je predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie , podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

18. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 . Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 17. mája 2007, sp. zn. ).

19. Keďže nedostatočné zdôvodnenie rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu, ktorým bolo znemožnené účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. v spojení s ust. rozsudok v napadnutom rozsahu, v spojení so súvisiacim výrokom o trovách konania, zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

20. V novom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne zaoberať sa dôvodnosťou uplatneného nároku v prípade zistenia existencie dôvodov pre vyhovenie žaloby musí sa zaoberať sa otázkou časového obmedzenia povinnosti žalovaného. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že v súčasnosti sa v obdobnej právnej veci vedenej na Krajskom súde v Prešove pripravuje prejudiciálna otázka na Súdny dvor EÚ.

21. Súd prvej inštancie je viazaný názorom odvolacieho súdu ( ) v novom rozhodnutí rozhodne o trovách odvolacieho konania ( ).

22. Rozhodnutie prijal odvolací súd pomerom hlasov pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).