Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Tk-2-2020.pdf
PDF · 88.9 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-2Tk/2/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Tomáša Paraniča a prísediacich Ireny Herichovej a Ladislava Kožeja, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26. novembra 2020, v trestnej veci obžalovanej D. W. pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona Tr. zákona, takto
rozhodol:
Obžalovaná:
D. W., nar. XX.XX.XXXX v F., rod. D., trvale bytom K. XX, J., t.č. v C. a C. X.
je vinná, že
dňa 21. apríla 2020 v čase asi o 19.30 hod v J., v byte nachádzajúcom sa na 5. poschodí obytného domu na ul. K. č. XX, pod vplyvom alkoholu po predchádzajúcej vzájomnej hádke fyzicky napadla syna H. W., nar. XX.XX.XXXX, tak, že ho kuchynským nožom so žltou rukoväťou, o celkovej dĺžke 260 mm, s dĺžkou čepele 115 mm, jedenkrát bodla do oblasti hrudníka vľavo, čím mu spôsobila kanálovité bodnorezné poranenie hrudníka vľavo s poranením srdca, ktoré viedlo k tamponáde srdca s tým, že ku smrti H. W. došlo v priebehu niekoľkých minút po vzniku uvedeného poranenia,
teda
iného úmyselne usmrtila a čin spáchala na chránenej osobe - blízkej osobe,
tým spáchala
obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona s použitím § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona.
Za to jej ukladá:
Podľa § 145 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4, § 36 písm. j), písm. l), § 38 ods. 2, ods. 3, Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť) rokov.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zákona súd obžalovanú pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona súd obžalovanej ukladá trest prepadnutie vecí : 1 ks kuchynský nôž s plastovou rúčkou žltej farby s dĺžkou čepele 115 mm.
Podľa § 60 ods. 5 Tr. zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. sa obžalovanej u k l a d á ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
Podľa § 76 ods. 1 Tr. zákona a § 78 ods. 1 Tr. zákona súd obžalovanej ukladá ochranný dohľad na dobu 1 (jeden) rok.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II podal dňa 1.10.2020 na tunajší súd obžalobu zo dňa 1.10.2020, sp.zn. 1 Kv 26/20/8803-54 na obvinenú D. W., pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaná D. W. (ďalej len „obžalovaná“) v zmysle § 257 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku a za súčasného poučenia podľa § 257 ods. 2, ods. 5 a ods. 8 Tr. poriadku urobila vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku, ktorý sa jej kladie za vinu, pričom súd pre potreby ďalšieho konania a rozhodnutia toto považoval za priznanie sa k spáchaniu skutku. Na to súd postupoval podľa § 333 ods. 3 písm. c,/ d,/ f,/ g,/ h/ Tr. poriadku, kde obžalovaná na všetky položené otázky odpovedala ,,áno,,.
V zmysle § 257 ods. 6 Tr. poriadku súd zistil stanovisko prokurátora, pričom ten navrhol, aby súd prijal vyhlásenie obžalovanej.
Následne súd postupujúc podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku uznesením rozhodol, že vyhlásenie obžalovanej prijíma a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaná priznala spáchanie skutku sa nevykoná, teda čo do výroku o vine a na hlavnom pojednávaní sa vykoná iba dokazovanie súvisiace s rozhodnutím o druhu a výmere trestu a ochranným opatrením a náhradou škody.
Pri takto ustálenom skutkovom stave a s prihliadnutím na vyhlásenie obžalovanej súd má dôvodne za to, že obžalovanej ako trestne zodpovednému subjektu bolo nepochybne preukázané hore popísané protiprávne konanie, čím naplnila znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/ , Tr. zákona po stránke objektívnej v tom, že iného úmyselne usmrtila a uvedený čin spáchala na chránenej osobe (synovi). Obžalovaná je trestne zodpovedná páchateľka (má viac ako 14 rokov a v čase skutku nebola nepríčetná) - subjekt trestného činu. Konaním obžalovanej bol zasiahnutý objekt trestného činu, ktorým je ochrana ľudského života. K. pritom konala v priamom úmysle (subjektívna stránka), keďže chcela spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem ním chránený.
Podľa § 145 ods. 1 Tr. zákona kto iného úmyselne usmrtí, potrestá sa odňatím slobody na pätnásť až dvadsať rokov.
Podľa § 145 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona odňatím slobody na dvadsať až dvadsaťpäť rokov, alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 <aspi:// module='ASPI'&link='300/2005%20Z.z.%2523360'&ucin-k-dni='30.12.9999'> na chránenej osobe.
Podľa § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona sa chránenou osobou sa rozumie blízka osoba.
Podľa § 127 ods. 4 Tr. zákona blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú.
Pri určovaní druhu a výmery trestu uloženého obžalovanej sa súd riadil základnými zásadami uvedenými v ustanovení § 34 Tr. zákona a bral teda do úvahy konkrétne okolnosti spojené so spôsobom spáchania trestného činu a jeho následkom, zavinením, poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, osobou páchateľky, jej pomermi a možnosťou jej nápravy, ako aj na skutočnosť, že trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Súd pri ukladaní trestu bral do úvahy aj zjednocujúce stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp.zn. Tpj/55/2016 publikované v zbierke stanovísk č. 5/2017, na základe ktorého je možné použiť vzhľadom na vyhlásenie o vine obžalovanej na hlavnom pojednávaní pri výmere trestu ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona a ukladať trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Predmetný postup pri ukladaní trestu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby podľa uvedeného stanoviska nie je obligatórny, ale fakultatívny (obžalovaná nemá právny nárok na taký postup). V tejto súvislosti súd zohľadňoval najmä účel trestu ustanovený Trestným zákonom, a dospel k záveru, že z pohľadu na účel trestu je možné u obžalovanej takým spôsobom postupovať, t.j. ukladať trest pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Súd však v danom prípade nevyužil možnosť uloženia trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby tak, ako mu to umožňuje ustanovenie § 39 ods.2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. až o jednu tretinu, ale s prihliadnutím na všetky preukázané skutočnosti ako ich ustálil, uložil obžalovanej miernejší trest odňatia slobody v rámci zákonnej možnosti zníženia v rozpätí jednej tretiny.
V prípade obžalovanej súd má za to, že k dosiahnutiu účelu trestu predpokladaného trestným zákonom, v jej prípade je s ohľadom na § 34 ods. 6, § 51 ods. 1 Tr. zákona, prichádza do úvahy uloženie len nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Taktiež súd zisťoval poľahčujúce a priťažujúce okolnosti u obžalovanej. Súd zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona a to, že obžalovaná sa priznala k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutovala. Zároveň súd zistil aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona. A to že obžalovaná pred spáchaním tohto trestného činu viedla riadny život. Priťažujúce okolnosti podľa § 37 Tr. zákona súd nezistil. Súd sa nestotožnil s tvrdeným obhajoby, že je potrebné považovať priznanie obžalovanej ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zákona, a teda, že napomáhala pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Len samotné uznanie viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/ nie je možné považovať automaticky za poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Trestného zákona. Priznanie sa obžalovanej súd už v danom prípade vyhodnotil za poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona. Aby bolo možné zohľadniť v prospech obžalovanej aj poľahčujúcu okolnosť podľa písmena n/, musí k samotnému priznaniu sa pristúpiť uvedenie údajov, ktoré umožňujú vytvoriť si komplexnejší obraz o okolnostiach činu, napr. o účasti ďalších osôb na jeho spáchaní, poprípade aktívna účasť obvinenej na iných dôkazných úkonoch, než je jeho výsluch atď. Tu je potrebné uviesť, že obžalovaná priznala spáchanie skutku na hlavnom pojednávaní, avšak tvrdí (aj v prípravnom konaní), že si nič nepamätá. Súd takisto sa nestotožnil s tvrdením obhajoby, na existencie poľahčujúcej okolnosti u obžalovanej podľa § 36 písm. h/ Tr. zákona, a teda, že spáchala trestný čin pod vplyvom tiesnivých osobných pomerov a rodinných pomerov, ktoré si sama nespôsobila. K tomuto súd uvádza, že je pravdou, že dochádzalo medzi obžalovanou a jej synom k nezhodám, aj v súvislosti s požívaním alkoholu (aj u syna, aj u obžalovanej), tie však neboli až takého charakteru, ktorý by odôvodňoval priznanie tejto okolnosti. Zároveň ďalšou podmienkou je, že si tieto pomery nespôsobila sama, čomu však vzhľadom na vlastný škodlivý spôsob života u obžalovanej (závislosť na alkohole) tak podľa súdu nebolo.
Pri hodnotení osoby obžalovanej a jej pomerov súd zistil, že obžalovaná je vdova, a bývala na adrese trvalého pobytu v byte na ul. K. XX v J. aj zo svojim zosnulým synom. Zo správy mesta J. je zrejmé, že nebola mestskou políciou riešená za žiadne protiprávne konanie. Jej správanie vo výkone väzby je hodnotené pozitívne.
Z odpisu registra trestov je zrejmé, že odsúdená nemá doposiaľ žiaden záznam.
Súd zisťoval aj okolnosti rozhodné pre posúdenie možnosti nápravy páchateľa, bral do úvahy jeho doterajšie správanie, príčiny, ktoré viedli k spáchaniu trestného činu, prostredie v ktorom žije a či sa v minulosti už dopustila takého protiprávneho konania. Vzhľadom na zistené skutočnosti sa súd domnieva, že dĺžka uloženého trestu odňatia slobody je dostačujúca na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa.
Zákonom stanová trestná sadzba za obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 2 Tr. zákona je vo výmere (20-25 rokov alebo trest odňatia slobody doživotie). Čo sa týka výmery trestu, súd využil možnosť uloženia trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby, (stanoviska kolégia NS SR č. 44 uverejnenom v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 5/2017) tak, ako mu to umožňuje ustanovenie § 39 ods.2 písm. d), ods.4 Tr. zák. ( nie však až o 1/3), ale s prihliadnutím na všetky preukázané skutočnosti uložil obžalovanej trest odňatia slobody v rámci zákonnej možnosti zníženia v rozpätí jednej tretiny, v trvaní 16 (šestnásť) rokov.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona súd obžalovanú ako páchateľa obzvlášť závažného zločinu pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
V zmysle § 76 ods. 1 súd obligatórne ukladal obžalovanej aj ochranný dohľad, nakoľko ten uloží súd páchateľovi, ktorého odsudzuje za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody, a to v trvaní jedného roka, t.j. v minimálnej výmere, ktorá je podľa § 78 ods. 1 Tr. zákona v trvaní jeden až tri roky.
Spolu s uloženým trestom odňatia slobody uložil súd obžalovanej aj ochranné prialkoholické liečenie ambulantnou formou. Jeho uloženie odporučil v znaleckom posudku č. 78/2020 zo dňa 29.5.2020 znalec MUDr. H.. H. I., znalec v odbore M. a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorá vyšetril duševný stav obžalovanej, pričom zistil u obžalovanej plne rozvinutú psychickú a telesnú formu závislosti.
Zároveň súd uložil obžalovanej podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona aj trest prepadnutia veci, a to 1 ks kuchynský nôž s plastovou rúčkou žltej farby s dĺžkou čepele 115 mm., ktorý bol zaistený pri obhliadke miesta činu dňa 21.4.2020, a na základe dokazovania bolo preukázané, že jeho vlastníkom bola obžalovaná a bol použitý na spáchanie trestného činu. Podľa § 60 ods. 5 Tr. zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.
Súd o nároku opatrovníka poškodeného H.. X. J. R. nerozhodoval, nakoľko nemohol v tomto štádiu trestného konania o tomto rozhodnúť. Poškodená si svoj nárok uplatnila v súlade s § 46 ods. 3 Tr. poriadku, v spojení s § 12 ods. 2 zákona č. 274/2017 Z.z. o obetiach trestných činov. Súd však poukazuje na § 11 ods. 1 vyššie uvedeného zákona: Nárok na odškodnenie obete násilného trestného činu podľa tohto zákona vzniká, ak v trestnom konaní nadobudol právoplatnosť rozsudok alebo trestný rozkaz, ktorým sa páchateľ uznáva vinným zo spáchania trestného činu, ktorým bola obeti násilného trestného činu spôsobená ujma na zdraví, alebo rozsudok, ktorým bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený, pretože nie je trestne zodpovedný pre nedostatok veku alebo nepríčetnosť a ujma na zdraví nebola obeti násilného trestného činu plne uhradená inak. To znamená, že tento nárok možno uplatniť až po právoplatnosti rozhodnutia v trestnom konaní a tak súd o tomto nároku nerozhodoval.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Košice II.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.
Za obžalovaného môže podať odvolanie aj jeho zákonný zástupca a obhajca a u mladistvého tiež orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.