Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5Er-410-2009.pdf
PDF · 86.61 KB
Case nature
Subarea
5Er/410/2009
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00151866, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, proti povinnému: T. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX G., okres D. P., o vymoženie 33,19 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.
II. Účastníkom konania súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
III. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi, JUDr. Dušanovi Kormaníkovi, Exekútorský úrad, Nám. gen. Štefánika 529/4, 064 01 Stará Ľubovňa, trovy exekúcie vo výške 51,11 eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Dňa 12.11.2009 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu pôvodného oprávneného (SR - Obvodný úrad v Starej Ľubovni) na vykonanie exekúcie, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 3.11.2009 a exekučného titulu
- rozhodnutia č.k. 2007/00231-129 pr zo dňa 14.3.2007, právoplatného dňa 16.4.2007 a vykonateľného dňa 2.5.2007, ktoré vydal Obvodný úrad v Starej Ľubovni - odbor všeobecnej vnútornej správy. Súd udelil súdnemu exekútorovi dňa 26.11.2009 poverenie pod číslom 5710 017269 *.
2. Dňa 15.3.2018 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, ktorý odôvodnil tým, že v priebehu vykonávania exekúcie zistil, že povinná nevlastní žiaden hnuteľný a nehnuteľný majetok, z predaja ktorého by výťažok postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, preto súdny exekútor navrhol exekúciu zastaviť. Zároveň si súdny exekútor uplatnil nárok na trovy exekúcie vo výške 59,99 eur.
3. Podľa § 8a ods. 4 zákona č. 345/2012 Z.z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe, majetok štátu, pohľadávky a záväzky, ktoré mal v správe obvodný úrad k 31. decembru 2012, prechádzajú do správy ministerstva okrem majetku štátu, ku ktorému obvodný úrad vykonáva pôsobnosť podľa osobitného zákona.
4. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy, obvodné úrady zriadené podľa predpisov účinných do 30. septembra 2013 sú okresné úrady podľa tohto zákona.
5. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy výkon rozhodnutia okresného úradu uskutočňuje ministerstvo, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
6. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia súd v konaní pokračoval ako s oprávneným so Slovenskou republikou, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra SR.
7. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
8. Podľa § 243b ods. 1 EP, ( v znení účinnom do 31.10.2013) exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
9. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ EP (v znení účinnom do 31.10.2013), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
10. Oprávnený vo vyjadrení k podnetu podanému súdnym exekútorom uviedol, že so zastavením exekúcie súhlasí, avšak navrhol túto zastaviť z dôvodu, že táto sa stala neprípustnou uplynutím prekluzívnej doby na jej vykonanie, pričom poukazoval na ustanovenie § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom v čase vydania exekučného titulu a na to, že prekluzívna lehota uplynula dňom 5.2.2010. Zároveň poukazoval na to, že tým nedochádza k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného ani preto, že by majetok povinnej nepostačoval na úhradu trov exekúcie, a preto navrhol povinnú zaviazať na náhradu trov exekúcie.
11. Podľa § 88 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008 (ďalej len ,,zákon o priestupkoch“), rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
12. Podľa § 51 zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.
13. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej tiež len „správny poriadok“) v znení účinnom od 1.1.2004, výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti.
14. Súd sa v danom prípade nijako nestotožnil s názorom oprávneného a s tým, že by exekúcia mala byť zastavená pre uplynutie prekluzívnej doby na jej vykonanie v zmysle § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, na ktoré oprávnený vo svojom vyjadrení poukazoval. Uvedené zákonné ustanovenie stratilo platnosť a účinnosť dňom 31.8.2008 v dôsledku novelizácie zákona o priestupkoch zákonom č. 298/2008 Z.z.. Uvedenou novelizáciou zákona o priestupkoch v danom smere išlo o zjednotenie úpravy daného zákona vo vzťahu k všeobecnej úprave § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, t.j. k tomu, aby aj pre sankcie a povinnosti na náhradu trov konania uložené rozhodnutiami v konaniach podľa zákona č. 372/1990 Zb. platilo obmedzenie iba v smere dodržania povinnosti na nariadenie výkonu rozhodnutia, nie aby naďalej boli nesystémovo obmedzované možnosti výkonu takýchto rozhodnutí len v určitej obmedzenej dobe.
15. Je absolútne irelevantný poukaz oprávneného na to, že v čase vydania exekučného titulu bolo ustanovenie § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. účinné. Návrh na vykonanie exekúcie podal oprávnený po strate platnosti a účinnosti daného ustanovenia. Navyše novelizácia zákona č. 372/1990 Zb. vykonaná zákonom č. 298/2008 Z.z. v tejto súvislosti (t.j. so zrušením ustanovenia § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch) neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by oprávňovali ďalšie používanie ustanovenia § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch na prípady exekúcií podľa rozhodnutí vydaných za jeho účinnosti. Navyše uvedené ustanovenie bolo ustanovením procesným, nie hmotnoprávnym.
16. Ak by aj súd prijal argumentáciu oprávneného, tak treba pre úplnosť uviesť, že v žiadnom prípade by nebolo možné vyhovieť jeho požiadavke aby v súvislosti so zastavením exekúcie bola na náhradu trov exekúcie zaviazaná povinná. Došlo by totiž k zastaveniu exekúcie síce pre uplynutie spomínanej prekluzívnej lehoty, avšak bolo by nevyhnutné aj v takom prípade prihliadať na to, že v danej lehote nebol zistený žiaden majetok, ktorý by postačoval čo i len na úhradu trov exekúcie. Zároveň by bolo nutné prihliadať i na danosť zavinenia oprávneného na takom zastavení (a teda na postup podľa § 203 ods. 1 EP vo vzťahu k rozhodnutiu o náhrade trov exekúcie), pretože oprávnený podal v danom prípade
návrh na vykonanie exekúcie až po dva a pol roku od vykonateľnosti exekučného titulu, čím zmaril možnosť zistenia prípadného majetku na strane povinnej v danom období a na vykonanie exekúcie (ak by teda súd napriek vyššie uvedeným skutočnostiam mohol akceptovať názor oprávneného vo vzťahu k ním tvrdenému dôvodu zastavenia exekúcie) tak v zásade konaním oprávneného by ostal absolútne minimálny časový priestor.
17. Súd sa teda čo do dôvodu zastavenia exekúcie nestotožnil s názorom oprávneného.
18. Na strane druhej má súd preukázané obsahom pripojeného spisu súdneho exekútora, pričom nebol súdu preukázaný, ani súdom v tomto smere zistený opak, že počas celého konania nebol zistený žiaden majetok povinnej (hnuteľný, nehnuteľný, príjmy a pod.), ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, preto súd exekúciu zastavil v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ EP v znení účinnom do 31.10.2013.
19. Podľa § 200 ods. 2 EP (v znení účinnom do 31.10.2013), ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodnej aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
20. Podľa § 200 ods. 1 EP (v znení účinnom do 31.10.2013), trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
21. Podľa § 196 EP (v znení účinnom do 31.10.2013), za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
22. Podľa § 203 ods. 2 EP (v znení účinnom do 31.10.2013), ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. 23. Podľa § 30 vyhlášky č. 68/2017 Z.z., v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 24. Podľa 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších právnych predpisov, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej 33,19 eura.
25. O trovách exekúcie rozhodol súd (nezistiac v danom prípade splnenie podmienok na ich nepriznanie podľa § 243j EP), po preštudovaní pripojeného spisu súdneho exekútora, podľa vyššie citovaných ustanovení a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v celkovej výške 51,11 eur, na ktorých úhradu zaviazal, vzhľadom na výsledok konania, oprávneného. Tieto trovy predstavuje: a) odmena súdneho exekútora á 33,19 eur; b) náhrada hotových výdavkov - nákladov na poštovné a poplatky za lustrácie v príslušných evidenciách, v celkovej výške 9,40 eur, ako sú špecifikované jednotlivo v podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie v časti „hotové výdavky pozostávajú z“, a to v bodoch 1. až 13.; c) zvýšenie odmeny a priznaných náhrad o 20 % DPH (nakoľko je súdny exekútor jej platiteľom), t.j. zo sumy 42,59 eur o sumu 8,52 eur.
26. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi (v čom sa stotožňuje s výhradou oprávneného voči dotknutej vyúčtovanej náhrade „výdavkov“ - bod 14. hotových výdavkov vyúčtovaných exekútorom, v oprávneným podanom vyjadrení k podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie) požadovanú náhradu vo výške 6,15 eur ani z nej požadovanú 20 % DPH, súdnym exekútorom špecifikovanú ako „výdavky na založenie a archiváciu spisu“. K takýmto výdavkom treba uviesť, že niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti aj iné výdavky ako sú demonštratívne uvedené v § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., a to náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria napr. náklady na mzdy zamestnancov, prípadne koncipientov exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu, výdavky na energie v súvislosti s prevádzkou úradu, náklady na údržbu sídla úradu (čistiace potreby a náklady na opravy), ako aj materiálové náklady na samotný bežný chod úradu, t.j. výdavky na kancelárske
vybavenie a napokon náklady na kancelárske potreby (kancelársky papier, obálky, toner do tlačiarne, písacie potreby, a pod.), ako aj náklady na archiváciu spisu. Je však zrejmé, že všetky tieto náklady a výdavky súdny exekútor musí zabezpečovať v rámci celkového chodu svojho úradu, teda nielen v súvislosti s potrebami a situáciou v tej-ktorej individuálnej exekučnej veci. Bežný kancelársky materiál, akými sú veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti. Bežné náklady na kancelársky materiál (založenie spisu) preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve „nie bežných“ a nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov, nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. V tomto smere súd poukazuje podporne i na závery uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 29.4.2008 č.k. I. ÚS 157/08-16, ktorý obdobné ako vyššie uvedené úvahy, ohľadne nepriznania súdnemu exekútorovi náhrady za bežný režijný kancelársky materiál, taktiež vyhodnotil ako logické a celkom legitímne. Čo sa týka archivácie spisu, táto, ako aj s ňou spojené výdavky, patrí medzi administratívne práce v súvislosti s exekučnou činnosťou, náhrada za ktoré je obsiahnutá v zmysle § 25 vyhl. č. 288/1995 Z.z. už v samotnej priznanej odmene súdneho exekútorai. K archivovaniu spisu navyše dochádza po ukončení exekučného konania, resp. exekúcie, a výdavky na archivovanie nemožno považovať za výdavky priamo súvisiace s konkrétnou exekučnou činnosťou, nejde ani o úkony exekučnej činnosti, ktoré by viedli k vymoženiu pohľadávky od povinného. Archivovanie spisu je povinnosťou súdneho exekútora, ktorá mu je uložená priamo zákonom, jej primárnym cieľom sú evidenčné a registračné účely, ako aj je potrebná i pre možné preskúmavanie správnosti a zákonnosti postupov exekútora v konaniach - teda pre kontrolu jeho činnosti v prípade potreby ministerstvom či orgánmi exekútorskej samosprávy, navyše súdneho exekútora žiadne ustanovenie príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov neoprávňuje prenášať s tým spojené náklady na niektorého z účastníkov konania.
27. Súd taktiež nepriznal súdnemu exekútorovi trovy, ktoré by mali vzniknúť až po samotnom právoplatnom zastavení exekúcie - náhrada trov predstavuje náhradu toho, čo exekútor v priebehu exekúcie reálne vynaložil, nie náhradu nákladov, ktoré vzniknú až po zastavení exekúcie a ktoré možno považovať už len za náklady spojené s administratívnymi prácami v súvislosti s exekučnou činnosťou. Vzhľadom na uvedené súd nepriznal súdnemu exekútorovi (v čom sa stotožňuje s výhradou oprávneného voči dotknutej vyúčtovanej náhrade - bod 15. hotových výdavkov vyúčtovaných exekútorom, v oprávneným podanom vyjadrení k podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie) požadovanú náhradu hotových výdavkov za poštovné za vrátenie poverenia vo výške 1,25 eur a ani požadovanú 20 % DPH z danej sumy. Vrátenie poverenia je administratívny úkon, s ktorým ani EP, ani vyhláška č. 288/1995 Z.z., napriek tomu, že exekútor musí poverenie po skončení exekúcie vrátiť, nespája osobitné odmeny či náhrady výdavkov, z čoho vyplýva, že náklady s tým spojené sú zahrnuté už vo vyššie priznanej odmene súdneho exekútora. Navyše súdu je známe zo zaužívanej praxe súdneho exekútora, že súdny exekútor v takom prípade písomnosti adresované súdu doručuje osobne (doručovanie poštou vzhľadom na sídlo exekútora a sídlo súdu by navyše v danom prípade postrádalo akúkoľvek hospodárnosť).
28. Podľa § 9a EP (v znení účinnom do 31.3.2017), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
29. Podľa § 275 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
30. Čo sa týka rozhodnutia o náhrade trov účastníkov konania, v danom prípade už samotný dôvod zastavenia exekúcie predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý náhradu trov konania vo vzťahu medzi účastníkmi konania nemožno priznať, a to žiadnemu z účastníkov tohto konania, nakoľko objektívnu skutočnosť spočívajúcu v nedostatku majetku povinnej ani na úhradu trov exekúcie nemožno pričítať ako procesné zavinenie zastavenia exekúcie žiadnemu z účastníkov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti výrokom pod bodmi I. a II. tohto uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia, a to na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§365 ods.3 CSP). Proti výroku pod bodom III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.