Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_22Co-126-2019.pdf
PDF · 86.72 KB
Case nature
Area
Subarea
22Co/126/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Branislava Brezu v spore žalobcu: Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Komenského 50, 042 48 Košice, IČO: 36 570 460, proti žalovanému B. N., C.. XX.XX.XXXX, S. R. XXX/XX, XXX XX V., v konaní zastúpenému procesným opatrovníkom S. N., C.. XX.XX.XXXX, S. O. XXX/XX, XXX XX V., o zaplatenie 1.584,50 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 7C/45/2017-74 zo dňa 12.06.2019 jednohlasne takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku I. a II. o vyhovení žalobe v časti vo vzťahu k povinnosti žalovaného zaplatiť sumu 1.529,80 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1 377,58 eura od 1.8.2015 do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 104,14 eura od 01.11.2015 do zaplatenia a 8 % ročne zo sumy 48,08 eura od 01.08.2015.
II. V prevyšujúcej vyhovujúcej časti o zaplatenie sumy 54,70 eura s úrokom z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 54,70 eura od 13.10.2015 do zaplatenia a vo výroku o trovách konania rozsudok zrušuje a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1) Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto cit.:
„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 584,50 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1 377,58 eura od 1.8.2015 do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 54,70 eura od 13.10.2015 do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 104,14 eura od 1.11.2015 do zaplatenia a 8 % ročne zo sumy 48,08 eura od 1.8.2016 do zaplatenia.
II. Povoľuje žalovanému splácať dlžnú sumu v pravidelných mesačných splátkach po 30,- eur, vždy do 25. dňa v mesiaci, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku až do úplného vyrovnania, pod následkom straty výhody splátok.
III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.“
2) Citoval ustanovenie § 28 ods. 3 a 6, § 32 ods. 1 písm. m) a 8 zákona č. 442/2002 Z. z. o dodávke vody a odvádzaní odpadových vôd, § 588 Občianskeho zákonníka, § 132 ods. 1 až 3, § 149, § 153 ods. 1, § 154, § 187 ods. 1 a 2, § 191 ods. 1, § 215 ods. 1 a § 232 ods. 3 a 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
3) V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca si uplatnil predmetnou žalobou proti žalovanému nárok na zaplatenie ceny za poskytnuté dodávky vody, odvádzanie odpadových vôd a za prerušenie, resp. obmedzenie dodávky vody v zmysle zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. Dospel k záveru, že žalobca v konaní preukázal právne významné skutočnosti listinnými dôkazmi, a to zmluvou o dodávke vody vrátane jej dodatku, ktoré boli žalobcovi zaslané po podpise žalovaným, resp. jeho manželkou poštou, čo žalovaný nespochybňoval. Uviedol, že obrana žalovaného spočívala v tom, že predmetnú zmluvu síce podpísal a jej dodatok podpísala jeho manželka, avšak na takýto podpis nebol oprávnený, pretože nebol majiteľom domu a ani nemal súhlas majiteľa domu. Žalovaný namietal svoju právnu povinnosť zaplatiť dlh z dôvodu neplatnosti zmluvy. Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné uzavretie zmluvy o dodávke vody a skutočnosť, že žalobca si svoju povinnosť splnil a vodu žalovanému dodával a odvádzal odpadové vody. Taktiež nebolo sporné, že žalovaný so svojou rodinou bol v období od 17.06.2014 do 31.05.2016 prihlásený k trvalému pobytu v mieste odberu. Taktiež nebolo sporné, že predchádzajúce vystavené faktúry žalovaný uhrádzal. Súd prvej inštancie mal preukázanú existenciu právneho záväzkového vzťahu medzi stranami sporu založeného zmluvou o dodávke vody a splnenie si povinnosti žalobcu vyplývajúcu z tejto zmluvy vodu dodávať a odvádzať odpadové vody. Obranu žalovaného spočívajúcu v tom, že nebol oprávnený uzatvoriť zmluvu o dodávke považoval bez právneho významu, keďže v predmetnom rodinnom dome býval so súhlasom vlastníka a uzatvorenie zmluvy o dodávke nie je viazané na vlastníctvo predmetnej nehnuteľnosti.
4) Vzhľadom na sociálne pomery žalovaného súd prvej inštancie povolil žalovanému splácať dlžnú sumu v pravidelných mesačných splátkach po 30 eur, vždy do 25. dňa v mesiaci, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku až do úplného vyrovnania, pod následkom straty výhody splátok.
5) O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 262 ods. 1 CSP a priznal úspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie sa v súvislosti s náhradou trov konania zaoberal sociálnymi dôsledkami na žalobcu a aplikáciou ustanovenia § 257 CSP. Vzhľadom na skutočnosť, že zo spisu vyplývajú trovy konania len na zaplatenom súdnom poplatku vo výške 95 eur, súd prvej inštancie považoval za spravodlivé, aby tieto trovy nahradil úspešnému žalobcovi neúspešný žalovaný.
6) V zákonom stanovenej lehote podal proti tomuto rozsudku odvolanie žalovaný. Nesúhlasil s tým, že má zaplatiť sumu 1.584,50 eura s úrokom z omeškania 8,5 % a to od 01.18.2016 do zaplatenia. Žalovaný nebol ten, kto naťahoval čas na súde na rozhodnutie. Namietal, že súd prvej inštancie neakceptoval a ani neskúmal napadnutú zmluvu č. XXXXXX/X/XXXXX o dodávke vody s dodatkom zo dňa 29.03.2007, ktorú mal žalovaný za neplatnú. Podľa odvolateľa zmluva nemá dodatok podpísaný s majiteľom nehnuteľnosti B.. A. N.. Ako dôkaz pripojil listy napísané B.. A. N. ako sťažnosť proti žalobcovi. Podľa neho, ak by zmluva nebola podpísaná žalovaným, k dlhu by nebolo došlo. Nakoľko by majiteľka domu B.. A. N. bola informovaná, že je tam dlh. Žalovaný nemal žiadny vzťah k majetku, kde bola prípojka. Dlhy boli vedené aj vo vzťahu k elektrine a plynu, ale tam bolo oznámené majiteľovi.
7) Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v časti potvrdiť a v časti zmeniť.
8) Odvolací súd konštatuje, že pokiaľ ide o uloženie povinnosti žalovanému uhradiť dlžné vodné a stočné, súd prvej inštancie zistil vo veci v dostatočnom rozsahu skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver.
9) Z odvolania žalovaného vyplýva, že tento sa necíti byť zodpovedný za vzniknutý dlh (ktorý žiadnym spôsobom nerozporuje), nakoľko Zmluva o dodávke vody a odvádzaní odpadových vôd je neplatná pre chýbajúci súhlas vlastníka nehnuteľnosti s uzavretím tejto zmluvy.
10) Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 442/2002 Z. z. o dodávke vody a odvádzaní odpadových vôd, je odberateľom vody (ďalej len odberateľ) fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o dodávke vody s vlastníkom verejného vodovodu, a ktorá odoberá vodu z verejného vodovodu na účely konečnej spotreby vody, alebo jej ďalšej dodávky konečnému spotrebiteľovi
11) Podľa § 28 ods. 3 zákona č. 442/2002 Z. z. o dodávke vody a odvádzaní odpadových vôd, za odber vody z verejného vodovodu platí odberateľ prevádzkovateľovi verejného vodovodu vodné, ak sa nedohodne, že vodné sa platí vlastníkovi verejného vodovodu. V prípade, že odberateľ nie je konečný spotrebiteľ, vzniká konečnému spotrebiteľovi povinnosť, aby za odobraté množstvo vody zaplatil odberateľovi rozpočítanú čiastku.
12) Podľa § 28 ods. 6 prvá veta zákona č. 442/2002 Z. z. o dodávke vody a odvádzaní odpadových vôd, za odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou platí producent prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie stočné, ak sa nedohodne, že stočné sa platí vlastníkovi verejnej kanalizácie.
13) Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim bola dňa 10.06.2004 uzatvorená Zmluva č. XXXXXX/X/XXXX o dodávke vody a odvádzaní odpadových vôd uzatvorená podľa zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v spojení s Dodatkom k tejto zmluve zo dňa 29.03.2007 (ďalej len „Zmluva“). Predmetom tejto Zmluvy bola dodávka pitnej vody z verejného vodovodu, odvádzanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie a odvádzanie vody z povrchového odtoku. Za odber vody bol v zmysle Zmluvy kupujúci povinný platiť vodné a za odvádzanie odpadových vôd stočné. Odberné miesto bolo dohodnuté na adrese R. XXX/ XX, V.. Žalovanému, boli za poskytnuté služby vyhotovené faktúry, a to faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.06.2015, na sumu 1.377,58 eura za vodné a stočné, faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.09.2015, na sumu 104,14 eura za vodné a stočné, faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.06.2016, na sumu 48,08 eura za vodné a stočné a faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 22.09.2015 za prerušenie, resp. obmedzenie dodávky vody.
14) Z ustanovenia § 4 ods. 3 zákona 442/2002 Z. z. je zrejmé, že odberateľom vody je ten, kto má na odber uzavretú zmluvu. Týmto odberateľom nemusí byť nutne vlastník odberného miesta, aj keď tomu tak takmer výlučne bude. Odberateľom teda môže byť aj iná osoba, ktorá má právny dôvod k užívaniu odberného miesta, napr. z dôvodu nájmu, vecného bremena a pod. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný užíval odberné miesto na adrese R. XXX/XX, V. vo vlastníctve B.. A. N., na základe jej súhlasu (jej vyjadrenie zo dňa 23.06.2016 v rámci odpovede na list Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a. s. na č.l. 38 spisu). A preto skutočnosť, že vlastníkom odberného miesta bola iná osoba ako žalovaný a táto osoba neuzavrela so žalobcom dodatok obsahujúci jej súhlas s uzavretím zmluvy o dodávke vody, nezbavovala žalovaného zodpovednosti za úhradu nákladov za odber vody na základe zmluvy uzavretej so žalobcom. Zo Zmluvy a teda aj zo záväzkov vyplývajúcich z tejto Zmluvy bol ako odberateľ zaviazaný výlučne žalovaný.
15) Odvolací súd preto konštatuje, že žaloba je dôvodná v časti faktúr za vodné a stočné, nakoľko bolo preukázané, že sporové strany uzatvorili Zmluvu, na základe ktorej žalobcovi vznikla povinnosť poskytovať/dodávať žalovanému dohodnuté tovary a služby, v danom prípade pitnú vodu prostredníctvom verejného vodovodu, ako aj odvádzanie odpadových vôd, na základe ktorej zároveň žalovanému vznikla povinnosť platiť za poskytnuté tovary a služby odplatu. Žalovaný užíval žalobcom dodané služby, pričom za tieto neplatil poplatky na základe faktúr, ktoré mu žalobca vystavil.
16) Za toho stavu odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku I. v časti o uloženie povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 1.529,80 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.377,58 eura od 01.08.2015 do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 104,14 eura od 01.11.2015 do zaplatenia a 8 % ročne zo sumy 48,08 eura od 01.08.2016 do zaplatenia ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).
17) Vo vzťahu k priznaniu poplatku za prerušenie, resp. obmedzenie dodávky vody vo výške 54,70 eura odvolací súd poukazuje na znenie ustanovenia § 32 odsek 8 zákona č. 442/2002 Z. z., v zmysle ktorého hradí náklady spojené s prerušením alebo obmedzením dodávka vody alebo odvádzanie odpadových vôd odberateľ alebo producent. Žalobca teda zo zákona č. 442/2002 Z. z. má nárok na úhradu takýchto nákladov, avšak musí byť zrejmé, či takého náklady vznikli a v akej konkrétnej výške. Žalobca v priebehu
prvoinštančného konania súdu predložil kalkuláciu nákladov, ktoré má uvedené v svojom Cenníku, teda nie kalkuláciu reálnych nákladov, ktoré v danom prípade vznikli. Paušalizovaná suma poplatkov totiž nemusí korešpondovať so skutočnými nákladmi. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca musí preukázať výšku a účelnosť nákladov individuálne v každej veci.
18) Podľa názoru odvolacieho súdu súdnu ochranu nepožívajú také ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré jednostranne zakomponujú do všeobecných obchodných podmienok, alebo cenníka neprimerané finančné vyjadrenie nákladov dodávateľa za administratívne a technické úkony, ktoré reálne nemôžu mať základ v skutočných nákladoch dodávateľa. Súd tieto podrobí ex offo súdnej kontrole. Dôkazná povinnosť pri preukázaní opodstatnenosti nákladov spojených s prerušením a obnovením dodávky vody zaťažuje žalobcu.
19) Z doposiaľ vykonaného dokazovania nie je možné spoľahlivo vyhodnotiť opodstatnenosť týchto nákladov, tak ako ich vyčíslil žalobca. Je potrebné doplniť dokazovanie so zameraním sa na dôsledné preskúmanie jednotlivých položiek a následne posúdiť ich opodstatnenosť. Preto odvolací súd rozsudok v prevyšujúcej vyhovujúcej časti o zaplatenie sumy 54,70 eura s úrokom z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 54,70 eura od 13.10.2015 do zaplatenia a vo výroku o trovách konania postupom podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
20) Bude úlohou súdu prvej inštancie, aby vyzval žalobcu za účelom špecifikácie, kvantifikácie a preukázania všetkých položiek zahrnutých vo vyúčtovanej paušálnej sume 54,70 eura, zdôvodnenia, prečo ich v súvislosti s nákladmi na prerušenie, resp. obnovenie dodávky vody má znášať žalovaný a zdôvodnenia, ako je možné tieto náklady vo všetkých prípadoch týkajúcich sa množstva spotrebiteľov paušalizovať na sumu 54,70 eura, tak ako je uvedená v cenníku. V prípade pochybností o primeranosti týchto nákladov, súd ex offo podrobí súdnej kontrole prijateľnosť zmluvného ustanovenia, na základe ktorého si žalobca tento nárok uplatňuje a plnenie žalobcovi neprizná. Zároveň súd prvej inštancie podrobne preskúma aj pomery strán sporu pre účely rozhodnutia o trovách konania za prípadného použitia § 257 CSP, ktorého aplikáciu je súd povinný skúmať ex offo. Súd je viazaný záväzným právnym názorom odvolacieho súdu. Svoju úvahu, ktorou sa bude riadiť, náležite odôvodní. Jeho rozhodnutie musí zodpovedať zákonným kritériám podľa § 220 ods. 2 CSP.
21) Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).