Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22CoCsp/40/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Branislava Brezu v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou so sídlom ul. Majerníkova 3A, 841 05 Bratislava - Karlová Ves proti žalovanému: M.Š. T., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. P. J. Q. XXXXX/X, XXX XX H., o zaplatenie 71 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 30.06.2020, č. k. -52, takto jednohlasne

rozhodol:

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Náhrada trov odvolacieho konania sa stranám sporu nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) vo výroku I. zamietol žalobu a vo výroku II. nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 39a, § 53 ods. 6, § 54a, § 107, § 451 ods 1 a 2 a § 457 Občianskeho zákonníka.

3. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie spotrebiteľského úveru, ktorý sa riadi ustanoveniami § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, keďže podľa zákona č. 129/2010 Z.z. a to § 1 ods. 3 písm. f., spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorého výška je menšia ako 100 eur, ale riadi sa ustanoveniami Občianskeho zákonníka pojednávajúcimi o právach a povinnostiach zo spotrebiteľských zmlúv. Zistil, že strany sporu dňa 23.09.2015 uzavreli formulárovú zmluvu, v ktorej bol dohodnutý úrok vo výške 41,70 % ročne až do úplného uhradenia predmetného dlhu, a odplata vo výške 27,72 eura, teda žalovaný mal do roka - dokedy bola stanovená splatnosť dlhu, zaplatiť za požičanú sumu 99 eur, sumu 41,28 eura a 27,72 eura, čo predstavuje 69 eur, čo je skoro 70 % odplata z istiny ročne. Konštatoval, že v konkrétnom prípade výška úrokovej sadzby, aj odplaty prevyšuje zákonom stanovené limity takým neprípustným spôsobom, že nie je možné uvažovať inak, než považovať túto zmluvu za uzavretú v rozpore s dobrými mravmi, zjavne zneužívajúcu finančnú tieseň spotrebiteľa z marginalizovanej skupiny, a zaplatiť za požičaných 99 eur sumu predstavujúcu 70 % odplatu ročne je plnenie, ktorého majetková hodnota je v hrubom nepomere k poskytnutej sume. Následkom absolútne neplatného právneho úkonu pre úžeru je iba vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu prvej inštancie v danom prípade sa teda jedná nielen pre úžeru o spotrebiteľskú zmluvu uzavretú v rozpore s dobrými mravmi, ale aj o neplatný právny úkon pre neprijateľnosť zmluvných podmienok akou je zmluvná pokuta, preto žalobca

má nárok iba na zaplatenie rozdielu medzi poskytnutou výškou úveru t.j. 99 eur a zaplatenou sumou 28 eur, čo predstavuje sumu 71 eur, avšak bez odplaty vo výške 27,72 eur a bez zmluvného úroku, ako aj ďalších nárokov. Súd prvej inštancie aplikoval ust. § 54a Občianskeho zákonníka, ex offo prihliadol na premlčanie žalovaného nároku a dospel k záveru, že nárok je premlčaný, lebo nebol uplatnený na súde v dvojročnej premlčacej lehote odo dňa, kedy sa prijatím úveru žalovaný obohatil, ani v tejto lehote odo dňa tvrdenej splatnosti úveru t.j. 23.09.2016, a ani v trojročnej premlčacej lehote od počítanej od 23.09.2015.

4. O nároku na náhradu trov prvoinstančného konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 spojení s § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Žalovaný síce mal vo veci plný úspech, avšak trovy konania mu nevznikli, a preto mu nárok na ich náhradu nepriznal.

5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Uviedol, že v preskúmavanej zmluve o úvere zo dňa 23.09.2015 nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve o spotrebiteľskom úvere je jasne určené rozlíšenie splátky istiny, úrokov a poplatkov (99 eura + 27,72 eura + 41,28 eura = jedna splátka vo výške 168 eur). Rovnako nepovažoval za správne konštatovanie súdu o absencii údaju o dobe trvania a termíne splatnosti poskytnutého úveru, nakoľko tieto údaje sú zreteľne uvedené v bode 3. zmluvy o úvere. Z uvedeného vyplýva, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere nemôže byť posúdená ako bezúročná a bez poplatkov vzhľadom k tomu, že spĺňa všetky zákonom stanovené obligatórne náležitosti. Žalovaný v prípade, že po podpise zmluvy o úvere nadobudol pocit, že podpísal nevýhodnú zmluvu alebo že odplata, úrok či ročná percentuálna miera nákladov je vysoká, mal právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o úvere. Uvedené právo žalovaný nevyužil, z čoho jednoznačne vyplýva, že súhlasil s obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere a so všetkými podmienkami poskytnutia úveru. Žalobca sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie o premlčaní žalovaného nároku, keďže žaloba bola podaná v stanovenej lehote, t.j. ešte pred uplynutím trojročnej premlčacej doby. Návrh na vydanie platobného rozkazu bol zo strany žalovaného odoslaný dňa 19.09.2019. Nárok bol uplatnený včas vzhľadom nato, že bolo v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedené, že žalovaný sa zaviazal k úhrade jednej splátky, a preto dlh nemožno považovať za premlčaný. S poukazom na uvedené navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , oprávnenou osobou (§ 359 proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 , preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Žalobca tvrdí, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny, náležitý právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

8. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie na zistený skutkový stav použil správny právny predpis, ktorý aj správne interpretoval, pričom zo skutkových záverov vyvodil správne právne závery. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie a na doplnenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza nasledovné.

9. V prejednávanej veci na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23.09.2015 sa žalobca ako veriteľ zaviazal na žiadosť žalovaného ako spotrebiteľa bez zbytočného odkladu po podpise tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytnúť mu bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 99 eur a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov vo výške 27,72 eura a úrok spojený so spotrebiteľským úverom vo výške 41,70 %, čo v prípade riadneho splácania úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 69 eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 168 eur.

10. Nebolo sporné, že predmetná Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 23.09.2015 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že na predmetnú zmluvu je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

11. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie považuje za rozporné s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za úžernú cenu prevyšujúcu o 100 % priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami (dohodnutá úroková sadzba 41,70 % pri priemernej úrokovej sadzbe spotrebiteľských úverov 8,05 % v čase uzavretia zmluvy) a ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa, jeho neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť. Žalovaný v zmysle úverovej zmluvy mal do roka zaplatiť za požičanú sumu 99 eur úrok vo výške 41,28 eura a odplatu 27,72 eura, čo predstavuje 69 eur, čo je skoro 70% odplata z istiny ročne, ako správne konštatoval súd prvej inštancie. Aj pri nedbanlivosti veriteľa ide o úžeru a vykorisťovanie spotrebiteľa a v takomto prípade je úverová zmluva absolútne neplatná v celom rozsahu podľa § 39a Občianskeho zákonníka.

12. Dôsledkom absolútnej neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v prejednávanom prípade je vznik povinnosti žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie získané plnením z neplatného právneho úkonu v zmysle zásad uvedených v ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalovaný z titulu poskytnutého úveru mal žalobcovi vrátiť len istinu 99 eur. Celkovo žalovaný zaplatil čiastku 28 eur a preto rozdiel medzi touto sumou a istinou úveru vo výške 99 eur predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného vo výške 71 eur, ktoré musí žalobcovi vydať.

13. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia podlieha premlčaniu. Podľa ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo. K vzniku bezdôvodného obohatenia došlo po podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 23.09.2015, kedy bez zbytočného odkladu bola žalovanému poskytnutá suma 99 eur. Žaloba vo veci samej bola podaná dňa 19.09.2019, teda po uplynutí troch rokov. Za takejto situácie, v dôsledku posúdenia ex offo premlčania žalovaného nároku súdom prvej inštancie podľa § 54a Občianskeho zákonníka, nebolo možné žalobcovi v súlade s ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčané právo priznať.

14. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní tvrdil, že žalovaný mal možnosť od úverovej zmluvy odstúpiť, uvedené svedčí skôr o tom, že žalovaný sa spoliehal na nečinnosť spotrebiteľa, ktorý takýto úkon neučiní. Súdy takémuto konaniu žalobcu nemôžu poskytnúť ochranu, lebo je v rozpore s účelom a cieľom Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorý sleduje čo najúčinnejšiu ochranu práv spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany.

15. Odvolací súd na záver dodáva, že súd prvej inštancie sa nezaoberal posudzovaním existencie obligatórnych náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v Zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 23.09.2015. V tomto smere sú odvolacie námietky odvolateľa zmätočné a nedôvodné.

16. Za toho stavu odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 a 2 .

17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaný bol úspešný, no v priebehu odvolacieho konania mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádza z čl. 17 Základných princípov zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 v spojení s ust. § 396 ods. 1 o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .