Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Co-204-2019.pdf
PDF · 107.36 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/204/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a sudkýň JUDr. Viery Koscelanskej a JUDr. Eriky Madarászovej, v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený JUDr. Pavol Prospecha, advokát, so sídlom Lichnerova 23, Senec, proti žalovanej: Z. F., narodená XX.XX.XXXX, bytom C. XX, o zaplatenie 772,98 eura s príslušenstvom , o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 16Csp/183/2018- 70 zo dňa 28. júna 2019, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku, ako aj vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .
Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 382,16 eura zastavil. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Žalovanej nepriznal náhradu trov konania proti žalobcovi. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 2, § 2 písm a), b), d), §9 ods. 2, § 11 ods. 1 písm.b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52, § 53 ods. 1, 9, § 565, § 100 ods. 1, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka. Poukázal na zistený skutkový stav, z ktorého vyplynulo, že na základe žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500103968 uzavretou dňa 18.02.2015 bol menovanej poskytnutý úver vo výške 1500,00 eur, ktorý sa zaviazala splatiť v lehote 42. mesiacov, s výškou mesačnej splátky 47,17 eura. V zmluve bola uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vo výške 2 131,14 eura, RPMN bola stanovená vo výške 25,10 %, ročná úroková sadzba vo výške 17,68 % a priemerná RPMN je v zmluve uvedená vo výške 34,42 %, zároveň bol dohodnutý poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150,00 eur. Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi vyplývajú údaje vyššie uvedené a okrem toho v ňom bol uvedený dátum splatnosti prvej splátky 01.04.2015 a poslednej splátky dňa 01.09.2018. Z potvrdenia o odoslaní splátky vyplynulo, že žalovanej bola odoslaná na účet suma 1350,00 eur. Podľa prehľadu platieb bola na úver zaplatená suma 1590,32 eura, posledné splátky od 10.05.2017 boli realizované prostredníctvom zamestnávateľa žalovanej spoločnosti SIIX EMS Slovakia, s.r.o. Oznámením o zosplatnení zo dňa 15.11.2015, doručeným žalovanej dňa 20.11.2015 žalobca oznámil žalovanej , že je v omeškaní s úhradou splátok č. 6,7,8 celkom vo výške 141,29 eura. Pokusom o zmier zo dňa 10.12.2015 žalobca oznámil žalovanej, že došlo k uplatneniu tzv. sankcie straty výhody splátok dňa 06.12.2015. Žalovanú žalobca vyzval , aby do siedmich dní od doručenia uhradila sumu 1 826,95 eura. Žalobca vzal svoju žalobu späť v časti sumy 382,16 eura, pričom k späťvzatiu došlo ešte pred otvorením pojednávania a súhlas žalovanej tak nebol potrebný, súd konanie v tejto časti zastavil .
1.2 Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie nesporne preukázané, že medzi žalobcu a žalovanou vznikol záväzkovo právny vzťah, ktorý je spotrebiteľským vzťahom, preto ho posúdil aj podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") o spotrebiteľských zmluvách a zákona č.129/2010 z. o spotrebiteľských úveroch. Keďže v danom prípade sa išlo o spotrebiteľský úver, súd skúmal predmetnú zmluvu z pohľadu dodržania podstatných náležitostí zmluvy uvedených v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Po preskúmaní zmluvy dospel súd prvej inštancie k záveru, že uzatvorená spotrebiteľská zmluva neobsahuje všetky náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, a to konkrétne údaj o konečnej splatnosti úveru ( § 9 ods. 2 písm. f ) a tiež údaj o termínoch počte výške splátok istiny, úrokov a iných poplatkov ( § 9 ods. 2 písm. k). Súd ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) [ od 24.3.2015 ust. § 9 ods. 2 písm. l) ] vyložil eurokonformne, vychádzajúc zo smernice 2008/48/ ES.33. Pokiaľ ide o eurokonformný výklad tohto ustanovenia v zmysle ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, riešením tejto otázky sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 146/2017 zo dňa 22.2.2018 (a následne aj 3 Cdo 56/2018 zo dňa 17.4.2018). Eurokonformným výkladom ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z., ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky. Pokiaľ ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. uvádza pojmy "výška" alebo "počet" či "termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov", je za použitia eurokonformného výkladu potrebné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Ani pri eurokonformnom výklade ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy podľa názoru súdu prvej inštancie nie je možné dospieť k záveru, že preskúmavaná zmluva obsahuje náležitosti v zmysle tohto ustanovenia. K uvedenému dospel preto, že v zmluve nie je určený termín splatnosti jednotlivých splátok žiadnym konkrétnym časovým údajom ani iným dostatočne určitým spôsobom, ktorý by umožňoval identifikovať dátumy jednotlivých splátok, hoci v zmluve je dohodnutá výška mesačnej 47,17 eura a aj počet splátok ( 42 ). V zmluve nie je uvedený deň splatnosti prvej a nasledujúcich splátok, pričom takýto údaj je možné vyvodiť len zo zmluvných podmienok ( čl. 4 bod 4.4), čo u priemerného spotrebiteľa môže spôsobiť problémy pri určení dňa splatnosti.
1.3 Súd prvej inštancie ďalej poukázal na skutočnosť, že zo zmluvy o úvere nie je zrejmý ani údaj o termíne konečnej splatnosti a dobe trvania zmluvy. Termín konečnej splatnosti v zmluve absentuje a je ho možné vyvodiť len zo zmluvných dojednaní ( čl. 4 bod 4.5, čl. 9 bod 9.1 ) a z Oznámenia veriteľa o schválení úveru. V zmluve je uvedené, že úver je splatný v 42. splátkach, čo však nie je postačujúce a navyše nespĺňa požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti. Zdôraznil, že uvedené ustanovenie vyžaduje presnú dátumovú špecifikácia konečnej splatnosti úveru, pričom k uvedenému záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem "doba trvania zmluvy" a pojem "termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru". Uvedenie termínu konečnej splatnosti a splatnosti jednotlivých splátok v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, prípade v splátkovom kalendári, súd nepovažuje za postačujúce, keďže zákon uvádza, že tento údaj má byť uvedený v zmluve . Súd prvej inštancie konštatoval, že oznámenie má len charakter informácie o schválenom spotrebiteľskom úvere adresovanej žalovanému ako dlžníkovi a nie je súčasťou návrhu alebo akceptácie návrhu, teda nie je súčasťou zmluvy o úvere. Oznámenie o schválení úveru rovnako ako zmluvné dojednania žalovaným nie sú podpísané, neboli individuálne dojednané, nie je zrejmé či s nimi bol oboznámený a boli mu odovzdané, napriek tomu, že v bode 13 zmluvy o úvere sa nachádza prehlásenie, že zmluvné dojednania sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a oboznámil sa s nimi. Vzhľadom na vyššie uvedené závery považoval zmluvu o úvere v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ za bezúročnú a bez poplatkov pre absenciu náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods.2 písm. f) a k) ZoSÚ . Poukázal na skutočnosť, že žalovanej bola zmluvou poskytnutá suma 1500,00 eur, pričom z prehľadu platieb klienta vyplýva, že žalobcovi bola uhradená suma celkom 1590,32 eura. Žalobca pritom účtoval a "stiahol" žalovanej aj poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150,00 eur, na ktorý rovnako nemá nárok. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie uzavrel, že žaloba žalobcu nie je dôvodná vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaná už poskytnutú sumu ( 1350,00 eur ) v plnom rozsahu uhradila.
1.4 Žalovaná v konaní vzniesla námietku premlčania, ktorú súd prvej inštancie považoval za dôvodnú. Pre posúdenie daného prípadu aplikoval ustanovenie § 103 OZ, ktoré je vo vzťahu k všeobecnému ustanoveniu § 101 OZ špeciálne a upravuje počiatok premlčania odlišne od všeobecného , pričom vo vzťahu k plneniu zo spotrebiteľskej zmluve ( ktorou uzatvorená zmluvy bez pochybnosti je) je ešte modifikované § 53 ods. 9 OZ tak, že veriteľ je v prípade nesplnenia niektorej splátky oprávnený požadovať od dlžníka zaplatenie celého zvyšku pohľadávky najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky , keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Uviedol, že premlčacia doba práva na zaplatenie takéhoto zosplatneného dlhu sa teda začína skôr, ako dôjde k zosplatneniu dlhu. Začína plynúť už odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú bol dlh zosplatnený. Inak povedané ustanovenie § 103 OZ, v kontexte s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ je nevyhnutné vykladať tak, že v prípade, že veriteľ účinne využije svoje právo v zmysle § 565 OZ tým, že vyzve dlžníka na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky , pričom v danom prípade podľa citovaného § 53 ods. 9 OZ tak môže vykonať najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, za súčasného upozornenia spotrebiteľa v stanovenej lehote na uplatnenie tohto práva, začína plynúť premlčacia lehota odo dňa zročnosti tej nesplnenej splátky pre nesplnenie ktorej veriteľ právo na zosplatnenie celého nezaplateného dlhu v zmysle § 565 OZ využil. Premlčacia doba práva žalobcu uplatneného žalobou /okrem splátok úveru, ktoré boli splatné do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru vo vzťahu ku ktorým plynie všeobecná 3 ročná lehota samostatne od splatnosti každej jednotlivej splátky/ teda v danom prípade začala plynúť odo dňa splatnosti splátky, pre ktorú právny predchodca žalobcu zosplatnil predčasne úver poskytnutý žalovanej. Ak teda žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru dňom 06.12.2015, musel vychádzať z nezaplatenia aspoň troch splátok pred decembrom 2015, t.j. splátok splatných k 01.09.2015, k 01.10.2015 a k 01.11.2015, pričom premlčacia doba sa začína vo vzťahu k celému zvyšku dlhu počítať od splatnosti splátky splatnej k 01.09.2015 a uplynula dňom 01.09.2018. Zdôraznil, že žaloba bola na súd podaná dňa 14.11.2018, teda po uplynutí premlčacej doby. Premlčacia doba tak uplynula aj vo vzťahu k splátkam splatným pred 01.09.2015, ktoré sa premlčali každá samostatne vo všeobecnej premlčacej lehote, ktorá vo vzťahu k nim uplynula pred podaním žaloby na súd. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, v dôsledku premlčania práva žalobcu, na ktorú skutočnosť súd prvej inštancie prihliadol po vznesenej námietke premlčania zo strany žalovanej, nebolo možné priznať žalobcovi uplatnený nárok, ani jeho príslušenstvo, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § spojení s § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP. Úspech každej z procesných strán zhodnotil aj s prihliadnutím na mieru zavinenia na čiastočnom zastavení konania. Súd má za to, že v sume 382,16 eura zavinila zastavenie konania žalovaná, keď jednotlivé splátky v tejto výške uhradila po podaní žaloby, čo predstavuje celkový "úspech" žalobcu 49,44% a "úspech" žalovanej , keďže žaloba bola vo zvyšnej časti zamietnutá 50,56 %. Zo spisového materiálu však vyplynulo, že žalovanej v uvedenom konaní žiadne trovy nevznikli a na nariadenom pojednávaní si žiadne trovy neuplatnila, preto súd s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti a na rozumné usporiadanie procesných vzťahov ( čl. 4 ods. 2 CSP ) rozhodol tak, že jej náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.
2.1 Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie, a to voči zamietajúcemu výroku a výroku o náhrade trov konania. Žalobca sa nestotožnil so záverom súdu o premlčaní jeho nároku z úverovej zmluvy, podľa ktorého by mala premlčacia doba na zaplatenie zosplatneného dlhu plynúť skôr ako reálne dôjde k zosplatneniu dlhu. Poukázal na ust. § 101, § 103, § 565, § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Argumentoval, že v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 teda nedochádza automaticky k zročnosti celého dlhu v deň omeškania splátky. Premlčacia doba a jej začatie predpokladá, že dlh je zročný a má byť uhradený v konkrétny deň. Súd prvej inštancie vychádzal zo záveru, ktorý by mohol platiť len pre prípady, v ktorých sa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka neaplikuje (tj. nespotrebiteľské právne vzťahy). Dôvodil, že v prejednávanej veci zročnosť dlhu nastala až dňom, v ktorý boli splnené ďalšie dve podmienky, a to uplynutie lehoty 15 dní od notifikácie dlžníka na uplatnenie tohto práva a súčasne uplynutie najskôr troch mesiacov od zročnosti príslušnej splátky. Zákonná úprava tak stanovuje zročnosť celého dlhu na taký deň, ktorý nenastane spolu so zročnosťou omeškanej splátky, ale až po uplynutí najmenej troch mesiacov od zročnosti danej splátky. V prejednávanej veci to preto znamenalo, že k zročnosti celého dlhu nemohlo dôjsť dňa 1.9.2015, ale 6.12.2015, kedy došlo k zročnosti celého dlhu § 103 v spojení s § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
2.2 Žalobca namietal aj posúdenie súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. K absencii termínu konečnej splatnosti poukázal na dojednanie, že obsah zmluvy tvoria zmluvné dojednania, ktoré sú v zmysle článku 13 neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ako aj prílohy tvoriace súčasť zmluvy o RU (článok
7., ods. 7.1 psím. G) zmluvných dojednaní). Poukázal na ustanovenie článku 4., ods. 4.5 a článku 9., ods. 9,1 zmluvných dojednaní. Dodal, že termín konečnej splatnosti vyplýva z Oznámenia o schválení úveru, zaslanom dlžníkovi a predmetné oznámenie zároveň obsahuje aj údaj o dátume splatnosti prvej splátky. Vzhľadom na uvedené dôvodil, že predmetná zmluva obsahuje určenie „termínu konečnej splatnosti“ viacerými spôsobmi, a to: - určenie podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok, - spôsobom vyplývajúcim z článku 4., ods. 4,5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti. K uvedeniu výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov uviedol, že účelom právnej úpravy uvádzania splátky v spotrebiteľskej úverovej zmluve je to, aby bol spotrebiteľ informovaný o svojej povinnosti. Ak by zákonodarca sledoval, že zmluva má obsahovať rozpis splátky na časť istina, úrok a vo vzťahu ku každej zložke by bolo nutné uvádzať termín splatnosti či počet splátok, potom zákonná úprava práva spotrebiteľa vyžiadať si tzv. amortizačnú tabuľku by teda nemala žiadny význam , keďže táto amortizačná tabuľka by už bola súčasťou zmluvy. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a žalobe vyhovel.
3. Žalovaná k odvolaniu žalobcu v písomnom vyjadrení uviedla, že navrhuje zamietnuť odvolanie žalobcu. Žiadala uznať úverovú zmluvu ako bezúročnú a bez poplatkov a nariadiť žalobcovi ukončiť zrážky zo mzdy, keďže jej zamestnávateľ stále zráža splátky zo mzdy.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku, ako aj vo výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7.1 Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 14.11.2018 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 772,98 eura s príslušenstvom a náhradu trov konania titulom zmluvy o revolvingovom úvere. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 18.02.2015 uzatvoril so žalovanou zmluvu o revolvingovom úvere č. 850010368, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver v sume 1 500,00 eur, ktorý sa zaviazala splatiť v 42. mesačných splátkach po 47,17 eura v termínoch dohodnutých v zmluve. Žalovaná sa so splácaním splátok dostala do omeškania s úhradou splátky č. 6 o viac ako tri mesiace, preto došlo k uplatneniu straty výhody splátok ku ktorému došlo dňa 06.12.2015. Žalovaná uhradila sumu 1 208,16 eura. Podľa čl. 8 ods. 8.1 zmluvy si žalobca uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 0,04% denne. Žalobca podaním zo dňa 12.06.2019 vzal žalobu v časti žalovanej sumy vo výške 382,16 eura späť z dôvodu vykonaných úhrad zo strany žalovanej, ktoré boli uhradené v celkovej výške 1 590,32 eura. Zotrval na žalobe v časti o zaplatenie sumy 380,82 eura s príslušenstvom.
7.2 Žalovaná v podaní zo dňa 26.03.2019 uviedla, že zamestnávateľ jej sťahuje každý mesiac sumu 47,77 eura a už je splatené vyše 1380,00 eur a zrážky stále pokračujú. Súčasne vzniesla námietku premlčania.
8. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom z vykonaného dokazovania vyvodil i správny právny záver. Zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ako aj s jeho odôvodnením, pretože súd urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ním citovanými, správne
aplikovanými ustanoveniami. Predmetom odvolacieho konania bol iba napadnutý zamietajúci výrok spolu s výrokom o náhrade trov konania. Súd prvej inštancie vyhodnotil spotrebiteľský úver ako bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 zákona č. 129/2010 Z.z., keďže žalovaný v ňom neuviedol náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k), f) ZoSÚ, a síce výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a údaj o termíne konečnej splatnosti a dobe trvania zmluvy. Zároveň posúdil námietku premlčania žalovanej ako dôvodnú. Žalobca nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetnej úverovej zmluvy a o premlčaní plnenia dôvodiac, že premlčacia doba mohla začať plynúť až od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Odvolací súd nepovažoval odvolanie žalobcu za dôvodné a plne sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie.
9. Žalobca v odvolaní namietal záver súdu prvej inštancie v tom, že v zmluve neabsentuje termín konečnej splatnosti úveru. Odvolací súd sa nestotožnil s touto námietkou odvolateľa. Z ust. § 9 ods. 2 písm. f) pritom vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V zmluve je v bode 5 uvedený údaj, že úver je splatný v 42 splátkach, z ktorého údaju možno vyvodiť dobu trvania zmluvy, avšak nie konečnú splatnosť úveru. V zmluve o revolvingovom úvere nebola vôbec uvedená splatnosť jednotlivých splátok, na čo nadväzuje aj ďalší argument súdu prvej inštancie, prečo posúdil predmetnú zmluvu ako bezúročnú a bezpoplatkovú. Odvolací súd považoval za správny záver súdu prvej inštancie, že v zmluve nie je uvedený deň splatnosti prvej a nasledujúcich splátok. Námietku žalobcu, že sa uvedené údaje nachádzajú v Oznámení o schválení úveru odvolací súd nepovažoval za dôvodnú, pretože v Zmluve o revolvingovom úvere skutočne nie je uvedený termín splatnosti splátok a spotrebiteľ tak nemal vedomosť, do ktorého dňa musia byť splátky uhradené. Termín splatnosti jednotlivých splátok sa nachádza až v Oznámení o schválení úveru, ktoré však mali byť žalovanej až dodatočne zaslané, to znamená, že žalovaná pri uzatváraní zmluvy nemala vedomosť o jednej zo základných náležitostí zmluvy. O tom svedčí aj bod 2.2 zmluvných dojednaní, kde sa výslovne uvádza, že veriteľ je povinný odoslať dlžníkovi Oznámenie veriteľa o schválení úveru. Zároveň je v tomto článku uvedené, čo všetko má Oznámenie veriteľa o schválení úveru obsahovať, okrem iného aj dátum splatnosti prvej a poslednej splátky. Je nesporné, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí upravovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať splátky vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere). Ak spotrebiteľ túto informáciu nemá, nie je splnená jedna zo základných náležitostí písomného spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 pís. k) - splatnosť splátok. Zároveň potom spotrebiteľ nemá vedomosť ani o konečnej splatnosti úveru, ktorá je zvyčajne naviazaná na splatnosť poslednej splátky úveru. Uvedenie údaju o splatnosti úveru 42 mesiacov bez nadväznosti na termín o splatnosti poslednej ( prípadne akejkoľvek) splátky nemožno považovať za určitý údaj o konečnej splatnosti úveru. Keďže nie je zrejmý dátum počiatku povinnosti splácania úveru, nemožno určiť ani jeho konečnú splatnosť.
10. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie správne uzavrel, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje základné náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. f) a k), teda údaj o splatnosti jednotlivých splátok a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Uvedený nedostatok zmluvy potom spôsobuje, že zmluvu o revolvingovom úvere v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ treba považovať za bezúročnú a bez poplatkov.
11. Odvolaciu námietku žalobcu o nesprávnom posúdení premlčania súdom prvej inštancie, odvolací súd nepovažoval tiež za dôvodnú. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Je zrejmé, že citované ustanovenie neviaže začiatok premlčacej doby na dátum vyhlásenia predčasnej splatnosti celého dlhu, ani na prípadný neskorší dátum uvedený veriteľom v listine, ktorou dlh predčasne zosplatnil (lehota na splnenie celého predčasne zosplatneného dlhu), ale na dátum zročnosti tej nesplnenej splátky, pre ktorej nesplnenie sa stal zročným celý dlh. V prípade spotrebiteľskej zmluvy má dodávateľ podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka povinnosť čakať s využitím práva na predčasné zosplatnenie (§ 565 Občianskeho zákonníka) ešte tri mesiace od omeškania so zaplatením splátky, to však nič nemení na tom, že premlčacia doba sa aj v takomto prípade začína počítať odo dňa zročnosti tejto omeškanej splátky (§ 103 druhá veta Občianskeho zákonníka), teda začína plynúť skôr, ako dôjde k zosplatneniu dlhu.
12. Súd prvej inštancie správne vychádzal z ustanovení § 103, § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, z ktorých vyplýva, že v prípade neplnenia povinností dlžníkom ( nesplácania úveru), veriteľ najskôr vyzve dlžníka na zaplatenie splatnej splátky a ak napriek tomu dlžník neplní, môže uplatniť svoje právo a zosplatniť celý dlh pre nesplnenie niektorej splátky s tým, že tak môže vykonať najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Z dokazovania vyplynulo, že k zosplateniu v prípade predmetnej úverovej zmluvy došlo dňa 06.12.2015. Podľa § 53 ods. 9 OZ môže dôjsť k zosplatneniu zo strany veriteľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Súd prvej inštancie preto správne posúdil, že najneskôr od splátky splatnej dňa 1.9.2015 začala plynúť trojmesačná lehota, pričom ku dňu 06.12.2015 došlo k zosplatneniu úveru. Odvolací súd dodáva, že nakoniec aj zo samotného oznámenia o zosplatnení vyplýva, že žalovaná je v omeškaní s úhradou splátok č. 6,7,8, pričom 6.splátka v poradí bola práve splátka splatná dňa 01.09.2015. Vzhľadom k uvedenému bol potom správny záver súdu prvej inštancie, že premlčacia doba začala najneskôr plynúť od splatnosti splátky splatnej dňa 01.09.2015 a uplynula dňom 01.09.2018, pričom žalobca podal žalobu na súd až dňa 14.11.2018. Odvolací súd sa so závermi súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil, ako aj s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré nepovažuje za potrebné opakovať a na tieto dôvody ďalej iba poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
13. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku, ako aj vo výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože jej žiadne trovy nevznikli.
14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).