Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sa/33/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudkyňa JUDr. Tatiana Sabadošová, v právnej veci žalobcu: P. S., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť P., bez cestovného dokladu, trvale bytom P., toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce, alias P. S., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť R., bez cestovného dokladu, trvale bytom R., toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce, splnomocnený zástupca Centrum právnej pomoci so sídlom, Račianska 1523/71, 810 05 Bratislava, Kancelária Košice so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice, proti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Sobrance, Oddelenie hraničnej kontroly Policajného zboru Vyšné Nemecké, Vyšné Nemecké 124, 072 51 Krčava, o správnej žalobe vo veci zaistenia zo dňa 12.11.2020, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-SO17-105-010/2020-ZAV zo dňa 26.10.2020, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. PPZ-HCP-SO17-105-010/2020-ZAV zo dňa 26.10.2020 podľa o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o pobyte cudzincov“ resp. „ZoPC“) zaistil žalobcu ako žiadateľa o udelenie azylu, štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného dňa 17.08.2020 o 16:20 hod. na základe rozhodnutia o zaistení č. PPZ-HCP-SO17-ZAV-93-008/2020 podľa ods.l písm.b) zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu administratívneho vyhostenia vydaného pod číslom PPZ-HCP-SO17-90-011/2020-ZAV zo dňa 17.08.2020, ktorým bol účastník konania administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky, ktorý podal žiadosť o udelenie azylu a existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Podľa zákona o pobyte cudzincov stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný najviac do 27.02.2021 s tým, že lehota začína plynúť dňom vykonateľnosti rozhodnutia o zaistení a rozhodnutie je vykonateľné doručením. Podľa zákona o pobyte cudzincov účastník konania bol umiestnený do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce (ďalej aj „ÚPZC Sečovce“).

2. V dôvodoch preskúmavaného rozhodnutia žalovaný konštatoval, že žalobca bol dňa 16.08.2020 v čase o 16:27 hod. kontrolovaný hliadkou polície v krovinatom poraste medzi obcou C. a mestom B. s tým, že nevedel hodnoverne preukázať svoju totožnosť. Vykonaným šetrením bolo zistené, že ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa neoprávnene zdržiava na území Slovenskej republiky bez platného cestovného dokladu a platného víza (§ 2 ods.1 písm.h) zákona o pobyte cudzincov). Konanie správneho orgán o jeho administratívnom vyhostení a uložení zákazu vstupu bolo ukončené

vydaním rozhodnutia č. PPZ-HCP-SO17-90-011/2020-ZAV zo dňa 17.08.2020, ktorým bol účastník konania administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky z dôvodu neoprávneného pobytu podľa § 82 ods.1 písm.b) zákona o cudzincoch. Správny orgán mu neurčil lehotu na vycestovanie z dôvodu podľa § 83 ods.2 písm.a) zákona o pobyte cudzincov, keďže účastník konania nemal pri seba žiadne cestovné doklady, takže jeho totožnosť nebolo možné hodnoverne zistiť. Na základe uvedeného bolo dňa 17.08.2020 začaté konanie o zaistení podľa § 88 ods.l písm.b) zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu administratívneho vyhostenia a následne rozhodnutím č. PPZ-HCP-SO17- ZAV-93-008/2020 bol účastník zaistený. Správny orgán stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 10.02.2021 a túto hodnotil podľa dĺžky návratovej procedúry štátnych príslušníkov R.Ý.A. uverejnenej Úradom hraničnej a cudzineckej polície pod č.. PPZ-HCP-ME-2019/009031-002, v zmysle ktorej „ak štátny príslušník R.Ý.A.Z. nedisponuje platným cestovným dokladom, potvrdenie totožnosti, vystavenie náhradného cestovného dokladu a samotný proces realizácie výkonu vyhostenia je zdĺhavý proces, preto odporúčajú zaistiť štátnych príslušníkov R.Z. bez platného cestovného dokladu na dobu šiestich mesiacov“. Uvedená doba zaistenia bola podľa správneho orgánu nevyhnutná a postačujúca s ohľadom na to, že účastník konania nemal cestovný doklad a zo strany príslušných útvarov Policajného zboru bude vyvíjaná činnosť, aby mohol byť naplnený výkon administratívneho vyhostenia bez prekážok. Účastník konania bol dňa 18.08.2020 umiestnený do zariadenia - Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce. Dňa 27.08.2020 bola na oddelenie hraničnej kontroly Policajného zboru Vyšné Nemecké doručená Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce informácia o prijatí vyhlásenia o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, počas doby umiestnenia v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach. Poukázal na ustanovenie zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého podanie žiadosti o udelenie azylu nie je dôvodom na prepustenie zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny s tým, že konanie podľa o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) nie je zaistením štátneho príslušníka tretej krajiny dotknuté. V zmysle ods.l písm.d) zákona o pobyte cudzincov, bol opätovne preskúmaný účel a účelnosť zaistenia účastníka konania. Správny orgán poukázal na skutočnosť, že Migračný úrad Slovenskej republiky môže rozhodnúť o žiadosti podľa ustanovenia alebo a vzhľadom k tomu je tu existencia reálneho predpokladu, že bude možné realizovať výkon vyhostenia z územia SR v rámci maximálnej lehoty zaistenia. Z uvedeného dôvodu dospel k záveru, že účel a účelnosť zaistenia naďalej trvá. Počas lehoty 60 dní od začatia konania o udelení azylu stále trvá účelnosť zaistenia vzhľadom na to, že je tu existencia reálneho predpokladu, že bude možné realizovať výkon jeho vyhostenia z územia Slovenskej republiky v rámci maximálnej zákonnej lehoty zaistenia. Uviedol, že po zvážení všetkých skutočností a po získaní telefonickej informácie od migračného úradu, že u účastníka konania nebude rozhodnuté o udelení azylu na území SR v 60-dňovej lehote, t.j. do dňa 26.10.2020, správny orgán dňa 26.10.2020 prepustil účastníka konania z dôvodu, že zanikol účel zaistenia účastníka konania zaisteného dňa 17.08.2020 o 17:30 hod. na základe rozhodnutia o zaistení č. PPZ-HCP-SOI7-ZAV-94-008/2020 podľa na účel výkonu administratívneho vyhostenia vydaného pod číslom PPZ-HCP- SOI7-91-011/2020-ZAV zo dňa 17.08.2020, ktorým bol účastník konania administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky.

3. Správny orgán mal za to, že účastník konania podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie a z tohto dôvodu začal konanie vo veci zaistenia účastníka konania podľa § 88a ods.1 písm.c) zákona o pobyte cudzincov. Konanie bolo začaté predvedením účastníka konania podľa zákona o pobyte cudzincov č.p.: PPZ-HCP-SO17-105-001/2020- ZAV. Účastník konania bol správnym orgánom oboznámený o začatí konania vo veci zaistenia a v zmysle o správnom konaní (ďalej len „“) a vyzvaný, aby sa vyjadril v zápisnici o vyjadrení účastníka konania podľa ods.l správneho poriadku spísanej dňa 26.10.2020 pod číslom č. p.: PPZ-HCP-S017-l05-006/2020-ZAV. V zápisnici účastník konania uviedol, že nechce nič uviesť a zároveň si nevie zabezpečiť ubytovanie na území Slovenskej republiky a nemá tu žiadnych rodinných príbuzných. V súčasnosti disponuje finančnou hotovosťou asi 65,77 € a z toho dôvodu nevie zložiť peňažnú záruku. V závere uviedol, že sa chce dostať do azylového tábora v Humennom. Ďalej uviedol, že má za to, že zmarenie administratívneho vyhostenia spočíva najmä v úteku účastníka konania, ktorý nepožiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky bezodkladne po vstupe na územie Slovenskej republiky, ani počas predvedenia na útvar Policajného zboru po zistení jeho neoprávneného pobytu, ani v samotnom konaní o administratívnom vyhostení. Poukázal na to, že taktiež v konaní o administratívnom vyhostení zo dňa 17.08.2020, ako i v konaní o zaistení zo dňa 17.08.2020 uvádzal iný dátum narodenia (XX.XX.XXXX) a inú štátnu príslušnosť (R.Ý.A.), ako v

Útvare pre zaistených cudzincov pri žiadosti o udelenie azylu (P.). Po preskúmaní všetkých skutočnosti a dôkazov správny orgán skonštatoval, že je preukázateľná existencia rizika úteku účastníka konania z územia Slovenskej republiky, nakoľko neoprávnene vstúpil na územie Slovenskej republiky, má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt, nemá udelený pobyt podľa zákona o pobyte cudzincov a účastníkovi konania bol uložený zákazu vstupu podľa § 82 ods.3 písm.b) zákona o pobyte cudzincov na dobu troch rokov, ktorému sa žiadosťou o udelenie azylu na území Slovenskej republiky snaží vyhnúť.

4. Ďalej skonštatoval, že podľa jeho názoru správneho orgánu sú naplnené dôvody zaistenia účastníka konania podľa § 88a ods.1 písm.c) zákona o pobyte cudzincov, nakoľko účastník konania bol zaistený podľa § 88 ods.1 písm.b) zákona o pobyte cudzincov na základe rozhodnutia č. PPZ-HCP-SOI7- ZAV-93-008/2020 na účel výkonu administratívneho vyhostenia a účastník konania nemá skutočný záujem o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. O udelenie azylu požiadal iba zo špekulatívnych dôvodov, aby sa vyhol prípadnému administratívnemu vyhosteniu z územia Slovenskej republiky. Tento záver potvrdzuje výpoveď účastníka konania, ktorý počas spísania zápisnice podľa zák. č.. o správnom konaní č. p.: PPZ-HCP-SOI7-90-009/2020-ZAV zo dňa 17.08.2020 uviedol, že „advokáta nemá, nechce si žiadneho prizvať ku konaniu. Cestuje za lepším životom do západnej Európy. Nemá pri sebe žiadne doklady. Cestu si organizoval sám, nikomu nič nezaplatil. Cestovné náklady si hradil sám. Nemá žiadnych príbuzných v krajinách kam cestuje. Pri seba má cca 400,-- eur. Nevie, kde by mohol byť ubytovaný. Je štátnej príslušnosti R., národnosti P., vierovyznania Islam. Pochádza zo štátu R.Ý.A., mesta C.. Je slobodný. Nežiada o jeho zadržaní vyrozumieť zastupiteľstvo ich krajiny. Cestuje do západnej Európy z dôvodu lepšieho života. Nebol nikdy členom politickej strany, hnutia alebo inej organizácie. Predtým nikdy nebol v Slovenskej republike ani inde v Európskej únii. Vie, že bol obmedzený na osobnej slobode policajnou hliadkou z dôvodu jeho neoprávneného pobytu na území Slovenskej republiky. Vedel, že prekračuje štátnu hranicu medzi Ukrajinou a Slovenskom. Hraničné znaky nevidel. Vo februári roku 2020 letecky sám vycestoval z R. do Turecka. Z Turecka sa peši dostal do Grécka. Z Grécka pokračoval auto stopom až na Ukrajinu do mesta Užhorod. Tam sa na železničnej stanici zoznámil s dvoma chlapcami. Odtiaľ všetci traja išli peši, pokračovali k hranici so Slovenskom. Išli sami, bez cudzej pomoci. Trasu si našli na Internete. Išli včera peši cez les. Ďalej pokračovali peši cez polia a kríky až ich zadržala hliadka polície. Cieľom jeho cesty bolo dostať sa do západnej Európy. Chcel tam žiť a pracovať. Slovenská republika mala byť len jeho tranzitnou krajinou. Na Slovensku nikoho nepozná. Nikto z jeho rodiny, známi sa nenachádza v Európskej únii. Na území Slovenskej republiky o azyl nežiada“. Správny orgán má za to, že účastník konania svojím správaním po neoprávnenom prekročení vonkajšej hranice a po tom, čo sa na území Slovenskej republiky zdržiaval neoprávnene preukázal, že nemal skutočný záujem o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, pretože nepožiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky bezodkladne po vstupe na územie Slovenskej republiky, ani počas predvedenia na útvar Policajného zboru po zistení jeho neoprávneného pobytu, ani v samotnom konaní o administratívnom vyhostení. Uviedol, že taktiež v konaní o administratívnom vyhostení zo dňa 17.08.2020, ako i v konaní o zaistení zo dňa 17.08.2020 uvádzal iný dátum narodenia (XX.XX.XXXX) a inú štátnu príslušnosť (R.), ako v Útvare pre zaistených cudzincov pri žiadosti o udelenie azylu (P.). Taktiež z jeho vyjadrenia vyplýva, že Slovenská republika bola len tranzitnou kraj inou a jeho skutočným cieľom bolo dostať sa do západnej Európy. Z jeho vyjadrenia vyplýva, že z územia Ukrajiny na územie Slovenskej republiky vstúpil neoprávnene pešo cez les. Z tohto je zrejmé, že žiadosť o udelenie azylu z dôvodu obavy o svoj život v domovskej krajine bola podaná iba s cieľom oddialiť alebo zmariť výkon rozhodnutia o návrate a že pokračovanie zaistenia je objektívne nevyhnutné na to, aby sa dotknutá osoba nemohla definitívne vyhnúť svojmu vyhosteniu. Vychádzajúc z doterajšej praxe správny orgán prihliadal na skutočnosť, že štátni príslušníci tretích krajín častokrát účelovo prejavujú úmysel požiadať o azyl a ak policajný útvar nerozhodne o ich zaistení a umiestnení v útvare policajného zaistenia pre cudzincov, tak títo iba vo výnimočných prípadoch absolvujú kompletnú azylovú procedúru a svojvoľne opúšťajú pobytové tábory, pričom ich ďalší pobyt po území členských štátov nie je možné monitorovať. Po svojvoľnom opustení pobytového tábora je im následne v zmysle zastavené azylové konanie, následkom čoho sa neoprávnene zdržiavajú v štátoch Európskej únie. Takíto migranti často čelia dlhodobej nadmernej psychickej záťaži, majú obmedzený prístup k základným sociálnym, zdravotným, vzdelávacím, kultúrnym, občianskym, politickým a ostatným právam, či službám bežne dostupným legálnym migrantom. S nelegálnou migráciou sa spájajú aj mnohé ďalšie negatívne fenomény, ako napríklad pašovanie, prevádzanie migrantov, obchodovanie s ľuďmi a iná cezhraničná kriminalita.

5. Ďalej správny orgán konštatoval, že má za to, že samotným zaistením účastníka konania mu nebolo odopreté právo na riadne a spravodlivé konanie spojené s jeho žiadosťou o udelenie azylu. Uviedol, že sa pri rozhodovaní o zaistení riadil aj Smernicou Rady 2013/33/EÚ, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu a poukázal na článok 8 ods.3 písm.b) predmetnej smernice s tým, že má za to, že zaistenie účastníka konania je tak v súlade s európskou, ako aj národnou legislatívou, to je zákonom o pobyte cudzincov, ktorý priamo korešponduje s uvedenou smernicou. Ďalej uviedol, že sa zaoberal aj článkom 14 Všeobecnej deklarácie o ľudských právach, v ktorom je uvedené, že právo žiadať o azyl sa stalo uznaným základným ľudským právom a aj v tomto prípade je však nutné konštatovať, že účastníkovi konania umiestnením do útvaru policajného zaistenia pre cudzincov toto právo zostane zachované. Ďalej konštatoval, že pri vydávaní rozhodnutia o zaistení sa správny orgán opieral o dôkazné prostriedky, ktoré vyplývali najmä z informácií zo zápisníc o vyjadrení účastníka konania č. p.: PPZ-HCP-S017-90-009/2020-ZAV a č. p.: PPZ-HCP-S017-105-006/2020-ZAV, z výsledkov lustrácie v informačných systémoch MV SR, kde nebolo zistené, že účastník konania má povolenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky. Správny orgán má za to, že existuje reálne riziko a dôvodná obava, že sa účastník konania pokúsi o útek z územia Slovenskej republiky. Na základe uvedených skutočností je v prípade účastníka konania daný dôvod na postup podľa ustanovenia § 88a ods.1 písm.c) zákona o pobyte cudzincov, teda zaistiť účastníka konania, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods.1 písm.a) alebo písm.b), a ktorý podal žiadosť o udelenie azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udelenie azylu s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie.

6. Pokiaľ ide o dĺžku doby zaistenia, tak uviedol v preskúmavanom rozhodnutí, že túto správny orgán stanovil po dôkladnom vyhodnotení osoby účastníka konania s prihliadnutím k , podľa ktorého ministerstvo v konaní o azyle rozhodne do šiestich mesiacov od začatia konania. Vzhľadom k tomu, že účastník konania podal žiadosť o udelenie azylu dňa 27.08.2020 správny orgán určil čas zaistenia na čas nevyhnutne potrebný najviac do 27.02.2021. Počas celej doby zaistenia bude správny orgán postupovať v zmysle ustanovenia zákona o pobyte cudzincov a v prípade, že zistí nové skutočnosti bude postupovať tak, aby účastníkovi konania nevznikla jeho zaistením žiadna bezdôvodná ujma. Z ustanovenia zákona o pobyte cudzincov priamo vyplýva, že žiadateľ' o udelenie azylu môže byť zaistený iba na dobu, ktorá je potrebná na zistenie tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu. Zdôraznil, že zisťovanie týchto skutočností vykonáva iný štátny orgán a to migračný úrad, ktorého procedurálny pracovník po skompletizovaní podkladov rozhodne vo veci žiadosti o udelenie azylu účastníka konania. Pre rozhodnutie vo veci je potrebné zo strany procedurálneho pracovníka migračného úradu vykonať zhromažďovanie podkladov. V prvom rade procedurálny pracovník migračného úradu vykonal vstupný pohovor, na ktorom žiadateľ o udelenie azylu na území Slovenskej republiky podrobne deklaruje dôvody svojej žiadosti, predkladá podporné dokumenty a doklady, ak nimi disponuje a ďalšie dôkazy potrebné pre vydanie rozhodnutia. Samotnému vstupnému pohovoru predchádzajú úkony procedurálneho pracovníka migračného úradu smerujúce k skompletizovaniu a doručeniu spisového materiálu z útvaru, ktorý prijal vyhlásenie o tom, že cudzinec žiada o udelenie azylu, úkony smerujúce k zabezpečeniu tlmočníka a v prípade že má zvoleného zástupcu, zabezpečuje jeho prítomnosť pri úkonoch. Po vykonaní vstupného pohovoru dôvody, ktoré sú uvádzané žiadateľom o udelenie azylu, sú preverované prostredníctvom Odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce migračného úradu, ktorý sa pri následnom preverovaní zameriava na bezpečnostnú situáciu v krajine pôvodu žiadateľa a na ďalšie skutočnosti, ktoré žiadateľ uviedol počas vstupného pohovoru. Dĺžka zisťovania je závislá od krajiny pôvodu žiadateľa o udelenie azylu a dostupnosti informácií o nej. V prípade, že počas vstupného pohovoru žiadateľ predloží doklady a ďalšie dokumenty, tieto je potrebné podrobiť skúmaniu pravosti a vykonať ich preklad do slovenského jazyka. Súčasťou skúmania je taktiež informácia, či žiadateľ o udelenie azylu na území SR nepredstavuje bezpečnostné riziko, ktorú na základe vyžiadania spracováva SIS a Vojenské spravodajstvo. V priebehu azylového konania si zároveň podkladové materiály obstaráva aj samotný žiadateľ o udelenie azylu. Tieto po doručení dokladá do materiálov získaných pracovníkmi migračného útvaru, pričom aj tieto materiály je potrebné následne overiť a preložiť do slovenského jazyka. Z aplikačnej praxe migračného úradu vyplýva, že vzhľadom na početnosť a časovú náročnosť vykonávaných úkonov, je pre zhromaždenie potrebných podkladov pre vydanie rozhodnutia často potrebné využiť maximálnu dobu, to je 6 (šesť) mesiacov. Túto dobu je možné v odôvodnených prípadoch predlžiť, a to aj opakovane. Môže sa tak urobiť' v odôvodnených prípadoch, teda vtedy, keď existujú relevantné dôvody tak na strane samotného Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky alebo na strane žiadateľa

o azyl, prečo nebolo možné z časového hľadiska ukončiť zisťovanie podkladov pre rozhodnutie. Ide predovšetkým o situácie, kedy v priebehu konania o azyle vznikne potreba zložitejšieho znaleckého dokazovania, prekladu väčšieho množstva písomností do slovenského jazyka, overovania pravosti dokumentov, potrebe dopočutia samotného žiadateľa o udelenie azylu k získaným informáciám, či preverovania materiálov dodaných až v priebehu azylového konania. Rovnako môže dôjsť k situácii, keď pred rozhodnutím bude nevyhnutné posúdiť zložité skutkové a právne otázky, alebo aj vtedy, ak žiadateľ o azyl nespolupracuje či iným spôsobom sťažuje posudzovanie jeho žiadosti. Počas tejto doby Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky skúma jednotlivé dôvody, ktorými účastník konania odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Keďže v čase vydania rozhodnutia o zaistení účastníka konania správny orgán nemá informáciu o tom, aké konkrétne úkony bude ešte potrebné zo strany procedurálneho pracovníka Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vykonávať k zhromažďovaniu, aký čas k tomu bude potrebný a či počas azylového konania nebude účastník konania dopĺňať ešte ďalšie podklady, bola správnym orgánom Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru Vyšné Nemecké stanovená lehota zaistenia na dobu najviac do 27.02.2021, ktorú na základe uvedeného je možné považovať za primeranú.

7. Ďalej správny orgán konštatoval, že sa dôkladne zaoberal možnosťou uloženia povinnosti v zmysle § 89 ods.l písm.a) a b) zákona o pobyte cudzincov a dospel k záveru, že účastníkovi konania nemožno niektorú z týchto povinnosti uložiť, nakoľko by svoju uloženú povinnosť nevedel reálne splniť, respektíve vykonať. Z toho dôvodu správny orgán nemohol takúto povinnosť uložiť ako alternatívu voči jeho zaisteniu. Správny orgán posúdil, že v konkrétnom prípade nebudú miernejšie donucovacie opatrenia dostatočné a účinné. Taktiež, je v prípade alternatívy k zaisteniu zvýšená pravdepodobnosť úteku. V zápisnici vedenej pod číslom písomnosti PPZ-HCP-S017-105-006/2020-ZAV účastník konania uviedol, že na Slovenskú nemá žiadnych rodinných príslušníkov a pri sebe má približne 65,77 eur. Na základe uvedeného je nespochybniteľne preukázané, že účastník konania by tieto stanovené podmienky nevedel splniť, a to z toho dôvodu, že nevie preukázať zabezpečené ubytovanie na území Slovenskej republiky, keďže nemá na území Slovenskej republiky žiadnych príbuzných alebo známych, ktorí by mu poskytli ubytovanie.

8. V závere preskúmavaného rozhodnutia žalovaný konštatoval, že zaistenie účastníka konania nie je v rozpore s čl. 5 ods.1 písm.f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, a ani v rozpore s čl. 8 ods.1 Dohovoru č. o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Zaistením účastníka konania nebude ani neprimerane zasiahnuté do jeho základných práv a slobôd, pretože takýto zásah je plne v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Zdôraznil, že uprednostnenie verejného záujmu je dostatočne odôvodnené s ohľadom na zásah do práv účastníka konania, teda je preukázaná zákonnosť jeho zaistenia.

9. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 12.11.2020 (doručenou osobne konajúcemu správnemu súdu spolu s vyjadrením žalovaného, ako aj administratívnym spisom dňa 18.11.2020) prostredníctvom Centra právnej pomoci domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-SO17-105-010/2020- ZAV zo dňa 26.10.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie) a nariadenia bezodkladného prepustenia žalobcu zo zaistenia. Zároveň navrhol aby bola žalovanému povinnosť nahradiť mu trovy konania. S rozhodnutím o zaistení nesúhlasil v celom rozsahu z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukazoval nato, že žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa § 88a ods.1 písm.c) zákona o pobyte cudzincov rozhodol o jeho zaistení dňom 26.10.2020 na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 27.02.2021 z dôvodu, že existuje dôvodné podozrenie, že žalobca podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Žalovaný napadnutým rozhodnutím rozhodol o jeho umiestnení do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce. Ďalej uviedol, že žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že voči žalobcovi začal dňa 17.08.2020 konanie vo veci jeho administratívneho vyhostenia podľa § 82 ods.1 písm.a) zákona o pobyte cudzincov vedené pod č. PPZ-HCP-SO17-90/2020-ZAV a v ten istý deň, t.j. dňa 17.08.2020 voči nemu vydal rozhodnutie č. PPZ-HCP-SO17-93/2020-ZAV o jeho zaistení podľa § 88 ods.1 písm.b) a bol umiestnený do zariadenia pre cudzincov. Dňa 27.08.2020 bola žalovanému zaslaná informácia o prijatí vyhlásenia o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, kde žalobca požiadal o azyl z dôvodu obavy o svoj život v domovskej krajine, počas doby umiestnenia v zariadení pre cudzincov. Vzhľadom na žalobcovu žiadosť o udelenie a azylu a že žalovaný má za to, že žalobca podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie žalovaný vydal dňa 26.10.2020 napadnuté rozhodnutie. Žalovaný stanovil v napadnutom rozhodnutí dĺžku zaistenia žalobcu na dobu

do 27.02.2021, a to po vyhodnotení osoby žalobcu ako aj zákonnej lehoty, do ktorej je Migračný úrad MV SR povinný rozhodnúť v jeho azylovej veci. Napadnuté rozhodnutie žalovaného žalobca prevzal dňa 26.10.2020. Uviedol, že požiadal o udelenie na území Slovenskej republiky prvýkrát, pričom doposiaľ nepožiadal o udelenie azylu v žiadnej inej krajine EÚ. Žalobca sa v zariadení pre cudzincov v Sečovciach nachádza od 18.08.2020. Poukázal na to, že počas obdobia odkedy bol zaistený prvýkrát až do súčasnosti, t.j. počas obdobia skoro troch mesiacov dodržiaval režim zariadenia a podľa neho nemal v úmysle oddialiť ani zmariť svoje administratívne vyhostenie. Uviedol, že v prípade žiadateľov o azyl platí základný princíp, resp. prezumpcia proti zaisteniu cudzinca - žiadateľa o azyl. Pokiaľ sú k dispozícii v systéme také alternatívy akými sú napr. špecializované ubytovacie centrá a zariadenia pre žiadateľov o azyl, potom treba tieto opatrenia uplatniť ako prvé. Ďalej uviedol, že aj v zmysle odporúčania Rady Európy (Odporúčanie Rady ministrov Rec(2003)5 zo 16.04.2003) sa zaistenie žiadateľov o azyl má okrem iného uskutočniť iba po dôkladnom preskúmaní jeho nevyhnutnosti v každom jednotlivom prípade. Podľa názoru žalobcu v jeho veci neboli zistené, či preukázané také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho ponechanie v zaistení po podaní žiadosti o azyl. Navyše podľa jeho názoru je jeho zaistenie neúčelné, nakoľko doposiaľ s ním nebol vykonaný pohovor pred migračným úradom. Žalobca nepovažuje jeho zaistenie za nevyhnutné a má za to, že v jeho prípade by mala byť uplatnená alternatíva zaistenia v špecializovanom zariadení pre žiadateľov o azyl.

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 13.11.2020 k správnej žalobe trval na rozhodnutí o zaistení a zopakoval argumentáciu uvedenú v preskúmavanom rozhodnutí a spresnil, že má za to, že zmarenie administratívneho vyhostenia spočíva najmä v úteku účastníka konania - žalobcu, ktorý nepožiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky bezodkladne po vstupe na územie Slovenskej republiky, ani počas predvedenia na útvar Policajného zboru po zistení jeho neoprávneného pobytu, ani v samotnom konaní o administratívnom vyhostení. Poukázal na to, že žalobca taktiež v konaní o administratívnom vyhostení zo dňa 17.08.2020, ako i v konaní o zaistení zo dňa 17.08.2020 uvádzal iný dátum narodenia (XX.XX.XXXX) a inú štátnu príslušnosť (R.), ako v Útvare pre zaistených cudzincov pri žiadosti o udelenie azylu (P.). Skonštatoval, že po preskúmaní všetkých skutočnosti dôkazov je preukázateľná existencia rizika úteku žalobcu z územia Slovenskej republiky, nakoľko žalobca neoprávnene vstúpil na územie Slovenskej republiky, má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt, nemá udelený pobyt podľa zákona o pobyte cudzincov a žalobcovi bol uložený zákazu vstupu podľa § 82 ods.3 písm.b) zákona o pobyte cudzincov na dobu troch rokov, ktorému sa žiadosťou o udelenie azylu na území Slovenskej republiky snaží vyhnúť. Poukázal na to, že v príručke o návrate sa taktiež uvádza, že smernice 2003/9 a 2005/85 nebránia tomu, aby bol štátny príslušník tretej krajiny, ktorý po svojom zaistení podal žiadosť o medzinárodnú ochranu ponechaný v zaistení na základe ustanovenia vnútroštátneho práva, ak sa po individuálnom posúdení všetkých relevantných okolností ukáže, že táto žiadosť bola podaná iba s cieľom oddialiť alebo zmariť výkon rozhodnutia o návrate a že pokračovanie zaistenia je objektívne nevyhnutné na to. aby sa dotknutá osoba nemohla definitívne vyhnúť svojmu vyhosteniu. Zotrval na tom, že sú naplnené dôvody zaistenia žalobcu podľa § 88a ods.1 písm.c) zákona o pobyte cudzincov, nakoľko žalobca bol zaistený podľa § 88 ods.1 písm.b) zákona o pobyte cudzincov na základe rozhodnutia č. PPZ-LICP-SO17-ZAV-93-008/2020 na účel výkonu administratívneho vyhostenia a žalobca nemá skutočný záujem o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. O udelenie azylu požiadal iba zo špekulatívnych dôvodov, aby sa vyhol prípadnému administratívnemu vyhosteniu z územia Slovenskej republiky. Tento záver potvrdzuje výpoveď žalobcu, ktorý počas spísania zápisnice č. p.: PPZ-MCP-SO17-90-009/2020-ZAV zo dňa 17.08.2020 uviedol, že advokáta nemá, nechce si žiadneho prizvať ku konaniu. Cestuje za lepším životom do západnej Európy. Nemá pri sebe žiadne doklady. Cestu si organizoval sám, nikomu nič nezaplatil. Cestovné náklady si hradil sám. Nemá žiadnych príbuzných v krajinách kam cestuje. Pri sebe má cca 400,-- eur. Nevie, kde by mohol byť ubytovaný. Je štátnej príslušnosti R., národnosti P., vierovyznania Islam. Pochádza zo štátu R., mesta C.. Je slobodný. Nežiada o jeho zadržaní vyrozumieť zastupiteľstvo ich krajiny. Cestuje do západnej Európy z dôvodu lepšieho života. Nebol nikdy členom politickej strany, hnutia alebo inej organizácie. Predtým nikdy nebol v Slovenskej republike ani inde v Európskej únii. Vie, že bol obmedzený na osobnej slobode policajnou hliadkou z dôvodu jeho neoprávneného pobytu na území Slovenskej republiky. Vedel, že prekračuje štátnu hranicu medzi Ukrajinou a Slovenskom. Hraničné znaky nevidel. Vo februári roku 2020 letecky sám vycestoval z R. do Turecka. Z Turecka sa peši dostal do Grécka. Z Grécka pokračoval autostopom až na Ukrajinu do mesta Užhorod. Tam sa na železničnej stanici zoznámil s dvoma chlapcami. Odtiaľ všetci traja išli peši, pokračovali k hranici so Slovenskom. Išli sami, bez cudzej pomoci. Trasu si našli na Internete. Išli peši cez les. Ďalej pokračovali peši cez polia a kríky až ich zadržala hliadka polície. Cieľom jeho cesty bolo dostať sa do západnej Európy. Chcel tam žiť a pracovať.

Slovenská republika mala byť len jeho tranzitnou krajinou. Na Slovensku nikoho nepozná. Nikto z jeho rodiny, známi sa nenachádza v Európskej únii. Na území Slovenskej republiky v daný deň, t.j. 17.08.2020 o azyl nežiadal. Uviedol žalovaný, že má za to žalobca svojím správaním po neoprávnenom prekročení vonkajšej hranice, a po tom, čo sa na území Slovenskej republiky zdržiaval neoprávnene, preukázal, že nemal skutočný záujem o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, pretože nepožiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky bezodkladne po vstupe na územie Slovenskej republiky, ani počas predvedenia na útvar Policajného zboru po zistení jeho neoprávneného pobytu, ani v samotnom konaní o administratívnom vyhostení. Namietal ďalej, že žalobca tak v konaní o administratívnom vyhostení zo dňa 17.08.2020, ako i v konaní o zaistení zo dňa 17.08.2020 uvádzal iný dátum narodenia (XX.XX.XXXX) a inú štátnu príslušnosť (R.), ako v Útvare pre zaistených cudzincov pri žiadosti o udelenie azylu (P.). Taktiež z jeho vyjadrenia vyplýva, že Slovenská republika bola len tranzitnou krajinou a jeho skutočným cieľom bolo dostať sa do západnej Európy. Z jeho vyjadrenia vyplýva, že z územia Ukrajiny na územie Slovenskej republiky vstúpil neoprávnene pešo cez les. Z tohto je zrejmé, že žiadosť o udelenie azylu z dôvodu obavy o svoj život v domovskej krajine bola podaná iba s cieľom oddialiť alebo zmariť výkon rozhodnutia o návrate a že pokračovanie zaistenia je objektívne nevyhnutné na to, aby sa dotknutá osoba nemohla definitívne vyhnúť svojmu vyhosteniu. Poukázal na to, že sa pri rozhodovaní o zaistení riadil aj Smernicou Rady 2013/33/EÚ, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu. S poukázaním na článok 8 ods.3 písm.b) predmetnej smernice má žalovaný za to, že zaistenie žalobcu je tak v súlade s európskou, ako aj národnou legislatívou, to je zákonom o pobyte cudzincov, ktorý priamo korešponduje s uvedenou smernicou. Navrhol preto aby súd žalobu zamietol a jeho rozhodnutie potvrdil.

11. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní dňa 26.11.2020 podľa a nasl. a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná a preto ju podľa zamietol.

12. Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 26.11.2020 sa zástupca žalobcu a zástupca žalovaného nezúčastnili z dôvodu ich pracovnej zaneprázdnenosti a preto súd v zmysle ustanovenia konal v ich neprítomnosti.

13. Predmetom konania v tejto veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného o zaistení žalobcu ako žiadateľa o udelenie azylu z dôvodu špecifikovaného v ustanovení § 88a ods.1 písm.c) zákona o pobyte cudzincov, a to na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 27.02.2021.

14. Podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov, tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy, správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

15. Podľa § 32 ods.1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

16. Podľa § 47 ods.3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

17. Podľa o pobyte cudzincov, štátnym príslušníkom tretej krajiny je každý, kto nie je štátnym občanom SR ani občanom únie; štátnym príslušníkom tretej krajiny sa rozumie aj osoba bez štátnej príslušnosti.

18. Podľa § 88a ods.1 písm.c) zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods.1 písm.a) alebo písm.b) a ktorý podal žiadosť o udelenie azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie.

19. Podľa § 88 ods.1 zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny: a) v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77 ods.1, ak 1. existuje riziko jeho úteku, 2. štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy výkonu jeho administratívneho vyhostenia, b) na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

20. Podľa § 88 ods.3 zákona o pobyte cudzincov, podanie žiadosti o udelenie azylu alebo požiadanie štátneho príslušníka tretej krajiny o asistovaný dobrovoľný návrat nie je dôvodom na prepustenie zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny. Konanie podľa osobitného predpisu nie je zaistením štátneho príslušníka tretej krajiny dotknuté.

21. Podľa § 88 ods.4 prvá a druhá veta zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov.

22. Podľa § 89 ods.1 písm.a), b) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar, ktorý koná vo veci zaistenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť hlásenia pobytu alebo zložiť peňažnú záruku. O druhu a spôsobe uloženia povinnosti podľa odseku 1 rozhoduje policajný útvar, pričom prihliada na osobu štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho pomery a mieru ohrozenia účelu zaistenia. Povinnosť podľa odseku 1 však nemožno uložiť, ak ide o konanie vo veci administratívneho vyhostenia z dôvodu podľa § 82 ods.2 písm.a) alebo písm.b) (ods.2 označeného ustanovenia).

23. Podľa článku 5 ods.1 písm.f) Dohovoru, každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade skonaním ustanoveným zákonom: zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.

24. Podľa článku 8 ods.1 Dohovoru, každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

25. Podľa čl. 5 ods.1 písm.f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a k nemu sa vzťahujúce judikatúry ESĽP, môže zaistenie alebo iné zbavenie osobnej slobody cudzinca (napr. vydanie alebo vyhosťovacia väzba) prebehnúť iba v súlade s konaním stanoveným zákonom, pričom táto právna úprava musí mať určitú kvalitu tak, aby jasne a predvídateľným spôsobom vymedzovala podmienky zaistenia alebo iného obmedzenia osobnej slobody a jednak toto zbavenie osobnej slobody musí sledovať Dohovorom vymedzený účel, teda zabrániť nepovolenému vstupu cudzinca na územie alebo realizovať vyhostenie, či vydanie (napr. rozsudky ESĽP zo dňa 25.06.1996 Amuur proti Francúzsku, zo dňa 05.02.2002 Čonka a ďalší proti Belgicku, zo dňa 27.11.2003 Shamsa proti Poľsku, zo dňa 25.01.2005 Singh proti ČR, zo dňa 27.01.2008 Rashed proti ČR, zo dňa 12.02.2009 Nolan a ostatní proti Rusku, zo dňa 19.02.2009 A. a ostatní proti Spojenému kráľovstvu). Rovnako podľa čl. 15 ods.1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES o spoločných normách a postupoch v členských štátoch pri navracaní neoprávnene pobývajúcich štátnych príslušníkoch tretích krajín (ďalej len ,,Smernica 2008/115/ES") môžu členské štáty zaistiť iba štátneho príslušníka tretej krajiny, o ktorého navrátenie prebieha konanie, a to za účelom prípravy návratu alebo výkonu vyhostenia, najmä v prípadoch kde hrozí nebezpečenstvo skrývania alebo dotyčný štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba príprave návratu či uskutočňovania vyhostenia alebo ho inak sťažuje. K zaisteniu je možné prikročiť len vtedy, pokiaľ nemôžu byť v konkrétnom prípade účinne uplatnené iné dostatočné účinné avšak miernejšie donucovacie opatrenia.

26. Pri posudzovaní otázky zaistenia občana tretej krajiny je potrebné vychádzať z toho, že zaistenie cudzinca znamená obmedzenie alebo dokonca v závislosti na povahe, dĺžke, dôsledkoch a spôsobe zaistenia zbavenie jeho slobody. Ide teda o veľmi citeľný zásah do jedného z najvýznamnejších práv jednotlivca. Takýto zásah môže byť prípustný len za prísne vymedzených podmienok definovaných nielen zákonom o pobyte cudzincov, ale predovšetkým ústavným poriadkom SR. Podľa čl. 8 ods.1 Listiny

základných práv a slobôd je osobná sloboda zaručená. Podľa čl. 8 ods.2 Listiny nesmie byť nikto zbavený svojej slobody inak než z dôvodov a spôsobom, ktorý stanoví zákon.

27. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobca bol rozhodnutím zo dňa 17.08.2020 č: PPZ-HCP-SO17-90-011/2020-ZAV podľa § 77 ods.1 a § 82 ods.1 písm.b) ZoPC administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky bez určenia krajiny vyhostenia podľa § 82 ods.3 písm.b) ZoPC mu bol uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky, ako aj na územie všetkých členských štátov, ktorými sa na účely tohto konania rozumejú Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Cyprus, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Chorvátsko, Island, Lichtenštajnsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovinsko, Švédsko, Španielsko, Švajčiarsko a Taliansko na dobu troch rokov, pričom lehota zákazu vstupu začína plynúť dňom vykonania administratívneho vyhostenia podľa § 82 ods.9 písm.a) ZoPC. Na základe tejto skutočnosti správny orgán vydal toho istého dňa rozhodnutie č: PPZ-HCP-SO17-ZAV-93-008/2020-ZAV, ktorým zaistil žalobcu podľa § 88 ods.1 písm.b) ZoPC na účel výkonu vyššie označeného administratívneho vyhostenia. Žalobca ako vyplýva zo Zápisnice o podaní vysvetlenia žiadateľa o udelenie azylu na území Slovenskej republiky spísanej dňa 27.08.2020 požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky.

28. Z obsahu ustanovenia § 88 a ods.1 písm.c) ZoPC vyplýva, že účelom zaistenia cudzinca je skutočnosť, že ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods.1 písm.a) alebo písm.b) ZoPC, ktorý podal žiadosť o udelenie azylu, aj keď existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Jedným z predpokladov postupu podľa uvedeného ustanovenia je, že žalobca bol zaistený podľa § 88 ods.1 písm.a) alebo písm.b) ZoPC. Správny súd konštatuje, že zaisteniu žalobcu predchádzalo rozhodnutie žalovaného, ktorým bol žalobca administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky z dôvodu, že má neoprávnený pobyt na jej území (§ 82 ods.1 písm.b) ZoPC). V rozhodnutí o administratívnom vyhostení správny orgán neurčil lehotu na vycestovanie cudzinca a zároveň vylúčil odkladný účinok odvolania proti tomuto rozhodnutiu, čím predmetné rozhodnutie jeho doručením nadobudlo vykonateľnosť.

29. Žalobca bol preskúmavaným rozhodnutím žalovaného zaistený podľa § 88a ods.1 písm.c) ZoPC ako žiadateľ o azyl, pričom v jeho prípade bolo žalovaným vydané rozhodnutie o jeho administratívnom vyhostení a až počas konania po jeho realizácii, žalobca požiadal o udelenie azylu. Predchádzajúcim rozhodnutím žalovaného bol žalobca zaistený podľa § 88 ods.1 písm.b) ZoPC za účelom výkonu rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca požiadal o udelenie azylu, musel žalovaný, pokiaľ mal za to, že dôvody zaistenia trvajú pristúpiť k jeho zaisteniu podľa § 88a ZoPC, týkajúceho sa zaistenia žiadateľov o udelenie azylu a z dôvodov v zmysle daného ustanovenia. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že žalovaný mal za to, že v prípade žalobcu je daný dôvod na jeho zaistenie podľa písm.c) príslušného zákonného ustanovenia, t.j. že existuje dôvodné podozrenie, že cudzinec podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie.

30. Správny súd poukazuje na to, že prvotné vyjadrenie žalobcu potom čo bol zadržaný na území Slovenskej republiky v Zápisnici o vyjadrení účastníka konania podľa § 22 ods.1 Správneho poriadku č. PPZ-MCP-SO17-90-009/2020-ZAV zo dňa 17.08.2020 bolo, že je slobodný, bezdetný, nemá pri sebe žiadne doklady a cieľom jeho cesty je dostať sa do západnej Európy za lepším životom, kde chce žiť a pracovať a Slovensko malo byť len jeho tranzitnou krajinou. Až neskôr (po vydaní rozhodnutia jeho administratívnom vyhostení a určení zákazu vstupu a zaistení) keď uviedol, že na území Slovenskej republiky nemá možnosť ubytovania a nemá ani dostatok finančných prostriedkov na zloženie peňažnej záruky tak žalobca v zápisnici zo dňa 26.10.2020 (po požiadaní o azyl) správnemu orgánu uviedol, že sa chce dostať do azylového tábora v Humennom. Na základe toho aj správny súd dospel k názoru, tak ako aj správny orgán, že žalobca pôvodne nemal úmysel požiadať o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, pretože takémuto jeho následnému postupu nezodpovedajú prvotné informácie, ktoré poskytol v rámci správneho konania. Svoj úmysel požiadať o udelenie azylu prejavil až neskôr, a to v rámci

prípravy jeho administratívneho vyhostenia. Z takéhoto jeho správania sa, ako aj z jeho zámeru dostať sa do západnej Európy (možnosť pracovného pôsobenia a začiatok nového života) možno uzavrieť, že o udelenie azylu na území Slovenskej republiky žalobca požiadal len účelovo a to z dôvodu oddialenia jeho administratívneho vyhostenia, pričom je nepochybné, že v jeho prípade existuje vykonateľné rozhodnutie o administratívnom vyhostení, ktoré žalobcovi stále hrozí a jednou z možností ako ho dočasne pozastaviť je práve žiadosť o udelenie azylu. Rovnako je nepochybné, že v prípade, ak by žalobca nepožiadal o azyl tak príslušný správny orgán by pokračoval vo výkone jeho administratívneho vyhostenia.

31. Pokiaľ žalobca namietal, že v jeho prípade neboli využité alternatívy, akými sú špecializované ubytovacie centrá pre žiadateľov o azyl, súd poukazuje na to, že žalovaný sa v preskúmavanom rozhodnutí dostatočným spôsobom zaoberal alternatívami zaistenia v zmysle ustanovenia § 89 ZoPC, pričom aj samotné ustanovenie § 88a zákona o pobyte cudzincov, v zmysle ktorého bol žalobca zaistený ako žiadateľ o udelenie azylu vyžaduje, aby boli skúmané menej závažné prostriedky, pričom žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí danými skutočnosťami dostatočne zaoberal. V konaní bolo preukázané, že žalobca nedisponuje finančnými prostriedkami potrebnými na zloženie zábezpeky a rovnako nevie preukázať zabezpečenie ubytovania, keďže na území Slovenskej republiky nemá žiadne príbuzenské vzťahy a ani žiadnych známych. Správny orgán v preskúmavanom rozhodnutí sa dostatočne zaoberal dôvodmi týkajúcimi sa využitia menej závažných prostriedkov podľa § 89 zákona o pobyte cudzincov, preto súd danú námietku nepovažuje za dôvodnú.

32. Vo vzťahu k námietke žalobcu o nemožnosti vyhodnotiť jeho žiadosť o azyl ako zjavne neúčelnú v súvislosti s jeho tvrdením, že požiadal o azyl na území Slovenskej republiky po prvýkrát, pričom nepožiadal o jeho udelenie v inej krajine EÚ, že dodržiaval režim zariadenia, v ktorom je umiestnený počas obdobia skoro troch mesiacov a nemal v úmysle oddialiť ani zmariť jeho administratívne vyhostenie súd uvádza, že podľa jeho názoru účel zaistenia žalobcu (výkon administratívneho vyhostenia) u žalobcu naďalej trvá, aj keď vzhľadom na ním podanú žiadosť o azyl dočasne nie je možné toto rozhodnutie vykonať. Zákonodarca podaniu žiadosti o azyl zaisteným cudzincom nepriradil absolútnu prioritu, pretože v príslušných ustanoveniach ZoPC s podaním takejto žiadosti o azyl nie je spojená povinnosť zastavenia konania o administratívnom vyhostení. Z ustanovenia § 88 ods.3 ZoPC výslovne vyplýva, že (vo vzťahu k prebiehajúcemu zaisteniu) podanie žiadosti o udelenie azylu nie je dôvodom na prepustenie zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na ustanovenie § 77 ods.7 ZoPC, ktoré ustanovenie spája s podaním žiadosti o azyl zaisteným cudzincom iba spočívanie vykonávania rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Súd poukazuje na to, že žalovaný bude povinný zisťovať aktuálnu bezpečnostnú situáciu v domovskej krajine žalobcu aj pre potreby konania o vyhostení žalobcu z územia Slovenskej republiky a bude jeho povinnosťou tieto skutočnosti aj priebežne vyhodnocovať a následne zohľadniť v rámci posudzovania účelnosti ďalšieho zaistenia žalobcu podľa § 90 ods.1 písm.d) ZoPC. Z uvedeného dôvodu správny súd túto námietku vyhodnotil ako neopodstatnenú.

33. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že jeho zaistenie je neúčelné, nakoľko doposiaľ s ním nebol vykonaný pohovor pred migračným úradom túto správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú poukazujúc na to, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že so žalobcom bola spísaná Zápisnica o podaní vysvetlenia žiadateľa o udelenie azylu na území Slovenskej republiky dňa 27.08.2020, v ktorej podal vysvetlenie týkajúce sa dôvodov podania jeho žiadosti o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, a to, že z P. údajne odišiel z obavy o svoj život, pretože jeho rodina bola napadnutá iným kmeňom a bližšie sa k tomu vyjadrí pred pracovníkom Migračného úradu. Pokiaľ ide o vykonanie samotného pohovoru pred migračným úradom tak tento sa bude realizovať v rámci azylového konania. Táto skutočnosť nemôže byť dôvodom na jeho prepustenie zo zaistenia.

34. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že zaistenie žalobcu podľa ZoPC je v súlade s čl. 5 ods.1 písm.f) Dohovoru a s poukazom na nedôvodnosť žalobných námietok aj účelné a efektívne. Súd preto po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správnu žalobu žalobcu podľa ako nedôvodnú zamietol.

35. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že tak že účastníkom konania nepriznal právo na ich náhradu, pretože žalobca v konaní nebol úspešný a žalovanému právo na náhradu trov konania nepatrí.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.