Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Cb-265-2020.pdf
PDF · 106.58 KB
Case nature
Area
Subarea
23Cb/265/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III v právnej veci navrhovateľa neodkladného opatrenia: Martian Logic s. r. o., Jalovcová 5A, Bratislava, IČO: 36 854 280, zastúpeného Advokátska kancelária Advokátska kancelária LAWYALTIE, s. r. o., Heydukova 12, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 254 165, proti strane v 1. rade: Vigos GAMA s.r.o., Kríková 16, Bratislava - mestská časť Vrakuňa, IČO: 50 843 851 a strane v 2. rade: Mgr. W. G., nar. XX. XX. XXXX, G. XX, N., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
Súd n e p r i z n á v a stranám v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ neodkladného opatrenia dňa 25. 11. 2020 podal na tunajší súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd zakázal žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade nehnuteľnosť - stavbu so súp. č. 2643 (iná budova), postavenú na pozemku parc. C KN č. 5435/70, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 942 m2 a nachádzajúcu sa v k. ú. Vinohrady, obec: BA - m. č. Nové Mesto, okres: Bratislava III a zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom alebo ktorúkoľvek jej časť scudziť, previesť vlastnícke právo k nej na tretiu osobu alebo ju zaťažiť právom tretej osoby, a to odo dňa vykonateľnosti tohto uznesenia do uplynutia 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Svoj návrh na nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia odôvodnil navrhovateľ neodkladného opatrenia tým, že sa domáhal ochrany svojho práva z titulu zmluvy o budúcej zmluve, ktorú uzavrel s právnym predchodcom žalovaného v 1. rade a z ktorej mu vyplýva právo uzavrieť so žalovaným v 1. rade (žalovanému v 1. rade vyplýva povinnosť uzavrieť so žalobcom) kúpnu zmluvu (o prevode nehnuteľnosti). V súčasnosti však žalovaný v 1. rade spolu so žalovaným v 2. rade, ktorý je blízkou osobou žalovaného v 1. rade (100% spoločníkom) uskutočňujú úkony, ktoré smerujú k prevodu nehnuteľnosti (mimo žalobcu) a tým k zmareniu žalobcu uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu. Hoci konanie žalovaných z formálneho hľadiska navodzuje dojem o zákonom predpokladanom postupe predaja nehnuteľnosti prostredníctvom výkonu záložného práva záložným veriteľom (žalovaným v 2. rade). Z jednotlivých okolností konania žalovaných vyplýva, že tak konajú s cieľom vyhnúť sa povinnosti žalovaného v 1. rade previesť nehnuteľnosť na žalobcu. Existuje preto dôvodná obava, že žalovaní nakladajú s nehnuteľnosťou takým spôsobom, že tým vzniká hrozba vzniku ujmy na strane žalobcu. Pre dosiahnutie okamžitej úpravy vzájomných pomerov medzi stranami pri nakladaní s majetkom žalovaného v 1. rade nie je iná možnosť, než uložiť žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade zákaz nakladať s nehnuteľnosťou takým spôsobom, ktorým môže dôjsť k zmareniu zmluvy o budúcej zmluve. Vo februári 2017 uzavrel žalobca v pozícii budúceho kupujúceho Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve. Zmluvou o budúcej zmluve sa ako budúci predávajúci zaviazala spoločnosť EUMED.SK (právny predchodca žalovaného v 1. rade) so žalobcom na jeho výzvu uzavrie budúcu kúpnu zmluvu o
prevode nehnuteľnosti, v ktorej žalobca prevádzkuje svoju činnosť autoservisu. Z údajov uverejnených v obchodnom registri vyplýva, že dňom 19. 07. 2017 došlo k zlúčeniu spoločnosti EUMED.SK so žalovaným v 1. rade. Spoločnosť EUMED.SK v dôsledku zlúčenia zanikla a jej právnym nástupcom sa stal žalovaný v 1. rade. V dôsledku zlúčenia vstúpil žalovaný v 1. rade do práv a povinností spoločnosti EUMED.SK zo zmluvy o budúcej zmluvy. Jediným 100% spoločníkom žalovaného v 1. rade je žalovaný v 2. rade. Predmetom zmluvy o budúcej zmluve je záväzok žalovaného v 1. rade uzavrieť nehnuteľnosti
- stavby so súp. č. 2643 (iná budova), postavenej na pozemku parc. C KN č. 5435/70, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 942 m2 a nachádzajúcej sa v k. ú. Vinohrady, obec: BA - m. č. Nové Mesto, okres: Bratislava III zapísanej na liste vlastníctva č. 5432 vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom. Znenie (budúcej) kúpnej zmluvy tvorí prílohu č. 1 k zmluvy o budúcej zmluve. Žalobca je oprávnený vyzvať žalovaného v 1. rade na uzavretie kúpnej zmluvy v lehote 5 rokov od uzavretia zmluvy o budúcej zmluve. Žalovaný je povinný uzavrieť kúpnu zmluvu do 15 dní od doručenia výzvy. Zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene za nehnuteľnosť vo výške 339 000,- eur. Žalobca je oprávnený zaplatiť kúpnu cenu (jej časť) aj takým spôsobom, že v mene a na účet žalovaného v 1. rade uhradí jeho záväzky priamo osobám (veriteľom), ktoré sú oprávnené z tiarch viažucich sa k nehnuteľnosti, a to do výšky záväzkov žalovaného v 1. rade voči týmto osobám (veriteľom) - v dôsledku čoho žalobca nadobudne nehnuteľnosť bez tiarch. Zvyšok kúpnej ceny má žalobca zaplatiť bezhotovostným prevodom na účet žalovaného v 1. rade do 30 dní od nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (bez tiarch). V súčasnosti sú na liste vlastníctva v časti C zapísané nasledovné ťarchy: a) „Záložné právo v prospech Daniela G. r. W. (XX. XX. XXXX) - čiže žalovaný v 2. rade - na stavbu so súp. č. 2643 na pozemku parc. č. 5435/70, podľa V-28470/11 zo dňa 17. 01. 2012 (zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 15. 04. 2020, Z-7153/2020)“, b) „Exekučné záložné právo v prospech: Univerzitná nemocnica Bratislava, IČO: 31 813 861, na stavbu so súp. č. 2643 na pozemku parc. č. 5435/70, podľa exekučného príkazu EX 108/2015-18 zo dňa 23. 12. 2015 (súdny exekútor JUDr. Peter Stodola), Z-25158/15“, c) „Exekučné záložné právo v prospech O.. A. G. (XX. XX. XXXX), O. XXX/XX, XXX XX A., T. F. na stavbu s. č. 2643 na parc. č. 5435/70, podľa exekučného príkazu č. EX 23/15 zo dňa 28. 07. 2016 (súdny exekútor Mgr. Boris Halás), Z-16629/16“. Pokiaľ by žalovaný v 1. rade neuzavrel kúpnu zmluvu v stanovenej lehote, žalobca má právo na zmluvnú pokutu vo výške 55 000,- eur. Popri práve na zaplatenie zmluvnej pokuty ostáva žalobcovi zachované právo v zmysle ust. § 290 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalobca zistil, že v obchodnom vestníku č. 212/2020 zo dňa 03. 11. 2020 bola uverejnená informácia o obchodnej verejnej súťaži vyhlásenej žalovaným v 2. rade o najvhodnejší návrh na uzavretie zmluvy o prevode vlastníckeho práva k zálohu, ktorým je nehnuteľnosť. Podľa uverejnených informácií žalovaný v 2. rade ako vyhlasovateľ súťaže koná v mene záložcu (žalovaného v 1. rade), čiže z pozície záložného veriteľa. Z uverejnených podmienok súťaže vyplýva, že návrhy na uzavretie zmluvy o prevode nehnuteľnosti možno podávať v lehote do jedného mesiaca od vyhlásenia súťaže. Navrhovaná výška kúpnej ceny nesmie byť nižšia ako suma 274 000,- eur a musí byť zaplatená pred podaním návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Ďalej podľa uverejnených podmienok súťaže môže žalovaný v 2. rade ako vyhlasovateľ súťaže podmienky súťaže meniť alebo súťaž zrušiť aj bez uvedenia dôvodu a zároveň si vyhradzuje právo odmietnuť všetky predložené návrhy aj bez uvedenia dôvodu. Zároveň je v tejto súvislosti na liste vlastníctva k nehnuteľnosti zapísaná poznámka P - 1722/2020 o začatí výkonu záložného práva žalovaným v 1. rade. Vzhľadom na to, že žalobca považuje súčasný stav vo vzťahu k nehnuteľnosti za protiprávny, listom zo dňa 20. 11. 2020 vyzval žalovaného v 1. rade, aby sa tohto protiprávneho stavu zdržal a aby s ním do 15 dní od doručenia uzavrel budúcu kúpnu zmluvu - tak ako mu to vyplýva zo zmluvy o budúcej zmluve. Zároveň žalovaného v 1. rade požiadal, aby mu do 3 dní od doručenia (a to pre účely zaplatenia kúpnej ceny za nehnuteľnosť) oznámil výšku záväzkov žalovaného v 1. rade voči osobám oprávneným z tiarch viažucim sa k nehnuteľnosti a čísla bankových účtov týchto osôb. Žalobca taktiež listom zo dňa 20. 11. 2020 vyzval žalovaného v 2. rade, aby sa ako osoba blízka žalovanému v 1. rade zdržala protiprávnemu stavu vyvolaného snahou o prevod nehnuteľnosti mimo povinnosti žalovaného v 1. rade zo zmluvy o budúcej zmluve. Zároveň žalovaného v 2. rade požiadal, aby mu do 3 dní od doručenia ako osoba oprávnená z ťarchy viažucej sa k nehnuteľnosti oznámil výšku jej pohľadávky voči žalovanému v 1. rade a číslo bankového účtu. Obe výzvy žalobca doručil na e-mailovú adresu žalovaného v 1. rade aj žalovaného v 2. rade (pričom z mobilnej aplikácie používanej žalobcom vyplýva, že žalovaní si doručené e-maily prečítali), ako aj v listinnej podobe vhodené do poštovej schránky žalovaného v 1. rade aj žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 2. rade ako záložný veriteľ vyhlasujúci súťaž je osobou blízkou žalovaného v 1. rade, nakoľko je jediným (100 %) spoločníkom žalovaného v 1. rade. V takom prípade možno odôvodnene predpokladať, že žalovaný v 1. rade a žalovaný v 1. rade konajú v zhode (t.j. za účelom dosiahnutia rovnakého cieľa). Vyhlásenie súťaže nastalo počas trvania 5-ročnej lehoty,
počas ktorej mohol žalobca kedykoľvek realizovať právo na uzavretie budúcej kúpnej zmluvy. Vzhľadom na vyhlásenú súťaž ako takú - kedy žalovaný v 1. rade môže vzniesť formálny argument, že zmluvu o budúcej zmluve neporušuje, keďže súťaž realizuje žalovaný v 2. rade v pozícii záložného veriteľa vykonávajúceho záložné právo. Záložné právo, ktoré je práve vykonávané, tu bolo už v čase uzavretia zmluvy o budúcej zmluve - teda už v čase uzavretia zmluvy o budúcej zmluvy strany predpokladali, že pohľadávka zabezpečená týmto záložným právom bude uspokojená žalobcom v rámci zaplatenia kúpnej ceny - a s týmto predpokladom si aj dohodli 5-ročnú lehotu na uzavretie budúcej zmluvy, pričom toto právo mohol podľa dohody strán realizovať výlučne žalobca. Napriek tomu sa tu teraz žalovaný v 2. rade ako blízka osoba žalovaného v 1. rade a zároveň osoby povinnej zo zmluvy o budúcej zmluvy domáha predaja nehnuteľnosti prostredníctvom súťaže, kedy je zrejmé, že tým dôjde k zmareniu zmluvy o budúcej zmluve, hoci uspokojeniu zabezpečenej pohľadávky žalovaného v 2. rade by došlo aj v prípade, kedy by zmluva o budúcej zmluve bola realizovaná tak, ako to jej blízka osoba (žalovaný v 1. rade) predpokladala v čase jej uzavretia. Vzhľadom na uverejnené podmienky súťaže nemožno reálne očakávať, že by priemerne rozumne zmýšľajúca osoba mala ako uchádzač záujem uzavrieť zmluvu o prevode nehnuteľnosti napr. za podmienky úhrady kúpnej ceny nie nižšej ako 274 000,- eur v plnej výške pred podaním návrhu na vklad do katastra nehnuteľností bez primeraného zabezpečenia. Vzhľadom na minimálnu kúpnu cenu podľa podmienok súťaže (274 000,- eur) v porovnaní s výškou kúpnej ceny podľa zmluvy o budúcej zmluve (339 000,- eur) - kedy je zrejmé, že pokiaľ by žalovaný v 2. rade mal skutočne záujem predať nehnuteľnosť za čo najvyššiu cenu - mimochodom tak, ako jej to ukladá ust. § 151m ods. 8 Občianskeho zákonníka - nerealizoval by súťaž, ale nehnuteľnosť by predal žalobcovi. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti potom možno vysloviť odôvodnený predpoklad, že skutočným účelom súťaže nie je predať nehnuteľnosti za účelom uspokojenia pohľadávky záložného veriteľa, ale zámer vyhnúť sa splneniu záväzku žalovaného v 1. rade zo zmluvy o budúcej zmluve. Uvedené navyše potvrdzuje aj (ne)reakcia žalovaných na výzvy žalobcu zo dňa 20. 11. 2020. Z ich konania je teda zrejmé, že svoj zámer predať nehnuteľnosť v súťaži chcú zrealizovať napriek tomu, že si žalobca svoje právo zo zmluvy o budúcej zmluve, teda právo na uzavretie budúcej kúpnej zmluvy - riadne uplatnil. Takéto konanie žalovaných možno dokonca charakterizovať ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, keďže sa navonok formálne javí ako výkon práva záložného veriteľa smerujúci k uspokojeniu svojej pohľadávky, no v skutočnosti (po zohľadnení všetkých vyššie uvedených skutočností) je účelom takéhoto konania vyvolanie protiprávneho stavu na úkor žalobcu. Na takéto konanie nemožno hľadieť len tak, ako sa javí navonok (výkon záložného práva), ale najmä z pohľadu zúčastnených subjektov (blízkych osôb) a ich účelu a cieľa (poškodiť žalobcu), pričom takýto cieľ musíme považovať za nelegitímny, a preto mu platné právo nemôže poskytnúť ochranu. V dôsledku vyvolaného protiprávneho stavu - pokiaľ dôjde k realizácii súťaže a k predaju nehnuteľnosti - môže navyše žalobcovi vzniknúť škoda. Vznik škody na strane žalobcu je vyjadriteľný najmä v týchto dvoch rovinách - rozdiel medzi kúpnou cenou a skutočnou hodnotou nehnuteľnosti: porušenie povinnosti žalovaného v 1. rade uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu a z toho vyplývajúci vznik škody na strane žalobcu v podobe rozdielu medzi kúpnou cenou nehnuteľnosti dojednanou v zmluve o budúcej zmluve a skutočnou hodnotou nehnuteľnosti (ktorú žalobca mohol nadobudnúť, ale nenadobudne). Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v čase od uzavretia zmluvy o budúcej zmluve investoval do rekonštrukcie nehnuteľnosti (nakoľko tam prevádzkuje autoservis) finančné prostriedky vo výške niekoľko desiatok tisíc eur, je dosť dobre možné predpokladať, že v súčasnosti je skutočná hodnota nehnuteľnosti väčšia ako kúpna cena dojednaná v zmluve o budúcej zmluve; a ďalej zmluvná pokuta: porušením povinnosti žalovaného v 1. rade uzavrieť zmluvu o budúcej zmluve vzniká žalobcovi právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 55 000,- eur. Súčasná finančná situácia žalovaného v 1. rade je však veľmi nepriaznivá. Žalobca vychádzal pritom zo zverejnených finančných údajov (dosiahnuté straty, mínusové vlastné imanie, celková zadlženosť) ako aj zo skutočnosti, že žalovaný v 1. rade je zároveň dlžníkom na daniach. Vzhľadom na uvedené je preto možné odôvodnene predpokladať, že pokiaľ dôjde k zrealizovaniu súťaže a k prevodu nehnuteľnosti, ktorá je zrejme jediným významným majetkom žalovaného v 1. rade, potom ani prípadný nárok žalobcu na náhradu škody nebude mať žalovaný v 1. rade z čoho uhradiť. Vzhľadom na všetko, čo bolo vyššie uvedené, je dostatočne osvedčené, že žalovaní nakladajú s nehnuteľnosťou takým spôsobom, že tým vzniká hrozba vzniku ujmy na strane žalobcu. Pre dosiahnutie okamžitej úpravy vzájomných pomerov medzi stranami pri nakladaní s majetkom žalovaného v 1. rade nie je iná možnosť, než uložiť žalovaným zákaz nakladať s nehnuteľnosťou takým spôsobom, ktorým môže dôjsť k zmareniu zmluvy o budúcej zmluve, najmä zákaz nehnuteľnosť scudziť, previesť na inú osobu, či zaťažiť právom inej osoby. Nariadením neodkladného opatrenia nedôjde k ujme na právach žalovaných. Okamžitý zásah súdu v podobe nariadenia neodkladného opatrenia by nepredstavoval väčšiu ujmu ako takú, ktorá v súčasnosti hrozí v prípade zrealizovania súťaže, dokonca by nepredstavoval žiadnu ujmu, nakoľko nariadením
neodkladného opatrenia nedôjde k ukráteniu žalovaného v 1. rade ako vlastníka nehnuteľnosti (práve naopak), keďže k predaju nehnuteľnosti má dôjsť aj v prípade realizácie zmluvy o budúcej zmluve, avšak za vyššiu kúpnu cenu ako tú, ktorá je navrhovaná v súťaži. Nariadenie neodkladného opatrenia a zabránenie pokračovania v súťaži bude teda dokonca v prospech žalovaného v 1. rade. Nedôjde ani k ukráteniu žalovaného v 2. rade ako záložného veriteľa, keďže žalobca má záujem uhradiť jej pohľadávku zabezpečenú záložným právom tak, ako to predpokladá zmluva o budúcej zmluve. V konaní vo veci samej sa bude žalobca domáhať, aby súd uložil žalovanému v 1. rade povinnosť uzavrieť so žalobcom budúcu kúpnu zmluvu, resp. aby nahradil prejav vôle žalovaného na uzavretie budúcej kúpnej zmluvy podľa ust. § 209 ods. 2 Obchodného zákonníka. Uvedený nárok vyplýva žalobcovi z titulu zmluvy o budúcej zmluve, zo skutočnosti, že žalobca listom zo dňa 20. 11. 2020 vyzval žalovaného v 1. rade na uzavretie budúcej kúpnej zmluvy a zo súčasného správania žalovaného v 1. rade vo vzťahu k povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy o budúcej zmluve (nereagovanie na výzvu, neoznámenie potrebných informácií), z ktorého je možné odôvodnene predpokladať, že žalovaný v 1. rade so žalobcom budúcu kúpnu zmluvu neuzavrie. Zo súčasného vzniknutého stavu (správaním žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade) však dokonca vyplýva hrozba predaja nehnuteľnosti prostredníctvom súťaže (teda mimo zmluvu o budúcej zmluve), v dôsledku čoho nebude možné realizovať oprávnenie žalobcu zo zmluvy o budúcej zmluve, a teda hrozí vznik nenapraviteľnej ujmy. V tomto prípade je vydanie zabezpečovacieho opatrenia vylúčené samotnou povahou nároku uplatňovaného týmto návrhom, nakoľko zabezpečovacím opatrením sa poskytuje ochrana výlučne peňažným nárokom veriteľa voči svojmu dlžníkovi v prípade obavy z ohrozenia exekúcie; pričom však nárok, ktorého ochrany sa žalobca chce domáhať v konaní vo veci samej, má nepeňažný charakter. Aj keby sa žalobca prípadne chcel domáhať voči žalovanému v 1. rade náhrady peňažného nároku (napr. náhrady škody v dôsledku porušenia záväzku uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu), nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by nemalo praktický zmysel. Zabezpečovacie opatrenie spočíva v zriadení záložného práva. Zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti by však v súčasnosti bolo len záložným právom v poradí nasledujúcom po záložnom práve, ktorým už nehnuteľnosť v súčasnosti zaťažená je a ktoré je dokonca realizované (vykonávané) žalovaným v 2. rade
- zabezpečovacie opatrenie by teda predstavovalo zriadenie záložného práva v poradí po prednostnom záložnom práve. Pokiaľ by došlo k výkonu prednostného záložného práva (čo zrealizovaním súťaže hrozí), všetky nasledujúce záložné práva v poradí nasledujúcom po prednostnom záložnom práve by zanikli a nehnuteľnosť by sa prostredníctvom súťaže previedla nezaťažená ďalšími záložnými právami tak, ako to vyplýva z ust. § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka. To znamená, že pokiaľ by aj došlo k nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia a k zriadeniu záložného práva, toto záložné právo by prevodom nehnuteľnosti prostredníctvom súťaže zaniklo. Z uvedeného vyplýva, že účel sledovaný neodkladným opatrením určite nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Navrhovateľ neodkladného opatrenia k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil ako dôkazy nasledovné listiny: cenník služieb navrhovateľa neodkladného opatrenia, zmluvu o budúcej zmluve zo dňa 20. 02. 2017, prílohu č. 1 k tejto zmluve - návrh kúpnej zmluvy, výňatok z Obchodného vestníka zo dňa 03. 11. 2020, výzvy navrhovateľa neodkladného opatrenia obom stranám zo dňa 20. 11. 2020, mailové správy zo dňa 22. 11. 2020 a 24. 11. 2020, výpisy z katastra nehnuteľností predmetnej nehnuteľnosti a ďalšie listinné dôkazy.
Podľa ust. § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa ust. § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. c/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa ust. § 326 ods. 2 C.s.p. k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa ust. § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa ust. § 329 ods. 1 veta prvá C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa ust. § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
Inštitút neodkladného opatrenia predpokladá naliehavosť úpravy pomerov medzi stranami konania alebo zabezpečenie predpokladaného výkonu súdneho rozhodnutia a zo samotného pojmového vymedzenia vyplýva, že sa ním neodkladne upravujú pomery strán konania za predpokladu, že je to potrebné so zreteľom na účelnosť a vhodnosť takejto úpravy. Nariadením neodkladného opatrenia nenadobúda navrhovateľ neodkladného opatrenia práva, o ktorých bude rozhodnuté až samotným rozhodnutím vo veci samej, pričom o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhoduje súd na základe vykonaného dokazovania na pojednávaní, ale rozhodné skutočnosti, ktorými sa odôvodňuje potreba neodkladnej úpravy alebo zabezpečenie vykonateľnosti práva je povinný súdu preukázať, prípadne osvedčiť navrhovateľ neodkladného opatrenia. Znamená to, že navrhovateľ neodkladného opatrenia je povinný predložiť súdu dôkazy, na ktoré sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odvoláva v zmysle ust. § 326 ods. 2 C.s.p., pričom o potrebe navrhovanej úpravy práv a povinností strán sporu nemôže mať súd vážnejšie pochybnosti.
Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je, aby sa osvedčila aspoň danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a taktiež, aby boli dané alebo aspoň osvedčené skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu, že by bol výkon súdneho rozhodnutia v dôsledku chovania strán v 1. a 2. rade ohrozený. Navrhovateľ neodkladného opatrenia bol návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia povinný preukázať fakt, že bez neodkladného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia budúceho výkonu takéhoto rozhodnutia muselo byť reálne a muselo hroziť bezprostredne. Existencia dlhu alebo samotnej povinnosti ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia mohli byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný budúci výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U strán v 1. a 2. rade mohlo byť takýmto dôvodom ich konanie, ktoré podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje majetok navrhovateľa neodkladného opatrenia.
Keďže navrhovateľ neodkladného opatrenia svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil predpoklady na vydanie ním navrhovaného neodkladného opatrenia, pretože podľa názoru súdu podal tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia predčasne. Súd mal z predložených listinných dôkazov, najmä z výziev navrhovateľa neodkladného opatrenia obom stranám zo dňa 20. 11. 2020 za preukázané, že listom zo dňa 20. 11. 2020 vyzval stranu v 1. rade, aby s ním do 15 dní od doručenia uzavrel budúcu kúpnu zmluvu, tak ako mu to vyplýva zo zmluvy o budúcej zmluve. Rovnako tak listom zo dňa 20. 11. 2020 vyzval stranu v 2. rade, aby sa ako osoba blízka strane v 1. rade zdržala protiprávnemu stavu vyvolaného snahou o prevod nehnuteľnosti mimo povinnosti strany v 1. rade zo zmluvy o budúcej zmluve. Obe tieto výzvy doručil navrhovateľ neodkladného opatrenia na e-mailovú adresu strany v 1. rade aj strany v 2. rade, pričom z predložených e-mailových správ zo dňa 22. 11. 2020 a 24. 11. 2020 vyplýva, že strany si e-maily, obsahujúce predmetné výzvy, prečítali dňa 21. 11. 2020). Z tohto preukázaného skutkového stavu je zrejmé, že navrhovateľ neodkladného opatrenia vyzval písomne stranu v 1. rade, aby s ním do 15 dní od doručenia uzavrel budúcu kúpnu zmluvu, tak ako mu to vyplýva zo zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 20. 02. 2017, pričom prvý deň plynutia lehoty na uzavretie kúpnej zmluvy začal plynúť v deň doručenia predmetnej výzvy, čo bol deň 21. 11. 2020. Nakoľko navrhovateľ neodkladného opatrenia poskytol strane v 1. rade lehotu na uzavretie kúpnej zmluvy 15 dní od doručenia predmetnej výzvy na uzavretie kúpnej zmluvy, navrhovateľom neodkladného opatrenia stanovená lehota strane v 1. rade uplynie až dňa 05. 12. 2020, z čoho je zrejmé, že strana v 1. rade má zmluvnú povinnosť uzavrieť s navrhovateľom neodkladného opatrenia budúcu kúpnu zmluvu dňa 05. 12. 2020. Nakoľko navrhovateľ neodkladného opatrenia podal na tunajší súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dňa 25. 11. 2020, teda 11 dní pred márnym uplynutím ním stanovenej lehoty, považoval súd jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za podaný predčasne, pričom v zmysle článku III bod 3.1 zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 20. 02. 2017, uzavretej medzi navrhovateľom neodkladného opatrenia a stranou v 1. rade (jej právnym predchodcom) bude navrhovateľ neodkladného opatrenia oprávnený domáhať sa akýchkoľvek svojich práv, prípadne ich ochrany, až po márnom uplynutí zmluvne dohodnutej lehoty na plnenie, ktorá, ako bolo vyššie uvedené, uplynie až dňa 05. 12. 2020.
Týmto podľa názoru súdu navrhovateľ neodkladného opatrenia súdu jednoznačne nepreukázal nad všetku pochybnosť pri predbežnom právnom posúdení s prihliadnutím na predložené dôkazy druhú podmienku nariadenia neodkladného opatrenia, ktorou je osvedčenie danosti žalovaného nároku.
Navrhovateľ neodkladného opatrenia týmto podľa názoru súdu dostatočne dôvodne a odôvodnene nepreukázal obavu, že by bola potrebná dočasná úprava pomerov strán konania, a že bez neodkladného opatrenia by bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, pričom takže súd jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako nedôvodný.
Podľa ust. § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Podľa ust. článku 4 ods. 1 C.s.p. ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
Podľa ust. článku 4 ods. 2 C.s.p. ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
Súd musel pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia riešiť otázku trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Nakoľko zákonodarca v ust. § 251 až § 262 C.s.p. absolútne opomenul riešiť otázku trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, súd použil ust. článku 4 ods. 1 a 2 C.s.p., na základe ktorého s odkazom na ust. § 145 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý stratil účinnosť ku dňu 01. 07. 2016, ale ktoré danú situáciu riešili jednoznačne (podľa neho „súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov“) sa konajúcemu súdu javilo „prejednať a rozhodnúť právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít“ (článok 4 ods. 2 C.s.p.) spravodlivo a v zmysle doterajšej ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít za zákonné, že súd o náhrade trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že stranám v 1. a 2. rade neodkladného opatrenia ako úspešnej strane konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia síce vznikol nárok na náhradu trov konania, pričom im súd žiaden nárok na tieto trovy nepriznal, nakoľko stranám v 1. a 2. rade žiadne trovy konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia reálne nevznikli.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.